10. schôdza

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pokiaľ ide o reakciu pána Budaja, tak neviem, či ma počúval vtedy, keď som hovorila o tom, že nesúhlasím so sprísnením tej podmienky, pokiaľ spolu s petíciou by mala byť spojená ešte aj ďalšia požiadavka, a to preukázateľné porušenie, opakované prerušenie verejného poriadku. Ja som to práve v predmetnom návrhu zákona kritizovala.
Pokiaľ ide o pána Pčolinského, ja plne súhlasím s ním, že v prípade on-line hazardu to bude veľký problém, a sú však na to určité nástroje. Tento zákon samozrejme nerieši všetko. Má ambíciu to riešiť v rámci možností a naozaj v súčasnej technologickej alebo pretechnologizovanej dobe to bude veľmi ťažké nejakým spôsobom vysledovať, odsledovať. Môžeme naozaj potom len pristúpiť k plošnému zákazu hazardu.
A pokiaľ ide otázku pána Beblavého. Ja som to podpísala, áno, a vôbec sa za to nehanbím. Dokonca som na to hrdá. Je to môj názor, ale na druhej strane ja som to uviedla, pán poslanec, v mojom vystúpení. Podpísala som to ako občan, obyvateľka Bratislavy, pretože sa mi nepáči hustota herní, a na druhej strane to ešte nevylučuje, že nemôžem podporiť tento ambiciózny vládny návrh zákona, ktorý tu teraz je. Takže ja tam žiadny rozpor na rozdiel od vás nevidím. A práve to, že som podpísala tú petíciu, tak vlastne som kvitovala to, že áno, občania v priamom rozhodovaní môžu sa zapojiť do toho procesu, či chcú mať vo svojom okolí herňu alebo nechcú mať vo svojom okolí herňu, ale tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme dnes o veľa dôležitých zákonoch, ide nám to ako po masle, čo nemyslím nutne ako kompliment. Ale aj medzi týmito dôležitými zákonmi táto novela je z tých dôležitejších, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Otvára totiž viaceré významné riziká, navrhuje zhoršiť súčasný stav spôsobom, o ktorom podľa mňa treba otvorene hovoriť. Niekedy je treba debatu viesť aj komplikovane, aj komplexne, aby sa všetky nuansy vychytali, a niekedy je, naopak, potrebné pomenovať veci pomerne priamočiaro, jasne a jednoducho, aby práve nebolo možné o nich pochybovať.
Dovoľte mi dnes vystúpiť k tomu z toho druhého uhlu a venovať sa tomuto zákonu jednej veľmi konkrétnej a veľmi dôležitej veci. V tomto parlamente prebieha už päť rokov zápas o to, aby na určitých územiach tejto krajiny bolo možné demokratickým rozhodnutím zrušiť hazard. Na to, či je to správne alebo nesprávne, môžu byť úplne legitímne rôzne názory. Ja nikomu nevyčítam, ak si myslí, že to nie je správne, že je možné na území, povedzme, obce, mesta, možno aj inom, zakázať hazard. Je to vec aj ideológie, je to vec aj osobných skúseností. Ja sa priznám, že hoci v mnohých oblastiach zastávam skôr názory najmä ekonomické liberálneho charakteru, už pred piatimi rokmi som v tejto oblasti prišiel a podporil aj vtedy, čo najvýraznejšie odvtedy ten, či ho nazveme konzervatívnejší alebo reštriktívnejší prístup. A urobil som to, priznám, z toho dôvodu, že evidentné a dlhoročné náklady pre našu spoločnosť toho dovtedajšieho prístupu sú tak veľké, nielen na úrovni finančnej, ale aj na úrovni sociálnej, na úrovni osobných tragédií, že som, u mňa prevážilo nad tým všeobecným, skôr liberálnejším postojom, nazvime to naším hriechom. To hovorím preto, že, a preto som sa spýtal aj teba, pani kolegyňa, na ten názor, že ja by som ti nevyčítal, keby si tú petíciu nepodpísala a keby si jednoducho povedala, že ty si myslíš, že hazard by nemal byť zakázaný napríklad na úrovni Bratislavy, lebo je to podľa teba nesprávne. Je to úplne legitímny postoj. Ja mám dnes už iný, ale nikomu by som to nevyčítal. Čo podľa mňa nie je správne, je tváriť sa, že niečo podporujem a v skutočnosti tomu podrezávať krk. Lebo to je pokrytectvo a to správne nie je a to je to, čo robí tento vládny návrh zákona už opakovane, a tomu sa tu treba dnes venovať. Pretože tak by sme politiku robiť nemali, ani nič iné. Pokrytectvo nie je správne.
