8. schôdza

Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Chrenovi za jeho veľmi vyvážené vystúpenie. A myslím, že okrem toho, že samozrejme hovoril o zákone o meste Košice a podal pozmeňujúci návrh, pomenoval pomerne dobre aj ten problém, ktorý nie je len v tomto návrhu zákona, ale je vyjadrený aj v zákone o obecnom zriadení č. 369.
Keď som začal pôsobiť ako volený zástupca v komunálnej politike, tak nás naučili, že 369-ka je zákon o obecnom zriadení napísaný tak, že primátor, respektíve starosta a obecné, respektíve mestské zastupiteľstvo majú ako keby rovnovážne rozdelené kompetencie. A táto rovnováha moci je veľmi dôležitá preto, aby bola veľmi demokraticky vykonávaná samospráva. Žiaľ, v období prvej Ficovej vlády aj na tlak starostov a primátorov, a ja nehovorím, že mnohokrát aj na základe objektívnych argumentov, že teda nie je najšťastnejšie štyri roky bojovať s obecným zastupiteľstvom alebo s mestským zastupiteľstvom, keď je navolené ináč, ako je politická príslušnosť primátora alebo starostu, sa tá rovnováha preklápať v prospech primátora alebo starostu. Nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie, nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie a tá diskusia o tom je naozaj namieste, aj keď viem, že ten tlak ZMOS-u bude veľmi intenzívny v prospech ďalšieho posilňovania kompetencií primátora a starostu.
Myslím si, že veľmi dobre pán poslanec Chren opísal aj situáciu v meste Košice, aj situáciu a silu poslaneckého klubu SMER-u v mestskom zastupiteľstve. O to viac je potrebné hľadanie tohto konsenzu. A mňa veľmi a mne je veľmi ľúto, že tento konsenzus sa snažíme hľadať tu v Národnej rade. A tak musia návrhy pozmeňovacích návrhov predkladať kolegovia z Prešovského a Bratislavského kraja, miesto toho, aby sme si to vydiskutovali v Košiciach a prišiel jeden názor a návrh, ktorý má podporu na...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, ja som v prvom čítaní vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona o meste Košice a myslím si, že som pomerne jasne sformuloval moje politické výhrady k tomuto návrhu zákona. Zopakujem ich, ale možno už viac v súvislostiach. A na záver podám jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tohto poslaneckého návrhu zákona o meste Košice.
Tak ako som odpovedal na vystúpenie pána poslanca Chrena, je mi naozaj ľúto, že musíme zabávať našich kolegov z celého Slovenska tým, že si tu vydiskutovávame jednotlivé ustanovenia poslaneckého návrhu. Ale chcem povedať, že to nie je hanba opozície, ale skôr hanba navrhovateľov, lebo si myslím, že toto malo byť všetko vydiskutované v Košiciach. A nie je žiaden problém, aby takýto poslanecký návrh zákona, ak príde do Národnej rady, mal podporu všetkých relevantných poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve v Košiciach. Žiaľ, tá diskusia v Košiciach bola veľmi obmedzená, skoro žiadna. Mestské zastupiteľstvo nediskutovalo o tomto poslaneckom návrhu zákona, nediskutovali o tom občania, nebola žiadna verejná diskusia.
Ja rozumiem tomu, čo hovorí pán poslanec Raši, primátor mesta Košice, keď povie, že ľuďom sa to páči, keď sa znižuje počet poslancov v mestskom zastupiteľstve a v mestských častiach. Keby ste sa opýtali ľudí, určite deviati z desiatich by s tým súhlasili. Ja môžem túto politickú fikciu brať do úvahy a myslím si, že by asi aj deviati z desiatich súhlasili, len mali ste sa ich na to opýtať, ctení navrhovatelia. O to viac, že počul som z vystúpenia aj v prvom čítaní, aj teraz v druhom čítaní tú kritiku toho, že teda ako SDKÚ, KDH, SMK a predchádzajúca koalícia neurobila s mestom Košice nič, neriešila problémy mesta Košice a tak samozrejme, ako ináč, musíte všetky problémy, ktoré mesto má, vyriešiť vy týmto poslaneckým návrhom zákona.
