8. schôdza

Oceňujem sústavnú aktivitu pani poslankyne smerom k zlepšeniu situácie s úvermi a so všetkým, čo s týmto súvisí, čo sa týka spotrebiteľa.
Iste, najlepšie je nemať pôžičky a nemať úvery a nežiť na dlh. Myslím, že veľmi dôležitá je aj snaha o obmedzenie reklamy, najmä na tie rýchle úvery alebo na hotovostné rýchle pôžičky. Na každom kroku vidíte, aké je to jednoduché na základe občianskeho preukazu, jedného telefónu. Často sú tam dávané úžernícke podmienky. Tak isto propagáciu života na dlh so zdôrazňovaním všetko rýchlo mať, nie byť, ale mať, tu a teraz a ihneď. Táto mentalita je chorá, aj nám cudzia, by som povedal. Preto treba najmä deti a mládež vychovať tak, aby ich nároky boli reálne a zodpovedali ich možnostiam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem poďakovať tak isto pani poslankyni, že sa odhodlala na takýto krok, aby sme zlepšili  situáciu na trhu poskytovaní spotrebiteľských úverov vzhľadom na to, že tá situácia je veľmi vážna.
Tak, ako to už bolo povedané, takúto možnosť získania finančných prostriedkov majú ľudia, ktorí sú dosť často v sociálnych, sociálno-ekonomických problémoch na každom kroku. Bohužiaľ,  podmienky, za ktorých získavajú tieto prostriedky, sú  často úžernícke. Jednak úrokové sadzby sú skutočne vysoké, čo už pri prvom pohľade musí byť jasné, že pri nejakých desiatich - dvadsiatich percentách, dokonca niekedy aj vyšších, za mesiac, je šanca na splatenie takejto pôžičky minimálna, respektíve nijaká. To znamená, že takíto sprostredkovatelia takýchto spotrebiteľských úverov vlastne rátajú s tým, že cez nástroje, súdne, exekučné, jednoducho prídu k majetku a v konečnom dôsledku finančný efekt bude pre nich ďaleko vyšší ako, ako možno len zo samotných úrokov.
Čiže v každom prípade podporujem túto iniciatívu. V konečnom dôsledku som sa aj podpísal pod tento pozmeňovací návrh. Je rozhodne treba regulovať systém poskytovania spotrebiteľských úverov na Slovensku. Sám mám skúseností v rámci štátneho programu, mikropôžičkového programu, ako je treba citlivo pristupovať ku klientom, ktorí vlastne sa rozhodli zobrať si pôžičku. V tom našom prípade to bolo na podnikateľské účely, toto je spotrebiteľský úver, kedy je treba ďaleko lepšie regulovať podmienky, ako sú teraz nastavené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Aj kolegyni chcem poďakovať za návrh tohto zákona, lebo naozaj reálna prax prináša to, že tí veritelia dopredu vedia, že ten spotrebiteľ nebude schopný splácať tento úver, uzatvárajú tieto pôžičky, sú nevýhodné. Je to naozaj parazitujúce, úžerou, alebo až, ako to bolo už spomenuté, také predátorstvo, kedy v podstate títo navrhovatelia zarábajú na chudobe a nevedomosti ako iných ľudí.
Skúmanie bonity klienta je, je dobrým návrhom, aby predtým, než sa uzavrie takýto spotrebiteľský úver, aby veriteľ bol povinný skúmať túto bonitu. Veľakrát títo veritelia, oni vedia dopredu, že spotrebiteľ nebude schopný splácať ako tento úver, ale zas na druhej strane vidia, že sú vlastníkmi, alebo majú aj zistené, že sú vlastníkmi nehnuteľností, to je jedno, či už bývania alebo pôdy, dá sa to zistiť stále aj vopred. Stavajú na ich nevedomosti a cez to všetko im dávajú, dostávajú ich do takých komplikovaných pozícií.
