8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
30.10.2012 o 18:25 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Ak niekto chce kritizovať povedzmeže priebeh prerokovania návrhov zákonov, tak sám nemá porušovať rokovací poriadok, ale predsa len býva zvykom, že v atmosfére, v ktorej prerokovávame zákon, je možno povedať minimum slov. Ak OĽaNO nerešpektuje nepísané zákony, aspoň písané, pán spravodajca, v záverečnom vystúpení, keď už nie je možné reagovať na vás, už nebýva zvykom prednášať politické stanoviská. Oznámia sa plénu okolnosti, ktoré z pohľadu spravodajcu sú dôležité pre hlasovanie. Ak to bolo nedopatrenosťou, tak mi prepáčte, že som to komentoval.
Vážené kolegyne, kolegovia, na mne visí atmosféra týchto dvoch dní, ktoré som tu strávil počúvaním tejto diskusie, keďže ten pán Hlina, chcem povedať, že je nesmierne dôležité, aby sme rešpektovali právo odísť zo sály a podobne, pretože ja mám už svoje roky a zistil som, že musím začať chodiť do kúpeľov po tejto rozprave, ak mi teda to odpustíte. A teraz už, ak dovolíte, veľmi krátko.
Výbor ma poveril svojím uznesením, aby som vám predložil návrh veľmi kratučkej novely zákona, ktoré spôsobilo to, že sme zákon č. 372/1990 o priestupkoch novelizovali a je to dôsledkom skutočností, že poslanci nemáme imunitu. V súvislosti s týmto zákonom sme totiž prijali jednu zásadu, že ústavní činitelia, ktorí spáchali priestupok, tak o tejto udalosti treba informovať mandátový a imunitný výbor. Je faktom, že mandátový a imunitný výbor nemá v portfóliu žiadne oprávnenie a ani nemá žiadny návod v príslušnom právnom predpise, čo má s takýmto oznámením robiť a osobitne v situácii, keď už poslanci nie sú adresátmi priestupkovej imunity, tak v takom prípade takéto ustanovenie je úplne nadbytočné. Chcem povedať, že tento návrh zákona sme prijali v našom výbore nezmyselne.
Takže dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, a ak bude treba k tomu hovoriť širšie, prípadne sa dotknúť antiky alebo niektorých iných dôležitých vecí, ktoré s tým súvisia, tak potom prosím v rozprave.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:18
Jozef ViskupičSom rád, že, Braňo, nakoniec a fakt som rád, málo sa usmievam aj pri tejto debate, lebo je pre mňa veľmi ťažká a vážna, že si zhodnotil to, že to nejakým spôsobom pomohlo, a tomu sa veľmi teším. A aj keď s Maťom Poliačikom sa vo veľa veciach rozchádzame, tak pri možných dlhých debatách na filozofické témy, tak to, že veríme v ľudstvo a veríme v pokrok toho, aby miera práv ľudí smerovala k jeho vyššej miere šťastia, je práve to, čo si myslím, že aj pri tejto téme nás spája.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2012 o 18:18 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Igor odišiel, ale to bola reakcia na... (Reakcia z pléna.) Prepáč. Spojené s povolaním bola reakcia presne na teba, pretože ty si to spájal s povolaním a s tým, že lekár môže byť pekárom, ale ťažko môže byť pekár lekárom, tak ja som sa snažil v tej istej rovine logickej upozorniť na to, že ak existuje slobodná voľba povolania, má existovať slobodná voľba partnera, bezpodmienečná slobodná voľba. Lebo podmienky, ktoré do toho dávate vy, odvolávajúc sa na prirodzenosť, odvodzujúc od množstva ľudí, tak ja môžem stanoviť kritérium prirodzenosti času úplne rovnako ako vy, a tým pádom keďže tisícročia vývoja ľudskej spoločnosti hovoria o tom, že existovali homosexuáli, tak pravdepodobne by som došiel k podobným záverom.
Som rád, že, Braňo, nakoniec a fakt som rád, málo sa usmievam aj pri tejto debate, lebo je pre mňa veľmi ťažká a vážna, že si zhodnotil to, že to nejakým spôsobom pomohlo, a tomu sa veľmi teším. A aj keď s Maťom Poliačikom sa vo veľa veciach rozchádzame, tak pri možných dlhých debatách na filozofické témy, tak to, že veríme v ľudstvo a veríme v pokrok toho, aby miera práv ľudí smerovala k jeho vyššej miere šťastia, je práve to, čo si myslím, že aj pri tejto téme nás spája.
Ďakujem.
Neautorizovaný
18:20
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:20
Peter PollákAko člen jednej z najväčších menšín na Slovensku, možno aj najväčšej menšiny na Slovensku, ktovie, ja si myslím, že áno, hovorím, že akákoľvek menšina na Slovensku má problémy v...
Ako člen jednej z najväčších menšín na Slovensku, možno aj najväčšej menšiny na Slovensku, ktovie, ja si myslím, že áno, hovorím, že akákoľvek menšina na Slovensku má problémy v ich každodennom živote. Aj preto možno mám taký pozitívny vzťah k akejkoľvek menšine v tejto krajine alebo všade inde vo svete.
Dámy a páni, žiadna menšina modernej spoločnosti nemôže byť odsúvaná ani diskriminovaná. Ak akákoľvek menšina má problémy, tak našou úlohou je riešiť ich problémy. Nesnažme sa túto aktivitu, ktorú teda, o ktorej sa bavíme druhý deň, vnímať ako, že ideme zrovnoprávniť zväzok dvoch ľudí na pozíciu alebo na inštitút manželstva. Myslím si, že toto je veľmi zlé videnie tohto problému.
Snažil som sa zachytiť konštruktivitu v mnohých vystúpeniach, nenašiel som ju. Nenašiel som nejaké dobré obsahové, nejaké videnia alebo zmeny, ktoré by ste mohli navrhnúť, bolo to skôr také ideologické, ideologická konfrontácia medzi dvoma skupinami.
Manželstvo je unikátna vec. Je na našich pomeroch unikátna vec, možnože v niektorých krajinách to nie je tak unikátne, ale na našich pomeroch je to unikátna vec a nesnažme sa v podstate vytvárať iný zväzok, ktorý by sa podobal takémuto zväzku. A hľadajme inú formu právneho partnerského vzťahu, ktorý by nejakým spôsobom nebol porovnateľným s manželstvom, ale zároveň by riešil problémy menšiny, ktorej sa tento problém dotýka.
Poďme ho nazvať hocijak, partnerská zmluva, neviem ako. Ak nám vadí registrované partnerstvo, tak hľadajme v podstate názov, hľadajme obsah toho, hľadajme to, čo môžu a čo nemôžu, povedzme teda napríklad, že títo dvaja ľudia rovnakého pohlavia nebudú môcť vychovávať deti, a za to budem aj hlasovať, ale hľadajme spôsob, ako týmto ľuďom pomôcť, aby nemali tie problémy, ktoré majú teraz. A nevidel som počas tej diskusie nejakú konštruktivitu v hľadaní tohto problému, a to ma mrzí. Bol to súboj dvoch ideológií a nie je to asi dobré. Není to ani hodné v podstate nás poslancov a není to hodné ani 21. storočia, ktoré dnes žijeme.
Ukážme, že žijeme život v 21. storočí, nesnažme sa opičiť po ostatných krajinách, ale riešme problémy menšín, ktoré sú v tejto krajine, a táto menšina má evidentne problém, pretože ona to hovorí, že ten problém má. A našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby táto menšina už tie problémy nemala.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.10.2012 o 18:20 hod.
Mgr. PhD.
Peter Pollák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi na záver povedať krátko, tak ako aj pri prvom vstupe, ale aj pri druhom, teda krátko a, myslím, že aj výstižne sa budem snažiť zachytiť moje videnie na tento návrh zákona, ktorý predkladá SaS.
Ako člen jednej z najväčších menšín na Slovensku, možno aj najväčšej menšiny na Slovensku, ktovie, ja si myslím, že áno, hovorím, že akákoľvek menšina na Slovensku má problémy v ich každodennom živote. Aj preto možno mám taký pozitívny vzťah k akejkoľvek menšine v tejto krajine alebo všade inde vo svete.
Dámy a páni, žiadna menšina modernej spoločnosti nemôže byť odsúvaná ani diskriminovaná. Ak akákoľvek menšina má problémy, tak našou úlohou je riešiť ich problémy. Nesnažme sa túto aktivitu, ktorú teda, o ktorej sa bavíme druhý deň, vnímať ako, že ideme zrovnoprávniť zväzok dvoch ľudí na pozíciu alebo na inštitút manželstva. Myslím si, že toto je veľmi zlé videnie tohto problému.
Snažil som sa zachytiť konštruktivitu v mnohých vystúpeniach, nenašiel som ju. Nenašiel som nejaké dobré obsahové, nejaké videnia alebo zmeny, ktoré by ste mohli navrhnúť, bolo to skôr také ideologické, ideologická konfrontácia medzi dvoma skupinami.
Manželstvo je unikátna vec. Je na našich pomeroch unikátna vec, možnože v niektorých krajinách to nie je tak unikátne, ale na našich pomeroch je to unikátna vec a nesnažme sa v podstate vytvárať iný zväzok, ktorý by sa podobal takémuto zväzku. A hľadajme inú formu právneho partnerského vzťahu, ktorý by nejakým spôsobom nebol porovnateľným s manželstvom, ale zároveň by riešil problémy menšiny, ktorej sa tento problém dotýka.
Poďme ho nazvať hocijak, partnerská zmluva, neviem ako. Ak nám vadí registrované partnerstvo, tak hľadajme v podstate názov, hľadajme obsah toho, hľadajme to, čo môžu a čo nemôžu, povedzme teda napríklad, že títo dvaja ľudia rovnakého pohlavia nebudú môcť vychovávať deti, a za to budem aj hlasovať, ale hľadajme spôsob, ako týmto ľuďom pomôcť, aby nemali tie problémy, ktoré majú teraz. A nevidel som počas tej diskusie nejakú konštruktivitu v hľadaní tohto problému, a to ma mrzí. Bol to súboj dvoch ideológií a nie je to asi dobré. Není to ani hodné v podstate nás poslancov a není to hodné ani 21. storočia, ktoré dnes žijeme.
Ukážme, že žijeme život v 21. storočí, nesnažme sa opičiť po ostatných krajinách, ale riešme problémy menšín, ktoré sú v tejto krajine, a táto menšina má evidentne problém, pretože ona to hovorí, že ten problém má. A našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby táto menšina už tie problémy nemala.
Ďakujem.
Neautorizovaný
18:25
Uvádzajúci uvádza bod 18:25
Miroslav ČížAk niekto chce kritizovať povedzmeže priebeh prerokovania návrhov zákonov, tak sám nemá porušovať rokovací poriadok, ale predsa len býva zvykom, že v atmosfére, v ktorej prerokovávame zákon, je možno povedať minimum slov. Ak OĽaNO nerešpektuje nepísané zákony, aspoň písané, pán spravodajca, v záverečnom vystúpení, keď už nie je možné reagovať na vás, už nebýva zvykom prednášať politické...
Ak niekto chce kritizovať povedzmeže priebeh prerokovania návrhov zákonov, tak sám nemá porušovať rokovací poriadok, ale predsa len býva zvykom, že v atmosfére, v ktorej prerokovávame zákon, je možno povedať minimum slov. Ak OĽaNO nerešpektuje nepísané zákony, aspoň písané, pán spravodajca, v záverečnom vystúpení, keď už nie je možné reagovať na vás, už nebýva zvykom prednášať politické stanoviská. Oznámia sa plénu okolnosti, ktoré z pohľadu spravodajcu sú dôležité pre hlasovanie. Ak to bolo nedopatrenosťou, tak mi prepáčte, že som to komentoval.
