8. schôdza

Ja by som chcel poďakovať kolegovi Mičovskému. Bolo to také romantické. Túto polohu sa tu snaží vniesť aj Martin Poliačik tým svojím vystúpením trošku kopírujúcim encykliku Deus caritas est, čo tu nezaznelo. Obávam sa ale, že veci nie sú až také romantické, ani také sentimentálne, a nebudem používať kresťanské kritériá, alebo teda kresťanské výskumy, ale tú štúdiu, možno klasickú, o sexuálnom správaní, ako ju publikoval Masters s Johnsonovou, ktorá hovorí, že to správanie, ktoré vy nazývate láskou, nemá znaky tradičnej, by som povedal, takej romantickej predstavy o láske. Žiadne dvorenie, ide sa hneď na vec. Veľmi často odpadá celý ten folklór, ktorý robí lásku krásnou. Je to utilitárne, účelové správanie. Naozaj si myslím, a teda plus to, že nemá dlhú trvácnosť. V tých najlepších odhadoch taká tá, naozaj také tie grády zamilovanosti v homosexuálnom vzťahu ak vydržia rok, tak to si môžu blahoželať. Obyčajne aj menej. O promiskuite nehovorím, tam sú tie štatistiky ešte katastrofálnejšie.
Pán Mičovský, ešte jednu vec by som predsa len chcel, keď ste spomínali, keď ste spomínali tie identity. Ja som vo svojom príhovore hovoril o tom, že orientácia je čosi, čo si trebárs nemôžme zvoliť. Ako si nemôžete zvoliť, či budete černochom, moslimom, evanjelikom, handicapovaným, ženou, ale čo si môžete zvoliť, je správanie. Správanie, tam mám vôľu a tam mám možnosť správať sa v súlade i s prirodzeným poriadkom i s predstavou o spoločenskom blahu, ktoré je napokon uzákonené alebo akýmsi spôsobom formulované aj v ústave. Len toto som mal na mysli. Preto aj tie porovnania, ktoré ste spomínali, sa mi zdali trošku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Janko, ďakujem veľmi pekne za tvoju reč. Je možné, že ja niekedy idem naozaj trošku do extrému a budem potrebovať ešte možno dostať sa do tvojho veku, aby bol môj prejav umiernenejší. Ale myslím, že v zásade sme sledovali tú istú líniu, a to je, aby práve ľudom, ktorí aj v tomto druhu zväzku hľadajú práve tú romantiku a hľadajú lásku a hľadajú stabilný vzťah a hľadajú klasické poňatie života páru, sme takýmto spôsobom vytvorili jednoduchšiu cestu. Lebo presne takisto, ako môže byť pre mnohých ľudí neprijateľná promiskuita a necnostné správanie v heterosexuálnych zväzkoch, tak môže byť rovnako neprijateľné v tých homosexuálnych, ale stále je potrebné práveže vytvárať prostredie, aby to cnostné správanie, tá romantika, to úplne existenciálne prežívanie toho vzťahu malo čo najlepšie podmienky. Ja si myslím, že vytvorením inštitútu registrovaných partnerstiev presne k tomuto smeruje, že sa posilujú tie zdravé, tie dlhodobé zväzky a uberá sa práve z tých promiskuitných, ktoré sú predsa len prejavom nejakej nevyváženosti na strane toho človeka, ktorý takým, ako hovorí kolega Kvasnička, nezriadeným spôsobom žije. A preto si myslím, že práve by mali smerovať k podpore tohto zákona, pretože čím viacej spoločnosť ho berie ako niečo svoje, ako niečo, čo neostrakizuje, čo nevytláča, tak tým viacej sa vytvára práve priestor pre to, aby takéto páry mohli existovať, boli spoločensky prijaté a brali sme ich za svoje, aby sa necítili vo vlastnej krajine ako cudzí. Takže, Janko, ďakujem veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Janko, som veľmi rád, že po Petrovi, Jojovi Viskupičovi si ty znova prišiel s takým kultivovaným prejavom, liberálnym prejavom. V podstate tri liberálne prejavy z našeho klubu a takto si presne predstavujem tú diskusiu. Nie s bubnom na zajace, ale naozaj argumentačne, vecne, kľudne, tak, že naozaj mám aj chuť počúvať. A v tomto prípade som aj tú chuť počúvať mal.
Hovoril si, že ak tento návrh zákona schválime, tak pustíme do duše tisícok ľudí pochopenie, plus-mínus hovorím, že táto spoločnosť ich toleruje. Ale ja si myslím, že tento zákon nie je o tom, že tolerujeme ľudí LGBTI, ako Jozef povedal, a som presvedčený o tom, že nikto tým ľuďom neupiera žiadne právo na vyznanie lásky. Ako oni to právo majú, nikto ich za to nebude odsudzovať, a keď ich niekto odsudzovať bude, tak ho odsudzujme. Ale tu iba otázka, že títo ľudia si pýtajú určité nadpráva, a je iba teraz, takto stojí ten zákon a návrh zákona, či im tie nadpráva priznáme, alebo nie.
A keď si hovoril ten príklad so synom, ono to je síce také srdcervúce, že ak by sa nám taký syn narodil, či by sme pre neho niečo takéto nechceli. No ja ti sám za seba môžem povedať, že ak by sa mi narodil homosexuálny syn, v žiadnom prípade by som nebojoval pre neho za nejaké nadpráva. Mal by rovnaké práva a chránil by som, aké majú dnes. Snažil by som sa, hájil by som ho za to, aby nebol diskriminovaný, ale v žiadnom prípade by som pre neho nechcel vybaviť, aby odrazu mohol vstupovať do nejakého manželstva iba zato, že je homosexuál. Jednoducho raz by na to nesplnil podmienky, tak mu to nepatrí. A myslím, že tak by sme sa mali k tejto veci stavať.
A možno trošku ešte inak by som to povedal, že ono tiež, ono je to asi tak, jak keby, keď máme vodičák na to, aby sme mohli šoférovať auto. Ak sa narodí slepý človek, tak ten človek nie je druhej kategórie, ale nikdy nemôže šoférovať auto.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, ja som celý čas nechcel vystupovať, ale jednou otázkou ste ma k tomu vyprovokovali. A tú otázku si už kladiem dva dni. A to je, kto z nás čo by urobil, keby zistil, že jeho vlastné dieťa je homosexuálne, vrodenej homosexuálnej orientácie. Iste, neodmietol ho. Ja iste celkom zákon nepodporím, pretože si myslím, že rodina má svoj zmysel a možnože tá menšina sa cíti diskriminovaná a istým spôsobom tá diskriminácia v spoločnosti vždy je a vždy bude. Keď niekto má 15 dioptrií, tak bude diskriminovaný a nikto z neho neurobí rušňovodiča. On za to nemôže, že má 15 dioptrií.
