8. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 198 z 18. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 187) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy aj s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
O bodoch spoločnej správy č. 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 54 zo 16. októbra 2012.
V citovanom uznesení výboru ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci skončil som, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Vážený pán predseda a vážený pán minister, milé dámy, milí páni, celkove k tomuto návrhu zákona som chcel povedať, že možno tak filozoficky, hoci teda neviem či v mojom prípade, ale neviem, či by sme naozaj mali nechať vzťahy iba čisto na trh medzi dodávateľmi a hlavne dodávateľmi slovenských potravín a reťazcami, ktorým sme dovolili, aby Slovensko obsiahli svojimi prevádzkami, na druhej strane, trošičku sa bojím jedného, že aby náhodou sa potom nestalo to, že budú obchádzať reťazce tento zákon tým, že budú uzatvárať vlastne zmluvy cez zahraničných dodávateľov, ale tak možno uvidíme v realite a prípadne potom dodatočne by sa dalo vymyslieť niečo, niečo aj, aby sme aj tento problém prípadný riešili. Čo si ale teda hlavne uvedomujem a veľmi ma mrzí, tak podľa, tuším, zverejnených informácii Slovensko má najmenší podiel predaja slovenských výrobkov alebo slovenských potravín v našich obchodoch. Inak povedané, že sme najmenší lokálpatrioti v Európe a Francúzi kupujú približne dvakrát viacej francúzskych potravín vo svojich obchodoch a pomaly ani nenájdete nejaký výrobok, ktorý by si, ktorý by mal Francúz v nákupnom košíku, ktorý by nebol vyrobený vo Francúzsku. U nás na Slovensku dlhodobo tento podiel klesá a hlavne v tejto súvislosti aktivitu alebo iniciatívu pána ministra osobne veľmi vítam, aj otvorenosť k tomu, že aj teda cez spoločnú správu bol otvorený prijať nejaké tie pozmeňujúce návrhy k zákonu a aj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem tu prečítať, tak mi vyjadril podstate k nemu podporu.
Toto považujem naozaj za konštruktívny prístup a myslím si, že mali by sme sa v snahe zvýšiť podiel predaja slovenských potravín a chrániť slovenských prvovýrobcov v Národnej rade spájať, keďže v názve máme národná. A nemáme v názve nejaká zahraničná národná rada, čiže myslím si, že úplne prirodzene by malo byť našou snahou, aby sme vzťahy medzi prvovýrobcami slovenskými, slovenskými dodávateľmi a obchodníkmi, ktorí nemajú v podstate žiadny vzťah k Slovenskej republike okrem toho, že tu podnikajú, tak by sme mali vytvárať nejaký rámec alebo nejaké mantinely, odkiaľ pokiaľ sa pohybovať môžu, aby nezneužívali v podstate svoje veľakrát viac-menej dominantné postavenie na trhu, a z tohto pohľadu naozaj ten návrh zákona je namieste a chcel by som ho našim pozmeňujúcim návrhom ešte trošku vylepšiť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, vlastne zavádza takú trochu, by som povedal, možno zvláštnosť na slovenské pomery, ale keďže aj Slovensko je zvláštne v tom, že máme najmenší podiel predaja našich domácich potravín v našich obchodných reťazcoch, ktoré na Slovensku máme, tak si myslím, že aj trošku neštandardnými metódami by sme sa mali snažiť tento podiel predaja slovenských výrobkov pozdvihnúť. Neštandardná metóda vlastne spočíva v tom, že po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu by ľudia už pri vstupe do prevádzok veľkých obchodných reťazcov na Slovensku vedeli, aký podiel tá-ktorá prevádzka alebo ten-ktorý reťazec má v predaji slovenských výrobkov. A zároveň nevedel by, nemal by informáciu iba o tom že koľko ten daný reťazec, aký má podiel slovenských výrobkov, ale mal by informáciu o všetkých reťazcoch, ktoré majú obrat na predaji potravinových výrobkov väčší behom roka ako 10 miliónov eur.
