8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:46 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Krátka, pán Vašečka, ešte budete mať šancu. Ja sa len chcem dotknúť tej poznámky, kde ste hovorili, že zastávali ste sa tých, ktorí chceli a vedeli pracovať. Mali ste zrejme na mysli aj optimalizáciu Železníc Slovenskej republiky, kde ste vyhodili zamestnancov a sľúbili ste im, že nebudú na úradoch práce, že budú rekvalifikovaní a že im dáte prácu. No, choďte sa pozrieť, kde tí zamestnanci sú teraz.
A tú prvú poznámku, ktorú ste povedali na moju adresu, keď som prišiel, no, viete, pán kolega, osem rokov tu niekto rozpredal všetko, čo táto krajina mala. Osem rokov ste mali na to, aby ste ju mohli ekonomicky postaviť, ale vy ste ju aj napriek tomu rozpredali. A ešte pred koncom minulého volebného obdobia, ste pre istotu aj zničili, takmer zničili finančnú správu. Takže nemáte sa veľmi čím chváliť.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:12
Viliam JasaňDruhú poznámku. No, koho sa bojíte? Prečo sa bojíte odborárov? Veď keď je dosť práce, primeraný sociálny program vo firme, slušná mzda, slušné, bezpečné, bezpečnostné prostriedky, dodržiava sa bezpečnosť pri práci, proste vo firme nie sú problémy, no tak nikto ich nerobí. Ľudia sú, zamestnanci sú spokojní, šéfovia firiem zarábajú, odborári nemajú čo robiť, neštrajkuje sa. V pohode. Ale ak začnú byť problémy vo firme, no, kto je prvý na rane? Zamestnanec. A práve vtedy prídu odborári, pretože sa týchto ľudí treba zastať. A na to sú odbory, vždy boli a budú. A ja si nepamätám a ešte som tu nepočul za tých sedem rokov, čo som tu, že by ste mi povedali konkrétny príklad, kedy, konkrétny príklad, kedy konkrétny odborársky funkcionár zneužil svoje postavenie. Povedzte mi to, kedy? A potom sa možno budeme baviť aj ináč.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:12 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, dve poznámky. No, odporujete si, ja vám poviem v čom. Tvrdíte, že to robíme kvôli odborárom, pretože nám zabezpečujú voličov. A na druhej strane tvrdíte, že vôbec neviete, koľko tých odborárov je. No, tak ja vám pomôžem. Keď tvrdíte, že tí odborári sú takí silní, že kvôli nim meníme Zákonník práce, tak tých odborárov je milión dvesto tisíc, vyše, lebo toľko sme mali voličov. Pripisujete naozaj veľkú silu tým našim odborárom.
Druhú poznámku. No, koho sa bojíte? Prečo sa bojíte odborárov? Veď keď je dosť práce, primeraný sociálny program vo firme, slušná mzda, slušné, bezpečné, bezpečnostné prostriedky, dodržiava sa bezpečnosť pri práci, proste vo firme nie sú problémy, no tak nikto ich nerobí. Ľudia sú, zamestnanci sú spokojní, šéfovia firiem zarábajú, odborári nemajú čo robiť, neštrajkuje sa. V pohode. Ale ak začnú byť problémy vo firme, no, kto je prvý na rane? Zamestnanec. A práve vtedy prídu odborári, pretože sa týchto ľudí treba zastať. A na to sú odbory, vždy boli a budú. A ja si nepamätám a ešte som tu nepočul za tých sedem rokov, čo som tu, že by ste mi povedali konkrétny príklad, kedy, konkrétny príklad, kedy konkrétny odborársky funkcionár zneužil svoje postavenie. Povedzte mi to, kedy? A potom sa možno budeme baviť aj ináč.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:13
László SolymosĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:13 hod.
Ing.
László Solymos
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ďakujem za faktické poznámky. Ja som nehovoril, že je tu milióndvestotisíc odborárov, že všetcia tí, ktorí hlasovali za SMER, v týchto voľbách, že sú odborári. To som nepovedal. Ale myslím si, v každom prípade, že tento návrh novely vytvára presne také podmienky, aby tam, kde doteraz boli harmonické vzťahy, mohli byť narušené práve tým, že tento návrh dáva odborárom také práva a také možnosti, ktoré ja si myslím, že sú neadekvátne. Práve preto tam, kde sú teraz momentálne harmonické vzťahy, sa jednoducho môžu vytvoriť tie trojčlenné odborové zväzy, ktoré majú také výhody, o ktorých tu, nechcem to znova tu opakovať, to už hovorili, 15 minút mesačne, a tak ďalej a tak ďalej, ktoré musí jednoducho zamestnávateľ platiť, a tým pádom samozrejme pre toho zamestnávateľa tým jednak vznikajú náklady a jednak možnože tie harmonické vzťahy sa môžu narušiť. Takže asi toľko.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:15
Vystúpenie v rozprave 18:15
Erika JurinováVláda bude hovoriť o tom, ako rast zamestnanosti závisí len od hospodárskeho rastu a vlastne aj časti zamestnávateľov tento návrh, tento návrh vlády vyhovuje, respektíve nevadí. Vnímame však tento zákon ako súčasť širšej skupiny návrhov zákona, ktorá tápa. Tápa v tom, ako pomôcť hospodárskemu rastu a v tvorbe pracovných miest. Namiesto toho, jedným okom stále na prieskumoch popularity, robí opatrenia, ktoré nikoho nenahnevajú, a jej umožnia krátkodobo uhasiť to, čo práve horí najviac, teda deficit. To, že jej prístupom pomaly udusia to, čo hospodársky rast prináša, to nie je naozaj vláda, ale podnikateľský sektor, a bude zrejmé, ako to už v prípade SMER-u býva, len pre nástupcov.
Keďže sme už v druhom čítaní a je mi jasné, že filozofiu tohto zákona už meniť nikto nebude chcieť, nikto nebude chcieť z tých, ktorí novelu predkladajú, zameriam sa asi viac naozaj na pozmeňovacie návrhy, ktorými sa aspoň niečo málo dá zlepšiť, ak vôbec k tomu budú mať snahu.
Chcem teda tento priestor využiť hlavne na prezentovanie zopár pozmeňujúcich návrhov. A stále verím, že aj keď neboli prerokované na tripartite, budú o nich naozaj aspoň uvažovať. Časť pozmeňovacích návrhov si bude vyžadovať politickú zhodu. No predkladám aj návrhy, ktoré majú hlavne technický charakter. Niektoré pozmeňovacie návrhy majú za cieľ zvýšiť komfort a flexibilitu práce pre zamestnancov a časť pozmeňovacích návrhov ošetruje pracovné právo z pohľadu zamestnávateľa, kde sa snaží zabrániť neopodstatnému zaťažovaniu zamestnávateľa.
Som presvedčená, že Slovensko už dospelo do úrovne, kedy chápe, že medzi prácou a rodinou by mala existovať zdravá rovnováha. A tak, ako je dôležité, aby sme boli v práci produktívni, je rovnako potrebné, aby zamestnanci mali čas a slobodu venovať sa oddychu a svojej rodine. Paradoxne vládna väčšina hovorí o tom, že sa chce priblížiť európskym štandardom, ale regulácia práce cez víkendy a sviatky, ktorá bola súčasťou ich slovníka na začiatku tejto rozpravy, z nej už zrazu vypadla.
Určite možnosť nakupovať v nedeľu mnohí využívame. Je to pohodlné, bezpochyby. Treba si však uvedomiť, že cenu za túto pohodlnosť platia zamestnanci a najčastejšie zamestnankyne v maloobchode, ktoré pre našu pohodlnosť strácajú možnosť normálneho rodinného života. Pohodlnosť alebo nakupovanie v nedeľu nutnosťou naozaj nie je. Malo by to byť súčasťou spoločenskej ohľaduplnosti, keby sme si povedali, že jeden deň v týždni bude pre valnú časť spoločnosti dňom pokoja a kľudu. Z toho dôvodu osobne podporím naozaj všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu. A tiež mi neprídu možnože celkom vhodné vyjadrenia, ktoré som počula od kolegov zo strany SaS o, ja neviem, azda o nejakom náboženskom dogmatizme, ktorý tu chceme zavádzať. Myslím si, že to má naozaj historicko-kultúrny základ a nielen náboženský.
Ak však žiadna z týchto iniciatív neprejde, prečítam návrh, veľmi mierne znejúci, kde navrhujem, aby zákon explicitne uvádzal možnosť zamestnávateľa a zamestnanca dohodnúť sa na dňoch, kedy nebude možné nariadiť prácu. Navrhujem taktiež, aby sa v zmienenom paragrafe explicitne uvádzala možnosť dohodnúť sa aj na činnostiach, ktoré zamestnanec nebude vykonávať, aj keď sú štandardnou súčasťou zamestnania. Aj keď sa jedná len o jasnejšie definovanie práv, ktoré zákon uznáva aj teraz, som presvedčená, že hlavne vyjednávanie a dohoda na každom jednotlivom pracovisku je cestou k zlepšeniu spokojnosti oboch strán. Budem rada, ak jasnejšie vymedzenie oblastí pomôže aj k aktívnejšej diskusii na úrovni firiem a inštitúcií.
By som si dovolila teda prečítať ten pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 43 ods. 4 znie:
"(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä
a) ďalšie hmotné výhody,
b) dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a pracovnej pohotovosti,
c) činnosti, ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutému druhu prác. Doterajšie body sa prečíslujú."
Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy dohodnúť, má priniesť vyššiu stabilitu vzájomne dohodnutých podmienok výkonu práce. Prechodne, do času, kým nebude pripravená legislatívna zmena a nedeľa a sviatočné dni sa nestanú dňami všeobecne rešpektovaného odpočinku, má táto právna úprava uľahčiť zamestnancovi možnosť dohodnúť si so zamestnávateľom nedeľu a sviatočné dni ako dni, v ktoré nemá záujem pracovať, a zamestnávateľ je po svojom súhlase povinný túto dohodu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že na strane zamestnanca môžu existovať niektoré fyzické, psychické či iné limity pre výkon konkrétnych činností, napríklad nosenie ťažších bremien, explicitne sa umožňuje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že zamestnanec nie je povinný vykonávať určité presne vymedzené činnosti, hoci by inak mohli patriť k druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma.
Toľko teda prvý pozmeňovací návrh. Chcem len povedať, že naozaj je to možno len taká barlička, ktorá na prvý pohľad, si povieme, že je bezcenná, ale môže vytvárať pre ľudí také návestie, aby si uvedomili, že naozaj majú možnosť vyšpecifikovať si podmienky, za ktorých chcú pracovať, a ide o dohodu. Takže myslím si, že s týmto by nemali mať ani kolegovia zo SaS veľký problém.
Druhý návrh, ktorý predkladáme, sa týka dĺžky dovolenky v školských zariadeniach, pretože mám pocit, alebo teda to nie je pocit, to je fakt, existujú v školstve dve skupiny zamestnancov, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. Jedni majú osemtýždňové prázdniny, druhí majú podľa Zákonníka práce nárok na štyri alebo päť týždňov dovolenky, avšak vytvára sa tým naozaj v škole nerovnaké, nerovnomerné prostredie. Riaditelia musia dbať, musí byť škola otvorená a zamestnanci, napríklad špeciálni pedagógovia napríklad, alebo, ja neviem, psychológovia, ktorí sú zamestnancami školy, musia čas využívať, ako sa im dá. A naozaj, keď nemajú klientelu, nemajú žiakov, ktorým by mohli svoje služby venovať, je to podľa mňa zbytočné plytvanie času.
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
"69. V § 103 ods. 3 sa za slová "majstra odbornej výchovy" vkladá čiarka a slová "a vychovávateľa" sa nahrádzajú slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".". Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviedol novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení - psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Pedagogickí zamestnanci v zmysle § 3 uvedeného zákona, napríklad riaditeľ školy, učiteľ alebo pedagogický asistent, majú podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce nárok na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, tak ako teda aj bežní učitelia. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné doplniť do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce aj skupinu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v zmysle § 4 uvedeného zákona, čím sa odstráni diskriminácia medzi týmito dvomi skupinami v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti.
Takže toľko k druhému nášmu pozmeňováku, ktorý som vám predložila. Možno, že by bolo dobré zamerať sa aj na slobodu zamestnanca a jej úpravu napríklad aj pri stravných lístkoch. Nebudem teraz čítať pozmeňovací návrh, lendávam do pozornosti, že opäť ho predkladáme. Predkladali sme ho pred rokom. A myslím si, že je čas predložiť ho opäť práve teraz, keď je otvorený Zákonník práce, pretože si myslím, že sa už skončila doba, kedy štát či zamestnávateľ má diktovať občanovi, koľko je adekvátna suma, ktorú má minúť na stravu prostredníctvom stravných lístkov. Umožníme občanom minúť príspevok na jedlo, sumu, ktorú uznajú za vhodnú, a na miestach, ktoré uznajú za vhodné. Ľudia nie sú hlúpi a to jedlo si tak či onak zabezpečia. Podstatné je však to, že na tom nebudú zbytočne zarábať firmy prevádzkujúce gastrolístky, pre ktoré sme biznis vytvorili zákonom.
Zákonník práce by určite nemal nahrávať jednej či druhej strane, ale mal by byť férovým vyvážením nárokov oboch strán. A v situácii s nezamestnanosťou, v akej sa nachádzame, by mal podporovať hlavne tvorbu pracovných miest.
Z dôvodu, z pohľadu flexibility trhu práce, na ktorej potrebe sa tu všetci určite zhodujeme, budú podávať kolegovia opäť ďalší pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že je dosť dôležitá aj možnosť práce nadčas. Potrebujeme predsa, aby prevádzky v odvetviach, ktoré zažívajú nárazové, nárazovité nárasty dopytu, mali možnosť sa s týmto nárastom vyrovnať prostredníctvom práce nadčas svojich zamestnancov. Jedná sa skutočne o citlivú oblasť, preto má byť pre zvýšenú prácu nadčas nutná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V momente, ak k tejto dohode dôjde, lebo aj zamestnanci budú vnímať nutnosť občasnej nárazovitej práce, nevidím dôvod, aby do tejto dohody vstupoval čas. Teda nechápem obmedzenie, ktoré ste vlastne do novely Zákonníka práce teraz vpustili.
Pri niektorých opatreniach sa mi nepáči filozofia, ktorá sa snaží plošne regulovať celý pracovný trh jedným pravidlom, a nerešpektuje fakt, že nie každé pravidlo je vhodné aplikovať na všetky povolania, keďže pracovný trh a povolania sú naozaj rôznorodé. Príkladom tohto prístupu je regulácia skúšobnej doby. Súhlasím, pri väčšine povolaní je zamestnávateľ za tri mesiace schopný zhodnotiť kvality svojho zamestnanca. V prípade riadiacich pracovníkov zostáva možnosť nechať šesťmesačnú skúšobnú dobu, avšak vieme, že pri riadiacich pracovníkoch sa jedná zväčša o komplikovanejšie záležitosti.
Vedúci pracovníci vykonávajú prácu, ktorá nemá opakujúci sa charakter. Je to často otázkou strategických rozhodnutí, schopnosti riadiť viacero rôznorodých projektov, či schopnosti pracovať s podriadenými a klientmi. Z povahy veci si zhodnotenie takejto práce vyžaduje dlhšiu dobu, než hodnotenie pracovníka, ktorý robí jednu a tú istú opakovanú činnosť za pásom. Zamestnávatelia si zaslúžia možnosť poriadne si preveriť zamestnancov, ktorí riadia ich podniky, preto budeme opäť požadovať možnosť dohody v kolektívnej zmluve skúšobnej lehoty na deväť mesiacov.
Ďalšou oblasťou, do ktorej sa opakovane snaží vstúpiť štát, je vyjednávanie o normách práce. Prax ukázala, že v tejto oblasti nedochádzalo k žiadnym problémom, napriek tomu vláda navrhuje inšpektorát práce ako arbitra možných sporov. V prvom rade je veľmi nepravdepodobné, že k nim bude opäť dochádzať. Ale ak áno, nerozumiem, prečo by ich mal rozhodovať inšpektorát práce, ktorý na to nemá kapacity, ani odborne zdatných ľudí. Tu by som povedala, že sme si dali teda takú malú námahu a volali sme na inšpektorát práce a zisťovali sme, koľko prípadov riešili. Zaujímavé bolo, že neriešili žiaden takýto prípad, aj keď to bolo v ustanovení. Takže naozaj dôležité je, že do toho môže zasiahnuť zamestnanec so zamestnávateľom, nech sa dohodnú oni. A pokiaľ k dohode nedôjde, nech si privolajú odborníka, ktorý im to bude vedieť zhodnotiť objektívne. Máme k dispozícii asi štyristo mediátorov, máme k dispozícii audítorov a naozaj odborných znalcov, ktorí sa k týmto témam vedia vyjadriť. Na inšpektoráte práce sami povedali, že takéto veci nerobia. Bude to pre nich zbytočná záťaž. A dokonca, že nestíhajú prípady, ktoré riešia bežné pracovnoprávne spory.
Takže tu by som si dovolila prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka práve tohto inšpektorátu práce, alebo možnosti vypustiť inšpektorát práce z rozhodovania o normách, o normách na pracovisku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je vypustiť účasť inšpekcie práce na vyjednávaní noriem práce. Navrhovateľ súhlasí s nutnosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom pri stanovovaní pracovných noriem, čo je zakotvené aj v súčasnosti v platnom znení § 133 ods. 3 Zákonníka práce. Konečné slovo inšpekcie však nepovažuje predkladateľ za potrebné, keďže praktické skúsenosti posledného roka nepreukázali nutnosť znovuzavedenia tohto inštitútu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu umožní odbremeniť inšpektoráty práce od nepotrebnej regulácie a umožní im koncentrovať svoje aktivity v oblastiach, kde je dohľad tejto inštitúcie významný a potrebný.
Ešte taká vsuvka, že ak by sme videli, že naozaj inšpektorát práce ide byť posilnený o ľudí, ktorí by mohli aj na týchto úlohách pracovať, vzhľadom na to, že nestíhajú si svoju doterajšiu prácu, tak možnože by to stálo za to. Ale pokiaľ nebude mať odborne zdatných ľudí a dostatočný počet ľudí, je to úplne zbytočné opatrenie, ktoré bude komplikovať procesy.