Čiže chcem povedať ale iné. Možnože mnohí z nás, ktorí mali niektoré tvrdé vyjadrenia, keby sa zamysleli nad tým, že čo by urobili, keby to ich dieťa malo tú homosexuálnu orientáciu, že by ich možno trošku zmiernili. Na druhej strane kolegom zo SaS vyčítam, že urobili z tohto politickú, bojovú tému. Ja nemám pocit, naozaj vám to hovorím, tak ako to vnímam, že chcete nájsť nejakú pomoc týmto ľuďom. Vy ste urobili z toho tému, politickú, bojovú tému, na ktorej sa v tejto chvíli nielen tu v parlamente, ale na celom Slovensku v istom zmysle celá spoločnosť rozdeľuje a nehľadá riešenie. V tom vidím problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Oceňujem veľmi zmierlivé slová nielen pána poslanca Fronca, ale najmä rečníka, na ktorého chcem reagovať, pána Mičovského a toto je tá úroveň diskusie, ktorá nás prinesie ďalej, a nie vzájomné osočovanie a nadávky. Počuli sme tu dnes, už tu padlo slovo blázon na adresu Martina Poliačika, potom neskôr ešte niečo oveľa horšie.
Ale ja si myslím, práve tento štýl diskusie dokáže nás posunúť ďalej a rád by som ešte zaujal pozíciu k dvom veciam. Prvá je teda, že toto je politický boj. Áno, je, nakoniec len parlament, len Národná rada a len formou zákona dokážeme prispieť k zlepšeniu situácie, aspoň teda my, čo tvrdíme, že LGBT komunita je diskriminovaná a chceme pre ňu tie isté práva ako pre ostatných. Určite nechceme žiadne práva navyše. Chceme len tie, čo majú ostatní.
No a posledná vec je k tej, k tej láske. Tak, no tak ja si myslím, že je množstvo heterosexuálnych vzťahov, kde teda o láske ani chýru, ani slychu. A teraz povedať, že tie heterosexuálne majú, obsahujú v priemere viac lásky ako homosexuálne, si myslím, je skôr nejaký predsudok.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili v reakcii na moje vystúpenie v rozprave. Ja rozdelím odpoveď na dve časti. V tej prvej by som sa konkrétne vyjadril len k jednému pánovi kolegovi, a to k pánovi poslancovi Kvasničkovi.
Priznám sa, je to trocha pre mňa sklamaním, čo ste povedali po tom vysoko elegantnom prejave, ktorý mal teda tú včerajšiu podvečernú a dnešnú rannú časť, lebo dosť sa mi ťažko by súhlasilo, a teda nesúhlasím s tým, že práve to správanie je to podstatné, čo by sme tu mali zdôrazniť. Ja súhlasím s tým, že správanie si každý z nás môže vybrať a vlastne s tými pravidlami kultúrnosti sme zviazaní, aby sme sa správali správne. Ale to predsa není odpoveď na tú podstatu, ktorú som povedal, že tá kardinálna otázka spočíva v tej možnosti výberu svojej sexuálnej orientácie. Som presvedčený, že tu tá voľba nie je a že teda sa môžem správať kultivovanejšie, menej kultivovane.
Tie tanečky, ktoré ste spomínali, ktoré teda tá heterosexuálna skupina usporiada a táto homosexuálna ich vraj nemá vo zvyku, nepoznám a ozaj nedisponujem takýmito informáciami, ale aj ak pripusťme, že to tak je, tak potom by som mohol potvrdiť to, čo tu už zaznelo, že teda je to možno aj spôsobené tým, že práve neprirodzený prístup väčšinovej časti spoločnosti spôsobuje potom isté neprirodzené správanie k tejto časti homosexuálnej spoločnosti, ktorá zatlačená do kúta tým tlakom neprajnosti sa môže niekedy chovať divne a práve možno aj tá promiskuita a to všetko s tým spojené môže byť spôsobené tým, že sme to zaradili do kategórie nenormálnych javov.
No a celková odpoveď všetkým spočíva v tom, že ozaj by som povedal, že tu nie sú dôležité otázky toho, aký sociálnoprávny rozmer má tento zákon, ale za dôležité považujem posolstvo spoločenského statusu ľudí s takouto orientáciou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegynky, dve, milí kolegovia, dovoľte aj mne niekoľko slov k zákonu, k navrhovanému zákonu, o ktorom už tu diskutujeme druhý deň. Je to zrejme téma. Pristupujem tuná k tomuto rečníckemu pultu asi ako prorok Jonáš, ktorému Boh vraví, myslel som si, že nebudem citovať tu Bibliu, ale keď už toľkokrát tu bola odprezentovaná, ktorý odmietol ísť prorokovať do Ninive a k Ninivčanom ušiel, bol na mori, bola búrka, ocitol sa v hlbinách morských, prehltla ho veľká ryba, zas len skončil na brehu mora a šiel do toho Ninive. Tak asi aj som v takej teraz tejto situácii.
V úvode chcem povedať, že tento zákon nepodporím. Hej. (Zasmiatie sa rečníka.) Pána Sulíka to zaskočilo, asi mu to vyrazilo dych (smiech v sále), ale tak ako to hovoril kolega Matovič, naozaj slepý, ak sa narodí ktosi, alebo hluchý, za to nemôže. A my ho nejdeme za to diskriminovať. Nejdeme ho za to diskriminovať, pretože si slepý, hluchý, telesne postihnutý, chromý alebo podobné veci. Ale jednoducho sú tuná obmedzenia, ktoré v živote jednoducho sa nedajú vykonávať. Aj táto orientácia môže byť jednou z nich, tak ako to povedal pán Matovič. Keď by sa narodil aj jemu takýto syn, tak by nešiel tou cestou, aby bol viac privilegovaný cez nejaké zákony alebo cez niečo iné. Myslím si, že to nie je ako správna cesta.