Nemôže byť poskytovaný väčší úver, ako je spotrebiteľ schopný splácať, toto je naozaj tiež jedna z veľmi dobrých vecí. Tak ako pani kolegyňa Mezenská tu spomínala ten príklad toho Švajčiarska, myslím si, že aj u nás by sa mohol podobný, mohlo podobné čosi prijať, aby mnohí spotrebitelia sa nenachádzali v pasciach. Na druhej strane veľakrát práve exekútori sú tí, ktorí na tom participujú a zarábajú na nešťastí iných.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Pani poslankyňa Mezenská poďakovala predstaviteľom opozície za to, že ju podporili v návrhu a pridali svoje podpisy.
Ja musím povedať, že ako predkladateľ a ako rezort ministerstva financií sme mali možnosť len nejakých 24 hodín, 36 hodín sa možnosť oboznámiť s pozmeňovacími návrhmi. To znamená, nie sme si 100-percentne istí. Ale v zásade musím povedať, že, že považujeme návrh ako posun správnym smerom. Ja aj podľa toho, čo viem o pani poslankyni Mezenskej, viem, že je aktívna v spotrebiteľských združeniach., a to my absolútne podporujeme, lebo to je vlastne preťatie tej nite toho ťapákovstva slovenského, veľmi častého slovenského ťapákovstva, keď sa cítime bezbranní vlastne voči tým, ktorí nám diktujú. Niekedy aj síce je to taká ponuka na zlatej tácke, je to ale často pasť. Veľmi dobre vieme, že tá veľká asymetria informačná medzi, medzi tými, ktorí poskytujú úvery, či už na základe licencií klasických bánk a finančných inštitúcií, alebo nebankových subjektov, kde je to oveľa, oveľa horšie, v neprospech klientov, že naozaj nerozumne, nerozumne poberané pôžičky, úvery dostávajú celé rodiny do nešťastí.
Z tohto pohľadu návrh pani poslankyne Mezenskej za predkladateľa podporujem a pevne verím, že aj poslanecká snemovňa prijme tento návrh.
Otázka druhého pozmeňovacieho návrhu ma, vzbudzuje otázky vykonateľnosti, ale môžeme s touto úpravou ďalej, ďalej pracovať. Takže môj záver je, že tie pozmeňovacie návrhy podporujeme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Zároveň ďakujem pekne, že ste mi umožnili ešte predniesť to úvodné slovo. Celkom iste budeme pokračovať aj v popoludňajších hodinách.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Je potrebné podotknúť, že ide o malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, respektíve možno aj s novým zákonom sa počíta v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj obsah a charakter navrhovaných zmien.
Účelom návrhu právneho predpisu v čl. I, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, vytvoriť predpoklady pre obmedzenie zneužívania právomoci v hmotnej núdzi, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu v niektorých oblastiach, ako je napríklad zákon o striedavej starostlivosti, prípadne zákon o dobrovoľníctve.
V čl. II dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, je podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke o štátnych sociálnych dávkach v prípadoch, keď sú poskytované v kombinovanej forme. Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách.
Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré sú v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie, priorizujú starostlivosť o deti v skupinách, v zariadeniach samotných domov alebo v bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samotných rodinných domov alebo v ostatných samostatných bytoch v obytných domoch.
Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako je presun formulárov k žiadosti a vyhlášok.