Chcem veľmi kľudne a jasne povedať, že to nie je pravda. Táto Národná rada 16. marca 2006 schválila v poradí druhú novelu zákona o meste Košice, ktorá bola predkladaná za primátorovania prechádzajúceho primátora, v čase, keď bola vo väčšinovom postavení koalícia SDKÚ, KDH, SMK v mestskom zastupiteľstve v Košiciach, ale napriek tomu sa hľadal konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Bola to poslanecká novela zákona, pod ktorou boli podpísaní poslanci Národnej rady zo všetkých klubov, ktoré mali zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. Bol to konsenzuálny návrh, predtým skoro pol roka prebiehala verejná diskusia a občania mesta mohli dávať svoje návrhy, podnety, nápady do tohto návrhu zákona. Rokovalo o tom mestské zastupiteľstvo a súhlasilo s týmto návrhom zákona. A týmto návrhom zákona z roku 2006 sa výrazným spôsobom znížil aj počet poslancov, keď už teda to je ten nosný ukazovateľ, pre ktorý predkladáte tento návrh zákona, alebo aj to je nosný ukazovateľ, pre ktorý predkladáte tento návrh zákona. Výrazným spôsobom sa znížil počet poslancov. Len pre ilustráciu, v meste z osemdesiat na päťdesiat, návrh poslanecký, návrh teraz, z päťdesiat na štyridsaťjeden. Myslím, že nemusím veľmi porovnávať zníženie počtu poslancov o tridsať alebo o deväť. Hovorím to len preto, aby sme sa držali faktov.
Viem, že mladší kolegovia, ktorí možno nepôsobili v tomto čase ešte v samospráve a vôbec v politike, samozrejme nemusia mať také detailné vedomosti, ale to prvé, čo namietam k tomuto návrhu zákona, je spôsob. Ak by mal SMER v mestskom zastupiteľstve v Košiciach tridsaťpäť poslancov, tak môže valcovať tak ako v Národnej rade, ale v meste to tak nie je. Veľmi dobre to, páni kolegovia, viete. O to viac si myslím, že v takej v citlivej téme, ako v novele zákona o meste Košice, sa patrí hľadať konsenzus. Som ale rád, aby som bol aj optimistický, že tá diskusia minimálne po kritike, ktorá tu odznela v prvom čítaní a na brífingoch politických strán opozície v Košiciach, začala. Vážim si, že táto diskusia začala, je dobre, že diskutujeme, radšej neskôr ako nikdy. Aj keď si myslím, že mohli sme predísť naozaj tej situácii, aby sme obťažovali kolegov z Prešovského a Bratislavského kraja predkladaním pozmeňovacích návrhov. Mohlo to byť vydiskutované a navrhnuté v zákone už v Košiciach.
Druhá oblasť, ktorú som namietal v prvom čítaní, a k nej podám aj pozmeňovací návrh, je to, čo vlastne vecne, teraz už zabudnime na spôsob, čo vlastne vecne rieši tento návrh zákona. A chcem povedať, že nerieši to, čo je pálčivým problémom mesta Košice. Áno, mesto Košice má vážne problémy. Určite je to problém počtu mestských častí, ale hlavne kompetencií, ktoré vykonáva mesto Košice, a kompetencií, ktoré vykonávajú mestské časti. Toto vnímam - ďakujem pekne, ja tento návrh mám, pán kolega - ja to vnímam ako vážny problém, problém, o ktorom treba diskutovať. Beriem aj tú kritiku, ktorá tu už odznela, že aktuálny zákon, platný zákon o meste Košice nerieši problém znižovania počtu mestských častí.
Áno, podarilo sa tam navrhnúť niečo, čo predtým nebolo v zákone v roku 2006, a to teda mechanizmus, akým spôsobom sa môžu zlučovať mestské časti. Nefunguje to? Ešte sa podľa toho nepodarilo nič zlúčiť. Poďme diskutovať o tejto téme. Určite sme otvorení na takúto diskusiu v meste Košice. A je aj namieste takáto diskusia, ale ruka v ruke je aj s kompetenciami. Pretože ináč sme v rovine populizmu, keď povieme, že nie 22, ale 16, lebo niekomu sa práve páči číslo 16, hej, je to jeho šťastné číslo, alebo 7, lebo zas pre zmenu má rád číslo 7. Nemyslím si, že je to diskusia, ktorá je namieste. Skôr by sme mali diskutovať o tom, aké kompetencie má vykonávať mestská časť, aké kompetencie má vykonávať mesto a ako blízko majú byť k občanovi. A potom sa môžeme dostávať k riešeniu, koľko mestských častí by malo byť v Košiciach.
