7. schôdza

Predsedajúca, ďakujem pánovi profesorovi Hubovi ako Bratislavčanovi, ktorý možno celkom prirodzene a bez partikulárnych záujmov vidí veci tak ako ja. Kolega Jasaň, úplne uznávam vašu argumentáciu o manažérovi, ktorý si vyberá tím. Problém je, že nehovoríme o akciovej spoločnosti, o nadnárodnom výrobnom komplexe, ale hovoríme o samosprávnom orgáne, a tam je to predsa trochu inakšie. To znamená, ani predseda najsilenejšej strany v politike si nevyberie svoj tím bez ohľadu na koaličných partnerov. Viete, v tomto usporiadaní, ktoré je demokraciou, musia parlamenty žiť s inými prezidentmi, ako sú samé, tu musia senáty žiť s inými snemovňami, ako sú samé, a všetci musia žiť v rôznych konšteláciách, ale to je výsledok zastupiteľskej demokracie, ktorá pri sebelepšom zameraní sa na predstavu manažérskeho fungovania celkom tak fungovať nemôže. A pokiaľ ide o kolegu Blahu, ktorý v mojom vystúpení vidí partikulárne záujmy, no, toto tvrdenie je obraz jeho samého, pretože si nedokáže vo svojom mozočku predstaviť nič iné ako obhajovanie partikulárnych záujmov. Ja možno naopak, tým, čo hovorím, podrývam svoju funkciu vicestarostu a nehovorím to teda z partikulárnych záujmov. Vystavujem sa prípadnej potrebe byť schválený ako vicestarosta a vystavujem sa riziku byť odvolaný ako vicestarosta, mestským zastupiteľstvom, ale ctím demokraciu. A, samozrejme, pokiaľ hovorí, že toto máme prejednávať na mestskom zastupiteľstve, dobre hovorí, ale my sme tento zákon, samozrejme, nikdy nemali na mestskom zastupiteľstve, ani len ako informáciu, takže toľko k jeho vrelému odporúčaniu, za ktoré mu ďakujem, a svoje écesy si môže rozdávať "o dům vedle".

Pán predseda, chcel by som len navrhnúť, aby ste preskúmali podľa obrazového záznamu hlasovanie, ktoré sme mali hneď prvé, pretože ak ma uši neklamú, spravodajca napovedal obvyklú a správnu formuláciu, že odporúča, aby sa plénum uznieslo na tom, že postúpime zákon do druhého čítania, ale povedal, že plénum Národná rada odporúča ísť do druhého čítania, čo je, samozrejme, právny nezmysel. A ak sme to naozaj schválili, tak by to mohol spochybniť potom v druhom, treťom čítaní ten zákon.
Takže, chcem len odporúčať to skontrolovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Zvolávam zasadnutie výboru pre sociálne veci o 12.00 hodine v zasadačke výboru.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol informáciu o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbám v Bielorusku. Máte to pred sebou ako tlač č. 231.