Ešte inak to skúsim povedať. Po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu pri vstupe do všetkých reťazcov, ktorý majú väčší podiel alebo predaj potravín ako 10 miliónov eur, by sme mali informáciu o všetkých týchto reťazcoch, aký majú podiel predaja slovenských potravín, aby sme videli, že napríklad vstupujem konkrétne do Billy, tak vidím, že Billa napríklad je na 4. mieste a podiel slovenských výrobkov 53 % . Vstupujem do Lidla, vidím, že podiel, že Lidl je na 11. mieste, podiel slovenských výrobkov 16 %. Čiže dali by sme ľuďom pri vstupe do každej tejto predajne informáciu, aby sa vedeli s tým vnútorne vysporiadať, a tí ľudia, ktorí chcú kupovať slovenské výrobky, aby sa zamysleli nad tým, že či vstupujú do správnej predajne, a ak sa náhodou nájde taký človek, ktorý chce kupovať na Slovensku zahraničné výrobky alebo uprednostňuje zahraničné, tak aby sa podľa toho zariadil. Čiže ide čisto o tú informáciu, ktorú chceme poskytnúť zákazníkom už pri vstupe do prevádzky, aby vedeli, do akej prevádzky vstupuje, ako tá prevádzka v podstate sa stáva k slovenským prvovýrobcom, k slovenským dodávateľom a tým pádom v podstate ako spolucíti zo Slovenskom a koľko ľudí možno podporuje na Slovensku, aby mali prácu. Lebo všetci vieme, že ak by sme možno, alebo teda vieme, že ak by sme na Slovensku predávali dvakrát vyšší podiel a mali dvakrát vyšší podiel slovenských výrobkov, ako máme, tak mali by sme zhruba o 50-tisíc pracovných miest navyše. Čiže tým, že ľudia si kupujú zahraničné výrobky, tak priamo jednoducho dávame prácu ľuďom v zahraničí a prichádzajú o ňu ľudia na Slovensku. Čiže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Miroslava Kadúca k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 187):
1. V názve zákona sa na konci pripája čiarka a slová "a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov".
2. Doterajší text sa označuje ako "Čl. I".
3. Návrh zákona sa dopĺňa článkom II, ktorý znie: "Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z. a zákona č. 349/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 12a Povinnosti predajcu
(1) Predajca, ktorého ročný obrat z predaja potravín dosahuje viac ako 10 miliónov eur je povinný ročne do 31. januára informovať ministerstvo o údajoch predošlého kalendárneho roka, a to o percentuálnom podiele potravín vyrobených v Slovenskej republike na
a) potravinách z celkovej ponuky predávaných potravín,
b) celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu.
(2) Predajca podľa odseku 1 je povinný zverejniť na každom vstupe svojich obchodných prevádzok určenom pre konečného spotrebiteľa zoznam podľa § 30a ods. 2, a to do 30 dní od jeho doručenia ministerstvom."
2. V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenami r) a s) ktoré znejú:
"r) nesplnil si informačnú povinnosť podľa § 12a ods. 1 alebo informácia je nepravdivá,
s) nesplní si povinnosť podľa § 12a ods. 2."
3. Doterajší text § 30a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2 ktorý znie:
"(2) Ministerstvo vydáva zoznam v tlačenej podobe podľa § 12a ods. 2, v ktorom uvedie percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky jednotlivých predajcov podľa § 12a ods. 1."
Odôvodnenie:
Týmito opatreniami sa spotrebiteľ dozvie, aké percento slovenských, resp. zahraničných výrobkov predávajú veľké obchodné spoločnosti a bude sa môcť v prípade záujmu ľahšie orientovať na tie, ktoré preferujú slovenských prvovýrobcov, resp. zahraničných.
Ešte raz by som zhrnul. Je to možno neštandardný krok, ale sme na Slovensku v neštandardnej situácii, máme najmenší podiel predaja domácich potravinových výrobkov na predaji potravín. Po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu ľudia, keď všetci z nás aj nakupujeme v obchodoch, keď prídeme do ktorejkoľvek prevádzky, ktorá je súčasťou obchodného reťazca, ktorý má obrat väčší z potravín viac ako 10 miliónov eur, rovno pri vstupe sa dozvieme, aký je percentuálny podiel slovenských potravín v tej danej predajni na obrate, ktorý mala tá daná predajňa za predošlý rok, ale zároveň aj o percentuálnom podiele na obrate ostatných potravinových reťazcov, ktoré za rok, za predošlý rok budú mať tržby na potravinách minimálne desať miliónov eur. Čiže bude sa to týkať naozaj tých najväčších slovenských potravinových alebo teda obchodných reťazcov, ktoré predávajú potraviny za účelom lepšej informovanosti ľudí. Pevne verím, že napomôže to v predaji slovenských potravín, lebo budeme vlastne budovať takú uvedomelosť ľudí, aby už pri vstupe si uvedomovali, kde nakupujú a možno orientovali sa na výrobky slovenských výrobcov. A tak ako som povedal, na druhej strane, keď niekto chce sa orientovať na výrobky zahraničných, nikto mu v tom nebráni, ale je to čisto informácia a ľudia sa zariadia.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za predbežnú podporu, ktorú mi pán minister ešte v júli, keď som mu o tomto pozmeňováku hovoril, k návrhu zákona prisľúbil, aj dnes, keď som ho k tomu informoval. Takže vítam konštruktívny prístup. Ďakujem pekne.