2. Čl. V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s vypustením bodu 79 predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce, bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz by som sa pozrela na posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, aj keď sa teda táto téma netýka priamo Zákonníka práce. Ide o odstupné, o tému odstupného v štátnej službe. Považujem za dôležité v momente, keď parlament diskutuje napríklad aj o výške odstupného pre bežných ľudí, aby tento parlament stanovil férové pravidlá aj pre štátnych úradníkov. V tomto prípade hlavne politických nominantov. Môj pozmeňovací návrh prináša úpravu, ktorá by štátnym úradníkom umožnila vyplatenie odstupného až po odpracovaní dvanástich mesiacov štátnej služby. Pán minister ma upozornil, že budúci rok budú pripravovať novelu zákona o štátnej službe, ale je to predsa len ešte možno celý rok pred nami. A naozaj by som vás poprosila, aby ste pouvažovali, či by nebolo vhodné ošetriť aj teraz toto ustanovenie, aby naozaj k podobným situáciám, ako zhruba pred mesiacom boli medializované, nemuselo dochádzať. Ešte o to viac, keď sám vravíte, že vás to trápi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. VII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
(6) Odstupné podľa ods. 1 až 4 patrí len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako 12 mesiacov, s výnimkou štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je zmena právnej úpravy tak, aby odstupné patrilo len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ chce takto zamedziť opakujúcej sa praxi vyplácania odstupného často riadiacim pracovníkom, politickým nominantom, ktorých štátnozamestnanecký pomer trval len minimálny čas. Inštitút odstupného slúži ako prostriedok finančnej pomoci pri zmene, respektíve ukončení zamestnania štátneho zamestnanca a je formou odmeny za dlhodobú prácu pre zamestnávateľa. Nemal by slúžiť ako nástroj špekulácií alebo neodôvodneného finančného prospechu. Výnimku z navrhovaného pravidla predstavujú štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre nich iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, respektíve ak dotknutý štátny zamestnanec za takýchto okolností nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa so služobným úradom inak, keďže v prípade týchto zamestnancov by bolo neprimerané uplatňovanie navrhovaného vylúčenia nároku na odstupné, a to vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ich alebo zamestnávateľa viedli k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
To je všetko, to boli štyri návrhy, ktoré som vám chcela predniesť. Kolegovia budú ešte podávať iné pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tak isto hlásim a podporujem ich.
V tejto novele sa diskutuje o dopade hlavne na podnikateľské prostredie. Nezabúdajme však aj na to, že dopady pocíti aj neziskový sektor. Práca na dohodu je veľmi častým spôsobom zamestnávania osôb v neziskovom sektore, špeciálne v oblasti služieb. Ako viete, jedná sa o oblasť, v ktorej sú vyplácané mimoriadne nízke mzdy. Tam naozaj nie je z čoho. Zdôvodnenie aj tejto kategórie zamestnancov a ďalšie znižovanie ich čistého príjmu, ich veľkú časť zrejme z týchto povolaní vyženie a tým, čo ostanú, stlačí ich reálny príjem na hanebné minimum. Nezabúdajme však, že sa jedná o osoby, ktoré vykonávajú prácu vo verejnom záujme, ktorou často sanujú neschopnosť štátu či samosprávy, či nedostatok finančných prostriedkov samosprávy. Ak už týmto ľuďom štát nedokáže pomôcť silnejšou podporou sociálnych služieb, môže spraviť aspoň to minimum, že ich nechá vo výhodnejšom daňovom a odvodovom režime. Pokúšali sme sa o to aj pri zákone o sociálnom poistení, nepodarilo sa nám to, ale stále veríme, opäť je otvorený zákon o sociálnom poistení, že k tomu dôjde.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jednu tému, ktorá v dôležitej diskusii o zamestnanosti celej populácie zaniká, a to je zamestnávanie jednej z najzraniteľnejších skupín, a to konkrétne zdravotne ťažko postihnutých. Doteraz sú títo zamestnanci v Zákonníku práce chránení § 66, ktorý pojednáva o vypovedaní ZŤP zamestnanca len so súhlasom úradu práce. Dostali sme avízo z viacerých organizácií, keď sme si teda žiadali, či majú aj nejaké pripomienky k Zákonníku práce, ktorí nás žiadali, a možnože niektorí až prosili, aby sme toto ustanovenie, ktoré ich ochraňuje, vlastne zrušili, aby sme sa postarali o to, aby sme to zrušili. Je totaký paradox. Je to ustanovenie, ktoré ich má ochraňovať, a na druhej strane oni to vnímajú skôr ako väčšiu zábranu, ktorá bráni zamestnávateľom, aby sa vôbec s nimi ako so zdravotne postihnutými bavila a zamestnávala ich. Možnože pri tejto príležitosti, samozrejme, že zdá sa mi to tak isto veľmi nehumánne, že by sme zrušili jeden paragraf, v ktorom majú títo ľudia možno väčšiu šancu zamestnať sa, ale pri tejto príležitosti by bolo dobré sa zamerať na to, akým spôsobom pomôcť týmto ľuďom a zvlášť zmeniť celý prístup a ponímanie celej filozofie ako ich zamestnávať. Preto znova by som chcela len apelovať na vás, aby sme aj v duchu toho, ako legislatíva v Európskej únii postupuje, tak tam vyzerá, že je asi modernejšie pre všetkých ísť cestou daňových alebo odvodových úľav pre zdravotne postihnutých, čo u nás chýba. Zatiaľ u nás registrujeme naozaj len možnosť, že máme stanovené dobre počet zdravotne postihnutých, ktorých má povinnosť zamestnávateľ zamestnať, ale vieme, že v praxi to vôbec nefunguje.
Na záver, úplný teda záver, je nám jasné, že zákonník si prijmete tak, ako ste si ho nachystali, ale vedzte, že naozaj týmto budete ochraňovať zamestnanca pred prácou. Nie je to, nesúvisí to len so Zákonníkom práce, ale ako som aj pri rozprave o daniach povedala, je to súhrn zákonov, ktoré v tomto balíčku prijímate. Veľa faktorov vplýva na to, aký stav našej spoločnosti bude, ale obávam sa, že ste si naozaj vybrali ten nesprávny smer.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
24.10.2012 o 18:15 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia o Zákonníku práce je súčasťou širšieho príbehu tejto vlády. Súčasťou tohto príbehu je určite aj vládny návrh, ktorým sa zásadným spôsobom mení aj daňová politika. Je to príbeh vlády, ktorá uprednostňuje krátkodobé riešenia pred dlhodobými strategickými a bezpochyby aj politicky nákladnejšími rozhodnutiami. Je to príbeh vlády, ktorá namiesto toho, aby vytvárala prostredie pre tvorbu pracovných miest, robí prácu, podnikanie, nákladnejšou a komplikovanejšou. Samozrejme, aj v tomto návrhu sú ustanovenia, ktoré sú prijateľné a vylepšujú možno aj to, čo predchádzajúca novela celkom nedocenila. Ale ako celok s ňou nemôžeme súhlasiť.
Vláda bude hovoriť o tom, ako rast zamestnanosti závisí len od hospodárskeho rastu a vlastne aj časti zamestnávateľov tento návrh, tento návrh vlády vyhovuje, respektíve nevadí. Vnímame však tento zákon ako súčasť širšej skupiny návrhov zákona, ktorá tápa. Tápa v tom, ako pomôcť hospodárskemu rastu a v tvorbe pracovných miest. Namiesto toho, jedným okom stále na prieskumoch popularity, robí opatrenia, ktoré nikoho nenahnevajú, a jej umožnia krátkodobo uhasiť to, čo práve horí najviac, teda deficit. To, že jej prístupom pomaly udusia to, čo hospodársky rast prináša, to nie je naozaj vláda, ale podnikateľský sektor, a bude zrejmé, ako to už v prípade SMER-u býva, len pre nástupcov.
Keďže sme už v druhom čítaní a je mi jasné, že filozofiu tohto zákona už meniť nikto nebude chcieť, nikto nebude chcieť z tých, ktorí novelu predkladajú, zameriam sa asi viac naozaj na pozmeňovacie návrhy, ktorými sa aspoň niečo málo dá zlepšiť, ak vôbec k tomu budú mať snahu.
Chcem teda tento priestor využiť hlavne na prezentovanie zopár pozmeňujúcich návrhov. A stále verím, že aj keď neboli prerokované na tripartite, budú o nich naozaj aspoň uvažovať. Časť pozmeňovacích návrhov si bude vyžadovať politickú zhodu. No predkladám aj návrhy, ktoré majú hlavne technický charakter. Niektoré pozmeňovacie návrhy majú za cieľ zvýšiť komfort a flexibilitu práce pre zamestnancov a časť pozmeňovacích návrhov ošetruje pracovné právo z pohľadu zamestnávateľa, kde sa snaží zabrániť neopodstatnému zaťažovaniu zamestnávateľa.
Som presvedčená, že Slovensko už dospelo do úrovne, kedy chápe, že medzi prácou a rodinou by mala existovať zdravá rovnováha. A tak, ako je dôležité, aby sme boli v práci produktívni, je rovnako potrebné, aby zamestnanci mali čas a slobodu venovať sa oddychu a svojej rodine. Paradoxne vládna väčšina hovorí o tom, že sa chce priblížiť európskym štandardom, ale regulácia práce cez víkendy a sviatky, ktorá bola súčasťou ich slovníka na začiatku tejto rozpravy, z nej už zrazu vypadla.