Vážené kolegyne, kolegovia, na mne visí atmosféra týchto dvoch dní, ktoré som tu strávil počúvaním tejto diskusie, keďže ten pán Hlina, chcem povedať, že je nesmierne dôležité, aby sme rešpektovali právo odísť zo sály a podobne, pretože ja mám už svoje roky a zistil som, že musím začať chodiť do kúpeľov po tejto rozprave, ak mi teda to odpustíte. A teraz už, ak dovolíte, veľmi krátko.
Výbor ma poveril svojím uznesením, aby som vám predložil návrh veľmi kratučkej novely zákona, ktoré spôsobilo to, že sme zákon č. 372/1990 o priestupkoch novelizovali a je to dôsledkom skutočností, že poslanci nemáme imunitu. V súvislosti s týmto zákonom sme totiž prijali jednu zásadu, že ústavní činitelia, ktorí spáchali priestupok, tak o tejto udalosti treba informovať mandátový a imunitný výbor. Je faktom, že mandátový a imunitný výbor nemá v portfóliu žiadne oprávnenie a ani nemá žiadny návod v príslušnom právnom predpise, čo má s takýmto oznámením robiť a osobitne v situácii, keď už poslanci nie sú adresátmi priestupkovej imunity, tak v takom prípade takéto ustanovenie je úplne nadbytočné. Chcem povedať, že tento návrh zákona sme prijali v našom výbore nezmyselne.
Takže dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, a ak bude treba k tomu hovoriť širšie, prípadne sa dotknúť antiky alebo niektorých iných dôležitých vecí, ktoré s tým súvisia, tak potom prosím v rozprave.
Uvádzajúci uvádza bod
30.10.2012 o 18:25 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Ak niekto chce kritizovať povedzmeže priebeh prerokovania návrhov zákonov, tak sám nemá porušovať rokovací poriadok, ale predsa len býva zvykom, že v atmosfére, v ktorej prerokovávame zákon, je možno povedať minimum slov. Ak OĽaNO nerešpektuje nepísané zákony, aspoň písané, pán spravodajca, v záverečnom vystúpení, keď už nie je možné reagovať na vás, už nebýva zvykom prednášať politické stanoviská. Oznámia sa plénu okolnosti, ktoré z pohľadu spravodajcu sú dôležité pre hlasovanie. Ak to bolo nedopatrenosťou, tak mi prepáčte, že som to komentoval.
Vážené kolegyne, kolegovia, na mne visí atmosféra týchto dvoch dní, ktoré som tu strávil počúvaním tejto diskusie, keďže ten pán Hlina, chcem povedať, že je nesmierne dôležité, aby sme rešpektovali právo odísť zo sály a podobne, pretože ja mám už svoje roky a zistil som, že musím začať chodiť do kúpeľov po tejto rozprave, ak mi teda to odpustíte. A teraz už, ak dovolíte, veľmi krátko.
Výbor ma poveril svojím uznesením, aby som vám predložil návrh veľmi kratučkej novely zákona, ktoré spôsobilo to, že sme zákon č. 372/1990 o priestupkoch novelizovali a je to dôsledkom skutočností, že poslanci nemáme imunitu. V súvislosti s týmto zákonom sme totiž prijali jednu zásadu, že ústavní činitelia, ktorí spáchali priestupok, tak o tejto udalosti treba informovať mandátový a imunitný výbor. Je faktom, že mandátový a imunitný výbor nemá v portfóliu žiadne oprávnenie a ani nemá žiadny návod v príslušnom právnom predpise, čo má s takýmto oznámením robiť a osobitne v situácii, keď už poslanci nie sú adresátmi priestupkovej imunity, tak v takom prípade takéto ustanovenie je úplne nadbytočné. Chcem povedať, že tento návrh zákona sme prijali v našom výbore nezmyselne.
Takže dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, a ak bude treba k tomu hovoriť širšie, prípadne sa dotknúť antiky alebo niektorých iných dôležitých vecí, ktoré s tým súvisia, tak potom prosím v rozprave.
Neautorizovaný
18:28
K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania-voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku prakticky neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominantne kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä nedeľné sviatočné a sviatočné teda popoludnia, a to nielen v mestách, ale aj čoraz častejšie aj na vidieku, veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov: od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy.
Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný kľud ako-tak dodržiaval, tak dnes, keď na kresťanské tradície sa odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia či kultúrni barbari.
Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktoré majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediný, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí liberáli.
Pokúsim sa vás, priatelia, presvedčiť, že ani vy na takéto odmietavé postoje nemáte dôvod, lebo ako znie jedna z okrídlených definícií, "sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda druhých".
Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je našťastie stále ešte väčšina. Takže na koho slobodu sa máme, alebo za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak väčšina trpí aktivitou menšiny?
Napokon už etymológia slova "nedeľa" či slovné spojenie "dni pracovného pokoja", teda dní, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom, a nie práci. Tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať.
V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie kľudového režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu. Tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22. hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časového intervalu, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa, a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Zároveň je však treba zdôrazniť, že kľud neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi.
Znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby odlišné od rušiteľa kľudu mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo kľudový režim počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov týchto dní.
Rozsah takýchto aktivít by mal byť predmetom úpravy všeobecne záväzného právneho nariadenia obce. Ak dôjde k jeho nedodržaniu, správnym orgánom na prejednanie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch obvodný úrad.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
K tomu dovoľte malú poznámku. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu o neutrálnom vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Sme presvedčení, ako trojica predkladateľov, vážené dámy a vážení páni, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska, a preto vás žiadame o vašu podporu. Aj keď je vás tu len menšina.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som tuná predniesol zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon SNR o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ďalej budem používať legislatívnu skratku "návrh zákona alebo novela", predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc.
K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania-voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku prakticky neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominantne kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä nedeľné sviatočné a sviatočné teda popoludnia, a to nielen v mestách, ale aj čoraz častejšie aj na vidieku, veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov: od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy.
Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný kľud ako-tak dodržiaval, tak dnes, keď na kresťanské tradície sa odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia či kultúrni barbari.
Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktoré majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediný, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí liberáli.
Pokúsim sa vás, priatelia, presvedčiť, že ani vy na takéto odmietavé postoje nemáte dôvod, lebo ako znie jedna z okrídlených definícií, "sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda druhých".
Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je našťastie stále ešte väčšina. Takže na koho slobodu sa máme, alebo za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak väčšina trpí aktivitou menšiny?
Napokon už etymológia slova "nedeľa" či slovné spojenie "dni pracovného pokoja", teda dní, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom, a nie práci. Tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať.
V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie kľudového režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu. Tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22. hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časového intervalu, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa, a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Zároveň je však treba zdôrazniť, že kľud neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi.
Znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby odlišné od rušiteľa kľudu mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo kľudový režim počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov týchto dní.
Rozsah takýchto aktivít by mal byť predmetom úpravy všeobecne záväzného právneho nariadenia obce. Ak dôjde k jeho nedodržaniu, správnym orgánom na prejednanie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch obvodný úrad.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
K tomu dovoľte malú poznámku. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu o neutrálnom vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Sme presvedčení, ako trojica predkladateľov, vážené dámy a vážení páni, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska, a preto vás žiadame o vašu podporu. Aj keď je vás tu len menšina.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
18:35
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 211 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Dovolím si vás oboznámiť ešte s druhou spravodajskou správou.
Výbor Národnej rady Slovenskej pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil, pardon, to je, ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 255. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 238 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 233). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 211 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Dovolím si vás oboznámiť ešte s druhou spravodajskou správou.
Výbor Národnej rady Slovenskej pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil, pardon, to je, ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 255. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 238 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
18:43
Vystúpenie v rozprave 18:43
Štefan KuffaNaozaj na Slovensku sa rozbehol taký národný šport, kedy máme motorizované kosačky, či už elektrické, alebo motorové, tak obyčajne beháme po tých záhradkách našich a kosíme práve v nedeľu. Viem, že to bude možno problém pre mnohých ľudí, zase na druhej strane, ktorí si plánujú nejak takto cielene práve tú prácu na tú nedeľu, ale zase...
Naozaj na Slovensku sa rozbehol taký národný šport, kedy máme motorizované kosačky, či už elektrické, alebo motorové, tak obyčajne beháme po tých záhradkách našich a kosíme práve v nedeľu. Viem, že to bude možno problém pre mnohých ľudí, zase na druhej strane, ktorí si plánujú nejak takto cielene práve tú prácu na tú nedeľu, ale zase skúsme sa vžiť do inej situácie a naozaj nesúvisí to s tým, že či teda jedni chcú ísť do kostola, alebo nechcú. Ale jednoducho chcete si na tej záhrade pri svojom domčeku relaxovať a odpočívať a taký sused vám bude hneď vedľa, bude vám s tou kosačkou vrčať alebo zapne si miešačku, alebo vŕtačku, zbíjačku. Myslím si, že nie je to vhodné, aby v nedeľu, kedy naozaj tá rodina, kedy sa zíde spolu, chce si oddýchnuť aj zrelaxovať, tak v podstate zase tí ďalší ľudia, ktorí sú intolerantní voči tomuto a voči tomuto relaxu, tak robia tento nadmerný hluk.
Kolegu som tu začul, tak ja neviem, hádam mi to aj odpustí, ale on sa chystá, že povedať, aj hlahol zvonov alebo zvonenie zvonov je nadmerným hlukom v nedeľu. Dovolím si na to takúto poznámku. Zvony nevydávajú hluk, ale zvuk a v tom je ten podstatný rozdiel. Zvony zvonia, je aj zvonkohra alebo zvon, ktorý krásne ako zvoní, je, vydáva taký hlahol. Naši dedovia boli tí, ktorí práve pracovali na poliach, ale oni si to vedeli zariadiť inak, že tú nedeľu naozaj mali tú voľnú, boli s rodinou doma, ale ten hlahol zvonov bol ten, kedy bol príležitosťou k zastaveniu sa v práci a či to bolo napoludnie, alebo večer, večer to bol signál na to, že už teda schyľuje sa deň ku koncu a končili túto prácu.
Takže dovolím si povedať, že zvony nie sú tie, ktoré by spôsobovali nadmerný hluk, pretože ony vydávajú zvuk a tento zvuk je príjemný, na rozdiel od strojov a zariadení, ktoré tuná veľakrát naozaj práve v nedeľu ich zapíname.
Ďakujem, ja len toľko.
Vystúpenie v rozprave
30.10.2012 o 18:43 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, kolegyne, dobrý večer, niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Naozaj na Slovensku sa rozbehol taký národný šport, kedy máme motorizované kosačky, či už elektrické, alebo motorové, tak obyčajne beháme po tých záhradkách našich a kosíme práve v nedeľu. Viem, že to bude možno problém pre mnohých ľudí, zase na druhej strane, ktorí si plánujú nejak takto cielene práve tú prácu na tú nedeľu, ale zase skúsme sa vžiť do inej situácie a naozaj nesúvisí to s tým, že či teda jedni chcú ísť do kostola, alebo nechcú. Ale jednoducho chcete si na tej záhrade pri svojom domčeku relaxovať a odpočívať a taký sused vám bude hneď vedľa, bude vám s tou kosačkou vrčať alebo zapne si miešačku, alebo vŕtačku, zbíjačku. Myslím si, že nie je to vhodné, aby v nedeľu, kedy naozaj tá rodina, kedy sa zíde spolu, chce si oddýchnuť aj zrelaxovať, tak v podstate zase tí ďalší ľudia, ktorí sú intolerantní voči tomuto a voči tomuto relaxu, tak robia tento nadmerný hluk.