Návrh bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 18. septembra t. r. s odporúčaním pre vládu schváliť uvedený materiál s pripomienkami legislatívno-technického charakteru. Bol prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2012 s odporúčaním pre vládu schváliť predmetný návrh, nakoľko získal podporu všetkých sociálnych partnerov. Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh dňa 28. septembra 2012.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predmetného návrhu zákona.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, máte to ako tlač 227, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 217 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona zdôvodnil navrhovateľ a navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnostné menšiny, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, vážení hostia, chcem poďakovať súčasnému vedeniu ministerstva práce, že pokračuje v tom, čo sme začali my spolu so štátnou tajomníčkou Luciou Nicholsonovou, keď sme pripravovali komplexnú reformu zákona o hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie. Čiže som veľmi rád, že sa na dnešné rokovanie alebo do Národnej rady všeobecne dostáva takáto novela, novela zákona č. 599/2003 Z. z., a zároveň som rád, že súčasťou tejto novely je aj novelizácia zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách, kde aplikačná prax priniesla určité problémy. Čiže som rád, že vedenie rezortu na tieto problémy pozitívnym spôsobom reaguje
Trošku ma, samozrejme, mrzí, že tento návrh, ktorý prišiel do parlamentu, nie je v porovnaní s tým, ktorý sme predkladali ako poslanecký návrh pred pár mesiacmi, tak skutočne komplexný, ako by mohol byť, ale dobre, chápme realitu dnešných dní, vláda vládne, berie na seba zodpovednosť, opozícia predsa iba kritizuje a nijakým spôsobom nepomáha. Čiže trošku ma mrzí, že to bolo postavené do takejto roviny. Ale skúsme byť naozaj konštruktívni.
Čiže ešte raz, na úvod zdôrazňujem znova a znova, je to dobrá novela vo svojom princípe, obsahuje veľa veľmi dobrých, pozitívnych vecí. Mohlo by tam byť možno niečo ďalšie, možno by sa dalo, možnože budeme v druhom čítaní dávať určité pozmeňujúce návrhy, aby sme tento návrh ešte vylepšili, ale skutočne oceňujem tie zmeny, ktoré novela prináša.
Či už je to napr. zmena pri posudzovaní príjmu pri žiadateľoch o dávku v hmotnej núdzi, to sú zmeny pri dohode o vykonávaní práce, zmeny pri posudzovaní jednorázových príjmov. Oceňujem aj zmenu, určité sprísnenie podmienok nároku na ochranný príspevok, kedy chceme eliminovať poberanie tohto ochranného príspevku v prípade osôb, kde je dôvodné podozrenie, že ide o zneužívanie tohto príspevku. Sú to nemalé finančné prostriedky, ktoré takto štátu unikajú. Oceňujem aj zmeny, ktorých výsledkom bude nižšia administratívna náročnosť, či zo strany občana, ale aj zo strany úradov práce a sociálnych vecí. Oceňujem aj to, že rozširuje sa možnosť získať aktivačný príspevok nielen pri prácach v prospech obce, ale aj pri výkone prác pre obcou zriadené organizácie. Škoda tu len trošku, že nevidíme tu, no možno novela zákona o službách v zamestnanosti takúto zmenu prinesie, aby ten okruh poskytovateľov týchto prác bol ešte širší, než len obce a ňou zriadené organizácie. Tam by sme mohli byť možno trošku smelší.
Takisto dobré zmeny sú, pokiaľ ide o zmeny pri priznávaní príspevku na bývanie. Znova pozitívne, eliminujúce rôzne špekulácie, ku ktorým, bohužiaľ, v praxi často dochádza. Tu zase opakujem, čo som už povedal, škoda, že ste nezvolili cestu samostatného zákona o príspevku na bývanie, pretože tam by sa podporili nielen tí žiadatelia alebo oprávnené osoby, ktorí sú súčasťou systému hmotnej núdze, ale k takémuto príspevku by sa dostali aj tí, ktorí v hmotnej núdzi nie sú, ale majú príjmy, ale príjmy na relatívne nízkej úrovni, a bolo by spravodlivé, keby príspevok na bývanie dostali aj takto pracujúci ľudia.