K tomu včerajšku chcem ešte toľko dodať, že bolo tu viac tých emócií, a ja sa chcem osobne takto tuná ospravedlniť, s takou pokorou, neviem, že či to prijmete, alebo to neprijmete, milí kolegovia, ale ja sedím tu v tej prvej lavici. Áno, možnože tu bolo viac tej emócie, viac toho náboja, ale keď tu visela tá farebná vlajka, a ja farby milujem a v jeseni sú to dúhové farby, sú jedinečné, sú úžasné, fascinujúce, a svetlo hry, ktoré v tej prírode tam je, tak to je čosi úžasné. Ale všetko má svoju mieru a tuná keď sa zavesila tá vlajka, ten nápis, ktorý tuná je na tom rečníckom pulte, slovenský znak, tak, tak ako tu bolo aj včera spomenuté, akoby symbol nejakého náboženstva, ako kolega Poliačik to tu spomenul, možnože som ho zle pochopil, ale, ale to tak nejako ako povedal, tak nemôže byť ani to symbol náboženstva, tej dúhovej vlajky, ktorý prekrýva náš znak, symbol štátnosti. Ja som to tak povedal. Neviem, kolega Hlina tuná nie je, ale ten Dodo, ten by tasil meč a bojoval, keby ktosi tak chcel z jednej strany alebo z druhej strany zo žrde zvesiť naše vlajky a vymeniť ich trebárs za takúto dúhovú farbu.
To je tak na úvod a dovoľte mi malinkú takú odbočku vzhľadom na to, že včera už nebolo možné reagovať na pani Nicholsonovú, nie je tuná, ale mám to tak v úvode ako nachystané a nechcem sa pretláčať so ženou, to nie je môj štýl, určite nie, ale dovolím si povedať, že tá jej záverečná reč bola naozaj štipľavá, aj smerom na mňa, keď sa pozrela, tak mi povedala, že mi vybaví sterilizáciu. Myslím si, že to bolo také na ženu veľmi nevhodné, až vulgárne. Ja by som si to nedovolil nikomu povedať alebo niekomu druhému priať zlo. Ja som to skutočne vnímal, ako keby mi niekto povedal, vieš čo, alebo tuná kolegovi, alebo komukoľvek, Janko teraz tak pekne rozprával: Vieš čo, Janko, ja ti tiež vybavím amputáciu ruky alebo nohy, alebo jazyka, alebo ucha. A tiež keby som na túto adresu tak povedal, aby to nebolo celkom kdesi-čosi preč, hej, lebo to sme to tak splietali, že či to je kastrácia, alebo sterilizácia a čo to je, ak velice odborne to tu bolo prezentované, no tak by som ti prestrihol len hlasivky. Zostali by ti, ale nemal by si hlas. Nezostal by si mrzákom? A to je, plodnosť je súčasťou osobnosti. Sterilizáciou ako by sme časť, časť osobnosti amputovali. To je čosi hrozné.
Včera, však samozrejme, nejak sa jej to nepáčil, ten môj príhovor, hovorila, že nie je téma o homosexualite. Ony tie dve témy veľmi úzko súvisia, ani nie náhodou sú zaradené v programe tak, ako zaradené sú. Prepáčte mi takýto, tento vstup, ktorý tuná som si dovolil odprezentovať.
Pán kolega spomínal tuná dnes veľmi pekný, dobrý príklad. Ja ho tiež veľmi rád ako používam, aj so študentmi, keď sa stretnem. Je to také filozofické. Je nôž dobrý alebo je zlý? Martin, ty si to pekne tuná povedal. Hej, nedá sa vyslovene povedať, že či ten nôž je dobrý, alebo zlý. Podľa toho, na čo ho použiješ. Či zavraždíš ním človeka, alebo odkrojíš chlieb. No a je ten nôž dobrý alebo je zlý?
Rovnako homosexualita je dobrá alebo je zlá? Samotná homosexualita, keď by sme to takto ako hovorili, no ťažko sa o nej nejak takto vyjadrovať, ale ja si viem predstaviť, že aj homosexualita môže byť dobrá. Teraz si to predstavte. Ja si to viem predstaviť. Samotná homosexualita nemusí byť zlá. Môže ťa posväcovať, ak zápasíš o svoju čistotu. No ak si slepý, nebudeš nikdy šoférovať. Ak si takto orientovaný, no nikdy neuzavrieš manželstvo. Kolega Matovič má s tým pravdu, lebo je to jednoducho nemožné. Nie je možné uzatvoriť tento manželský vzťah. Ale môže to byť tvoja krížová cesta na ceste spásy.
Ja nechcem tým sa nijakého ani homosexuála dotknúť, ani nijakého človeka, pretože ak sa mi to náhodou stane, tak mi to odpusťte, lebo ak by to tak bolo, tak môj brat Maroš v Žakovciach nemal by homosexuálov, o ktorých sa stará, nemal by tam pedofilov, narkomanov, alkoholikov. Celé spektrum deviácií, ktoré len môže v spoločnosti byť. Tak my Kuffovci sme tí, ktorí sa o týchto ľudí staráme a nepohŕdame nimi. Není to môj štýl. Naša mamička nás k tomu neviedla, ani nás takto nevychovala. Chceme mať v úcte všetkých ľudí.
Spomeniem tu, tak ma napadlo dnes, už keď toľko sme naozaj tuná to hovorili. My ak sa chceme dohovoriť alebo si vzájomne ako porozumieť, kolega Braňo Škripek to tuná povedal, tú pojmológiu, hej, veď my si pletieme. Chesterton to hovorí, že ako chceš sa s tým druhým porozumieť alebo dohovoriť, ak pod tými istými pojmami každý si vysvetľuje čosi iné? Jednoducho tu my neprídeme nikdy na spoločnú reč. Ja mám taký pocit, že o tom istom hovoríme, ale každý pod týmito pojmami si vysvetľuje čosi iné.
Veď láska, tá nemôže byť len zvrhnutá len na sexualitu. Sex je zlý alebo je dobrý? (Reakcia z pléna.) Môže byť aj, ale môže byť aj zlý. (Reakcie z pléna.) Môže byť aj zlý a môže byť aj dobrý. No, môže byť aj zlý. (Reakcia z pléna.)
No vidíte, pán Sulík. Viete, ja som asi sa naučil takto vykrikovať od vás, kolegovia. Viete, zo SaS-ky vy takto tuná vykrikujete na rečníkov každú chvíľu, a keď náhodou ktosi má iný názor alebo čosi iné povie, tak okamžite reagujete a vykrikujete. No tak trošku chvíľu, chvíľu trošku... (Reakcie z pléna.) Ale nepýtal som sa, nepýtal som sa vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, páni poslanci, tu nie je dialóg. Pán poslanec je v rozprave, pán poslanec Sulík, vy sa prihláste faktickou, môžte reagovať. Nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
No vidíte, tak fajn, už ste sa odprezentovali, no.
Ale k tej ľudskej sexualite. Sex môže byť naozaj zlý. Ak to zneužívaš, správaš sa promiskuitne a môžeš byť aj heterosexuál, no tak zneužívaš tú sexualitu, a keď si aj homosexuál, tak takisto ju môžeš zneužívať, hej. To je jedno, či si heterosexuálne, alebo homosexuálne orientovaný.