Kolegu som tu začul, tak ja neviem, hádam mi to aj odpustí, ale on sa chystá, že povedať, aj hlahol zvonov alebo zvonenie zvonov je nadmerným hlukom v nedeľu. Dovolím si na to takúto poznámku. Zvony nevydávajú hluk, ale zvuk a v tom je ten podstatný rozdiel. Zvony zvonia, je aj zvonkohra alebo zvon, ktorý krásne ako zvoní, je, vydáva taký hlahol. Naši dedovia boli tí, ktorí práve pracovali na poliach, ale oni si to vedeli zariadiť inak, že tú nedeľu naozaj mali tú voľnú, boli s rodinou doma, ale ten hlahol zvonov bol ten, kedy bol príležitosťou k zastaveniu sa v práci a či to bolo napoludnie, alebo večer, večer to bol signál na to, že už teda schyľuje sa deň ku koncu a končili túto prácu.
Takže dovolím si povedať, že zvony nie sú tie, ktoré by spôsobovali nadmerný hluk, pretože ony vydávajú zvuk a tento zvuk je príjemný, na rozdiel od strojov a zariadení, ktoré tuná veľakrát naozaj práve v nedeľu ich zapíname.
Ďakujem, ja len toľko.
Neautorizovaný
18:47
Vystúpenie v rozprave 18:47
Martin FeckoMyslím, že predkladá sa tu, predkladateľ predkladá návrh zákona, ktorý neruší súčasný stav, ale zároveň hovorí o tom, že všeobecne záväzné nariadenie obce...
Myslím, že predkladá sa tu, predkladateľ predkladá návrh zákona, ktorý neruší súčasný stav, ale zároveň hovorí o tom, že všeobecne záväzné nariadenie obce bude nad ustanovením zákona o priestupkoch. To je podstatný rozdiel. To znamená, že tá obec, tá obec a tí ľudia, ktorí si tam tých svojich zástupcov zvolili, aby zastupovali jednotlivé ulice, jednotlivé domy, aby títo mohli povedať, ako sa chceme správať aj v tejto otázke v našej obci. Myslím, že tam je to o tom priamom človeku, o priamom dosahu na chod v danej obci, na kľud, na zabezpečenie normálneho priebehu života, či už nočného, alebo denného.
A ja ako veriaci musím povedať, že z osobného života mal som veľkú dilemu, keď som študoval na vysokej škole a študoval som v Nitre a keď som išiel potajme v nedeľu do kostola, lebo aj tam nás fotili, že či sme tam, alebo nie sme tam, a zrazu som počul, že tam hučí miešačka, tam niekto kosí, tam niekto doslova buduje dom, tak pre mňa, kde v Prešove to bolo nemysliteľné, teraz hovorím o 70. rokoch, tak prakticky som bol v takom miernom šoku a som nevedel pochopiť, že čo sa tu deje, kde sme to, hej. Veď aj Pán Boh stvoril Zem za sedem dní a šesť dní pracoval a siedmy deň odpočíval.
Takže, žiaľ, život vyzerá takto, že stále sa niekde rútime, človeka sme už posunuli do polohy ľudského zdroja, to znamená zdroj, ktorý má byť vyšťavený a potom asi odvrhnutý, pretože už ho netreba. A pýtam sa: To by mal byť ako náš cieľ, aby sme tu robili nie 24 hodín, ale 48 hodín keby bolo? Proste že durch? Ten mamom peňazí je taký neskutočný, že musíme to robiť?
Takže myslím si, že mali by sme brať ohľad trošku, lebo tak by som povedal, keď si niekto myslí, že niečo preskočí, nepreskočíte nič. Stačí jeden infarkt, jeden nejaký ten, nejakú zápchu, ktorú dostanete dajme tomu v mozgu, a končíte.
Takže myslím si, že mali by sme si, keď hovoríme, že chceme rozvíjať demokraciu a nejakú aj možno aj tú slobodu, ale nie svojvôľu, tak mali by sme prakticky dbať aj na svoj nejaký relax a odpočinok a hlavne, keď nežijeme vo vzduchoprázdne, ale žijeme v nejakej komunite so svojimi susedmi, so svojimi spoluobčanmi, mali by sme o to viac brať ohľad aj na nich a aktivity, ktoré by mohli rušivo zapôsobiť na nich, by sme sa mali vyvarovať.
To je môj názor a dúfam, že mi každý uzná za pravdu, že najhoršie je, keď máte suseda nevystatého, ako my hovoríme, hej, ktorý vám bude robiť just naprieky, pretože on je ten veľký, on si to môže dovoliť. A potom začínajú byť tie kadejaké spory, zaťažujeme súdy, priestupkové oddelenia a neviem aké úrady, a pritom možnože by stačilo iba trošku si uvedomiť, trošku sa pokoriť, mať súcit k blížnemu, snažiť sa mu pomôcť. A momentálne sa stráca komunikácia. A to mi najviac vadí. Pretože začíname sa murovať veľkými plotmi, aby nás nevideli, aby som nepočul. A pokiaľ prestaneme komunikovať, je to veľmi zlé.
Tak preto myslím si, že aj tento návrh zákona, ktorý hovorí od času 22.00 hod. do 6.00 hod. a v nedeľu a pri štátnych sviatkoch, že by sa nemali vykonávať určité veci, ktoré by rušili, a hlavne teda akustickým zvukom a signálom, tak myslím si, že áno, dostali sme sa do takého štádia, že musíme to už možnože aj obmedziť alebo dať obmedzenie zákonom, lebo ľudia sami od seba na to by asi, alebo nechcú prísť, aby si to proste sami uvedomili a povedali, že nechcem robiť zlo, chcem žiť v normálnej komunite a nebudem predsa to, čo mne sa nepáči, robiť niekomu inému. Lebo neverím, že ten, kto kosí, a keby tam prišiel niekto so štyrmi kosačkami alebo ešte väčším ruchom, takže by ho to nevyrušovalo. Stopercentne by ho to vyrušovalo, ale on si povie, dobre, ja nestíham. Nestíhaš? A vieš vôbec, ako beží život? Ty myslíš, že niečo preskočíš? Nepreskočíš. Zastav sa, človeče, opáč sa, povedz: stačilo.
Ja tiež teraz, keď som poslancom, každý mi povedal, že, pán Fecko, vy sa už len vykašlete na les, nebudete nič kosiť, čo máme nejaké role alebo čo. Ja hovorím, čo? Malo by to byť o tom, že ukáž, že to dokážeš a dokážeš to aj tak, že v nedeľu nebudeš robiť, stihneš to v sobotu. Ide o to, aby ste si to vedeli zariadiť. Nielen o manažeringu, áno, aj o manažeringu času a hlavne vašej vôle, či to chcete, alebo nechcete a jak beriete ten život.
Takže ja si myslím, že mali by sme, jak som už svojho času spomínal, zákonmi ľuďom život uľahčovať, nie ho komplikovať. A myslím, že tento návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, iba skvalitní medziľudské vzťahy, obce znovu si budú môcť povedať, že, áno, všeobecne záväzné nariadenie obce je ten doklad, ktorý hovorí, čo ja si tu v tejto obci môžem dovoliť cez svojich poslancov a cez svojich obyvateľov. A samozrejme, že mnohé obce to budú mať rozličné, však nato tu je. Život není iba o modrom, ani iba o bielom, ani čiernom, ani bielom, ale je o farbách, ktoré sa prejavujú aj vo vzťahoch, v spolunažívaní a to je tá krása na tom živote, že nemôžme to zaškatuľkovať. Že pôjdeme na Oravu, je to ináč ako na Zemplíne, pôjdeme do Malaciek, je to ináč ako v Snine, ale malo by to v prvom rade o tých ľuďoch. A ľudia by mali pochopiť, že na tejto Zemi nie sme nato, aby sme sa tu navzájom doslova zožierali a robili si z toho peklo, ale nato, aby sme vzdali hold, že vieme žiť a že tá šanca, ktorá nám tu bola daná, na tejto Zemi, vieme ju využiť tak, aby sme, keď raz sa budeme uberať z tohto sveta, povedali, že dobrý beh sme bežali a robotu sme ukončili.
Takže, vážení, dúfam, že tento zákon není politický. Keď niekto povie, že je to politikum, tak ja poviem, že nie. Pretože rušenie kľudu sa týka všeckých občanov tejto zemegule. Takže nehovorte, že tu ide OĽaNO robiť nejaké politikum a že pán Huba je ten prvý, ktorý si tu ide tú politiku robiť, lebo ho nebude mať kto v ďalších voľbách voliť, hej. (Povedané so smiechom.) Tak to myslím, že nie, to sa už z toho preberme. Lebo toto je o tom, aby sme, keď si to ľudia sami neuvedomujú a musíme to ustanoviť nejakým zákonom, aby si nerobili doslova že naprieky, tak ten zákon je tu predkladaný a myslím si, že má svoje ratio a malo by to byť takto aj chápané.
Takže, kolegovia, je tu síce minimálne politické spektrum, ale dúfam, že niekto si to možnože aj spustí spätne a že bol by som veľmi rád, keby ste tento zákon podporili. Ja ho všeckými desiatimi podporujem a budem rád, keď si ľudia uvedomia, že život není iba o práci, ale život je o odpočinku a ten odpočinok by tu mal byť a nočný kľud stopercentne musíme zachovávať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
30.10.2012 o 18:47 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby aj ja som trošku prispel svojím dielom ku a svojím názorom, ako vidím ja porušovanie nejakých hlukových, by som povedal, že aktivít týkajúcich sa ľudských činností, ľudskej činnosti.
Myslím, že predkladá sa tu, predkladateľ predkladá návrh zákona, ktorý neruší súčasný stav, ale zároveň hovorí o tom, že všeobecne záväzné nariadenie obce bude nad ustanovením zákona o priestupkoch. To je podstatný rozdiel. To znamená, že tá obec, tá obec a tí ľudia, ktorí si tam tých svojich zástupcov zvolili, aby zastupovali jednotlivé ulice, jednotlivé domy, aby títo mohli povedať, ako sa chceme správať aj v tejto otázke v našej obci. Myslím, že tam je to o tom priamom človeku, o priamom dosahu na chod v danej obci, na kľud, na zabezpečenie normálneho priebehu života, či už nočného, alebo denného.
A ja ako veriaci musím povedať, že z osobného života mal som veľkú dilemu, keď som študoval na vysokej škole a študoval som v Nitre a keď som išiel potajme v nedeľu do kostola, lebo aj tam nás fotili, že či sme tam, alebo nie sme tam, a zrazu som počul, že tam hučí miešačka, tam niekto kosí, tam niekto doslova buduje dom, tak pre mňa, kde v Prešove to bolo nemysliteľné, teraz hovorím o 70. rokoch, tak prakticky som bol v takom miernom šoku a som nevedel pochopiť, že čo sa tu deje, kde sme to, hej. Veď aj Pán Boh stvoril Zem za sedem dní a šesť dní pracoval a siedmy deň odpočíval.
Takže, žiaľ, život vyzerá takto, že stále sa niekde rútime, človeka sme už posunuli do polohy ľudského zdroja, to znamená zdroj, ktorý má byť vyšťavený a potom asi odvrhnutý, pretože už ho netreba. A pýtam sa: To by mal byť ako náš cieľ, aby sme tu robili nie 24 hodín, ale 48 hodín keby bolo? Proste že durch? Ten mamom peňazí je taký neskutočný, že musíme to robiť?
Takže myslím si, že mali by sme brať ohľad trošku, lebo tak by som povedal, keď si niekto myslí, že niečo preskočí, nepreskočíte nič. Stačí jeden infarkt, jeden nejaký ten, nejakú zápchu, ktorú dostanete dajme tomu v mozgu, a končíte.
Takže myslím si, že mali by sme si, keď hovoríme, že chceme rozvíjať demokraciu a nejakú aj možno aj tú slobodu, ale nie svojvôľu, tak mali by sme prakticky dbať aj na svoj nejaký relax a odpočinok a hlavne, keď nežijeme vo vzduchoprázdne, ale žijeme v nejakej komunite so svojimi susedmi, so svojimi spoluobčanmi, mali by sme o to viac brať ohľad aj na nich a aktivity, ktoré by mohli rušivo zapôsobiť na nich, by sme sa mali vyvarovať.