V čl. II meníme, alebo teda vládny návrh mení zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách, znovu poviem, zopakujem, sú to dobré zmeny reagujúce na poznatky z aplikačnej praxe za ten rok a pol, dva roky fungovania tohto zákona. Čiže oceňujem to. Som v praxi zvedavý, akým spôsobom sa bude uplatňovať napr. rozšírenie humanitnej pomoci aj na právnické osoby. Mne osobne ako ministrovi takýto nástroj skutočne chýbal, to vám dávam, pán minister, za pravdu, hlavne pri rôznych prírodných nešťastiach bude dobré, keď budete mať v ruke takýto dynamický pružný nástroj na to, aby ste mohli rýchlo, efektívne poskytnúť príslušnú pomoc. Otázkou teda je, možnosť rozpočtu, aké sú na to finančné zdroje. Čiže privítam, ak by ste odpovedali, prípadne v záverečnej reči, či tam zostal ten symbolický milión eur na tieto účely, alebo či sa rozpočet o niečo navýšil, lebo zrejme to bude aj vyžadovať dostatočné finančné zdroje, ak už takýto nástroj má v praxi skutočne fungovať.
No a pokiaľ ide o zmeny, pokiaľ ide o sociálnoprávnu ochranu, detské domovy, tak to je, myslím, absolútne zbytočné komentovať. Oceňujem takisto, že k takýmto zmenám dochádza v prospech tých neštátnych zariadení tohto typu, bude to len a len na prospech veci, to nepotrebuje ďalší komentár.
Čiže uvidíme, ako bude vyzerať druhé čítanie, pozmeňujúci návrhy, ale je to naozaj na dobrej celkom ceste. A ďakujem za takýto návrh.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja podporil návrh tohto zákona. Považujem ho za významný v tom smere, že ide o zapracovanie poznatkov z praxe, s ktorými sa úrady práce a sociálnych vecí a rodiny dennodenne stretávajú.
Z vlastnej skúsenosti v Sociálnej poisťovni viem oceniť význam zmien takéhoto druhu. Na jednej strane zjednodušujú prácu úradom a súčasne pomáhajú aj proti zneužívaniu týchto dávok, čo je v čase potreby úspor pre ekonomiku veľmi dôležité. Nezabudnuteľná je aj motivácia, ktorú zmeny prinesú. Tú vidím najmä v oblasti vzdelávania pre neplnoleté deti. Treba predchádzať situáciám, že získavanie vzdelávania nahrádzali inými aktivačnými činnosťami. Je to preto správne viazať príspevok len na nadobudnutie vzdelania.
Podobné to je aj pri poberaní ochranného príspevku z titulu nepriaznivého zdravotného stavu. Myslím si, že priznanie tohto príspevku na tri po sebe nasledujúce mesiace, tak ako navrhuje vláda v novele, je z hľadiska naplnenia jeho účelu dostačujúca.
Potrebné je, treba hľadať aj iné nástroje na podporu takýchto ľudí. Mal by nastúpiť posudkový lekár a posúdiť zdravotný stav vo vzťahu k priznanému invalidnému dôchodku. Tu však treba postupovať citlivo, pretože oblasť priznávania invalidných dôchodkov je veľmi odborná a vyžaduje si opakované preverovanie zdravotného stavu občanov. Tu sa totiž vždy pohybujeme na vratkej pôde zneužívania týchto dávok.
Často sme sa v praxi stretávali aj s problémami občanov pri posudzovaní nároku na motorové vozidlo využívané na zdravotnícke účely. Vítam zjednodušenie, ktoré zákon prináša, pretože často tu boli problémy, ktoré zbytočne administratívne zaťažovali invalidných občanov. Treba povedať, že pri závislosti na týchto motorových vozidlách to boli pre nich často neprekonateľné problémy.
Podobne aplikačných vylepšení prináša zákon viac. Nebudem ich menovať, pretože pán poslane Mihál ich pomerne podrobne predo mnou tu rozobra,l a samozrejmá vec, pokiaľ sa týka, v druhom čítaní niektoré veci ešte môžeme vylepšiť. Nebudem zachádzať do podrobností, ale myslím si, že táto novela je potrebná v čase, keď oblasť sociálnych vecí prináša mnohé zásadné zmeny.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, chcel by som k tomuto návrhu zákona hneď na začiatok povedať, že ho vítam. A budem tam mať jedinú vlastne takú nejakú iba výhradu, na ktorú by som chcel upozorniť, že tam môže prípadne nastať problém, a aby sa náhodou nestalo, že dosiahne možno trošku pravý opak.
