8. schôdza

Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, pár poznámok k vášmu úmyslu v podstate ponechať koncesionárske poplatky.
Na začiatok musím povedať, áno, uznávam, že vlastne tento zákon alebo súčasný platný stav v podstate mal nadobudnúť reálnu účinnosť až od 1. januára, ale nemôžme sa tváriť, že vlastne vy tým pádom nič nerušíte. Jednoducho meníte súčasný právny stav, meníte vlastne budúci právny stav, ktorý nastane od 1. januára, odkedy by ľudia neplatili koncesionárske poplatky. A takýmto spôsobom poplatky platiť budú. A preto je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľúbili ľuďom pred voľbami. A takisto po voľbách to váš hlavne pán premiér opakoval, že vaše šetrenie alebo konsolidácia verejných financií sa dotkne len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Vzhľadom na to, ako tu bolo teraz spomenuté v podstate, koncesionárske poplatky sa vyberajú v podstate takým zástrčkovým systémom. Čiže de facto každý, kto má zástrčku, koncesionárske poplatky platí, tak. A keďže vieme, že elektrifikácia Slovenskej republiky je blízka 100 % okrem pár chatrčí v osadách, tak v podstate koncesionárske poplatky na Slovensku platí zjednodušene povedané 100 % ľudí a 100 % nemôže byť 12 %. Čiže je to v rozpore naozaj s tým veľmi zásadným vaším predvolebným a povolebným sľubom, že budete postihovať iba 12 % najbohatších ľudí. Týmto zákonom postihujete 100 % ľudí na Slovensku okrem pár chudákov v chatrčiach, ktorí koncesionárske poplatky neplatia, lebo nemajú elektriku.
Druhá vec. Ja, samozrejme, nie som tu od toho, aby som vám dával rozumy, ale hovoríte, že ste sociálnodemokratická vláda, že ste sociálni demokrati, že máte sociálne cítenie. Podľa mňa ak je niekto raz sociálne cítiaci, potom nikdy v živote nemôže podporovať niečo, čo je sociálne nespravodlivé. A takýto poplatok, nemôžem to ani nazvať daň, je podľa mňa veľmi, veľmi nespravodlivý, lebo ten chudobný človek možno na ten koncesionársky poplatok dá 100 % svojho disponibilného príjmu, ktorý mu zostane po zaplatení svojich výdavkov, a milionár dá na koncesionársky poplatok možno jednu tisícinu percenta zo svojho príjmu. Čiže je to v podstate daň, ktorá má nie progresívny, ale degresívny charakter. Čiže platí, že čím si bohatší, tým platíš nižšie percento dane, keď to nazveme ako daň a porovnáme to s daňami. Čiže je to veľmi nespravodlivý spôsob výberu dane, veľmi nespravodlivo zaťažujeme vlastne tých najchudobnejších presne rovnako ako tých najbohatších. A preto som očakával od vás, že, dobre, o. k., keď už takého niečo predošlá vláda schválila a tie peniaze vám chýbajú, čo beriem akože je legitímne konštatovanie a chvályhodné od vás, aj keď pod medzinárodným tlakom, že sa správate omnoho, omnoho racionálnejšie v porovnaní s prvou vládou Roberta Fica, že sa priznávate k tomu medzinárodnému záväzku Slovenskej republiky a chcete konsolidovať, chcete šetriť a na jednej strane vyberať peniaze od ľudí, že namiesto tohto výpadku, ktorý je teda možno 70 mil. eur, prídete a premietnete to do inej dane, napríklad spotrebnej dane, a niektorú sadzbu spotrebnej dane zvýšite tak, aby ste tento výpadok nahradili. Ale keďže spotrebná daň je vlastne priamo úmerná spotrebe, to znamená, že tí najbohatší majú najvyššiu spotrebu a tí chudobní majú najnižšiu spotrebu pri niektorých tovaroch pri spotrebnej dani, tak napríklad takýmto spôsobom naozaj rovnomerne premietnete to zaťaženie a bohatých zdaníte viac za účelom vlastne získania peňazí pre RTVS a tých chudobných zdaníte menej. Toto by bolo v súlade so sociálnodemokratickým alebo sociálnym cítením sociálnodemokratickej vlády. Ste sami vo vláde. Nikto vám do toho nekafre. Toto som očakával od vás, že urobíte, že nebudete naďalej vlastne podporovať daň, ktorá je drasticky nespravodlivá vlastne pri zohľadnení príjmu jednotlivých ľudí. Ešte raz hovorím, najchudobnejší takýmto spôsobom platia možno až 100 % svojho príjmu na koncesionárske poplatky. Jednoducho keď chudobnému zostane v ročnom rozpočte 50 eur, tak dá to na koncesionárske poplatky. Ale ten najbohatší, ktorému zostane 50 miliónov eur, tak dá 50 eur na koncesionárske poplatky. Čiže na to jeden dá 100 % a najbohatší dá možno tisícinu, možno milióntinu percenta zo svojho disponibilného príjmu.
