8. schôdza

Ďakujem veľmi. Ja chcem pána Brocku poprosiť, teda potvrdiť, že čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho návrhu, tak to je naozaj, ja si myslím, že jedna z ciest, ktorým by sme mohli zmierňovať dopady. Čo sa týka toho druhého, ja mu fandím, dokonca ja by som bol aj za, ale, pán Brocka, musíme si uvedomiť jednu vec, že tu vzniká nové náboženstvo. Ľudia už nechodia do chrámov, chodia do chrámov konzumu. Vytvára sa nové náboženstvo. A tu sú apoštoli vedľa mňa, ktorí vlastne roznášajú to Sväté písmo z chrámu konzumu a rozprávajú, že v nedeľu sa tam treba prechádzať. Ja sa tak, ja nehovorím, že tam nechodím, ja som tiež bol v nedeľu Auparku, nie raz, ale tak furt sa nad tým pousmejem, lebo rýchlo to prebehnem, že ako tí ľudia normálne sa tam štafacírujú, že tak proste, ako im to tak, akože si to užívajú, že sa idú prejsť do Auparku.
Čiže to bude ťažký boj, toto je fakt nové náboženstvo, ktoré tu vzniká. Čiže ja môžem len držať palce. Pravdou však je, že vidíte, že to nabrúsenie je veľké. No tak, že! Ale potajme vám tie palce držím.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem poďakovať pánu Brockovi. Napriek všetkým tým okolnostiam, ktoré evidentne nie sú prajné, a napriek rôznym ideologickým námietkam, ktoré sa hádžu z jednej strany na druhú aj voči vášmu návrhu, mi príde ten váš návrh ako pohár čistej vody, ktorý je vždy veľmi hodnotný v čase, keď ľudia proste pijú všelijaké žbrndy a tú čistú vodu nechcú, aj keď vedia, že je toto úplne najvhodnejšie pre ľudský organizmus.
Ja vám za obidva tie návrhy zahlasujem nie z nejakých ideologických dôvodov, ale z rozumných dôvodov, z rodinných dôvodov. Vôbec nemám potrebu niekomu niečo zakazovať, je to úplne normálna samozrejmá vec. Nedeľa sa volá deň pracovného pokoja. Máme sviatky ako dni pracovného pokoja, ale pritom pokladáme za čudné, že chceme hovoriť o tom, že by vtedy nemuselo sa, nemalo sa, nemohlo by sa pracovať. Takže ja vám ďakujem a budem to podporovať z rozumových a vecných dôvodov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Brocka, ja sa dotknem tej prvej časti vášho vystúpenia. A nechce sa mi veriť, že vy, taký skúsený politik, bývalý minister, veríte tomu, že tvrdenia zamestnávateľov, ktorých ste spomenuli že prepúšťajú teraz zamestnancov, že to robia kvôli tomu, že bude nový Zákonník práce. Tomu snáď neveríte.
Vami spomínané firmy, tí, ktorí idú teraz prepúšťať, sa predsa nerozhodli o tom z večera na ráno, alebo vtedy, keď sa dopočuli, že bude nový Zákonník práce a že tam budú niektoré paragrafy, ktoré naozaj sťažujú prepúšťanie, to pripúšťam, ale to predsa nie je možné, aby ste tomu naozaj uverili. Firmy predsa prepúšťajú vtedy, keď nemajú odbyt na svoje výrobky, alebo keď nie je záujem o ich služby, a nie preto, či je dobrý, alebo zlý Zákonník práce. Zákonník práce, tento aj iný, predsa nemá vplyv na to, či budú nové pracovné miesta, alebo nebudú, ale má, tento Zákonník práce je zameraný na to, aby sme chránili zamestnanca. Ešte raz poviem, zamestnanca. O tom je tento Zákonník práce. A verte, že príliš dlho som robil v biznise, kým som prišiel tu, a naozaj viem, o čom hovorím z praxe.
A možno taká myšlienka k tomu vášmu prvému pozmeňujúcemu návrhu. Myslíte si, že keby on teraz prešiel a by sme sa dohodli, že ho schválime, pán minister by sa rozhodol, že dobre, tak ho predĺžime o rok, že tieto firmy nebudú prepúšťať zamestnancov? Veď tomu neveríte! Tak skúste hovoriť k veci!
Tú druhú časť, ja ako človek vás viem pochopiť, viem, prečo to hovoríte, chápem, že je to vaša filozofia, neberiem vám to. Ani vám to nevyčítam, ani vám to vyčítať nebudem, ale nepúšťajte sa do vecí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem pekne. Moje vystúpenie bolo pokojné, ja som sa dokonca snažil byť vtipný, hovoril som s úsmevom, nechcel som sa nikoho dotknúť. Ale reakcia zo strany niektorých poslancov, ktorých pán poslanec Hlina nazval, že predstavitelia nového náboženstva, apoštoli konzumu, myslel tým pána Drobu, Chrena, Poliačka, sa mi zdá, že to vystihol lepšie, ani ja by som to nevedel tak povedať. Ale osobitne od pána Drobu to bolo tak primitívne a tupé vystúpenie!