Ako viete, túto nedeľu, 23. septembra 2012 sa uskutočnili v Bielorusku parlamentné voľby, ktoré, ako konštatovali pozorovatelia Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, a boli tam aj pozorovatelia zo Slovenskej republiky, nemožno považovať za spravodlivé a slobodné v podmienkach platnosti medzinárodných štandardov a štandardov OBSE. A toto bol aj dôvod, prečo zahraničný výbor Slovenskej republiky sa tejto záležitosti venoval a prijal nasledujúce uznesenie s tým, že žiada Národnú radu, aby ho schválila. Teraz, ak dovolíte, vám pre poriadok prečítam to vyhlásenie, je to veľmi stručné, má len tri odseky, aby nám bolo jasné, o čom rokujeme. Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbám, ktoré sa konali 23. septembra 2012 v Bielorusku. Národná rada Slovenskej republiky: Po a) konštatuje, že tieto voľby neboli slobodné a spravodlivé a nespĺňali medzinárodné demokratické štandardy, ako to vo svojej správe zhodnotili medzinárodní volební pozorovatelia z ODIHR/OBSE a z Parlamentného zhromaždenia OBSE. Napriek niektorým technickým zlepšeniam volebného procesu vládna moc zastrašovaním slobodne zmýšľajúcich ľudí a väznením mnohých občianskych aktivistov a politikov, ktorí v minulosti slobodne prejavili svoj politický názor, ktorý nebol v súlade s vládnou propagandou, znemožnila otvorenú politickú súťaž. Po b) Národná rada Slovenskej republiky očakáva, že Európska únia bude voči Bielorusku aj naďalej zaujímať a presadzovať pevný, zásadný postoj medzinárodného spoločenstva, ktoré na nedemokratický režim v Bielorusku uvalilo politické sankcie a tento režim izolovalo. A po c) povzbudzuje vládu Slovenskej republiky v jej zámere prispieť konkrétnymi projektmi, ale aj prostredníctvom Európskeho spoločenstva naďalej čo najintenzívnejšie podporovať bieloruskú občiansku spoločnosť, bojovníkov za ľudské práva, občianskych aktivistov a najmä bieloruskú mládež, aby bieloruský ľud mohol čo najskôr slobodne rozhodnúť o svojej demokratickej a európskej budúcnosti. Toľko vyhlásenie Národnej rady. Ten text toho vyhlásenia, pre vašu informáciu, bol podrobne konzultovaný s naším ministerstvom zahraničných vecí. Pre vašu informáciu uvádzam, že samotné naše ministerstvo zahraničných vecí prijalo k voľbám v Bielorusku vlastné vyhlásenie, ktoré je obsahovo nie dikciou, nie presne slovami, ale obsahovo je úplne zhodné s vyhlásením, o ktorom teraz rokujeme, a teda, že to vyhlásenie zodpovedá dlhodobým prioritám našej zahraničnej politiky v rámci východného partnerstva, medzi ktoré patrí aj starosť o občianske a ľudské práva na východ od našich hraníc. Dovoľte mi informovať vás, že predmetný návrh zahraničného výboru, o ktorom rokujeme, prerokoval Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi dnes ráno o pol deviatej a uznesením č. 21 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbách v Bielorusku schváliť.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa. Plne podporujem vyhlásenie zahraničného výboru a ďakujem mu, že sa operatívne, tak ako situácia žiada, stretol a prijal to, o čom budeme odpoludnia hlasovať. Ako bývalý vedúci delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení OBSE v minulom volebnom období som mal možnosť zúčastniť sa predchádzajúcich prezidentských volieb. Rozhodnutím štruktúr OBSE som sa vo dvojici s arménskym kolegom Safaryanom ocitol ako medzinárodný pozorovateľ na okrsku Oktyabrskaja. O svojich zážitkoch z toho okrsku zo sčítavania hlasov a vyhlásenia výsledkov som informoval verejnosť i médiá v čase, keď som sa vrátil z Minska. Taký hrubý