A teraz mi dovoľte vrátiť sa trošku do histórie. Ak sa nemýlim, v roku 2011, pán minister ma môže opraviť, bola prijatá novela, vtedy sa v nej angažovali najmä dvaja poslanci, pani poslankyňa Jana Žitňanská a pán poslanec Jaroslav Procházka, vtedy obidvaja ešte z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí presadzovali viaceré obmedzenia v oblasti hazardu, a ja som ich v tom už vtedy veľmi podporoval a dodnes ich podporujem. Hoci teda jeden ešte chvíľu je a pani poslankyňa Žitňanská už tu teda viac ako dva roky nie je. Ten ich zákon umožňoval aj obci na základe rozhodnutia zakázať hazard na svojom území. Aj tento ich návrh som podporil, pretože som si uznal, že v rámci miestnej demokracie toto je niečo, čo podľa môjho názoru by mohlo byť zverené miestnym zástupcom a samozrejme voličom, ktorí nad nimi vytvárajú kontrolu.
To, čo sa potom stalo, bolo, že pán minister Kažimír v roku 2012, ak sa nemýlim, prišiel s novelou tohto zákona, kde už bolo politicky veľmi náročné preňho a pre vládu to zrušiť, napriek obrovskému lobingu tých, čo stoja za hazardom, a ten lobing bol naozaj neskutočný. Preto pán minister Kažimír vtedy došiel s návrhom, podľa ktorého teda môže takto byť konané len vtedy, ak je to na základe petície, ak tú petíciu podporí 30 % ľudí. Tento návrh bol remeselne a politicky remeselne veľmi dobre vymyslený, lebo sa zdalo, že jeho dôsledkom môže byť to, že v malých obciach, možno ešte aj v menších mestečkách, kde je silný tlak proti tomuto javu, sa zozbiera 30 % podpisov, a hazard môže byť aj zakázaný. Zároveň to však uspokojovalo záujmy tých, ktorí naozaj na hazarde zarábajú najviac, lebo sa zdalo byť nemožné, aby vo veľkých mestách 30 % ľudí podpísalo petíciu. Ak si predstavíte, v Bratislave, ako už dnes vieme, je to viac ako 100-tisíc podpisov a v Bratislave nikdy nebolo zozbieraných, aspoň čo ja viem, 100-tisíc podpisov na žiadnu petíciu, ani keď sa podpisovali celoštátne petície za priamu voľbu prezidenta a za iné veci.
Zdalo sa byť teda ako veľmi politicky a remeselne dobre zvládnutý spôsob, ako toto ustanovenie tak nie úplne podrezať, ale tak ako keby ho vykrvácať. Nechať v ňom niečo pre tie malé obce, malé mestečká, aby to nebolo úplne nefunkčné, ale v zásade to zneškodní na veľkej časti územia tejto krajiny. Bolo to schválené. Podľa toho zákona sa začalo konať. Najprv sa zdalo, že to tak aj bude, pretože obce, kde na základe tohto bolo vyhlásené všeobecné záväzné nariadenie, zákaz hazardu, sú obce, o ktorých okrem ich obyvateľov a susedov naozaj málokto počul. Dovoľte mi len prečítať príklady. Je to obec Blesovce, Cejkov, Davidov, Divina, Huncovce, Hranovnica, Chynorany, Kotmanová, Kunerad, Kusín, Kružlov, Lemešany a mohol by som menovať ďalej. Postupne však začali pribúdať aj obce predsa len väčšie. Je to napríklad obec Zakamenné, ktorá síce je len obcou, ale keďže som tam vďaka môjmu exkolegovi Janckulíkovi bol, viem, že je to obec veľmi veľká. Je to dokonca obec, ktorá by sa mohla stať už mestom, keby veľmi, keby veľmi chcela. Stalo sa to aj v Tvrdošíne, čo už teda nie je obec, čo už je mesto. Stalo sa to v samotnom Námestove. Stalo sa to v Sabinove, stalo sa to v obciach, ktoré nie sú veľké a nie sú mestami, ale sú nám všetkým dobre známe, ako je Plavecký Mikuláš. Všetci, ktorí sa zaujímame určitým problémom, vieme, prečo je dobre zakázať v Plaveckom Mikuláši hazard. A je to asi naozaj vo verejnom záujme. Dokázala to dokonca obec Dobšiná, pardon, to je mesto, ospravedlňujem sa Dobšinanom, som sa na sekundu pomýlil, mestu Dobšiná. Podarilo sa to v Čiernom Balogu a takto by sa dalo pokračovať.