Druhá nespravodlivosť pri koncesionárskych poplatkov, ktorá je a bola tu už dnes spomenutá je, že vlastne platia ich aj tí ľudia, ktorí sa, bohužiaľ, k službám verejnoprávnych médií nemajú možnosť dostať. Je to 265 dedín na Slovensku, ktoré tento signál nemajú a platia ich. A tam si fakt už potom predstavme, že zvyčajne tie dediny sa nachádzajú v takých hladových dolinách, pánubohu za chrbtom, kde nie je ani žiadna práca, je nezamestnaný, chudák fakt hlavne prežíva, má tu zástrčku, musí to preto zaplatiť. Zaplatí to z toho mála, čo má, za to, čo nemá, za signál, ktorý nemá, zaplatí 53 eur, približne tuším to ročne tak vychádza. Na druhej strane ten bohatý, ktorý má signál, ktorý má milióny na účte, zaplatí rovnakých 50 eur ročne. To sú dve nespravodlivosti, ktoré týmto, že ponechávame tento zákon v platnosti alebo dávame ho vlastne do pôvodného stavu a znova zavádzate koncesionárske poplatky, tak vlastne naďalej v systéme nechávate. A pripadá mi to, nehnevajte sa, nesociálne z vašej strany. Keď raz hovoríte, že ste sociálne cítiaci, tak takúto nesociálnu vec nemôžete podporiť. Predsa nemôžete chcieť, aby platil bohatý dramaticky menej a chudobný dramatický viac v porovnaní teda s tým bohatým a aby chudobný platil ešte dupľom za to, čo v skutočnosti nemá, aby chudobný v hladovej doline platil za signál verejnoprávneho média, ktorý nemá, aj keď ide o 50 eur. Nemožno sa na vec pozerať iba pri vysokých sumách. Aj toto je relatívne malá suma, ale dokopy je to 74 miliónov eur vybraných od ľudí. Nikto iný nám to nezaplatí.