Spomeniem tu ešte ďalšiu, dovoľujem si spomenúť biblickú postavu a to je Jozef Egyptský. Napadlo ma to dnes v tých dnešných rozpravách, ktoré to tuná padli, nemal som ani zďaleka v úmysle to nejak takto biblicky rozprávať, ale tak dovolím si aj ja, keď všetci predrečníci mali tú guráž.
Jozef dostal sa do egyptského zajatia a cez to všetko ako statočný muž, a Boh naozaj ho sprevádzal na tých jeho cestách, stal sa v Putifarovom dome, hneď bol prvý po svojom pánovi. Keď nebol tento pán doma, jeho žena zatúžila po ňom. Predstavujem si, Jozef bol mladý a krásny, ale aj ona, určite áno. A keď bola chvíľa, kedy boli sami, tak ona jednoducho sa naňho vrhla a dalo by sa povedať, že ho až využívala a Jozef naozaj, chrániac si svoju čistotu, ušiel. Zostal tam plášť. Čo bolo dôsledkom toho jeho šľachetného činu, teda nechcel podviesť svojho pána a nechcel sa takto zvrhlo správať. Stalo sa to, že bol vrhnutý do žalára. Ten biblický príbeh, koho bude zaujímať, tak si to dočítajte v Starom zákone, nebudem to rozvádzať ako bližšie.
Kolega Martin Poliačik spomínal tu veľmi často kresťanstvo a kresťanské možno denominácie, ktoré podporujú homosexualitu. Musím povedať, že mal pravdu. Áno, mal pravdu, ale viete, to je veľmi nebezpečné povedať len polovicu pravdy. To bolo jak s tým výrokom, na ktorý som reagoval, biblickým. A to je len polovica pravdy.
V Škótsku poznám konkrétny prípad škótskej cirkvi, v Anglicku je anglikánska cirkev, ale je škótska anglikánska cirkev samostatne. Keď sa tam prijala skutočnosť taká, že môžu byť aj homosexuáli farármi v tejto škótskej cirkvi, jednoducho táto cirkev sa rozhodla, že sa stane nezávislou a odtrhla sa od škótskej cirkvi, pretože ich to urážalo. Odišli preč. Takže vytvárajú sa cez aj takýto postoj nové ďalšie kresťanské cirkvi.
Treba, aby sme naozaj, ak hovoríme o cirkvi a kresťanstve, tak rozprávali s veľkou úctou. Možnože sú medzi vami kolegovia, ale medzi nami kolegovia, ktorí dostali list biskupa Chautura. Je to výzva z dokumentu Svätej kongregácie pre doktrínnu vieru pod vedením kardinála Josepha Ratzingera. Dovolím si ho prečítať. Je veľmi krátky.
"Sexuálna orientácia nepredstavuje kvalitu v porovnaní s rasovým či etnickým pozadím v prípade nediskriminácie. Na rozdiel od týchto je homosexuálna orientácia objektívne porucha a vyvoláva morálnu obavu." To je bezpochyby. Nemusíme to spochybňovať. Vyvoláva naozaj morálnu obavu. To hovorí biskup. A to hovorí aj Ratzinger. "Toto sú oblasti, v ktorých nie je nespravodlivé brať do úvahy sexuálnu orientáciu, napríklad adopcia detí alebo pestúnska starostlivosť, zamestnávanie učiteľov alebo atletických trénerov vo vojenskom nábore. Tam diskriminácia je nielen dovolená, ale povinná. Započítanie homosexuálnej orientácie medzi tie aspekty, na základe ktorých nie je legálne diskriminovať, môže ľahko viesť k uznaniu homosexuality ako pozitívneho zdroja ľudských práv. Môže ľahko viesť, ak nie automaticky, k legislatívnej ochrane homosexuality. Koncept diskriminácie je vždy viac rozširovaný, a tak postupne môže zákaz diskriminácie prerásť do obmedzenia slobody názoru a náboženskej slobody. Veľmi skoro nebude možné povedať, ako to učí katolícka cirkev, že homosexuálna orientácia je objektívne porucha v štruktúre ľudskej existencie." Toľko biskup Chautur. To je odvolanie na Josepha Ratzingera.
Dovoľte mi, aby som vám uviedol jeden príklad, ktorý sa stal teraz pred troma týždňami, budem sa snažiť v príkladoch zostať minimálne na úrovni bývalého Československa, aby som nezachádzal veľmi ďaleko. Ale toto sa stalo v našom regióne. Súvisí to s témou. Poprosím, bude to krátke, keby ste ma neprerušovali.
Boli sme na návšteve rodičov a otec sa pozrel na nás, rozprával sa s mojimi synmi, vnukmi a hovorí s takým údivom: "Vieš čo sa stalo tomu nášmu Marošovi?" "No", hovorím, "neviem. Však ani netuším." "Tak si predstav." Však oni, aby som tu vysvetlil, chlapi chodia búrať staré domy a v regióne, kde sú staré budovy, tak ich požiadajú o to, oni to bezplatne zbúrajú, ináč to stojí okolo päťtisíc eur také zbúranie, demolácia domu. Oni to búrajú, v podstate tú prácu zrobia zadarmo, ale ten materiál, ktorý tam je, či tehly, kamene alebo to drevo, stavebný materiál, tak si to vezmú. A takto boli aj pozvaní. A ten otec hovorí: "Vieš čo sa to stalo teda tomu nášmu Marošovi?" Prepáčte za výraz, ale ten môj otec to tak povedal. "Veď tí somári, však oni zbúrali iný dom, jak mali." Keď to povedal, tak my sme vybuchli od smiechu. Bolo to veľmi, veľmi ako komplikované, ale zároveň aj veľmi komické. Potom som s bratom o tom rozprával, že čo sa to vlastne stalo. A hovorí: "Nemal som čas. Mal som partiu Rómov a poslal som ich, ukázal som im, choďte zbúrať tamtú budovu." A hovorí, že "šli k domu, vykopli dvere, zbúrali celú strechu, rozobrali celý krov, a keby len to, ale rozobrali aj strop." Museli vidieť, že sú v dome. A tá suť a to všetko, veď tam boli postele, periny, to všetko napadalo, zostal len holý skelet. Holý skelet zostal, hej. A tak som sa ho pýtal: "No a čo tá domáca?" Hovorí: "Tak som jej volal a hovorím, že, vážená pani, viete, keď vám budú chýbať ako hranoly, my vám kúpime nové, však aj tú strechu vám urobíme." A teraz tá pani ho počúva: "No ale načo, však ja nechcem, pán farár, hranoly, ja strechu mám." A Maroš jej hovorí: "No mali ste strechu." "Čo? Jak? Veď ja nerozumiem tomu?" No a naozaj sa to vysvetlilo tak. A teraz sa pýta: "Čo, to vy ste zbúrali, pán farár?" Hovorí, že nie. "No tak tí vaši bezdomovci?" "Nie, ani tí. No, mali sme Rómov, ktorí tu boli a oni to zbúrali." A potom to napätie, tak takisto aj ona sa zasmiala, našťastie, hej, ale to sú ťažké situácie životné. Našťastie sa aj ona zasmiala. A stalo sa to, že ona tak povedala: "Pán farár, ako to môžte vydržať s takýmito ľuďmi?"