Každopádne úpravy, čo sa týka striedavej starostlivosti, bezproblémové. Myslím si, že správne je tak isto zaradenie vlastne, aby aj príjem z dohody, 75 % príjmu z dohody bol zarátaný vlastne do príjmu, vlastne pri posudzovaní nároku na hmotnú núdzu. Správna zmena. A potom, aby sa odstránili vlastne, alebo aby sme neprihliadali na jednorázové alebo náhodilé príjmy pri teda posudzovaní hmotnej núdze. Tak isto správna zmena, lebo zbytočne to zaťažovalo pracovníkov, ktorí tú hmotnú núdzu posudzovali. Jednoducho dobrá, dobrá, dobrá, dobrá zmena.
Ale čo vidím teda problém, taktiež upravenie podmienok pri výkone aktivačných prác. Ale teda čo vidím problém, už teda tretíkrát hovorím, tak je upravenie podmienok, že kedy môže vlastne aktivačný príspevok poberať študent vlastne strednej školy alebo tá neplnoletá osoba. Že ten súčasný stav bol taký, že po skončení povinnej školskej prechádzky, dochádzky, pre niekoho možno prechádzky, tak, tak vlastne automaticky mohol, mohlo to dieťa vlastne, alebo ten, ten študent mohol zo školy odísť a vlastne v krátkej dobe sa mohol dostať k aktivačnému príspevku za vykonávanie aktivačných prác alebo teda menších obecných služieb. Čiže inak povedané, štát ešte aj dnes vlastne stále motivuje študentov, aby radšej neštudovali, lebo je to pre nich finančne výhodnejšie. Čiže radšej, aby zo školy odišli, vlastne prihlásili sa na úrad práce a takýmto spôsobom sa dostali k aktivačnému príspevku. Tým, že vlastne ste určili, alebo teda novela hovorí o tom, že posunieme hranicu, kedy bude môcť človek poberať aktivačný príspevok, tak človek v hmotnej núdzi poberať aktivačný príspevok nad 18 rokov, tak tomuto ako keby sme zabránili. Lenže je tam taký problémik, ktorý priznám sa, že sám neviem, ako vyriešiť úplne, ale treba sa podľa mňa medzi prvým a druhým čítaním ním zaoberať, a to je to, že umožňujeme vlastne čerpať aktivačný príspevok, ak neplnoletá osoba sa naďalej vzdeláva. A môže nastať vlastne taká paradoxná situácia, že týmto, touto novelou chceme zabrániť, aby decko alebo žiak zo školy neodchádzal na úrad práce a tým pádom, aby neuprednostnil aktivačný príspevok pred vzdelávaním, a povedali sme, že dobre, až keď dosiahne 18 rokov.
Ale zároveň hovoríme, že keď sa nedospelé dieťa bude naďalej vzdelávať, tak aktivačný príspevok vlastne môže dostať. Čo teda môže znamenať to, že vlastne vytvoríme takú zvláštnu motiváciu, že žiak strednej školy bude mať vedľa seba v lavici spolužiaka, o ktorom bude vidieť, že obidvaja sme vlastne v jednej lavici, ale ty máš aktivačný príspevok a ja nie. A ty si ho získal tým, že odišiel si zo školy, prihlásil si sa na úrad práce a potom sa začal externe vzdelávať na tej istej škole. Čiže vlastne vytvoríme motiváciu, alebo cestičku, aby sa tieto neplnoleté vlastne deti najprv zo školy odhlásili, prihlásili sa na úrad práce a potom hromadne sa prihlásili vlastne na externé vzdelávanie a takýmto spôsobom splnia podmienku, že budú môcť čerpať aktivačný príspevok. A toto, chcem na toto upozorniť, že tuto je problém. Že aby sa nám náhodou nestalo, že dnes nám podľa myslím si, že dôvodovej správy, nejakých 630 detí odišlo vlastne po skončení školskej dochádzky na úrady práce a vlastne uprednostnili peniaze, 63 eur, pred ďalším vzdelávaním. A aby sa nám vlastne nestalo, že do budúcna v podstate všetkým deťom, ktoré budú z hmotne odkázaných rodín, alebo z rodín v hmotnej núdzi, aby všetky tie deti vlastne neskončili školu a následne sa prihlasovali na inú formu štúdia, za účelom, aby získali tento aktivačný príspevok.