Ďalší problém je teda ten spomínaný návrh počtu poslancov mestského zastupiteľstva a jednotlivých mestských častí. Prepáčte, pozrel som sa aj do návrhu, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady, ktorí sú predkladateľmi tohto návrhu zákona, pozrel som sa do zákona o obecnom zriadení, do 369-ky, ale čísla, ktoré navrhujete, a hranice, ktoré navrhujete, sú vaším nápadom, to si povedzme otvorene, pretože to nemá oporu ani 369-ke, nemá to oporu ani v nijakom racionálnom rozdelení mesta. Nepovažujem to za šťastné.
Ak je teda cieľom nášho populizmu iba to, alebo vášho populizmu, iba to, aby sa znižoval počet poslancov, tak takí istí populisti vieme byť aj my, a viem byť aj ja, to znamená, poviem, že nie štyridsať jedna, dajme dvadsať jedna poslancov v meste. Ešte viac peňazí ušetríme na kosenie Aničky! Dobrý nápad, nie? A v mestských častiach majme všade len troch! Ešte viac peňazí ušetríme. Nemyslím si, že toto je diskusia , ktorá je namieste. Očakával by som buď to, že budete postupovať podľa 369-ky, alebo to, že logicky nájdite nejaký koeficient, ktorým budeme deliť obyvateľov mesta Košice tak, aby na jedného poslanca pripadol približne rovnaký počet obyvateľov. To je logické, to už má svoju logiku.
Chcem na záver povedať, skôr, ako podám svoj pozmeňujúci návrh, len toľko, že uvedomujem si, že SMER pred komunálnymi voľbami sľúbil, že vyrieši problémy v zákone o meste Košice, vyrieši pálčivé problémy mesta Košice. Ja vám, kolegovia zo SMER-u, držím palce, ale chcem hneď konštatovať, že toto nie je riešenie reálnych problémov mesta Košice. Toto je figový list, ktorý môžete predstierať, že ste už akože vyriešili všetky problémy v meste Košice, ale nevyriešili ste problémy v meste Košice.
To znamená, chcel by som vyjadriť na záver nádej, že budete mať odvahu sa pustiť do reálnych problémov v meste Košice. Nech sa páči, máte primátora, máte, aj keď poskladanú, ale väčšinu v mestskom zastupiteľstve, ale rád by som vás požiadal o to, že ak sa do toho pustíte, diskutujte predovšetkým s tými, ktorých sa to týka. A to sú obyvatelia mesta Košice.
Na záver mi teda dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 199).
Prvý pozmeňujúci návrh.
V čl. I v 12. bode § 10 ods. 2 znie:
"(2) Mestské zastupiteľstvo má 39 poslancov volených obyvateľmi mesta v priamych voľbách. Na jedného poslanca pripadá minimálne 6 000 obyvateľov mesta. Volebné pravidlá upravuje osobitný zákon. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva na štyri roky.".
Odôvodnenie: Predkladatelia novely navrhujú znížiť počet poslancov mestského zastupiteľstva z 50 na 41. V predkladanej správe predkladatelia neuvádzajú dôvod určenia tohto počtu poslancov. Ak prepočítame počet obyvateľov na navrhovaný počet poslancov, tak na jedného poslanca pripadá 5 864 obyvateľov. Preto navrhujeme, aby bol stanovený minimálny počet obyvateľov, na ktorý pripadá jeden poslanec mestského zastupiteľstva. Navrhujeme, aby bol tento počet stanovený na minimálne 6 000 obyvateľov. Počet poslancov mestského zastupiteľstva navrhujeme na základe tohto prepočtu ako 39.
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I v 21. bode § 14 ods. 2 znie:
"(2) Počet poslancov miestneho zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami do orgánov samosprávy obcí miestne zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov mestskej časti tak, aby na jedného poslanca pripadlo minimálne 1 500 obyvateľov mestskej časti. Ak má mestská časť menej ako 4 500 obyvateľov, minimálny počet poslancov mestskej časti je tri."
