8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
7.11.2012 o 11:22 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja chcem povedať kolegom z pracovnej skupiny, že teraz po hlasovaní sa uskutočňuje teda tuná vzadu v trakte predsedu stretnutie pracovnej skupiny k ústavnému zákonu o konflikte záujmov. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
11:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:22
Daniel DuchoňVystúpenie s procedurálnym návrhom
7.11.2012 o 11:22 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem, takisto by som chcel oznámiť členom finančného výboru, že zasadnutie finančného výboru sa bude konať o 12.15 hod. v miestnosti č. 31. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:22
Miroslav BeblavýVystúpenie s procedurálnym návrhom
7.11.2012 o 11:22 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja chcem povedať kolegom z pracovnej skupiny, že teraz po hlasovaní sa uskutočňuje teda tuná vzadu v trakte predsedu stretnutie pracovnej skupiny k ústavnému zákonu o konflikte záujmov. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:22
Róbert MadejVystúpenie s procedurálnym návrhom
7.11.2012 o 11:22 hod.
JUDr.
Róbert Madej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcel by som oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že je zvolaný ústavnoprávny výbor, zasadnutie, na 12.00 hod. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:30
Vystúpenie v rozprave 11:30
Zsolt SimonAle keď veľmi pouvažujem nad tým a teraz som tak prebehol tie podmienky, za ktoré by bolo možno odvolať takého generálneho riaditeľa Minďáša v roku 2009, tak pomaly nadobúdam dojem, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý tu je predložený, vtedajší riaditeľ Minďáš bol neodvolateľný, lebo minister by ho nemohol odvolať. Neexistuje!
Pokiaľ sa pozriem na stav, v ktorom sa štátny podnik v roku 2009 nachádzal, dnes už vieme, že asi by sme nikoho nemohli postihnúť za to, že zmizlo 19-tisíc metrov kubíkov dreva. Lebo po vyšetrení v roku 2009 a začiatkom roku 2010 som sa aj ja dozvedel ako mnohí z vás, že to bola len administratívna chyba a to drevo ani nezmizlo. No tí, ktorí žijú v okolí závodu Liptovský Hrádok, oni vedia, že aká je pravda.
Zavádzať do zákonu etický kódex, áno, je na to už príklad, pretože v minulých dňoch sme prijali zákon o obchodných reťazcoch, kde sa etický kódex kdesi dostal do zákona. Ale etický kódex a jeho vymožiteľnosť právom nie je zabezpečená. A ani týmto návrhom nebude zabezpečená. Je dobrou modlou na to, aby poukázal na niektoré nesprávne prístupy, ktoré sa dejú. Ale musím povedať, že etický kódex, ako jedna z mála, možno že v jedinom štátnom podniku, kde funguje, tak to je Lesy, š. p. Banská Bystrica a myslím, že to bol rok 2004, keď sa prijal alebo rok 2005. Pracovalo sa na tom od roku 2003 alebo 2004. Pán kolega Mičovský, ak dobre viem vy ste boli alebo aj ste členom tejto etickej rady. Boli ste členom etickej rady? To znamená, že ten priestor na fungovanie z hľadiska etickej rady tu je a existuje. Nevidím najmenší dôvod, prečo vstupovať takýmto spôsobom v prípade jedného štátneho podniku do kompetencii či už samotného ministra a prenášať zodpovednosť na pána prezidenta.
Nájom pozemkov, keď prenajme 1000 ha štátny podnik niekomu, musí to byť odsúhlasené ministrom, ministerstvom, po súhlase dozornej rady. V prípade štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič prenajme celú svoju výmeru cez 10-tisíc ha a nepotrebuje na to nič. Aký je rozdiel medzi týmto lesným majetkom štátu a hentým lesným majetkom štátu? Žiadny. Pokiaľ sa pozriem na, ďalšia otázka ktorá vo mne sa otvára, to je vojenský obvod Javorina, na vojenský obvod Javorina, je tam majetok štátu? Je. Spravuje ho iná lesná organizácia, než je vymenovaná týmto zákonom? No spravuje. Čo s týmto majetkom? Tento majetok bude môcť ďalej byť použitý alebo prenajatý, predaný, čokoľvek s ním urobený? Osobne som presvedčený, že takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť želateľný stav. Želateľný stav je dosiahnuteľný čo najväčšou verejnou kontrolou štátneho podniku a všetkých štátnych podnikov a organizácií, kde štát má majetkovú účasť.
Práve preto za najpodstatnejšie v tejto oblasti považujem, že od roku 2011 všetky zmluvy sú zverejnené a sú platné len vtedy, keď sú zverejnené. To znamená, že aj v prípade š. p. Lesy Slovenská republika. Toto je skutočná takáto modla, toto je skutočná pomoc. Nie to, že dozorná rada bude rozhodovať.
Páni predkladatelia, dovoľte aby som zašpekuloval trošku. Prejde tento návrh zákona, bude schválený. Súčasná dozorná rada, ktorá je tam vymenovaná, bude voliť, stanoví výberovú komisiu, ktorá vyberie svojho generálneho riaditeľa. Táto dozorná rada, ktorá tam je, je ustanovená za podmienok a pod kuratelou vlády Roberta Fica v tomto období. Nie je to tá dozorná rada, ktorá tam bola pred rokom, nie je tam tá dozorná rada, ktorá zabezpečila pre štátny podnik a pre daňových poplatníkov tejto krajiny 18,5 mil. eur zisku a daní do štátneho rozpočtu, príjmy, čo v budúcom období budeme sa musieť skladať na to my všetci, lebo štátny podnik už nemá tie peniaze. To je o tých ľuďoch, ktorí tam sú. Tak títo ľudia, ktorí tam už dnes avizujú, že na budúci rok ten zisk nebude, že už majú s tým problém, že sa už prejavujú politické rozhodnutia do kompetencií štátneho podniku, lebo nechceme aby štátny podnik zaplatil peniaze do štátnej kasy, tak ako to bolo pôvodne plánované za predchádzajúcej vlády, ako štátny majetok by mal slúžiť občanom tejto krajiny. Tak táto dozorná rada, ktorá bola teraz ustanovená, si ustanoví výberovú komisiu, ktorá si vyberie svojho generálneho riaditeľa, ešte tento prezident ho vymenuje a potom bude zabetónovaný. A skúste si premietnuť stav, aký bol v roku 2009, keď sa odvolával riaditeľ Minďáš, lebo štátny podnik pýtal 66 mil. euro pôžičku na svoju záchranu. Neporušil by žiadny bod tohto návrhu zákona, to nie je o tom. Osobne si myslím, že súčasné riešenie zákona o štátnom podniku 111 unisolo platné pre všetky štátne podniky, dávajú dostatočný priestor na to, aby sme vedeli kontrolovať. Keď je treba niekde posilniť právomoci, tak to je v oblasti verejnej kontroly. Verejná kontrola tým, že ja zabetónujem členov dozornej rady, ešte sa nezmení. Práve preto vás nabádam, aby ste tento návrh stiahli, prepracovali a našli také riešenie, ktoré skutočne lesný majetok štátu bude chrániť. Ostatne musím povedať, že to, čo tu navrhujete, je ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo dnes zákon o lesoch dáva. Pretože dnes zákon o lesoch hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. A vy v tomto návrhu dávate priestor ako lesný majetok štátu prenajať. Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení predkladatelia, chápem úmysel, prečo meniť kontrolu v štátom podniku Lesy Slovenskej republiky. Chápem aj to, že snažíte si nájsť unisono problém na ten, v ktorom ste sa angažovali v roku 2009, ale musím povedať, že mnoho z tých tvrdení, ktoré tu bolo prednesených, pre mňa tak trošku pokuľhávajú. Pokuľhávajú preto, lebo politická zodpovednosť, čím sa riadenie a kontrola štátneho podniku nezbaví, ba čo viac, z pliec ministra sa to prenesie na plece prezidenta Slovenskej republiky, pretože bude rozhodovať o tom, že kto sa tam dostane a kto sa tan nedostane. Musím povedať, že keď som nad tým uvažoval teraz, keď ste uvádzali tento materiál, tak som hľadal v pamäti, ktorí z členov dozornej rady v roku 2009 otvorene vystúpili a povedali, že toto je problém! Každý z nich sedel a čušal! Až na konci, ku koncu, keď už tá kauza prerástla hranice štátneho podniku a možno že aj spoločenskej únosnosti, až v tom prípade sa niekto odvážil povedať svoje slovo.
Ale keď veľmi pouvažujem nad tým a teraz som tak prebehol tie podmienky, za ktoré by bolo možno odvolať takého generálneho riaditeľa Minďáša v roku 2009, tak pomaly nadobúdam dojem, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý tu je predložený, vtedajší riaditeľ Minďáš bol neodvolateľný, lebo minister by ho nemohol odvolať. Neexistuje!
Pokiaľ sa pozriem na stav, v ktorom sa štátny podnik v roku 2009 nachádzal, dnes už vieme, že asi by sme nikoho nemohli postihnúť za to, že zmizlo 19-tisíc metrov kubíkov dreva. Lebo po vyšetrení v roku 2009 a začiatkom roku 2010 som sa aj ja dozvedel ako mnohí z vás, že to bola len administratívna chyba a to drevo ani nezmizlo. No tí, ktorí žijú v okolí závodu Liptovský Hrádok, oni vedia, že aká je pravda.
Zavádzať do zákonu etický kódex, áno, je na to už príklad, pretože v minulých dňoch sme prijali zákon o obchodných reťazcoch, kde sa etický kódex kdesi dostal do zákona. Ale etický kódex a jeho vymožiteľnosť právom nie je zabezpečená. A ani týmto návrhom nebude zabezpečená. Je dobrou modlou na to, aby poukázal na niektoré nesprávne prístupy, ktoré sa dejú. Ale musím povedať, že etický kódex, ako jedna z mála, možno že v jedinom štátnom podniku, kde funguje, tak to je Lesy, š. p. Banská Bystrica a myslím, že to bol rok 2004, keď sa prijal alebo rok 2005. Pracovalo sa na tom od roku 2003 alebo 2004. Pán kolega Mičovský, ak dobre viem vy ste boli alebo aj ste členom tejto etickej rady. Boli ste členom etickej rady? To znamená, že ten priestor na fungovanie z hľadiska etickej rady tu je a existuje. Nevidím najmenší dôvod, prečo vstupovať takýmto spôsobom v prípade jedného štátneho podniku do kompetencii či už samotného ministra a prenášať zodpovednosť na pána prezidenta.