Aj pri prvom čítaní, aj teraz pri druhom čítaní, pán minister, hovorili ste o tom, že vlastne, aj v dôvodovej správe je to napísané, ide vám aj o zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií a vlastne preto k tomuto pristupujete a chcete vlastne naďalej podporovať taký priamy vzťah medzi divákom alebo poslucháčom a verejnoprávnym médiom a vlastne takýmto spôsobom chcete zabezpečiť nezávislosť, lebo popisujete to tak, že v prípade, ak by nastal ten stav, ktorý je v súčasne platnom znení, že by v podstate peniaze museli byť vyčlenené pevnou sumou zo štátneho rozpočtu, tak v tom prípade by prišlo k ohrozeniu nezávislosti, ako kebyže teda médium je v rukách politickej garnitúry, a teda takýmto spôsobom vy chránite nezávislosť. Nehnevajte sa, hovoril som to aj v prvom čítaní a teraz to musím povedať, kým ľudia v tejto sále budú či mať vplyv na volenie nejakej rady, ktorá zvolí generálneho riaditeľa, či priamo môcť voliť generálneho riaditeľa, či ovplyvňovať výšku štátneho rozpočtu, z ktorého sa bude vyčleňovať suma pre RTVS, či schvaľovať zákon a rozhodovať, kto koncesiu bude platiť alebo nebude platiť, všetky tieto štyri spôsoby, ktoré doteraz v podstate Slovensko zažilo alebo teda mohlo aj zažiť, ten jeden sme zatiaľ nezažili a mohli sme ho zažiť od januára, nezakladajú žiadnu možnosť nezávislosti RTVS. Jednoducho ak raz sa na pozíciu generálneho riaditeľa môže dostať ten človek, nad ktorým sa zmiluje väčšina v tejto sále, nikdy ten človek nie je nezávislý. Jasné, bolo by super, ak by sa správal nezávisle, ale obávam sa však, že to bude ako v minulosti, že v momente, ak trošičku začal vystrkovať rožky a začal sa správať nezávisle, tak bol veľmi rýchlo uprataný. Takže nemyslím si, že toto je cesta k zabezpečeniu nezávislosti RTVS, a myslím si, že používate to naozaj iba ako takú zásterku toho, že v skutočnosti idete pošliapať si po jazyku v tom, čo ste povedali pred voľbami, po voľbách, že budete šetriť alebo brať peniaze iba tým 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, týmto zákonom ideme zobrať peniaze 100 %, 99,9 % ľuďom na Slovensku, ktorí majú doma zástrčku. Mrzí ma to o to viac, že ste sami vo vláde, že máte v názve sociálna demokracia a že prezentujete sa ako sociálne cítiaci.

Na vystúpenie pána poslanca nie je reakcia s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, ďalší vystupujúci v rozprave pán poslanec Krajcer.

Vážené dámy, vážení páni, pán minister, v prvom čítaní som uviedol viacero argumentov pre ktoré si myslím a som presvedčený, že tento návrh je zlý. Dnes spomeniem len najvýznamnejšie z nich. Tento návrh je zlým riešením pre RTVS, ale aj pre občanov, pre samotnú inštitúciu, pretože nepostačuje na udržateľné financovanie verejnoprávnych médií tá výška koncesionárskeho poplatku alebo úhrad za služby verejnosti a vzniká potreba dodatočne zabezpečovať ďalšie finančné prostriedky pre verejnoprávneho vysielateľa. V tomto čase je to už potvrdené, v návrhu budúcoročného rozpočtu figuruje suma 28 miliónov eur, ktorá má prostredníctvom zmluvy so štátom natiecť do RTVS. Je to ako keby potvrdenie toho, že tu diskutujeme a budeme hlasovať o zlom a nezmyselnom a nič neriešiacom návrhu. Návrh budúcoročného rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry 28 miliónov pre RTVS je dôkazom, že je to zlý návrh a zlé riešenie.
Zároveň tu padá jeden z mýtov, ktorý používajú predstavitelia strany SMER, že vlastne financovanie zo štátneho rozpočtu uvrháva verejnoprávnu inštitúciu do nejakej závislosti od vlády. No chcel by som už naozaj raz navždy vyvrátiť tento nezmysel, ktorý sa účelovo používa. A budem to ilustrovať na porovnaní oboch riešení v jednom, ktoré som predložil, ktoré bolo schválené v tomto parlamente a malo byť účinné od 1. 1. 2013. A to druhé je to, ku ktorému sa od 1. januára vrátime.
Takže návrh zákona a financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu znamená, že zo zákona, nie na základe vôle toho-ktorého ministra alebo tej-ktorej vlády je stanovená percentom istá čiastka z hrubého domáceho produktu, to znamená, je to závislé od výkonnosti ekonomiky, koľko finančných prostriedkov inštitúcia dostane. Chcem povedať, že tá suma by mohla byť zhruba na úrovni podľa vývoja HDP do 100 miliónov eur, čo reálne nie je síce veľa a naozaj v porovnaní s inými krajinami je to menej, ale postačovalo by to na fungovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že do stanovenia tejto sumy nijakým spôsobom nezasahuje nikto z exekutívy ani z parlamentu. To považujem za garanciu nezávislosti, pretože v dnešnej dobe tú závislosť vo vzťahu k rôznym subjektom dokážeme vytvárať predovšetkým cez ekonomické nástroje. Takže toto je model, ktorý sme navrhli a presadili a ktorý mal platiť od 1. 1. 2013, ktorý teraz súčasná vláda ruší, pričom chce opätovne zaviesť úhrady za služby verejnosti, tzv. koncesionárske poplatky.
