8. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, kolegovia, kolegyne, hostia, dovoľte aj mne zopár teda vecí povedať k tejto téme. Venujeme sa téme, ktorej sa Slovensko nevyhne, nevyhli sa jej ani krajiny Európy, niektoré krajiny už k tomu teda zajali jasné stanovisko a aj my teda musíme sa k tomu nejak postaviť, aj my musíme zaujať stanovisko tak, aby sme povedali k tejto téme áno alebo nie.
Spôsob otvárania tejto témy nebol príliš šťastný, odporúčam teda ľuďom, ktorí otvárajú tú tému, aby zvolili iný spôsob otvárania tejto témy, lebo asi pravdepodobne je nielen teda obsahovo dobré o tejto veci rozprávať, ale aj forma prezentácie tejto témy musí byť adekvátna aj zloženiu tohto parlamentu. Nebudem dlho rečniť, skúsim v podstate odprezentovať môj postoj k tejto téme. Aj napriek tomu, že si vážim mojich kolegov z môjho klubu, Riša, Štefana, Braňa, Igora, ale aj kolegov z KDH, môj postoj k tejto téme je úplne iný. Zároveň chcem povedať, že ja rešpektujem, samozrejme, názor mojich kolegov aj kolegov z KDH, vážim si ich postoj a rešpektujem ich a ja verím, že aj oni budú rešpektovať môj názor a možnože si aj budú vážiť.
Rešpektujem taktiež obyčaje, tradície, rešpektujem aj vieru v Boha, nakoniec už niekoľkí ste sa pochválili, že veríte v Boha, aj ja verím v Boha, ale predsa len teda. Ak dnes táto krajina, spoločnosť a legislatíva umožňuje uzatvárať formálny zväzok ktorémukoľvek páru v tejto krajine, dokonca aj maloletým, bez toho, aby sme skúmali ich zodpovednosť voči rodine, voči deťom, voči spoločnosti a štátu, je pre mňa minimálne neférové, by bolo minimálne neférové, ak by sme dvom dospelým, zdravým, príčetným a zmyslov nezbavených ľudí nejakým spôsobom podmieňovali alebo kládli prekážky v ich živote. Takže ak na jednej strane nebránime uzavrieť formálny zväzok ľuďom, ktorí sú napríklad maloletí, a na druhej strane sa bránime a kladieme prekážky k uzatvoreniu nejakého zväzku, právneho zväzku ľuďom, ktorí sú rovnakého pohlavia, ale pritom sú zdraví, príčetní, tak myslím si, že je to otázne.
Chcem však zdôrazniť jeden fakt aj teda kvôli tomu, čo hovoril Igor predo mnou, môj postoj k tejto téme a môj liberalizmus končí v tom okamihu, kde začína zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Ak ide iba o dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli stráviť svoj život spolu, tak, a nie sú nebezpeční pre okolie, tak tam nevidím nejaký priestor na to, aby sme im kládli prekážku. Ale ak títo dvaja ľudia rovnakého pohlavia sa odhodlajú do budúcna spravovať život aj tretieho človeka, tak tam vidím už teda priestor na to, aby štát zasiahol, a tam aj môj osobný liberalizmus končí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážení priatelia v sále, vážení priatelia hore na balkóne, všeličo už bolo povedané, ale ja v podstate vďačím tým, ktorí umožnili túto diskusiu, až na nejaké excesy som sa dozvedel veľa zaujímavých a užitočných vecí, vďaka.
Chcem vo svojom príspevku hovoriť pozitívne a konštruktívne. V minulosti pri tomto pulte sa už objavili uhorky, Coca-Cola, všelijaké plagáty, obrázky, tričká, aj my sme nedávno preťahovali nejaký plagát cez celú opozičnú časť, takže nerobil by som až takú kovbojku, keď poslanec Droba včera tu vytiahol zástavu dúhovej farby. Ja som v Taliansku, v katolíckom Taliansku, päť rokov bol veľvyslancom, kde s touto zástavou som sa stretal, dá sa povedať, denne a bol to skutočne skôr znak tolerancie, ako znak homosexuálov. Takže včerajšie reakcie na ňu sa mi zdali troška prehnané, no. Ja som si teda tiež dal dneska radšej zelené tričko nádejové, lebo na rodine mi záleží. To je tu napísané, to je tu z posledného Dňa rodiny tu v Bratislave.
Ja si myslím, že rodina je naozaj trvalé spoločenstvo otca a matky, je najdôležitejším miestom na svete, kde sa rozhoduje o budúcnosti aj Slovenska. Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu zasiať semienka lásky a porozumenia do svojich detí, ale môže to byť aj závisť, aj nenávisť. Ak urobia to prvé, zožnú radosť pre seba a svoje okolie, ináč budú zdrojom nešťastia a bolesti. Slobodného a tvorivého jedinca môžu vychovať iba slobodní a tvoriví rodičia - jedna žena a jeden muž. (Poslanec Poliačik prišiel k rečníkovi a chce si pozrieť tričko, ktoré má oblečené.)
Tak dám si, za chvíľu si dám sako dole, aby som sa nemusel producírovať. Keď mi bude teplo.
V Exupéryho Malom princovi ma vždy mrzelo jeho sklamanie z dospelých. Prišiel z ďalekej planéty, sám sa sem nepýtal, ale zistil, že dospelí sa najradšej bavia o peniazoch, autách a politike, dnes by som dodal, aj o sexe, nikdy nie o hviezdach, pralesoch a ďalekých krajoch. O sebe radi počúvajú chválu a všetko si kupujú. Nakoľko priatelia nie sú na predaj, nemajú ich. Ich reč je prostriedkom nedorozumenia, správne sa dá chápať iba srdcom. Myslím si, že tento zákon, ktorý prerokovávame, prispieva k chaosu Malého princa, ale aj našich vnukov a detí.