Odôvodnenie: Predkladatelia novely navrhujú upraviť počet poslancov miestnych zastupiteľstiev. Návrh zákona však určuje počet poslancov miestneho zastupiteľstva veľmi diskriminačne. Je predsa nemysliteľné, aby v malej mestskej časti zastupoval poslanec 170 obyvateľov a vo veľkej mestskej časti 1 800 obyvateľov. Je to diskriminujúce a nesystémové. Navrhujeme preto, aby bol počet poslancov v miestnych zastupiteľstvách určovaný tak, aby na jedného poslanca pripadalo minimálne 1 500 obyvateľov s tým, že ak mestská časť nemá aspoň 4 500 obyvateľov, minimálny počet poslancov by bol stanovený počtom 3. Namiesto predkladateľmi novely plánovaných 182 poslancov miestnych zastupiteľstiev bude nami navrhovaný počet 174 poslancov miestnych zastupiteľstiev pri zachovaní spravodlivého pomeru obyvateľov k poslancom.
V nadväznosti na môj pozmeňujúci návrh vynímam bod 21 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Poprosím, pán spravodajca.
Dámy a páni, toľko môj návrh, pozmeňujúci návrh k predloženému poslaneckému návrhu novely zákona o meste Košice. Vychádzal som z toho, spolu s mojimi spolupredkladateľmi, že sme chceli dať do súvisu počet obyvateľov a počet poslancov v jednotlivých mestských častiach, ale aj v meste Košice. Držím sa intencií predkladateľov, dokonca konečné čísla, keď sme sa držali čísla 6 000 obyvateľov na jedného mestského poslanca a 1 500 obyvateľov na jedného poslanca miestneho zastupiteľstva, sú o poznanie, o trošičku nižšie, ako je návrh zákona, ktorý predkladajú predkladatelia, ale ten rozdiel je kvalitatívny a veľký. Ten rozdiel je v tom, že bude v tom meste aspoň elementárna spravodlivosť, aby jeden poslanec pripadal približne na rovnaký počet obyvateľov a aby boli stanovené minimálne hranice, koľko obyvateľov volí jedného poslanca, respektíve na koľko obyvateľov pripadá jeden poslanec mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva. Poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Novotnému za jeho návrh a myslím si, že poslanecký klub SaS môžem potvrdiť jeho podporu, pretože má skutočne tento návrh logiku, je spravodlivejší ako návrh predkladateľov.
A rád by som sa ale vrátil k poznámke, ktorú povedal pán kolega Novotný vo svojej reči ešte predtým, ako predniesol pozmeňujúci návrh. Keď hovoril o tom, že tomuto poslaneckému návrhu, tejto poslaneckej iniciatíve nepredchádzala žiadna diskusia, či na odbornej báze, či na báze pozvania širokej verejnosti, alebo volených zástupcov Košičanov. Jednoducho takto by sa zákony takéhoto významu a takéhoto dosahu robiť nemali. To nech sa na mňa, prosím, štyria predkladatelia nehnevajú. Môžu akokoľvek dobre poznať problematiku mesta Košice, môžu akokoľvek dobre pôsobiť v zastupiteľských orgánoch mesta, ale takýto návrh by mal byť predkladaný zásadne po diskusii s odborníkmi, po diskusii s občanmi mesta ako takými, respektíve po diskusii s volenými zástupcami na úrovni mesta alebo jednotlivých mestských častí.
Takáto diskusia sa jednoducho nekonala, a preto takýto návrh vzbudzuje podozrenie, že ide o návrh ušitý na mieru určitej skupine funkcionárov, respektíve určitej politickej strany, aby sa zabetónovala vo svojich funkciách, vo svojich pozíciách aj na ďalšie volebné obdobia. A možno, alebo určite sú v tomto návrhu aj dobré, osožné veci, ale takto prijatý, takto prichystaný návrh vzbudzuje podozrenia. A nemôžem teda hovoriť za občanov mesta Košice, keďže Košičanom nie som, ale takto sa v demokracii by zákony takéhoto významu robiť nemali.

Ďakujem veľmi pekne. Budem už veľmi stručný. Chcem len podporiť návrh pána kolegu Novotného, pretože je to návrh, ktorý jednoducho dáva logiku. Dáva logiku bez ohľadu na to, či bol predložený v Košiciach, v Bratislave a v hociktorej inej obci alebo meste na Slovensku. Je to návrh, ktorý vychádza z určitého logického prepočtu, z konkrétneho vzťahu počtov volených zástupcov na počet obyvateľov.