Toto všetko však pre hazardný priemysel predstavuje akceptovateľné straty. Hoci práve v tých najchudobnejších komunitách často sa zarába najlepšie. Tie mestečká a obce sú naozaj stále príliš malé. Potom sa však stalo niečo, čo šokovalo všetkých, a to bola petícia za zákaz hazardu v Bratislave. No, keď táto petícia vznikla, ja som ju podporil aj podpísal a podpísal som ju s plným vedomím toho, že podporujem zákaz hazardu na území Bratislavy aj so všetkými nevýhodami, ktoré to má. Pretože výhody to nemá len, má to určité nevýhody, ale ten balans rozhodnutia sa mi zdal v prospech tohto javu. Ale priznám sa, ja som neočakával nikdy, že by získali potrebný počet podpisov títo iniciátori, a chcem im vysloviť všetkým, bolo to viacero starostov mestských častí, veľa aktivistov, veľa obyčajných ľudí, teraz nemyslím zo strany OĽANO, aj keď určite aj odtiaľ, a ktorí vyzbierali ten požadovaný počet podpisov dokonca ešte aj s rezervou. Musím sa priznať, že ja nepoznám nikoho, kto to očakával. A ukazuje to ale hĺbku odporu obyvateľstva v hlavnom meste, ktoré je z definície liberálnejšie, a kde z definície argumenty za plošný zákaz sú dokonca slabšie, pretože predsa len na území celého mesta sa dá naozaj oprávnenejšie o tom diskutovať, a napriek tomu sa to v Bratislave našlo. To, čo nasledovalo, je dvojstranný úder. Jeden úder sa zameral na to, aby zneškodnil túto petíciu v samotnej Bratislave. Nemusím tu rozprávať históriu o záhadne stratených petičných hárkoch z magistrátu, čo sa, pokiaľ viem, tiež ešte nikdy v histórii nestalo. Zrazu, až keď niekomu išlo o príjmy z hazardu, tak dokázal dokonca aj toto. A spochybňovanie tej petície, atď., a tak ďalej. To znamená, že v Bratislave je dneska veľká snaha toto zastaviť. A zároveň to bol aj obrovský varovný signál pre priemysel hazardný, že ak je možné v Bratislave vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov, tak kde to možné nie je? Ak sa do toho pustia odhodlaní ľudia, je dosť možné, že sa to podarí v Košiciach, v Prešove, v Nitre, v Trnave, kdekoľvek.
A preto a len preto dnes prichádza táto novela, ktorá má za úlohu dať do toho poistku, aby keď sa náhodou, v úvodzovkách, niekto zblázni a začne tie podpisy zbierať, aby si nepomohol. Tá poistka vyzerá nasledovne: Už nebude stačiť petícia, už bude potrebné opakovane a preukázateľne dokázať narušovanie verejného poriadku, čo ako vysvetlil pán Budaj, narušovanie verejného poriadku v prípade hazardu nie je o opitých ľuďoch, ktorí vykrikujú pod balkónmi, ale o katastrofálnych dopadoch na rodiny. Tak ma zaujíma, že či si predkladateľ predstavuje, pán minister, že tie prípady samovrážd tu budeme, budú obce dokumentovať možno aj s fotkami, pán minister, alebo tie iné spoločenské efekty. A keby náhodu ešte aj to hrozilo, tak je tam povedané, že v spolupráci Policajného zboru. To znamená, stačí zabezpečiť nespoluprácu Policajného zboru na danom území alebo fingovanú spoluprácu a v podstate nie je možné literu zákona ani naplniť, keby aj sa dokonca niekto do nej pustil.
Z tohto dôvodu musím povedať, že považujem tento návrh za priamy lobistický návrh hazardného priemyslu na zneškodnenie existujúcich ustanovení, ktoré umožňujú za dnes už extrémne prísnych podmienok, ktoré boli ustanovené práve preto, aby sa nedali splniť, a ukázalo sa, že sa splniť dajú, proti zákazu hazardu na určitom území. A preto, a k tomu sa vrátim na konci, pán minister, chcem vás vyzvať aj všetkých kolegov, ak si myslíte, že by nemalo byť možné zakázať hazard, nájdite tú odvahu a zrušte to a potom si to pred občanmi vydiskutujeme. Ale tento postup, kde ste vykrvácali štyri litre krvi z možnosti o zákaze, a teraz, keď ste zistili, že ešte aj s tým litrom krvi to ľudia dokážu, tak im ešte aj ten liter idete zobrať, už len pre istotu, ale celý čas budete mávať rukami, ako vlastne vy ste na rovnakej pôde, je to nepoctivé, nie je to jednoducho poctivé. To nie je otázka názoru ani ideológie, to je otázka pokrytectva, politickej poctivosti.
A bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom vás chcel súdiť, pán minister, myslím si, že toto nie je niečo, čo je predmetom vašej srdcovej agendy. Rokmi sme viedli veľa diskusií a veľa sporov. Viem, že máte osobné a hlboké presvedčenie v oblasti daní, niekedy sa zhodneme, niekedy nie, ale viem, že to vychádza z vás. Máme zhodu, niekedy spory, ale viac zhodu v oblasti ochrany spotrebiteľa finančného trhu. Tiež viem, že to vychádza z vás. To znamená, že nemám tam pochybnosti, samozrejme, rešpektujúc komplexnosť a kompromisy politiky, presadzujete najmä politiku, v ktorú veríte, a to som aj vždy rešpektoval, aj na ploche tohto parlamentu. Ale nechce sa mi veriť, že v tomto konkrétnom prípade to vyjadruje plne váš názor a váš postoj. Ale to už naozaj je na iné posúdenie. Chcem vás len požiadať, aby ste buď otvorene pomenovali, že nechcete ľuďom dať možnosť hazard zakázať, alebo tú možnosť ľuďom reálne ponechali s tými ultraprísnymi podmienkami, ktoré platia už dnes.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega Miro, ak som ťa pozorne počúval, tak chápem, že tvoj názor sa postupne vyvíjal a dnes by si bol v podstate súhlasil aj s celoplošným zákazom hazardu. Chcem sa ťa spýtať, že či si myslíš, že aj hazard, ktorý je z môjho pohľadu spoločensky neškodný, to znamená, normálne bežné kasína, tie hracie domy, či by si takisto chcel zatvoriť? A ak nie, tak, tak potom akým spôsobom by si ošetril a rozlíšil, že čo je škodlivý hazard, čo nie je škodlivý hazard?
A druhá vec je, do akej miery faktoruješ alebo zvažuješ do svojej rovnice presun hazardu do podzemia a vznik čierneho trhu hazardu a tým pádom nulové príjmy do obecných rozpočtov? Je to niečo, čo zvažuješ, alebo si myslíš, že by sa to jednoducho nestalo a ľudia by prestali hrať?
Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi Drobovi za jeho faktickú poznámku. Na úvod len poviem to, čo som už spomínal vo vystúpení, že nemám filozofický problém s niekým, kto je proti zákazu, kto je proti tomu, aby bolo možné zakázať na určitom území hazard, či je to územie mesta, obce alebo aj celého štátu. Myslím si, že je to úplne legitímna pozícia. Nie, nie som z tých, ktorí povedia, že ten, kto je za legálny hazard, je teraz z definície niekto, kto je zlý. Takže z tohto pohľadu ani teba alebo to, čo ty hovoríš mne, nijakým spôsobom nechcem tomu brať legitimitu. To, čo ja namietam a o čom bol môj do veľkej miery prejav, bolo o pokrytectve tých, ktorí sa k tomu nechcú priznať, ale de facto chcú zrušiť túto možnosť, ale nie sú ochotní to povedať rovno.
Z toho, z tých tvojich konkrétnych otázok poviem za seba, že, práve preto som zdôraznil najmä v prípade veľkých miest, že sú tam aj pre a proti, ale ak máme možnosť sa rozhodnúť len za alebo proti, tak u mňa tie sociálne náklady dneska prevyšujú, tak ako ich sledujeme pri hazarde. Takže moja odpoveď, a preto som ja tú petíciu podpísal, je, že ak ju človek podpíše, tak musí byť presvedčený o tom, že tie náklady hazardu sú dnes vyššie ako jeho výnosy pre túto spoločnosť, aj napríklad na území Bratislavy.