Tento príklad som si ako dovolil vytiahnuť z toho kontextu tých príkladov, ktoré tuná sú, lebo aj základnú bunku spoločnosti aj my chceme takto nabúrať. Rodinu, ktorej nedáme strechu, nedáme jej strop, zostane len nejaký holý skelet. Niečo okyptené tuná bude. Nemôže to tak byť, vážení. Naozaj posilňovať takéto práva na úkor aj majority, nie je to možné. Pre slepých a hluchých je ten zákon potrebný, ale iný ako pre toho zdravého človeka. Určite áno.
Keď k tým príkladom, keby som sa vrátil. Naozaj môže byť problém, čo sa týka homosexuality a promiskuitného správania sa homosexuálov. Samozrejme, môžte oponovať tým, že to sú aj heterosexuáli, ale niekoľkonásobne viac je to o homosexuáloch, tak ako to tu bolo spomenuté. Pán Kvasnička to povedal, že ten vzťah keď vydrží viac ako rok, tak je to čosi super, môžu si gratulovať. Aj ja si to myslím, že to je tak. Je to tak v odbornej literatúre napísané, tak myslím si, že asi sa nemýlia.
Ale stala sa vec taká. Potrebovali akútne v Prahe k pacientovi transfúziu krvi. Teda potrebovali poskytnúť a bol tam darca, ktorý pravidelne tam chodil. Stalo sa to, že na telefón zavolali, prišiel, odobrali krv a tak. A následne sa zistilo, že pacient bol infikovaný vírusom HIV. Teraz to zisťovali, ako je to možné. A stala sa len taká skutočnosť, že darca krvi zatajil, že začal praktizovať homosexuálne praktiky a bol infikovaný. Toto sa naozaj stalo. Bol to veľký problém aj pre celú nemocnicu, aj pre túto lekárku, ktorá v podstate v dobrej viere a záchrane ako jedného ľudského života, tak v podstate boli dvaja ľudia hneď v nešťastí. Samotná lekárka a samotný ten pacient.
Dovolím si tuná parafrázovať, nie citovať, lebo som to nepočul, ale som to len počul sprostredkovane, slová nášho pána premiéra, ktorý povedal: Táto krajina ešte nie je pripravená na tému registrovaného partnerstva. Najbližších desať rokov to nie je téma. Opravte ma, ak to nepovedal. Povedal to tak? Tak zhuba asi takto.
Ja mu chcem aj za to poďakovať, ale ho chcem vyzvať aj ešte k väčšej odvahe, aby to nebola len jedna dekáda, ale aspoň nech je to takých desať dekád, hej. Tak myslím si, že spokojne môžme tu byť. Homosexualita pre kontext tejto krajiny a vôbec nášho ľudu je úplne ako cudzia. Prepáčte mi, ja to tak poviem, teraz sa neurazte, ale tak politicky to poviem. Radšej dobrí sociálni demokrati s úprimným úmyslom, ako zlí liberáli, prepáčte, ale tak sa to tak zaraďte každý, hej, však už som tak nemenoval ako konkrétne politické strany, ale to je môj názor.
Viete, hlásať tu takú demagógiu, kolega Braňo Škripek tu hovoril tie štyri percentá, on to prerátal už pred tými nejakými pár mesiacmi, že by tu bola armáda 220-tisíc, hej, homosexuálne orientovaných ľudí, čo si myslím, že je veľmi-veľmi extrémne prehnané číslo. Janko Mičovský to spomínal, že desaťtisíce homosexuálov. No, dovolím si povedať, že naozaj to nie je.
Ja tuná tiež vystupujem hlavne kvôli mladým ľuďom a možno hlavne kvôli tým ľuďom, ktorí čosi cítia ako v sebe, a im to hovorím, že je to nesprávne. Môj názor je taký, že je to nesprávne. Inak by som tuná nebol vystupoval, ani by som tuná nejak nerozprával, ale vystupujem tu hlavne kvôli týmto ľuďom. Vážení, nevystupujem, a to úprimne hovorím, nevystupujem tu kvôli voličom, ale kvôli týmto ľuďom, aby sme im povedali pravdu. Áno, môžme pravdu relativizovať, môžme to všelijako ako napádať, ale aby tí, ktorí naozaj sa rozhodujú a majú s tým problém, hovorím, toto nie je cesta. Toto není tvoja cesta. Môžeš mať, ja sa ešte v tej rozprave tuná k tomu dostanem bližšie.
Ak by bola naozaj tá sila taká tej homosexuality, ktorá, takto tuná s číslami sa manipuluje, dovolím si povedať, tak váš alebo náš bývalý poslanec nesedel by hore na balkóne, ale tu by bol. Určite by bol v týchto laviciach, lebo to by bola sila 220-tisíc hlasov. A tých preferenčných hlasov bolo okolo tisícky. Tak ja sa pýtam potom, kde sú tí homosexuáli? Alebo aká je ich sila? Alebo sú takí nejednotní? (Reakcia navrhovateľa.) Však možno za teba hlasovali, ale vidíš, tento kolega druhý, tak neprešiel. A keby to bolo tých 220-tisíc, tak obidvaja tuná sedíte. Keby to bolo 110-tisíc, pán kolega, pre teba a 110-tisíc pre neho, tak ste tu obaja. Úplne v pohode. Aj tie preferencie by ste mali ako strana oveľa lepšie.
K dôvodovej správe. Nevenoval som sa dôvodovej správe, teda nezobral som si ju, žeby som ju nejak tak rozoberal, ako tú dôvodovú správu, ako úplne detailne. Myslím si, že pán Hrušovský je kompetentný ako právnik, ktorý to veľmi pekne tu povedal. Mne sa to tak páčilo, malo to takú dynamiku. Odpusťte mi, ja tú dynamiku až takú nemám, ale keďže nie som právnik a filozof, tak dovolím si aj trošku iné pohľady. Ale veď tie sú práve ako dobré. On povedal, že ten návrh zákona je zlý. Tuná není ani čo dopĺňať. Ja s tým súhlasím. Tu naozaj není čo. No naozaj sme si mohli ušetriť toto všetko, nakoľko on už dal ten návrh, aby to bolo stiahnuté z rokovania, tak už ani ja ako ďalší poslanec, je to aj zbytočné, žeby som to dával. A je dobré, že to dal, hej. Ako právnik to takto zhodnotil. A ja tu sa dotknem niektorých len pasáží. Mám tu dôvodovú správu celú, ale nebudem to, ale tu mám pár takýchto odrážok napísaných.