Určite možnosť nakupovať v nedeľu mnohí využívame. Je to pohodlné, bezpochyby. Treba si však uvedomiť, že cenu za túto pohodlnosť platia zamestnanci a najčastejšie zamestnankyne v maloobchode, ktoré pre našu pohodlnosť strácajú možnosť normálneho rodinného života. Pohodlnosť alebo nakupovanie v nedeľu nutnosťou naozaj nie je. Malo by to byť súčasťou spoločenskej ohľaduplnosti, keby sme si povedali, že jeden deň v týždni bude pre valnú časť spoločnosti dňom pokoja a kľudu. Z toho dôvodu osobne podporím naozaj všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu. A tiež mi neprídu možnože celkom vhodné vyjadrenia, ktoré som počula od kolegov zo strany SaS o, ja neviem, azda o nejakom náboženskom dogmatizme, ktorý tu chceme zavádzať. Myslím si, že to má naozaj historicko-kultúrny základ a nielen náboženský.
Ak však žiadna z týchto iniciatív neprejde, prečítam návrh, veľmi mierne znejúci, kde navrhujem, aby zákon explicitne uvádzal možnosť zamestnávateľa a zamestnanca dohodnúť sa na dňoch, kedy nebude možné nariadiť prácu. Navrhujem taktiež, aby sa v zmienenom paragrafe explicitne uvádzala možnosť dohodnúť sa aj na činnostiach, ktoré zamestnanec nebude vykonávať, aj keď sú štandardnou súčasťou zamestnania. Aj keď sa jedná len o jasnejšie definovanie práv, ktoré zákon uznáva aj teraz, som presvedčená, že hlavne vyjednávanie a dohoda na každom jednotlivom pracovisku je cestou k zlepšeniu spokojnosti oboch strán. Budem rada, ak jasnejšie vymedzenie oblastí pomôže aj k aktívnejšej diskusii na úrovni firiem a inštitúcií.
By som si dovolila teda prečítať ten pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 43 ods. 4 znie:
"(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä
a) ďalšie hmotné výhody,
b) dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a pracovnej pohotovosti,
c) činnosti, ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutému druhu prác. Doterajšie body sa prečíslujú."
Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy dohodnúť, má priniesť vyššiu stabilitu vzájomne dohodnutých podmienok výkonu práce. Prechodne, do času, kým nebude pripravená legislatívna zmena a nedeľa a sviatočné dni sa nestanú dňami všeobecne rešpektovaného odpočinku, má táto právna úprava uľahčiť zamestnancovi možnosť dohodnúť si so zamestnávateľom nedeľu a sviatočné dni ako dni, v ktoré nemá záujem pracovať, a zamestnávateľ je po svojom súhlase povinný túto dohodu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že na strane zamestnanca môžu existovať niektoré fyzické, psychické či iné limity pre výkon konkrétnych činností, napríklad nosenie ťažších bremien, explicitne sa umožňuje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že zamestnanec nie je povinný vykonávať určité presne vymedzené činnosti, hoci by inak mohli patriť k druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma.
Toľko teda prvý pozmeňovací návrh. Chcem len povedať, že naozaj je to možno len taká barlička, ktorá na prvý pohľad, si povieme, že je bezcenná, ale môže vytvárať pre ľudí také návestie, aby si uvedomili, že naozaj majú možnosť vyšpecifikovať si podmienky, za ktorých chcú pracovať, a ide o dohodu. Takže myslím si, že s týmto by nemali mať ani kolegovia zo SaS veľký problém.
Druhý návrh, ktorý predkladáme, sa týka dĺžky dovolenky v školských zariadeniach, pretože mám pocit, alebo teda to nie je pocit, to je fakt, existujú v školstve dve skupiny zamestnancov, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. Jedni majú osemtýždňové prázdniny, druhí majú podľa Zákonníka práce nárok na štyri alebo päť týždňov dovolenky, avšak vytvára sa tým naozaj v škole nerovnaké, nerovnomerné prostredie. Riaditelia musia dbať, musí byť škola otvorená a zamestnanci, napríklad špeciálni pedagógovia napríklad, alebo, ja neviem, psychológovia, ktorí sú zamestnancami školy, musia čas využívať, ako sa im dá. A naozaj, keď nemajú klientelu, nemajú žiakov, ktorým by mohli svoje služby venovať, je to podľa mňa zbytočné plytvanie času.
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
"69. V § 103 ods. 3 sa za slová "majstra odbornej výchovy" vkladá čiarka a slová "a vychovávateľa" sa nahrádzajú slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".". Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviedol novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení - psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Pedagogickí zamestnanci v zmysle § 3 uvedeného zákona, napríklad riaditeľ školy, učiteľ alebo pedagogický asistent, majú podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce nárok na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, tak ako teda aj bežní učitelia. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné doplniť do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce aj skupinu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v zmysle § 4 uvedeného zákona, čím sa odstráni diskriminácia medzi týmito dvomi skupinami v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti.
Takže toľko k druhému nášmu pozmeňováku, ktorý som vám predložila. Možno, že by bolo dobré zamerať sa aj na slobodu zamestnanca a jej úpravu napríklad aj pri stravných lístkoch. Nebudem teraz čítať pozmeňovací návrh, lendávam do pozornosti, že opäť ho predkladáme. Predkladali sme ho pred rokom. A myslím si, že je čas predložiť ho opäť práve teraz, keď je otvorený Zákonník práce, pretože si myslím, že sa už skončila doba, kedy štát či zamestnávateľ má diktovať občanovi, koľko je adekvátna suma, ktorú má minúť na stravu prostredníctvom stravných lístkov. Umožníme občanom minúť príspevok na jedlo, sumu, ktorú uznajú za vhodnú, a na miestach, ktoré uznajú za vhodné. Ľudia nie sú hlúpi a to jedlo si tak či onak zabezpečia. Podstatné je však to, že na tom nebudú zbytočne zarábať firmy prevádzkujúce gastrolístky, pre ktoré sme biznis vytvorili zákonom.
Zákonník práce by určite nemal nahrávať jednej či druhej strane, ale mal by byť férovým vyvážením nárokov oboch strán. A v situácii s nezamestnanosťou, v akej sa nachádzame, by mal podporovať hlavne tvorbu pracovných miest.
Z dôvodu, z pohľadu flexibility trhu práce, na ktorej potrebe sa tu všetci určite zhodujeme, budú podávať kolegovia opäť ďalší pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že je dosť dôležitá aj možnosť práce nadčas. Potrebujeme predsa, aby prevádzky v odvetviach, ktoré zažívajú nárazové, nárazovité nárasty dopytu, mali možnosť sa s týmto nárastom vyrovnať prostredníctvom práce nadčas svojich zamestnancov. Jedná sa skutočne o citlivú oblasť, preto má byť pre zvýšenú prácu nadčas nutná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V momente, ak k tejto dohode dôjde, lebo aj zamestnanci budú vnímať nutnosť občasnej nárazovitej práce, nevidím dôvod, aby do tejto dohody vstupoval čas. Teda nechápem obmedzenie, ktoré ste vlastne do novely Zákonníka práce teraz vpustili.
Pri niektorých opatreniach sa mi nepáči filozofia, ktorá sa snaží plošne regulovať celý pracovný trh jedným pravidlom, a nerešpektuje fakt, že nie každé pravidlo je vhodné aplikovať na všetky povolania, keďže pracovný trh a povolania sú naozaj rôznorodé. Príkladom tohto prístupu je regulácia skúšobnej doby. Súhlasím, pri väčšine povolaní je zamestnávateľ za tri mesiace schopný zhodnotiť kvality svojho zamestnanca. V prípade riadiacich pracovníkov zostáva možnosť nechať šesťmesačnú skúšobnú dobu, avšak vieme, že pri riadiacich pracovníkoch sa jedná zväčša o komplikovanejšie záležitosti.
Vedúci pracovníci vykonávajú prácu, ktorá nemá opakujúci sa charakter. Je to často otázkou strategických rozhodnutí, schopnosti riadiť viacero rôznorodých projektov, či schopnosti pracovať s podriadenými a klientmi. Z povahy veci si zhodnotenie takejto práce vyžaduje dlhšiu dobu, než hodnotenie pracovníka, ktorý robí jednu a tú istú opakovanú činnosť za pásom. Zamestnávatelia si zaslúžia možnosť poriadne si preveriť zamestnancov, ktorí riadia ich podniky, preto budeme opäť požadovať možnosť dohody v kolektívnej zmluve skúšobnej lehoty na deväť mesiacov.
Ďalšou oblasťou, do ktorej sa opakovane snaží vstúpiť štát, je vyjednávanie o normách práce. Prax ukázala, že v tejto oblasti nedochádzalo k žiadnym problémom, napriek tomu vláda navrhuje inšpektorát práce ako arbitra možných sporov. V prvom rade je veľmi nepravdepodobné, že k nim bude opäť dochádzať. Ale ak áno, nerozumiem, prečo by ich mal rozhodovať inšpektorát práce, ktorý na to nemá kapacity, ani odborne zdatných ľudí. Tu by som povedala, že sme si dali teda takú malú námahu a volali sme na inšpektorát práce a zisťovali sme, koľko prípadov riešili. Zaujímavé bolo, že neriešili žiaden takýto prípad, aj keď to bolo v ustanovení. Takže naozaj dôležité je, že do toho môže zasiahnuť zamestnanec so zamestnávateľom, nech sa dohodnú oni. A pokiaľ k dohode nedôjde, nech si privolajú odborníka, ktorý im to bude vedieť zhodnotiť objektívne. Máme k dispozícii asi štyristo mediátorov, máme k dispozícii audítorov a naozaj odborných znalcov, ktorí sa k týmto témam vedia vyjadriť. Na inšpektoráte práce sami povedali, že takéto veci nerobia. Bude to pre nich zbytočná záťaž. A dokonca, že nestíhajú prípady, ktoré riešia bežné pracovnoprávne spory.
