8. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, dve poznámky. No, odporujete si, ja vám poviem v čom. Tvrdíte, že to robíme kvôli odborárom, pretože nám zabezpečujú voličov. A na druhej strane tvrdíte, že vôbec neviete, koľko tých odborárov je. No, tak ja vám pomôžem. Keď tvrdíte, že tí odborári sú takí silní, že kvôli nim meníme Zákonník práce, tak tých odborárov je milión dvesto tisíc, vyše, lebo toľko sme mali voličov. Pripisujete naozaj veľkú silu tým našim odborárom.
Druhú poznámku. No, koho sa bojíte? Prečo sa bojíte odborárov? Veď keď je dosť práce, primeraný sociálny program vo firme, slušná mzda, slušné, bezpečné, bezpečnostné prostriedky, dodržiava sa bezpečnosť pri práci, proste vo firme nie sú problémy, no tak nikto ich nerobí. Ľudia sú, zamestnanci sú spokojní, šéfovia firiem zarábajú, odborári nemajú čo robiť, neštrajkuje sa. V pohode. Ale ak začnú byť problémy vo firme, no, kto je prvý na rane? Zamestnanec. A práve vtedy prídu odborári, pretože sa týchto ľudí treba zastať. A na to sú odbory, vždy boli a budú. A ja si nepamätám a ešte som tu nepočul za tých sedem rokov, čo som tu, že by ste mi povedali konkrétny príklad, kedy, konkrétny príklad, kedy konkrétny odborársky funkcionár zneužil svoje postavenie. Povedzte mi to, kedy? A potom sa možno budeme baviť aj ináč.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ďakujem za faktické poznámky. Ja som nehovoril, že je tu milióndvestotisíc odborárov, že všetcia tí, ktorí hlasovali za SMER, v týchto voľbách, že sú odborári. To som nepovedal. Ale myslím si, v každom prípade, že tento návrh novely vytvára presne také podmienky, aby tam, kde doteraz boli harmonické vzťahy, mohli byť narušené práve tým, že tento návrh dáva odborárom také práva a také možnosti, ktoré ja si myslím, že sú neadekvátne. Práve preto tam, kde sú teraz momentálne harmonické vzťahy, sa jednoducho môžu vytvoriť tie trojčlenné odborové zväzy, ktoré majú také výhody, o ktorých tu, nechcem to znova tu opakovať, to už hovorili, 15 minút mesačne, a tak ďalej a tak ďalej, ktoré musí jednoducho zamestnávateľ platiť, a tým pádom samozrejme pre toho zamestnávateľa tým jednak vznikajú náklady a jednak možnože tie harmonické vzťahy sa môžu narušiť. Takže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia o Zákonníku práce je súčasťou širšieho príbehu tejto vlády. Súčasťou tohto príbehu je určite aj vládny návrh, ktorým sa zásadným spôsobom mení aj daňová politika. Je to príbeh vlády, ktorá uprednostňuje krátkodobé riešenia pred dlhodobými strategickými a bezpochyby aj politicky nákladnejšími rozhodnutiami. Je to príbeh vlády, ktorá namiesto toho, aby vytvárala prostredie pre tvorbu pracovných miest, robí prácu, podnikanie, nákladnejšou a komplikovanejšou. Samozrejme, aj v tomto návrhu sú ustanovenia, ktoré sú prijateľné a vylepšujú možno aj to, čo predchádzajúca novela celkom nedocenila. Ale ako celok s ňou nemôžeme súhlasiť.
Vláda bude hovoriť o tom, ako rast zamestnanosti závisí len od hospodárskeho rastu a vlastne aj časti zamestnávateľov tento návrh, tento návrh vlády vyhovuje, respektíve nevadí. Vnímame však tento zákon ako súčasť širšej skupiny návrhov zákona, ktorá tápa. Tápa v tom, ako pomôcť hospodárskemu rastu a v tvorbe pracovných miest. Namiesto toho, jedným okom stále na prieskumoch popularity, robí opatrenia, ktoré nikoho nenahnevajú, a jej umožnia krátkodobo uhasiť to, čo práve horí najviac, teda deficit. To, že jej prístupom pomaly udusia to, čo hospodársky rast prináša, to nie je naozaj vláda, ale podnikateľský sektor, a bude zrejmé, ako to už v prípade SMER-u býva, len pre nástupcov.
