7. schôdza

Chcete reagovať, pán poslanec Mikloško?
Nech sa páči.

Na pána Osuského pár slovami. Porovnávať Bielorusko s 99,9 percent za totality sa skutočne nedá. Porozprávajte sa tam s ľuďmi, ktorí tam žijú, tak vám povedia. Ja som sa pred troma dňami rozprával s jednou dievčinou, ktorá tam žije, je momentálne tu, aj od nej mám informácie. Nechcem už ďalej rozširovať túto diskusiu. Z jednej návštevy, jedného volebného obvodu počas jedných volieb robiť nejaké závery o katastrofálnej situácii vo voľbách? Možno to boli tie minulé voľby, nehovorím, že aj tieto nemohli byť nejakým spôsobom kamuflované. Som presvedčený, že momentálne ľuďom tam nevadí to, že tam je niekto, kto povie takto, kto kritizuje ministrov, ministri musia stáť pred Lukašenkom a počúvať jeho áno, nie. Prečítajte si exveľvyslanca Českej republiky v Bielorusku, ktorý toto všetko píše, lebo sú to veľmi zaujímavé veci. Toto nie je môj dnešný názor. Ja som už aj blog napísal na Facebooku. Ja si myslím, že je našou povinnosťou hovoriť aj o druhej strane. Dávať tam biskupa Vojtaššáka, nejakých ďalších, Coufala, myslím, že to moc s tým nesúvisí. Povedal som tu niekoľko faktov a som rád, že ste ich zaregistrovali, a berte to tak, že človek, ktorý už nepozerá na budúcu kariéru, môže povedať aj to, čo si myslí.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel veľmi stručne k tejto téme, ktorú považujem za dôležitú a vážnu, vyjadriť tiež. Nemôžem trošku sa nepristaviť pri vystúpeniach mojich kolegov. Absolútne súhlasím s Jozefom Mikloškom, že tu treba hovoriť slobodne. Ako by to bolo, keby sme slobodne na Slovensku nemohli hovoriť? Rešpektujúc a tešiac sa tejto zásade, ale chcem povedať, že aj ja som veľmi prekvapený tým, čo som počul od kolegu Mikloška na výbore a aj teraz v pléne. Za komunizmu si pamätám, že aj my sme išli voliť, ale pamätám si aj prečo. No, najmä zo strachu. Jozef, my sme nemali 70-percentné, my sme mali 95-percentné účasti. Je dobré si prečítať názory bývalého veľvyslanca, ale omnoho užitočnejšie, podľa mňa, je rozprávať sa so živými ľuďmi. Neviem, s kým si sa ty rozprával, ale videl si dnes na výbore skupinu bieloruských študentov. Odporúčam ti také meno, ako je Nasťa Palažanko, ktorá diskutovala so študentmi Univerzity Komenského v Bratislave v mojej prítomnosti. Počúval som jej osud, keď sama sedela vo väzení, nemohla doštudovať, snúbenca dostali do väzenia. Treba sa rozprávať s tými ľuďmi, ktorí sa boja. Nie kritizovať, alebo urážať Lukašenka, ale jednoducho slobodne sa vyjadrovať. Keď budeme relativizovať to, čo sa deje vo svete, budeme sa dopúšťať ťažkých chýb.
Bielorusko je krajina s veľkým potenciálom. To súhlasím. Nevidím to tak ekonomicky, ako bolo popísané, ale povedzme v oblasti kultúry alebo športu. Azarenkova sa volá tá tenistka, ktorá dnes je tuším svetovou jednotkou? Ale majú aj výborný, ako bolo spomínané, hokej, päťboj zimný a niektoré, biatlon zimný, a niektoré mnohé ďalšie veci. Ale naspäť k téme. Myslím si, že prijatím takéhoto vyhlásenia urobíme veľmi významný krok, ktorý nás veľa nestojí, len chce to ukázať dobrú vôľu. Myslím si, že to bude významný politický počin, ktorým prispejeme k tomu, čo sa od krajiny, ktorá prešla od diktatúry k slobode aj patrí, aj očakáva.