Nájom pozemkov, keď prenajme 1000 ha štátny podnik niekomu, musí to byť odsúhlasené ministrom, ministerstvom, po súhlase dozornej rady. V prípade štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič prenajme celú svoju výmeru cez 10-tisíc ha a nepotrebuje na to nič. Aký je rozdiel medzi týmto lesným majetkom štátu a hentým lesným majetkom štátu? Žiadny. Pokiaľ sa pozriem na, ďalšia otázka ktorá vo mne sa otvára, to je vojenský obvod Javorina, na vojenský obvod Javorina, je tam majetok štátu? Je. Spravuje ho iná lesná organizácia, než je vymenovaná týmto zákonom? No spravuje. Čo s týmto majetkom? Tento majetok bude môcť ďalej byť použitý alebo prenajatý, predaný, čokoľvek s ním urobený? Osobne som presvedčený, že takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť želateľný stav. Želateľný stav je dosiahnuteľný čo najväčšou verejnou kontrolou štátneho podniku a všetkých štátnych podnikov a organizácií, kde štát má majetkovú účasť.
Práve preto za najpodstatnejšie v tejto oblasti považujem, že od roku 2011 všetky zmluvy sú zverejnené a sú platné len vtedy, keď sú zverejnené. To znamená, že aj v prípade š. p. Lesy Slovenská republika. Toto je skutočná takáto modla, toto je skutočná pomoc. Nie to, že dozorná rada bude rozhodovať.
Páni predkladatelia, dovoľte aby som zašpekuloval trošku. Prejde tento návrh zákona, bude schválený. Súčasná dozorná rada, ktorá je tam vymenovaná, bude voliť, stanoví výberovú komisiu, ktorá vyberie svojho generálneho riaditeľa. Táto dozorná rada, ktorá tam je, je ustanovená za podmienok a pod kuratelou vlády Roberta Fica v tomto období. Nie je to tá dozorná rada, ktorá tam bola pred rokom, nie je tam tá dozorná rada, ktorá zabezpečila pre štátny podnik a pre daňových poplatníkov tejto krajiny 18,5 mil. eur zisku a daní do štátneho rozpočtu, príjmy, čo v budúcom období budeme sa musieť skladať na to my všetci, lebo štátny podnik už nemá tie peniaze. To je o tých ľuďoch, ktorí tam sú. Tak títo ľudia, ktorí tam už dnes avizujú, že na budúci rok ten zisk nebude, že už majú s tým problém, že sa už prejavujú politické rozhodnutia do kompetencií štátneho podniku, lebo nechceme aby štátny podnik zaplatil peniaze do štátnej kasy, tak ako to bolo pôvodne plánované za predchádzajúcej vlády, ako štátny majetok by mal slúžiť občanom tejto krajiny. Tak táto dozorná rada, ktorá bola teraz ustanovená, si ustanoví výberovú komisiu, ktorá si vyberie svojho generálneho riaditeľa, ešte tento prezident ho vymenuje a potom bude zabetónovaný. A skúste si premietnuť stav, aký bol v roku 2009, keď sa odvolával riaditeľ Minďáš, lebo štátny podnik pýtal 66 mil. euro pôžičku na svoju záchranu. Neporušil by žiadny bod tohto návrhu zákona, to nie je o tom. Osobne si myslím, že súčasné riešenie zákona o štátnom podniku 111 unisolo platné pre všetky štátne podniky, dávajú dostatočný priestor na to, aby sme vedeli kontrolovať. Keď je treba niekde posilniť právomoci, tak to je v oblasti verejnej kontroly. Verejná kontrola tým, že ja zabetónujem členov dozornej rady, ešte sa nezmení. Práve preto vás nabádam, aby ste tento návrh stiahli, prepracovali a našli také riešenie, ktoré skutočne lesný majetok štátu bude chrániť. Ostatne musím povedať, že to, čo tu navrhujete, je ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo dnes zákon o lesoch dáva. Pretože dnes zákon o lesoch hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. A vy v tomto návrhu dávate priestor ako lesný majetok štátu prenajať. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:40
Alojz HlinaVystúpenie s faktickou poznámkou
7.11.2012 o 11:40 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte k tej súvislosti, že čo všetko sa môže stať. Nedá mi, aby som som nepripomenul, že čo sa stalo, teda že 240-tisíc m2, to znamená 24 ha boli schopní ľudia zo štátnych lesov zameniť za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Uznali znalecký posudok, že 24 ha presne oproti Národnej rade má cenu 15-tisíc eur, vážení, pre istotu to zopakujem, 15-tisíc eur. Zamenili to s pozemkami v Šiatorskej Bukovinke, hovorím druhýkrát. Dokonca tam vznikol rozdiel, že 8-tisíc eur je to ešte v nevýhode, ale veľkoryso nový nadobúdateľ povedal, že teda nebude požadovať túto náhradu, že naozaj akých absurdít sme schopní sa dopracovať, to čo všetko sú ľudia, ktorí hospodária s týmto majetkom sa schopní podpísať. A to už nehovorím o tom, že ako prebiehali ďalšie konania, že niekto, kto mal splnomocnenie na predaj poľnohospodárskych zvierat, podpísal túto zámenu, druhé poverenie, ktoré predložil bolo vo fotokópii bez pečiatky. A Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal kataster v Lučenci, že napriek týmto nedostatkom, to znamená napriek takémuto pofidérnemu povereniu, ktoré bolo predložené bez pečiatky s nečitateľným podpisom vo fotokópii, tak zaviazal kataster takýto majetok previesť. Čiže naozaj ja si na pulze dňa, jak sa moderne hovorí, sa začať niektorým veciam venovať, lebo keď sme schopní takéto niečo urobiť, tak je to takým jasným signálom, že niečo je pokazené. Takže neviem jak sa tie veci budú upravovať, alebo nebudú, ja sa budem hlásiť ku každému kroku, ktorý k takémuto konaniu do budúcna zabráni. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:42
Miroslav KadúcVystúpenie s faktickou poznámkou
7.11.2012 o 11:42 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán Simon my tam nejdeme nikoho zabetónovať, toto nie je účelom toho zákona. My vychádzame, ešte raz, zo skúsenosti a z tých problémov, my reagujeme na tú prax, aká tu je, na to, že vlastne riaditeľ teraz môže byť menovaný alebo odvolaný kedykoľvek. Veď toto je v rukách politickej moci. My to práve robíme viacstupňové, najprv kreujeme dozornú radu, ktorá vymenuje výberovú komisiu, tam je proces, tam je to prísnejšie a vyberie toho riaditeľa, ktorý je odvolateľný iba za určitých prípadov. Áno, vám sa to, môže sa to javiť, že je to zabetónovanie, ale ak tento riaditeľ poruší povinnosť, ktorú má stanovenú jednak zákonom a jednak zmluvou o výkone funkcie, vtedy môže byť odvolaný, veď to tu právo je. A druhá vec, čo ste zabudli povedať, čo je najzásadnejšia alebo jedna z najzásadnejších, je zodpovednosť. Ak tento človek spraví alebo spôsobí škodu, bude sa za ňu zodpovedať. On si bude dávať veľký pozor na to, či spôsobí, alebo nespôsobí škodu, alebo ako bude konať. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:44
Uvádzajúci uvádza bod 11:44
Ján MičovskýJa by som povedal možno to, čo tu zaznelo aj pred chvíľočkou o tých niektorých konkrétnych výhradách s tým zabetónovaním. To sa dosť často stáva, že my spomíname, no dobre, my by sme tu zmenu aj podporili, ale viete teraz je pri moci táto konštalácia, ona si zabetónuje svojich ľudí a neurobíme potom nič. Ja som to v inej súvislosti už povedal, no tak furt musí byť pri moci nejaká konštalácia, tak jej umožníme, aby hoc aj za tú cenu, že to bude mať aj svojich ľudí, aby mohla kvalitu istej zákonnej normy zdvihnúť.
A okrem toho tu by som upozornil pána Simona, že práve, keby to čítal, to znenie nášho návrhu, tak tam sa práve uvažuje o tom, že dozorná rada, ktorá bola konštituovaná podľa starého zákona dobehne a všetky tieto veci platné podľa tohto zákona začne riešiť až nová dozorná rada, ktorá by nastúpila potom, ako by vstúpila táto novela do platnosti, a to teda nie od 1. januára budúceho roku, ale neskôr. Takže aj to zabetónovanie by som nevidel ako taký základný problém.
Ale bola oveľa vecnejšia pripomienka, čo sa týka rozhodovacích práv v moci pána prezidenta. No, viete, je to raz najvyššia autorita v tomto štáte a nech sa na to pozerám akokoľvek, veľmi by som si cenil v súvislosti s tým, že hovoríme o takom obrovskom majetku, o takom významnom majetku, o takom potrebnom majetku, že áno, že pán prezident by menoval na základe nominácií konkrétnu dozornú radu, ktorá by bola tým najvyšším garantom, akého si viem predstaviť, a to neni moja predstava, to je predstava skúsených lesníkov a správcov lesa vo vyspelých krajinách. A napokon, aká je vôľa pána prezidenta pre to, aby sa rozhodol až tak veľmi zle, ako povedzme to nejak naznačil pán Simon, ako keby sme mali dopredu toto rozhodnutie opečiatkovať nedôverou. Však on dostane nominácie tých najvýznamnejších zoskupení, ktoré vstupujú so svojimi profesnými predstavami do lesov Slovenskej republiky. Od pána ministra, cez zamestnancov, cez Slovenskú lesnícku komoru, cez Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, cez Štátnu ochranu prírody, cez Zväz spracovateľov dreva. Môžeme sa baviť ešte o tom rozšírení, o zúžení, ale našou predstavou predkladateľov bolo to, že keď použijeme najlepšie personálne zdroje z týchto zoskupení, tak by sme pána prezidenta zase nevystavili do takého veľkého rizika, že sa rozhodne nejak účelovo pre niekoho, že ho zabetónuje.