Keďže sme už v druhom čítaní a je mi jasné, že filozofiu tohto zákona už meniť nikto nebude chcieť, nikto nebude chcieť z tých, ktorí novelu predkladajú, zameriam sa asi viac naozaj na pozmeňovacie návrhy, ktorými sa  aspoň niečo málo dá zlepšiť, ak vôbec k tomu budú mať snahu.
Chcem teda tento priestor využiť hlavne na prezentovanie zopár pozmeňujúcich návrhov. A stále verím, že aj keď neboli prerokované na tripartite, budú o nich naozaj aspoň uvažovať. Časť pozmeňovacích návrhov si bude vyžadovať politickú zhodu. No predkladám aj návrhy, ktoré majú hlavne technický charakter. Niektoré pozmeňovacie návrhy majú za cieľ zvýšiť komfort a flexibilitu práce pre zamestnancov a časť pozmeňovacích návrhov ošetruje pracovné právo z pohľadu zamestnávateľa, kde sa snaží zabrániť neopodstatnému zaťažovaniu zamestnávateľa.
Som presvedčená, že Slovensko už dospelo do úrovne, kedy chápe, že medzi prácou a rodinou by mala existovať zdravá rovnováha. A tak, ako je dôležité, aby sme boli v práci produktívni, je rovnako potrebné, aby zamestnanci mali čas a slobodu venovať sa oddychu a svojej rodine. Paradoxne vládna väčšina hovorí o tom, že sa chce priblížiť európskym štandardom, ale regulácia práce cez víkendy a sviatky, ktorá bola súčasťou ich slovníka na začiatku tejto rozpravy, z nej už zrazu vypadla.
Určite možnosť nakupovať v nedeľu mnohí využívame. Je to pohodlné, bezpochyby. Treba si však uvedomiť, že cenu za túto pohodlnosť platia zamestnanci a najčastejšie zamestnankyne v maloobchode, ktoré pre našu pohodlnosť strácajú možnosť normálneho rodinného života. Pohodlnosť alebo nakupovanie v nedeľu nutnosťou naozaj nie je. Malo by to byť súčasťou spoločenskej ohľaduplnosti, keby sme si povedali, že jeden deň v týždni bude pre valnú časť spoločnosti dňom pokoja a kľudu. Z toho dôvodu osobne podporím naozaj všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu. A tiež mi neprídu možnože celkom vhodné vyjadrenia, ktoré som počula od kolegov zo strany SaS o, ja neviem, azda o nejakom náboženskom dogmatizme, ktorý tu chceme zavádzať. Myslím si, že to má naozaj historicko-kultúrny základ a nielen náboženský.
Ak však žiadna z týchto iniciatív neprejde, prečítam návrh, veľmi mierne znejúci, kde navrhujem, aby zákon explicitne uvádzal možnosť zamestnávateľa a zamestnanca dohodnúť sa na dňoch, kedy nebude možné nariadiť prácu. Navrhujem taktiež, aby sa v zmienenom paragrafe explicitne uvádzala možnosť dohodnúť sa aj na činnostiach, ktoré zamestnanec nebude vykonávať, aj keď sú štandardnou súčasťou zamestnania. Aj keď sa jedná len o jasnejšie definovanie práv, ktoré zákon uznáva aj teraz, som presvedčená, že hlavne vyjednávanie a dohoda na každom jednotlivom pracovisku je cestou k zlepšeniu spokojnosti oboch strán. Budem rada, ak jasnejšie vymedzenie oblastí pomôže aj k aktívnejšej diskusii na úrovni firiem a inštitúcií.
By som si dovolila teda prečítať ten pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 43 ods. 4 znie:
"(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä
a) ďalšie hmotné výhody,
b) dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a pracovnej pohotovosti,
c) činnosti, ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutému druhu prác. Doterajšie body sa prečíslujú."
Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy dohodnúť, má priniesť vyššiu stabilitu vzájomne dohodnutých podmienok výkonu práce. Prechodne, do času, kým nebude pripravená legislatívna zmena a nedeľa a sviatočné dni sa nestanú dňami všeobecne rešpektovaného odpočinku, má táto právna úprava uľahčiť zamestnancovi možnosť dohodnúť si so zamestnávateľom nedeľu a sviatočné dni ako dni, v ktoré nemá záujem pracovať, a zamestnávateľ je po svojom súhlase povinný túto dohodu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že na strane zamestnanca môžu existovať niektoré fyzické, psychické či iné limity pre výkon konkrétnych činností, napríklad nosenie ťažších bremien, explicitne sa umožňuje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že zamestnanec nie je povinný vykonávať určité presne vymedzené činnosti, hoci by inak mohli patriť k druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma.
Toľko teda prvý pozmeňovací návrh. Chcem len povedať, že naozaj je to možno len taká barlička, ktorá na prvý pohľad, si povieme, že je bezcenná, ale môže vytvárať pre ľudí také návestie, aby si uvedomili, že naozaj majú možnosť vyšpecifikovať si podmienky, za ktorých chcú pracovať, a ide o dohodu. Takže myslím si, že s týmto by nemali mať ani kolegovia zo SaS veľký problém.
Druhý návrh, ktorý predkladáme, sa týka dĺžky dovolenky v školských zariadeniach, pretože mám pocit, alebo teda to nie je pocit, to je fakt, existujú v školstve dve skupiny zamestnancov, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. Jedni majú osemtýždňové prázdniny, druhí majú podľa Zákonníka práce nárok na štyri alebo päť týždňov dovolenky, avšak vytvára sa tým naozaj v škole nerovnaké, nerovnomerné prostredie. Riaditelia musia dbať, musí byť škola otvorená a zamestnanci, napríklad špeciálni pedagógovia napríklad, alebo, ja neviem, psychológovia, ktorí sú zamestnancami školy, musia čas využívať, ako sa im dá. A naozaj, keď nemajú klientelu, nemajú žiakov, ktorým by mohli svoje služby venovať, je to podľa mňa zbytočné plytvanie času.
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
"69. V § 103 ods. 3 sa za slová "majstra odbornej výchovy" vkladá čiarka a slová "a vychovávateľa" sa nahrádzajú slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".". Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviedol novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení - psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Pedagogickí zamestnanci v zmysle § 3 uvedeného zákona, napríklad riaditeľ školy, učiteľ alebo pedagogický asistent, majú podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce nárok na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, tak ako teda aj bežní učitelia. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné doplniť do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce aj skupinu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v zmysle § 4 uvedeného zákona, čím sa odstráni diskriminácia medzi týmito dvomi skupinami v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti.
Takže toľko k druhému nášmu pozmeňováku, ktorý som vám predložila. Možno, že by bolo dobré zamerať sa aj na slobodu zamestnanca a jej úpravu napríklad aj pri stravných lístkoch. Nebudem teraz čítať pozmeňovací návrh, lendávam do pozornosti, že opäť ho predkladáme. Predkladali sme ho pred rokom. A myslím si, že je čas predložiť ho opäť práve teraz, keď je otvorený Zákonník práce, pretože si myslím, že sa už skončila doba, kedy štát či zamestnávateľ má diktovať občanovi, koľko je adekvátna suma, ktorú má minúť na stravu prostredníctvom stravných lístkov. Umožníme občanom minúť príspevok na jedlo, sumu, ktorú uznajú za vhodnú, a na miestach, ktoré uznajú za vhodné. Ľudia nie sú hlúpi a to jedlo si tak či onak zabezpečia. Podstatné je však to, že na tom nebudú zbytočne zarábať firmy prevádzkujúce gastrolístky, pre ktoré sme biznis vytvorili zákonom.
Zákonník práce by určite nemal nahrávať jednej či druhej strane, ale mal by byť férovým vyvážením nárokov oboch strán. A v situácii s nezamestnanosťou, v akej sa nachádzame, by mal podporovať hlavne tvorbu pracovných miest.