Model, ktorý sa ponúka je teda nasledovný. Zo zákona výška koncesionárskeho poplatku nepostačuje na financovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že vláda každý rok pri zostavovaní štátneho rozpočtu musí rokovať, minister kultúry, ktorý, a tu, samozrejme, uznávam, že pán minister má takisto záujem, aby mala inštitúcia dostatok finančných prostriedkov, musí rokovať, možno aj niekedy bojovať s ministrom financií, lebo tak to pri zostavovaní rozpočtu jednoducho je. A naozaj v prípade rezortu kultúry je potrebné bojovať, a v tomto bude mať každý minister kultúry moju podporu, pokiaľ ide o zmysluplné finančné prostriedky, ale jednoducho je to otázka súboja , otázka dohody a najmä je to veľká miera subjektivity. Inými slovami, práve tým, že vláda bude rozhodovať každý rok o výške dodatočných finančných prostriedkov, vytvára zlú pozíciu pre vysielateľa. A práve v takomto modeli možno hovoriť o tom, že zvyšuje sa závislosť manažmentu verejnoprávneho média voči vláde. Takže bol by som rád, keby už tento argument, teda pseudoargument alebo mýtus nezaznieval, lebo opak je pravdou. Práve financovanie prostredníctvom koncesií a následne dostatok dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu vytvára možnú závislosť verejnoprávneho vysielateľa vo vzťahu k vláde.
Zlé riešenie je tu aj pre ľudí, aj pre fyzické, aj pre právnické osoby. Naozaj je tu skupina ľudí, ktorí nemajú signál televízny, najmä po tom ako došlo k procesu digitalizácie. Je tu skupina ľudí, ktorí dokonca nemajú ani televízny prijímač, aj keď je ich, samozrejme, málo. Ale bol tu dokonca jeden taký poslanec, a dokonca tu vraj ešte aj jeden taký je, čiže sú tu občania, ktorí reálne nevyužívajú služby verejnoprávnych médií a verejnoprávnej televízie. A sú takí, ktorí to robia vedome a jednoducho nemajú záujem o sledovanie verejnoprávneho vysielateľa. Je to ich legitímne právo, nikoho nemožno do toho nútiť. Inými slovami, je tu veľká skupina ľudí, ktorá je zo zákona nútená platiť za niečo, čo nevyužíva. Preto to považujem za mimoriadne nespravodlivé.
No a v prípade právnických osôb tak tento typ zástrčkového zákona je naozaj až absurdný, lebo naozaj si neviem predstaviť zamestnancov vo výrobnom podniku, ako počas pracovnej doby sledujú vysielanie verejnoprávnej televízie. To je naozaj absurdná predstava.
No a musím povedať, už teraz trošku politicky, že tento návrh je zároveň aj volebným podvodom zo strany SMER-u, pretože vo vašom volebnom programe nebola ani jedna jediná zmienka o tom, že by ste mali ambíciu opätovne zavádzať koncesionárske poplatky. Dámy a páni, toto je podvod. Reálne je to podvod na občanoch. Tá téma naozaj nebola v úzadí, tá téma bola relatívne široko prediskutovaná, považoval by som za korektné, pokiaľ by ste nesľubovali ľuďom istoty a povedali im pravdu vo volebnom programe. Neurobili ste to. Tvrdili ste, že ľudia si zaslúžia istoty. A ja sa pýtam, čo je toto za istotu. Áno, majú istotu, že budú platiť od 1. 1. 2013 koncesionárske poplatky, ale takéto istoty ste asi nemali na mysli predpokladám. Čiže, ako to my v SaS voláme, nie sú to istoty, ale rany istoty. A ste pripravení ľuďom uštedriť ďalšiu z rán istôt v podobe znovuzavedenia koncesionárskych poplatkov.