A by som chcel vás, pán predseda, vás poprosiť, aby ste vy sledovali diskusiu v Národnej rade, aby sme nepadali stále hlbšie. To znamená, že v takom prípade máte aj pri tom nejakú povinnosť.
A teraz na to, že či to je ideologický návrh, či to je návrat do stredoveku. Dámy a páni, ja som to už povedal vo faktickej poznámke na kolegu Matoviča. KDH má vo svojom programe tento zámer od 14. januára 2012. Tento rok sme si to dali do programu. Ale odborový zväz obchodu a služieb, odborový zväz obchodu a služieb o to usiluje už niekoľko rokov. Minulý rok presvedčil mňa a Tomanovú, poslankyňu, aby sme to tu v parlamente navrhli naprieč koalíciou, opozíciou. Ale pamätám si vtedy, že toto bol dôvod takmer na rozpad vládnej koalície. Bývala koalícia by sa nerozpadla na eurovale, ona by sa rozpadla na tomto návrhu, lebo Sulík zo SaS povedal, že keď prejde Brockov návrh o zákaze nedeľného predaja, tak končíme. Pritom my sme nenavrhovali zákaz nedeľného predaja, my sme sviatky navrhovali naozaj tak,ako je to v iných slušných európskych krajinách, ktoré nie sú v stredoveku.
Dokonca ja si myslím, že my budeme mať na programe niektoré návrhy z ich dielne, zo SaS, ktoré nás povedú do staroveku.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerád by som zopakoval všetky svoje výhrady k novele Zákonníka práce, ktoré som už pred týmto auditório predniesol, nakoľko presne systémom - psi štekajú a karavana ide ďalej - sa pripomienkové konanie tejto novely aj nesie.
Podčiarknem ešte raz z nášho pohľadu najzávažnejšie výhrady strany MOST - HÍD k novele. Tým je jednoznačne neopodstatnené posilnenie postavenia odborov a ich šéfov a fakt, že v období konsolidácie tento Zákonník práce pochová aj posledné možnosti na ožívanie aspoň lokálnych trhov a regionálnych zamestnávateľov. Už sú známe prvé prípady prepúšťania zamestnancov práve kvôli pripravovanej novele, o čom sme už hovorili, je to napríklad Delphi v Senici, závod Rojka v Nitre, ale aj Občianske združenie Ružomberka, ktoré oponuje práve tým, že prepúšťanie musí stihnúť dovtedy, kým začne platiť nový Zákonník práce, inak by ich zruinovalo. Bolo to v dnešných novinách.
Musím povedať, že istý posun oproti môjmu minulému vystúpeniu, kde som tvrdil, že tento frigidný návrh zakonzervuje nezamestnanosť, predsa len nastal. Nezakonzervuje, ale myslím si, že zvýši nezamestnanosť na Slovensku. A nielen to. Spolu so zákonom o dani z príjmov, ktorý ste včera odsúhlasili v prvom čítaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že zamestnanci budú musieť pracovať za kus chleba dlhšie ako doteraz a ich životná úroveň namiesto toho, aby sa zvýšila, bude sa znižovať. Toto bude následkom vášho pôsobenia, úplná neistota namiesto sľúbených istôt. Lebo vy si odsúhlasíte taký Zákonník práce, na akom ste sa dohodli s odbormi. Nie so zamestnancami, podčiarkujem, ale s odbormi, a to je veľmi veľký rozdiel. Predložený materiál, zmeny, ktoré pravdepodobne aj odsúhlasíte, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, predraženie, prepúšťanie, zvýšenie právomoci odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasov a práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačnej administratívnej záťaže zamestnávateľov a menšiu flexibilitu pracovného trhu.
Už samotný zákonník je vážnou hrozbou pre zamestnanosť, ale spolu s ostatnými krokmi vašej vlády, napríklad vyššie dane a odvody v zásade pre všetky kategórie pracovníkov a podnikov a podnikateľov, zavádzanie nových daní, znamenajú pre túto ťažkú dobu pre Slovensko, pre zamestnávateľov a teda aj pre zamestnancov hotovú katastrofu.