"Možnosť deklarovať pre páry rovnakého pohlavia medzi sebou a pred spoločnosťou svoj trvalý zväzok." No vidíte. A tuto je u koreňa veci. Keď Kuffa povedal, že "manželstvo je verejnou vecou a uzatvára sa pred tvárou obce alebo pred tvárou cirkvi", no tak, samozrejme, novinári tak sa posmievali z Kuffu, že aký je staromódny, aký je spiatočník a podobne. Však aj teraz to asi tak inak ani nebude. Ale ja sa za to vôbec ani nehanbím, že taký som a jednoducho tak asi aj zomriem. Pravdepodobne áno, lebo myslím si, že asi nezmením tento názor. "A pred spoločnosťou." Vidíte, aké je to na druhej strane pre dvoch mužov a dve ženy odrazu aké dôležité? Lebo oni chcú tieto registrované partnerstvá ako trvalý zväzok uzatvárať pred spoločnosťou. Teda nie v súkromí a pod nejakou vŕbou, ale pred spoločnosťou. A chcú byť aj zapísaní v tej matrike, hej. Tak vidíte to.
Tak na jednej strane z heterosexuálneho manželstva sa posmievame a ho dehonestujeme a na druhej strane vyzdvihujeme jak vysoko na jaký piedestál, aké to registrované partnerstvo, aké je super, aké je delikatesné. Nezavádzajme, nezavádzajme ľudí. Veď ja ti, Martin, odpoviem potom aj takto bokom osobne, hej. Poprosím, keby si ma neprerušoval. Dobre? (Reakcia navrhovateľa.) V poriadku, však áno. Mne sa tiež ťažko počúvali aj tvoje slová, ale musel som si tiež zahryznúť do jazyka. No, ale áno, beriem to, že sme ľudia emoční, tak reagujeme ako rôzne.
Ďalej v tej dôvodovej správe je tuná taký naozaj skutočne nebezpečný precedens. Škoda, že tu nie je pán Hrušovský, však on je právnik. Ale máme tu, vďakabohu, ešte nejakých tých právnikov. A tu budem citovať to, čo je v tej dôvodovej správe napísané, a to vnímam naozaj ako veľmi nebezpečný precedens pre túto spoločnosť a vôbec pre spoločnosť ako takú a pre európsku spoločnosť. Dodo to pekne povedal: Však povedzte, je to teraz téma, je to európska téma, však sa priznajte a je to v kurze a je to v móde. Tak to pekne povedal.
"Partneri sú osoby navzájom blízke, vrátane odoprieť výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní." No, tak toto je veľmi-veľmi vážna vec. Prečo? Uvediem takýto príklad. V New Yorku, no vidíte, predsa som len do tej Ameriky nejako zašiel, ale bola konferencia, ale to naozaj mám z literatúry, bola konferencia, na ktorej homosexuálne páry mužov učili, ako pri ich sexuálnych praktikách nezabiť toho druhého partnera. (Reakcia navrhovateľa.) No tak toto bolo, to myslím úplne vážne, tak v literatúre to bolo napísané a toto vnímam ako veľmi nebezpečný precedens, aby zákon chránil ich ešte tak, že on jednoducho má právo odoprieť svedeckú výpoveď. Manžel, manželka, deti, blízke osoby, ktoré sú ako určené, na to právo majú. Jednoducho pred vyšetrovateľom alebo súdom odopriem svedeckú výpoveď, lebo zo zákona mám na to právo. Toto naozaj myslím si, že v tomto návrhu zákona by sme zašli príliš ďaleko a nechránili by sme takto orientovaných, homosexuálne orientovaných ľudí, naopak, naopak. Pretože ten ľudský život má svoju hodnotu, a to je jedno, či si už orientovaný tak, alebo tak, aj ten homosexuálne orientovaný človek je jedinečný. Jedinečný a neopakovateľný. Jedinečný a neopakovateľný. A keď sa takáto kriminalita by sa páchala, nasleduje trest. Áno, môžeš robiť, čo chceš. Môžeš robiť, čo chceš, ale len do istej miery a, samozrejme, nejde to bez zodpovednosti, lebo aj táto spoločnosť a zákony ťa budú brať na zodpovednosť.
Ďalšia vec, ktorá je v tej dôvodovej správe, návrh neobsahuje spoločné osvojenie dieťaťa, rieši "len zachovanie rodičovských práv". A v ďalšej odrážke: "Zavádza sa možnosť dieťaťa po smrti rodiča registrovaného partnera zveriť dieťa do starostlivosti druhého partnera." Rozprávali sme túto tému, sme už ju tu rozoberali a naozaj neviem si predstaviť, aby takéto dieťa alebo akékoľvek dieťa bolo vychovávané v homosexuálnej rodine. Ja to už ako hovorím, ja tu už hovorím, zopakujem sa, zopakujem sa: Kde sú práva detí? Kto sa pýta týchto detí, že či chce dvoch otcov, alebo dve matky? Ktoré dieťa je o tom schopné rozhodnúť?
Pán kolega, ak by si mal 18 rokov, predpokladám, že už si mal, tak si starší, a ak by si sa rozhodol žiť v takejto rodine, aby si si adoptoval nejakých dvoch pánov alebo dve ženy, prosím, nech sa páči, je to možné. Ale za deti kto rozhodne? Kde sú práva detí?
Toto je naozaj jedna z vecí, ktorú ja vnímam ako nebezpečný precedens a vzácne tu sa zhodneme aj s kolegom Petrom, ktorý tiež si nevie predstaviť, že by deti boli adoptované alebo že by sa ocitli v takto orientovaných spoločenstvách alebo orientovaných rodinách. Tak za to mu chcem poďakovať.
"Matričný úrad", ktorý som tuná spomínal, "si zriadi knihu registrovaných partnerstiev a bude to viesť oddelene od knihy manželstiev." No viete, ak by náhodou ten starosta obce sa nestotožňoval ako s tým, no nemá inú voľbu, lebo je zákon, tak musí zaviesť takúto matričnú knihu. No ale ako on má a má právo na výhradu svedomia a to je vlastne ten apel na svedomie a on teda nechce participovať na týchto praktikách, no jemu nič iné nezostáva, buď sa vzdať funkcie, alebo zaviesť túto knihu a robiť to a ešte asistovať ako pri tom. Myslím si, že naozaj sa pácha násilie zase na ľuďoch, ktorí majú iný názor, hej, veď vy ste slobodného ducha alebo liberáli. Tak vidíte, na jednej strane hovoríte o tej slobode, ale na druhej strane ju takýmto spôsobom pošliapavate.