A viete s tým betónovaním ešte jedna poznámka. Nech by sme tu sedeli v tejto snemovni deň aj noc, až kým nevystúpi z komína ten slávny biely dym, že sme sa, tak sa nedočkáme schválenia takej normy, ktorá by bola dokonalá a ktorá by garantovala, že už nikto ani s tým najlepším úmyslom nedokáže do toho zákona vstúpiť. Lebo je úplne jasné, že aj v tom najlepšom systéme, ktorý vymyslíme, ak doňho dosadíme ľudí, ktorí fakt nebudú mať správne vlastnosti morálne, odborné, tak nebude fungovať. A, naopak, aj do zlého systému, keď dosadíme správnych ľudí, tak dokážeme veľa. Takže ja by som sa toho nebál a rozhodne necítim zatiaľ nič zmysluplnejšie navrhnuté na to, ako by mohla byť kreovaná táto dozorná rada, o ktorej som presvedčený, že by neslúžila len potrebám toho podniku, ale by slúžila jednoznačne aj pánovi ministrovi, ktorý, som presvedčený, by bol schopný sa do istej miery sa spoľahnúť na to, že má spôsob riadenia s najvyššou kvalitou, aká bola možná a ak by došlo k pochybeniu, tak na to je tiež mechanizmus. Pán prezident dal, pán prezident vezme ako najvyššia autorita štátu, ak niekto morálne pochybí, ak niekto jednoznačne urobí čosi, čo je v rozpore, tak môže konať. Ale to treba určite domyslieť, súhlasím. To sú v tejto fáze možno, že veci, ktoré vyslovene vítam, že sa môžeme o nich zamýšľať. Len jednoznačne sa dohodnime na tom, že ak teda by sme v tomto podniku chceli zabezpečiť lepšie fungovanie, tak je to potrebné odraziť sa od nového spôsobu riadenia, od nového kreovania orgánov a nestačí hovoriť o tom, že všetko je dobré tak, ako bolo, že nič lepšie neexistuje.
Ja som si poznačil veľa tých poznámok. Nechcem byť neúctivý voči vášmu, nášmu času, ale konkrétne k tomu etickému kódexu, ktorý je tak často spochybňovaný, že vlastne de facto existuje. No je to vlastne živí dôkaz, že nefunguje, keď ja, človek, ktorý od 10. januára 2010 dal výpoveď z Lesov Slovenskej republiky pre závažné príčiny, tak som ešte stále dnes ráno označený na tej webovej stránke ako člen etickej rady. Áno, treba ju obnoviť a treba vložiť tento inštitút, ktorý nemusí mať žiadne právne súvislosti, tak ako zase by sme ich tu hľadali, že ako to bude fungovať, aké bude mať právne mechanizmy, aby zafungoval. Ak zamestnanci podniku, ak jeho partneri obchodní, ak verejnosť bude mať možnosť obrátiť, prečítať si etický kódex a obracať sa na túto etickú radu, tak opäť nerozprávam len s pocitom nejakej teórie, ale z presvedčenia, že bude možné, aby tá etická rada zaujala stanovisko, ktoré bude a osoh všetkým zúčastneným stranám.
Zisk. Zaznela tu kategória zisku. Lesníctvo je, a spomínal som tých 18 mil., pri všetkej úcte lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, kde zisk nesmie byť cieľom hospodárenia. Ak by sme sa pozerali na tom tým spôsobom, tak by sme mali sa zhodnúť na to, že všetky peniaze, ktoré z lesa prídu sa musia do lesa aj vrátiť a tie odvody, ktoré aj dnes sú aktuálne považujem za obrovskú škodu, chybu a isté nepochopenie toho, čo to je správa lesného majetku. Kto vytvára veľa zisku ešte neznamená, že hospodári správne. Viete, keď dostanete pár hektárov lesa a budete mať iba za cieľ zisk, pokiaľ tam máte správne drevinové zloženie v správnom veku, tak vy zisk vytvoríte. Len otázka, že čo tam bude po vás. Ale, aby sme o tom nerozprávali ako o zásadnej kategórii, že áno - nie, len by som rád upozornil na to, že ten zisk nemôže byť braný ako dogma, ako modla.
Takisto otázka tých 67 mil., ktoré tu zazneli. Áno, ten argument beriem. Ak by existovala dozorná rada so svojimi právomocami v takej funkčnosti, ako si ju predstavujem podľa tohto návrhu zákona, tak som presvedčený, že by ani nikoho nenapadlo, aby pána ministra požiadal podnik o takúto obrovskú čiastku, o 2 mld. korún, aby sa to vzápätí po niekoľkých mesiacoch neuveriteľne rozplynulo, že podnik zrazu nedostal žiadnu pôžičku, lebo sme do toho zasiahli, a napriek tomu je celkom dobre na tom hospodársky. To je otázka pre tú dozornú radu, ktorá tak nekonala. Ako je možné pýtať 2 mld. a zistíme, že sme nepotrebovali a že len náhodou občania v tomto prípade o tie 2 mld. neprišli? Aký lepší dôkaz chceme na to, že taká dozorná rada, aká bola nebola funkčná a že dozorná akú my navrhujeme by takéto niečo nepripustila. A keby mala také pohnútky, keby sa tak pohrávala s takou myšlienkou, tak som presvedčený, že klauzula, ku ktorej veľmi pomohol pán poslanec Procházka so svojimi pôvodnými návrhmi o hmotnej zodpovednosti, tak ako som to už spomenul, by neumožnila pohrávať sa s myšlienkou, že tie 2 mld., ale však ich schválme, veď. To sú veci, ktoré, som presvedčený, že by mali byť jednoznačne zodpovedané.
A otázka na tú 111-ku, že súčasné znenie dáva dostatočné možnosti a že aký je rozdiel medzi inými majetkami. No, ja súhlasím. Možno, že, nie že možno, určite mal pán Simon pred chvíľočkou pravdu, keď povedal, že no a čo, v Uliči je to iný majetok vojenské lesy? Ja naprosto súhlasím, že ten lesný majetok je rovnako štátny a treba ho rovnako spravovať. Nuž čo nám bráni, ak sa vieme zhodnúť na princípoch fungovania takéhoto mechanizmu, aký je navrhnutý, aby sme to posunuli v istej fáze na všetky ostatné, hoci marginálne z hľadiska územia, ale predsa len štátne územia našej republiky. Alebo poďme ešte ďalej kvalitatívne. Ak sa zhodneme na to, že tie mechanizmy dokážu byť prospešné podnikom a občanom tejto krajiny, tak ich rozšírme na všetky štátne podniky a možno práve Lesy Slovenskej republiky môžu byť zapísané v histórii slovenského parlamentarizmu a vývoja zákonnosti k tomu ako celkom zaujímavý bod, ktorý rozhodol o tom, že sme prešli na vyššiu kvalitu spravovania štátneho majetku.
Ozaj, pripomínam ešte raz vyjadrenia aj pána premiéra Fica, aj pána prezidenta republiky, aj pána ministra, všetko súčasných, kde ich názory neboli názormi predsa povedané len tak do vetra, kde vyjadrili potrebu zásadnej zmeny riadenia tohto podniku. Možno sme nešli tou presnou cestou, ktorá je potrebná. Veď je to prvé čítanie. Ja sa len uchádzam o to, aby sme sa zamysleli spoločne nad tým, či teda cítime potrebu, aby to obrovské bohatstvo krajiny, ktoré všetci potrebujeme, opakujem sa, bolo spravované spôsobom, ktorý dáva záruky k tomu, že bude spravované lepšie ako v minulosti. Určite ten vývoj má svoje parametre. To čo bolo v minulosti dostatočné, dneska nemusí stačiť. Pozerajme sa do budúcnosti a umožníme lesníkom, kde by som sa vždy rád zastával svojho názoru, že urobili pre túto krajinu v 700-ročnej histórii nieže dosť, ale veľmi veľa preto, aby sme mohli hovoriť o 42 % lesnatosti, pretože boli krajiny, ktoré nemali takých múdrych panovníkov, ani lesnícky stav nedokázali vytvoriť a dneska sú to krajiny, po ktorých keď idete, nenachádzate tieň, do ktorého by ste sa ukryli pred páľavou slnka. Naozaj, by som to v tomto prípade priklincoval aj z hľadiska toho odvekého sporu, ktorý by nemal byť odvekým ochranársko-lesníckeho. Často sa hovorí o tom, že lesníci boli prví ochranári a je to pravda. Ale predovšetkým zdôrazňujem, že lesníci to vedia a chcú robiť. Len niekedy zlé vzory, lebo aby sme nehovorili o tom, už tu padli nejaké slovíčka o zlodejstvách a podobne, že lesníci sú apriori všetci ľudia, ktorých možno takto dehonestovať. Ani zďaleka nie. Absolútna väčšina sú kvalitní ľudia, ktorí majú poslanie a nie povolanie. Len viete, ak na vrchole pyramídy nachádzame ľudí nehodných a moja skúsenosť je taká, že nehodní tam boli, tak už je to veľmi filozofická diskusia, koľko strachu musí prekonať tá základňa pyramídy, koľko úvah, rodinných akýchkoľvek musí mať na to, aby sa dokázala cez to nejak pozdvihnúť a povedať si, že ja to idem meniť. Je to veľmi ťažké a aby sme si nemysleli, že hovorím len stále o tom roku 2009.
Posledný, minulý týždeň, nebudem veľmi konkrétny, lebo nechcem, aby sa to nejakým spôsobom teraz dostalo do roviny voľajakých osobných. Ja som tu predsa nie za ani za konkrétnych ľudí, ani za konkrétne nejaké zoskupenia, ale ozaj mi napísal človek, ktorý hovorí: "Idem držať hladovku. Ja sa už na to nemôžem pozerať, čo sa deje v jednom konkrétnom závode štátneho podniku z hľadiska spravovania majetku." Proste, opäť sa stretávam: "Ja by som aj všetko povedal, len nesmiete použiť moje meno." Viete, práve ak by títo ľudia mali záruku, že ich vedú ľudia, ktorí ozaj hľadia na záujem firmy a nie na skupinové záujmy toho pozadia, ktoré vieme, že tu je a že funguje, len je otázka, ako ďaleko pripustíme, tak verte, že to množstvo tých ľudí, ktoré činíme zodpovedným za službu našim lesom a za službu celej krajine by konalo možno ešte oveľa prospešnejšie, odvážnejšie a spravodlivejšie vo svojej činnosti, ako možno niekedy z toho strachu zo svojich krokov ich zvykneme obviňovať.