To je môj názor a dúfam, že mi každý uzná za pravdu, že najhoršie je, keď máte suseda nevystatého, ako my hovoríme, hej, ktorý vám bude robiť just naprieky, pretože on je ten veľký, on si to môže dovoliť. A potom začínajú byť tie kadejaké spory, zaťažujeme súdy, priestupkové oddelenia a neviem aké úrady, a pritom možnože by stačilo iba trošku si uvedomiť, trošku sa pokoriť, mať súcit k blížnemu, snažiť sa mu pomôcť. A momentálne sa stráca komunikácia. A to mi najviac vadí. Pretože začíname sa murovať veľkými plotmi, aby nás nevideli, aby som nepočul. A pokiaľ prestaneme komunikovať, je to veľmi zlé.
Tak preto myslím si, že aj tento návrh zákona, ktorý hovorí od času 22.00 hod. do 6.00 hod. a v nedeľu a pri štátnych sviatkoch, že by sa nemali vykonávať určité veci, ktoré by rušili, a hlavne teda akustickým zvukom a signálom, tak myslím si, že áno, dostali sme sa do takého štádia, že musíme to už možnože aj obmedziť alebo dať obmedzenie zákonom, lebo ľudia sami od seba na to by asi, alebo nechcú prísť, aby si to proste sami uvedomili a povedali, že nechcem robiť zlo, chcem žiť v normálnej komunite a nebudem predsa to, čo mne sa nepáči, robiť niekomu inému. Lebo neverím, že ten, kto kosí, a keby tam prišiel niekto so štyrmi kosačkami alebo ešte väčším ruchom, takže by ho to nevyrušovalo. Stopercentne by ho to vyrušovalo, ale on si povie, dobre, ja nestíham. Nestíhaš? A vieš vôbec, ako beží život? Ty myslíš, že niečo preskočíš? Nepreskočíš. Zastav sa, človeče, opáč sa, povedz: stačilo.
Ja tiež teraz, keď som poslancom, každý mi povedal, že, pán Fecko, vy sa už len vykašlete na les, nebudete nič kosiť, čo máme nejaké role alebo čo. Ja hovorím, čo? Malo by to byť o tom, že ukáž, že to dokážeš a dokážeš to aj tak, že v nedeľu nebudeš robiť, stihneš to v sobotu. Ide o to, aby ste si to vedeli zariadiť. Nielen o manažeringu, áno, aj o manažeringu času a hlavne vašej vôle, či to chcete, alebo nechcete a jak beriete ten život.
Takže ja si myslím, že mali by sme, jak som už svojho času spomínal, zákonmi ľuďom život uľahčovať, nie ho komplikovať. A myslím, že tento návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, iba skvalitní medziľudské vzťahy, obce znovu si budú môcť povedať, že, áno, všeobecne záväzné nariadenie obce je ten doklad, ktorý hovorí, čo ja si tu v tejto obci môžem dovoliť cez svojich poslancov a cez svojich obyvateľov. A samozrejme, že mnohé obce to budú mať rozličné, však nato tu je. Život není iba o modrom, ani iba o bielom, ani čiernom, ani bielom, ale je o farbách, ktoré sa prejavujú aj vo vzťahoch, v spolunažívaní a to je tá krása na tom živote, že nemôžme to zaškatuľkovať. Že pôjdeme na Oravu, je to ináč ako na Zemplíne, pôjdeme do Malaciek, je to ináč ako v Snine, ale malo by to v prvom rade o tých ľuďoch. A ľudia by mali pochopiť, že na tejto Zemi nie sme nato, aby sme sa tu navzájom doslova zožierali a robili si z toho peklo, ale nato, aby sme vzdali hold, že vieme žiť a že tá šanca, ktorá nám tu bola daná, na tejto Zemi, vieme ju využiť tak, aby sme, keď raz sa budeme uberať z tohto sveta, povedali, že dobrý beh sme bežali a robotu sme ukončili.
Takže, vážení, dúfam, že tento zákon není politický. Keď niekto povie, že je to politikum, tak ja poviem, že nie. Pretože rušenie kľudu sa týka všeckých občanov tejto zemegule. Takže nehovorte, že tu ide OĽaNO robiť nejaké politikum a že pán Huba je ten prvý, ktorý si tu ide tú politiku robiť, lebo ho nebude mať kto v ďalších voľbách voliť, hej. (Povedané so smiechom.) Tak to myslím, že nie, to sa už z toho preberme. Lebo toto je o tom, aby sme, keď si to ľudia sami neuvedomujú a musíme to ustanoviť nejakým zákonom, aby si nerobili doslova že naprieky, tak ten zákon je tu predkladaný a myslím si, že má svoje ratio a malo by to byť takto aj chápané.
Takže, kolegovia, je tu síce minimálne politické spektrum, ale dúfam, že niekto si to možnože aj spustí spätne a že bol by som veľmi rád, keby ste tento zákon podporili. Ja ho všeckými desiatimi podporujem a budem rád, keď si ľudia uvedomia, že život není iba o práci, ale život je o odpočinku a ten odpočinok by tu mal byť a nočný kľud stopercentne musíme zachovávať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
18:55
Vystúpenie v rozprave 18:55
Richard VašečkaJe to možnosť, nie je to nariadenie, že to takto musí byť. Je to naozaj o tej lokálnej demokracii, kde sa môže naozaj posilniť tá miestna komunita, a tie rozdiely, tak ako spomenul predrečník pán Fecko, sú dostatočne veľké, a preto nemusíme riešiť to, že chceme tu z Bratislavy prikazovať alebo zakazovať niečo na východnom Slovensku alebo niekde na Gemeri, ale môžu si to ľudia rozhodnúť teda sami a dohodnúť sa podľa tých lokálnych potrieb.
Som presvedčený, že taký prirodzený rytmus práce a odpočinku, aj toho kľudu, aj keď tu mám takú poznámočku, že v zákone je použité slovo "kľud", ktoré myslím, že nie je spisovné, je to taký bohemizmus, aspoň tak vždycky hovorili kolegyne slovenčinárky v zborovni, keď sme použili, ale môžte ma poučiť. Budem rád, keď na mňa zareagujete. Takže mám takú otázočku, že či je to správne. Ja vždy žiakom hovorím, že ukľudni sa, takže ja to dosť používam. Ale je to dobrá vec, aby zavládol takýto pokoj, odpočinok, kľud, keď chceme, aby ľudia mali možnosť si odpočinúť, a potom teda aj lepšie podávať nejaký svoj pracovný výkon alebo úsilie.
Čiže ja tento zákon podporím a budem rád, keď dosiahne podporu dostatočnú nato, aby mohol prejsť do ďalšieho čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
30.10.2012 o 18:55 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Dobrý večer, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vytrvalci utorkového večera, ja by som možno povedal k tomuto zákonu toľko, že ma to prekvapilo, keď v rámci nášho klubu prišli s návrhom ľudia, ktorých nemožno obviňovať z toho, že by to bola pre nich nejaká vieroučná alebo ideologická otázka, ako sa to tým rado hádže. Podobne, ako keď sme hovorili o maloobchodnom predaji, spomínam to len ako paralelu, chcem povedať, že je normálne, že v každej krajine, a takisto aj na Slovensku, sú dni, ktoré sú označené ako pracovný deň, sú dni, ktoré sú označené ako sviatok, sú dni, ktoré sú označené ako deň pracovného pokoja. A z tohto dôvodu vítam tento návrh.
Je to možnosť, nie je to nariadenie, že to takto musí byť. Je to naozaj o tej lokálnej demokracii, kde sa môže naozaj posilniť tá miestna komunita, a tie rozdiely, tak ako spomenul predrečník pán Fecko, sú dostatočne veľké, a preto nemusíme riešiť to, že chceme tu z Bratislavy prikazovať alebo zakazovať niečo na východnom Slovensku alebo niekde na Gemeri, ale môžu si to ľudia rozhodnúť teda sami a dohodnúť sa podľa tých lokálnych potrieb.
Som presvedčený, že taký prirodzený rytmus práce a odpočinku, aj toho kľudu, aj keď tu mám takú poznámočku, že v zákone je použité slovo "kľud", ktoré myslím, že nie je spisovné, je to taký bohemizmus, aspoň tak vždycky hovorili kolegyne slovenčinárky v zborovni, keď sme použili, ale môžte ma poučiť. Budem rád, keď na mňa zareagujete. Takže mám takú otázočku, že či je to správne. Ja vždy žiakom hovorím, že ukľudni sa, takže ja to dosť používam. Ale je to dobrá vec, aby zavládol takýto pokoj, odpočinok, kľud, keď chceme, aby ľudia mali možnosť si odpočinúť, a potom teda aj lepšie podávať nejaký svoj pracovný výkon alebo úsilie.
Čiže ja tento zákon podporím a budem rád, keď dosiahne podporu dostatočnú nato, aby mohol prejsť do ďalšieho čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
18:59
Uvádzajúci uvádza bod 18:59
Mikuláš HubaBudem veľmi stručný. Máme ešte presne jednu minútu do konca, tak sa chcem len poďakovať všetkým trom podporovateľom tohto nášho návrhu. Veľmi správne pochopili náš zámer a dalo by sa povedať, že bližšie vysvetlili to, čo som ja v tom stručnom predkladacom slove sa snažil povedať.
Jedna jediná výhrada, ktorú som tam...
Budem veľmi stručný. Máme ešte presne jednu minútu do konca, tak sa chcem len poďakovať všetkým trom podporovateľom tohto nášho návrhu. Veľmi správne pochopili náš zámer a dalo by sa povedať, že bližšie vysvetlili to, čo som ja v tom stručnom predkladacom slove sa snažil povedať.
Jedna jediná výhrada, ktorú som tam zaregistroval, sa týkala toho pojmu kľud, či to nie je bohemizmus. Mne to tiež korektor automaticky v počítači podčiarkoval červenou, ale na druhej strane všetky právne normy slovenské, kde sa tento pojem vyskytuje a ktoré sú v súčasnosti platné, sa naň odvolávajú, takže sme sa alebo sme si dovolili naň odvolať aj my a používať ho v tej predkladacej správe a dôvodovej správe.
Ďakujem ešte raz. Pekný večer.
Uvádzajúci uvádza bod
30.10.2012 o 18:59 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
To je tým, že som už dvadsať a pol roka nepredkladal žiadny zákon, tak neviem ani, odkiaľ sa to robí presne.
Budem veľmi stručný. Máme ešte presne jednu minútu do konca, tak sa chcem len poďakovať všetkým trom podporovateľom tohto nášho návrhu. Veľmi správne pochopili náš zámer a dalo by sa povedať, že bližšie vysvetlili to, čo som ja v tom stručnom predkladacom slove sa snažil povedať.
Jedna jediná výhrada, ktorú som tam zaregistroval, sa týkala toho pojmu kľud, či to nie je bohemizmus. Mne to tiež korektor automaticky v počítači podčiarkoval červenou, ale na druhej strane všetky právne normy slovenské, kde sa tento pojem vyskytuje a ktoré sú v súčasnosti platné, sa naň odvolávajú, takže sme sa alebo sme si dovolili naň odvolať aj my a používať ho v tej predkladacej správe a dôvodovej správe.
Ďakujem ešte raz. Pekný večer.
Neautorizovaný
9:03
Predkladám opäť zámer zmeny autorského zákona. Na tejto schôdzi sme sa autorským zákonom zaoberali z dôvodu problémov v kolektívnej správe autorských práv, ktorá nakoniec dospela až do toho štádia, že sme boli...