28. október, to bolo pred dvoma dňami, bol štátny sviatok Československej republiky, teraz už len Českej republiky. Ja si myslím, že mal byť aj náš. Keby sme sa vtedy nespojili s Čechmi, obávam sa, že málokto by tu hovoril po slovensky dnes, ale to je iná téma. Ale na recepcii českej ambasády som sa stretol s dlhoročným obhajcom ľudských práv Jánom Čarnogurským. Pýtal sa ma, čo je nové v parlamente, a keď som mu povedal, že nás čaká tento zákon, povedal mi: "Čo homosexuáli chcú? Veď všetko, čo potrebujú, majú." Ďalej sme už o tom nehovorili, bolo tam veľa diplomatov okolo nás, ale súhlasil, aby som to tu povedal.
Ja si myslím, že právne vzťahy homosexuálov možno naozaj ošetriť notárskou zmluvou. Pacient môže zbaviť lekára mlčanlivosti o informovaní o zdravotnom stave druhého partnera. Adopcie, o nich ešte nie je reč, ale raz príde, podľa zákona o rodine majú byť pre dobro dieťaťa, život s dvoma otcami alebo dvoma matkami určite to dieťa poznačí na celý život. Aj keby sa navrhované partnerstvo malo zrušiť iba spoločným prehlásením partnerov pred notárom, tento zákon by určite zaťažil aj naše súdy.
Poviem tu jednu vec, ktorá tu ešte neodznela, není moc veselá. Môj priateľ psychológ Alojz Rakús raz poukázal na vzťah medzi epidémiou AIDS a promiskuitou homosexuálnych vzťahov. Podľa neho najdôkladnejšou prácou, ktorá bola publikovaná o promiskuite homosexuálnych vzťahov, je práca Bella Weinberga z roku 1978 a potom ešte pokračovanie z roku 1981. Z nej vyšlo, že 74 % mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov. Iba 2 % homosexuálov zachovalo monogamiu alebo tzv. semimonogamiu, ktorá veľmi veľkoryso bola definovaná ako 10 a menej partnerov. To bolo v ére AIDS. Prvú prácu z roku 1987 Rakús spomínal, bola taká, ktorá zahrňovala už túto skutočnosť na takmer 5-tisíc homosexuálnych mužov; asi to boli americké štúdie, ale neviem presne. Štúdia zistila, že významná väčšina týchto mužov, teda 69 až 83 %, mala 50 a viac sexuálnych partnerov počas svojho života, čiže tu bol zjavný pokles, akoby strach pred AIDS ovplyvňoval promiskuitu.
Spomeniem teraz, dovoľte, dve moje skúsenosti zo Spojených štátov, keď som tam viackrát bol. Tá smutná je taká, že veľmi často v obchodných domoch zadarmo dávali pri východe také hrubé noviny, kilo, dvojkilové. Keď dávali zadarmo, rád som si zobral a doma som potom, v hoteli, bol prekvapený, keď skutočne veľa-veľa strán tých novín tvorili nekrológy mladých ľudí a oznámenia, kedy budú ich pohreby. Potom som zistil, že to boli noviny homosexuálov.
Takisto sa mi stalo, že som býval v hoteli, kde vedľa bola inštitúcia Poradňa pre sexuálnu orientáciu, bolo to v 90. rokoch. V sobotu ráno som tam videl 100-150 ľudí v rade, mladých, nerozhodných zo svojej orientácie, rozprával som s viacerými, hovorili mi o tom. A zaujímavé, že po navštívení poradne, znova som sa, už nie s tými istými, rozprával s viacerými a každý mi hovoril, že im odporúčali, že ich orientácia je vlastne homosexuálna alebo lesbická. Práve toto poradenie priklonenia sa na jednu stranu pri nerozhodných a neskúsených mladých ľuďoch sa mi zdá veľmi-veľmi nesprávne.
Poznamenávam aj to, že opakované vyhlásenie desať až dvanástich veľvyslancov krajín Európskej únie v prospech aktivít homosexuálov a poučovanie Slovenska o tejto téme, ktorá je proti našej mentalite, tradícii a aj zákonom, pokladám za zasahovanie do vnútorných záležitostí našej krajiny, v ktorej slúžia. Ja som slúžil v Taliansku takto päť rokov a skutočne si v tolerantnom Taliansku neviem predstaviť, že by som naraz písal nejaké deklarácie a posielal ich vláde, novinám atď., ktoré by nejakým spôsobom narušili ich tradíciu a ich kultúru, alebo ich proste dokonca zákony.
No tak myslím, že už som na poslednej strane, alebo ešte nie - nie, ešte nie -, už na predposlednej.
Partnerstvo nie je rodinný stav. Rodinný stav je podľa zákona o rodine trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktoré má za cieľ manželskú lásku a plodenie a výchovu detí. Štát má tiež podľa zákona rodinu chrániť a napomáhať jej dobru. Náš právny poriadok musí byť rovnaký pre všetkých. Ináč orientovaní občania nemôžu byť diskriminovaní, nesmú mať kvôli tomu nevýhody, ale nesmú mať ani výhody, nesmú mať osobitne nadštandardné práva.