Z dôvodu, z pohľadu flexibility trhu práce, na ktorej potrebe sa tu všetci určite zhodujeme, budú podávať kolegovia opäť ďalší pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že je dosť dôležitá aj možnosť práce nadčas. Potrebujeme predsa, aby prevádzky v odvetviach, ktoré zažívajú nárazové, nárazovité nárasty dopytu, mali možnosť sa s týmto nárastom vyrovnať prostredníctvom práce nadčas svojich zamestnancov. Jedná sa skutočne o citlivú oblasť, preto má byť pre zvýšenú prácu nadčas nutná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V momente, ak k tejto dohode dôjde, lebo aj zamestnanci budú vnímať nutnosť občasnej nárazovitej práce, nevidím dôvod, aby do tejto dohody vstupoval čas. Teda nechápem obmedzenie, ktoré ste vlastne do novely Zákonníka práce teraz vpustili.
Pri niektorých opatreniach sa mi nepáči filozofia, ktorá sa snaží plošne regulovať celý pracovný trh jedným pravidlom, a nerešpektuje fakt, že nie každé pravidlo je vhodné aplikovať na všetky povolania, keďže pracovný trh a povolania sú naozaj rôznorodé. Príkladom tohto prístupu je regulácia skúšobnej doby. Súhlasím, pri väčšine povolaní je zamestnávateľ za tri mesiace schopný zhodnotiť kvality svojho zamestnanca. V prípade riadiacich pracovníkov zostáva možnosť nechať šesťmesačnú skúšobnú dobu, avšak vieme, že pri  riadiacich pracovníkoch sa jedná zväčša o komplikovanejšie záležitosti.
Vedúci pracovníci vykonávajú prácu, ktorá nemá opakujúci sa charakter. Je to často otázkou strategických rozhodnutí, schopnosti riadiť viacero rôznorodých projektov, či schopnosti pracovať s podriadenými a klientmi. Z povahy veci si zhodnotenie takejto práce vyžaduje dlhšiu dobu, než hodnotenie pracovníka, ktorý robí jednu a tú istú opakovanú činnosť za pásom. Zamestnávatelia si zaslúžia možnosť poriadne si preveriť zamestnancov, ktorí riadia ich podniky, preto budeme opäť požadovať možnosť dohody v kolektívnej zmluve skúšobnej lehoty na deväť mesiacov.
Ďalšou oblasťou, do ktorej sa opakovane snaží vstúpiť štát, je vyjednávanie o normách práce. Prax ukázala, že v tejto oblasti nedochádzalo k žiadnym problémom, napriek tomu vláda navrhuje inšpektorát práce ako arbitra možných sporov. V prvom rade je veľmi nepravdepodobné, že k nim bude opäť dochádzať. Ale ak áno, nerozumiem, prečo by ich mal rozhodovať inšpektorát práce, ktorý na to nemá kapacity, ani odborne zdatných ľudí. Tu by som povedala, že sme si dali teda takú malú námahu a volali sme na inšpektorát práce a zisťovali sme, koľko prípadov riešili. Zaujímavé bolo, že neriešili žiaden takýto prípad, aj keď to bolo v ustanovení. Takže naozaj dôležité je, že do toho môže zasiahnuť zamestnanec so zamestnávateľom, nech sa dohodnú oni. A pokiaľ k dohode nedôjde, nech si privolajú odborníka, ktorý im to bude vedieť zhodnotiť objektívne. Máme k dispozícii asi štyristo mediátorov, máme k dispozícii audítorov a naozaj odborných znalcov, ktorí sa k týmto témam vedia vyjadriť. Na inšpektoráte práce sami povedali, že takéto veci nerobia. Bude to pre nich zbytočná záťaž. A dokonca, že nestíhajú prípady, ktoré riešia bežné pracovnoprávne spory.
Takže tu by som si dovolila prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka práve tohto inšpektorátu práce, alebo možnosti vypustiť inšpektorát práce z rozhodovania o normách, o normách na pracovisku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je vypustiť účasť inšpekcie práce na vyjednávaní noriem práce. Navrhovateľ súhlasí s nutnosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom pri stanovovaní pracovných noriem, čo je zakotvené aj v súčasnosti v platnom znení § 133 ods. 3 Zákonníka práce. Konečné slovo inšpekcie však nepovažuje predkladateľ za potrebné, keďže praktické skúsenosti posledného roka nepreukázali nutnosť znovuzavedenia tohto inštitútu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu umožní odbremeniť inšpektoráty práce od nepotrebnej regulácie a umožní im koncentrovať svoje aktivity v oblastiach, kde je dohľad tejto inštitúcie významný a potrebný.