Predkladám opäť zámer zmeny autorského zákona. Na tejto schôdzi sme sa autorským zákonom zaoberali z dôvodu problémov v kolektívnej správe autorských práv, ktorá nakoniec dospela až do toho štádia, že sme boli svedkami v nedávnom období až rezignácie jedného zo šéfov kolektívnej ochranky SOZA-y, alebo teda organizácie známej pod skratkou SOZA, Slovenského ochranného zväzu autorského, takže autorský zákon z roku 2003 má veľa problémov. Ja som sa rozhodol predložiť novelu autorského zákona, ktorá sa nevenuje priamo pôsobeniu kolektívnej ochrany autorských práv, ale upravuje niektoré iné aspekty, a dovolím si ctenú snemovňu požiadať o podporu tohto zámeru.
Úvodom, tak ako je napísané v dôvodovej správe tohto zámeru, by som sa chcel zamerať na cieľ návrhu, ktorým je jednoznačne vymedziť pojmy uvedené v autorskom zákone, ktoré odborná i laická verejnosť vnímajú nejasne, a z toho dôvodu sa následne stávajú predmetom sporov končiacich na súde, čo má sekundárne negatívny vplyv na nápad súdov, ako aj dĺžku súdneho konania v niektorých veciach. Napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky plánuje v súlade s jej programovým vyhlásením vypracovať nový autorský zákon, jeho prijatie sa predpokladá však až v období ku koncu roku 2014, možno 2015, pričom sa mi zdá, že je to dlhé obdobie na to, aby sa niektoré čiastkové otázky, napríklad formou aj opozičnej novelizácie platného autorského zákona, nedali vyriešiť tu a teraz. K takým otázkam, si myslím, že patrí aj úprava ustanovenia autorského zákona o kolektívnej správe, čo sa stalo minulý týždeň, a tak ako som sa snažil aj minulý týždeň predložiť v rámci tejto novely aj takzvanú úpravu verejných licencií, vychádzajúcich z autorského práva, čiže takzvaná otázka Creative Commons, ako aj určitých zjednodušených podmienok, ktoré sa v rámci autorskoprávnej agendy vyskytujú.
Myslím si, že jednoznačná, stanovenie jednoznačnosti zákona je výzvou pre každého jedného legislatívca, a preto aj otázka jednoznačného vymedzenia pojmov dielo a denné správy, ktorá je predmetom môjho, mojej malej novely a malej úpravy, ktorá má za cieľ hlavne jednoznačne vymedziť tieto pojmy, znesie pozornosť tejto snemovne, ako i to, aby mohlo, mohla byť podporená poslancami Národnej rady.
Iniciatíva bola vyvolaná názorovými nezhodami medzi subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú slobodu prejavu, napríklad vydavatelia novín, časopisov, rozhlasoví, televízni vysielatelia, a subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú šírenie informácie, najmä denných správ a ich sprostredkovanie širokej verejnosti formou poskytovania takzvaných derivátnych informačných služieb, alebo jednoducho povedané monitoring médií, napríklad Broadcast Monitor, monitoring rozhlasového a televízneho vysielania a Press clipping, čiže monitor tlače, ktoré sa neraz končia až spormi na súde o porušenie autorského práva a práv s ním súvisiacich, ak odhliadneme od potenciálnych aspektov možného narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže. Napríklad zneužívanie dominantného postavenia na trhu niektorým z týchto subjektov.
Ak by som sa mal zamerať presne k bodom, ktoré tento návrh rieši, jedná sa:
Po prvé, o definíciu minimálneho vkladu autora, ktorého dielo je jedinečným výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Táto úprava sa zameriava na to, že píšuci autori, píšuci novinári, mám za to, že sú autormi a pri svojej činnosti by mali byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Problematika, ktorá má za cieľ tento návrh novely upraviť, je v podstate veľmi nejasná definícia diela v zmysle autorstva. V definícii diela podľa § 7 súčasného znenia autorského zákona chýba zmienka o jeho jedinečnosti.
Predmetom autorského práva je literárne alebo iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, je súčasné znenie. Dielo má mať charakteristické znaky vlastnej tvorivej duševnej činnosti, pričom však nie je kladená podmienka na minimálny vklad autora. Táto definícia, ktorú chceme zaviesť a zjednodušiť možno posudzovanie, má teda za cieľ zjednodušiť posúdenie charakteru výtvorov, podľa čoho by bolo možné určiť ich zaradenie a mieru prislúchajúcej ochrany podľa autorského zákona. Snažíme sa tu o jasné rozlíšenie medzi úradným dielom a spravodajstvom informačného charakteru a dielom, ktorému dal autor pridanú hodnotu vkladom svojej vlastnej jedinečnej tvorivej duševnej činnosti, alebo teda svojej vlastnej autorskej licencie.
Musím sa tu zastaviť aj pri definícii pojmu denná správa. Ochrana podľa súčasného znenia autorského zákona sa nevzťahuje na takzvané denné správy. S touto problematikou sa stretávajú najmä spravodajské agentúry, u nás SITA, či TASR a jednotliví redaktori, ktorí tieto správy spracúvajú, a teda sú tvorcami ich pridanej hodnoty. Uvádzame, že je potrebné rozlišovať medzi pojmom informácia na jednej strane, ktorá je komunikáciou s obsahom kto, kde, kedy, ako a prečo, a pojmom správa, ktorý je výsledkom spracovania informácie s pridanou hodnotou autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Čiže je treba rozlišovať medzi informáciou a správou. Informácia podľa aj medzinárodných zmlúv, ktorého je Slovensko súčasťou, nemá autorskoprávnu ochranu, pričom správa by ju mala mať, a k tomu by malo slúžiť presné zadefinovanie jedinečnej činnosti autora, aby bolo presne jasné podľa autorského zákona, ktoré správy, alebo teda ktoré celky by mali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Stala sa taká chyba, možno to nazvať aj chyba anglickým pojmom označená lost in translation, alebo stratený v preklade, keďže denná správa v anglickom jazyku News of the day, pod ktorou sa rozumejú udalosti dňa ako ucelený žurnalistický celok, je u nás často interpretovaná ako správa dňa, pričom sa neprihliada na mieru tvorivosti jej autora. Tu narážame na spor vo výklade pojmu denná správa alebo udalosť dňa, podľa ktorého by bolo možné literárne útvary v novinách zaradiť a následne určiť, aká ochrana z hľadiska autorstva im podľa zákona prináleží. Teda ktoré majú a ktoré nemajú ochranu podľa autorského zákona. Navrhovanou úpravou chceme spresniť autorský zákon tak, aby uvedené pojmy boli jasne definované a v praxi identifikovateľné. Aby na jednej strane bol chránený autor a aby mu boli priznané práva, ktoré mu za jeho prínos prináležia. Spracovanie informácie rozdielnymi autormi totiž nikdy nebude rovnaké a stvárnenie danej informácie do literárnej podoby nemožno a stvárneniu informácie dennej informácie do literárnej podoby nemožno uprieť existujúci vklad autora. Na základe tohto príkladu môžeme vidieť rozdiel medzi informáciou a správou. Tvorcom denných správ, teda novinárom, ktorí spracujú informáciu do žurnalistického diela a u ktorých je zjavný prvok intelektuálnej tvorivosti, minimálnej miery originality, by nemali byť upierané autorské práva. Na strane druhej zachovávame na zreteli, alebo máme na zreteli verejný záujem, právo občanov na informácie, na základe ktorého denné správy nespadajú pod ochranu autorského zákona, keďže na informáciu nemožno mať vlastnícky nárok. Je treba jasne teda rozlíšiť informáciu a správu. Informácia bez autorskoprávnej ochrany z hľadiska verejného záujmu, a teda práva občanov na informácie, na druhej strane treba jasne rozlíšiť správu a intelektuálny duševný vklad autora, ktorý s danou informáciou pracuje a pridáva k nemu na základe autorskej, umeleckej, alebo akejkoľvek inej licencie nejakú pridanú hodnotu.
Návrh zákona si dáva za cieľ pozitívne prispieť k diskusii týkajúcej sa limitov a vzájomného ovplyvňovania sa dvoch základných práv a slobôd, a to práva na informácie garantovaného okrem medzinárodných dohovorov aj čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a slobody prejavu, rovnako garantovanej tak na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni tým istým článkom Ústavy Slovenskej republiky, ale aj širšie k diskusii o adekvátnosti súčasnej autorskoprávnej ochrany na Slovensku, ktorá sa odvíja predovšetkým od kvality jednotlivých ustanovení autorského zákona a ich vzájomnej previazanosti. Možno sa zamyslieť aj nad tým, či by nebolo vhodnejšie upraviť pojem denné správy v samostatnom ustanovení, napríklad v novom písmene v § 7 ods. 3 autorského zákona tak, ako to už dlhšiu dobu navrhuje odborná verejnosť, a to formulačne v intenciách tohto návrhu zákona. Pozitívnym dopadom takejto úpravy by bolo jednoznačné potvrdenie toho, že denné správy nemožno považovať za úradné diela, ako to, žiaľ, v minulosti bolo nesprávne interpretované aj Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo nie je v súlade ani so samotným Bernským dohovorom a jeho výkladom. Rovnako sa možno zamyslieť nad podnetmi odbornej verejnosti, ktoré požadujú spresnenie ustanovenia zakotvujúceho takzvanú spravodajskú licenciu § 33 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) v spojení s § 25 a treťou vetou, a to podľa vzoru českej právnej úpravy, ktorá je vnímaná nielen v domácom, ale aj v európskom kontexte veľmi pozitívne.
Chcel by som sa ešte v krátkosti dotknúť niektorých pojmov, keďže táto problematika je natoľko široká, aby sme sa nezamotali v nejakej jemnej pavučine autorskoprávnej ochrany, chcel by som spomínaný Bernský dohovor trošička, cteným kolegom objasniť. Pojem dielo, ktoré uvádza náš autorský zákon vymedzený v § 7 autorského zákona, vychádza z takzvaného Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. V platnom znení ďalej sa používa teda názov Bernský dohovor, ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom, na ktorý sa odkazuje dohovor WEPU a o autorskom zákone z roku 1996, ale aj všetky právne akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ či Európy. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky je zverejnený formou vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980. Bernský dohovor charakterizuje dielo ako výtvor, respektíve výsledok duševnej činnosti, a neobsahuje výslovne zmienku o originalite, respektíve jedinečnosti diela, hoci sa má za to, že takýto koncept originality jedinečnosti diela je obsiahnutý v tomto pojme od začiatku. Vnútroštátne právne poriadky jednotlivých štátov, v ktorých bol tento dohovor implementovaný, vrátane právneho poriadku Európskej únie však pojem dielo ďalej rozvíjajú a charakterizujú podrobnejšie a komplexnejšie, a to aj pod vplyvom judikatúry a právnej vedy, pričom výnimkou nie je ani koncept originality, čiže jedinečnosti diela, čo je aj mojím zámerom pri predkladaní tejto novely. Napríklad v nemeckom autorskom zákone sa hovorí o autorovej vlastnej tvorivej činnosti, pričom slovo vlastný sa interpretuje ako originálny. Slovo originálny je spomenuté aj v autorskom zákone Spojeného kráľovstva z roku 1988, takzvaný Copyright Designs and Patents Act z roku 1988, zatiaľ čo vo francúzskom autorskom zákone, ako aj autorských zákonov severských štátov Európy sa výslovne slovo originálny neuvádza. Spomína sa však výtvor tvorivej duševnej činnosti autora.