Na Slovensku dnes máme celkovo vyše dvadsaťjedentisíc rôznych poslancov. Tých stopäťdesiat nás, ktorí tu sedia, teda predstavujú len zlomok volených zástupcov ľudu, ktorí zastupujú jeho záujmy aj v rôznych zastupiteľstvách, v rôznych lokálnych parlamentoch. No a vniesť do tohto systému, do tejto armády poriadok, sa určite vždy oplatí a nikdy nie je neskoro začať. Takže podporujem tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel poďakovať obom mojim kolegom, ktorí reagovali faktickými poznámkami na moje vystúpenie a aj za podporu mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu.
A teraz trošku s nadľahčením chcem len konštatovať, že mrzí ma, že návrh zákona nebol prediskutovaný v mestskom zastupiteľstve a nenašiel sa konsenzus naprieč politickým spektrom v mestskom zastupiteľstve tak, ako tomu bolo v roku 2006. To je určite mínus pre tento návrh zákona z dielne predkladateľov. Na druhej strane ale plus je skutočnosť, že kolegovia, ktorí nežijú v Košiciach, sa museli naozaj zaoberať týmto návrhom zákona a teraz poznajú zákon o meste Košice omnoho lepšie,. Takže som rád, že sa o tejto téme diskutuje už naprieč celým Slovenskom, aj keď si myslím, že domácu úlohu mali navrhovatelia urobiť predovšetkým v Košiciach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcem sa na úvod poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, vrátane kolegov z opozície, za ich pomerne vecné príspevky. Je pravdou, že na niektoré veci máme odlišný názor, ale už to asi z hľadiska nášho politického pôsobenia bude tak.
K tomu, čo hovoril pán kolega Novotný alebo pán kolega Mihál. No je pravdou, že tento návrh neprešiel zastupiteľstvom, ani mestským, nebola k nemu ani spoločenská diskusia. A bolo to urobené z jediného pragmatického dôvodu a teda nepovažujeme za úplne šťastné, aby sa k tomu, či bude poslancov menej a koľko ich bude, aby sa vyjadrovali práve poslanci, ktorí dnes vo svojich volených funkciách sú. Ja si myslím, že by bolo veľmi málo poslancov, ktorí by skutočne zahlasovali za tento zákon a sami sebe by dali slučku na krk, a hrozilo by im to, že v ďalšom volebnom období sa už do toho mandátu a do toho zastupiteľstva, či už mestského alebo miestneho, nedostanú.
Čo sa týka diskusie ďalšej, áno, ako povedal kolega Novotný, Košice majú veľký problém. Je to počet mestských častí. A pravda je taká, že dnes v Košiciach, a možno viac ako kdekoľvek inde na Slovensku, je tá samospráva mimoriadne prebujnená a tých volených zástupov aj mestských častí je možno oveľa viac, ako majú iné svetové metropoly.
Chcem však takto verejne prisľúbiť, ako som to už povedal aj minule, ako to deklaroval aj pán primátor Raši, že diskusiu viesť na tému zlučovania mestských častí budeme. Budeme viesť diskusiu aj o procese a mechanizme, ako to spraviť, a tá diskusia bude vedená či s kolegami z opozície, či už s kolegami z košických parlamentných lavíc, alebo aj s občanmi, tretím sektorom a kýmkoľvek, koho sa toto vlastne týka. Čiže tak ako tu stojím, pozývam pána kolegu Novotného, pána kolegu Chrena, ktorý zastupuje košických poslancov, a všetkých, ktorí majú záujem na tom, aby tá slovenská a košická samospráva fungovala efektívnejšie. Poďme niečo s Košicami robiť! Sadnime si k okrúhlemu stolu na jar a prijmime také rozhodnutie, pri ktorom sa stretneme a ktoré bude schváliteľné naprieč celým politickým spektrom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. marca 2010 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2012.
Návrh na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, ktorý mal byť v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky predložený do 31. 12. 2011, nebol zaradený do legislatívneho procesu a nie je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok 2012.
Z uvedených dôvodov predkladám poslanecký návrh na zmenu a doplnenie zákona o hlavnom meste. Napriek tomu, že zákon o hlavnom meste je lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú obdobné ako v zákone o obecnom zriadení, len sú upravené na podmienky samosprávy v hlavnom meste.