spôsob falšovania volieb, aký som zažil tam, som nezažil nikde na svete a môžem povedať, že vo svojich dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach v Národnej rade som sa ako pozorovateľ zúčastnil mnohých volieb. Na rozdiel od situácie v iných krajinách, kde sa voľby falšujú tým, že sa napríklad napchávajú hlasovacie boxy lístkami skôr, ako sa otvorí volebná miestnosť, a nedodržuje sa "prázdnosť" boxov, ktoré u nás kontrolujú volebné komisie. Nezažil som zároveň ani štandardný postup falšovania, že sa spočítajú hlasy a niekomu sa pridá a niekomu sa uberie, to všetko je v dnešnom Bielorusku prekonaná záležitosť. V Bielorusku je úplne jedno, čo je v schránkach - volebných urnách, je úplne jedno, koľko ľudí hlasovalo, a je úplne jedno, ako hlasovalo. Neplatí ani Stalinovo: "Nie je dôležité, kto ako hlasuje, ale dôležité je, kto sčítava hlasy." Ani toto už dnes nie je témou dňa. Realita volebného okrsku Oktyabrskaja ukázala to, čo som si pred pár dňami vypočul ako stanovisko politológa, zahraničného politológa, na tému Bielorusko, že totiž výsledky, ktoré predseda volebnej komisie prečíta, sú napísané dávno predtým, ako nastal volebný deň, a nijako nesúvisia s celou procedúrou hlasovania. A keď už mám slovo a mám tú česť, že ma počúva predseda Národnej rady, ktorý v tomto zmysle má istú právomoc, chcem povedať ešte takú, možno trpkú, sťažnosť na jednu vec. Keď som sa v roku 2010 po voľbách stal vedúcim delegácie Národnej rady v Parlamentom zhromaždení OBSE, a túto funkciu som robil i v období 1998 - 2002, tak na prvom zasadnutí delegácii Parlamentného zhromaždenia členských krajín vo Viedni, ktoré sa tam vždy koná vo februári, rozdávali prítomným pracovníci OBSE brožúrku, ktorá bola výkazom činnosti Parlamentného zhromaždenia v oblasti pozorovania volieb. Možnože o tom mnohí neviete, ale nosnou úlohou parlamentného zhromaždenia OBSE je kontrola volebných aktov v jednotlivých krajinách, podčiarkujem, reálne to predstavuje asi 80 percent aktivity tejto inštitúcie, ktorej je Národná rada roky členom. Môžete si predstaviť môj pocit takmer hanby, že keď som si pozrel tabuľku členských krajín OBSE, kde boli zvislicami a mínuskami označené účasti zástupcov jednotlivých parlamentov pri pozorovaní volieb. Musím povedať, že z 25 vyhodnocovaných volieb, na ktorých sa zástupcovia parlamentného zhromaždenia OBSE za ostatné štyri roky zúčastnili, malo Slovensko dve čiarky z 25. A to už jedna bola moja účasť tesne po voľbách a jedna bola účasť kolegu László Nagya v tom predchádzajúcom štvorročnom období. Keď sa pozriem na účasť našich bratov a kolegov z Parlamentu a Senátu Českej republiky, tak z tých 25 volieb Česká republika oboslala 22, ale i krajiny ako Bulharsko a Rumunsko oboslali dvojciferné počty volieb. Podotýkam, že na tých voľbách sme sa zúčastnili jednou osobu dvakrát - z 25 volieb. Česká republika sa nikdy, ani vo vzdialenejších krajinách, nezúčastnila menej ako troma účastníkmi a bežne česká výprava pozorovateľov obnášala päť parlamentárov. Neviem, či v roku 2006, či sedem, či ešte aj osem bola taká kríza, že Národná rada Slovenskej republiky nemala na to, aby poslala svojich zástupcov, aby plnili elementárnu úlohu zoskupenia, ktorého je Národná rada členom. Tá tabuľka by tu mala byť veľká a nasvietená, aby sme si uvedomili, ako na nej vyzeráme. Tá tabuľka je hanbou Národnej rady Slovenskej republiky a je hanbou popretia princípov, kvôli ktorým existuje Parlamentné zhromaždenie OBSE, lebo je našou povinnosťou starať sa o demokratický priebeh volieb ako akokoľvek elementárny základ normálneho fungovania spoločenstva národov, s ktorými sme v nejakom zoskupení. A ak teda Slovenská republika, ako chudobnejšie Bulharsko, takto plní túto povinnosť, napadá mi len citát Jana Wericha: "Když už člověk jednou je, má hledět, aby byl." A keď sme sa my rozhodli, tak ako iné demokratické krajiny, byť členmi Parlamentného zhromaždenia OBSE, nemala by byť výsledkom tohto rozhodnutia absolútna hanba v našom prístupe k plneniu si povinností člena.