Natoľko chcete, vážení kolegovia, chrániť, že ich ochránite aj pred možnosťou zamestnať sa. Ako sa hovorí, z vaničky s vodou vylejete aj dieťa. Komu to pomôže, sa ukáže podľa mňa už v blízkej budúcnosti. Môžem vám ale už dnes s istotou povedať, komu to nepomôže. A myslím si, že nepomôže to občanom a pracujúcim na Slovensku. Pribudnú im tak ďalšie istoty, napríklad istota, že nezamestnaní si nenájdu prácu. Otázkou ostáva, či si ľudia naozaj zaslúžia práve takéto istoty.
Moje obavy o nepochopiteľné postavenie odborov nerozptýlili ani stretnutia s predstaviteľmi odborov. Naďalej trváme na tom, že táto novela sa robí kvôli odborom a ich šéfom. Je to istý spôsob zabezpečenia voličskej základne. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z tohto dôvodu, z dôvodu dohody medzi SMER-om a odbormi, ako odplatu za podporu odborov SMER-u. Prečo si to myslím? Lebo to, aké postavenie bude garantovať táto novela odborom, je bezprecedentné. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno, desať, päťdesiat alebo sto percent? Proste nikto nevie. Je to jedno z najstráženejších tajomstiev Slovenska. Ale sú a ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku. Nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez volených predstaviteľov zamestnancov daného podniku. Ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. A so zamestnaneckými radami sa neviete, vážení kolegovia zo SMER-u, dohodnúť tak jednoznačne ako s odbormi.
V Nemecku, kde to funguje, sú napríklad zamestnanci na úrovni podnikov prioritne reprezentovaní radami. Ale napríklad v Španielsku, v Grécku či v Portugalsku, kde sa kríza prejavuje v plnej miere, rady existujú viac teoreticky, ale sú úzko prepojené s odbormi. Za zamestnancov na Slovensku po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, trojosobových, ktorých primárne zmyslom existencie bude požívanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne. A využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Kolegyne a kolegovia, nepochopiteľne veľkoryso rieši táto novela aj právo zamestnanca na súkromie a vôbec nie je prekvapením, že na úkor zamestnávateľa. Po prvýkrát explicitne rieši otázku monitorovania a kontroly komunikácie zamestnancov z pracovných e-mailových adries poskytnutých zamestnávateľom. V zmysle novely nesmie zamestnávateľ bez predchádzajúceho upozornenia kontrolovať elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy, alebo doručenú na túto adresu. Predchádzajúce upozornenie nie je potrebné, iba ak na to existujú vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa. Pred tým, ako zamestnávateľ zavedie akýkoľvek kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať ho so zástupcami zamestnancov a zamestnancov musí informovať o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly. Navrhované znenie vnímame tiež veľmi kriticky, kolegyne a kolegovia, nakoľko nerozlišuje medzi výkonom prác a súkromnou sférou zamestnanca. Preto paušálne poskytuje zamestnancom ochranu takým spôsobom, ktorý môže v praxi výrazne sťažovať kontrolu plnenia pracovných úloh zamestnancom a poškodzovať legitímne záujmy zamestnávateľa. Z dikcie novely vychádza, že nasadenie akéhokoľvek kontrolného systému bude prakticky nemožné a teda znemožní aj kontrolu plnenia pracovných úloh. Nehanbite sa pozrieť si napríklad nemecký Zákonník práce, ktorý rieši tento problém vyváženým spôsobom a bez toho, aby porušoval práva zamestnancov alebo zamestnávateľov.
Je mi jasné, vážené kolegyne a kolegovia, že tento obchod medzi vládou a odborovými bossmi vás nepustí prijímať radikálne zmeny vo vašom návrhu, ktorý silou-mocou pretlačíte cez tento parlament, ale ak máte v sebe aspoň minimálnu ochotu prijať rozumné riešenia, tak si vypočujte a, prosím vás, aj podporte pozmeňovací návrh, ktorý predložím. Jeho podstatou je, že by riešil oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede. Tento vyskúšaný model platí v Nemecku a v Rakúsku. Ide o širší koncept, tzv. freistellung. Tu platí, že zamestnanec nemá právo na prácu, ale naopak, má právo na odmenu za pripravenosť prácu vykonať. Preto rakúske a nemecké pracovné právo v zásade pripúšťa, že aby zamestnávateľ kedykoľvek a na akokoľvek dlho oslobodil zamestnanca od povinnosti vykonávať prácu. Počas tohto obdobia však má povinnosť ďalej platiť mzdu.
Vážené kolegyne a kolegovia, mnohí z vás už v predchádzajúcom období boli buď zamestnávateľmi, alebo zamestnancami, preto táto situácia, ktorú sa snažíme riešiť týmto pozmeňovacím návrhom, vám nebude neznáma. Výhodou tohto riešenia je, že zamestnanec, ktorý mohol byť prepustený z rôznych dôvodov, už nemusí chodiť do práce a predsa vo výpovednej lehote dostáva naďalej výplatu, môže pritom riešiť svoje budúce zamestnanie a nebude robiť problémy svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Pretože s oslobodením od práce súvisí aj právo zamestnávateľa počas oslobodenia zamedziť zamestnancovi vstup na pracovisko, respektíve zakázať mu konať a vystupovať v mene zamestnávateľa. Hovorím stále o dobe, keď je pod výpovednou lehotou.