V priebehu druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bolo prijatých 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, pričom prvé štyri z nich majú charakter legislatívno-technických a upresňujúcich zmien zosúlaďujúcich pojmoslovie so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a posledné dva riešia prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012 a dátum účinnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a o jeho schválenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 200), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 239 z 27. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 105 z 9. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 39 z 11. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 6, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (tlač 200), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (tlač 200a) bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 46 zo 16. októbra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne poveril: 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom poslaneckom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, § 83 ods. 4 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, ctená snemovňa, dovolím si vystúpiť k návrhu zákona o Bratislave autora pána poslanca Kondróta s jednou zásadnou a z môjho pohľadu i zastupiteľskú demokraciu obraňujúcou výhradou.
Vo viacerých bodoch, ktoré sa rokovali v predchádzajúcom bode programu, je situácia v Bratislave trochu iná. Vyše polmiliónovú Bratislavu zastupuje v mestskom zastupiteľstve niečo cez štyri desiatky poslancov. Táto záležitosť u nás už nepotrebuje nejaká zvláštnu reglementáciu. I vyše 40 000 Staromešťanov zastupuje v staromestskom zastupiteľstve 17 poslancov, čo je drastická redukcia z predchádzajúceho obdobia, keď ich bolo 37. Myslím, že v tomto nemá Bratislava problém.
V čom nám návrh kolegu Kondróta, nielen mne osobne, problém robí, je reglementácia spôsobu, akým sú ustanovovaní zástupcovia primátora. Kolega Chren vyčerpávajúco, logicky a správne zdôvodnil, v čom je zmysel toho, aby boli poslanci, ktorých navrhuje primátor, schvaľovaní zastupiteľstvom preto, lebo sami jednak pochádzajú z radov poslancov, sú teda vyzdvihnutí z poslaneckého zastupiteľstva do týchto funkcií a celkom logicky predstavujú to, čo tu bolo zmienené, krížovú kontrolu. Áno, primátor bol volený priamo a má význačný mandát, ale každý z poslancov je tiež volený, dá sa povedať, obyvateľmi zo širšej ponuky, zvolili si ho teda a takisto má svoj mandát.
Preto ak ustanovujeme viceprimátorov, je celkom primerané, aby títo okrem toho, že budú, dá sa povedať, v jednom šíku pôsobiť pre blaho mesta s primátorom, budú celkom logicky reprezentovať i zastupiteľstvo a jeho zloženie. Bratislava má prvýkrát nepravicového primátora. Treba povedať, že primátor Ftáčnik, a poznáme sa roky z pôsobenia v Národnej rade, potom na Univerzite Komenského a teraz na magistráte, sa snaží pôsobiť ako nekonfrontačný primátor. Preto sa mi zdá, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý z môjho pohľadu robí z návrhu kolegu Kondróta vlastne "lex Ftáčnik", nie je primeraný.
Pán primátor mal problém s vymenovaním tretieho viceprimátora, ktorého mu zastupiteľstvo neschválilo, a to opakovane. Ale, a teraz pôjdem o poschodie nižšie z ministerstva a z krížovej kontroly, ktorú zmienil už kolega Chren, pôsobil som vo funkcii prodekana a neskôr roky prorektora Univerzity Komenského. Keď ma dekan Lekárskej fakulty navrhol na prodekana, schvaľoval ma senát Lekárskej fakulty. Keby ma ten senát nebol schválil, musí dekan navrhnúť iného kandidáta. Ak by mu neschválil ani toho, musí navrhovať kandidátov dovtedy, kým mu kandidáta schvália.
Presne tak je to i s funkciou prorektora. Je nepochybne právom rektora vybrať si tím, s ktorým chce pracovať. Ale zároveň je právom senátu Univerzity Komenského a každej inej univerzity schvaľovať, alebo neschvaľovať tohto prorektora. Lebo predstava, že rozhodnutie primátora či rektora má byť nezávislé a nemať nič spoločné s vôľou zastupiteľstva, ma potom v logickom dôsledku vedie k tej úvahe, že je potom úplne jedno, či sú viceprimátori alebo vicestarostovia, lebo aj tých sa to týka, vôbec členmi zastupiteľstva. Ak primátor zdedí mesto v zúfalej finančnej situácii a so sociálnymi problémami, môže potom, zdôvodňujúc to tak, že si buduje svoj tím, a teraz poviem extrémny príklad, si za viceprimátora pre sociálne záležitosti vybrať Pineira z Čile a za viceprimátora pre financovanie a chod mesta Bernankeho zo Spojených štátov, pretože je to jeho tím a on má ručiť za to, že bude fungovať. Načo potom z poslancov? Možno, že sú von na ulici a vo svete oveľa lepší experti na riešenie ťažkej finančnej situácie ako vo zvolenom poslaneckom zbore. Lebo tam dovedieme touto myšlienkou, keď dôjdeme na koniec, právo primátora vybrať si tím, s ktorým pracuje.