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ja som v zahraničnom výbore nebol za túto rezolúciu, čiže cítim povinnosť niečo k tomu povedať. Aj keď iste mojej kariére to neprispeje. Dvakrát som tu urgentne prosil, žiadal o rezolúciu k Tymošenkovej, dvakrát sa mi to nepodarilo, teraz ako prví, rýchlo tu a teraz robíme rezolúciu k voľbám, ktoré ešte celkom nevychladli. Ja mám veľmi blízky vzťah k Bielorusku, napríklad na olympijských hrách boli výborní a chodia aj na mnohé iné medzinárodné súťaže. Je to v minulosti ťažko skúšaná krajina, samozrejme, nemám rád Lukašenka, aj preto, že tam je už príliš dlho, aj preto, že je vo všetkom najlepší, aj hokejista je najlepší, videl som film, ako hral hokej, no, moc nevie hrať, ale určite hrá lepšie, ako naši politici hokej. Ja som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí tam dlho žili. Napríklad s nunciom vatikánskym, ktorý tam bol tri roky. S veľvyslancom Skripkom v Ríme som bol dobrý kamarát, mnohé diskusie sme absolvovali a včera som čítal, iste viacerí z vás, dúfam, vyhlásenie exveľvyslanca Karasa Českej republiky, ktorý bol v Bielorusku dlho, hovorí, že je tam poriadok, že je tam disciplína, že kriminalita, korupcia temer neexistujú, že väzni majú veľmi tvrdé podmienky, ale môžu si mnohí z nich ísť zarobiť von a nedostať iba vodu a chlieb, a že kritizovať možno aj Lukašenka, ale nie urážať, prečítajte si to, je to veľmi zaujímavé čítanie. Môžem vám to prípadne aj dodať. Sedemdesiatpercentná účasť vo voľbách je vysoká, bodaj by sme ju my mali. Opozícia žiadala to bojkotovať, žiadala, aby ľudia išli na huby, ale asi nerástli, lebo nešli. Opozícia je roztrieštená a takto roztrieštená nemá šancu sa presadiť. Keď sa nezjednotí, tak nemá šancu. Je pravda, že strany sa veľmi ťažko, alebo temer nedajú zaregistrovať k voľbám, sú na to všelijaké prekážky, ale keby boli jednotní, by sa dalo omnoho viac v tomto smere urobiť. Bielorusko sú susedia Ruska, aj ekonomicky sú v mnohom závislí od nich, a teda keď EÚ neberie Bielorusko, tak, samozrejme, iné im neostáva. V Bielorusku nie je tvrdý kapitalistický systém - trhni čo môžeš, trhová ekonomika. Neprivatizovali do zahraničia svoje kľúčové firmy a nemajú veľké zadlženie. Dlhodobo odmietali pôžičky Medzinárodného menového fondu, neviem, ako je to teraz, myslím, že už nejakú prijali. Zaujímavé, že mnohé zahraničné firmy, aj naše, sa tlačia do Bieloruska, a tvrdia, že preto, lebo tam faktúry platia a sľuby plnia. Vyše 60 percent exportu z Bieloruska ide do Európskej únie. Je to údaj niekoľkoročný, ale môže byť aj dnes pravdivý, neviem presne. Na sanáciu dôsledkov Černobyľu dávali ročne asi 30 percent štátneho rozpočtu. Tiež je to údaj spred piatich rokov, ale iste tie dopady sú tam stále. Systém volieb v Bielorusku je väčšinový, to možno ani nevieme, je tam 110 obvodov, z ktorých vyjde 110 kandidátov, v jedno-, alebo dvojkolových voľbách. Každý kandidát musí dostať 50 percent plus jeden hlas. V minulých voľbách bolo 103 bezpartajných, iste to boli väčšinou prívrženci Lukašenka, jeden agrárnik a šiesti komunisti.