Václav Klaus, ktorého dobre poznám, dva roky som vedľa neho sedel, prezident Českej republiky, dosluhujúci, ktorý iste nemá žiadne náboženské pohnútky, povedal na českú situáciu: "Zákonu o registrovaných partnerstvách chýba i to najelementárnejšie zdôvodnenie, prečo má byť toto partnerstvo štátom registrované a preferované; že to táto menšina požaduje, je málo."
Ešte kratučko sa dotknem raz môjho výroku, nedávno reportérovala jedna milá pani redaktorka v slamenom klobúku, sympatická, rozprával som asi desať minút o mojom vzťahu k týmto problémom, nie som v tom odborník, ale už mám veľa rokov, čiže som voľačo o tom získal, no a na tému učiteľov ako homosexuálov som sa nejako vyjadril, ale ona zobrala len tú prvú vetu, že neviem si ich predstaviť ako učiteľov, to tam dala, ale už to ďalšie, ktoré som vysvetľoval, samozrejme, tam nedala. Tak to ďalšie bolo o tom, že by som nesúhlasil s tým, aby tam boli, aby učili trebárs moje deti alebo vnukov, ak by propagovali tento svoj štýl života, dávali deťom a mládeži ho najavo a nebodaj by aj využívali svoje postavenie v tom danom prostredí vo svoj prospech.
Vadí mi, že tento štýl života, ktorý patrí do osobnej súkromnej sféry človeka, sa príliš verejne propaguje a že táto menšina svojimi akciami príliš zamestnáva celú spoločnosť. Ja si myslím, že podobne je to ako v škole, aj s homosexuálmi napríklad v armáde alebo v cirkvách, alebo v športe, alebo v iných spoločenstvách. Neviem si predstaviť, že by som slúžil napríklad v armáde ako homosexuál a teraz žil tam život s chalanmi, ja som tak prežil 760 dní a nebolo by to iste ľahké.
Zaujímavé, že cirkev začala o tomto otvorene hovoriť. Nedávno som išiel autom a český vatikánsky rozhlas dával päť pokračovaní na túto tému, iba druhé som počul, veľmi zaujímavé a poučné a otvorené o situácii homosexuality v cirkvi.
Nie všetko, čo sa dá, sa aj má, aj sloboda má svoje hranice, ktoré vytvoril Boh, a teda len on ich môže meniť. Na portáli www.postoy.sk som si nedávno prečítal zaujímavú štúdiu o príčinách homosexuality, nechcem to reprodukovať, treba to prečítať, len určite tam bolo napísané, ak si spomínam, zlý vzťah s otcom, nevhodná výchova, okolnosti života v mladosti, určite aj dedičnosť, ale aj získané vlohy svojimi vlastnými aktivitami, prípadne experimentovanie pod vplyvom príkladu a médií.
Záverom, nie že som presvedčený, je to tak, že aj homosexuálov stvoril Boh, má ich rád a chce im dobre. Kristus sem prišiel nie pre 99 ovečiek, ktoré sú na správnej ceste, hľadá tú jednu zablúdenú, a keď ju nájde, celé nebo sa teší viac ako tým 99 iným.
Homosexuálov pokladám za svojich priateľov, bratov a sestry, často s nimi na blogoch diskutujem, ale aj v živote, nemajú to so svojou orientáciou ľahké, ale ani my heterosexuáli nechodíme iba v svojom živote po ružovom sade. Trochu veľa svojimi problémami zaťažujú ostatných a príliš presadzujú svoje problémy a túto tematiku v našom živote. Návrh preto nemôžem podporiť, však to je asi jasné. Cením si, keď - to som ešte zabudol povedať - že keď homosexuálov delím na tých s náklonnosťou na tento vzťah, ktorí občas spadnú, tak ako aj mnohí heterosexuáli, a potom skúšajú znovu vstať, od tých, ktorí svoje vzťahy systematicky budujú a praktizujú najmä so striedavými partnermi. Čiže za zákon nebudem preto, ako som už so svojím tričkom naznačil, na rodine mi záleží.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, tie údaje, ktoré poskytol kolegovi Mikloškovi náš bývalý parlamentný kolega Alojz Rakús, v zásade sedia. Je pravda, že hlavne v ére pred objavením sa infekcie HIV vírusom bola promiskuita v istých skupinách homosexuálnej minority výrazná, ale, samozrejme, i vtedy a tobôž dnes, keď sa nad týmto svetom vznáša výrazne väčšia hrozba nákazy HIV, sa objavila nepochybne pozitívna tendencia k zníženiu promiskuity. Musíme povedať, že nárast promiskuity je plošný a u vývoja postojov k morálke a k hodnotám sveta, ktorý nie je ďaleko len výsadou homosexuálnej minority.
Sám som pred 15 rokmi písal dizertačnú prácu na tému rizikovej skupiny HIV a v tej mojej skupine, ktorých, niektorých členov veľmi rád stretávam živých a zdravých i po 15 rokoch na uliciach Bratislavy, bola tá promiskuita nižšia. Pravdou ale je, že ak je istý spôsob úradnej reglementácie vzťahu oporou a možno aj čiastočným záväzkom preto, aby sme nebrali svoje vzťahy na ľahkú váhu, tak si myslím, že je dobré, že takáto možnosť by sa otvorila.
Ja keď oddávam ako vicestarosta Starého Mesta mladé páry, heterosexuálne, tak im vždy želám, aby to bolo na doživotie a bez možnosti predčasného prepustenia. A myslím si, že keby ľudia brali vážne svoje sľuby partnerské či manželské, bolo by to lepšie, a ak sa takáto možnosť otvára, nevidím to ako zlú vec.