"Zavádza sa možnosť", to je ďalej v dôvodovej správe, "možnosť dieťaťa po smrti rodiča registrovaného partnerstva zveriť dieťa", aha, to som už spomenul, "do starostlivosti druhého partnera."
"Ustanovujú sa dve možnosti zrušenia partnerstva: 1. spoločné vyhlásenie pred matrikárom a 2. rozhodnutie súdu o zrušení partnerstva." Viete, to spoločné vyhlásenie pred matrikárom, však by to bolo super, no možnože hej, tak ako ste to predkladali pri manželstvách, však predstúpim pred matrikárom, tak uzavriem tento vzťah a takisto aj zruším. Ale môžu sa teoreticky aj dvaja chlapci alebo dve dievčatá dohodnúť, nebudú mať naozaj nič, nebudú k sebe ani nič cítiť, ale budú chcieť zneužiť ako tento systém, budú chcieť tie rôzne sociálne výhody, ktoré z rodiny ako plynú, a jednoducho toho sa obávam, že naozaj toto by sa mohlo rozmôcť tuná, aby sa to zneužívalo.
"V zmysle navrhovanej úpravy bude registrované partnerstvo rodinným stavom." Dovolím si povedať, nikdy nebude rodinným stavom, lebo nemôže byť, nevytvára tuná tie znaky tejto rodiny.
Toľko k tej dôvodovej správe. Mám tu ešte pár vecí, ktoré by som tu chcel, s odborníkmi čo som konzultoval.
Cez toto všetko začala sa kultúra vojny aj cez tieto zákony. Je to kultúrna vojna. Cez tieto návrhy smerujeme nielen ku demografickému zničeniu, ale aj ku ekonomickému. Naozaj tá reprodukcia, veď ju nepodceňujme, je veľmi dôležitá. Bolo to tu spomenuté, stačí jedna generácia, možno dve a sme, vlastne tu nie sme. Len vďaka našim predkom tu sme, tak ako to Martin, kolega, tuná spomínal. Je to útočná vojna cez kultúru smrti. Sexuálna revolúcia, je tu víchrica zmätkov, demagógií a dezinformácií. Toto sme tu naozaj počuli o tej sexuálnej revolúcii a čím viac toho tuná zazneje protichodných názorov a tvrdení, tak tým viac pomýlime ako týchto ľudí. Ľudstvo smeruje k demografickej samovražde. Spoločnosť sa domáha mať pod kontrolou ľudský život, ale v skutočnosti stratila kontrolu nad rozsievaním smrti. Stratili sme. Manipulácia verejnou mienkou je bežnou praxou aj u nás.
K tým duševným poruchám. Konzultoval som to aj s psychiatrami, odborníkmi, možno ak to neodprezentujem tu tak úplne presne, tak sa ospravedlňujem. Duševné choroby podľa niektorých psychiatrov, nechcem hovoriť všetkých alebo že som nejakú veľkú vzorku a skupinu teraz zosnoval, ale duševné poruchy môžu byť poruchou, ale nemusia byť poruchou. Podľa psychiatrov, s ktorými som konzultoval, 90 % duševných chorôb nemá substrát. Sú tri aspekty homosexuality: prvou je orientácia, druhou je správanie, tretia je identita.
Orientácia, vrátim sa k tej prvej, tá ešte nemusí byť ako problémom. Keď je človek takto orientovaný homosexuálne, tak za to nemôže, lebo je takto orientovaný. Čo s tým?
Správanie, tak to už môže byť, lebo ak dám súhlas na takéto praktiky, no tak to už môže byť problém. A tento problém správania, ten sa dotýka nielen homosexuálov, ale aj heterosexuálne orientovaných ľudí. Ak ja si vytypujem vydatú ženu, tak to moje správanie môže byť naozaj choré. Ak to vnímané, vydatú ženu, matku rodiny, rozbijem rodinu a budem zvádzať. Rovnako môžem takýto postoj zaujať voči manželovi alebo mužovi a takisto ho budem zvádzať, tak toto správanie sa nedá považovať za normálne, ale je choré.
Identita skrze správanie vlastné, ale i okolia, som sa s homosexualitou identifikoval. To už môže byť naozaj problém.
Homosexualita ako taká, egodystónna homosexualita je stále zaradená ako duševná porucha alebo či choroba, to by sme sa mohli teraz pretláčať, že čo to je, ale číslo tejto diagnózy je F66.1.
Myslím si, že meritum veci ani nie je v tom, že či homosexualita je choroba, alebo porucha, pretože ak chcem povedať o spoločnosti, že je nezdravá, no tak poviem, spoločnosť je chorá. A keď by som teraz termíny vyberal, tak by som čo povedal? Spoločnosť je poruchová? Je porúšaná? No tak nepoviem. Poviem, že je chorá. Takže v takej tej verbálnej hantírke, tak človek to tak povie, že je to čosi choré. Zmyslom rodiny je heterosexuálne manželstvo.
Čo sa týka tých názorov, ktoré sme tuná naozaj takto pretláčali, spomeniem tu, dovolím si spomenúť ešte jedného zo sociálnych filozofov Thomasa Morusa. Thomas Mor bol anglickým kancelárom a za svoj názor, zato, že mal názor svoj a pevne si za ním stál, stálo ho to jeho vlastný život. Držať sa hesla "rob, čo chceš, všetko je dovolené", tak to je veľmi nebezpečná cesta, pretože nemôže to byť bezbrehé. Veľká francúzska revolúcia išla v duchu tohto hesla. Dejiny, vidíme, že čo nám ukázali. Krv, ľudská krv tiekla potokmi. Homosexuáli nás nemôžu nútiť, aby sme s nimi kolaborovali. Nie je to možné.
Chcem ešte, ak dovolíte, za chvíľu budem končiť, už vás nebudem veľmi mučiť, ale ja som si to tiež musel tuná to odtrpieť.
Na jednej strane zvýrazňujeme inakosť a na druhej strane zvýrazňujeme historicky rodovú rovnosť. Tak čo my vlastne chceme? Čo táto spoločnosť chce? (Reakcia z pléna.) Tak musíte ísť navštíviť ako odborníkov. Môžte alebo zavolajte RZP-čko (Reakcia z pléna.)