Možno, neviem, od pásu riešenie, že povedať, že keď, že sa to nebude vzťahovať, že táto možnosť príspevku za ďalšie vzdelávanie nebude pre deti, ktoré vlastne odídu už zo školy po platnosti tohto zákona, napríklad. Ale to už si myslím, že ministerstvo určite medzi prvým a druhým čítaním dokáže túto dieru nejakým spôsobom zalepiť.
Taktiež samozrejme vítam zmeny, čo sa týka príspevku pri bývaní, kde veľakrát prichádzalo tak isto k zvláštnej motivácii, kedy mohlo byť v podstate x príspevkov vyplácaných za prenájom de facto tej istej nehnuteľnosti. To sú všetko pozitívne zmeny, ktoré, ktoré systém upracú, a myslím si, že sú aj plne v súlade s tou rómskou reformou, ktorú chystá ministerstvo práce v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómske komunity.
Takže nezostáva mi nič iné, iba podporiť, ale teda poprosím pána ministra, aby teda na túto zmenu, túto zmenu konkrétne pri aktivačnom príspevku pre študentov stredných škôl sme nejako odstránili prípadnú tú chybu v zákone, ktorá by sa mohla takýmto spôsobom vyskytnúť.
Ďakujem.

Vážený pán minister, pani podpredsedníčka, budem veľmi krátko tentokrát hovoriť. Je dobré, že sa začína riešiť táto problematika, lebo naozaj dlhodobo poukazujem na to, že tam sú veľmi zle nastavené systémy a že to stojí zbytočne veľa peňazí a neprináša to žiaden efekt. Špeciálne by som upozornil na jednu vec, ktorú verím, že by sme mohli posunúť do lepšej polohy.
Najprv sa trošku, vyslovím istú výhradu, že už na minulej schôdzi sme tu mali poslanecký návrh, ktorý sa sčasti aj touto problematikou týkal, ako aj zaoberal, konkrétne aktivačnými prácami a nápravou tých zlých nastavení, ktoré tu sú stále ešte platné. A tento návrh nebol akceptovaný, bol odmietnutý. Keby bol prijatý, tak už sme ďalej, už sme bližšie pri riešeniach, pričom sa mohli v druhom čítaní niektoré veci, ktoré vyvolávajú povedzme obavu u ministerstva, doladiť a upraviť. Najmä to, že či dokážu zaplatiť rozsah aktivačných prác z hľadiska záujmu. To sa všetko doladiť mohlo a už sme mohli rýchlejšie realizovať veci, rýchlejšie realizovať zmeny. Ale ten prístup k tomu, že všetko, čo navrhnú opoziční poslanci, je odmietané, je z hľadiska efektívnosti zlý. Pretože tie problémy potom pretrvávajú dlhšie, neriešia sa. Nakoniec s nimi vláda príde v nejakej modifikovanej podobe, ale uplynie kopec času.