Takže tu by som si dovolila prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka práve tohto inšpektorátu práce, alebo možnosti vypustiť inšpektorát práce z rozhodovania o normách, o normách na pracovisku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je vypustiť účasť inšpekcie práce na vyjednávaní noriem práce. Navrhovateľ súhlasí s nutnosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom pri stanovovaní pracovných noriem, čo je zakotvené aj v súčasnosti v platnom znení § 133 ods. 3 Zákonníka práce. Konečné slovo inšpekcie však nepovažuje predkladateľ za potrebné, keďže praktické skúsenosti posledného roka nepreukázali nutnosť znovuzavedenia tohto inštitútu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu umožní odbremeniť inšpektoráty práce od nepotrebnej regulácie a umožní im koncentrovať svoje aktivity v oblastiach, kde je dohľad tejto inštitúcie významný a potrebný.
Ešte taká vsuvka, že ak by sme videli, že naozaj inšpektorát práce ide byť posilnený o ľudí, ktorí by mohli aj na týchto úlohách pracovať, vzhľadom na to, že nestíhajú si svoju doterajšiu prácu, tak možnože by to stálo za to. Ale pokiaľ nebude mať odborne zdatných ľudí a dostatočný počet ľudí, je to úplne zbytočné opatrenie, ktoré bude komplikovať procesy.
2. Čl. V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s vypustením bodu 79 predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce, bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz by som sa pozrela na posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, aj keď sa teda táto téma netýka priamo Zákonníka práce. Ide o odstupné, o tému odstupného v štátnej službe. Považujem za dôležité v momente, keď parlament diskutuje napríklad aj o výške odstupného pre bežných ľudí, aby tento parlament stanovil férové pravidlá aj pre štátnych úradníkov. V tomto prípade hlavne politických nominantov. Môj pozmeňovací návrh prináša úpravu, ktorá by štátnym úradníkom umožnila vyplatenie odstupného až po odpracovaní dvanástich mesiacov štátnej služby. Pán minister ma upozornil, že budúci rok budú pripravovať novelu zákona o štátnej službe, ale je to predsa len ešte možno celý rok pred nami. A naozaj by som vás poprosila, aby ste pouvažovali, či by nebolo vhodné ošetriť aj teraz toto ustanovenie, aby naozaj k podobným situáciám, ako zhruba pred mesiacom boli medializované, nemuselo dochádzať. Ešte o to viac, keď sám vravíte, že vás to trápi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. VII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
(6) Odstupné podľa ods. 1 až 4 patrí len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako 12 mesiacov, s výnimkou štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je zmena právnej úpravy tak, aby odstupné patrilo len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ chce takto zamedziť opakujúcej sa praxi vyplácania odstupného často riadiacim pracovníkom, politickým nominantom, ktorých štátnozamestnanecký pomer trval len minimálny čas. Inštitút odstupného slúži ako prostriedok finančnej pomoci pri zmene, respektíve ukončení zamestnania štátneho zamestnanca a je formou odmeny za dlhodobú prácu pre zamestnávateľa. Nemal by slúžiť ako nástroj špekulácií alebo neodôvodneného finančného prospechu. Výnimku z navrhovaného pravidla predstavujú štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre nich iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, respektíve ak dotknutý štátny zamestnanec za takýchto okolností nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa so služobným úradom inak, keďže v prípade týchto zamestnancov by bolo neprimerané uplatňovanie navrhovaného vylúčenia nároku na odstupné, a to vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ich alebo zamestnávateľa viedli k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
To je všetko, to boli štyri návrhy, ktoré som vám chcela predniesť. Kolegovia budú ešte podávať iné pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tak isto hlásim a podporujem ich.
V tejto novele sa diskutuje o dopade hlavne na podnikateľské prostredie. Nezabúdajme však aj na to, že dopady pocíti aj neziskový sektor. Práca na dohodu je veľmi častým spôsobom zamestnávania osôb v neziskovom sektore, špeciálne v oblasti služieb. Ako viete, jedná sa o oblasť, v ktorej sú vyplácané mimoriadne nízke mzdy. Tam naozaj nie je z čoho. Zdôvodnenie aj tejto kategórie zamestnancov a ďalšie znižovanie ich čistého príjmu, ich veľkú časť zrejme z týchto povolaní vyženie a tým, čo ostanú, stlačí ich reálny príjem na hanebné minimum. Nezabúdajme však, že sa jedná o osoby, ktoré vykonávajú prácu vo verejnom záujme, ktorou často sanujú neschopnosť štátu či samosprávy, či nedostatok finančných prostriedkov samosprávy. Ak už týmto ľuďom štát nedokáže pomôcť silnejšou podporou sociálnych služieb, môže spraviť aspoň to minimum, že ich nechá vo výhodnejšom daňovom a odvodovom režime. Pokúšali sme sa o to aj pri zákone o sociálnom poistení, nepodarilo sa nám to, ale stále veríme, opäť je otvorený zákon o sociálnom poistení, že k tomu dôjde.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jednu tému, ktorá v dôležitej diskusii o zamestnanosti celej populácie zaniká, a to je zamestnávanie jednej z najzraniteľnejších skupín, a to konkrétne zdravotne ťažko postihnutých. Doteraz sú títo zamestnanci v Zákonníku práce chránení § 66, ktorý pojednáva o vypovedaní ZŤP zamestnanca len so súhlasom úradu práce. Dostali sme avízo z viacerých organizácií, keď sme si teda žiadali, či majú aj nejaké pripomienky k Zákonníku práce, ktorí nás žiadali, a možnože niektorí až prosili, aby sme toto ustanovenie, ktoré ich ochraňuje, vlastne zrušili, aby sme sa postarali o to, aby sme to zrušili. Je totaký paradox. Je to ustanovenie, ktoré ich má ochraňovať, a na druhej strane oni to vnímajú skôr ako väčšiu zábranu, ktorá bráni zamestnávateľom, aby sa vôbec s nimi ako so zdravotne postihnutými bavila a zamestnávala ich. Možnože pri tejto príležitosti, samozrejme, že zdá sa mi to tak isto veľmi nehumánne, že by sme zrušili jeden paragraf, v ktorom majú títo ľudia možno väčšiu šancu zamestnať sa, ale pri tejto príležitosti by bolo dobré sa zamerať na to, akým spôsobom pomôcť týmto ľuďom a zvlášť zmeniť celý prístup a ponímanie celej filozofie ako ich zamestnávať. Preto znova by som chcela len apelovať na vás, aby sme aj v duchu toho, ako legislatíva v Európskej únii postupuje, tak tam vyzerá, že je asi modernejšie pre všetkých ísť cestou daňových alebo odvodových úľav pre zdravotne postihnutých, čo u nás chýba. Zatiaľ u nás registrujeme naozaj len možnosť, že máme stanovené dobre počet zdravotne postihnutých, ktorých má povinnosť zamestnávateľ zamestnať, ale vieme, že v praxi to vôbec nefunguje.
Na záver, úplný teda záver, je nám jasné, že zákonník si prijmete tak, ako ste si ho nachystali, ale vedzte, že naozaj týmto budete ochraňovať zamestnanca pred prácou. Nie je to, nesúvisí to len so Zákonníkom práce, ale ako som aj pri rozprave o daniach povedala, je to súhrn zákonov, ktoré v tomto balíčku prijímate. Veľa faktorov vplýva na to, aký stav našej spoločnosti bude, ale obávam sa, že ste si naozaj vybrali ten nesprávny smer.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:40
Viliam JasaňA tápali ste naozaj, o čom hovoril aj pán kolega Brocka, že ani zákony vlastných poslancov ste nedokázali schváliť, pretože aj dobrý zákon, ako hovoril kolega Brocka, nemohol byť schválený, lebo by bola padla vláda. Ono je to naozaj dôkaz tápania, ale tak, akože taký je život, niekedy treba tápať, kým nájdete tú správnu cestu. Lebo my sme ten správny smer našli. A ten náš smer je robiť všetko pre to, aby sme chránili zamestnancov. A to budem opakovať vždy, kým sa bude o tomto Zákonníku práce hovoriť. A nakoniec tá vláda vám aj tak padla, takže nepomohlo vám, dotápali ste sa až tam.
A posledná poznámka, veľmi často som tu počul od vás, že štát je taký, štát je onaký, štát toto nevie, štát tamto nevie. No, pani poslankyňa, aj vy ste súčasťou tohto štátu, boli ste súčasťou tohto štátu, keď ste vládli. A čo ste dosiahli? Akurát to, že ste povalili vlastnú vládu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:40 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, no, veľmi ma mrzí, že aj vy patríte medzi tých, ktorí kým predložia nejaké vecné návrhy, tak si kopnú do SMER-u, do vlády. Mrzí ma to, pretože to nie je dobrý trend. Ale veď kľudne, pokračujte tak ďalej. Tvrdili ste, že my tápeme. No, viete, tápali ste vy v minulom volebnom období a tápali ste naozaj kvalitne, pretože ste nám tu nechali spúšť, ktorú musíme teraz riešiť, a to, čo ste vy za dva roky pokazili.