Ďakujem za slovo. Tak ako to predrečník povedal, áno, homosexuáli sú našimi bratmi a sestrami. Nikto ich neodsudzuje a neopovrhuje nimi za ich orientáciu, to určite nie, to by bolo veľmi ako zlé chápané, ale nemôže to byť legalizované týmto zákonom. Lebo tak ako to bolo povedané, že tá prílišná propagácia tejto homosexuality nie je správna, nie je dobrá.
Ak by som mal iný aj ja vnútorný postoj voči takto orientovaným ľuďom a štítil by som sa pred nimi a možno ich naozaj vo svojom živote odmietal, nikdy by sme nepodali pomocnú ruku aj v našich projektoch a rovnako v Žakovciach u môjho brata takto orientovaní ľudia by neboli. Je tam celé spektrum, nie sú tam len homosexuáli, spomeniem to potom aj neskôr v rozprave, ak sa teda k slovu dostanem.
Takže aby to nebolo prekrúcané a zlé chápané, že odsudzujeme človeka. Človeka ja neodsudzujem, ale tie praktiky my nemôžme vnucovať majoritnej väčšine. A teraz ak mám ja náhodou iný názor, tak za takýto názor aby človek nebol perzekvovaný.
Rodina je trvalým miestom lásky, to je naozaj pravda a to je tá skutočná láska, o ktorej dneska sa toľko hovorilo, ale musím povedať, tak dehonestujúco. Ale rodina je skutočne tým pravým miestom lásky, lebo otec a mama zahŕňa svojou láskou svoje deti, ale aj vzájomne manželia sa zahŕňajú vzájomnou láskou. Deti na nich nežiarlia. Deti sa tešia z toho, že otec miluje matku a matka miluje svojho otca. A tá láska prekypuje a prekypujúca láska zahŕňa aj ich deti.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážená zástupkyňa LGBTI komunity na balkóne.
Máme za sebou dosť plamennú rozpravu, ktorá začala už včera, a bavíme sa o návrhu, ktorý prišiel z dielne v súčasnosti podľa pomerov volieb z najslabšieho politického subjektu zastúpeného v pléne parlamentu, ktorý hovorí o tomto návrhu zhruba nasledovné.
V roku 2010 pri artikulácii ich politických záujmov vypracovali program. Program, ktorý sa prihlásil k téme pohnutia alebo posúvania debaty, ktorá je aj v slovenských pomeroch, v európskych pomeroch a svetových pomeroch známa pod obrovskou rodinou tzv. ľudských práv, a veľmi dobre a mnohými odborníkmi ocenený politický program, ktorý predstavili vtedy slovenským voličom, slovenskej spoločnosti. Spôsobil to, a bola to jedna z tém, že v parlamente sa z 12,2-percentnou podporou objavila liberálna strana, ktorá túto tému má tým pádom zapísanú ako keby v genetickom kóde. Následne však nastal problém, keďže pri zostavovaní téz programového vyhlásenia vlády a následne v programovom vyhlásení vlády sa táto vec do programového vyhlásenia vlády nedostala. Myslím si, že keď pán navrhovateľ uvádzal, spomínal konzistenciu v tom, že téma registrovaných partnerstiev, ak ju tak nazveme, má čo robiť v slovenskej spoločnosti a možno aj teda, keďže tento politický subjekt sa dostal do pléna parlamentu, aj v tejto sieni zákonnosti.
Chcem povedať úvodom môjho príspevku k tejto debate, že vtedy sme kandidovali spoločne na kandidátke tejto liberálnej strany, kandidovali sme tam štyria z konca kandidátky a už vtedy medzi nami štyrmi nastala dohoda, že témy, ktoré môžme nazvať etické, ľudskoprávne, témy dotýkajúce sa osobných slobôd, sú témy, ktoré majú možnosť, aby sme pri nich zastávali rozdielne názory. V súčasnom poslaneckom klube, ktorý po novom má 15 členov, som jeden zo štyroch, piatich poslancov, ktorí sa k tejto problematike stavajú tak, že - a tuná by možno prišlo k nejakej politickej deklarácii - že ja za seba môžem povedať, že ja tento návrh podporím. A pri tejto politickej rovine by som si dovolil aj chvíľočku zostať.
Vážená reprezentantka tejto komunity, ktorá, pani, slečna - pri súčasnom stave témy registrovaných partnerstiev slečna - LGBTI komunity, mám pre vás zlú správu. Mám pre vás veľmi zlú správu, pretože tento návrh neprejde. Tento návrh neprejde nie kvôli tomu, že by sa poslanci k pléne parlamentu mu nedostatočne venovali a mne z tejto debaty vyplynul jeden zaujímavý záver. Nám v súčasnej politickej realite vládne surový, chladný, tvrdý, racionálny pragmatizmus. Pri tejto rozprave sa zapojili do debaty členovia klubov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, členovia klubu Kresťanskodemokratického hnutia a členovia klubu strany Sloboda a Solidarita. Faktickými poznámkami sa zapojilo aj pár poslancov z MOST-u - HÍD a niektorí poslanci zo strany SMER.