A teraz veľmi konkrétne k tomu, čo tu vidím ako problém. Je dobré, že sa mení ten systém, ktorý dnes bol, že stačila jedna hodina aktivačných prác týždenne a človek mal nárok na plný aktivačný príspevok. Tu sa to mení, že minimálne desať hodín. To je krok vpred. Zároveň musím povedať, že potvrdenie toho, čo sme stále kritizovali, a potvrdenie toho, že tie deformácie spôsobené počas prvej Ficovej vlády, sú naozaj deformácie a nič iné a teraz ich sami musíte naprávať. Ale je pre mňa neodôvodnené, neopodstatnené a chybné, keď tam stále zostáva hranica, že maximálne však dvadsať hodín týždenne. To znamená, navrhovaný stav je minimálne desať, maximálne dvadsať hodín. Prečo maximálne dvadsať hodín? Veď to je živý mechanizmus a proces, ktorý je individuálny od obci k obci, od práce k práci. Niekedy je treba vynaložiť viacej toho úsilia a niekedy menej a hlavne nesmie to byť zamieňané so mzdou. Aktivačné práce alebo odmena za aktivačný príspevok nie je mzda a ani nikdy nemala byť. Je to súčasť sociálnej dávky a celý ten systém vznikol ako to, že aj sociálnu dávku musí poberateľ sociálnej dávky odpracovať nejakou aktivitou, že to nie je zadarmo, na čo má nárok, na čo sa mu skladajú bez akejkoľvek protihodnoty daňoví poplatníci. To už, na to si už zvykli pomaly všetci, ale ešte stále tam niekde v hlbinách mysle zostáva to, že to musí byť: koľko je to na hodinu prepočítané a aká je to odmena za tú prácu? To nie je odmena za prácu, to je odmena za sociálnu dávku. Za celý objem sociálnej dávky. A motivačné je to, že si zvýši tú sociálnu dávku o ten aktivačný príspevok.
Takže ja budem navrhovať alebo vyzývam k tomu aj ministerstvo, aby sme sa na tomto zhodli. Tam stačí odstrániť tú hornú hranicu, že maximálne dvadsať hodín týždenne. Stačí, nech je to minimálne desať. Aj keď len pripomeniem, že keď sme rozbiehali tento systém aktivačných prác, tak bola hranica, že minimálne dvadsať hodín týždenne. Bodka. A bolo na konkrétnom starostovi, konkrétnej, organizátoroch tých aktivačných prác, aby posúdili, že či dvadsať hodín stačí alebo treba viac.
A ešte jeden aspekt pripomeniem. Viete, tí ľudia sú rôzni, ktorí sa zúčastňujú tých aktivačných prác, sú tam šikovní, pracovití, ale aj nie. Niektorí tam prídu, podoprú sa o lopatu alebo metlu a prestoja celú, celú tú dobu. A preto potom, keď všetci majú rovnaký, rovnaký meter je na nich z hľadiska odmeňovania, tak to nie je spravodlivé. A takýto, takýto, istá voľnosť pre organizátora, pre starostu umožňuje povedať, že: Fero, ty si dobrý pracant, tak samozrejme, ako ty si tú odmenu zaslúžiš, ale tuto Ďuro, veď ty si nič neurobil, tak buď budeš robiť ešte ďalších desať hodín a tú ulicu poriadne dokončíš, čo si mal urobiť, alebo nebude nič. Jednoducho majú nástroj v rukách. Takže to je určite dobré a pozitívne, aby sme takúto voľnosť umožnili. A tie aktivačné práce nemajú byť nejakým konečným prístavom, ale len istým nástrojom, ktorý tých ľudí vystreľuje potom hľadať si riadnu prácu, za ktorú je riadna mzda.
Takže naozaj nezamieňajme si to za mzdu, uvedomujme si, načo tie aktivačné práce vznikli a ako by mali fungovať. A na toto by som chcel upozorniť, že odstráňme tú hornú hranicu tých dvadsiatich hodín. A bude to fungovať omnoho lepšie. A potom už nebudú starostovia alebo aj niektorí kolegovia poslanci, ktorí povedia, že aktivačné práce sa neosvedčili. Osvedčili, len ich netreba deformovane používať a deformovane s nimi narábať.
Ďakujem za pozornosť.