Mohli by ste namietať, vážené kolegyne a kolegovia, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na prácu, Ústavný súd však uvedené právo nevykladá ako právo na konkrétnu prácu, ide skôr o koncepciu, ktorá umožňuje občanovi uchádzať sa o prácu, respektíve ju slobodne získať a vykonávať. Oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede by podľa nášho názoru neporušovalo ústavou garantované právo na prácu. Zavedenie tohto inštitútu by malo riešiť situácie, keď zamestnávateľ nechce alebo nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a zamestnanec napriek tomu musí chodiť do práce, miesto toho, aby si hľadal nové zamestnanie. Tiež by sa odstránili situácie, keď zamestnanec, ktorý je vo výpovednej dobe, sa snaží revanšovať za výpoveď, pôsobí negatívne na pracovnú morálku, respektíve inak spôsobuje škody, alebo vytvára zbytočné náklady pre zamestnávateľa. Navrhujem preto, aby zamestnávateľ sa mohol jednostranne rozhodnúť, že počas trvania výpovednej doby oslobodzuje zamestnanca od výkonu práce a žiada, aby sa tento nezdržoval na pracovisku. Zamestnancovi by nebola prideľovaná práca, nemal by ďalej k dispozícii pracovné prostriedky, ale mal by nárok na plnú mzdu, respektíve náhradu mzdy. Náš konkrétny návrh by sa dotýkal § 141a a znel by takto (ja by som to rád prečítal rýchlo):
V čl. I v bode 82 v § 141a sa doterajší text mení nasledovne:
"1. Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce." ( To je aj teraz v novele, v návrhu.)
"2." (To je ten náš návrh.) "Ak je daná, ak je daná výpoveď, môže zamestnávateľ v období od doručenia výpovede do skončenia pracovného pomeru prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorého sa výpoveď týka.
3. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce podľa odseku 1 a 2 patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať čl. I v znení vládneho návrhu. Novonavrhovanou zmenou v čl. II sa rozširuje možnosť zamestnávateľa prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorý je vo výpovednej dobe, a to až do uplynutia výpovednej doby. Zotrvanie zamestnanca vo výpovednej dobe u zamestnávateľa môže v niektorých prípadoch ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa. Navrhovaná možnosť prerušenia výkonu práce zamestnanca bude na zvážení zamestnávateľa a zamestnanec prerušením výkonu jeho práce zo strany zamestnávateľa neutrpí žiadnu ujmu, keďže po dobu takéhoto prerušenia výkonu jeho práce mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Článok III predstavuje iba legislatívno-technickú zmenu, nakoľko nárok zamestnanca na priemerný zárobok by sa mal vzťahovať aj na čl. I a aj na mnou navrhovaný čl. II.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som tiež podporiť pána poslanca Solymosa v jeho pozmeňovacích návrhoch, aj v tom, čo hovoril na tému novelizácie Zákonníka práce ako darčeka odborárskym funkcionárom, pretože to sú jediní víťazi tejto zmeny. Tento zákonník naozaj nepomôže ani zamestnancom, ani zamestnávateľom, nepomôže nikomu okrem odborárskych funkcionárov. Preto tie pozmeňovacie návrhy majú svoje ratio.
Dovoľte mi pripomenúť, že hovoríme o čiastke cez 22 mil. eur, ktoré zinkasujú odborárski funkcionári pri takto formulovanej koncepcii Zákonníka práce len za to, že budú tráviť svoj čas vo firmách. Tieto ustanovenia najviac poškodia malých podnikateľov, ktorí takto musia minúť svoje ťažko zarobené peniaze na odborárskych predákov, úplne nezmyselne. Ďalším aspektom je, presne tak, ako to už spomínal pán poslanec Solymos, že sa vlastne potiera úloha zamestnaneckých rád, čiže aj takto formulovaná zmena Zákonníka práce ide aj proti zamestnancom, ktorí si dobrovoľne zvolia svojich predstaviteľov, aby ich zastupovali v jednaní so zamestnávateľmi, pretože sociálny dialóg má význam, má význam a svoje miesto, najmä ak sa deje na firemnej úrovni, ale rozhodne nemá význam zhora cez zákonné úpravy podporovať nezmyselne odborárskych funkcionárov. A preto tie pozmeňovacie návrhy sú namieste.
Ďakujem pekne.