A pokiaľ ide o tú otázku podzemia, no, to je vždy otázka miery. Pri všetkom, aj pri drogách, aj pri akejkoľvek inej aktivite. To je zakázané, existuje čierny trh, to ale nie je dôvod na legalizáciu, inak by sme mali legalizované všetko, čo ľudia chcú alebo si chcú kúpiť, od nájomných vrážd až po drogy. Otázka je skôr, že či tá ilegalizácia neprinesie väčšie škody ako úžitok. Priznám sa, že vzhľadom na možnosť, aby tí, čo chcú, ako ty hovoríš, rekreačne sa tomu venovať, špeciálne keď sa bavíme o Bratislave, majú možnosť to vykonávať aj na blízkych iných územiach, tak toto riziko tu až tak nevidím.
A pokiaľ ide o riziko straty príjmov, to vidím, priznám sa, ako veľmi obmedzené a každé to euro získané nás stojí niekoľko eur v ľudských osudoch, takže to by ma až tak nemrzelo.
Ďakujem.

Dobre, ja budem bezprostredne reagovať v podstate na výtku pána poslanca Beblavého, ale aj pani Pfundtner v podstate prišla s podobnou vecou. Musím priznať, že ja sám som prekvapený, pretože som vedel o tejto podmienke, ale v súvislosti ako o ďalšej možnosti. To znamená, že nie ako podmienkou, ako podmienka pre to, aby mohlo, mohla byť spustená petícia a následne zakázané VZN, ale ako paralelná možná súčasť, ako ďalší spôsob v podstate ukončenia činnosti. Takže budeme si to musieť vysvetliť. Ako toto nie je oblasť, tak jak ste, pán poslanec, dobre povedali, kde sa ja cítim, cítim doma. Mám informáciu zhora od svojich kolegov, zhora z balkóna mám na mysli (rečník sa smeje), že to bola požiadavka ZMOS-u. Podľa ZMOS má byť petícia naviazaná na narušenie verejného poriadku. Samotné tvrdenie o narušení poriadku spôsobuje právnu neistotu a problémy bla-bla-bla, pričom aj obec by mala mať možnosť na základe relevantných údajov prešetriť, či skutočne dochádza na jej území v súvislosti s hazardnými hrami k narušeniu verejného poriadku.
Takto, summa summarum, máme prvé čítanie, toto je zákon, ktorý samozrejme má svoj fiškálny dopad, a ten si dovolím postrážiť, ak mi dovolíte, lebo to je akosi moja vec, všetko ostatné je otvorené. Takže deje sa presne to, čo sa diať má, aj tento zákon naozaj prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním, o tom niet pochýb. Chcem len povedať, že všetko je dovolené z pohľadu, z pohľadu návrhov, ktoré sú proste na stole, zvážime ich.
Tak ako pán poslanec Beblavý pripomína, v roku 2012, ja som sa naozaj po skúsenosti z roku 2012, vtedy som bol úplný zelenáč-minister, bol som tu šesť dní a bol to teda nepríjemný zážitok, pretože som ani nebol pripravený na to, čo tu môžem zažiť z tohto pohľadu, lebo je to veľmi populárna a populistická záležitosť. Ja sa nechcem nikoho dotýkať, je to vážna vec s vážnymi negatívnymi externalitami, prepáčte, ale súhlasím aj s tým a ja som zástanca toho, že nevieme zachrániť toho, kto zachránený nechce byť, hej, takže nie som v tomto. Zatiaľ je to legálne podnikanie, áno? Gambling je zatiaľ legálne podnikanie. Ak sa väčšina spoločnosti rozhodne o tom, že to nebude legálne podnikanie, tak sa proste zo zákona zakáže. To, na čom teraz pracujeme, je regulácia a rozhodnutie plebiscitom alebo verejným rozhodnutím, verejným hlasovaním občanov o tom, aby v ich, na ich území takáto, takéto podnikanie nebolo možné.