Záverom k vyhláseniu. V bode a) navrhujem vypustiť "neboli slobodné a spravodlivé". Zanechať tam iba "nespĺňali medzinárodné demokratické štandardy". Časť b) sa mi tiež nepáči, ale nebudem navrhovať nič, ale myslím si, že politika Európskej únie k Bielorusku tiež nie je dobrá. To, že odmietajú dať víza zvoleným reprezentantom Bieloruska, sa mi zdá nesprávne, a keď vedenie Bieloruska chcelo ísť na olympijské hry do Londýna, a nedali im víza, sa mi to zdalo škandálom. V Londýne sedelo veľa zástupcov nedemokratických krajín aj diktátorov, a tí Európskej únii nevadili. Prepáčte za tieto slová, ale hovoria z môjho svedomia a z presvedčenia. A iste uznesenie prejde, aj keď navrhujem vypustiť tie štyri slová v tom bode a).
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Mikloško, napriek nášmu dlhoročnému priateľstvu som zhrozený. Aj keby ste boli veľvyslancom Bieloruskej republiky, nepredniesli by ste iný návrh na úpravu uznesenia. Viete, tie reči o účasti vo voľbách, na to ja vám poviem, v tých voľbách, ktorými ste asi neboli celkom nadšený, tu bývalo 22 rokov, pardon, 40 rokov 98 percent "za". Pokiaľ ide o nízku kriminalitu a poriadok, musím povedať, že málokde bola taká nízka kriminalita a poriadok ako v Tretej ríši, ktorá mala trvať tisíc rokov, ale, chvalabohu, netrvala. Kritizovať vraj možno. No, kritizovať možno. Dosť malá je tá možnosť. Zrejme takú možnosť mal i biskup Vojtaššák, nepochybne farár Toufár, Polák a mnohí ďalší. Právo kritizovať mal asi aj Popieluszko a skončil primerane. Takže práve od vás takéto vyhlásenie pre mňa znamená vaše prihlásenie sa k tomu, čím sme skončili v roku '89.

Ďakujem pekne. Mojou faktickou poznámkou, aby to nebolo chápané tak, že by som podporil nejaký totalitný systém, alebo čosi také, ale ja som si vypočul aj pána kolegu Mikloška, a naozaj, sú aj pozitívne veci, ktoré sa dá vidieť práve aj v tejto našej susednej krajine. Cez to všetko, že vo vzťahu k Lukašenkovi, áno, kritizovať ho môžeme, ale aby sme ho neurážali. To platí aj u nás, v našom parlamente, v našej politike, aby sme sa vzájomne neurážali. V našej krajine už dávno neplatia ani dohody, ani pečiatky, ani zmluvy a naozaj možno to podnikateľské prostredie, ktoré v tom Bielorusku paradoxne je aspoň teda na takej úrovni, kde dohody a zmluvy platia, aj to je jedna z vecí, že táto krajina, si myslím, že nie je až taká skazená. Aj keď tá účasť 70 percent vo voľbách zdá sa, že naozaj je veľmi vysoká, pretože keď opozícia bojkotovala tieto voľby a cez to všetko je tam účasť na 70-percentnej úrovni, tak je to naozaj hodné minimálne zamyslenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Na pána Osuského pár slovami. Porovnávať Bielorusko s 99,9 percent za totality sa skutočne nedá. Porozprávajte sa tam s ľuďmi, ktorí tam žijú, tak vám povedia. Ja som sa pred troma dňami rozprával s jednou dievčinou, ktorá tam žije, je momentálne tu, aj od nej mám informácie. Nechcem už ďalej rozširovať túto diskusiu. Z jednej návštevy, jedného volebného obvodu počas jedných volieb robiť nejaké závery o katastrofálnej situácii vo voľbách? Možno to boli tie minulé voľby, nehovorím, že aj tieto nemohli byť nejakým spôsobom kamuflované. Som presvedčený, že momentálne ľuďom tam