K bodu 1 môjho návrhu by som chcel poznamenať, že tak ako smernica EÚ z oblasti autorského práva sa spracováva s komplexnejším pojmom diela, ktorý používa aj slovenský autorský zákon, a to, ako z výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom aj v zahraničnej odbornej literatúre sa má za to, že takýto komplexný pojem je určitým kompromisom medzi právnou tradíciou kontinentálneho systému práva, čiže nášho, ktorý pracuje prevažne s pojmom tvorivá duševná činnosť a právnou tradíciou anglo-amerického systému práva Common Law System, ktorý pracuje s pojmom autorova vlastná činnosť, čo konkludentne predpokladá, že ide o originálny výsledok tvorivej činnosti. Napriek tomu, že smernice v normatívnom texte pojem originálny, jedinečný nepoužívajú, odkazujú na neho v odôvodneniach upravených v preambulách týchto smerníc. V tejto súvislosti možno uviesť napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov. Kodifikované znenie si môžete dohľadať z 5. 5. 2009, strana 16, ktorá v odôvodnení č. 8 hovorí o kritériách, ktoré je treba uplatniť s cieľom posúdiť, určiť, či počítačový program je, alebo nie je originálnym dielom, alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz. Mimoriadne vydanie, kapitola 13/zväzok 15 uvádza, že žiadne iné kritérium ako originalita v zmysle autorovej vlastnej duševnej činnosti, tvorivej činnosti, by sa nemalo uplatňovať pri určovaní, či databáza môže byť predmetom ochrany autorského práva. Koncept originality, teda jedinečnosti má dlhú právnu tradíciu tak v kontinentálnej Európe, ako aj na americkom kontinente a v anglosaskom právnom prostredí. V prípade kontinentálneho systému práva, do ktorého patrí aj naše slovenské právo, sa originalita vníma ako pečať autora zanechaná vo vytvorenom diele, takzvaná pečať originality. Takýto koncept možno nájsť aj v slovenskej právnej vede. V systéme anglo-amerického práva, osobitne v Spojených štátoch amerických, sa považuje v tomto smere za prelomový rozsudok Najvyššieho súdu USA vo veci Feist and Rural 499 US 340/1991, ktorý konštatoval, že ochrana autorského práva sa vzťahuje len na tie diela, ako výsledky tvorivej duševnej činnosti autora, ktoré vykazujú aspoň minimálne znaky originality, čiže jedinečnosti. Od roku 1991 je tak koncept originality pevnou a trvalou súčasťou pojmu diela chráneného autorským právom v USA v zmysle už spomínaného Bernského dohovoru. Napriek tomu, že koncept originality diela zabraňuje tomu, aby za diela boli považované napríklad aj plagiáty alebo kompiláty, tento koncept býva v súčasnosti spochybňovaný s odôvodnením použitia gramatického výkladu úvodnej vety § 7 ods. 1 s poukázaním na § 7 ods. 2 autorského zákona, na základe ktorého by malo byť aj usporiadanie obsahu ako výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora predmetom ochrany autorského práva. Keďže zo znenia zákona nie je jednoznačné, že aj v tomto prípade slová vlastná tvorivá činnosť autora možno vnímať ako kritérium originality, návrh zákona s cieľom vyriešiť túto nejasnosť dopĺňa slovko jedinečný do pojmu diela ako originálneho, to jest jedinečného výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podobnú formuláciu používa teda aj český autorský zákon, zákon č. 121/2000 Sb., ktorý v § 2 zakotvuje, že predmetom autorského práva je dielo, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora. Nakoniec aj Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitého rázu, závislého od individuálnych, osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol. Takže toľko k možným sporom a k možným odborným výtkam doplnenia slovka jedinečný. Celý čas sa tu bavíme v podstate o tomto slove, aby bolo presne a jasne rozlíšiteľné, čo autorskoprávnu ochranu má mať a čo autorskoprávnu ochranu mať nemá, na základe čoho by následne nemohli byť celky, ktoré autori vytvoria. A máme za to, že správy nie sú informácie. Ak niekto použije jedinečnú tvorivú činnosť, aby spadal pod autorsko-právnu ochranu aj podľa nášho právneho systému, alebo teda podľa nášho autorského zákona.
K bodu 2 stručne. Tu sa, ktorý následne prednesiem, tu sa zaoberáme pojmom takzvané denné správy alebo News of the day, ktoré nie sú považované za predmet ochrany autorského práva v zmysle čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Rovnako ako denné správy sú spod ochrany autorského práva v zmysle toho istého ustanovenia Bernského dohovoru vylúčené rôzne skutočnosti, a to na základe toho, že rôzne skutočnosti, ktoré majú povahu iba tlačových informácií, by teda z hľadiska verejného záujmu nemali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Kvôli spresneniu § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona, ako aj obsahu pojmu denné správy, ktorý nie je v právnych dokumentoch definovaný, návrh zákona špecifikuje, že denné správy sa považujú aj, že za denné správy sa považujú aj tlačové správy. Takéto doplnenie je v súlade s čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Hoci pojem denné správy Bernský dohovor ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje, má sa za to, že ide o súhrn informácií, myšlienok a udalostí bežného dňa vrátane tlačových správ, alebo mechanické pospájanie takýchto skutočností, ktorých cieľom je umožniť širokej verejnosti prístup k informáciám garantovaným tak medzinárodnými dohovormi, napríklad článok 11 Charty základných práv EÚ, ako aj vnútroštátnym právom, spomínaný článok 26 Ústavy. Článok 2 ods. 8 Bernského dohovoru je úzko spätý s jeho článkom 10, ktorý zakotvuje takzvanú spravodajskú licenciu, to jest výnimku, keď určité dielo nie je chránené autorským právom za predpokladu, že ich autor nevyjadrí takzvanú autorskú výhradu, a sú dodržané viaceré podmienky týkajúce sa citácie diela a jeho autora doslovne. Zákonodarstvám štátov únie sa vyhradzuje, aby dovolili rozmnožovať tlačou, vysielať rozhlasom, alebo televíziou, alebo prenášať po drôte na verejnosť články o aktuálnych, hospodárskych, politických, alebo náboženských otázkach uverejnených v novinách, alebo časopisoch, alebo diela tej istej povahy vysielané rozhlasom, televíziou, pokiaľ rozmnožovanie, vysielanie rozhlasom alebo televíziou nie je taký prenos, nie je výslovne, alebo taký prenos nie je výslovne vyhradený. Vždy však treba zreteľne uviesť prameň, právne následky porušenia tejto povinnosti určujú právne predpisy štátom, v ktorom sa uplatňuje nárok na ochranu. Takýmto spôsobom upravuje takzvanú spravodajskú licenciu aj smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2001/29 ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv. Na záver pre úplnosť treba uviesť aj ďalšiu výhradu, ktorú má, ktorú hovoríme v § 33 ods. 1 písm. d) a máme k dispozícii, a to súhlas autora sa nevyžaduje na verejné rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a až c) predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto nevyhradil. V praxi však neraz dochádza k prípadom, keď súčasťou denných správ sú napríklad články, ktoré spĺňajú všetky znaky diela a ako diela by aj mali používať autorskú právnu ochranu. Problematickým sa takéto posudzovanie stáva najmä vo vzťahu medzi vydavateľmi novín a časopisov a rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami na jednej strane a spoločnosťami, ktoré denné správy monitorujú na strane druhej. Vychádzajúc z vyhlásenia, ktoré je uvedené v správe hlavného výboru konferencie k otázkam práva duševného vlastníctva, ktorá sa konala v Štokholme v roku 1967, sa má vo všeobecnosti za to, že denné správy a udalosti nie sú v princípe predmetom ochrany autorského práva, ale články novinárov, alebo iné diela novinárov, ktoré prinášajú, obsahujú spravodajstvo. Predmetom takejto ochrany sú za predpokladu, že ich možno považovať za literárne alebo umelecké diela odvolávajúc sa na spomínaný Bernský dohovor. Preto platí, že v prípade každého jednotlivého článku treba zisťovať, či ide o autorské dielo v zmysle § 7 autorského zákona, alebo o dennú správu, ktorá nie je predmetom ochrany autorského práva. V tomto duchu sa nesie aj slovenská judikatúra, napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. konania 6 CO/314/2008-211. Zároveň platí, že nie každé uplatnenie autorskej výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a) za bodkočiarkou má automaticky za následok, že článok sa už nepovažuje za dennú správu, ale za dielo, pretože takto uplatnená autorská výhrada, hoci len je uplatnená riadne a včas pri článkoch, ktoré nie sú autorskými dielami, nemá žiaden právny význam. Opätovne možno uviesť už existujúcu judikatúru slovenských súdov. V tejto súvislosti možno uviesť aj kľúčové rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to rozhodnutie súdneho dvora vo veci CP/8 Infopacket International a tak ďalej, a tak ďalej. Súd v týchto prípadoch konštatoval, že aj články v novinách vrátane ich častí alebo jednotlivých viet sú predmetom ochrany autorského práva, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autorom, pričom posúdenie, či v konkrétnych prípadoch možno takýto článok považovať za dielo, je v právomoci vnútroštátneho súdu ako aj rozhodnutie súdneho dvora vo veci Infopacket International. Dánske Dank Bank Foreign z roku 2012, v ktorom súd konštatoval, že koncept oprávneného použitia v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. b ) smernice Európskeho parlamentu z roku 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti v platnom znení zahŕňa aj skenovaný článok z novín na komerčné účely a ich následné spracovanie do podoby prehľadu tlače bez toho, aby autor článku dal k tomu dal súhlas, pokiaľ to nezakazuje vnútroštátna legislatíva, keďže legislatíva EU to nezakazuje ako celok. Návrh zákona všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti zohľadňuje pri precizovaní pojmu denná správa, ktorý je uvedený v § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona s tým, že dennú správu, že za dennú správu sa nepovažuje nielen tá správa, ktorá je autorským dielom podľa § 7 ods. 1 a 2 autorského zákona, ale zároveň a kumulatívne takáto správa najčastejšie v podobe novinového článku len za predpokladu, že k nej bola vyjadrená autorská výhoda riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona § 33 ods. 1 písm. a) alebo d) v spojení s § 25 treťou vetou. Pri riadnom uplatňovaní nového znenia autorského zákona na základe prijatia môjho návrhu by aj na Slovensku nemalo dôjsť k obmedzovaniu súdnych sporov týkajúcich sa tejto problematiky a usporiadanie vzťahov medzi dotknutými subjektmi na relevantnom trhu na princípe primeraného použitia, takzvaného Fair Use a primeranej náhrady takzvanej Fair Compensation. Dovolil som si možno zoširšia uviesť problematiku vsunutia veľmi jednouchých pojmov, keďže autorskoprávna ochrana a celý problém je natoľko široký, že nie je ambíciou v súčasnom stave predkladať absolútny koncept a celý koncept autorskoprávnej ochrany, ktorý má v mnohých oblastiach obrovské problémy a týmto chcem dokumentovať aj to, že nielen kolektívna správa autorských práv na Slovensku mierne kríva, ale sú aj ďalšie ustanovenia autorského zákona, ktoré by v súčasnom stave zniesli úpravu. Chcem preto ešte raz požiadať ctených kolegov o podporu. Následne si dovolím predniesť v paragrafovom znení to, čo som sa snažil odôvodniť úvodom. Je to veľmi jednoduchý návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov, pričom, ja viem, ja chcem iba uviesť, že je to fakt veľmi jednoduchá úprava, ktorá napriek tomu dlhému úvodu by mohla nájsť podporu, a preto oba články, ktoré uvádzam, sa vlastne dajú zhrnúť do dvoch viet a to je to, že aby sme zadefinovali presne a jasne jedinečnosť autorského diela a aby sme zadefinovali presne a jasne, čo sú denné správy a čo denné správy nie sú, aby bolo na Slovensku súdom, autorom a používateľom jasné, na základe čoho jednotlivé celky používajú, alebo nepoužívajú autorskú právnu ochranu. Čiže prosím vás o podporu a dúfam, že toto nadobudne všeobecnú pozornosť a mohla by takáto úprava prejsť.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
6.11.2012 o 9:03 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. S týmito rannými úvodmi schôdzí bývajú problémy, ale ďakujem pánovi kolegovi, pánovi podpredsedovi výboru pre médiá a kultúru, že zobral spravodajcovstvo, takže môžeme začať.