Odpustím si teraz vzájomné ataky, ktoré už som teda pocítil aj pri predchádzajúcom vystúpení, chcem len povedať, že pozrime sa na to, čo je pôvod tohto, tohto opatrenia, či naozaj prišiel zo ZMOS-u, akým spôsobom sa dostal do návrhu a či je ten návrh naozaj tak vysvetľovaný a právne platný, ako ho vysvetľujete, či už pani Pfundtner alebo pán poslanec Beblavý. Dopredu ale hovorím, že nedovolím sprísnenie. To znamená, že ak je to tak interpretované, ako hovoríte, tak v druhom čítaní prikročíme k zmenám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No naozaj, pán minister, dojímate ma úprimnosťou a naozaj ďakujem za tento prejav. Chcem aj veriť, že naozaj nedopustíte nejaké ďalšie zhoršovanie situácie občanom. Ďakujem, že ste si tu otvorene zaspomínali na začiatok vášho účinkovania. Bol to zároveň začiatok pôsobenia hráčskej lobby v našej legislatíve. Pomôžte aj vy tomu, aby nemali neprimeranú pozíciu v podnikateľskom prostredí práve tieto druhy podnikania, keďže sa stretávajú oprávnene už s nespokojnosťou takých más obyvateľstva, a naozaj, aby bola petícia viazaná ešte na vôľu samosprávy pre to. Petíciu dnes môžu spustiť občania sami od seba a postavia samosprávu, nastavia jej toto zrkadlo. Ale ak to bude viazané na tú podmienku, jak ste to prečítali, tak petícia ani nebude môcť začať, keď v nejakej obci alebo meste sa neuráčia poslanci odhlasovať, že u nich narušujú hry. A to ešte bude ten problém, že niekde budú narušovať, v niektorých štvrtiach, a inde nebudú. A na to zákon nepamätá. Čiže oni sa budú musieť znovu rozhodnúť, napríklad v Bratislave, či škrtnú rulety z Kempinského, na čo Kempinski, ak by tu taký reťazec napríklad bol, stratí licenciu a bude sa súdiť s tými, ktorí by mu to zakázali, o náhradu škody. Vy dobre rozumiete, že to je iba pasca, ktorá je v tomto zákone hlboko a dlhé roky zahniezdená, zhodou okolností teda od tých čias, kedy ste vy boli šesť dní ministrom financií.

Ďakujem pekne. Pán minister, jednak som rád, že ma intuícia nesklamala, že naozaj toto nie je zákon alebo návrh, ktorý by pochádzal z vašej dielne. Dovoľte mi technickú poznámku, že pokiaľ ja som čítal tie podklady, tak ten, tú pripomienku nedával ZMOS, ale Generálna prokuratúra, ale to sa dá samozrejme ľahko overiť. Ani to nie je až takto najdôležitejšie pre túto vec. To, čo by som chcel, ak môžem, v tejto faktickej povedať a chcel by som to povedať aj vám osobne, takže počkám tú chvíľku, kým s pánom Budajom dodiskutujete... Chcel som, pán minister, tiež sa pripojiť k tomu oceneniu, lebo toto vystúpenie nielen politicky, ale aj ľudsky vnímam ako prejav zrelosti, kde nie je potrebné dokazovať, ale je potrebné mať výsledky a fungovať. Takže vážim si teda to vystúpenie a považujem ho za znak vašej politickej zrelosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Mne celá táto diskusia, nielen to posledné vystúpenie pána ministra, príde ako diskusia niekoho, kto od zeleného stola rozhoduje o niečom, o čom nič nevie. A na rozdiel od tých, ktorí vystúpili, to je jedno či za rečníckym pultom alebo aj vo faktických poznámkach, vám chcem povedať, že ja mám osobné skúsenosti s gamblingom. A preto ak chcete regulovať hazard, tak ho kľudne regulujte, ale, prosím vás, nesnažte sa nám nahovoriť, že idete tým pomáhať niekomu, kto je závislý od patologického hráčstva. Pretože to, či ja budem závislá na niečom alebo nie, mám v DNA a až potom sa rozhodnem, prečo, na čom budem závislá. Môžem byť závislá na alkohole, na cigaretách, na automatoch, na sexe, na nakupovaní. A ja vám chcem povedať, že týmto celým, o čom tu rozprávate (ruch v sále), aj tým vaším návrhom zákona vytvárate nebezpečný precedens. Lebo čo všetko potom chcete regulovať? Chcete regulovať verejné domy? Chcete regulovať obchodné centrá? Chcete regulovať alkohol? Chcete regulovať cigarety? Podľa mňa vaša argumentácia, prečo idete regulovať trh s hazardnými hrami, je úplne scestná, pokiaľ sa nám snažíte nahovoriť, že idete pomáhať tým, ktorí sú závislí od patologického hráčstva. Ak je to tak, tak potom o tom neviete zhola nič.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som stiahnuť svoj podpis i pani poslankyne Jurinovej z môjho pozmeňujúceho návrhu k tlači 180.

Kolegovia, prečítam zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo dnes 12. októbra 2016.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS bolo vydaných a poslanci osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 124 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné. Zo 120 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Gábora Grendela na predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS hlasovalo
za 81 poslancov, proti bolo 31 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Gábor Grendel.
Overovatelia poverujú svojho člena (Potlesk.) Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.