Pán kolega, v podstate súhlasím s tým, čo ste tu povedali, len povedal by som k tej štandardnosti - neštandardnosti, k tým obavám. Prosím vás, odkedy som tu, v tomto parlamente, dvakrát bol prijatý takýto zákon a dvakrát takýto zákon bol zrušený skôr, ako začala jeho účinnosť, resp. jeho uplatňovanie v prax. Teda nehovorme o obavách, ale sledujme, ako sa bude uplatňovať. A potom, potom hodnoťme.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, niekoľko veľmi dobrých bodov si povedal vo svojom vystúpení. Je fakt, že podiel slovenských výrobkov u nás naozaj klesá, a je to práve kvôli tomu, že sme mali takéto zákony, ako je tento, ktorý naša vláda zrušila, a teraz sa znovu zavádza. Prvý takýto zákon bol prijatý v roku 2003 na Slovensku a jeho spoluautorom bol Robert Fico. A vyriešil v ňom problém slovenských výrobkov asi tak ako svojím farmárskym zákonom vyriešil rómsky problém. Nijak, pretože je babrák, pretože legislatívu písať nevie.
K tvojmu pozmeňujúcemu návrhu. Myslím si, že je to jednoducho dobrý nápad, dobrá myšlienka, avšak zle riešená. Poviem prečo na niekoľkých praktických príkladoch. Myslím si, že je dobrý nápad a že týmto spôsobom by mal postupovať aj zákonodarca, aby sa táto povinnosť týkala len reťazcov s obratom nad určitú sumu, povedzme tých 10 miliónov eur. Pretože zákon tak, ako ho predložil pán minister Jahnátek bude likvidovať malé predajne na Slovensku, pretože ich stavia do veľkej nevýhody v porovnaní s veľkými reťazcami. Na druhej strane, tvoj pozmeňujúci návrh však vyvoláva niekoľko problémov. Ako definuješ napríklad množstvo tých slovenských výrobkov? Predstav si, že z nejakého výrobku, povedzme kečup, je len jediný výrobca na Slovensku. Keď ho nejaký reťazec predáva, že jeden slovenský kečup a sedem ďalších, aby dal výber svojím zákazníkom, je to podiel jedna osmina? A keď má inú predajňu, ktorá je menšia a tam len štyri kečupy ponúka alebo tri, tak už je to jedna tretina? A čo je vlastne slovenský výrobok? Popradská káva je slovenský výrobok? Krevety, ktoré sú prebalené na Slovensku a označujú sa kódom 858, sú slovenský výrobok? Čiže je to určite dobrá myšlienka, avšak obávam sa, že prakticky nebude realizovateľná tak, ako si ju napísal. Možno, keby to bolo definované cez objem predaja tých slovenských výrobkov a určite aj o definícii slovenského výrobku tu budeme debatovať, avšak bez nej by sa to nemalo predkladať.

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, v plnej miere súhlasím s touto snahou, aby zákazník vedel, že keď vojde do obchodu, aký má podiel. Ale tu by som sa chcel nadpojiť na to, čo môj predrečník povedal, že máme problém definovať, čo je slovenský výrobok. Výrobky, ktoré majú označenie SK kvalita, tým nie sú. Len výhradne. Pretože máme aj ďalšie výrobky. Práve preto, ja si myslím, že by sme mali definovať, čo je slovenský výrobok, definovať, čo je výrobok vyrobený na Slovensku a čo je absolútne domáci výrobok, stopercentne vyrobený len zo surovín Slovenskej republiky.