Ak máš náhodou iný názor, označovaný si za homofóba a podobne. Čudná je to demokracia, ktorú každý chápe po svojom, nuž ale aj toto je demokracia.
V závere. Homosexualita môže byť pre mnohých homosexuálov aj ich krížovou cestou. To neznamená, že to nie je ich cesta spásy. Orientácia ešte nemusí byť problém, ale dobrovoľný súhlas na praktizovanie homosexuality, to už problém je. Svetlo stále prichádza, milí kolegovia, z východu. Slnko stále, vďakabohu, vychádza na východe. A myslím tentokrát aj tak symbolicky, aj to Rusko akosi nám aj v týchto chvíľach dáva odkaz a je hodný nasledovania. Len ten, kto kráča vo svetle pravdy, môže ukázať správnu cestu i smer. U nás to môže byť práve aj SMER.
Nedajme sa pomýliť. Najväčšie víťazstvo, už som to spomínal, je to, ktoré dosiahneš nad sebou samým. Rovnako je to výzva pre homosexuálov alebo aj heterosexuálov. Je to pri sexuálnom správaní kohokoľvek. Každý človek má ľudskú dôstojnosť a bez ohľadu na to, akokoľvek je orientovaný.
Celkom taký malý záver. Pán Sulík mi včera tuná povedal: "Pán Kuffa, my vás máme radi," tak som mu chcel povedať, však aj ja jeho mám rád, aj jeho kolegov, takže ja s tým naozaj nemám problém. Aj cez to všetko, že máme iné, rozdielne názory, neznamená to, že sa tu budeme nejak biť. Ak je to slovná prestrelka, myslím si, že dá sa to ešte zniesť. Pretože ak sa zápasí a bojuje ešte v týchto laviciach a v tomto parlamente, je to vždy lepšie, ako by sa malo bojovať v uliciach našich miest a v našej vlasti.
Dovolím si na záver celkom citát matky Terezy: "Všetkým pomôcť nemôžeme, ale milovať môžeme všetkých."
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené kolegyne, no, skúsim tak, že verte mi, a Boh mi je svedkom, že mám tendenciu a uvedomujem si potrebu vážiť si svojich kolegov, že to je vážená hodnota, že mám zmysel pre demokraciu, že musíme vždycky vypočuť obidve strany problému a podobne, ale obávam sa, že či ešte máme celý rad ďalších etických hodnôt, ako je empatia, ako chápať elementárny zmysel parlamentu.
Už druhý deň počúvame, pre mňa teda, veci, kde časť môjho klubu už naozaj potrebuje psychiatra, takže tí autori, keďže sú milosrdní a hovoria, že Božia láska je bezhraničná, ale predsa len má hranice, ani tomu dobre nerozumiem, ale dobre. Tak je taký drobný problém, že aktéri tu predstavujú politicky zhruba 10 % parlamentu, možno 15. Ak by sme všetci vystupovali, a uznáte ako demokrati, aj pán Kuffa, vystupovali týmto spôsobom, tak už tu a teraz je situácia, že za dva dni sme prerokovali dva tieto nesmierne dôležité body zvlášť v týchto kontextoch. Ak môžme prerokovať a máme k dispozícii povedzmeže 180 dní, tak máme šancu, keďže budeme v rovnakej intencii vystupovať, prerokovať 40 bodov. A predpokladám, že občania si uvedomujú, že vás volili sem nato, aby sme predovšetkým spravovali krajinu, aby sme vážili aj kontexty problému, ktoré tu máte, k iným problémom, ideme schvaľovať rozpočet, potrebujeme asi ísť do regiónov sa pozrieť, ako to ešte vyzerá, ako vyzerá na školách atď., čo vidia u nás naši ľudia, ako to vyzerá na regiónoch, VÚC, aby sme vedeli trošku zmysluplne rozprávať o rozpočte. Budeme na rok rozdeľovať peniaze.
Tento festival čohosi, čo ja teda neviem pochopiť a možno nemám ten dar hlboký, ktorý máte vy, ale skúsim vás poprosiť, berte ohľad aj na nás. Že my sa tu 20 rokov niektorí moceme, niektorí 10, a nevieme tak hlboko vidieť do tej budúcnosti alebo do tej skutočnosti, ale skúste aj nás zobrať, je to, bude to výraz vašej kresťanskej lásky.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Štefan, ja asi iba jednu vec poviem. Ak teda to ospravedlnenie bolo smerované ku mne, tak ho prijímam, ďakujem.
A čo sa týka preferenčných hlasov kolegu Fořta, ja neviem, či si ľavák, alebo pravák, ale ak si náhodou ľavák, tak myslíš si, že ostatní ľaváci by boli kvôli tomu teba volili? Tí homosexuáli predsa sú takí istí ľudia ako my, oni žijú svojím životom, oni majú svoje hodnoty, oni sú niektorí ľavičiari, niektorí sú pravičiari a nemyslím si, že sexuálna orientácia je dôvodom na to, aby oni volili jedného zo svojich, aby ich zastupoval v parlamente. Tú tému zastupuje strana SaS, nemyslím si, že títo ľudia by sa cítili na Slovensku našťastie natoľko ohrození, že by silou-mocou túžili mať niekoho v parlamente, kto je homosexuál. Takže preto Stano tie krúžky nemal, hoci ja by som ich bol doprial a je škoda, že tu nie je s nami.

Ďakujem za slovo. Áno, aj ja som tu už druhý deň, ja som túto tému tuná nepriniesol do parlamentu, takže kolega Číž, v tomto smere súhlasím s ním. Ale ak by potreboval on psychiatra a takisto aj jeho kolegovia, tak nech si zavolá číslo, tuším je to 155, a prídu, zoberú ho, možno aj kazajku naňho hodia a zviažu ho. On tuná nebol, ja som si to tuná odtrpel v tejto lavici a on tuná len prišiel a jak taká veľká víchrica a naozaj s rozumom a patentom ako na všetko. Áno, to je zosmiešňovanie, ktoré, ktoré to tuná častokrát v tejto sieni máme možnosť ako počuť.
Určite aj ja považujem rozpočet za veľmi vážny dokument, ale na rozdiel od ich predsedu alebo predsedu SMER-u ja som takýto rozpočet ani len zo symbolických dôvodov neroztrhal, pán kolega Číž, váš pán predseda takýto rozpočet na tento rok pred obrazovkami roztrhal. Tak ja neviem, vy hovoríte, že je to vážny dokument, ale premiér a váš predseda to považoval len za zdrav papiera a rožgrafil ho pred obrazom nás, všetkých občanov tejto republiky. Prepáčte mi, že takto reagujem, ale vyprovokovali ste ma k tomu, tak dovolil som si to povedať.
Ďakujem.