Preto sa domnievam, že ak chápeme zastupiteľstvo ako demokraticky volený zbor, ktorý istým spôsobom zadáva úlohy a aj kontroluje svojho primátora, je celkom logické, aby z neho vyzdvihnutí zástupcovia, to jest viceprimátori alebo vicestarostovia mali celkom oprávnene mandát svojho zastupiteľstva. Nemyslím si, že by to špeciálne i v prípade Bratislavy, o ktorej pojednáva návrh kolegu Kondróta, malo byť niečo, čo by primátorovi Ftáčnikovi, pretože povedzme si otvorene, oňho ide, malo byť na obtiaž pri ďalšej neľahkej práci na riadení mesta. Domnievam sa teda, že je primerané zachovať status quo. A ak je tu taký obľúbený "kosačkový" argument, lebo "v ZMOS-e je to tak", tak pripusťme, hádam, a teraz sa nikoho nechcem dotknúť, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nie sú ani Horné Obdokovce, ani Zadná Dubová. Je to hádam mesto, ktoré by presne, ako hovoril kolega Chren, mohlo strpieť vo svojom lex specialis niečo, čo ho možno odlišuje. Podotýkam pritom, že ak sa zamýšľam nad, bože chráň, všetkými, vonkoncom výnimkami, spomedzi starostov, ktorí by si v duchu uľahčenia si svojho života vybrali svojho pucipajtáša za svojho zástupcu, tak zažívame na Slovensku často nedôstojné postavenie poslaneckého zboru na miestnej či obecnej úrovni, ktorý ním nemôže pohnúť nijakým spôsobom, baani len pozerať na ruky svojho starostu, ktorý prípadne peniaze obce investuje do hracích automatov. Takže si nemyslím, že kontrola zastupiteľstvom sa vylučuje s loajálnou spoluprácou viceprimátorov s primátorom.
V Bratislave, ako vieme, sú viceprimátorky. Jedna reprezentuje KDH a pani Džerengová - Nagyová MOST - HÍD s podporou SDKÚ. Nemyslím si, že by svojou činnosťou akýmkoľvek spôsobom torpédovali snaženie primátora Ftáčnika. Dokonca som presvedčený, že ani on si to nemyslí. A preto si myslím, že ak boli zastupiteľstvom schválené tieto dve viceprimátorky, má mať i naďalej v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava jeho volené zastupiteľstvo právo vybrať viceprimáta na základe jeho návrhu, ešte raz podotýkam, že i tieto dve dámy boli vybraté na základe návrhu pána primátora Ftáčnika, k jeho návrhom sa vyjadrovať hlasovaním. A som presvedčený, že v zásade by dobré návrhy zastupiteľstvo tak ako doteraz schválilo. To isté, samozrejme, platí i na úrovni mestských častí.
Dovolím si teraz, vážená snemovňa, prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 200.
Navrhujem, aby:
Prvé. V čl. I v bode 8 v § 12a odseky 1 až 3 znejú:
,,(1) Primátora zastupujú traja námestníci primátora, ktorých spravidla na celé funkčné obdobie na návrh primátora z radov poslancov mestského zastupiteľstva volí mestské zastupiteľstvo. Pri voľbe primátor zároveň určí, ktorý námestník ho zastupuje v prípade jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie (ďalej len "prvý námestník primátora") a v akom poradí ho zastupujú ostatní námestníci.
(2) Primátor je povinný navrhnúť na zvolenie mestskému zastupiteľstvu námestníkov primátora do 60 dní od zloženia sľubu primátora; ak tak neurobí, námestníkov primátora zvolí mestské zastupiteľstvo na základe vlastných návrhov.
(3) Primátor môže mestskému zastupiteľstvu kedykoľvek predložiť návrh na odvolanie námestníka primátora; v prípade jeho odvolania navrhne primátor mestskému zastupiteľstvu na zvolenie nového námestníka primátora do 60 dní od odvolania námestníka primátora.".