Áno, zmluvy zverejnené. To vítam. To, myslím, vítame všetci, aby boli zmluvy zverejňované. Na tom asi sa nebude nič meniť. Takže v závere by som si dovolil povedať len toľko, že vám ďakujem za to, že ste ma vypočuli, že ma vypočula sieň zákonnosti, že ma vypočulo možno všetkých päť kolegov lesníkov, ktorí tu sú medzi nami. Ja som šiesty. Pomerne slušná skupina profesná, ale o to nejde, či sú to lesníci, alebo ľudia, ktorí len potrebujú produkty lesa. Ide o to, že tento zaákon, tento návrh, pokorne priznávam, môže mať chyby aj vážnejšie. Len ak sa pozriete na jeho ducha, tak si myslím a spýtajte sa svojho svedomia, tak vám odpovie, že by ten duch tohto zákona nemal byť zatlačený gombíkom, tlačidlom nie do nejakej čakacej lehoty a aby mohol byť posunutý do toho druhého čítania, v ktorom by sme možno dokázali povedať si všetky tie vylepšenia, ktoré ten zákon potrebuje a ktorým by sme dokázali povedať všetkým lesníkom, aj občanom tejto krajiny, že máme záujem, aby správa jeho majetku, v tomto prípade lesného, bola čo najlepšia, pretože to všetci tak potrebujeme. Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
7.11.2012 o 11:44 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Možno, že bude dobre predsa len trošinka oživiť tú históriu, veľmi stručne ešte raz prebehnem, že tak, ako to tu pred časom povedal pán Kvasnička v inej súvislosti, že spomenul jedného slovenského literáta, on ho nemenoval, ja viem o koho ide, keď hovoril, že preto volí tie slová, lebo na každom z nich je krv moja prischnutá, boli to slová Ivana Krasku, keď ho kritizovali za iné súvislosti. Ja chcem povedať tak trocha bez nejakého pátosu, že do týchto návrhov, ktoré sme vložili ako predkladatelia, je vložená nie nejaká predstava, túžba zaujať alebo nejaké politikárčenie, ale ani tá krv, samozrejme, nie, ale hlboké presvedčenie o tom, že veci dozreli na riešenie, ktoré vôbec nemusí mať presne tú podobu, o akej dnes rokujeme, ale ten duch tej podoby, o ktorom dnes rokujeme, by mal byť zachovaný, pretože nie nejaké predstavy, ale skúsenosť nás naučila a poučila, že veci boli dohnané do krajnosti, ktorá aj na našom ubolenom a ustráchanom Slovensku občas, keď sa už s materským mliekom dostávame k tomu: "Daj pokoj - máš pokoj, neozývaj sa, lebo zle skončíš," prešla do tej hranice, kde sme sa dostali - k potrebe vyjadriť sa. A ako to dopadlo, to neni podstatné a nechcem tie súvislosti spomínať, len chcem upozorniť na to, že tento zdroj tohto zákona, ten prameň nie je chuti lacnej predstavy zaujať a dačo tu tuná povedať, ale ozaj takej bytostnej potrebe, keďže je to kus môjho života a ja som vďačný aj kolegom, ktorí odborne do toho vstúpili, vyjadriť presvedčenie o potrebe zmien.
Ja by som povedal možno to, čo tu zaznelo aj pred chvíľočkou o tých niektorých konkrétnych výhradách s tým zabetónovaním. To sa dosť často stáva, že my spomíname, no dobre, my by sme tu zmenu aj podporili, ale viete teraz je pri moci táto konštalácia, ona si zabetónuje svojich ľudí a neurobíme potom nič. Ja som to v inej súvislosti už povedal, no tak furt musí byť pri moci nejaká konštalácia, tak jej umožníme, aby hoc aj za tú cenu, že to bude mať aj svojich ľudí, aby mohla kvalitu istej zákonnej normy zdvihnúť.
A okrem toho tu by som upozornil pána Simona, že práve, keby to čítal, to znenie nášho návrhu, tak tam sa práve uvažuje o tom, že dozorná rada, ktorá bola konštituovaná podľa starého zákona dobehne a všetky tieto veci platné podľa tohto zákona začne riešiť až nová dozorná rada, ktorá by nastúpila potom, ako by vstúpila táto novela do platnosti, a to teda nie od 1. januára budúceho roku, ale neskôr. Takže aj to zabetónovanie by som nevidel ako taký základný problém.
Ale bola oveľa vecnejšia pripomienka, čo sa týka rozhodovacích práv v moci pána prezidenta. No, viete, je to raz najvyššia autorita v tomto štáte a nech sa na to pozerám akokoľvek, veľmi by som si cenil v súvislosti s tým, že hovoríme o takom obrovskom majetku, o takom významnom majetku, o takom potrebnom majetku, že áno, že pán prezident by menoval na základe nominácií konkrétnu dozornú radu, ktorá by bola tým najvyšším garantom, akého si viem predstaviť, a to neni moja predstava, to je predstava skúsených lesníkov a správcov lesa vo vyspelých krajinách. A napokon, aká je vôľa pána prezidenta pre to, aby sa rozhodol až tak veľmi zle, ako povedzme to nejak naznačil pán Simon, ako keby sme mali dopredu toto rozhodnutie opečiatkovať nedôverou. Však on dostane nominácie tých najvýznamnejších zoskupení, ktoré vstupujú so svojimi profesnými predstavami do lesov Slovenskej republiky. Od pána ministra, cez zamestnancov, cez Slovenskú lesnícku komoru, cez Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, cez Štátnu ochranu prírody, cez Zväz spracovateľov dreva. Môžeme sa baviť ešte o tom rozšírení, o zúžení, ale našou predstavou predkladateľov bolo to, že keď použijeme najlepšie personálne zdroje z týchto zoskupení, tak by sme pána prezidenta zase nevystavili do takého veľkého rizika, že sa rozhodne nejak účelovo pre niekoho, že ho zabetónuje.
A viete s tým betónovaním ešte jedna poznámka. Nech by sme tu sedeli v tejto snemovni deň aj noc, až kým nevystúpi z komína ten slávny biely dym, že sme sa, tak sa nedočkáme schválenia takej normy, ktorá by bola dokonalá a ktorá by garantovala, že už nikto ani s tým najlepším úmyslom nedokáže do toho zákona vstúpiť. Lebo je úplne jasné, že aj v tom najlepšom systéme, ktorý vymyslíme, ak doňho dosadíme ľudí, ktorí fakt nebudú mať správne vlastnosti morálne, odborné, tak nebude fungovať. A, naopak, aj do zlého systému, keď dosadíme správnych ľudí, tak dokážeme veľa. Takže ja by som sa toho nebál a rozhodne necítim zatiaľ nič zmysluplnejšie navrhnuté na to, ako by mohla byť kreovaná táto dozorná rada, o ktorej som presvedčený, že by neslúžila len potrebám toho podniku, ale by slúžila jednoznačne aj pánovi ministrovi, ktorý, som presvedčený, by bol schopný sa do istej miery sa spoľahnúť na to, že má spôsob riadenia s najvyššou kvalitou, aká bola možná a ak by došlo k pochybeniu, tak na to je tiež mechanizmus. Pán prezident dal, pán prezident vezme ako najvyššia autorita štátu, ak niekto morálne pochybí, ak niekto jednoznačne urobí čosi, čo je v rozpore, tak môže konať. Ale to treba určite domyslieť, súhlasím. To sú v tejto fáze možno, že veci, ktoré vyslovene vítam, že sa môžeme o nich zamýšľať. Len jednoznačne sa dohodnime na tom, že ak teda by sme v tomto podniku chceli zabezpečiť lepšie fungovanie, tak je to potrebné odraziť sa od nového spôsobu riadenia, od nového kreovania orgánov a nestačí hovoriť o tom, že všetko je dobré tak, ako bolo, že nič lepšie neexistuje.
Ja som si poznačil veľa tých poznámok. Nechcem byť neúctivý voči vášmu, nášmu času, ale konkrétne k tomu etickému kódexu, ktorý je tak často spochybňovaný, že vlastne de facto existuje. No je to vlastne živí dôkaz, že nefunguje, keď ja, človek, ktorý od 10. januára 2010 dal výpoveď z Lesov Slovenskej republiky pre závažné príčiny, tak som ešte stále dnes ráno označený na tej webovej stránke ako člen etickej rady. Áno, treba ju obnoviť a treba vložiť tento inštitút, ktorý nemusí mať žiadne právne súvislosti, tak ako zase by sme ich tu hľadali, že ako to bude fungovať, aké bude mať právne mechanizmy, aby zafungoval. Ak zamestnanci podniku, ak jeho partneri obchodní, ak verejnosť bude mať možnosť obrátiť, prečítať si etický kódex a obracať sa na túto etickú radu, tak opäť nerozprávam len s pocitom nejakej teórie, ale z presvedčenia, že bude možné, aby tá etická rada zaujala stanovisko, ktoré bude a osoh všetkým zúčastneným stranám.
Zisk. Zaznela tu kategória zisku. Lesníctvo je, a spomínal som tých 18 mil., pri všetkej úcte lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, kde zisk nesmie byť cieľom hospodárenia. Ak by sme sa pozerali na tom tým spôsobom, tak by sme mali sa zhodnúť na to, že všetky peniaze, ktoré z lesa prídu sa musia do lesa aj vrátiť a tie odvody, ktoré aj dnes sú aktuálne považujem za obrovskú škodu, chybu a isté nepochopenie toho, čo to je správa lesného majetku. Kto vytvára veľa zisku ešte neznamená, že hospodári správne. Viete, keď dostanete pár hektárov lesa a budete mať iba za cieľ zisk, pokiaľ tam máte správne drevinové zloženie v správnom veku, tak vy zisk vytvoríte. Len otázka, že čo tam bude po vás. Ale, aby sme o tom nerozprávali ako o zásadnej kategórii, že áno - nie, len by som rád upozornil na to, že ten zisk nemôže byť braný ako dogma, ako modla.