nevadí to, že tam je niekto, kto povie takto, kto kritizuje ministrov, ministri musia stáť pred Lukašenkom a počúvať jeho áno, nie. Prečítajte si exveľvyslanca Českej republiky v Bielorusku, ktorý toto všetko píše, lebo sú to veľmi zaujímavé veci. Toto nie je môj dnešný názor. Ja som už aj blog napísal na Facebooku. Ja si myslím, že je našou povinnosťou hovoriť aj o druhej strane. Dávať tam biskupa Vojtaššáka, nejakých ďalších, Coufala, myslím, že to moc s tým nesúvisí. Povedal som tu niekoľko faktov a som rád, že ste ich zaregistrovali, a berte to tak, že človek, ktorý už nepozerá na budúcu kariéru, môže povedať aj to, čo si myslí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel veľmi stručne k tejto téme, ktorú považujem za dôležitú a vážnu, vyjadriť tiež. Nemôžem trošku sa nepristaviť pri vystúpeniach mojich kolegov. Absolútne súhlasím s Jozefom Mikloškom, že tu treba hovoriť slobodne. Ako by to bolo, keby sme slobodne na Slovensku nemohli hovoriť? Rešpektujúc a tešiac sa tejto zásade, ale chcem povedať, že aj ja som veľmi prekvapený tým, čo som počul od kolegu Mikloška na výbore a aj teraz v pléne. Za komunizmu si pamätám, že aj my sme išli voliť, ale pamätám si aj prečo. No, najmä zo strachu. Jozef, my sme nemali 70-percentné, my sme mali 95-percentné účasti. Je dobré si prečítať názory bývalého veľvyslanca, ale omnoho užitočnejšie, podľa mňa, je rozprávať sa so živými ľuďmi. Neviem, s kým si sa ty rozprával, ale videl si dnes na výbore skupinu bieloruských študentov. Odporúčam ti také meno, ako je Nasťa Palažanko, ktorá diskutovala so študentmi Univerzity Komenského v Bratislave v mojej prítomnosti. Počúval som jej osud, keď sama sedela vo väzení, nemohla doštudovať, snúbenca dostali do väzenia. Treba sa rozprávať s tými ľuďmi, ktorí sa boja. Nie kritizovať, alebo urážať Lukašenka, ale jednoducho slobodne sa vyjadrovať. Keď budeme relativizovať to, čo sa deje vo svete, budeme sa dopúšťať ťažkých chýb.
Bielorusko je krajina s veľkým potenciálom. To súhlasím. Nevidím to tak ekonomicky, ako bolo popísané, ale povedzme v oblasti kultúry alebo športu. Azarenkova sa volá tá tenistka, ktorá dnes je tuším svetovou jednotkou? Ale majú aj výborný, ako bolo spomínané, hokej, päťboj zimný a niektoré, biatlon zimný, a niektoré mnohé ďalšie veci. Ale naspäť k téme. Myslím si, že prijatím takéhoto vyhlásenia urobíme veľmi významný krok, ktorý nás veľa nestojí, len chce to ukázať dobrú vôľu. Myslím si, že to bude významný politický počin, ktorým prispejeme k tomu, čo sa od krajiny, ktorá prešla od diktatúry k slobode aj patrí, aj očakáva.
Minulý týždeň sme tu prerokovali zameranie zahraničnej politiky. Z úst pána ministra, ale aj opozičných, koaličných vládnych poslancov viackrát zaznelo, že v zahraničnej politike sa tešíme kontinuite. Do tejto kontinuity patria jasné zahranično-politické priority, to je Východné partnerstvo, šesť krajín, medzi ktoré Bielorusko patrí, to je západný Balkán. Teším sa, že sme aj na zahraničnom výbore dnes ráno našli širokú zhodu na texte tohto vyhlásenia. Chcem sa poďakovať predsedovi zahraničného výboru, ale aj predsedovi parlamentu za pružné a promptné reakcie. Hovorím, že o 17.00 hodine to vyhlásenie schválime.
Ďakujem veľmi pekne.