A tápali ste naozaj, o čom hovoril aj pán kolega Brocka, že ani zákony vlastných poslancov ste nedokázali schváliť, pretože aj dobrý zákon, ako hovoril kolega Brocka, nemohol byť schválený, lebo by bola padla vláda. Ono je to naozaj dôkaz tápania, ale tak, akože taký je život, niekedy treba tápať, kým nájdete tú správnu cestu. Lebo my sme ten správny smer našli. A ten náš smer je robiť všetko pre to, aby sme chránili zamestnancov. A to budem opakovať vždy, kým sa bude o tomto Zákonníku práce hovoriť. A nakoniec tá vláda vám aj tak padla, takže nepomohlo vám, dotápali ste sa až tam.
A posledná poznámka, veľmi často som tu počul od vás, že štát je taký, štát je onaký, štát toto nevie, štát tamto nevie. No, pani poslankyňa, aj vy ste súčasťou tohto štátu, boli ste súčasťou tohto štátu, keď ste vládli. A čo ste dosiahli? Akurát to, že ste povalili vlastnú vládu.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:42
Andrej KolesíkChcem sa však dotknúť jednej veci. A to je opäť to vaše emotívne, vaša emotívna časť vystúpenia k zákazu nedeľného predaja. Ja vám poviem svoju osobnú skúsenosť z tejto nedele. Bol som v jednom z reťazcov si nakúpiť, pretože som potreboval, lebo som cez týždeň jednoducho nemal čas na väčší nákup. Vyhliadol som si pri pokladni pani, aby som bol politicky korektný, v strednom veku, ktorá zjavne nevyzerala na to, že je brigádnička alebo študentka, pretože, pani podpredsedníčka, takmer 30 % ľudí, ktorí pracujú v maloobchodných sieťach alebo v predajniach v nedeľu, sú študenti, brigádnici, ľudia, ktorí nemajú deti alebo rodiny, ktorí si chcú takto privyrobiť. A spýtal som sa tejto pani, snáď mi prepáči, volala sa Ľubka, že: Dobrý deň, pani Ľubka, ja som poslanec Národnej rady a chcel by som sa vás spýtať, ako by ste hlasovali vy, ak by ste boli poslankyňa, obmedzili by ste nedeľný predaj, alebo neobmedzili? Viete čo mi za pokladňou pani Ľubka povedala, pani podpredsedníčka? Pán poslanec, prosím vás, nerobte to, u nás je zoznam, kde sa zapisujeme, a ja som veľmi rada, že v období piatich - šiestich týždňov na mňa vyjde jedna nedeľa.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:42 hod.
Mgr.
Andrej Kolesík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka, oceňujem tón vášho vystúpenia, bol naozaj vecný a korektný, až na ten záver, ktorý teda ani mne sa nepáčil. Ja sa chcem len spýtať, že čo ste robili a kde ste boli osemnásť mesiacov, že ste takéto pozmeňujúce návrhy nepresadili do Zákonníka práce, ktorý navrhoval váš vtedajší koaličný partner a dnes poslanec pán Mihál. Takže nepochybujem o tom, že je to trošku mierne alibistické.
Chcem sa však dotknúť jednej veci. A to je opäť to vaše emotívne, vaša emotívna časť vystúpenia k zákazu nedeľného predaja. Ja vám poviem svoju osobnú skúsenosť z tejto nedele. Bol som v jednom z reťazcov si nakúpiť, pretože som potreboval, lebo som cez týždeň jednoducho nemal čas na väčší nákup. Vyhliadol som si pri pokladni pani, aby som bol politicky korektný, v strednom veku, ktorá zjavne nevyzerala na to, že je brigádnička alebo študentka, pretože, pani podpredsedníčka, takmer 30 % ľudí, ktorí pracujú v maloobchodných sieťach alebo v predajniach v nedeľu, sú študenti, brigádnici, ľudia, ktorí nemajú deti alebo rodiny, ktorí si chcú takto privyrobiť. A spýtal som sa tejto pani, snáď mi prepáči, volala sa Ľubka, že: Dobrý deň, pani Ľubka, ja som poslanec Národnej rady a chcel by som sa vás spýtať, ako by ste hlasovali vy, ak by ste boli poslankyňa, obmedzili by ste nedeľný predaj, alebo neobmedzili? Viete čo mi za pokladňou pani Ľubka povedala, pani podpredsedníčka? Pán poslanec, prosím vás, nerobte to, u nás je zoznam, kde sa zapisujeme, a ja som veľmi rada, že v období piatich - šiestich týždňov na mňa vyjde jedna nedeľa.
Autorizovaný
18:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:44
Erika JurinováA ešte, aha, ste hovorili, že tápanie, že sa vás to dotklo, že hovorím, že vláda tápa. No, ospravedlňujem sa teda, dobre. Vy máte jasne nalinkované, čo chcete, idete podľa toho a my len teda hovoríme, že ten spôsob, ktorý ste si vy vybrali, nepovažujeme za správny. Takže sa ospravedlňujem aj za to tápanie.
Čo sa týka pána poslanca Kolesíka, tam zareagujem, že kde sme boli, však či sme nepredkladali. alebo teda, veď si pamätáte, že sme niektoré predkladali. No skúšali sme to na tú vládu, skúšame to na túto vládu, no a čakáme, či naozaj tí, to podnikateľské nebo, ktoré tuná pre niektorých funguje, zostane zabezpečené. Z vašej reakcie mi je úplne jasné, koho záujmy skutočne zastupujete.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:44 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za poznámky. Pán Jasaň hovoril, že som, často som sa obúvala do štátu, že aj ja som súčasťou štátu. No, ja som štát, možno, že tak horšie som o ňom hovorila práve v súvislosti so sociálnymi službami. A tam sám viete, že táto vec sa rieši už dlhé roky a stále nie je vyriešená. Takže inak si myslím, že som ani nedehonestovala náš štát, ani nič. Takže ospravedlňujem sa, ak sa vás to dotklo, ale myslela som naozaj na problémy, ktoré sa v oblasti sociálnych služieb neriešia, a nikto ich nevie zatiaľ vyriešiť. Budeme sa tešiť, že sa to podarí terajšej vláde.
A ešte, aha, ste hovorili, že tápanie, že sa vás to dotklo, že hovorím, že vláda tápa. No, ospravedlňujem sa teda, dobre. Vy máte jasne nalinkované, čo chcete, idete podľa toho a my len teda hovoríme, že ten spôsob, ktorý ste si vy vybrali, nepovažujeme za správny. Takže sa ospravedlňujem aj za to tápanie.
Čo sa týka pána poslanca Kolesíka, tam zareagujem, že kde sme boli, však či sme nepredkladali. alebo teda, veď si pamätáte, že sme niektoré predkladali. No skúšali sme to na tú vládu, skúšame to na túto vládu, no a čakáme, či naozaj tí, to podnikateľské nebo, ktoré tuná pre niektorých funguje, zostane zabezpečené. Z vašej reakcie mi je úplne jasné, koho záujmy skutočne zastupujete.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:46
Vystúpenie v rozprave 18:46
Ivan ŠtefanecNajskôr jednu poznámku pre pána poslanca Jasaňa, ktorý práve vošiel, ktorý hovoril o akejsi spúšti. No tak, pán poslanec, najskôr dovoľte mi povedať, že tú spúšť ste si vyrobili vy, najmä zlým hospodárením v rokoch 2008, 2009, takže dobiehajú vás vaše vlastné chyby. Celá...
Najskôr jednu poznámku pre pána poslanca Jasaňa, ktorý práve vošiel, ktorý hovoril o akejsi spúšti. No tak, pán poslanec, najskôr dovoľte mi povedať, že tú spúšť ste si vyrobili vy, najmä zlým hospodárením v rokoch 2008, 2009, takže dobiehajú vás vaše vlastné chyby. Celá konsolidácia to je len hasenie vašich chýb a, bohužiaľ, robíte ďalšie chyby, pretože celú konsolidáciu hádžete len na plecia ľudí. Na plecia tých, čo sú pracovití, aktívni. Zvyšujete priame dane, zvyšujete odvody, neúmerne zvyšujete poplatky a zhoršujete Zákonníkom práce tvorbu pracovných miest.
Bohužiaľ, ten Zákonník práce, ktorý je tu v parlamente, prišiel sem bez dohody sociálnych partnerov, to treba zdôrazniť. Je to čierne na bielom, sociálni partneri nesúhlasili s takouto verziou Zákonníka práce. Veľakrát sme počuli aj od pána ministra, aj od ďalších predstaviteľov vládnej strany, ako dlho rokovali. Áno, je pravdou, že dlho rokovali, ale nedohodli sa. Realitou je, že sa nedohodli. A realitou je tiež skutočnosť, že najväčší zamestnávatelia, teda malí podnikatelia neboli prizvaní do tohto dialógu a neboli a nebolo s nimi jednané. Nebolo jednané s tými, na ktorých najviac dopadajú tieto negatívne zmeny Zákonníka práce. Tie najškodlivejšie sú práve tie, ktoré sa pokúsime zmeniť práve pozmeňujúcim návrhom, ktorý si vám dovolím predložiť.
Jedná sa o postavenie odborov, ktoré sa neprimerane zlepšuje, lebo nebudú musieť preukazovať svoju reprezentatívnosť. Jedná sa o obmedzenie dohody práce nadčas. Jedná sa o obmedzenie práce na dobu určitú. Jedná sa aj o súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktorý sa znovu zavádza.
Takže dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 17 a 18. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa ponechať možnosť predlžovania zmlúv na dobu neurčitú podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 2 . V čl. I 43. bod znie:
"43. Paragraf 76 vrátane nadpisu znie:
"§ 76 Odstupné.
