8. schôdza

Chcel by som povedať to, že sú vo svete presné definície, čo je to erotika, čo je to pornografia, čo je to hrubá pornografia a tak ďalej. Nemci majú napríklad zákon na ochranu mládeže, kde tieto definície, aj keď je to už starší zákon, ale platí. Chcem podotknúť, že ešte aj dnes možno klepať na stánky PNS, keď tam niekto má niečo príliš vytrčené, lebo ten zákon z roku 1990 stále platí. Samozrejme, situácia je zložitejšia v tom, že dnes mnohé veci sa dovážajú zo zahraničia, už neexistujú colné bariéry, máme tu televíziu bez hraníc, máme tu internet, ktorý tiež prakticky nie je pokrytý žiadnym zákonom. Čiže, naozaj tí mladí sa môžu k tomu dostať veľmi, veľmi rýchlo. Stačí dvakrát kliknúť. Mám osemnásť rokov a už som tam. Čiže, toto vítam ako začiatok diskusie o tejto téme, pokojnej a jasnej. Verím, že či koalícia a aj opozícia sama k tomu dôjde, že je to treba robiť vzhľadom na budúcnosť nášho národa.

Ďakujem pekne. Teraz sa dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Matovič, Chren, Viskupič a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Matovič.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, ja by som chcel naozaj veľmi, veľmi, veľmi stručne iba povedať pár viet. A chcem ich hovoriť práve preto málo, lebo si myslím, že Braňo Škripek tu mal veľmi dobré vystúpenia, bolo cítiť, že tú tému má prežitú a žije s ňou. A myslím si, že je potom aj od ostatných poslancov cítiť, že keď predkladajú nejaký návrh, ktorý dlhodobo mali na mysli, dlhodobo na ňom pracujú a keď ho prezentujú, že úplne s ním žijú. Čo mňa zaujalo, tak bolo práve to, čo citoval, ale popri inom, čo ma zaujalo, ale na čo by som sa chcel iba upriamiť, tak bola citácia ústavy. Článok číslo 26 našej slovenskej ústavy v odseku 3 hovorí, alebo prečítam ho celý. Článok číslo 26 odsek 1: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené." Odsek číslo 2: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon." Tretie: "Cenzúra sa zakazuje." Štvrté, štvrtý odsek: "Sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Ešte je tam piaty odsek, ale nesúvisí príliš.
Naozaj mi išlo o ten, v podstate o prvý, druhý, tretí, štvrtý odsek, ktorý v prvom odseku hovorí o tom, že sme si vybojovali niečo, že máme slobodu prejavu na Slovensku. Hurá, všetci z nás si asi povedia. Vážime si ju. V druhom odseku, že teda nepodlieha, alebo to právo vyjadrovať svoje názory nepodlieha žiadnej nejakej regulácii alebo nejakému povoľovaniu, a teda máme v tomto absolútnu slobodu. Po tretie to, čo hovoria liberáli, že cenzúra sa zakazuje, a za všetkým, akýmkoľvek obmedzením vidia cenzúru. A po štvrté, to veľmi dôležité, že štát má právo zasiahnuť do tejto slobody, ak tá sloboda, zjednodušene, ohrozuje mravnosť. To, čo tu ukázal Braňo Škripek a o čom teda informoval niekedy možno pred mesiacom na tlačovke, jednoznačne, myslím si podľa asi, neviem, nechcem hovoriť teraz, ale podľa súdnych ľudí si myslím, že ohrozuje jednoznačne mravnosť. Ak niekto chce povedať, že tie obrázky, ktoré tu boli zverejnené, neohrozujú mravnosť malých detí, ktoré sa k týmto novinám bez problémov dostanú, môžu si ich bez problémov v novinových stánkoch kúpiť, tak si myslím, že vlastne ten človek ani nevie, čo je v skutočnosti mravnosť. A znova, bolo to tu už aj pri tej téme audiotextu, ale aj pri tomto, si myslím, že je krásna sloboda. Ale, ak štát si myslí, že jeho úlohou je naozaj poskytnúť svojim obyvateľom bezbrehú slobodu, kde nechráni ľudí, ktorých v podstate tá bezbrehá sloboda môže svojím spôsobom poškodiť, tak ten štát na svoju funkciu zlyháva. A na Slovensku podľa toho, čo sme tu videli, štát na svoju funkciu ako keby dobrovoľne abdikoval. Naozaj, stačí zájsť do kolísky demokracie, alebo nášho vzoru demokracie, do Spojených štátov a skúste hľadať dni a týždne, či nájdete jeden voľne prístupný časopis alebo noviny, kde nájdete ktorúkoľvek fotografiu, ktorá by sa, alebo podobnú fotografiu tým, ktoré tu boli zverejnené. My sme si odpozerali demokraciu, ale snažili sme sa ju urobiť asi až príliš demokratickú a vôbec sa v tejto téme alebo v tomto konkrétnom momente nehanbím povedať, že treba obmedziť tú bezbrehú slobodu, ktorú v tejto veci konkrétnej na Slovensku máme. Viac hovoriť nechcem, lebo myslím, že Braňo povedal všetko, čo povedané malo byť. Ďakujem veľmi pekne, bol by som veľmi rád, ak by ste to podporili.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Áno, Igor, ak si povedal, že je to bezbrehá sloboda, ja hovorím, že slobodu si nesmieme zamieňať so svojvôľou. Lebo aj to ja vidím, proste, že každý si tu robí, čo chce, a nie sú mantinely, nie sú tie brehy, nie je ten strop, po kade sa to môže. Ďakujem.

Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, budem sa snažiť byť naozaj stručný, pretože som pôvodne neplánoval vystúpiť k tejto téme a tento môj príhovor je do veľkej miery improvizovaný, avšak musím povedať, že po tej exhibícii bigotnosti a obmedzenosti z minulého týždňa, keď je predložený ďalší v podobnom duchu písaný návrh zákona v tejto Národnej rade, tak už naozaj nemôžem vydržať a nemôžem sa na to len tak bezo slov naďalej pozerať. Myslím si, že, som presvedčený o tom, že politik môže byť občanom svojej krajiny prospešný, ale že každý politik môže byť občanom vlastnej krajiny zároveň aj nebezpečný, a som presvedčený, že nebezpeční sú tí politici, ktorí sú presvedčení, že oni sami vedia lepšie než ľudia, čo je pre tých ľudí dobré. Som presvedčený, že nebezpeční pre svojich vlastných občanov a pre svoju vlastnú krajinu sú politici, ktorí si prisvojujú mandát rozhodovať o tom, čo ľudia robiť môžu alebo nemôžu vo sférach, kde tým nikomu neubližujú, ktoré sú vo sfére ich súkromia. Politici, ktorí prejavujú ako keby túžbu riadiť ešte aj sexuálny život svojich občanov, nazerať im do spální a kontrolovať, či tam nevykonávajú nejaké neprístojnosti. Som presvedčený, že keby mnohí tí, ktorí najviac hlásajú lásku a morálku aj v tomto parlamente, sa tej láske vo všetkej počestnosti aj morálne venovali, nemuseli by zaťažovať tento parlament vybíjaním si svojich vlastných sexuálnych frustrácií. Ja si nemyslím, že ľudia sú hlúpi. Som presvedčený, že občania, ľudia tejto krajiny sami vedia, čo je pre nich dobré, a že v prvom rade je potrebné nechať na ich vlastnú zodpovednosť rozhodovanie v týchto etických a morálnych otázkach. Veď nakoniec, keď sa chceme rozprávať filozoficky, povedzme si o tom, že kedy je konanie ešte morálne a kedy už nie. Morálka je, samozrejme, subjektívna, môže sa líšiť spoločnosť od spoločnosti, kultúru od kultúry, krajinu od krajiny. Na rozdiel od etiky, ktorá dáva odpoveď na to, že čo je správne a nesprávne. Morálka dáva len odpoveď na subjektívne, čo je dobré a čo nie je dobré, ale jedna vec o morálke platí. Aby sme mohli povedať, že človek koná morálne, musíme mu dať najprv možnosť výberu. Musí mať najprv možnosť konať aj nemorálne, sám sa vnútorne rozhodnúť pre to, čo je dobré, až vtedy môžeme povedať, že koná morálne. Ak mu znemožníme konať nemorálne, a to ešte o tom, že čo je morálne a čo nie, o tom samozrejme môžeme debatovať, tak mu v podstate znemožníme byť aj morálny. Tento zákon pritom nie je o pornografii. Tento zákon nie je o tom, aby zabránil nejakému ubližovaniu na nejakej výchove, ubližovaniu na deťoch. Tento zákon totiž nehovorí o pornografických časopisoch, ako sa snažíte mnohí podsúvať v tejto rozprave, tento zákon hovorí, že Nový čas má zmeniť svoj obsah a že ak ho nezmení oproti tomu, čo je dnes bežné a bežné už 20 rokov v tejto krajine, tak že bude predávaný niekde za záclonkou. Tento zákon je o slobode prejavu. Tento zákon je o obmedzovaní základných ľudských práv. Tento zákon je o tom istom, čo už napríklad v tej Amerike majú dávno vyrozprávané, a kto nevie o čom, nech si pozrie známy film Ľud verzus Larry Flynt. O tom je tento zákon. O obmedzovaní. Nie o obmedzovaní v zmysle ústavy, nie o obmedzovaní v zmysle záchrany nejakej morálky alebo ochrany demokracie. Jednoducho je o tom, že si niektorí ľudia myslia, že majú patent na rozum a patent na to, čo je správne, a na to, čo je dobré, a tento patent sa chcú zákonom rozhodnúť uvaliť na všetkých občanov tejto krajiny. Tento zákon je o nafúkanosti. O nafúkanosti niektorých politikov, ktorí sú presvedčení, že vedia oni lepšie než ľudia sami, čo je pre nich dobré. Čo príde nabudúce, ak by sme sa naozaj vážne zaoberali týmto zákonom? Zakážete dievčatám na letných kúpaliskách opaľovať sa hore bez? Budete chcieť zachráni, zakázať sexuálnu výchovu na školách? Týmto zákonom de facto chcete zakázať aj článok, ktorý vyšiel včera a bol v jednom z tabloidov, ktorý ste tu kritizovali, a bol zameraný na vysvetlenie názorného postupu samovyšetrenia rakoviny prsníka. Aj noviny s takýmto článkom by museli byť dané niekam za tú záclonku, museli by mať podtitul erotické a nemohli by byť bežne predávané. Ak vám, ak vám vadí, pán kolega, hovorím teraz ja, prepáčte. Ak vám vadí to, čo je naozaj bežné, to, čo je spoločnosťou akceptované, ak chcete uplatňovať svoj patent na rozum a zároveň protestujete proti dúhovej vlajke v tejto miestnosti a zároveň sem donesiete a vystavíte, tak aby to bolo všetkým prístupné, obrázky a výtlačky toho, čo sami označujete za nemorálne, tak s prepáčením vyvraciate samých seba. Aký trest potom budete navrhovať za porušenie tých vašich takzvaných zákonov na ochranu morálky? Dostaneme sa aj k nejakému kameňovaniu? Dostaneme sa k nejakému uplatňovaniu práva ako šaría? Fanatizmus je zlý. Každý fanatizmus je zlý. Nielen ten moslimský. Ja som presvedčený, že motiváciou tohto zákona je jednoducho presadzovanie nejakého vlastného svetského videnia vlastných noriem morálky bez ohľadu na to, že v liberálnej demokracii má každý občan právo vyznávať svoje vlastné hodnoty a náboženské presvedčenie, a som presvedčený, že týmto smerom by sa naša krajina nikdy nemala vydať. Zdržal som sa do veľkej miery tých debát, ktoré sme tu zažívali, myslím, 3 dni minulý týždeň, pretože tá debata bola posunutá niekam úplne nesprávnym smerom. Ja si nedovolím ani len snažiť sa predpokladať, čo by si napríklad mohol myslieť, mohla myslieť nejaká božská bytosť a ako by mohla hlasovať. Nedovolím si to predpokladať kvôli tomu, že jednoducho na rozdiel od mnohých kolegov v tomto parlamente viem, že je prízemné robiť z duchovných vecí predmet svetskej politiky. Je prízemné ťahať ich sem, za tento stolík a je prízemné presadzovať nejaké morálne videnie odvodené od akéhokoľvek náboženstva alebo od akéhokoľvek osobného presvedčenia na všetkých občanov tejto krajiny. Ospravedlňujem sa za tú prestávku, ale naozaj len počas vášho vystúpenia, pán kolega, som si narýchlo písal poznámky. Som presvedčený, že oveľa než to, čo ste tu vystavili, a pozrel som si to a nenašiel som tam nič, čo by mohlo ohroziť moju mravnú výchovu napríklad. Ani mojich detí, ešte zatiaľ žiadne nemám, ale určite by mi to nevadilo. Na to vezmite jed. Som presvedčený, že ľudia sa majú rozhodovať o tom, ako budú nakladať so svojou sexualitou a som presvedčený, že tí, ktorých táto téma fascinuje takým spôsobom, že sa ju snažia uzákoňovať, možno majú sami vlastný problém, ktorý by mali riešiť. Dovolím si citovať podľa predkladateľa, obed nie je obdobie, kedy sa chceme sexuálne prejavovať. Toto je rezervované pre večer, pre voľný čas, pre víkend, pre posteľ. Prosím vás, akým právom chcete predpisovať a akým právom vôbec na pôde parlamentu chcete diskutovať na takéto témy? To už potom naozaj to strašenie ľudí po nociach v spálni začína naberať reálne kontúry. Ja na rozdiel od vás, pán kolega, aj keď vy ste to povedali najprv nesprávne, povedali ste, že dúfate, že hlas zostane nevypočutý. Viete, čo by o tom povedal Freud? Freud by povedal veľmi zjednodušene, že takéto prekecnutia sú prejavom podvedomia. Ja, naopak, dúfam, že tento hlas a tento návrh zákona zostane v tomto parlamente nevypočutý. Dúfam v záujme vývoja toho etického tejto krajiny. Dúfam, že politici, ktorí sa budú snažiť ľuďom predpisovať, čo je dobré a čo je zlé v oblastiach týchto osobných slobôd, vypočutí nezostanú, a preto si dovolím v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložiť aj procedurálny návrh, aby bol tento návrh vrátený a aby teda Národná rada nepokračovala v rokovaní o ňom. Pán kolega, každý má právo aj na omyly, každý má právo na vývoj svojej osobnosti. Možno niektorí boli v mladosti divokejší a možno ich ovplyvnilo nejaké božie zjavenie, aby zmenili svoj život, ale som si istý, že bez ohľadu na to, akou osobnou zmenou prešli a akou osobnostnou zmenou prešli, nikto nemá právo ohýbať rámec Ústavy Slovenskej republiky pre slobodu slova. Nikto nemá právo bežnú a dostupnú tlač, ktorá tu vychádza 20 rokov, snažiť sa ovplyvňovať, snažiť sa určovať jej obsah. Hrozím sa chvíle, keď napríklad aj diskusia o sexualite bude zakazovaná v tejto krajine. Hrozím sa chvíle, keď niekto bude sa snažiť presadzovať subjektívne normy a svoju vlastnú ideológiu a svoj vlastný svetonázor aj pre tie moje budúce deti. Hrozím sa toho, že politikov, ktorí sú presvedčení, že sami vedia, čo je pre ľudí dobré, ešte občania, bude pribúdať. Ďakujem vám a som presvedčený, že ak sa chcete venovať tejto téme, dá sa nájsť omnoho viac príkladov toho, čo má naozaj negatívny vplyv a sú to scény skôr násilia. Zábery možno dopravných nehôd a podobné, a dokonca možno by som bol ochotnejší pripustiť, že aj niektoré vystúpenia v tejto Národnej rade by mali byť vysielané s hviezdičkou, než to, čo sa snažíte svojím zákonom upraviť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ospravedlňujem sa, ak som bol trošku expresívnejší, naozaj nebolo to nejakým spôsobom pripravované. Toto je jednoducho osobná reakcia liberála na to, čo ho prekvapilo spoza tohto rečníckeho pultu. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem. Pán poslanec Chren, pred chvíľou som pri hlasovaní zahlasoval za váš návrh ohľadom ekonomických stimulov a myslím, že v tej oblasti ste dobrý aj ako vás vnímam z predchádzajúcich období. A toto vystúpenie bolo také naozaj, ako ste to nakoniec trocha priznali. Zdá sa mi to také nevhodné a neférové. Niekoľkokrát ste napadli aj priamo pána predkladateľa, ale aj ďalších ľudí. Použili ste slovo ako bigotnosť, obmedzenosť, narážky, osobné narážky, narážky na sexuálny život, označili ste týchto ľudí za frustrovaných, nafúkaných. Obviňovali ste z patentovania si rozumu. Treba povedať, že pán poslanec Škripek predložil petíciu, ktorú mu podpísalo jedenásťtisíc voličov alebo resp. občanov, nielen voličov, pardon, ktorí jasne žiadajú takúto vec. Nie je to nejaký jeho súkromný výmysel. Ďalej, myslím, že ste dosť zavádzali vo svojom vystúpení, pretože táto sloboda tu zostáva. Možnosť výberu stále zostáva, len tí dospelí budú musieť si vyberať mimo dosahu detí a mládeže. Navyše ukázal konkrétne ukážky, ktoré sú dnes bežné a ktoré naozaj teda nie sú obyčajným dokumentačným znázorňovaním nahoty, ale spôsobom takým, ktorý by mal zostať pre ľudí zrelých, aby to posúdili. S tým sa zhodneme. Mne prišlo, že to vaše vystúpenie bolo podnietené skôr takou frustráciou, že vám neprechádzajú tie návrhy. Zahlasovalo za nich 13 - 14 ľudí, čo je naozaj veľká bieda. Prídete mi ako taký malý nahnevaný frustrovaný liberál a ešte sa priznáte, že nemáte deti, a budete tu poučovať. Nikto neobmedzuje ani vás, ani vašich voličov, aby ste si pozerali takéto obrázky, ktoré tu boli vystavené, ale my chceme strážiť naše deti. Takže poprosím vás, nestrašte tu nejakými smiešnymi víziami a obavami o Slovensko.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.