Obchodné reťazce môžu dostať len takú povinnosť, ktorú dokážu aj naplniť. Nie som si stopercentne istý, že túto povinnosť, ktorú takýmto spôsobom im zadávame, či budú vedieť naplniť. A to z jedného jediného dôvodu. Slovakia chips, vyrábané v Českej republike je slovenským výrobkom? Keď má kód 858? Ďalej saláma vyrobená z dánskej svine je slovenským výrobkom? Popradská káva? Tak ako som, tak ako som spomenul. Práve preto, pán kolega Matovič, možno že by bolo dobré doplniť tento materiál a k tomu aj vo svojom vystúpení v rozprave sa chcem ešte zaoberať. A by sme mali vytvoriť priestor, aby sme to mohli zadefinovať a doplniť do tohto zákona, pretože inak nebude skutočne účinný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Matovič, v prvom rade chcem oceniť to, že ako jediná opozičná strana uznávaš to, že pokiaľ je nevyvážený vzťah medzi nejakými partnermi, či je to v sociálnom dialógu, alebo v akomkoľvek inom, že je treba asi do toho vstúpiť a pokiaľ niekto má tak silné postavenie, že si dokáže vynucovať veci v rámci obchodných vzťahov, že asi je potrebné povedať aké budú pravidlá pri obchodovaní.
Pochopiteľne, ja by som veľmi rád videl takisto podiel domácich potravín v jednotlivých obchodných reťazcoch, ale taktiež si myslím, že s týmto návrhom asi by bolo niekoľko problémov.
Prvý problém by spočíval v tom, že nie je daná metodika, podľa akej by sa merali, merali domáce potraviny. Je niekoľko metodík, je veľa metodík, ja by som povedal, a bolo by možné dopracovať ďalších x metodík. To znamená, že by sme vytvorili priestor pre neustále spory o metodike, čo je domáce, čo sú domáce potraviny, ako boli merané, či to bolo na základe obratu, či to bolo na základe podielu na pulte. Potom dôjdeme k tomu, že sa budeme baviť o tom, aj keď už ministerstvo poľnohospodárstva definovalo, čo je slovenský výrobok. Myslím si, že tam je jasná definícia, dalo by sa podľa toho ísť, ale prvý spor by nastal o spore o metodiku. Druhý spor by nastal v tom, čo sú, alebo nie sú utajované údaje spoločností a ktoré sa zverejňujú a ktoré sa nezverejňujú. To znamená, že asi by sme narazili na ďalší problém, aby sme povedali, čo môže spoločnosť zverejniť a čo môžeme pýtať od nej, aby zverejňovala, a to znamená, že sú aj tzv. chránené informácie. To by bol ďalší problém.
A myslím si, že by sme nahrali práve kritikom tohto zákona, aj niektorým v tejto sále a hlavne niektorým obchodníkom, ktorí by to zneužili, že vlastne sa jedná a v tomto zákone prednostne o preferovanie domácich výrobkov a mohlo by to eskalovať zákon ako taký. Mám obavu práve z tohto. Myslím si, že tú myšlienku by bolo treba asi dopracovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vítam tiež túto aktivitu môjho kolegu Igora. A ako povedal, keď atypicky sa správame na Slovensku, tak musíme atypické metódy na to používať, aby sme to nejakým spôsobom zvládli, no tu je ešte jeden problém, že naša nátura je taká, že závidíme. To znamená, nedoprajeme jeden druhému a vlastne našu hrdosť, ktorú by sme mali pozdvihovať a stále vysvetľovať ľuďom, že pokiaľ si kúpiš ten výrobok, tak zabezpečíš zamestnanosť ďalšiemu človeku, ktorý prakticky v inom sektore alebo v inom segmente môže fungovať, to momentálne u nás není, nemáme to v krvi. To znamená, je to potrebné stále opakovať, pri každej príležitosti, aby sme to dostali do tej krvi. Možnože ďalšia generácia už to pochopí, keď môže cestovať po svete a vidieť, ako sa tam správajú k vlastným výrobkom.