(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v ods. 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 25 zamestnancov skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume po a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, po b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, po c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, po d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(4) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa zamestnávajúceho viac ako 25 zamestnancov, pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume po a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, po b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, po c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, po d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, po e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(5) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.
(6) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(7) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(8) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(9) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(10) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj odstupné v iných prípadoch ako podľa ods. 1 a 6."."
Tretí bod. V čl. I sa vypúšťajú body 44 a 45. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovanými bodmi 2 a 3 sa zmierňuje dosah úpravy súbehu výpovednej lehoty a odstupného a ukladajú túto povinnosť iba zamestnávateľom s viac ako 25 zamestnancami, pretože malí a strední podnikatelia často nie sú schopní zvládať finančnú záťaž výplaty odstupného a zároveň výpovednej doby v zamestnaní.
Štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 66. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhne sa ponechať možnosť dohody aj v kolektívnej zmluve, možnosť nariadiť prácu nadčas podľa doterajšej úpravy.
Piaty bod. V čl. I sa vypúšťa bod 97. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa ponechať povinnosť preukazovať reprezentatívnosť zastúpenia odborovej organizácie, v opačnom prípade by mohol byť tento inštitút ľahko zneužívaný.
Toľko teda pozmeňovací návrh, ktorý, ako som povedal, rieši tie najhoršie deformácie v Zákonníku práce. Dovoľte mi zdôrazniť, dámy a páni, že vždy sme stáli na strane tých, ktorí pracovať chcú, ktorí sú aktívni, ktorí tvoria. Bohužiaľ, dnes sme svedkami toho, že vláda robí presný opak. Prichádza s opatreniami, ktoré pracovné príležitosti vyháňajú zo Slovenska, znemožňujú pracovať a obmedzujú práve túto skupinu ľudí. Mimochodom, ministerstvo práce okrem už zmienej novely Zákonníka práce plánuje zaviesť zníženie príspevkov pre absolventskú prax, obmedzenie príspevku pri založení živnosti o viac ako polovicu. Zrušiť dohody pre nezamestnaných, atď., a tak ďalej. To sú všetko veci, ktoré priamo ohrozujú pracovné miesta. Ministerstvo práce tak ide proti práci a nielen týmto zákonníkom.
Sme svedkami toho, že v poslednom čase na Slovensku sme prišli o 6 000 pracovných miest. Dohromady zmenami Zákonníka práce, zmenami v daniach, odvodoch a poplatkoch je ohrozených až 100 000 pracovných miest, preto navrhujeme tieto zmeny. Aj týmto pozmeňovacím zákonom chceme zmierniť negatívne dopady vládnych opatrení na našich občanov, osobitne na malých podnikateľov, pretože tí tvoria, ako som spomínal, najdôležitejšiu skupinu najväčších zamestnávateľov, a tých, ktorí sú aj pre štátny rozpočet najdôležitejší. Preto, dámy a páni, ešte raz si vás dovoľujem požiadať o podporu týchto pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
24.10.2012 o 18:46 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele Zákonníka práce v druhom čítaní.
Najskôr jednu poznámku pre pána poslanca Jasaňa, ktorý práve vošiel, ktorý hovoril o akejsi spúšti. No tak, pán poslanec, najskôr dovoľte mi povedať, že tú spúšť ste si vyrobili vy, najmä zlým hospodárením v rokoch 2008, 2009, takže dobiehajú vás vaše vlastné chyby. Celá konsolidácia to je len hasenie vašich chýb a, bohužiaľ, robíte ďalšie chyby, pretože celú konsolidáciu hádžete len na plecia ľudí. Na plecia tých, čo sú pracovití, aktívni. Zvyšujete priame dane, zvyšujete odvody, neúmerne zvyšujete poplatky a zhoršujete Zákonníkom práce tvorbu pracovných miest.
Bohužiaľ, ten Zákonník práce, ktorý je tu v parlamente, prišiel sem bez dohody sociálnych partnerov, to treba zdôrazniť. Je to čierne na bielom, sociálni partneri nesúhlasili s takouto verziou Zákonníka práce. Veľakrát sme počuli aj od pána ministra, aj od ďalších predstaviteľov vládnej strany, ako dlho rokovali. Áno, je pravdou, že dlho rokovali, ale nedohodli sa. Realitou je, že sa nedohodli. A realitou je tiež skutočnosť, že najväčší zamestnávatelia, teda malí podnikatelia neboli prizvaní do tohto dialógu a neboli a nebolo s nimi jednané. Nebolo jednané s tými, na ktorých najviac dopadajú tieto negatívne zmeny Zákonníka práce. Tie najškodlivejšie sú práve tie, ktoré sa pokúsime zmeniť práve pozmeňujúcim návrhom, ktorý si vám dovolím predložiť.
Jedná sa o postavenie odborov, ktoré sa neprimerane zlepšuje, lebo nebudú musieť preukazovať svoju reprezentatívnosť. Jedná sa o obmedzenie dohody práce nadčas. Jedná sa o obmedzenie práce na dobu určitú. Jedná sa aj o súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktorý sa znovu zavádza.
Takže dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 17 a 18. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa ponechať možnosť predlžovania zmlúv na dobu neurčitú podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 2 . V čl. I 43. bod znie:
"43. Paragraf 76 vrátane nadpisu znie:
"§ 76 Odstupné.
(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v ods. 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 25 zamestnancov skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume po a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, po b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, po c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, po d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(4) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa zamestnávajúceho viac ako 25 zamestnancov, pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume po a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, po b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, po c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, po d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, po e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(5) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.
(6) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(7) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(8) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(9) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(10) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj odstupné v iných prípadoch ako podľa ods. 1 a 6."."
Tretí bod. V čl. I sa vypúšťajú body 44 a 45. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovanými bodmi 2 a 3 sa zmierňuje dosah úpravy súbehu výpovednej lehoty a odstupného a ukladajú túto povinnosť iba zamestnávateľom s viac ako 25 zamestnancami, pretože malí a strední podnikatelia často nie sú schopní zvládať finančnú záťaž výplaty odstupného a zároveň výpovednej doby v zamestnaní.
Štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 66. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhne sa ponechať možnosť dohody aj v kolektívnej zmluve, možnosť nariadiť prácu nadčas podľa doterajšej úpravy.
Piaty bod. V čl. I sa vypúšťa bod 97. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa ponechať povinnosť preukazovať reprezentatívnosť zastúpenia odborovej organizácie, v opačnom prípade by mohol byť tento inštitút ľahko zneužívaný.
Toľko teda pozmeňovací návrh, ktorý, ako som povedal, rieši tie najhoršie deformácie v Zákonníku práce. Dovoľte mi zdôrazniť, dámy a páni, že vždy sme stáli na strane tých, ktorí pracovať chcú, ktorí sú aktívni, ktorí tvoria. Bohužiaľ, dnes sme svedkami toho, že vláda robí presný opak. Prichádza s opatreniami, ktoré pracovné príležitosti vyháňajú zo Slovenska, znemožňujú pracovať a obmedzujú práve túto skupinu ľudí. Mimochodom, ministerstvo práce okrem už zmienej novely Zákonníka práce plánuje zaviesť zníženie príspevkov pre absolventskú prax, obmedzenie príspevku pri založení živnosti o viac ako polovicu. Zrušiť dohody pre nezamestnaných, atď., a tak ďalej. To sú všetko veci, ktoré priamo ohrozujú pracovné miesta. Ministerstvo práce tak ide proti práci a nielen týmto zákonníkom.
Sme svedkami toho, že v poslednom čase na Slovensku sme prišli o 6 000 pracovných miest. Dohromady zmenami Zákonníka práce, zmenami v daniach, odvodoch a poplatkoch je ohrozených až 100 000 pracovných miest, preto navrhujeme tieto zmeny. Aj týmto pozmeňovacím zákonom chceme zmierniť negatívne dopady vládnych opatrení na našich občanov, osobitne na malých podnikateľov, pretože tí tvoria, ako som spomínal, najdôležitejšiu skupinu najväčších zamestnávateľov, a tých, ktorí sú aj pre štátny rozpočet najdôležitejší. Preto, dámy a páni, ešte raz si vás dovoľujem požiadať o podporu týchto pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:46
Viliam JasaňA tú prvú poznámku, ktorú ste...
A tú prvú poznámku, ktorú ste povedali na moju adresu, keď som prišiel, no, viete, pán kolega, osem rokov tu niekto rozpredal všetko, čo táto krajina mala. Osem rokov ste mali na to, aby ste ju mohli ekonomicky postaviť, ale vy ste ju aj napriek tomu rozpredali. A ešte pred koncom minulého volebného obdobia, ste pre istotu aj zničili, takmer zničili finančnú správu. Takže nemáte sa veľmi čím chváliť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:46 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Krátka, pán Vašečka, ešte budete mať šancu. Ja sa len chcem dotknúť tej poznámky, kde ste hovorili, že zastávali ste sa tých, ktorí chceli a vedeli pracovať. Mali ste zrejme na mysli aj optimalizáciu Železníc Slovenskej republiky, kde ste vyhodili zamestnancov a sľúbili ste im, že nebudú na úradoch práce, že budú rekvalifikovaní a že im dáte prácu. No, choďte sa pozrieť, kde tí zamestnanci sú teraz.