Mal by som pre vás dobrú správu v tom prípade, ak by na Slovensku vládla sociálna demokracia. Na Slovensku sociálna demokracia, alebo často označovaný po novom, myslím, že tento pojem sem zaviedol predseda SDKÚ, ktorý ich volá socialistami, však na Slovensku v momentálnom stave pri tejto téme nie je veľmi vidieť. Táto téma v tejto sieni zákonnosti nie je nová. Našiel som si dobové články z roku 2002, kedy inkorporovaný politický subjekt do strany SMER strana SDĽ a jej poslanec István túto tému predniesol v pléne parlamentu, ktorá bola veľmi podobná ako súčasná, súčasný návrh máme na stole. Dobové správy, a tuná je pre mňa veľké sklamanie, pretože je to takmer dekáda, dobové správy hovoria o tom, že sa diskusia na túto tému neposunula ani o jeden centimeter. Desaťročie neprinieslo nejaké nové prvky do diskusie, ale ak by som sa ich snažil pomenovať, tak sú to témy o salámovej metóde, veľký prvok historicizmu, veľký prvok ideológií, veľký prvok o tom, aké etické normy v slovenskej spoločnosti majú platiť. Počas rozpravy som a chcel by som oceniť debaty z oboch názorových platforiem a veľmi si ctím pána poslanca Kvasničku a môžem povedať, že vyslovene som sa tešil podľa toho, čo vždycky v pléne dokáže v akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme, priniesť, aký jeho názor na túto tému tu padne a jeho ad jedna umelecký, ad jedna historický a na záver politický a ideologický rozmer v tejto téme prinesie. A tým, že si zobral ako príklad pôsobenia tejto komunity exponované osobnosti, tak upriamil pozornosť na to, že aj táto komunita má svoj kultúrny rozmer, sociálny rozmer, historický rozmer, politický rozmer.
Tá zlá správa okrem toho, že zákon neprejde, pretože poslanci strany SMER - sociálna demokracia sa vyjadrili veľmi jasne, vyjadrili sa veľmi pragmaticky a nikto im toto právo neuberá a toto vyjadrenie je veľmi jednoduché. Povedali, že na Slovensku máme omnoho dôležitejšie problémy a tento problém súčasná, jeho riešenia, súčasná slovenská spoločnosť nepotrebuje, preto je táto debata zbytočná. Predkladatelia pravdepodobne s týmto nesúhlasili a napriek tomu sa tu teda druhý deň bavíme o registrovaných partnerstvách.
Šírka debaty je dostatočná na to, aby sa ľudia vedeli rozhodnúť. A chcem iba povedať druhú zlú správu pre LGBTI komunitu, a to je tá, že vás trošička považujem v tejto prepolitizovanej téme za rukojemníkov. Ste rukojemníci debát, ktoré sa v parlamente dejú, a to na jednej strane je strana, ktorá predkladá tento návrh, ktorá by chcela túto tému posúvať, ale nie veľmi sa to darí. Tu upozorňujem na to, že je to teda najslabší politický subjekt, ktorý tu je. A rukojemníci aj tých, ktorí stoja proti. Ja by som chcel naozaj vedieť a poznať úprimný záujem ľudí, ktorí sa k tej téme vyjadrovali - prečo? Veľmi málo som sa dozvedel, prečo neexistuje v 83-člennom poslaneckom zbore vôľa túto tému posunúť, nájsť kompromisné riešenie a nezakrývať sa z môjho pohľadu aj alibistickým riešením, že Slovensko sa momentálne zaoberá úplne inými témami.
Zároveň z politického pohľadu na túto tému by som chcel podotknúť ešte jednu vec, a to je to, že ako keby sme ponúkali nejakým spôsobom odpútavanie pozornosti od činnosti vlády a tým, že sa takéto dlhé obdobie zaoberáme návrhom z dielne SaS, si vláda v pokoji vládne a ničím nevyrušuje pri jej opatreniach, ktoré smerujú úplne do iných oblastí. Nechcel by som preto dlho hovoriť a môj názor bol ten, že dá sa za každý politický subjekt alebo každého poslanca povedať jedno stručné stanovisko a tým, že vieme, že tento návrh neprejde, posunúť túto debatu napríklad do vládou zriadenej komisie, ktorá sa za minulej vlády nepodarila zriadiť, ale súčasne komunita LGBTI môže prezentovať svoje názory aj vládou posvätenom orgáne. Zároveň na pôdy iných diskusných fór, pretože tuná má prísť k rozhodnutiu, ale to rozhodnutie pravdepodobne, neviem, či ďalšiu dekádu, to, to skutočne neviem odhadnúť a nevidím do hláv jednotlivých politikov, ale politizácia tejto témy neprospieva.
Včera sa stal jeden podľa mňa, môžem ho nazvať, incident a toto neprospieva, pretože sa deje v miere symbolov. Tuná vadilo časti poslaneckej snemovni to, že bol prekrytý dúhovou vlajkou štátny symbol. Štátny symbol je o tom, že by mal spájať úplne všetkých, jedno, či ľudí z LGBTI, alebo ľudí veriacich, sociálnodemokratických, nezávislých, či z maďarskej menšiny, alebo rómskej menšiny, a tento prvok eskalácie ako keby vášní neprináša tú úprimnosť debaty, ktorá sa môže diať mimo politického záujmu. Na druhej strane uznávam, že politický záujem a artikulácia tejto témy do volebných programov je jediným možným nástrojom na to, aby prišlo k legislatívnej úprave spolunažívania alebo párového spolužitia ľudí rovnakého pohlavia.
Tú rukojemnícku drámu, ktorá sa tu deje v pozadí, pretože tu prichádza k deklaráciám jednotlivých politikov a prichádza tu k deklarácii, ktorá podľa mňa napriek tomu, že s touto agendou súhlasím, nie je veľmi dobré, aby tu niekto tieto symboly zneužíval.