Zároveň tento krok je úplne jednoznačným dôkazom, že nie je pravdou to, čo hovorí predseda vlády, že konsolidačné opatrenia sa dotknú len 12 % obyvateľstva. Jednoducho nie je to pravda. Práve na príklade koncesionárskych poplatkov to vyvraciate, sami vyvraciate si to, čo tvrdí váš predseda a čo tvrdí teda predseda vlády zároveň. Naozaj sa to dotkne všetkých občanov a nielen 12 %.
No a na záver ešte dva mýty, ktoré sa tu spomínajú často v diskusii najmä zo strany predstaviteľov strany SMER, či už poslancov alebo pána ministra.
K tomu, že sme my niečo perfídne a rafinovane nachystali pre novú vládu. Dámy a páni, je to nezmysel. Na ministerstve kultúry sme pripravovali tento návrh v čase, keď nikto ani netušil, že vláda Ivety Radičovej padne. To, že sa schvaľoval v danom čase, je už, samozrejme, iná vec, ale návrh sa pripravoval na ministerstve kultúry v čase, keď nikto netušil, že vláda Ivety Radičovej padne. Čiže chcem vyvrátiť aj tento nezmysel, ktorý sa tu používa.
A na druhej strane, jeden mýtus, o ktorom hovoríte, alebo jedno tvrdenie chcem dobrovoľne verifikovať a potvrdiť. Hovoríte o tom, že toto bola len snaha SaS si naplniť svoj volebný program. Dámy a páni, dávam vám za pravdu, áno, ten návrh, ktorý sme presadili, bol snahou plniť náš volebný program. A pýtam sa, čo je na tom zlé. Som presvedčený, že je to omnoho lepšie, ako ľuďom pred voľbami sľubovať istoty a potom im uštedrovať rany v podobe zavedenia ďalších poplatkov a daní. My sme ľuďom sľúbili okrem iného aj to, že sa pokúsime zrušiť koncesionárske poplatky. A ako minister a predstaviteľ tejto strany som ten návrh predložil. A otvorene som aj v prvom čítaní povedal, aká bola situácia. Áno, rokovania s ministrom financií boli veľmi tvrdé, bola snaha to dať časovo až k 1. 1. 2014. Môj návrh bol dať to k 1. 1. 2012. Došlo ku kompromisu, ale snažili sme sa naplniť jeden z našich predvolebných sľubov, jednu z referendových otázok. A ja si myslím, že to je správne, veď toto je prirodzené očakávať od normálnej slušnej politickej strany. Takže v tomto naozaj dávam vám za pravdu a potvrdzujem, áno, plnili sme si agendu SaS.
No a na záver chcem dať návrh podľa § 83, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zlom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Krajcer, ja som toto vaše vystúpenie teda skutočne viacej vnímal ako vystúpenie stranícke, ako vystúpenie podpredsedu strany s ambíciou predsedníckou, a nie ako vystúpenie profesijné, respektíve ako vystúpenie bývalého exministra kultúry. Ja som radšej, keď ste v tej druhej polohe preto, lebo v rámci tých odborných argumentov určite sa nám diskutuje lepšie.
Aby som teda prešiel k tej odbornej rovine. Vy ste hovorili o boji s ministrom financií. No, pán poslanec, vy ste ten boj s tým vaším ministrom financií prehrali. Keby ste ho neboli prehrali, tak by ste neposúvali dátum platnosti tohto zákona z 1. 1. 2012 na 1. 1. 2013. To je jasná prehra s vaším ministrom financií, ktorý nebol ochotný akceptovať tento váš nový zákon, ktorý ste schválili v tom období, v ktorom ste ho schválili, v tom období, keď ešte ste všetci mali záujem na tom, aby koalícia vydržala. Za normálnych okolností by tento zákon určite neprešiel. To je jedna vec.
No vy ste v tom zákone hovorili o financovaní. To financovanie tých 90 miliónov eur, ktoré ste do toho zákona dali, bol rozpočet Slovenskej televízie z roku 1992. Jednoznačne nestačilo by to, bol by to inak zánik verejnoprávnej inštitúcie, či už rozhlasu alebo televízie. To sú fakty, o ktorých sa bavme. A okrem toho ak by to bola akákoľvek suma, ktorá by bola v zákone, nikdy by nebolo povedané, že akýkoľvek minister financií, ktorý by prišiel po tom vašom, by tú sumu naplnil, by ju mohol splniť. Už som tu niekoľkokrát spomínal prípad s Pro Slovakiou, keď vlastne vláda jednoducho neplnila zákon. To sa mohlo stať aj teraz. A to by bol koniec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja nie som odborník na túto problematiku, ale upútalo ma to, čo povedal pán poslanec Krajcer o tom, že znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER. Keby len znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER, tak by som povedal ups. Ale tam nebolo ani vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne a nebolo ani zníženie odvodov do 2. piliera dôchodkového sporenia. Dokonca tesne pred voľbami predseda vlády povedal, že to zníženie odvodov nie je témou dňa, že to sa určite nestane, však jeho mediálne výroky sa tu veľmi často citovali v letných mesiacoch, týždňoch letného mesiaca august. Pán poslanec Krajcer to nazval podvodom na voličoch. Je nebudem používať takéto tvrdé slová ale je to každopádne nefér, to si trúfam povedať. Keď ma niektorí z veľkých fanúšikov strany SMER náhodou doma v písomnej forme volebný program, odporúčam mu ho roztrhať a vyhodiť, pretože je vlastne úplne nepoužiteľný. To, čo SMER sľuboval pred voľbami, hneď po parlamentných voľbách už neplatilo. Teraz už ide podľa iného zatiaľ tajomného programu, z ktorého určite nebudú chýbať ďalšie prekvapenia, o ktorých budeme rokovať v Národnej rade. Takže čo sa týka volebného programu strany SMER, ukončím to takou vtipnou vetou: Kto tomu náhodou uveril, tak nech sa drží hesla: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.“ Ďakujem pekne.

Reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krajcer. Nech sa páči.

Ďakujem.
Pán poslanec Novotný, no práve preto, že SMER ide schváliť niečo, čo nemal vo svojom volebnom programe, tak je absolútne priliehavé použiť slovo podvod, pretože naozaj vo volebnej kampani, a to nie je nič osobné voči nikomu z predstaviteľov strany SMER, hovorím o politickej strane, nezvyknem urážať osoby, sľubovali ste istoty, a nie rany istoty. Taká je realita.
Čo sa týka môjho vystúpenia, pán kolega Jarjabek, boli tam odborné argumenty, ale, samozrejme, aj politické. A nepovažujem to vôbec za zlé.
Ale keď už sa teda chceme baviť v odbornej rovine, tak musím skorigovať trochu to číslo, ktoré ste uviedli, nie 92 miliónov, tam sa hovorí o minimálne 90 miliónoch v zákone. A tá suma sa odvíja od percenta, presnejšie, tisícin percenta hrubého domáceho produktu a úroveň tej sumy tým pádom bola takmer 100 miliónov eur podľa najnovšieho vývoja s tým, keď rastie HDP, k tomu rastu zatiaľ stále dochádza, tak by rástla aj suma finančných prostriedkov pre RTVS. Toto je podľa mňa fér, keď je viac peňazí k dispozícii v štátnom rozpočte, tak vtedy môžeme si tento verejný statok aj zaplatiť. Čiže toto považujem za férové riešenie.
Aká prehra. Ja som vám korektne povedal, áno, ministerstvo financií chcelo ten termín 1. 1. 2014, ja som ho navrhoval od 1. 1. 2012. Nie je to prehra, je to kompromis. Ale položím otázku: K akému víťazstvu sa dopracoval v tomto prípade pán minister Maďarič v súboji s pánom ministrom Kažimírom? Toto je tá podstatná otázka, pretože pán minister Kažimír v tomto prípade vyhral, pretože v záujme konsolidácie sa uvrhnú ďalšie požiadavky a ďalšie rany voči občanom. To je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)