Ešte taká vsuvka, že ak by sme videli, že naozaj inšpektorát práce ide byť posilnený o ľudí, ktorí by mohli aj na týchto úlohách pracovať, vzhľadom na to, že nestíhajú si svoju doterajšiu prácu, tak možnože by to stálo za to. Ale pokiaľ nebude mať odborne zdatných ľudí a dostatočný počet ľudí, je to úplne zbytočné opatrenie, ktoré bude komplikovať procesy.
2. Čl. V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s vypustením bodu 79 predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce, bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz by som sa pozrela na posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, aj keď sa teda táto téma netýka priamo Zákonníka práce. Ide o odstupné, o tému odstupného v štátnej službe. Považujem za dôležité v momente, keď parlament diskutuje napríklad aj o výške odstupného pre bežných ľudí, aby tento parlament stanovil férové pravidlá aj pre štátnych úradníkov. V tomto prípade hlavne politických nominantov. Môj pozmeňovací návrh prináša úpravu, ktorá by štátnym úradníkom umožnila vyplatenie odstupného až po odpracovaní dvanástich mesiacov štátnej služby. Pán minister ma upozornil, že budúci rok budú pripravovať novelu zákona o štátnej službe, ale je to predsa len ešte možno celý rok pred nami. A naozaj by som vás poprosila, aby ste pouvažovali, či by nebolo vhodné ošetriť aj teraz toto ustanovenie, aby naozaj k podobným situáciám, ako zhruba pred mesiacom boli medializované, nemuselo dochádzať. Ešte o to viac, keď sám vravíte, že vás to trápi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. VII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
(6) Odstupné podľa ods. 1 až 4 patrí len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako 12 mesiacov, s výnimkou štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je zmena právnej úpravy tak, aby odstupné patrilo len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ chce takto zamedziť opakujúcej sa praxi vyplácania odstupného často riadiacim pracovníkom, politickým nominantom, ktorých štátnozamestnanecký pomer trval len minimálny čas. Inštitút odstupného slúži ako prostriedok finančnej pomoci pri zmene, respektíve ukončení zamestnania štátneho zamestnanca a je formou odmeny za dlhodobú prácu pre zamestnávateľa. Nemal by slúžiť ako nástroj špekulácií alebo neodôvodneného finančného prospechu. Výnimku z navrhovaného pravidla predstavujú štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre nich iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, respektíve ak dotknutý štátny zamestnanec za takýchto okolností nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa so služobným úradom inak, keďže v prípade týchto zamestnancov by bolo neprimerané uplatňovanie navrhovaného vylúčenia nároku na odstupné, a to vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ich alebo zamestnávateľa viedli k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
To je všetko, to boli štyri návrhy, ktoré som vám chcela predniesť. Kolegovia budú ešte podávať iné pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tak isto hlásim a podporujem ich.
V tejto novele sa diskutuje o dopade hlavne na podnikateľské prostredie. Nezabúdajme však aj na to, že dopady pocíti aj neziskový sektor. Práca na dohodu je veľmi častým spôsobom zamestnávania osôb v neziskovom sektore, špeciálne v oblasti služieb. Ako viete, jedná sa o oblasť, v ktorej sú vyplácané mimoriadne nízke mzdy. Tam naozaj nie je z čoho. Zdôvodnenie aj tejto kategórie zamestnancov a ďalšie znižovanie ich čistého príjmu, ich veľkú časť zrejme z týchto povolaní vyženie a tým, čo ostanú, stlačí ich reálny príjem na hanebné minimum. Nezabúdajme však, že sa jedná o osoby, ktoré vykonávajú prácu vo verejnom záujme, ktorou často sanujú neschopnosť štátu či samosprávy, či nedostatok finančných prostriedkov samosprávy. Ak už týmto ľuďom štát nedokáže pomôcť silnejšou podporou sociálnych služieb, môže spraviť aspoň to minimum, že ich nechá vo výhodnejšom daňovom a odvodovom režime. Pokúšali sme sa o to aj pri zákone o sociálnom poistení, nepodarilo sa nám to, ale stále veríme, opäť je otvorený zákon o sociálnom poistení, že k tomu dôjde.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jednu tému, ktorá v dôležitej diskusii o zamestnanosti celej populácie zaniká, a to je zamestnávanie jednej z najzraniteľnejších skupín, a to konkrétne zdravotne ťažko postihnutých. Doteraz sú títo zamestnanci v Zákonníku práce chránení § 66, ktorý pojednáva o vypovedaní ZŤP zamestnanca len so súhlasom úradu práce. Dostali sme avízo z viacerých organizácií, keď sme si teda žiadali, či majú aj nejaké pripomienky k Zákonníku práce, ktorí nás žiadali, a možnože niektorí až prosili, aby sme toto ustanovenie, ktoré ich ochraňuje, vlastne zrušili, aby sme sa postarali o to, aby sme  to zrušili. Je totaký paradox. Je to ustanovenie, ktoré ich má ochraňovať, a na druhej strane oni to vnímajú skôr ako väčšiu zábranu, ktorá bráni zamestnávateľom, aby sa vôbec s nimi ako so zdravotne postihnutými bavila a zamestnávala ich. Možnože pri tejto príležitosti, samozrejme, že zdá sa mi to tak isto veľmi nehumánne, že by sme zrušili jeden paragraf, v ktorom majú títo ľudia možno väčšiu šancu zamestnať sa, ale pri tejto príležitosti by bolo dobré sa zamerať na to, akým spôsobom pomôcť týmto ľuďom a zvlášť  zmeniť celý prístup a ponímanie celej filozofie ako ich zamestnávať. Preto znova by som chcela len  apelovať na vás, aby sme aj v duchu toho, ako legislatíva v Európskej únii postupuje, tak tam vyzerá, že je asi modernejšie pre všetkých ísť cestou daňových alebo odvodových úľav pre zdravotne postihnutých, čo u nás chýba. Zatiaľ u nás registrujeme naozaj len možnosť, že máme stanovené dobre počet zdravotne postihnutých, ktorých má povinnosť zamestnávateľ zamestnať, ale vieme, že v praxi to vôbec nefunguje.
Na záver, úplný teda záver, je nám jasné, že zákonník si prijmete tak, ako ste si ho nachystali, ale vedzte, že naozaj týmto budete ochraňovať zamestnanca pred prácou. Nie je to, nesúvisí to len so Zákonníkom práce, ale ako som aj pri rozprave o daniach povedala, je to súhrn zákonov, ktoré v tomto balíčku prijímate. Veľa faktorov vplýva na to, aký stav našej spoločnosti bude, ale obávam sa, že ste si naozaj vybrali ten nesprávny smer.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, no, veľmi ma mrzí, že aj vy patríte medzi tých, ktorí kým predložia nejaké vecné návrhy, tak si kopnú do SMER-u, do vlády. Mrzí ma to, pretože to nie je dobrý trend. Ale veď kľudne, pokračujte tak ďalej. Tvrdili ste, že my tápeme. No, viete, tápali ste vy v minulom volebnom období a tápali ste naozaj kvalitne, pretože ste nám tu nechali spúšť, ktorú musíme teraz riešiť, a to, čo ste vy za dva roky pokazili.
A tápali ste naozaj, o čom hovoril aj pán kolega Brocka, že ani zákony vlastných poslancov ste nedokázali schváliť, pretože aj dobrý zákon, ako hovoril kolega Brocka, nemohol byť schválený, lebo by bola padla vláda. Ono je to naozaj dôkaz tápania, ale tak, akože taký je život, niekedy treba tápať, kým nájdete tú správnu cestu. Lebo my sme ten správny smer našli. A ten náš smer je robiť všetko pre to, aby sme chránili zamestnancov. A to budem opakovať vždy, kým sa bude o tomto Zákonníku práce hovoriť. A nakoniec tá vláda vám aj tak padla, takže nepomohlo vám, dotápali ste sa až tam.
A posledná poznámka, veľmi často som tu počul od vás, že štát je taký, štát je onaký, štát toto nevie, štát tamto nevie. No, pani poslankyňa, aj vy ste súčasťou tohto štátu, boli ste súčasťou tohto štátu, keď ste vládli. A čo ste dosiahli? Akurát to, že ste povalili vlastnú vládu.
Ďakujem pekne.