Takisto otázka tých 67 mil., ktoré tu zazneli. Áno, ten argument beriem. Ak by existovala dozorná rada so svojimi právomocami v takej funkčnosti, ako si ju predstavujem podľa tohto návrhu zákona, tak som presvedčený, že by ani nikoho nenapadlo, aby pána ministra požiadal podnik o takúto obrovskú čiastku, o 2 mld. korún, aby sa to vzápätí po niekoľkých mesiacoch neuveriteľne rozplynulo, že podnik zrazu nedostal žiadnu pôžičku, lebo sme do toho zasiahli, a napriek tomu je celkom dobre na tom hospodársky. To je otázka pre tú dozornú radu, ktorá tak nekonala. Ako je možné pýtať 2 mld. a zistíme, že sme nepotrebovali a že len náhodou občania v tomto prípade o tie 2 mld. neprišli? Aký lepší dôkaz chceme na to, že taká dozorná rada, aká bola nebola funkčná a že dozorná akú my navrhujeme by takéto niečo nepripustila. A keby mala také pohnútky, keby sa tak pohrávala s takou myšlienkou, tak som presvedčený, že klauzula, ku ktorej veľmi pomohol pán poslanec Procházka so svojimi pôvodnými návrhmi o hmotnej zodpovednosti, tak ako som to už spomenul, by neumožnila pohrávať sa s myšlienkou, že tie 2 mld., ale však ich schválme, veď. To sú veci, ktoré, som presvedčený, že by mali byť jednoznačne zodpovedané.
A otázka na tú 111-ku, že súčasné znenie dáva dostatočné možnosti a že aký je rozdiel medzi inými majetkami. No, ja súhlasím. Možno, že, nie že možno, určite mal pán Simon pred chvíľočkou pravdu, keď povedal, že no a čo, v Uliči je to iný majetok vojenské lesy? Ja naprosto súhlasím, že ten lesný majetok je rovnako štátny a treba ho rovnako spravovať. Nuž čo nám bráni, ak sa vieme zhodnúť na princípoch fungovania takéhoto mechanizmu, aký je navrhnutý, aby sme to posunuli v istej fáze na všetky ostatné, hoci marginálne z hľadiska územia, ale predsa len štátne územia našej republiky. Alebo poďme ešte ďalej kvalitatívne. Ak sa zhodneme na to, že tie mechanizmy dokážu byť prospešné podnikom a občanom tejto krajiny, tak ich rozšírme na všetky štátne podniky a možno práve Lesy Slovenskej republiky môžu byť zapísané v histórii slovenského parlamentarizmu a vývoja zákonnosti k tomu ako celkom zaujímavý bod, ktorý rozhodol o tom, že sme prešli na vyššiu kvalitu spravovania štátneho majetku.
Ozaj, pripomínam ešte raz vyjadrenia aj pána premiéra Fica, aj pána prezidenta republiky, aj pána ministra, všetko súčasných, kde ich názory neboli názormi predsa povedané len tak do vetra, kde vyjadrili potrebu zásadnej zmeny riadenia tohto podniku. Možno sme nešli tou presnou cestou, ktorá je potrebná. Veď je to prvé čítanie. Ja sa len uchádzam o to, aby sme sa zamysleli spoločne nad tým, či teda cítime potrebu, aby to obrovské bohatstvo krajiny, ktoré všetci potrebujeme, opakujem sa, bolo spravované spôsobom, ktorý dáva záruky k tomu, že bude spravované lepšie ako v minulosti. Určite ten vývoj má svoje parametre. To čo bolo v minulosti dostatočné, dneska nemusí stačiť. Pozerajme sa do budúcnosti a umožníme lesníkom, kde by som sa vždy rád zastával svojho názoru, že urobili pre túto krajinu v 700-ročnej histórii nieže dosť, ale veľmi veľa preto, aby sme mohli hovoriť o 42 % lesnatosti, pretože boli krajiny, ktoré nemali takých múdrych panovníkov, ani lesnícky stav nedokázali vytvoriť a dneska sú to krajiny, po ktorých keď idete, nenachádzate tieň, do ktorého by ste sa ukryli pred páľavou slnka. Naozaj, by som to v tomto prípade priklincoval aj z hľadiska toho odvekého sporu, ktorý by nemal byť odvekým ochranársko-lesníckeho. Často sa hovorí o tom, že lesníci boli prví ochranári a je to pravda. Ale predovšetkým zdôrazňujem, že lesníci to vedia a chcú robiť. Len niekedy zlé vzory, lebo aby sme nehovorili o tom, už tu padli nejaké slovíčka o zlodejstvách a podobne, že lesníci sú apriori všetci ľudia, ktorých možno takto dehonestovať. Ani zďaleka nie. Absolútna väčšina sú kvalitní ľudia, ktorí majú poslanie a nie povolanie. Len viete, ak na vrchole pyramídy nachádzame ľudí nehodných a moja skúsenosť je taká, že nehodní tam boli, tak už je to veľmi filozofická diskusia, koľko strachu musí prekonať tá základňa pyramídy, koľko úvah, rodinných akýchkoľvek musí mať na to, aby sa dokázala cez to nejak pozdvihnúť a povedať si, že ja to idem meniť. Je to veľmi ťažké a aby sme si nemysleli, že hovorím len stále o tom roku 2009.
Posledný, minulý týždeň, nebudem veľmi konkrétny, lebo nechcem, aby sa to nejakým spôsobom teraz dostalo do roviny voľajakých osobných. Ja som tu predsa nie za ani za konkrétnych ľudí, ani za konkrétne nejaké zoskupenia, ale ozaj mi napísal človek, ktorý hovorí: "Idem držať hladovku. Ja sa už na to nemôžem pozerať, čo sa deje v jednom konkrétnom závode štátneho podniku z hľadiska spravovania majetku." Proste, opäť sa stretávam: "Ja by som aj všetko povedal, len nesmiete použiť moje meno." Viete, práve ak by títo ľudia mali záruku, že ich vedú ľudia, ktorí ozaj hľadia na záujem firmy a nie na skupinové záujmy toho pozadia, ktoré vieme, že tu je a že funguje, len je otázka, ako ďaleko pripustíme, tak verte, že to množstvo tých ľudí, ktoré činíme zodpovedným za službu našim lesom a za službu celej krajine by konalo možno ešte oveľa prospešnejšie, odvážnejšie a spravodlivejšie vo svojej činnosti, ako možno niekedy z toho strachu zo svojich krokov ich zvykneme obviňovať.
Áno, zmluvy zverejnené. To vítam. To, myslím, vítame všetci, aby boli zmluvy zverejňované. Na tom asi sa nebude nič meniť. Takže v závere by som si dovolil povedať len toľko, že vám ďakujem za to, že ste ma vypočuli, že ma vypočula sieň zákonnosti, že ma vypočulo možno všetkých päť kolegov lesníkov, ktorí tu sú medzi nami. Ja som šiesty. Pomerne slušná skupina profesná, ale o to nejde, či sú to lesníci, alebo ľudia, ktorí len potrebujú produkty lesa. Ide o to, že tento zaákon, tento návrh, pokorne priznávam, môže mať chyby aj vážnejšie. Len ak sa pozriete na jeho ducha, tak si myslím a spýtajte sa svojho svedomia, tak vám odpovie, že by ten duch tohto zákona nemal byť zatlačený gombíkom, tlačidlom nie do nejakej čakacej lehoty a aby mohol byť posunutý do toho druhého čítania, v ktorom by sme možno dokázali povedať si všetky tie vylepšenia, ktoré ten zákon potrebuje a ktorým by sme dokázali povedať všetkým lesníkom, aj občanom tejto krajiny, že máme záujem, aby správa jeho majetku, v tomto prípade lesného, bola čo najlepšia, pretože to všetci tak potrebujeme. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:03
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia."
Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu:
"Národná rada Slovenskej republiky si vzhľadom
- na možnosť navýšenia prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu tzv. pákovaním za účasti súkromného sektora prostredníctvom súkromného kapitálu,
- možné dopady účasti súkromného kapitálu na návratnosť finančných prostriedkov Slovenskej republiky vložených do európskeho mechanizmu pre stabilitu,
- na ohlásený postup Spolkovej republiky Nemecko pri rozhodovaní o navýšení prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu tzv. pákovaním, na základe ktorého možno predpokladať zapojenie národného parlamentu do rozhodovacieho procesu
vyhradzuje
- rozhodovanie o súhlase s hlasovaním zástupcu Slovenskej republiky v európskom mechanizme pre stabilitu o navýšení prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom súkromného sektora zapojením súkromného kapitálu tzv. pákovaním."
Dovoľte mi, vážení poslanci, uviesť aj dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu. Národná rada Slovenskej republiky prijala po vstupe Slovenska do Európskej únie ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Predmetný ústavný zákon rieši predbežnú i následnú kontrolu vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky pri rozhodovaní v záležitostiach Európskej únie. Uzatvorenie zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu má priamy súvis so záležitosťami Európskej únie, pretože ide o nástroj vytvorený členskými štátmi Európskej únie používajúcimi spoločnú menu euro na riešenie hospodárskej krízy a zadlženosti členských štátov Európskej únie. Návrh stanoviska predkladáme s cieľom zabezpečiť, aby v tak dôležitej veci, ako je navýšenie prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu z prostriedkov súkromného sektora tzv. pákovaním, rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky o tom, ako má v prípade rozhodovania v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu zástupca Slovenskej republiky hlasovať.
Dôvodmi, pre ktoré návrh stanoviska predkladáme, sú:
1. Účasť súkromného sektora prostredníctvom zvýšenia prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu zo súkromných prostriedkov podstatným spôsobom negatívne ovplyvní návratnosť prostriedkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky explicitne stanovenú výhradnú právomoc schvaľovať štátny rozpočet. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 boli stanovené ročné príjmy Slovenskej republiky na úrovni 13,624 miliárd eur a výdavky na úrovni 17,299 miliárd eur, pričom záväzky Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu sú vo výške 5,768 miliardy eur, čo predstavuje napríklad 2,5-krát viac ako sú celkové príjmy z dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2012 alebo 84 % z príjmov v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 reprezentujúcich nepriame dane.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak by došlo k reálnemu plneniu záväzkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu vznikli by straty zodpovedajúce našej účasti vo výške vyššie spomínaných 5,768 miliardy eur, pričom toto by mohlo mať deštrukčný vplyv na štátny rozpočet s výrazným negatívnym dopadom aj na hrubý verejný dlh, ktorý v tomto roku dosiahne výšku 52 % z hrubého domáceho produktu, aj vďaka našim záväzkom z dôvodu účasti na programoch pomoci pre Grécko, Írsko a Portugalsko cez EFSF. Uvedomujúc si závažnosť rozhodovania o poskytovaní prostriedkov a plnení záväzkov vo vzťahu k európskemu mechanizmu pre stabilitu Spolková republika Nemecko aj v dôsledku nedávneho rozhodnutia Ústavného súdu zvyšuje účasť oboch komôr národného parlamentu na tomto rozhodovaní, vrátane rozhodovania o navýšení prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu prostredníctvom účasti súkromného kapitálu, tzv. pákovaním.
Vláda Slovenskej republiky je predmetným stanoviskom viazaná pri zastupovaní Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Na základe týchto dôvodov predkladáme predmetný návrh na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a túto žiadosť predkladá skupina tridsiatich poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov.
Menovite:
Jozef Kollár, Juraj Miškov, Richard Sulík, Jozef Viskupič, Igor Hraško, Alojz Hlina, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Richard Vašečka, Eva Horváthová, Miroslav Kadúc, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Ľubomír Galko, Martin Chren, Daniel Krajcer, Jozef Mihál, Peter Osuský, Juraj Droba, Igor Matovič, Peter Pollák, Štefan Kuffa, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Jozef Mikloško, Mikuláš Huba, Erika Jurinová, Marta Ritomská, Ján Mičovský a pani poslankyňa Helena Mezenská.
Vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu skupiny poslancov, ktorých som práve pred chvíľou vymenoval, a teda pevne verím, že sa tak stane. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pekný deň.
Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca a štyria celkovo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu znie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia."
Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu:
"Národná rada Slovenskej republiky si vzhľadom
- na možnosť navýšenia prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu tzv. pákovaním za účasti súkromného sektora prostredníctvom súkromného kapitálu,
- možné dopady účasti súkromného kapitálu na návratnosť finančných prostriedkov Slovenskej republiky vložených do európskeho mechanizmu pre stabilitu,
- na ohlásený postup Spolkovej republiky Nemecko pri rozhodovaní o navýšení prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu tzv. pákovaním, na základe ktorého možno predpokladať zapojenie národného parlamentu do rozhodovacieho procesu
vyhradzuje
- rozhodovanie o súhlase s hlasovaním zástupcu Slovenskej republiky v európskom mechanizme pre stabilitu o navýšení prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom súkromného sektora zapojením súkromného kapitálu tzv. pákovaním."
Dovoľte mi, vážení poslanci, uviesť aj dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu. Národná rada Slovenskej republiky prijala po vstupe Slovenska do Európskej únie ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Predmetný ústavný zákon rieši predbežnú i následnú kontrolu vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky pri rozhodovaní v záležitostiach Európskej únie. Uzatvorenie zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu má priamy súvis so záležitosťami Európskej únie, pretože ide o nástroj vytvorený členskými štátmi Európskej únie používajúcimi spoločnú menu euro na riešenie hospodárskej krízy a zadlženosti členských štátov Európskej únie. Návrh stanoviska predkladáme s cieľom zabezpečiť, aby v tak dôležitej veci, ako je navýšenie prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu z prostriedkov súkromného sektora tzv. pákovaním, rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky o tom, ako má v prípade rozhodovania v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu zástupca Slovenskej republiky hlasovať.
Dôvodmi, pre ktoré návrh stanoviska predkladáme, sú:
1. Účasť súkromného sektora prostredníctvom zvýšenia prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu zo súkromných prostriedkov podstatným spôsobom negatívne ovplyvní návratnosť prostriedkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky explicitne stanovenú výhradnú právomoc schvaľovať štátny rozpočet. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 boli stanovené ročné príjmy Slovenskej republiky na úrovni 13,624 miliárd eur a výdavky na úrovni 17,299 miliárd eur, pričom záväzky Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu sú vo výške 5,768 miliardy eur, čo predstavuje napríklad 2,5-krát viac ako sú celkové príjmy z dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2012 alebo 84 % z príjmov v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 reprezentujúcich nepriame dane.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak by došlo k reálnemu plneniu záväzkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu vznikli by straty zodpovedajúce našej účasti vo výške vyššie spomínaných 5,768 miliardy eur, pričom toto by mohlo mať deštrukčný vplyv na štátny rozpočet s výrazným negatívnym dopadom aj na hrubý verejný dlh, ktorý v tomto roku dosiahne výšku 52 % z hrubého domáceho produktu, aj vďaka našim záväzkom z dôvodu účasti na programoch pomoci pre Grécko, Írsko a Portugalsko cez EFSF. Uvedomujúc si závažnosť rozhodovania o poskytovaní prostriedkov a plnení záväzkov vo vzťahu k európskemu mechanizmu pre stabilitu Spolková republika Nemecko aj v dôsledku nedávneho rozhodnutia Ústavného súdu zvyšuje účasť oboch komôr národného parlamentu na tomto rozhodovaní, vrátane rozhodovania o navýšení prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu prostredníctvom účasti súkromného kapitálu, tzv. pákovaním.
Vláda Slovenskej republiky je predmetným stanoviskom viazaná pri zastupovaní Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Na základe týchto dôvodov predkladáme predmetný návrh na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a túto žiadosť predkladá skupina tridsiatich poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov.
Menovite:
Jozef Kollár, Juraj Miškov, Richard Sulík, Jozef Viskupič, Igor Hraško, Alojz Hlina, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Richard Vašečka, Eva Horváthová, Miroslav Kadúc, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Ľubomír Galko, Martin Chren, Daniel Krajcer, Jozef Mihál, Peter Osuský, Juraj Droba, Igor Matovič, Peter Pollák, Štefan Kuffa, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Jozef Mikloško, Mikuláš Huba, Erika Jurinová, Marta Ritomská, Ján Mičovský a pani poslankyňa Helena Mezenská.
Vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu skupiny poslancov, ktorých som práve pred chvíľou vymenoval, a teda pevne verím, že sa tak stane. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pekný deň.
Neautorizovaný
14:11
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č....
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 236 z 28. septembra 2012 pridelil návrh skupiny poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne do 15. októbra 2012. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor pre európske záležitosti takisto neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu odporúča Národnej rade návrh neschváliť. Predmetná informácia výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor určil poslanca Ivana Švejnu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o výsledku prerokovania výborov Národnej rady o návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu, tlač 253. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 236 z 28. septembra 2012 pridelil návrh skupiny poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne do 15. októbra 2012. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor pre európske záležitosti takisto neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu odporúča Národnej rade návrh neschváliť. Predmetná informácia výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor určil poslanca Ivana Švejnu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
14:14
Vystúpenie v rozprave 14:14
Richard SulíkAko možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý,...
Ako možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý, na ktorom sa Slovensko nezúčastnilo, tak potom len tak, po ňom len tak fúklo. Druhý balíček, kde teda sme nemali platiť ani cent, tak sme už vystavili záruky za vyše jednej miliardy eur a tento balíček je tiež spotrebovaný. Mimochodom záruky, ktoré Slovensko vystavilo, medzičasom viac zvyšujú verejný dlh Slovenska ako samotný deficit, ktorý tu produkujeme. To je tiež veľmi povážlivá vec a treba sa nad tým zamyslieť.
Takisto Cyprus ohlásil, že bude potrebovať zachrániť. Otázka je, čo vlastne bude potrebovať zachrániť, lebo je zrejmé a známe, že v Cypre sa nachádzajú najmä vklady rôznych ruských podnikateľov, kvázi podnikateľov, chceli by byť podnikateľmi, milionárov a miliardárov, približne, aj politikov, nielen ruských, približne za 26 mld. eur. Cyperská vláda celkom účinne pomohla tieto peniaze preprať a teraz sú na tom Cypre. Vyzerá to tak, že z peňazí eurovalu medzi iným aj slovenskí daňovníci budú zachraňovať vklady nejakých, nejaké čierne peniaze nejakých bohvie odkiaľ milionárov a miliardárov, ale najmä ľudí pochybnej povesti.
No ale, toto všetko by nezdôvodňovalo náš návrh, to, že teraz tu naozaj kdekto natŕča ruku, Slovinsko že vraj bude tiež v poradí. Problém je Španielsko. Zadĺženosť Španielska je nepredstaviteľne veľká. Je španielsky, zahraničný španielsky dlh je druhý najvyšší na svete, hneď po USA s tým, že USA je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže v cudzine zadĺžiť svojou vlastnou menou, vo svojej vlastnej mene. To nedokáže žiadna iná krajina. A aby ste teda mali nejakú predstavu, tá kapacita trvalého eurovalu je 500, reálna efektívna kapacita je 500, ale peniaze len, ktoré budú potrebovať španielske banky sú 100, španielsky štát, sa hovorí, o ďalších 300. Vyzerá, že to nebude stačiť, lebo ten objem, tá realitná bublina Španielska je tak obrovská, že zrejme ešte napácha ďalšie škody.
No aby som to skrátil, tak je skrátka úplne reálna hrozba, reálne riziko, že peniaze trvalého eurovalu nebudú stačiť. Ten trvalý euroval, kvôli ktorému zasadal tri mesiace ústavný súd v Nemecku, kvôli ktorému toľko krajín robilo také ceremónie, no tak ten euroval zrazu sa môže stať, že bude vyčerpaný hneď po jednej krajine, keď teda Španielsko by malo dostať peniaze. Sú ešte nejaké peniaze v dočasnom eurovale, ale o tie sa zrejme postará Grécko.
No tak prišli nejakí chytrí ľudia v Bruseli na to, že veď nemusí predsa ten euroval ručiť za všetky dlhopisy, ktoré kúpi, za 100 % sumy, ale iba za časť. No a teraz sa dostávam k tomu pojmu, ktorý sa volá pákovanie. Predstavte si, že euroval teda má, ako som vravel, má tú sumu, tú kapacitu má 500, a keď teraz ten euroval nakúpi dlhopisy niektorých členských štátov, povedzme teda toho Španielska, Grécka a tak ďalej v hodnote 500, tak o celú túto sumu prídu tie krajiny, ktoré sa teda poskladali na ten euroval, predsa až vtedy, keď ten dlhopis, keď cena toho dlhopisu klesne na nulu. Čiže si to predstavte, dlhopis v hodnote 500, keď klesne na polovicu, tak zároveň aj tie krajiny stratili polovicu tej sumy, na ktorú sa vyskladali. A až keď klesne na úplnú nulu, by sme stratili všetko.
No ale to pákovanie, to je práve taká tá veľmi nebezpečná vec, lebo to pákovanie robí to, že zrazu nebudú sa nakupovať dlhopisy iba v objeme 500, nakúpia sa v objeme 2-tisíc. A to je, samozrejme, obrovská suma a poina je teraz v tom, že trvalý euroval bude ručiť za prvých 500. To znamená, že keď nejaký dlhopis klesne, povedzme dlhopis v nominálnej hodnote tisíc eur, v tom doteraz platnom modeli on by musel klesnúť, hodnota dlhopisu by musela klesnúť na nulu, aby sme prišli o celých tisíc eur. To je logické, hej? Keď ale to budeme pákovať krát štyri a kúpime 4 dlhopisy po tisíc eur, tak potom stačí predsa, že každý z tých štyroch dlhopisov klesne na 750 a takisto sme stratili tisícku.
Čiže pri tom pákovaní nejde o to, že Slovensko zvýši svoj vklad, ktorý je momentálne na úrovni, alebo tie záruky, kde sa Slovensko zaviazalo ich vystaviť, alebo v budúcnosti spraviť ten vklad do trvalého eurovalu na úrovni 5 miliárd 768 miliónov eur, mimochodom to je taká slušná polovica, viac než polovica všetkých daňových príjmov Slovenska behom jedného roka, takže my nejdeme teraz túto sumu zvyšovať, my len ideme ručiť za tých, namiesto 100 % sa bude touto sumou už len ručiť, už len za tých horných 30, možnože 25 %. To teda znamená, že keď dlhopisy klesnú, doteraz museli dlhopisy klesnúť na nula percent hodnoty, aby sme prišli o všetko, odteraz stačí, keď dlhopisy klesnú na 75 % hodnoty, možno, že na 70 a prídeme o celých tých 5 miliárd 768 miliónov eur.
Toto je veľmi nebezpečná vec a to pákovanie, samozrejme, výrazne zvyšuje riziko, že Slovensko príde o tie peniaze, čo sme boli dlho, dlho ubezpečovaní, že tu sa nemá čo stať, že to je len záruka, to, dúfam, že si ešte pamätáte na tie reči ešte aj z čias, keď SaS bola vo vláde, jak sme boli ubezpečovaní, že veď to sú len vystavené nejaké záruky, veď to k naplneniu aj tak nepríde a tak ďalej. Medzičasom sa už nebavíme o tom, že príde k naplneniu, medzičasom ideme pákovať. Už sa bavíme o tom, že stačí, aby dlhopis klesol o, alebo dlhopisy nejaké grécke, španielske klesli o štvrtinu svojej hodnoty a už prídeme o všetko. Toto je to veľké riziko pri pákovaní. Uvediem konkrétne čísla.
Grécke dlhopisy - teraz sa už trošičku zotavili, lebo pripravuje sa ten tretí balíček, tak špekulanti vedia, že už nemá zmysel špekulovať proti výpadku, úplnému výpadku tých dlhopisov, lebo veď Grécko bude zachránené; ale v najhorších časoch grécke dlhopisy klesli približne na 45 % hodnoty. Zo 100 na 45. Čiže vtedy, kto vlastnil grécky dlhopis za tisíc eur, no tak jedno, kedy by ho bol predal, ale dostal by najmenej 450, keby sa rozhodol ho predať a nie počkať. Teraz stačí, aby ten grécky dlhopis klesol z 1000 na 750 a už prichádzame o všetko. Toto výrazne vyššie riziko, štvornásobne, ono je ďaleko viac, ako štvornásobne, je cena za to, že už môžeme zakúpiť dlhopisy nie za 500, ale za 2000.
Toľkoto na vysvetlenie k tomu základnému vzťahu, že o čo tu ide a teraz, o čom je vlastne náš návrh. Tak my sme si vedomí, že tomuto šialenstvu nezabránime preto, lebo jednoducho poslanci SMER-u to dostali naordinované. By ma prekvapilo, keby dvaja z 80, no traja z 83 poslancov mali prečítanú zmluvu k trvalému eurovalu, pochybujem, že traja sa nájdu. Dostali skrátka naordinované, že musia hlasovať za, lebo veď my sme a oni najmä, sú dobrí Európania. Čiže my si uvedomujeme, že trvalý euroval bol schválený a keď v Bruseli sa rozhodne, že bude sa pákovať, že Slovensko s tým bude súhlasiť preto, lebo celá európska politika Slovenskej republiky spočíva v tom, že sa slepo držíme Nemcov. O tejto úbohosti som niekoľkokrát písal, nechcem to ďalej rozoberať.
V našom návrhu ide o to, že keď príde k tomu pákovaniu, tak má o tom rozhodnúť táto Národná rada, preto, lebo je to tzv. kráľovské právo Národnej rady, že rozhoduje o verejných peniazoch, konkrétne o štátnom rozpočte. Tým nechcem povedať, že Národná rada musí rozhodnúť o každom jednom cente, ktorý minie vláda. To, samozrejme, že by nemalo žiaden zmysel, ale tá suma, o ktorej sa bavíme, je taká obrovská, že preniesť to rozhodovanie do Národnej rady, je namieste.
Ešte raz pre ilustráciu, budúci rok bude mať vláda, samotná vláda výdavky na úrovni 17 mld. eur, príjmy bude mať na úrovni 13 mld. eur, čiže deficit sú 4 a z tých trinástich, čo sú príjmy, tak tri sú peniaze z eurofondov naplánované, dva celá niečo, a ten zvyšok, tých desať celá niečo sú dane. A tu sa bavíme o sume 5 miliárd 768 miliónov, čiže viac ako polovica celoročných daňových príjmov Slovenskej republiky. Žiadna iná položka v štátnom rozpočte, žiadna, žiaden rozpočet nejakého rezortu nie je takto veľký. Najväčšie rezorty na Slovensku, povedzme ministerstvo sociálnych vecí je alebo školstva je okolo dvoch miliárd eur, možnože 2,2. Tu je to takmer trojnásobok tejto sumy. Jedná inštitúcia, ktorá ma na Slovensku porovnateľný rozpočet, je Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca vyše jednému miliónu dôchodcov dôchodky medziiným. A teraz sa ideme baviť o sume na úrovni rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo je vôbec najväčšia organizácia na Slovensku. Ani najväčšia firma nemá taký obrat, ako má rozpočet Sociálna poisťovňa.
Preto my navrhujeme, aby sme o takomto závažnom bode rozhodovali v Národnej rade a za týmto účelom sme získali 30 podpisov. Juraj Miškov teda týchto 30 mien prečítal. Ja sa im chcem ešte raz, tým, ktorí boli práve menovaní, poďakovať, špeciálne teda klubu OĽaNO, ktorý, jak poviem teraz, bez výnimky alebo v úplnej zostave tento návrh podpísal, a prekvapuje ma ale postoj opozičných strán, ktoré sa spojili do tej ľudovej koalície, ktoré odmietli, najprv teda to bolo tak, že povedali, že podpíšu tento návrh, lebo veď je rozumný, a preto, lebo aj sa ho dožadovali niektoré z opozičných strán, potom zrazu bolo, že nepodpíšu a potom sa stalo, že na výbore hlasovali za takýto návrh. Tak ťažko sa takéto správanie dá opísať bez toho, aby človek použil slovo schizofrénia. No ale dúfajme, že keď dôjde na hlasovanie o tomto návrhu, že opozícia bude hlasovať za, lebo nejde tu, ešte raz, nejde tu o odmietnutie alebo prijatie eurovalu, ani ničoho podobného, ide o to, že keď dôjde na pákovanie eurovalu, bude o tom rozhodovať táto Národná rada, samozrejme, pod dohľadom médií, pod dohľadom verejnosti a nie, že si to v tichosti či už sám minister financií, alebo vláda, ktorá je jednofarebná, upečie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, toľkoto z mojej strany na odôvodnenie tohto návrhu a dúfam, že tento návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
7.11.2012 o 14:14 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctení, ctené kolegyne a kolegovia, máme na stole návrh, o ktorom si my v klube SaS myslíme, že pre budúce fungovanie v eurozóne je veľmi dôležitý. Dovoľte mi povedať najprv pár slov k situácii v eurozóne a potom by som rád vysvetlil, že v čom spočíva pointa a podstata tohto návrhu.
Ako možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý, na ktorom sa Slovensko nezúčastnilo, tak potom len tak, po ňom len tak fúklo. Druhý balíček, kde teda sme nemali platiť ani cent, tak sme už vystavili záruky za vyše jednej miliardy eur a tento balíček je tiež spotrebovaný. Mimochodom záruky, ktoré Slovensko vystavilo, medzičasom viac zvyšujú verejný dlh Slovenska ako samotný deficit, ktorý tu produkujeme. To je tiež veľmi povážlivá vec a treba sa nad tým zamyslieť.
Takisto Cyprus ohlásil, že bude potrebovať zachrániť. Otázka je, čo vlastne bude potrebovať zachrániť, lebo je zrejmé a známe, že v Cypre sa nachádzajú najmä vklady rôznych ruských podnikateľov, kvázi podnikateľov, chceli by byť podnikateľmi, milionárov a miliardárov, približne, aj politikov, nielen ruských, približne za 26 mld. eur. Cyperská vláda celkom účinne pomohla tieto peniaze preprať a teraz sú na tom Cypre. Vyzerá to tak, že z peňazí eurovalu medzi iným aj slovenskí daňovníci budú zachraňovať vklady nejakých, nejaké čierne peniaze nejakých bohvie odkiaľ milionárov a miliardárov, ale najmä ľudí pochybnej povesti.