A čo sa týka tých technikálií k tomu, ale myslím, že to sú iba veci, ktoré by sa dali zvládnuť, tie metodiky alebo výpočty, lebo tvrdím, že kde je vôľa, je aj cesta. Takže toľko ja z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Problém predaja slovenských výrobkov a zvlášť ako problém slovenských potravín je naozaj veľmi ako problémový. Dovolím si povedať, že patríme ku krajine, kde potraviny sme mali, teda poviem aj v minulosti, ale aj v prítomnosti aj máme, veľmi kvalitné. Jedny možno z najkvalitnejších. Myslím si, že treba robiť takúto osvetu, aby aj my ako zákazníci sme sa naozaj zameriavali na kupovanie tých slovenských výrobkov. Aj toto je jeden z návrhov, ktorý by mohol podporiť naozaj predaj slovenských výrobkov a zvlášť v tých hypermarketoch. Myslím si, že dnešní poľnohospodári alebo výrobcovia potravín nemajú ani taký problém tie potraviny vyrobiť, ako je problém tieto potraviny predať. Ak by sme sa možno tuná doťahovali na takýchto detailoch, že čo je slovenský výrobok a čo nie je slovenský výrobok, myslím si, že žiadnemu zákazníkovi netreba hovoriť dnes na Slovensku, že káva sa u nás nepestuje. Ale keď sa aspoň balí aspoň u nás tá káva, tak podporím vlastne tou kúpou tej kávy - možno práve Popradských baliarní - tak zamestnanosť v regióne Poprad. Aj toto je jedna z vecí a jeden z ukazovateľov, kedy by to mohlo ako pomôcť pri rozhodovaní, čo nakupovať a čo nenakupovať. Informovanosť naozaj je nevyhnutná a je potrebné zlepšiť, aby aj tá solidarita, miera solidarity bola väčšia. Ak by sme naozaj kupovali slovenské výrobky - 50-tisíc pracovných miest, to naozaj nie je zanedbateľné množstvo ľudí, ktoré by sa mohlo zamestnať doma a nemuseli by tí ľudia behať do zahraničia za prácou. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. V prvom rade, v čase, kedy slovenské poľnohospodárstvo trpí istou formou agónie, je tento návrh podľa mňa výborný a nanajvýš potrebný. Čo ma teší, je, že nie je diskriminačný. Aj keď sa možno pre niektorých môže javiť, pretože tento návrh iba informuje o tom, aký je podiel slovenských výrobkov. Čo je veľmi dobré. Veľmi v skratke. Ja verím a aj cez to všetko, že sú tu námietky na na nejaké nedostatky, že tieto nedostatky, ak tam sú, ja si myslím, teda, že nie, že sú zanedbateľné a spoločne odsúhlasením tohto pozmeňováku vyšleme pozitívny signál všetkým našim občanom, aká dôležitá je sebestačnosť Slovenska. Ďakujem.

Chcel by som tak, lebo vo viacerých tých faktických pripomienkach bola vlastne, zaznela otázka, že však nevieme, čo je slovenský výrobok, ale to mi pripadá trošku zase, že podceňujeme ministra alebo ministerstvo. Ja som zaregistroval v priebehu tohto týždňa aj minulého týždňa práve, že je iniciatíva ministerstva poľnohospodárstva zadefinovať jednoznačne, čo slovenský výrobok je, čo nie je. A keď predbežne, to ja si aspoň pamätám z toho návrhu, tak vlastne, ak bude 75 % toho alebo tej suroviny použitej pre výrobu toho daného výrobku, tak budeme považovať ten výrobok za slovenský. Takže ja si myslím, že to ide ruka v ruke s tou práve snahou aj ministerstva za jednoznačné zadefinovanie slovenskosti alebo čo je vlastne slovenský a čo nie je slovenský výrobok a tým pádom táto výčitka už bude bezpredmetná, a ja si myslím, že ministerstvo nebude otáľať, otáľať v tejto snahe, aby jednoznačne určilo, čo slovenský výrobok je a čo nie je. Lebo naozaj, niekto považuje za slovenský výrobok, kde je 858 na konci, niekto, keď si prečíta Slovakia chips, si myslí, že kupuje slovenský výrobok, ale ani sa nepozrie na druhú stranu a zistí, že vyrobené v Českej republike. A takéto zavádzajúce informácie, práve od toho, to je úloha štátu, aby buchol po stole a povedal jednoznačne, toto je slovenský výrobok a všetko ostatné sa nemôže klamlivo vydávať za slovenský výrobok. Takže tam ja sa spolieham na ministerstvo, že veľmi rýchlo v tomto poriadok spraví, keď sme doteraz ho neboli schopní spraviť. Keď teda niekto vyslovuje obavu, že by to mohlo zaváňať nejakým preferovaním slovenských výrobkov alebo diskrimináciou zahraničných, čo by bolo v nesúlade s európskou legislatívou, nie. Tento návrh iba zavádza informovanie o podiele slovenských ale zároveň vlastne aj zahraničných. Teda ten, kto chce uprednostniť si zahraničných a chce chodiť do obchodu, ktorý predáva veľa zahraničných výrobkov, bude chodiť do Lidla, ten kto slovenských, bude chodiť do Jednoty. Nič viac.