A tú prvú poznámku, ktorú ste povedali na moju adresu, keď som prišiel, no, viete, pán kolega, osem rokov tu niekto rozpredal všetko, čo táto krajina mala. Osem rokov ste mali na to, aby ste ju mohli ekonomicky postaviť, ale vy ste ju aj napriek tomu rozpredali. A ešte pred koncom minulého volebného obdobia, ste pre istotu aj zničili, takmer zničili finančnú správu. Takže nemáte sa veľmi čím chváliť.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:58
Ivan ŠtefanecNie je sa čím chváliť za vášho šafárenia. Nie je sa čím chváliť, keď vy chcete minúť peniaze ľudí zbytočne na nákup zdravotných poisťovní, ktoré nepotrebujeme....
Nie je sa čím chváliť za vášho šafárenia. Nie je sa čím chváliť, keď vy chcete minúť peniaze ľudí zbytočne na nákup zdravotných poisťovní, ktoré nepotrebujeme. Nepotrebujeme nové budovy na ministerstvo zahraničných vecí dnes a nepotrebujeme kšefty, ktoré momentálne vy pripravujete. Sú to všetko fakty, keď sa pozrieme dozadu, ako hospodárila minulá vláda, ako hospodári tá súčasná. Ja vám prajem, aby ste boli takí hospodári ako vláda minulá. Bohužiaľ, tie opatrenia tomu nenasvedčujú.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 18:58 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Jasaň, je sa čím chváliť. Aj rovnou daňou, o ktorej tu hovoríme, aj Zákonníkom práce za minulej vlády, aj výsledkami. Mali sme takmer 20-percentnú zamestnanosť, stlačili sme ju pod 10 percent. Je sa čím chváliť. Reálne platy rástli.
Nie je sa čím chváliť za vášho šafárenia. Nie je sa čím chváliť, keď vy chcete minúť peniaze ľudí zbytočne na nákup zdravotných poisťovní, ktoré nepotrebujeme. Nepotrebujeme nové budovy na ministerstvo zahraničných vecí dnes a nepotrebujeme kšefty, ktoré momentálne vy pripravujete. Sú to všetko fakty, keď sa pozrieme dozadu, ako hospodárila minulá vláda, ako hospodári tá súčasná. Ja vám prajem, aby ste boli takí hospodári ako vláda minulá. Bohužiaľ, tie opatrenia tomu nenasvedčujú.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:59
Vystúpenie v rozprave 18:59
Richard VašečkaV roku 2009 ste zákonom č. 317 zaviedli novú kategóriu odborných zamestnancov v školách a školských zariadeniach. Patria tam napr. psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny...
V roku 2009 ste zákonom č. 317 zaviedli novú kategóriu odborných zamestnancov v školách a školských zariadeniach. Patria tam napr. psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, atď., podľa tohto zákona. Títo ľudia vykonávajú náročnú pedagogickú prácu s tzv. obyčajnými pedagogickými pedagogickými zamestnancami, teda bežnými učiteľmi, majú spoločný objekt činnosti, deti a mládež. Tiež majú podľa toho istého zákona upravené spoločné kontinuálne vzdelávanie a odmeňovanie. Treba poznamenať, že ich základný plat je o niekoľko percent vyšší ako plat pedagogických zamestnancov, čo zodpovedá špecifickým podmienkam ich práce. Je tu však jedna zásadná nerovnosť. Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, teda učiteľov, ktorí majú v Zákonníku práce podľa § 103 ods. 3 nárok najmenej na osem týždňov dovolenky spolu s riaditeľmi škôl a výchovnovzdelávacích zariadení, ich zástupcami, pedagogickými asistentami, majstrami odbornej výchovy a vychovávateľmi, tých osem týždňov dovolenky, tak odborní zamestnanci nie sú k tomu zoznamu pričlenení a teda majú nárok na dovolenku podľa ods. 1 a 3 tohto paragrafu, teda štyri, respektíve päť týždňov dovolenky.
Podľa tohto môjho pozmeňujúceho návrhu by títo odborní zamestnanci škôl a školských zariadení boli doplnení v § 3 ods. 3 tak, ako to prečítala pani podpredsedníčka.
Dôvody k tomu. Praktické situácie sú také, že to, že oni nemajú dovolenku napr. cez letné prázdniny, kde je potrebných najmenej sedem týždňov dovolenky. Ten prínos je žiaden alebo minimálny, pretože ich úlohou je venovať sa deťom, ktoré tam teda cez prázdniny nie sú. Môžeme argumentovať, že môžu sa pripravovať alebo študovať. Ale takto by sme mohli argumentovať aj u učiteľov podobne, čiže tá nerovnosť tam stále je.
Ide tu o diskrimináciu a nerovnosť, pretože ich práca je veľmi podobná a je zameraná na ten istý objekt, na deti a mládež v tom istom zariadení. A prináša to niekedy aj problémy, pretože musí riaditeľ školy alebo školského zariadenia zabezpečovať pre nich prácu, prípadne, keď to tak veľmi zjednoduším a nadnesiem, chodia do školy, polievajú kvety a oprašujú prach alebo knihy na polici.
Takže ja by som chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu v prospech týchto naozaj dôležitých a náročne pracujúcich ľudí v školstve. V podstate nie sú na to žiadne finančné nároky, lebo namiesto platu, ktorý dostanú za takú tú ako prácu, ktorú im hľadajú, tak dostanú dovolenku.
Tak isto chcem povedať, že tento návrh je súčasťou sociálneho dialógu, pretože je to návrh, ktorý má plnú podporu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, priamo bol odprezentovaný pánom Ondekom. A tak isto teda myslím si, také povzbudenie, že ak tento návrh bude schválený, tak máte jedno také očko u tých odborárov pri vyjednávaní.
Takže ešte raz poprosím vás o podporu tohto nie politického, ani nijakého konfrontačného návrhu, ale požiadavku z praxe aj z debaty so sociálnymi partnermi.
Ďakujem vám pekne všetkým za trpezlivosť.
Vystúpenie v rozprave
24.10.2012 o 18:59 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť a pochopenie. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, pozmeňujúci návrh, ktorý už formálne predniesla pani podpredsedníčka Jurinová, ja by som chcel k nemu nejaké krátke odôvodnenie.
V roku 2009 ste zákonom č. 317 zaviedli novú kategóriu odborných zamestnancov v školách a školských zariadeniach. Patria tam napr. psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, atď., podľa tohto zákona. Títo ľudia vykonávajú náročnú pedagogickú prácu s tzv. obyčajnými pedagogickými pedagogickými zamestnancami, teda bežnými učiteľmi, majú spoločný objekt činnosti, deti a mládež. Tiež majú podľa toho istého zákona upravené spoločné kontinuálne vzdelávanie a odmeňovanie. Treba poznamenať, že ich základný plat je o niekoľko percent vyšší ako plat pedagogických zamestnancov, čo zodpovedá špecifickým podmienkam ich práce. Je tu však jedna zásadná nerovnosť. Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, teda učiteľov, ktorí majú v Zákonníku práce podľa § 103 ods. 3 nárok najmenej na osem týždňov dovolenky spolu s riaditeľmi škôl a výchovnovzdelávacích zariadení, ich zástupcami, pedagogickými asistentami, majstrami odbornej výchovy a vychovávateľmi, tých osem týždňov dovolenky, tak odborní zamestnanci nie sú k tomu zoznamu pričlenení a teda majú nárok na dovolenku podľa ods. 1 a 3 tohto paragrafu, teda štyri, respektíve päť týždňov dovolenky.
Podľa tohto môjho pozmeňujúceho návrhu by títo odborní zamestnanci škôl a školských zariadení boli doplnení v § 3 ods. 3 tak, ako to prečítala pani podpredsedníčka.
Dôvody k tomu. Praktické situácie sú také, že to, že oni nemajú dovolenku napr. cez letné prázdniny, kde je potrebných najmenej sedem týždňov dovolenky. Ten prínos je žiaden alebo minimálny, pretože ich úlohou je venovať sa deťom, ktoré tam teda cez prázdniny nie sú. Môžeme argumentovať, že môžu sa pripravovať alebo študovať. Ale takto by sme mohli argumentovať aj u učiteľov podobne, čiže tá nerovnosť tam stále je.
Ide tu o diskrimináciu a nerovnosť, pretože ich práca je veľmi podobná a je zameraná na ten istý objekt, na deti a mládež v tom istom zariadení. A prináša to niekedy aj problémy, pretože musí riaditeľ školy alebo školského zariadenia zabezpečovať pre nich prácu, prípadne, keď to tak veľmi zjednoduším a nadnesiem, chodia do školy, polievajú kvety a oprašujú prach alebo knihy na polici.
Takže ja by som chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu v prospech týchto naozaj dôležitých a náročne pracujúcich ľudí v školstve. V podstate nie sú na to žiadne finančné nároky, lebo namiesto platu, ktorý dostanú za takú tú ako prácu, ktorú im hľadajú, tak dostanú dovolenku.
Tak isto chcem povedať, že tento návrh je súčasťou sociálneho dialógu, pretože je to návrh, ktorý má plnú podporu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, priamo bol odprezentovaný pánom Ondekom. A tak isto teda myslím si, také povzbudenie, že ak tento návrh bude schválený, tak máte jedno také očko u tých odborárov pri vyjednávaní.
Takže ešte raz poprosím vás o podporu tohto nie politického, ani nijakého konfrontačného návrhu, ale požiadavku z praxe aj z debaty so sociálnymi partnermi.
Ďakujem vám pekne všetkým za trpezlivosť.
Autorizovaný