No ale, toto všetko by nezdôvodňovalo náš návrh, to, že teraz tu naozaj kdekto natŕča ruku, Slovinsko že vraj bude tiež v poradí. Problém je Španielsko. Zadĺženosť Španielska je nepredstaviteľne veľká. Je španielsky, zahraničný španielsky dlh je druhý najvyšší na svete, hneď po USA s tým, že USA je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže v cudzine zadĺžiť svojou vlastnou menou, vo svojej vlastnej mene. To nedokáže žiadna iná krajina. A aby ste teda mali nejakú predstavu, tá kapacita trvalého eurovalu je 500, reálna efektívna kapacita je 500, ale peniaze len, ktoré budú potrebovať španielske banky sú 100, španielsky štát, sa hovorí, o ďalších 300. Vyzerá, že to nebude stačiť, lebo ten objem, tá realitná bublina Španielska je tak obrovská, že zrejme ešte napácha ďalšie škody.
No aby som to skrátil, tak je skrátka úplne reálna hrozba, reálne riziko, že peniaze trvalého eurovalu nebudú stačiť. Ten trvalý euroval, kvôli ktorému zasadal tri mesiace ústavný súd v Nemecku, kvôli ktorému toľko krajín robilo také ceremónie, no tak ten euroval zrazu sa môže stať, že bude vyčerpaný hneď po jednej krajine, keď teda Španielsko by malo dostať peniaze. Sú ešte nejaké peniaze v dočasnom eurovale, ale o tie sa zrejme postará Grécko.
No tak prišli nejakí chytrí ľudia v Bruseli na to, že veď nemusí predsa ten euroval ručiť za všetky dlhopisy, ktoré kúpi, za 100 % sumy, ale iba za časť. No a teraz sa dostávam k tomu pojmu, ktorý sa volá pákovanie. Predstavte si, že euroval teda má, ako som vravel, má tú sumu, tú kapacitu má 500, a keď teraz ten euroval nakúpi dlhopisy niektorých členských štátov, povedzme teda toho Španielska, Grécka a tak ďalej v hodnote 500, tak o celú túto sumu prídu tie krajiny, ktoré sa teda poskladali na ten euroval, predsa až vtedy, keď ten dlhopis, keď cena toho dlhopisu klesne na nulu. Čiže si to predstavte, dlhopis v hodnote 500, keď klesne na polovicu, tak zároveň aj tie krajiny stratili polovicu tej sumy, na ktorú sa vyskladali. A až keď klesne na úplnú nulu, by sme stratili všetko.
No ale to pákovanie, to je práve taká tá veľmi nebezpečná vec, lebo to pákovanie robí to, že zrazu nebudú sa nakupovať dlhopisy iba v objeme 500, nakúpia sa v objeme 2-tisíc. A to je, samozrejme, obrovská suma a poina je teraz v tom, že trvalý euroval bude ručiť za prvých 500. To znamená, že keď nejaký dlhopis klesne, povedzme dlhopis v nominálnej hodnote tisíc eur, v tom doteraz platnom modeli on by musel klesnúť, hodnota dlhopisu by musela klesnúť na nulu, aby sme prišli o celých tisíc eur. To je logické, hej? Keď ale to budeme pákovať krát štyri a kúpime 4 dlhopisy po tisíc eur, tak potom stačí predsa, že každý z tých štyroch dlhopisov klesne na 750 a takisto sme stratili tisícku.
Čiže pri tom pákovaní nejde o to, že Slovensko zvýši svoj vklad, ktorý je momentálne na úrovni, alebo tie záruky, kde sa Slovensko zaviazalo ich vystaviť, alebo v budúcnosti spraviť ten vklad do trvalého eurovalu na úrovni 5 miliárd 768 miliónov eur, mimochodom to je taká slušná polovica, viac než polovica všetkých daňových príjmov Slovenska behom jedného roka, takže my nejdeme teraz túto sumu zvyšovať, my len ideme ručiť za tých, namiesto 100 % sa bude touto sumou už len ručiť, už len za tých horných 30, možnože 25 %. To teda znamená, že keď dlhopisy klesnú, doteraz museli dlhopisy klesnúť na nula percent hodnoty, aby sme prišli o všetko, odteraz stačí, keď dlhopisy klesnú na 75 % hodnoty, možno, že na 70 a prídeme o celých tých 5 miliárd 768 miliónov eur.
Toto je veľmi nebezpečná vec a to pákovanie, samozrejme, výrazne zvyšuje riziko, že Slovensko príde o tie peniaze, čo sme boli dlho, dlho ubezpečovaní, že tu sa nemá čo stať, že to je len záruka, to, dúfam, že si ešte pamätáte na tie reči ešte aj z čias, keď SaS bola vo vláde, jak sme boli ubezpečovaní, že veď to sú len vystavené nejaké záruky, veď to k naplneniu aj tak nepríde a tak ďalej. Medzičasom sa už nebavíme o tom, že príde k naplneniu, medzičasom ideme pákovať. Už sa bavíme o tom, že stačí, aby dlhopis klesol o, alebo dlhopisy nejaké grécke, španielske klesli o štvrtinu svojej hodnoty a už prídeme o všetko. Toto je to veľké riziko pri pákovaní. Uvediem konkrétne čísla.
Grécke dlhopisy - teraz sa už trošičku zotavili, lebo pripravuje sa ten tretí balíček, tak špekulanti vedia, že už nemá zmysel špekulovať proti výpadku, úplnému výpadku tých dlhopisov, lebo veď Grécko bude zachránené; ale v najhorších časoch grécke dlhopisy klesli približne na 45 % hodnoty. Zo 100 na 45. Čiže vtedy, kto vlastnil grécky dlhopis za tisíc eur, no tak jedno, kedy by ho bol predal, ale dostal by najmenej 450, keby sa rozhodol ho predať a nie počkať. Teraz stačí, aby ten grécky dlhopis klesol z 1000 na 750 a už prichádzame o všetko. Toto výrazne vyššie riziko, štvornásobne, ono je ďaleko viac, ako štvornásobne, je cena za to, že už môžeme zakúpiť dlhopisy nie za 500, ale za 2000.
Toľkoto na vysvetlenie k tomu základnému vzťahu, že o čo tu ide a teraz, o čom je vlastne náš návrh. Tak my sme si vedomí, že tomuto šialenstvu nezabránime preto, lebo jednoducho poslanci SMER-u to dostali naordinované. By ma prekvapilo, keby dvaja z 80, no traja z 83 poslancov mali prečítanú zmluvu k trvalému eurovalu, pochybujem, že traja sa nájdu. Dostali skrátka naordinované, že musia hlasovať za, lebo veď my sme a oni najmä, sú dobrí Európania. Čiže my si uvedomujeme, že trvalý euroval bol schválený a keď v Bruseli sa rozhodne, že bude sa pákovať, že Slovensko s tým bude súhlasiť preto, lebo celá európska politika Slovenskej republiky spočíva v tom, že sa slepo držíme Nemcov. O tejto úbohosti som niekoľkokrát písal, nechcem to ďalej rozoberať.
V našom návrhu ide o to, že keď príde k tomu pákovaniu, tak má o tom rozhodnúť táto Národná rada, preto, lebo je to tzv. kráľovské právo Národnej rady, že rozhoduje o verejných peniazoch, konkrétne o štátnom rozpočte. Tým nechcem povedať, že Národná rada musí rozhodnúť o každom jednom cente, ktorý minie vláda. To, samozrejme, že by nemalo žiaden zmysel, ale tá suma, o ktorej sa bavíme, je taká obrovská, že preniesť to rozhodovanie do Národnej rady, je namieste.
Ešte raz pre ilustráciu, budúci rok bude mať vláda, samotná vláda výdavky na úrovni 17 mld. eur, príjmy bude mať na úrovni 13 mld. eur, čiže deficit sú 4 a z tých trinástich, čo sú príjmy, tak tri sú peniaze z eurofondov naplánované, dva celá niečo, a ten zvyšok, tých desať celá niečo sú dane. A tu sa bavíme o sume 5 miliárd 768 miliónov, čiže viac ako polovica celoročných daňových príjmov Slovenskej republiky. Žiadna iná položka v štátnom rozpočte, žiadna, žiaden rozpočet nejakého rezortu nie je takto veľký. Najväčšie rezorty na Slovensku, povedzme ministerstvo sociálnych vecí je alebo školstva je okolo dvoch miliárd eur, možnože 2,2. Tu je to takmer trojnásobok tejto sumy. Jedná inštitúcia, ktorá ma na Slovensku porovnateľný rozpočet, je Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca vyše jednému miliónu dôchodcov dôchodky medziiným. A teraz sa ideme baviť o sume na úrovni rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo je vôbec najväčšia organizácia na Slovensku. Ani najväčšia firma nemá taký obrat, ako má rozpočet Sociálna poisťovňa.
Preto my navrhujeme, aby sme o takomto závažnom bode rozhodovali v Národnej rade a za týmto účelom sme získali 30 podpisov. Juraj Miškov teda týchto 30 mien prečítal. Ja sa im chcem ešte raz, tým, ktorí boli práve menovaní, poďakovať, špeciálne teda klubu OĽaNO, ktorý, jak poviem teraz, bez výnimky alebo v úplnej zostave tento návrh podpísal, a prekvapuje ma ale postoj opozičných strán, ktoré sa spojili do tej ľudovej koalície, ktoré odmietli, najprv teda to bolo tak, že povedali, že podpíšu tento návrh, lebo veď je rozumný, a preto, lebo aj sa ho dožadovali niektoré z opozičných strán, potom zrazu bolo, že nepodpíšu a potom sa stalo, že na výbore hlasovali za takýto návrh. Tak ťažko sa takéto správanie dá opísať bez toho, aby človek použil slovo schizofrénia. No ale dúfajme, že keď dôjde na hlasovanie o tomto návrhu, že opozícia bude hlasovať za, lebo nejde tu, ešte raz, nejde tu o odmietnutie alebo prijatie eurovalu, ani ničoho podobného, ide o to, že keď dôjde na pákovanie eurovalu, bude o tom rozhodovať táto Národná rada, samozrejme, pod dohľadom médií, pod dohľadom verejnosti a nie, že si to v tichosti či už sám minister financií, alebo vláda, ktorá je jednofarebná, upečie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, toľkoto z mojej strany na odôvodnenie tohto návrhu a dúfam, že tento návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný