8. schôdza

Ďakujem za slovo. Nebudem nejak reagovať na to, kto, kedy mohol o tejto veci ako rozhodovať. Pre mňa je dôležité to, že sme tu teraz my a my máme tú možnosť v danej veci rozhodnúť. Ja si myslím, že aj pán minister má takú vôľu, aspoň som to včera večer tak aj pochopil, že teda bol by ako ochotný. A my sme, myslím si, že aj poslanci v tejto snemovni, ochotní podporiť aj ústavný zákon, aby on sa nedostával do problémov na ministerstve ako financií.
Zdá sa mi potom aj veľmi neetické, ak my na jednej strane, a veľmi farizejsky a neúprimne, keď zarábame na nešťastí ako iných ľudí a na druhej strane operujeme to tak, no však a dobre, veď my predsa len budeme podporovať zdravotníctvo, školstvo, sociálnu oblasť. Dokonca veľmi drzé to je, že dokonca výchovu, hej. Tak mne sa to zdá až veľmi drzé, pretože to je to, čo ničí mládež, mladistvých a mnohé aj rodiny, a na druhej strane to zastierať ako takouto vecou.
Dokonca, prepáčte, ak to veľmi ako preženiem, to jak keby bolo nejaké pranie špinavých peňazí a nejaký taký, nelegálne peniaze možno z mafiánskych spôsobov až nadobudnuté a jednoducho dám to na charitatívne účely, aby som si pohladil svoje srdce a svoju dušu, však predsa len som a podporujem veľkolepé projekty. Mne to rovnako pripadá aj pri týchto hracích automatoch a pri návrhu tohto zákona. A tváriť sa pritom, že aký veľký prínos je to pre štátny rozpočet. Ja si dovolím povedať, že v konečnom dôsledku je to mínus. Nie tých 2,50, čo som povedal, v pluse, aj keď tu je to vyčíslené tých 643 mil., tak jak to je, ale na tie dôsledky, ktoré my potom riešime, je oveľa väčší výdaj peňazí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na začiatok k tejto téme možno ešte zopár faktov, ktoré tu ani včera, ani dnes neodzneli, pretože ja sa rada pridržiavam čísel a faktov, takže dovoľte len zopár takýchto údajov.
V roku 2004 publikoval bývalý poradca prezidenta Reagana, ekonóm na Univerzite v Illinois, Grinols štúdiu, podľa ktorej za 46 dolárov z hry pre štát musí štát na spoločenských dôsledkoch zaplatiť 289 dolárov, teda takmer 6-krát toľko. Ročne je to 54 mld. dolárov zo štátneho rozpočtu, čo je polovica z toho, čo štát stoja dôsledky drogovo závislých. Ako sa v štúdii ďalej uvádza, s nárastom počtu kasín narastá aj štátom vynakladaná suma na likvidáciu negatívnych dôsledkov. Podľa National Gambling Impact Study Commision z roku 1999 stojí ročne jeden gambler 10 500 dolárov. Profesor Ladoucer zasa udáva údaje 2,5 mld. dolárov, toľko stojí ročná faktúra za gamblerov v kanadskom Quebecu. V Kanade je 30 % hráčov hazardných hier, prišlo o prácu a osobne zbankrotovali, v priemere zanechali za sebou dlhy 150-tisíc dolárov. Vo Francúzsku sa 20 % zadlžených hráčov dopustilo trestného činu krádeže či podvodu. Nevada, štát, v ktorom je Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch. V mestských aglomeráciách, kde majú veľké herne, sa napríklad zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %.
Tie negatívne javy, samozrejme, nie sú len ekonomické, dopady teda sú aj iné. Napríklad dieťa, ktorého rodič sa stane patologickým hráčom, sa k hre dostáva podstatne skôr ako jeho rovesníci. Pritom napríklad čísla z Belgicka hovoria, že mladí začínajú s hazardnými hrami v priemere ako 13,5-roční a minú v priemere mesačne 33 eur. Deti, ktoré vyrastajú v rodine s gamblerom, majú väčšie problémy v škole, častejšie trpia depresiami a majú vyššie sklony k samovraždám. Navyše mnohé sa tiež stávajú patologickými hráčmi.
Ako je to na Slovensku? Tu si tiež vypožičiam slová odborníka, psychiatra pána Nábielka, ktorý v rozhovore z roku 2010 denníku SME povedal, citujem: "Podľa celosvetových štatistík sa počet ľudí ohrozených hazardným hraním odhaduje na 3 až 5 % populácie." A na otázku "V akom ekonomickom prostredí sa darí hráčstvu?" odpovedal: "Treba pripustiť, že v období krízy a neistoty rastie záujem o hazardné hranie. Nielen ako zúfalý pokus o zabezpečenie chýbajúcich peňazí, ale aj ako spôsob zabíjania času či rezignácie."
O tom príklade, o jednom konkrétnom, sme sa tu bavili aj včera, týka sa obce Podolínec, kde teda už v tomto čase nie sú takéto herne, ale mám tu dve fotografie ešte z obdobia, kedy tieto herne, a teda výherné automaty boli navštevované predovšetkým ľuďmi, ktorí poberali rôzne podpory. Kto by mal záujem, môže sa potom pozrieť. Automaty, za ktorými sa tlačia, množstvo ľudí sa tlačí, a deti, ktoré čakajú na svojich rodičov pred týmito herňami. Čiže aj taká je situácia, alebo taká bola situácia v Podolínci, kým nezakázali herne.
Čo je dnes v novele a čo považujeme my za najväčšie riziko, ja pripúšťam, aj som to včera povedala, tá novela obsahuje aj veľa dobrých vecí. Naozaj dobrých vecí, ako je napríklad to, že herne budú musieť byť stavebne oddelené. Ďalej aj spomínané telefónne číslo, ktoré bude na tých automatoch, myslím si, že je to smer alebo krok správnym smerom. Takisto že bude stály dozor, profesionálny, v týchto herniach. Dokonca si myslím, že by sme mali ísť ešte ďalej, aby ľudia, ktorí pracujú v týchto herniach, boli aj špeciálne vyškolení, aby oni sami už vedeli pomôcť tým ľuďom, ktorí naozaj impulzívne hrajú, alebo teda sú chorobne závislí na hre a nechávajú v automatoch či už dávky, alebo svoju výplatu.
To, čo považujem za veľké riziko v predkladanej novele zákona, je to, že tieto výherné automaty nebudú len v herniach, ale budú môcť byť kdekoľvek. Ani len v krčmách, ale naozaj kdekoľvek, a tým pádom budú dostupnejšie možno aj mladistvým.
Našou ambíciou bolo zakázať, a to malo vlastne platiť od 1. 1. 2013, zakázať alkohol a fajčenie v herniach, pretože naozaj ten alkohol, a sú na to odborné posudky, ešte viac povzbudzuje impulzných hráčov k hraniu a tí už sa potom vôbec nekontrolujú.
Ďalšia podmienka, ktorá vlastne vstupuje v tejto novele ako predpoklad na to, aby bolo možné VZN-kom zakázať hazard na území, je už spomínané referendum. K tomuto chcem povedať, že a a priori ja nie som proti referendu aj v tejto otázke, myslím si, že ľudia najlepšie vedia, čo chcú a ako chcú. Problém je však s tým, ako dnes referendá fungujú, aké kvórum je potrebné a že v zásade je to aj finančná záťaž pre obec alebo to mesto, kde by sa referendum malo konať. Preto som presvedčená, že táto podmienka tam môže zostať, môže byť referendum o tejto otázke, ale zmeňme pravidlá vykonania referenda, tak ako sme aj navrhovali v minulosti, nech sa referendá konajú v deň komunálnych volieb, tie obecné, a tým pádom nie je potrebné kvórum. Pretože tí ľudia, ktorí prídu k voľbám, môžu odpovedať aj na referendovú otázku.
Na záver, aby som teda nepredlžovala tú diskusiu, pretože zaznelo tu už množstvo argumentov, si myslím, že táto novela zákona o hazarde niektoré veci sprísňuje, v niektorých veciach je veľmi dobrá a ja sa teším, ale obávam sa toho, že ak umožníme, aby naďalej výherné automaty boli mimo herní, a ak umožníme, že v herniach sa bude môcť piť alkohol, že to bude mať vážny negatívny dopad nielen na tých ľudí, ktorých sa to týka, ktorí budú hrať, ale na celú spoločnosť, pretože, tak ako som hovorila, tie následky aj ekonomické sú podstatne vyššie ako ten zisk alebo ten prínos či už do štátneho rozpočtu, alebo do rozpočtov obcí a miest.
A preto ja by som chcela požiadať pána ministra, ak je to možné, on sám včera hovoril, že tých výherných automatov, že sa odhaduje, že aj tak klesne ich počet, tak ak je to naozaj tak, že by mal klesnúť ich počet, tak skúsme možno oželieť tieto výherné automaty v krčmách, alebo teda v iných zariadeniach, kde budú voľne dostupné, a nechajme ich len v herniach a za tých podmienok, že teda nebude sa tam môcť podávať alkohol.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to predlžovať, lebo rozprava je pomerne dlhá, takže budem to čítať, keď dovolíte, a možno nejakých trošku mojich úvah.
Je to paradoxné, ale v roku 2009, považovanom za krízový, ľudia na Slovensku investovali do hracích automatov, kasín alebo kurzových stávok spolu 2,16 mld. eur; 2,16 mld. eur. Ešte paradoxnejší je však fakt, že táto suma je 2-krát vyššia ako rozpočet ministerstva zdravotníctva, hej, z ktorého sa mimochodom vyčleňujú aj financie na liečbu gamblerstva, samozrejme.
Podľa amerických štúdií každý jeden dolár vložený do hazardu spotrebuje ďalšie minimálne tri doláre na riešenie následkov hazardu. Gambling je paradoxom ekonomických teórií, keďže gambleri hrajú aj napriek tomu, že môžu očakávať finančnú stratu. Je to spôsobené aj tým, že subjektívna hodnota peňazí sa u nich líši od skutočnej, objektívnej a takisto ich subjektívne ohodnotenie rizika, ktoré pri nich hráč podstupuje, sa nezhoduje s objektívnou pravdepodobnosťou.
Návrh zákona vyvolal, ako sa dalo predpokladať, negatívne reakcie hlavne tých, ktorí tento hazard prevádzkujú. Jedným z argumentov bolo, že máme jedno z najvyšších odvodových zaťažení hazardu v Európe. Skutočnosť je však taká, že sú krajiny s ešte väčšími obmedzeniami, ako je u nás, pokiaľ ide o hazard. Ako príklad môže poslúžiť také napríklad Švédsko, kde podnikať v hazarde môžu iba firmy, a to na základe licencie od štátu, pričom ich hlavným účelom sú dobročinné aktivity v sociálnej oblasti. Okrem toho tu platí aj zákaz reklamy na hazard.
Problémom nie je len hazard ako taký, ale aj tzv. skrytý hazard, ako napr. rôzne telefonické hry. Hrať hazardné hry môže byť riskantné. Hoci on-line trh tento problém ešte zhoršuje, teda rastúci on-line trh problém ešte zhoršuje. Európsky parlament už predčasom vyzval Komisiu, aby prišla s návrhmi na posilnenie spolupráce medzi členskými krajinami v boji proti nelegálnemu on-line hazardu, a to prostredníctvom tzv. Zelenej knihy Európskej únii ako dokumentu vydávaného Európskou komisiou, určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. Európska komisia vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ, a tak je to aj v tomto prípade. V tomto roku plánuje prijať novú legislatívu v oblasti on-line gamblingu. Sprísniť sa majú opatrenia na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, akými sú napríklad maloletí.
On-line gambling je rýchlo sa rozvíjajúce podnikanie v Európe, ktoré predstavuje trh viac ako 10 mld. eur za rok. V súčasnosti sa 10 % všeckých hazardných hier odohráva na internete, cez mobilné telefóny alebo aj na interaktívnych platformách. Situácia sa o pár rokov môže zmeniť aj bez legislatívy, väčšina klientely sa presunie na internet. Ďalej sú tu, samozrejme, sociálne siete - ktoré, ja hovorím, že nie sú sociálne siete, lebo u mňa, keď niekto mi povie sociálne, to znamená, že záchytná, ktorá potrebuje pomoc, ja by som to nazval ako spoločenské siete - populárne medzi mladými, kde sú hry napodobňujúce skutočný hazard v kasínach. Navrhované opatrenia by mali vplývať na znižovanie záujmu účasti ľudí na hazardných hrách, pričom sa hovorí aj o druhej strane mince, ktorú nám rozvoj hazardných hier prináša. Napríklad diagnóza F63.0 patologické hráčstvo či o kriminogénnom prostredí, ktoré hazard vytvára. Či už chceme, alebo nie, musíme priznať, že v súčasnosti vzrastá počet hazardných hráčov, gamblerov, pre ktorých sa hra stáva jediným zmyslom života. Pritom je zrejmé, že tu už nejde o hru ako formu voľnočasovej aktivity, ale o pokúšanie šťastia v lotériách, prípadne v športke, s ktorým sa bežne stretávame v každodennom živote, ale o hazardnú hru. O hru, ktorá je spojená s finančným rizikom a s predstavou veľkej výhry.
Treba si súčasne uvedomiť, že problém hráčskej závislosti nie je len problémom určitých okrajových skupín nejakým spôsobom narušených jedincov, ale je problémom, žiaľ, aj modernej spoločnosti orientovanej na výkon a úspešnosť. Problémom, ktorému za určitých okolností môže podľahnúť ktokoľvek, a to bez ohľadu na vzdelanie, povolanie či výšku príjmov. Všeobecne totiž platí, že nikto, kto raz začne s hazardnou hrou, nemá istotu, či skôr, či neskôr sa nemôže stať patologickým hráčom.
Patologické hráčstvo, gamblerstvo, nie je nový jav. Aj v minulosti žili ľudia, ktorí vyhľadávali riziko a hazardné hry, ktoré im zriedkavo prinášali očakávané výhry, zato však častejšiu stratu, beznádej a zúfalstvo. Prípady prehry veľkých čiastok, majetok alebo aj celého majetku, ktoré poznáme z literatúry, však už nie sú len minulosťou, ale, žiaľ, aj našou súčasnosťou.
Ako to vyzerá u nás? Sociálna štatistika z roku 2010 hovorí: v Slovenskej republike máme 50-tisíc gamblerov, vekový interval 20 až 35 rokov, požičané sumy od 50-tisíc do 200-tisíc korún, vyliečení gambleri 40 %, výdavky na liečbu jedného gamblera 1 035 eur hradí poisťovňa, tretina gamblerov pácha trestné činy.
Vážení, ja keď som si prečítal aj dôvodovú správu a kde bolo konštatované, aký príjem bol vykázaný v roku 2005 až 2011 do nášho rozpočtu, v objeme 633 mil. eur, no, ja by som sa tým nechválil, ja by som povedal skôr, že iba z toho alebo na tom staviame, alebo aj na tom staviame náš rozpočet? Nemáme aj iné možnosti, ako ho naplniť? Myslím, že to gamblerstvo, resp. podpora hazardných hier do toho by nemali patriť. Pravda je, že život nám beží a asi nie sme dostatočne pripravení na to, aby sme vedeli všeckým atakom a všecky ataky odraziť. Tak, tak ako povedal pán minister, že gamblerstvo je u nás legálne, len podľa mňa to ešte neznamená, že sa to nedá zmeniť. Ja osobne by som bol najradšej, keby sme to zakázali úplne, samozrejme, to je asi utópia. Tak ako povedala pani kolegyňa Žitňanská pred chvíľou, že pokiaľ by táto novela mala, ako vyzerá, že aj bude, že bude sa môcť hrací automat dávať aj mimo herní, tak myslím si, že je to podstatný a vážny moment, takže myslím si, že aj z tohto dôvodu ja nebudem môcť zahlasovať za. A referendum, áno, som za, ale bez kôra a skôr by som bol za to, ako povedal kolega Viskupič už predtým, aby sme to skôr povoľovali, ako zakazovali.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne, kolegovia.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o hazardných hrách.
Začnem príkladom, osobným príkladom, lebo aj Komenský hovoril, že najlepšie sa veci vysvetľujú na príklade. Pred 14 rokmi, keď som sa stal poslancom Obecného zastupiteľstva v obci Sedliská, sme mali v našej obci zhodou okolností jeden hrací automat. Jeden z prvých návrhov na zastupiteľstve, mojich, bolo, že som presvedčil mojich kolegov, aby sme ten jeden hrací automat zrušili v našej obci. Odvtedy v našej obci nemáme hracie automaty a som veľmi rád.
Po prečítaní návrhu zákona som s hrôzou zistil, že toto by som na obecnom zastupiteľstve urobiť nemohol. Najprv by muselo prebehnúť referendum. Pýtam sa - prečo? Ako sa takýto návrh do zákona dostal? Pán minister nám tu včera rozprával niečo o tom, že Generálna prokuratúra to navrhuje. Ja hovorím, je to lobing prevádzkovateľov hracích automatov, ktorí či cez Generálnu prokuratúru, ale, pán minister, tento návrh ste nám doniesli vy. Vy ste sa podpísali, vláda Slovenskej republiky sa podpísala pod tento návrh.
Generálna prokuratúra údajne vraj hovorí, že návrh zákona, ktorý tu pred rokom bol prijatý z dielne KDH, som veľmi rád, že z dielne KDH, že je protiústavný? Ja o tom neviem, že by tento návrh zákona bol protiústavný. A ak sa obce na základe tohto zákona slobodne v obecnom zastupiteľstve VZN-kom rozhodnú, že nechcú hracie automaty, tak kde je problém? Pýtam sa, obecné zastupiteľstvo, ak rozhoduje o tom, či v obci bude nejaká továreň, alebo slnečná elektráreň, alebo nejaká krčma, má takisto vždycky zvolávať referendum? Predsa poslanci obecného zastupiteľstva boli zvolení, vy ste sám povedal včera, že komunálne voľby sú formou referenda, kde si ľudia zvolia svojich zástupcov a tí rozhodujú.
Pán minister, poslanci obecného zastupiteľstva nerozhodujú tak, že nejako tajne 83-ka namačká tlačítka. Na obecnom zastupiteľstve sa môžu zúčastniť občania, môžu vystúpiť na tom obecnom zastupiteľstve, po nejakom rozhodnutí obecného zastupiteľstva, ktorým sa to občanom nepáči, tak prídu za tým poslancom, nakričia naňho, prídu na obecný úrad, povedia svoje starostovi, to nie je také tajné, že sa schovám pod 83-ku.
Referendum, miestne referendum - prečo nie? Aj dneska predsa môžu občania slobodne zorganizovať referendum. Aj o otázke hazardných hier. Ale nepodmieňujte to, že obecné zastupiteľstvo musí na základe referenda.
Viete veľmi dobre, že to je gaťafalš, ktorý tam lobisti prevádzkovateľov hracích automatov dostali. Viete veľmi dobre, že v malých obciach je problém s účasťou na referende preto, lebo napríklad na východnom Slovensku 20 % ľudí chodí za prácou po svete. Oni vám kvôli referendu neprídu z Írska, Bratislavy, Prahy domov, z Rakúska. Ďalšia časť obyvateľstva, hlavne na východnom Slovensku, chodí na voľby alebo na referendá len vtedy, keď je motivovaná. Príkladom sú voľby do VÚC-ky v Prešovskom kraji, kde rómske obyvateľstvo chodí vtedy, keď je finančne motivované. Oni vám prídu na referendum proti hracím automatom? Možno naopak.
Takže inštitút referenda, 50-percentná účasť vo väčších mestách, lebo pred chvíľou som hovoril skôr o menších mestách, vo väčších mestách, viete veľmi dobre, že je to problém. Už niekoľko aj celoštátnych referend bolo, jedno bolo úspešné. My predsa máme komunálne voľby preto, aby si ľudia svojich zástupcov tam zvolili a aby ich zastupovali. Neotravujme ľudí nad rámec nutnosti. Chceme od ľudí, aby prišli na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky raz za štyri roky, niekedy aj skôr, potom dvakrát do VÚC-ky, dvakrát na prezidentské, európske voľby, komunálne voľby, medzitým je nejaké celoštátne referendum a ešte budeme zvolávať ľudí a podmieňovať nejakým miestnym referendom. Ak niekde majú ľudia chuť robiť referendum, nech si ho zorganizujú. Ja im prajem, aby bolo úspešné, ale obávam sa, že málokedy bude úspešné, nad 50 % účasť. A vedeli to aj tí, čo do zákona dostali tento gaťafalš. Veľmi dobre to vedeli.
K ďalším sprísneniam, ktoré sú také kozmetické, áno, reklama na verejnosti, som za. Číslo telefónne na hracích automatoch, budem sa opakovať za kolegami, už vidím toho patologického gamblera, ako volá na to číslo. Niektorým kolegom, ktorí hovorili o tom, že veď nechajme, nech ľudia majú možnosť si ísť zahrať do hracích automatov, zo SaS-ky. Vy si vážne myslíte, že podstatné zisky prevádzkovateľov hracích automatov spočívajú v tých ľuďoch, ktorí raz za čas, za dlhý čas si idú a nechajú tam 10 eur? Vážne si to myslíte? Prevádzkovatelia hracích automatov majú podstatu svojich ziskov, drvivú podstatu zo sociálnych dávok, osemnásteho, devätnásteho každý mesiac majú hody. Potom sú ďalší patologickí hráči, ktorí, poznám takéto prípady, živnostníci, ktorí zamestnávali desiatky ľudí a začali hrať, začali chodiť, stali sa patologickými, ich firmy skončili, ich rodiny sa rozpadli, prišli o strechu nad hlavou, exekútori sa tešia.
Takže viacerí takéto prípady poznáme, vidíme, preto považujeme hracie automaty, o ktorých sa dneska bavíme, nebavíme sa o internetových stávkach a podobných veciach, ak sa budeme baviť o nich, bavme sa, dneska sa bavíme o hracích automatoch, ktoré mimochodom len dva hracie automaty mimo herňu, čiže v krčmách, takisto nesprávny postup. Keď teda zostaneme na legislatívnej úrovni, na ktorej sme dneska vďaka KDH, poďme to vylepšiť a mimo herní, v druhom čítaní, povedzme žiaden hrací automat.
Takže hracie automaty tie peniaze, ktoré prinesú štátnemu rozpočtu, pán minister, nestoja nám za to. Tie peniaze smrdia sírou. Peniaze, ktoré štát vynakladá na liečbu týchto patologických hráčov, nám za to nestoja. KDH a ja osobne budeme proti takémuto zákonu, a ak aj vy ste osobne proti takému zákonu, tak ho stiahnite. Poslanci SMER-u sa predsa nemôžu donekonečna skrývať za to, že dostali sme príkaz. Osemdesiattrojka zaberie.
Generálna prokuratúra, ešte som zabudol povedať, Generálna prokuratúra, ktorá vraj toto referendum dostala do tohto návrhu zákona, to je tá Generálna prokuratúra, kde nemáme generálneho prokurátora? Skúste povedať pánovi premiérovi, nech požiada prezidenta, nech vymenuje právoplatne vymenovaného, zvoleného generálneho prokurátora.
Skryjeme sa pod 83-ku, že budeme hovoriť, že opozícii patrí ÚVO, a dáme si tam svojho človeka? Skryjeme sa pod 83-ku a povieme, že opozícii patrí NKÚ, ale hlasy nedáme? Poslanci SMER-u majú plnú zodpovednosť, strana SMER má plnú zodpovednosť za všetky tieto veci, aj za tento návrh zákona. Jedna vec je ich svedomie, s tým sa každý musí vysporiadať sám, aj ja, samozrejme, aj ja, všetci, podľa svojho svedomia a vedomia. Ale hovorím vám, na obecných zastupiteľstvách nejde takto mačkať tlačítka a tváriť sa, ja s tým nemám nič, ja som dostal príkaz, mne niekto ukázal prstom, ako mám voliť, hlasovať teda, pardon.
Takýto návrh zákona nemôžeme podporiť v druhom čítaní, ak teda tam prejde, ak ho nestiahnete, budeme sa ho snažiť vylepšiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem poďakovať kolegovi za to, že nám objasnil na konkrétnych príkladoch z tej miestnej úrovne tú situáciu aj okolo tej komunálnej správy a aj okolo komunálnych volieb, že aj komunálni poslanci, a teda poslanci obecných zastupiteľstiev, dostali dostatočný mandát na to, aby vedeli rozhodnúť o tom, či nejaké hracie automaty v tej obci budú alebo nebudú, čo im to prináša. Čo im to prináša, oni vidia na konkrétnych príkladoch tú biedu tých rodín, ktorých členovia sa dostali do závislosti na hracích automatoch. Čiže tu by sme mali si brať ten príklad, tu by vlastne malo aj to ministerstvo čerpať viac z tej miestnej úrovne, z tej regionálnej úrovne a nie od zeleného stola, nie cez čísla, aj keď tie čísla sú veľmi pofidérne.
Však som veľmi rád, že sa to takisto aj pán poslanec Kuffa, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Fecko jasne analyzovali, ten stav v jednotlivých krajinách sveta, kde absolútne nie je tá rovnováha, tá investícia, ktorá akože príde, resp. ten príjem, ktorý príde z týchto hracích automatov vo forme daní. A potom tie náklady, ktoré súvisia v podstate s prevenciou, resp. liečbou týchto závislých osôb, v podstate sú v absolútnej nerovnováhe. Takže kresliť si tu niečo, že ako štátny rozpočet na tom získa, je veľmi, je veľmi zlé.
Takže chcem ešte raz poďakovať pánovi poslancovi, že nám jasným príkladom z tej miestnej úrovne povedal, že tento zákon je skutočne veľmi zlý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán minister, musíte si to tu ešte odtrpieť, ale tá skutočná obeta by bola tá, že by ste stiahli ten zákon z rokovania, tak ešte musíte strpieť aj tých ďalších rečníkov.
Ale naozaj k tomu lobingu chcel som povedať toľko, že keď si tak pamätám, tak v letných mesiacoch sme tu mali také letáky, ktoré presviedčali nás poslancov, aby sme zahlasovali. Ja som nevedel, že tento zákon už je pripravovaný, hej, a tak blízko, tak potom som dostal ako tie signály. A presviedčali o tom, že akým prínosom sú pre štátny rozpočet. No bolo to tak trúfalé a tak drzé, no ale máme to tu dnes na stole.
Tie referendá naozaj tu boli toľkokrát ako spomínané a postaviť to referendum pozitívne, že či chce tá obec, aby tam boli tie hracie automaty, o tom aby bolo to referendum, ak by teda malo vôbec nejaké byť.
Naozaj veľakrát je to tak, že v tých automatoch nekončia nejaké zvyšné peniaze z rodinného rozpočtu, ale sú to sociálne dávky, z ktorých rodiny na Slovensku žijú. To všetko skončí v hracích automatoch. Tie rodiny nieže sú chudobné, ale sú žobráci, sú žobrákmi. Mnohé rodiny sú ako žobráci. Takisto aj živnostníci, ktorí, naozaj sú tieto prípady, mohol by som aj ja z praxe ako o tom hovoriť, a tí živnostníci akonáhle sa stali závislými na hracích automatoch, prišli o túto živnosť, zadlžili rodinu, veľakrát aj naozaj urýchlili proces odchodu z tohto sveta a nechali v nešťastí mnohé rodiny.
Pán minister spomenul tiež včera jednu vec, dovolím si ju povedať na záver, každý občan má slobodnú vôľu. Dovolím si povedať, že áno, ale ak si závislý na hrách a si gambler, tak túto slobodu ty strácaš, stávaš sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za poznámky. Chcel by som ešte dodať, možno čo som zabudol povedať. Odvetvie hracích automatov nesie pomerne dosť vysoké riziko, aj riziko toho, že v určitých obciach nebudeme môcť prevádzkovať. Ale to odvetvie, ktoré je vysoko rizikové, podnikatelia vedia, že tam, kde je vysoké riziko, je vysoko ziskové. Takže to riziko, ktoré musia podstúpiť prevádzkovatelia, či v určitej obci budú môcť prevádzkovať, alebo nie, je im vynahradené vysokými ziskami. Naozaj aj iní podnikatelia by mohli povedať, že prečo postavili penzión alebo hotel pri ceste 1. triedy, keď za pár rokov už štát postavil diaľnicu inde a oni prišli o svoje zisky rozhodnutím štátu. Takže ďakujem za poznámky.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, úvodom vystúpenia by som sa chcel spýtať aj pána ministra, či mu to bolo treba. Či bolo treba otvárať zákon, ktorý bol menený zhruba pred rokom. Sú možné pozitívne dôsledky toho, že prišlo k zmene, sú jasné a evidentné znaky aj tuná v pléne, že veľa ľudí argumentuje presne tým, že nie je dobré pozerať sa v tejto otázke iba na zisky, ale zamerať sa aj iný aspekt hrania hazardných hier prostredníctvom hracích automatov, a to z dôvodu toho, že vzniká alebo môže vznikať nejaký negatívny jav spoločnosti, závislosť a podobne.
Nechcel by som sa venovať tomu, čo hovorilo, myslím, že osem ústne prihlásených predrečníkov a rečníci aj písomne prihlásení, mňa v tejto vojne argumentov zaujíma jeden jediný fakt. Hovorí sa tu o tom a páni poslanci Jana Žitňanská a Radoslav Procházka priniesli do tohoto rozhodovacieho procesu to, že na miestnej úrovni sa vedia ľudia, ktorí prichádzajú priamo do styku s negatívnymi javmi, ktoré môžu spôsobovať automaty v krčmách, nemôžme hovoriť napriek tomu, že sú stavebne oddelené nejakými sadrokartónovými priečkami, o herniach, prichádzajú s nimi do styku a môžu sa na miestnej úrovni vyjadrovať k tomu, či tieto hracie zariadenia v krčmách chcú mať, alebo nechcú mať.
Ministerstvo pod rúškou toho, že chcú viacej zainteresovať miestnych obyvateľov k tomu, aby sa na miestnej úrovni rozhodli, tak zavádza moment referenda. Viacerí tu sme sa vyjadrili, že my s referendom problém nemáme. Niekto navrhol zmenu vykonania podmienok referenda, aby sme sa netvárili, že dávame viac obyvateľom obcí, ktorí sú dotknutí hraním automatov a neželajú si tento stav, ktorý v obciach majú, a vytvárame teda podmienku účasti v referende podľa toho, akým spôsobom sa, ako sú referendá všeobecne upravené. Myslím, že viacerí navrhli, aby sme teda zmenili podmienku referenda, aby nebola nutná 50-percentná účasť, s čím sa dá viac-menej súhlasiť, pretože k tejto otázke tých ľudí, ktorých sa dotýkajú a prídu sa vyjadriť, stačila by možno absolútna väčšina toho, že či chcú tieto automaty ďalej na území mať, alebo nemať.
Je pre mňa inak zarážajúci fakt ten, že bolo to tu, myslím, spomínané aj pánom ministrom a viac-menej aj v kuloároch sa hovorí o tom, že prečo sa teda vynechávajú zastupiteľstvá, a bol spomínaný možný korupčný efekt, kedy zastupiteľstvo pod tlakom lobistov rozhodne v prospech zachovania automatov, čo nie je dobrým stavom. Myslím si, že toto je ale na riešenie úplne iné fórum a nemalo by sa tu pracovať s argumentom tým, že na miestnej úrovni sú korumpovateľní zástupcovia lobistami a my práve preto robíme nejaké opatrenia, ktoré nebojujú proti tejto korupcii, ale vyviňujú ako keby, alebo zavádza sa mechanizmus, že zastupitelia nie sú zodpovední a sú korumpovateľní, preto sa obracajme na občanov. Ak sú korumpovateľní, zvoľme iný nástroj a netvárme sa, že tu naoko ideme robiť referendá, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či automaty na územiach obcí budú, alebo nebudú.
Možnože v prvom čítaní je dôležité spomenúť to, že existuje aj iná logika zavedenia referenda, ak s ním súhlasíme a má ministerstvo záujem, a to je otočiť ten návrh, takpovediac, na hlavu a robiť referendá nie o zakazovaní automatov, pretože je spochybniteľná účasť, ale urobiť referendum o tom, či si občania želajú takúto činnosť, či si želajú automaty na území svojich obcí. Potom by sme videli, že či majitelia, ktorí, alebo podnikatelia, ktorí by chceli prevádzkovať automaty na území daných samospráv, vyvinú dostatočnú aktivitu na to, aby nahnali 50 % ľudí do volebných miestností a či by sa väčšina z nich vyjadrila za to, že chcú mať automaty na svojom území. Nemôžme potom hovoriť o právnych problémoch, pretože zakazovať sa nič nebude. Referendá by neboli o tom, či súčasný stav niekto podporuje, a išlo by o zákazy automatov, ale ak by teda neprišlo dostatočné množstvo obyvateľov, tak by stále tie automaty v obciach ostali, ale, naopak, mohla by sa spraviť nejaká dvojročná legisvakačná doba, že automaty by z obcí zmizli a tam, kde si obyvatelia želajú, aby automaty boli, spravilo by sa miestne referendum a mohlo by prebehnúť v tom, že si obyvatelia želajú takýto stav v obciach mať.
Chcel by som povedať, že sú tam mnohé prvky, ktoré hovoria, možno niektorí kolegovia sa vyjadrili, že kozmeticky hovoria o tom, že ako keby sa naoko sprísňovali tie podmienky prevádzkovania automatov, je to stavebné oddelenie, stály dozor v herniach, zobrazenie čísla, zákaz reklamy pred herňami, možno nejaké príklady z Európy, ktoré by boli aj z hľadiska ministerstva financií zaujímavé, že toto sú elektronické zariadenia, ktoré by sa dali napojiť na internet a mohol by existovať centrálny server, ktorý by dokázal, ak ide teda o navýšenie finančných prostriedkov, centrálne sledovať obrat v týchto automatoch a ministerstvo financií by mohlo takmer na dennej báze vyhodnocovať to, akým spôsobom sa míňajú finančné prostriedky. Zároveň by to nieslo aj v sebe pridružený efekt absolútnej kontroly nad tým, akým spôsobom a kde sa automaty nachádzajú. Myslím, že tento príklad je priamo z Maďarska, i keď Maďari po roku tejto platnosti, kedy sa prispôsobili prevádzkovatelia tejto povinnosti, že museli napojiť všetky svoje automaty na centrálny server, tak v priebehu predchádzajúcich dní sme sa dozvedeli, že zakázali automaty na svojom území úplne.
Nemyslím si, že si máme až takto brať príklad, ale rozumné pravidlo, ktoré by sme dokázali urobiť a dohodnúť sa na tom, že nie každý jeden rok budeme otvárať túto otázku, kde potom tu prichádzajú štúdie psychologické o škodlivosti tohoto javu v spoločnosti, tak by sme to mohli urobiť raz a navždy poriadne.
Z dôvodovej správy, to, čo som sa pýtal aj na začiatku, že či vám to bolo, pán minister, treba, som sa presne nedozvedel dôvody, prečo to predkladáte, pretože je tu napísané, že na základe plánu legislatívnych úloh vlády. Myslím si, že táto téma, keďže vzbudzuje vášne aj v tejto sále a vzbudzuje obrovskú debatu hlavne na úrovni obcí, kde majú s týmto problémom svoje skúsenosti, dokonca tu boli priamo zo samosprávy podané konkrétne príklady, je teda otázkou, prečo práve teraz a prečo nevznikla nejaká všeobecnejšia dohoda na tom, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Ak sa teda zaoberať hazardnými hrami a má ministerstvo financií záujem riešiť aj finančnú stránku tohoto efektu, pýtam sa na tomto mieste, prečo to nepredkladáme spoločne aj s problematikou tzv. on-line hier. Bolo by to koncepčnejšie, mohli by sme sa baviť o celkových príjmoch z hazardu, ktoré sa deje na báze hrania, a bola by tá debata omnoho úprimnejšia.
To, že pán minister spomenul, že tú debatu vydrží, je jeden fakt, ale ide o to, že toto nemá byť debata iba pre debatu, ale má upozorniť na to, že existuje relevantné množstvo argumentov, prečo nie je šťastné po roku platnosti jednej úpravy hovoriť o druhej. Viem, že tu je ako keby právny problém, ktorý avizovala prokuratúra, a teda aj ako som sa dozvedel, legislatívci na vláde, ale tá rýchlosť reakcie nesie všetky prvky ušitia tohoto návrhu horúcou ihlou.
Myslím si, že sa nedá odmietať skoro ani jeden z názorov, ktorý tu odznel, teraz nemyslím v rovine psychologických dôsledkov týchto, alebo vplyv na psychiku, sociálne rámce, rodinu a podobne, ale to, čo navrhovali kolegovia v mnohých oblastiach, že poďme sa zamyslieť nad tým, čo vlastne štát chce. Preto by som zopakoval ten názor a pravdepodobne sa dostaneme možno v druhom čítaní aj k tomu, ak si ho ministerstvo neosvojí a nepríde s vlastným pozmeňovacím návrhom, predložiť pozmeňovací návrh ten, že zadefinujme si teda, čo štát chce. Či štát chce mať herne v blízkosti škôl, keďže vieme, že tento zákon nehovorí v tejto oblasti vôbec nič. Mohla tam byť podmienka, aby sa nevyskytovali v blízkosti škôl, keďže som hovoril, či štát chce tieto automaty na území mať a dáva bianko šek celému územiu, že automaty na území štátu môžu byť a iba ten, kto nechce, tak referendom dokáže zakázať na území svojej obce. Alebo teda štát chce radšej vyslať signál, že tie automaty nie sú dobrým prvkom spoločnosti, a a priori vyhlási, že automaty nie sú vhodné na území akéhokoľvek mesta alebo obce, ale ak sa tá obec rozhodne, že tieto automaty chce mať, tak vyhlási miestne referendum, spraví sa kampaň, podnikatelia sa môžu prezentovať, či tento prvok v obci bude, a ak obec rozhodne, tak sa táto činnosť môže povoliť.
Dáme to spracovať právnikom a dúfam, že tento rozumný návrh, ktorý stavia pôvodný zamýšľaný na hlavu, pôvodný zamýšľaný návrh ministerstva na hlavu, by mohol byť priechodný v tejto poslaneckej snemovni.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ministerstvo dospeje k tomu, aby tento návrh prepracovalo, a preto v závere vystúpenia by som chcel predložiť procedurálny návrh, ktorý hovorí, pán spravodajca, o tom, aby bol návrh ministerstva vrátený ministerstvu na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len zareagujem hneď na to úvodné slovo predrečníka, či to pánu ministrovi bolo treba. Myslím si, že nebolo mu to treba, aj podľa toho, ako včera tu pán minister dvakrát ako vystúpil, tak mne sa celkom ako páčilo to jeho vystúpenie a znova to len zopakujem, že mám taký pocit, že predkladá zákon taký, s ktorým naozaj vnútorne sa nestotožňuje.
Myslím si, pán minister, že vám nebudú chýbať tie peniaze zarobené na nešťastníkoch, na chudobných a na žobrákoch. Lebo toto je tá cena, ochudobňovanie našich rodín už dosť takých chudobných a rozpadávajúcich sa a ešte toto má byť ako príjmom štátneho rozpočtu. Myslím si, že naozaj vám to nechýba.
Všimol som si, že, pán minister, vám nechýba pokora. Včera ste to naozaj krásne tuná takto odprezentovali. Ono chce to možno aj naozaj poriadnu dávku aj odvahy, aj pokory, aby ste tento návrh zákona stiahli. Stiahnite to. Môžme naozaj sa baviť aj o ústavnom zákone tak, aby to bolo aj v súlade s ústavou, aj obce, mestá, že by nemali s tým problémy, a hlavne ide tu o naše rodiny, o Slovensko, o túto krajinu.
Ďakujem pekne.

Jozef, páči sa mi ten nápad opačného referenda, lebo naozaj, keď zakážme hazard a tam, kde ho obec chce, kde ho ľudia v obci chcú alebo v meste chcú, tak nech si ho v referende schvália. Toto by bol omnoho lepší prístup, jako zasiať zlo zákonom do obcí a miest a potom ľuďom povedať, že však keď sa vás nájde 50 %, tak to zlo nejakým spôsobom vykynožte. Nie, nesaďme im tam zlo, ale keď si ho tam ľudia chcú dobrovoľne nasadiť, tak nech sa rozhodnú v referende. Tento prvok, si myslím, že je veľmi zaujímavý a vcelku dobrý návrh.
Ako najväčší problém toho zákona naozaj vidím práve toto, že presúvame možnosť, aby sa ľudia cez referendum rozhodli, že či hazard v svojej obci budú mať, alebo nebudú mať. A ani nie pri tých obciach, lebo tie obce, tam štandardne býva vysoký záujem o veci verejné, v rámci obce, a účasť v komunálnych voľbách v obciach býva od 60 do 90 %. Ale v mestách takýmto spôsobom cez miestne referendum nikdy hazard nezakážme, a tým pádom je to iba de facto zástenka, alebo tvárime sa, že dávame ľuďom možnosť rozhodnúť, ale oni nerozhodnú, lebo účasť vo veľkých mestách býva od 30 do 40 %. V posledných komunálnych voľbách v meste, z ktorého ja pochádzam, v Trnave, prišlo 29 % ľudí ku komunálnym voľbám. Netvárme sa, že k miestnemu referendu o hazarde príde napríklad v Trnave viac ako 50 % ľudí. No jednoducho nepríde.
Čiže skúste do druhého čítania, ja viem, počul som ten váš postoj aj, pán minister, že nie je nejaká veľká vôľa, ja pevne verím, že spravíte si exkurziu a pošlete nejakého úradníka napríklad do tej Lomničky a zistíte, aké škody tam hazard napáchal a ako sa situácia k dobrému obrátila za posledný rok.