2. V čl. I v bode 17 v § 17a odseky 1 až 3 znejú:
,,(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie na návrh starostu z radov poslancov miestneho zastupiteľstva volí miestne zastupiteľstvo.
(2) Starosta je povinný navrhnúť na zvolenie miestnemu zastupiteľstvu svojho zástupcu do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí miestne zastupiteľstvo na základe vlastného návrhu.
(3) Starosta môže miestnemu zastupiteľstvu kedykoľvek predložiť návrh na odvolanie zástupcu starostu; v prípade jeho odvolania navrhne starosta miestnemu zastupiteľstvu na zvolenie nového zástupcu starostu do 60 dní od jeho odvolania.".
3. V čl. I v bode 17 v § 17a ods. 5 znie:
,,(5) Ak. ide o mestskú časť s viac ako 40 000 obyvateľmi, starosta môže na zastupovanie navrhnúť na zvolenie miestnemu zastupiteľstvu dvoch zástupcov starostu, pričom určí poradie, v akom ho zastupujú v prípade neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie.".
K tomuto druhému odseku môjho pozmeňovacieho návrhu môžem povedať, že som zástupcom starostky v Bratislave Staré Mesto. A presne vzaté, nie som v konflikte záujmov pretože, keďže reprezentujem malú koaličnú stranu, vlastne sa vystavujem riziku udržaním tohto stavu neschváleniu zastupiteľstvom a moja pozícia pri realizácii návrhu ZMOS-u by bola iste pevnejšia, lebo by som nezávisel od ničoho, len od vôle mojej starostky. Napriek tomu trvám na tom, že mám byť vystavený rozhodovaniu zastupiteľstva tak, ako som považoval za absolútne primerané, aby, ak som sa mal stať členom tímu rektora Univerzity Komenského, som podliehal hlasovaniu všetkých zástupcov fakúlt Akademického senátu. Pretože tak si predstavujem  demokraciu, o ktorú sme po rokoch totality sa v tomto štáte pokúšali a pokúšame, aby sa stala chlebom každodenným.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Prosím vás pekne, chcela by som vás poprosiť, nie som síce z Bratislavy, ale tak isto som primátorka, a myslím si, že je to taká trošku demagógia, nehnevajte sa na mňa, čo sa týka tých volených zástupcov.
Ak chceme kontrolovať primátora a ak ho chcú kontrolovať poslanci, majú na to strašne veľa mechanizmov. To znamená, aj keby mali väčšinu v zastupiteľstvách a chceli by si zvoliť svojho zástupcu, tak tie mechanizmy majú v tom, že majú väčšinu v mestskej rade. Všetky ekonomické veci, vážení, sú dnes na internete, všetky faktúry, všetky objednávky, všetko nemôže prejsť a vôbec nie je platné, pokiaľ to nie je na internete. Tak isto majú možnosť ho kontrolovať v komisiách. Čiže nechápem, o akú kontrolu ide, pretože všetko je verejne prístupné.
Ale poviem, o čo ide z druhej strany, aby poslanci volili zástupcu, pretože sama to mám z praxe. Akonáhle bude väčšina,  čo sa týka z radu poslancov, automaticky začnú vydierať toho primátora. A stáva sa aj to, že nezvolia toho zástupcu možno aj pol roka, aj rok. To znamená, že ten primátor nemá absolútne nikoho, kto by ho zastupoval a tým pádom vlastne nemôže robiť výkon. Povedzme si, že zástupca je výkonom exekutívnym, ale vlastne už je vo výkone. To znamená, že on sa, on je ten servis pre poslancov, pre primátora a tak ďalej, čiže zastupuje ho na všetkých, na všetkých rokovaniach. Takže nemôže bojovať predsa primátor so svojím zástupcom, chodiť do práce a samozrejme mať medzi sebou určitý spôsob rivality. To znamená, že primátor musí byť totálne a úplne stotožnený so svojím zástupcom. Musia tvoriť nejakú, nejaký tím, ktorý pre toto mesto robí maximum, ktorý pre toto mesto robí servis, a nie aby sa dennodenne hádali, pretože ani jeden manažér si predsa nezoberie človeka, o ktorom si myslí, že je neschopný, človeka, ktorý nevie s ním spolupracovať, aby riadil firmu. Veď to by bol chaos. A preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)