Minulý týždeň sme tu prerokovali zameranie zahraničnej politiky. Z úst pána ministra, ale aj opozičných, koaličných vládnych poslancov viackrát zaznelo, že v zahraničnej politike sa tešíme kontinuite. Do tejto kontinuity patria jasné zahranično-politické priority, to je Východné partnerstvo, šesť krajín, medzi ktoré Bielorusko patrí, to je západný Balkán. Teším sa, že sme aj na zahraničnom výbore dnes ráno našli širokú zhodu na texte tohto vyhlásenia. Chcem sa poďakovať predsedovi zahraničného výboru, ale aj predsedovi parlamentu za pružné a promptné reakcie. Hovorím, že o 17.00 hodine to vyhlásenie schválime.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky, páni poslanci Osuský, Vášáryová, Blaha, Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Osuský.
Ešte dopredu, chcem vás požiadať, kolegyne, kolegovia, dávam návrh, aby sme dokončili tento bod po 12.00 hodine. Takže ukončím aj faktické poznámky. Je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Takže pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi správne podčiarkol kolega Dzurinda skutočnosť, že i pri predchádzajúcom vystúpení pána ministra Lajčáka som s radosťou konštatoval, že jeho a zhodou okolností i moje názory na vývoj v Bielorusku sú totožné. Som rád, že výbor prijal široko ponad hranice straníckych tričiek toto vyhlásenie. A presne ako povedal kolega Dzurinda, my sme mali 95-percentnú účasť. A, samozrejme, že sa i vtedy, i dnes našli ľudia, ktorým netrhali neobsadené diecézy, chýbanie cirkevnej literatúry či duchovných, vonkoncom žily. A vonkoncom to nebola požiadavka celého národa a celého spoločenstva občanov. Bola to len požiadavka "niekoho" a mohli by sme sa ponad to preniesť ako nad menšinový názor. Takže ak niekde 30 percent ľudí poslúchne výzvu opozície v krajine, kde je strach, tak podotýkam, že Slovensko a Československá socialistická republika a jej občania vrátane kresťanov nenabrali guráž za 40 rokov, aby 30 percent z nich neprišlo k voľbám.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem pekne. Chcem podporiť to, čo tu zaznelo dnes v parlamente, a som veľmi hrdá, že sme dnes tak veľmi skoro po bieloruských voľbách, že dostávame takéto uznesenie. Keď som vystupovala k hodnoteniu zahraničnej politiky, zdôraznila som, že si myslím, že na rozdiel od všetkých ostatných parlamentov krajín Európskej únie tu, na našej pôde, sa o zahraničnej politike nášho štátu debatuje veľmi málo. A je to veľmi na škodu. Na jednej strane to robí dojem, že sa zaoberáme len sami sebou, a na druhej strane, my nie sme krajina, ktorá by bola neviditeľná. Slovensko sa vždy angažovalo. Spomeniem len Biely pozdrav Bielorusku. Veľký program, ktorý urobil veľmi dobré meno a, samozrejme, ďalšie a ďalšie iniciatívy mimovládnych organizácií v Bielorusku. Tým, čo sme si prežili za 40 rokov komunizmu, my sme povinní pomáhať bez ohľadu na to, aká je terajšia situácia v Bielorusku. Sme povinní pomáhať všetkým slušným ľuďom, ktorí žijú na východ od nás.
Ďakujem pekne.

Pán predseda výboru Blaha.

Pán kolega Dzurinda, oceňujem tú iniciatívu práve preto, že vychádza z empírie, že nevychádza z ideológie a z akéhosi apriorizmu. A práve preto by som rád nadviazal na to, čo ste spomínali u kolegu Mikloška. Mne sa páčila jeho reč v tom, že sa snažil byť vecný, neideologický, netendenčný, možno aj kontroverzný, ale snažil sa rozmýšľať slobodne a úprimne. Kdežto v prípade kolegu, ktorý je vyslovene v kontraste, Osuského. To bola čistá ideológia. To proste, pán kolega Osuský, nech sa deje v Bielorusku čokoľvek, on je automaticky proti a to je čistý apriorizmus, ideologizácia problému. A to by sme práve podporovať nemali. Čiže, naozaj, iniciatívu obsahovo, samozrejme, podporujeme. Podporujeme každý boj za demokraciu a ľudské práva, ale neideologizujme tento súboj a snažme sa vyhnúť práve tomu, čo tu predvádza pán kolega Osuský, takej lukašenkovčine.
Ďakujem.