Predkladám opäť zámer zmeny autorského zákona. Na tejto schôdzi sme sa autorským zákonom zaoberali z dôvodu problémov v kolektívnej správe autorských práv, ktorá nakoniec dospela až do toho štádia, že sme boli svedkami v nedávnom období až rezignácie jedného zo šéfov kolektívnej ochranky SOZA-y, alebo teda organizácie známej pod skratkou SOZA, Slovenského ochranného zväzu autorského, takže autorský zákon z roku 2003 má veľa problémov. Ja som sa rozhodol predložiť novelu autorského zákona, ktorá sa nevenuje priamo pôsobeniu kolektívnej ochrany autorských práv, ale upravuje niektoré iné aspekty, a dovolím si ctenú snemovňu požiadať o podporu tohto zámeru.
Úvodom, tak ako je napísané v dôvodovej správe tohto zámeru, by som sa chcel zamerať na cieľ návrhu, ktorým je jednoznačne vymedziť pojmy uvedené v autorskom zákone, ktoré odborná i laická verejnosť vnímajú nejasne, a z toho dôvodu sa následne stávajú predmetom sporov končiacich na súde, čo má sekundárne negatívny vplyv na nápad súdov, ako aj dĺžku súdneho konania v niektorých veciach. Napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky plánuje v súlade s jej programovým vyhlásením vypracovať nový autorský zákon, jeho prijatie sa predpokladá však až v období ku koncu roku 2014, možno 2015, pričom sa mi zdá, že je to dlhé obdobie na to, aby sa niektoré čiastkové otázky, napríklad formou aj opozičnej novelizácie platného autorského zákona, nedali vyriešiť tu a teraz. K takým otázkam, si myslím, že patrí aj úprava ustanovenia autorského zákona o kolektívnej správe, čo sa stalo minulý týždeň, a tak ako som sa snažil aj minulý týždeň predložiť v rámci tejto novely aj takzvanú úpravu verejných licencií, vychádzajúcich z autorského práva, čiže takzvaná otázka Creative Commons, ako aj určitých zjednodušených podmienok, ktoré sa v rámci autorskoprávnej agendy vyskytujú.
Myslím si, že jednoznačná, stanovenie jednoznačnosti zákona je výzvou pre každého jedného legislatívca, a preto aj otázka jednoznačného vymedzenia pojmov dielo a denné správy, ktorá je predmetom môjho, mojej malej novely a malej úpravy, ktorá má za cieľ hlavne jednoznačne vymedziť tieto pojmy, znesie pozornosť tejto snemovne, ako i to, aby mohlo, mohla byť podporená poslancami Národnej rady.
Iniciatíva bola vyvolaná názorovými nezhodami medzi subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú slobodu prejavu, napríklad vydavatelia novín, časopisov, rozhlasoví, televízni vysielatelia, a subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú šírenie informácie, najmä denných správ a ich sprostredkovanie širokej verejnosti formou poskytovania takzvaných derivátnych informačných služieb, alebo jednoducho povedané monitoring médií, napríklad Broadcast Monitor, monitoring rozhlasového a televízneho vysielania a Press clipping, čiže monitor tlače, ktoré sa neraz končia až spormi na súde o porušenie autorského práva a práv s ním súvisiacich, ak odhliadneme od potenciálnych aspektov možného narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže. Napríklad zneužívanie dominantného postavenia na trhu niektorým z týchto subjektov.
Ak by som sa mal zamerať presne k bodom, ktoré tento návrh rieši, jedná sa:
Po prvé, o definíciu minimálneho vkladu autora, ktorého dielo je jedinečným výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Táto úprava sa zameriava na to, že píšuci autori, píšuci novinári, mám za to, že sú autormi a pri svojej činnosti by mali byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Problematika, ktorá má za cieľ tento návrh novely upraviť, je v podstate veľmi nejasná definícia diela v zmysle autorstva. V definícii diela podľa § 7 súčasného znenia autorského zákona chýba zmienka o jeho jedinečnosti.
Predmetom autorského práva je literárne alebo iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, je súčasné znenie. Dielo má mať charakteristické znaky vlastnej tvorivej duševnej činnosti, pričom však nie je kladená podmienka na minimálny vklad autora. Táto definícia, ktorú chceme zaviesť a zjednodušiť možno posudzovanie, má teda za cieľ zjednodušiť posúdenie charakteru výtvorov, podľa čoho by bolo možné určiť ich zaradenie a mieru prislúchajúcej ochrany podľa autorského zákona. Snažíme sa tu o jasné rozlíšenie medzi úradným dielom a spravodajstvom informačného charakteru a dielom, ktorému dal autor pridanú hodnotu vkladom svojej vlastnej jedinečnej tvorivej duševnej činnosti, alebo teda svojej vlastnej autorskej licencie.
Musím sa tu zastaviť aj pri definícii pojmu denná správa. Ochrana podľa súčasného znenia autorského zákona sa nevzťahuje na takzvané denné správy. S touto problematikou sa stretávajú najmä spravodajské agentúry, u nás SITA, či TASR a jednotliví redaktori, ktorí tieto správy spracúvajú, a teda sú tvorcami ich pridanej hodnoty. Uvádzame, že je potrebné rozlišovať medzi pojmom informácia na jednej strane, ktorá je komunikáciou s obsahom kto, kde, kedy, ako a prečo, a pojmom správa, ktorý je výsledkom spracovania informácie s pridanou hodnotou autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Čiže je treba rozlišovať medzi informáciou a správou. Informácia podľa aj medzinárodných zmlúv, ktorého je Slovensko súčasťou, nemá autorskoprávnu ochranu, pričom správa by ju mala mať, a k tomu by malo slúžiť presné zadefinovanie jedinečnej činnosti autora, aby bolo presne jasné podľa autorského zákona, ktoré správy, alebo teda ktoré celky by mali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Stala sa taká chyba, možno to nazvať aj chyba anglickým pojmom označená lost in translation, alebo stratený v preklade, keďže denná správa v anglickom jazyku News of the day, pod ktorou sa rozumejú udalosti dňa ako ucelený žurnalistický celok, je u nás často interpretovaná ako správa dňa, pričom sa neprihliada na mieru tvorivosti jej autora. Tu narážame na spor vo výklade pojmu denná správa alebo udalosť dňa, podľa ktorého by bolo možné literárne útvary v novinách zaradiť a následne určiť, aká ochrana z hľadiska autorstva im podľa zákona prináleží. Teda ktoré majú a ktoré nemajú ochranu podľa autorského zákona. Navrhovanou úpravou chceme spresniť autorský zákon tak, aby uvedené pojmy boli jasne definované a v praxi identifikovateľné. Aby na jednej strane bol chránený autor a aby mu boli priznané práva, ktoré mu za jeho prínos prináležia. Spracovanie informácie rozdielnymi autormi totiž nikdy nebude rovnaké a stvárnenie danej informácie do literárnej podoby nemožno a stvárneniu informácie dennej informácie do literárnej podoby nemožno uprieť existujúci vklad autora. Na základe tohto príkladu môžeme vidieť rozdiel medzi informáciou a správou. Tvorcom denných správ, teda novinárom, ktorí spracujú informáciu do žurnalistického diela a u ktorých je zjavný prvok intelektuálnej tvorivosti, minimálnej miery originality, by nemali byť upierané autorské práva. Na strane druhej zachovávame na zreteli, alebo máme na zreteli verejný záujem, právo občanov na informácie, na základe ktorého denné správy nespadajú pod ochranu autorského zákona, keďže na informáciu nemožno mať vlastnícky nárok. Je treba jasne teda rozlíšiť informáciu a správu. Informácia bez autorskoprávnej ochrany z hľadiska verejného záujmu, a teda práva občanov na informácie, na druhej strane treba jasne rozlíšiť správu a intelektuálny duševný vklad autora, ktorý s danou informáciou pracuje a pridáva k nemu na základe autorskej, umeleckej, alebo akejkoľvek inej licencie nejakú pridanú hodnotu.
Návrh zákona si dáva za cieľ pozitívne prispieť k diskusii týkajúcej sa limitov a vzájomného ovplyvňovania sa dvoch základných práv a slobôd, a to práva na informácie garantovaného okrem medzinárodných dohovorov aj čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a slobody prejavu, rovnako garantovanej tak na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni tým istým článkom Ústavy Slovenskej republiky, ale aj širšie k diskusii o adekvátnosti súčasnej autorskoprávnej ochrany na Slovensku, ktorá sa odvíja predovšetkým od kvality jednotlivých ustanovení autorského zákona a ich vzájomnej previazanosti. Možno sa zamyslieť aj nad tým, či by nebolo vhodnejšie upraviť pojem denné správy v samostatnom ustanovení, napríklad v novom písmene v § 7 ods. 3 autorského zákona tak, ako to už dlhšiu dobu navrhuje odborná verejnosť, a to formulačne v intenciách tohto návrhu zákona. Pozitívnym dopadom takejto úpravy by bolo jednoznačné potvrdenie toho, že denné správy nemožno považovať za úradné diela, ako to, žiaľ, v minulosti bolo nesprávne interpretované aj Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo nie je v súlade ani so samotným Bernským dohovorom a jeho výkladom. Rovnako sa možno zamyslieť nad podnetmi odbornej verejnosti, ktoré požadujú spresnenie ustanovenia zakotvujúceho takzvanú spravodajskú licenciu § 33 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) v spojení s § 25 a treťou vetou, a to podľa vzoru českej právnej úpravy, ktorá je vnímaná nielen v domácom, ale aj v európskom kontexte veľmi pozitívne.
Chcel by som sa ešte v krátkosti dotknúť niektorých pojmov, keďže táto problematika je natoľko široká, aby sme sa nezamotali v nejakej jemnej pavučine autorskoprávnej ochrany, chcel by som spomínaný Bernský dohovor trošička, cteným kolegom objasniť. Pojem dielo, ktoré uvádza náš autorský zákon vymedzený v § 7 autorského zákona, vychádza z takzvaného Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. V platnom znení ďalej sa používa teda názov Bernský dohovor, ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom, na ktorý sa odkazuje dohovor WEPU a o autorskom zákone z roku 1996, ale aj všetky právne akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ či Európy. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky je zverejnený formou vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980. Bernský dohovor charakterizuje dielo ako výtvor, respektíve výsledok duševnej činnosti, a neobsahuje výslovne zmienku o originalite, respektíve jedinečnosti diela, hoci sa má za to, že takýto koncept originality jedinečnosti diela je obsiahnutý v tomto pojme od začiatku. Vnútroštátne právne poriadky jednotlivých štátov, v ktorých bol tento dohovor implementovaný, vrátane právneho poriadku Európskej únie však pojem dielo ďalej rozvíjajú a charakterizujú podrobnejšie a komplexnejšie, a to aj pod vplyvom judikatúry a právnej vedy, pričom výnimkou nie je ani koncept originality, čiže jedinečnosti diela, čo je aj mojím zámerom pri predkladaní tejto novely. Napríklad v nemeckom autorskom zákone sa hovorí o autorovej vlastnej tvorivej činnosti, pričom slovo vlastný sa interpretuje ako originálny. Slovo originálny je spomenuté aj v autorskom zákone Spojeného kráľovstva z roku 1988, takzvaný Copyright Designs and Patents Act z roku 1988, zatiaľ čo vo francúzskom autorskom zákone, ako aj autorských zákonov severských štátov Európy sa výslovne slovo originálny neuvádza. Spomína sa však výtvor tvorivej duševnej činnosti autora.