Pán navrhovateľ sa podľa mňa dopustil aj veľmi strategickej chyby, a to je to, že ja neviem doteraz, ako sa napríklad rozhodne pri tejto téme Miro Kadúc alebo niektorí iní členovia môjho poslaneckého klubu, ale určite neviem, naozaj neviem, ako by hlasoval Ježiš Kristus. A táto téma podľa mňa skôr ubližuje úprimnosti tejto debaty a vnímam možno marketingový rozmer tohoto výroku. Ale upozorňujem, že svojho času aj John Lennon vyhlásil a mal pocit, že je populárnejší ako Ježiš Kristus, a veľmi si nepomohol. Samozrejme, možno sa mu lepšie predávali CD-čka, ale mám pocit, že pri téme, ktorú vtedy tlačil, a bola to téma mierového spolunažívania národov, prekryl tú tému niečím, vybral si osobnosť, ktorú si naozaj do úst brať nemusel, a veľmi svojej téme nepomohol, a preto si myslím, že toto nie je veľmi šťastné. Nie je veľmi šťastné používať na marketingové stratégie osoby, ktoré niektorí veriaci spoluobčania, a mám pocit, že v Slovenskej republike nielen formálne, ale aj vecne ich je väčšina, aby sme a priori nezatvárali dvere a aby sme ľudí, ktorí môžu byť nastavení na debatu, open minded ľudí alebo ľudí s otvorenými mysľami nejakým spôsobom odrádzali vôbec od ambície sa takýchto debát zúčastniť.
Ale bol to taký rušivý moment tvojho príspevku, ktorý viac-menej sa snažil veľmi úprimne, veľmi vecne, veľmi spôsobom debatérsky vystaveného argumentu, ktorý hovoril o tom, že existuje aj iný typ morálky, ktorý je úplne rovnako odôvodniteľný ako každý jeden, ktorý tu predkladajú kolegovia, a uhly pohľadu na akékoľvek spoločenské javy sú pre hocikoho relevantné aj pri tejto debate.
Čo si ja myslím, že k tejto debate, a možno v krátkosti len naznačím, je, že veľa ľudí tu spomínalo historický moment tohoto faktu a historický moment tejto debaty a či tu bol spomínaný Chammurapiho zákonník, Biblické texty starozákonné, tým pádom židovská tradícia, málo som tu zachytil grécku tradíciu alebo antickú, grécko-rímsku a na záver aj teda kresťanskú a v našich podmienkach kresťanskú a hlavne katolícku. Tento jav existuje veky. Každá jedna spoločnosť sa snažila nejakým spôsobom s týmto javom vysporiadať. Každá jedna spoločnosť od Chammurapiho cez všetky ostatné, ktoré som spomínal, sa snažila s javom spoločnosti, kedy fungovali nejakým spôsobom ľudia medzi sebou a evidovali ten jav, a keďže máme či už právne dokumenty ako historickoprávne dokumenty, alebo niektoré aj hmotné a ďalšie, takže každá jedna spoločnosť sa s týmto javom snažila vysporiadať. Dostali sme sa v tejto debate v línii, kedy žijeme historický unikát, a to je, že sto rokov žijeme na základe toho, že vystúpili v Anglicku sufražetky, že 53-, 54-percentný potenciál žien dokáže artikulovať svoje záujmy tak, že môžu zastávať verejné funkcie, a tento boj bolo treba vybojovať. Takisto akákoľvek iná menšina a dostali sme sa do 21. storočia a niekde niekto hovorí o hranici.
Ja sa pýtam, nie v tom zosmiešňujúcom tóne, že tá hranica môže niekedy byť posunutá do až ad absurdum, ako spomínal pán poslanec Kvasnička pri vtipnom dôvetku o tom, akým spôsobom sa budú teda do budúcnosti salámovou alebo zlou salámovou metódou posúvať tie hranice. Ja si myslím, že tá debata sa deje, hovorím ešte raz, na Slovensku minimálne za dekádu sa neposunula, tak ju veľmi salámovou nevnímam.
Chcel by som preto apelovať možno na to, aby sme ideologické hranice a zatvorené mysle otvorili tomu, že existuje v našej spoločnosti nejaké percento ľudí, ktorí žiadajú od väčšiny naplnenie svojich predstáv o živote. Ich predstavy o živote sa dostali na to, že momentálne sa môžu voľne pohybovať a voľne baviť o tom, čo by od väčšinovej spoločnosti chceli. Tu cez jeden politický subjekt priniesli návrh, že ich párové spolužitie by mohla väčšinová spoločnosť akceptovať. Väčšinová spoločnosť tento návrh dnes, alebo dnes nie, lebo hlasovanie nebude, takže o tomto návrhu budeme hlasovať pravdepodobne až budúci týždeň v utorok, čiže budúci týždeň v utorok väčšinová spoločnosť tento návrh odmietne.
Keďže som spomínal zlú správu, poviem teda aj jednu dobrú, a to je to, že po dekáde sa objavil tento návrh v pléne parlamentu a pravdepodobne, ak sa bude táto debata myslieť úprimne a táto debata prebehne na fórach, ktoré sú mimo politiky, kde vstupujú iné záujmy, aj iné záujmy okrem záujmy samotnej tejto komunity, a to je to, že koho je pri tejto debate najviac vidieť z jedného alebo z druhého tábora. Keďže toto nesie svojím spôsobom politické body, tak si myslím, že ju vieme nejakým spôsobom posúvať.
Preto apelujem na komunitu, aby tým ľuďom, od ktorých sú závislí, a to je väčšina tejto spoločnosti, skúsili predkladať svoje návrhy bez toho, lebo najviac, čo im vadilo, tak bolo to, že je tu nejaká LGBTI loby a tá ovláda médiá, ovláda spoločenský diskurz a je to iba pár ľudí z tejto komunity, ktorí sa chcú pobiť o svoje vlastné práva, a ostatní viac-menej nemajú záujem veľmi toto posúvať tak, aby väčšinová spoločnosť nadobudla dojem, že sú to všetci, ktorí by chceli napríklad upraviť svoje párové spolužitie medzi mužom a mužom a ženou a ženou spôsobom zaregistrovania svojho partnerstva.
Tento návrh mal ešte jednu kritiku. Myslím, že to hovoril poslanec Igor Matovič, že týmto zavádzame do slovenskej spoločnosti ako keby zdanie vyrovnania rodinného spolunažívania medzi mužom a ženou a spolužitia páru osôb rovnakého pohlavia. Keďže mám k tomuto ten názor, že terminologicky sa to oddeľuje, nikto asi pravdepodobne nemal záujem a asi ani nemá záujem vyrovnávať rodinné spolunažívanie a registrované partnerstvo, tak si nemyslím, že toto strašenie je celkom namieste. Práve to, že sa vyjadrujeme a musíme sa vyjadrovať pochopiteľne od tohoto rečníckeho pultu a naše rozpravy, ktoré sa tu vedú, mnohokrát rešpektujú to, že treba vyhovieť hlavne svojim voličom a v kuloároch som tento argument počul niekoľkokrát. Dokonca som sa teda snažil argumentovať tým, že tuná je teda niekto ako rukojemník a je veľmi ťažké mne pochopiť, že zrovna argumentácia o tom, že ja pri tejto téme proste ticho byť nemôžem, lebo moji voliči by mi to neodpustili, tak toto je ten moment, ktorý mne bráni nejakým spôsobom sa racionálne zamerať na to, či tento návrh poslanci, ktorí sedia v tomto pléne, budú posudzovať z racionálnych dôvodov alebo skôr z tých politických.
Záverom by som chcel požiadať pragmatických politikov vládnej strany SMER, ktorí by mali byť tí, na základe ich deklarovaného svetonázoru, na základe toho, že do parlamentu prvýkrát s touto témou prišiel práve poslanec, ktorý sedel v strane SDĽ, čiže subjektu, ktorý je jeden zo siedmich, ktorý podľa slov premiéra tejto krajiny bol inkorporovaný do SMER-u, aby sa zamysleli nad tým, či ten konzistentný postoj pri vyriešení tejto témy. Lebo, a to je môj hlavný, hlavný názor je, že túto tému nevieme nijak inak uzavrieť, iba jej vyriešením. A jej riešenie je, že nejaká časť spoločnosti na Slovensku chce upraviť svoje párové spolunažívanie, a preto by sme ju mali uzavrieť jej vyriešením. Ak títo ľudia pri hľadaní a napĺňaní svojho osobného šťastia prosia, žiadajú, protestujú, dúhovo pochodujú na území Slovenskej republiky a chcú od nás, aby sme ich ako väčšinová spoločnosť inak orientovaných ľudí vypočuli. Tak. Túto tému môžme uzavrieť len jej vyriešením. A myslím si, že ak nás o to s väčšou-menšou mierou úprimnosti žiadajú, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či skutočne napĺňame ducha našej ústavy, ktorý hovorí o tom, že by sme mali rešpektovať každého jedného bez ohľadu na to, akého je pohlavia, vierovyznania a v tomto prípade aj iného názoru alebo inej sexuálnej orientácie.
Ja LGBTI komunitu považujem za menšinu. Považujem za menšinu, ktorá jasne hovorí, čo potrebuje od väčšinovej spoločnosti, a chcel by som deklarovať, že pri debate, ktorá nad týmto, pri tomto probléme sa bude otvárať, budem trpezlivo vysvetľovať, že mali by sme v slovenskej spoločnosti sa pozerať na práva každého jedného zúčastneného, každého jedného dospelého človeka, ktorý sa snaží o to, aby bolo jeho hlasu vyhovené a aby naozaj mohol nachádzať svoje šťastie, aby to bolo vyslyšané a aby sa o ďalšiu dekádu minimálne v tej debate dostali nové argumenty a možno aj aby sa v tejto sieni zákonnosti prijal právny status, ktorý rešpektuje to, že aj na Slovensku máme ľudí inej sexuálnej orientácie, ako je heterosexuálna.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel Jozefovi poďakovať za jeho konštruktívny prístup, tak ako nakoniec v drvivej väčšine a, môžem povedať vždy, v jeho vystúpeniach, kde hovorí vecne v logických následnostiach. Takisto oceňujem teda v súvislosti s tým, že aj ďalší z nášho klubu vystúpili podobne, ale chcem sa vrátili k Jofovi, na nich nechcem reagovať.
Myslím si, že ak by takýmto spôsobom bola predkladaná táto téma, mala by skutočne naozaj väčšiu šancu na nejakú možno menej emotívnu a vecnejšiu diskusiu. Bohužiaľ, asi si nezobrali od teba príklad predkladatelia zo strany SaS a stihli okolo seba kopať, nadávať a hrýzť, takže teba by som dával za príklad toho, že ako sa o veciach dá debatovať slušne, vecne.
Vstúpil by som teda do takej krátkej polemiky s tebou, myslím si, že nie je, bohužiaľ, reálne, aby sme zostali len pri nejakom právnom riešení nejakých nárokov týchto ľudí na vyriešenie si ich párového spolužitia, že táto vec pôjde, ako to vidíme v ďalších krajinách, zvlášť smerom na Západ, dopredu, aj tie adopcie a ďalšie veci budú na programe, už dnes ich obhajujú vo svojich vystúpeniach. A skúsenosť zo západnej Európy a iných častí sveta hovorí o tom, že štandardne tak asi do dvoch rokov od uzákonenia registrovaných partnerstiev prídu na pretras adopcie detí, čo teda viacerí odmietame, a myslím si, že teda aj mnohí z liberálov.
Takže ďakujem ti za tvoje vystúpenie, za to, že aj tak upokojilo možno hladinu diskusie.

Aj ja som chcel oceniť taký pokojný príspevok pána poslanca, ale aj jemu, aj pánovi Poliačikovi by som chcel povedať, že v tom sa naozaj veľmi mýlia, keď si myslia, že Ježiš Kristus by hlasoval za tento zákon. No, on skutočne prišiel sem pre, v jeho terminológii, hriešnikov, stýkal sa s prostitútkami, farizejmi, Saducejmi a ďalšími, čo mnohých pohoršilo. Ale na druhej strane zase jeho výroky, že "kto sa zmyselným pohľadom pozrie na ženu, už zhrešil s ňou vo svojom srdci", alebo "kto jedného z týchto maličkých pohoršil, lepšie by bolo, keby si mlynský kameň dal na krk a skočil by do vody", sú veľmi jasné a, by som povedal, tvrdé a požadovačné.
Celý Nový zákon mapuje Kristovo myslenie. Sú to postoje jednoznačne láskavé, milosrdné, ale požadovačné a určite stavať na hlavu všetko to, čo bolo dovtedy. A jeho myšlienky ani po 2 000 rokoch sa nestratili, svet ich berie a milióny za ne v minulosti zomreli.
Čiže ešte raz, Kristus by nikdy nehlasoval za takýto zákon.
Ďakujem.

Jofo, ďakujem v prvom rade za podporu tohto zákona. A k obsahu, mňa mrzí, ak som sa niekoho dotkol, ale ja myslím, že som dosť poctivo pristúpil vo svojom vystúpení k tej téme. Ja som povedal, že naformulujem nejakú tézu na začiatku a budem sa snažiť ju obhájiť. Ak sa niekto nestotožnil s obsahom tej obhajoby, tak, samozrejme, preňho tá téza platiť nemusí. Ale ja som venoval 20 minút tomu, aby som učenie, ktoré nejakým spôsobom chápem a vnútorne sa s ním vyrovnávam posledných dvadsať rokov, postavil do určitého kontrastu s názormi iných a na základe toho vyvodil nejaký logický záver.
V prípade, že sa niekto nestotožní s tým, že to učenie by malo byť učením lásky, tak, samozrejme, ten záver prijať nemusí. Samozrejme, v tom istom sa ospravedlňujem každému, koho sa to osobne dotklo. To nemal byť žiadny osobný útok. A musím povedať aj na základe reakcií, ktoré mi chodia, ja mám to učenie, ktoré je v Novom zákone, vo veľkej úcte a ako absolvent univerzity s hlbokým kresťanským základom v Trnave s ním dlhé, dlhé roky komunikujem a koniec koncov aj tá moja diplomová práca je založená na kresťanskom ponímaní sveta, aj keď sám sa medzi kresťanov nerátam.
To, že niekto to môže brať ako nabúranie svojej viery, skôr tomu rozumiem tak, že nepočúval, čo som chcel povedať, lebo ja som žiadnym spôsobom to učenie ani nezosmiešňoval, ani som ho nedegradoval, len som sa snažil z neho, tak ako ho chápem, vyvodiť jeden konkrétny záver a na základe tých šiestich téz ho aj logicky dokázať.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, na úvod tvojho vystúpenia ste začali tým, že máte zlú správu pre LGBT komunitu. No ja si myslím - tým, že sa neschváli tento zákon - ja si myslím, že tým, že sa tento zákon neschváli, je to dobrá správa pre Slovensko. Našťastie zdravý rozum na Slovensku, našťastie aj v tejto snemovni ešte je väčšinový. Naozaj na Slovensku máme 400-tisíc nezamestnaných. Za posledných rok ubudlo 11-tisíc živnostníkov. Máme tu hospodársky útlm. Ľudia žijú na východnom Slovensku z 200-eurového dôchodku. Naozaj sú tu iné problémy. Predkladaním tohto zákona, páni kolegovia zo SaS-ky, prekrývate skutočné väčšinové problémy Slovenska. Naozaj tento zákon sa dotýka veľmi malilinkej časti homokomunity, ktorá sa takto chce zvýrazňovať.
Ja rozumiem, že takto bojujete o svojho voliča, ale Slovensko má oveľa-oveľa iné problémy a tie by sme mali tu riešiť. Včera sterilizácie, dneska registrované partnerstvá. Táto krajina potrebuje riešiť iné problémy. (Reakcia navrhovateľa.) Ako ich riešime? Predkladaním takýchto návrhov zákona (reakcia navrhovateľa) prekrývate skutočné problémy Slovenska.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, nechajte pána poslanca dohovoriť.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Zdravý rozum na Slovensku ešte našťastie víťazí. Naozaj rodina založená na partnerstve muža a ženy, a keď ich Pán Boh požehná, aj deti, je tým, čo Slovensko potrebuje.
Ďakujem. (Reakcia navrhovateľa.)

Tak ja rovnako oceňujem a chcem poďakovať kolegovi poslancovi pánovi Viskupičovi za tolerantný, bezútočný a veľkorysý prístup k prerokovávanej téme, k tak citlivej téme, akou nesporne zákon o registrovanom partnerstve je.
Ja som za prirodzené vzory správania, ale za rovnako prirodzené považujem vypočutie menšinového názoru v atmosfére pochopenia, rešpektu, vzájomného uznania a pokoja. Ďakujem.