K bodu 1 môjho návrhu by som chcel poznamenať, že tak ako smernica EÚ z oblasti autorského práva sa spracováva s komplexnejším pojmom diela, ktorý používa aj slovenský autorský zákon, a to, ako z výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom aj v zahraničnej odbornej literatúre sa má za to, že takýto komplexný pojem je určitým kompromisom medzi právnou tradíciou kontinentálneho systému práva, čiže nášho, ktorý pracuje prevažne s pojmom tvorivá duševná činnosť a právnou tradíciou anglo-amerického systému práva Common Law System, ktorý pracuje s pojmom autorova vlastná činnosť, čo konkludentne predpokladá, že ide o originálny výsledok tvorivej činnosti. Napriek tomu, že smernice v normatívnom texte pojem originálny, jedinečný nepoužívajú, odkazujú na neho v odôvodneniach upravených v preambulách týchto smerníc. V tejto súvislosti možno uviesť napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov. Kodifikované znenie si môžete dohľadať z 5. 5. 2009, strana 16, ktorá v odôvodnení č. 8 hovorí o kritériách, ktoré je treba uplatniť s cieľom posúdiť, určiť, či počítačový program je, alebo nie je originálnym dielom, alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz. Mimoriadne vydanie, kapitola 13/zväzok 15 uvádza, že žiadne iné kritérium ako originalita v zmysle autorovej vlastnej duševnej činnosti, tvorivej činnosti, by sa nemalo uplatňovať pri určovaní, či databáza môže byť predmetom ochrany autorského práva. Koncept originality, teda jedinečnosti má dlhú právnu tradíciu tak v kontinentálnej Európe, ako aj na americkom kontinente a v anglosaskom právnom prostredí. V prípade kontinentálneho systému práva, do ktorého patrí aj naše slovenské právo, sa originalita vníma ako pečať autora zanechaná vo vytvorenom diele, takzvaná pečať originality. Takýto koncept možno nájsť aj v slovenskej právnej vede. V systéme anglo-amerického práva, osobitne v Spojených štátoch amerických, sa považuje v tomto smere za prelomový rozsudok Najvyššieho súdu USA vo veci Feist and Rural 499 US 340/1991, ktorý konštatoval, že ochrana autorského práva sa vzťahuje len na tie diela, ako výsledky tvorivej duševnej činnosti autora, ktoré vykazujú aspoň minimálne znaky originality, čiže jedinečnosti. Od roku 1991 je tak koncept originality pevnou a trvalou súčasťou pojmu diela chráneného autorským právom v USA v zmysle už spomínaného Bernského dohovoru. Napriek tomu, že koncept originality diela zabraňuje tomu, aby za diela boli považované napríklad aj plagiáty alebo kompiláty, tento koncept býva v súčasnosti spochybňovaný s odôvodnením použitia gramatického výkladu úvodnej vety § 7 ods. 1 s poukázaním na § 7 ods. 2 autorského zákona, na základe ktorého by malo byť aj usporiadanie obsahu ako výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora predmetom ochrany autorského práva. Keďže zo znenia zákona nie je jednoznačné, že aj v tomto prípade slová vlastná tvorivá činnosť autora možno vnímať ako kritérium originality, návrh zákona s cieľom vyriešiť túto nejasnosť dopĺňa slovko jedinečný do pojmu diela ako originálneho, to jest jedinečného výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podobnú formuláciu používa teda aj český autorský zákon, zákon č. 121/2000 Sb., ktorý v § 2 zakotvuje, že predmetom autorského práva je dielo, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora. Nakoniec aj Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitého rázu, závislého od individuálnych, osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol. Takže toľko k možným sporom a k možným odborným výtkam doplnenia slovka jedinečný. Celý čas sa tu bavíme v podstate o tomto slove, aby bolo presne a jasne rozlíšiteľné, čo autorskoprávnu ochranu má mať a čo autorskoprávnu ochranu mať nemá, na základe čoho by následne nemohli byť celky, ktoré autori vytvoria. A máme za to, že správy nie sú informácie. Ak niekto použije jedinečnú tvorivú činnosť, aby spadal pod autorsko-právnu ochranu aj podľa nášho právneho systému, alebo teda podľa nášho autorského zákona.
K bodu 2 stručne. Tu sa, ktorý následne prednesiem, tu sa zaoberáme pojmom takzvané denné správy alebo News of the day, ktoré nie sú považované za predmet ochrany autorského práva v zmysle čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Rovnako ako denné správy sú spod ochrany autorského práva v zmysle toho istého ustanovenia Bernského dohovoru vylúčené rôzne skutočnosti, a to na základe toho, že rôzne skutočnosti, ktoré majú povahu iba tlačových informácií, by teda z hľadiska verejného záujmu nemali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Kvôli spresneniu § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona, ako aj obsahu pojmu denné správy, ktorý nie je v právnych dokumentoch definovaný, návrh zákona špecifikuje, že denné správy sa považujú aj, že za denné správy sa považujú aj tlačové správy. Takéto doplnenie je v súlade s čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Hoci pojem denné správy Bernský dohovor ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje, má sa za to, že ide o súhrn informácií, myšlienok a udalostí bežného dňa vrátane tlačových správ, alebo mechanické pospájanie takýchto skutočností, ktorých cieľom je umožniť širokej verejnosti prístup k informáciám garantovaným tak medzinárodnými dohovormi, napríklad článok 11 Charty základných práv EÚ, ako aj vnútroštátnym právom, spomínaný článok 26 Ústavy. Článok 2 ods. 8 Bernského dohovoru je úzko spätý s jeho článkom 10, ktorý zakotvuje takzvanú spravodajskú licenciu, to jest výnimku, keď určité dielo nie je chránené autorským právom za predpokladu, že ich autor nevyjadrí takzvanú autorskú výhradu, a sú dodržané viaceré podmienky týkajúce sa citácie diela a jeho autora doslovne. Zákonodarstvám štátov únie sa vyhradzuje, aby dovolili rozmnožovať tlačou, vysielať rozhlasom, alebo televíziou, alebo prenášať po drôte na verejnosť články o aktuálnych, hospodárskych, politických, alebo náboženských otázkach uverejnených v novinách, alebo časopisoch, alebo diela tej istej povahy vysielané rozhlasom, televíziou, pokiaľ rozmnožovanie, vysielanie rozhlasom alebo televíziou nie je taký prenos, nie je výslovne, alebo taký prenos nie je výslovne vyhradený. Vždy však treba zreteľne uviesť prameň, právne následky porušenia tejto povinnosti určujú právne predpisy štátom, v ktorom sa uplatňuje nárok na ochranu. Takýmto spôsobom upravuje takzvanú spravodajskú licenciu aj smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2001/29 ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv. Na záver pre úplnosť treba uviesť aj ďalšiu výhradu, ktorú má, ktorú hovoríme v § 33 ods. 1 písm. d) a máme k dispozícii, a to súhlas autora sa nevyžaduje na verejné rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a až c) predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto nevyhradil. V praxi však neraz dochádza k prípadom, keď súčasťou denných správ sú napríklad články, ktoré spĺňajú všetky znaky diela a ako diela by aj mali používať autorskú právnu ochranu. Problematickým sa takéto posudzovanie stáva najmä vo vzťahu medzi vydavateľmi novín a časopisov a rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami na jednej strane a spoločnosťami, ktoré denné správy monitorujú na strane druhej. Vychádzajúc z vyhlásenia, ktoré je uvedené v správe hlavného výboru konferencie k otázkam práva duševného vlastníctva, ktorá sa konala v Štokholme v roku 1967, sa má vo všeobecnosti za to, že denné správy a udalosti nie sú v princípe predmetom ochrany autorského práva, ale články novinárov, alebo iné diela novinárov, ktoré prinášajú, obsahujú spravodajstvo. Predmetom takejto ochrany sú za predpokladu, že ich možno považovať za literárne alebo umelecké diela odvolávajúc sa na spomínaný Bernský dohovor. Preto platí, že v prípade každého jednotlivého článku treba zisťovať, či ide o autorské dielo v zmysle § 7 autorského zákona, alebo o dennú správu, ktorá nie je predmetom ochrany autorského práva. V tomto duchu sa nesie aj slovenská judikatúra, napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. konania 6 CO/314/2008-211. Zároveň platí, že nie každé uplatnenie autorskej výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a) za bodkočiarkou má automaticky za následok, že článok sa už nepovažuje za dennú správu, ale za dielo, pretože takto uplatnená autorská výhrada, hoci len je uplatnená riadne a včas pri článkoch, ktoré nie sú autorskými dielami, nemá žiaden právny význam. Opätovne možno uviesť už existujúcu judikatúru slovenských súdov. V tejto súvislosti možno uviesť aj kľúčové rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to rozhodnutie súdneho dvora vo veci CP/8 Infopacket International a tak ďalej, a tak ďalej. Súd v týchto prípadoch konštatoval, že aj články v novinách vrátane ich častí alebo jednotlivých viet sú predmetom ochrany autorského práva, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autorom, pričom posúdenie, či v konkrétnych prípadoch možno takýto článok považovať za dielo, je v právomoci vnútroštátneho súdu ako aj rozhodnutie súdneho dvora vo veci Infopacket International. Dánske Dank Bank Foreign z roku 2012, v ktorom súd konštatoval, že koncept oprávneného použitia v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. b ) smernice Európskeho parlamentu z roku 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti v platnom znení zahŕňa aj skenovaný článok z novín na komerčné účely a ich následné spracovanie do podoby prehľadu tlače bez toho, aby autor článku dal k tomu dal súhlas, pokiaľ to nezakazuje vnútroštátna legislatíva, keďže legislatíva EU to nezakazuje ako celok. Návrh zákona všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti zohľadňuje pri precizovaní pojmu denná správa, ktorý je uvedený v § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona s tým, že dennú správu, že za dennú správu sa nepovažuje nielen tá správa, ktorá je autorským dielom podľa § 7 ods. 1 a 2 autorského zákona, ale zároveň a kumulatívne takáto správa najčastejšie v podobe novinového článku len za predpokladu, že k nej bola vyjadrená autorská výhoda riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona § 33 ods. 1 písm. a) alebo d) v spojení s § 25 treťou vetou. Pri riadnom uplatňovaní nového znenia autorského zákona na základe prijatia môjho návrhu by aj na Slovensku nemalo dôjsť k obmedzovaniu súdnych sporov týkajúcich sa tejto problematiky a usporiadanie vzťahov medzi dotknutými subjektmi na relevantnom trhu na princípe primeraného použitia, takzvaného Fair Use a primeranej náhrady takzvanej Fair Compensation. Dovolil som si možno zoširšia uviesť problematiku vsunutia veľmi jednouchých pojmov, keďže autorskoprávna ochrana a celý problém je natoľko široký, že nie je ambíciou v súčasnom stave predkladať absolútny koncept a celý koncept autorskoprávnej ochrany, ktorý má v mnohých oblastiach obrovské problémy a týmto chcem dokumentovať aj to, že nielen kolektívna správa autorských práv na Slovensku mierne kríva, ale sú aj ďalšie ustanovenia autorského zákona, ktoré by v súčasnom stave zniesli úpravu. Chcem preto ešte raz požiadať ctených kolegov o podporu. Následne si dovolím predniesť v paragrafovom znení to, čo som sa snažil odôvodniť úvodom. Je to veľmi jednoduchý návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov, pričom, ja viem, ja chcem iba uviesť, že je to fakt veľmi jednoduchá úprava, ktorá napriek tomu dlhému úvodu by mohla nájsť podporu, a preto oba články, ktoré uvádzam, sa vlastne dajú zhrnúť do dvoch viet a to je to, že aby sme zadefinovali presne a jasne jedinečnosť autorského diela a aby sme zadefinovali presne a jasne, čo sú denné správy a čo denné správy nie sú, aby bolo na Slovensku súdom, autorom a používateľom jasné, na základe čoho jednotlivé celky používajú, alebo nepoužívajú autorskú právnu ochranu. Čiže prosím vás o podporu a dúfam, že toto nadobudne všeobecnú pozornosť a mohla by takáto úprava prejsť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný