10. schôdza

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Grausová, nech sa páči. Nie je prítomná.
Nech sa páči; prepadáva poradie; pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne.
Myslím, že netreba veľmi prízvukovať to, aká je táto téma dôležitá, aj pre pána ministra, ktorý veľmi nerád s ňou chodí do parlamentu, pretože z každej strany sú vyvíjané tlaky, nakoľko ide o obrovský biznis. Ako už tu bolo spomínané, hazard dnes generuje obrovské zisky a podieľa sa stovkami miliónov v eurách na, teraz by som povedal, na cash flow našich občanov, negatívne, samozrejme.
Čo chcem ale hlavne povedať je, že tento zákon ja považujem za nedostatočný. Ja by som išiel ešte ďalej, ale na druhej strane je to už výrazný posun, by som povedal, vpred. A poviem vám prečo. Obmedzením prevádzok, teraz sa bavme o krčme, kde sú dva-tri stroje, tak týmto zákonom vlastne sa zlikvidujú takéto prevádzky, resp. nezlikvidujú sa, ale budú musieť byť odstránené automaty z týchto prevádzok.
Ja by som pánovi ministrovi len krátko dal, lebo viem, že teraz to bude asi nereálne, ale do budúcna. Skúsme sa baviť, resp. skúsme ísť ešte ďalej v tomto. Poviem príklad: Dvíhate hranicu, že herňa je vtedy, keď je tam dvanásť strojov. Ja vám môžem kľudne doniesť, nafotiť napríklad herňu, kontajner v rómskej osade v Jarovniciach, kde hneď oproti policajnej stanici je kontajner, v ktorom je herňa. Má to asi 15 metrov štvorcových, je tam asi desať strojov a v čase sociálnych dávok je tam normálne šóra, rad, kde tí Rómovia, ktorí dostali sociálne dávky, hrajú. Keď všetko prehrá, tak normálne ten rad sa posunie. To sme videli na vlastné oči, keď sme boli v Jarovniciach. A policajti, ktorí sú päť metrov od tejto, v úvodzovkách, herne, tak jednoducho hovoria, že to je tam úplne bežná vec. Takže nestačí zdvihnúť počet hracích automatov, výherných automatov na to, počet na dvanásť a zrazu máme herne. Pretože naozaj bavíme sa aj o takýchto herniach. Môžem vám uviesť iks ďalších prípadov, kde miestnosti s rozmermi päť krát päť metrov sa nazývajú herne a obsluhuje to, respektíve sú tam zamestnaní dvaja ľudia, ktorí sa striedajú.
Takže, pán minister, skúsme do budúcna uvažovať aj na takejto úprave, aby pod pojmom herňa sa rozumelo nielen, že musí tam byť minimálne dvadsať strojov, ale aby tá herňa mala napríklad minimálne 200 metrov štvorcových, aby sme vylúčili tieto miniherne, ktorých je strašne veľa po mestách, aby herňa mala minimálne 200 metrov štvorcových. To je jedna vec.
A skúsme sa pozrieť ešte aj na ďalšiu vec. Asociácia prevádzkovateľov hazardných hier argumentuje častokrát, že oni zamestnávajú ľudí. No dobre. Tak sa skúsme pozrieť na herňu, kde je 20, 30 strojov, kde pracuje dôchodkyňa, pracuje druhá dôchodkyňa a potom ešte nejaká študentka. To je akože "stuff", hej, zamestnanci. Ja by som do budúcna kľudne navrhoval, aby na každé dva výherné zariadenia musel prevádzkovateľ zamestnať minimálne, musel zamestnať jedného človeka na trvalý pracovný pomer, hoci za minimálnu mzdu. Čiže zoberme si herňu, kde je 20 strojov, tak museli by mať desať zamestnancov. Ja verím, že pri ziskoch, ktoré títo prevádzkovatelia dosahujú, by to nebol až taký problém. Čiže ak argumentujú zamestnanosťou, tak poďme ešte ďalej. Na každé dva stroje jeden zamestnanec. Herňa minimálne 200 metrov štvorcových, ak sa to má volať herňa. Lebo neexistuje, aby jedna malá miestnosť, 20 metrov štvorcových, sa nazývala herňa a mala ten status herne a spĺňala nejaké tie náležitosti. Pretože takýchto herní, vážení, napríklad v jednom okresnom meste na východe Slovenska na autobusovej stanici je päť, ktoré sa nazývajú herne a majú tak 20 metrov štvorcových. Je ich tam päť. A teraz si predstavte, čo sa deje v čase sociálnych dávok? Človek má pocit, že je tam nejaká demonštrácia, lebo tam máte niekoľko stoviek ľudí.
Ďalšia vec. Dnes hazard funguje asi tak, že držiteľ licencie zaplatí štátu, teraz, ak sa nemýlim, pri licencii na kasíno je to 750-tisíc euro? Tak nejak? Teraz si predstavte, že držiteľ takejto licencie má sto herní v rámci Slovenska, sto herní. Ja by som išiel ešte ďalej. Na každú herňu licencia. Na každú herňu licencia. Čo tým dosiahneme? Títo veľkí hráči, v úvodzovkách, títo veľkí hráči budú musieť zaplatiť za každú otvorenú herňu nejaký poplatok. To znamená, nebudú mať jeden poplatok a otvoria si 250-tisíc herní, ale za každú herňu nech platia poplatok, nech majú licenciu. Čo tým dosiahneme? Zníži sa počet týchto prevádzok na jednej strane, ale na druhej strane vám garantujem vzhľadom na to, že je to pre nich výhodný biznis, že sa zvýši aj ten príjem do štátneho rozpočtu, pretože si spočítajú, koľko sa im ešte oplatí tých herní mať. Nebudú ich mať 100, budú ich mať možno 50, ale v konečnom dôsledku zaplatia štátu viac.
Čiže obmedzme licenčné konanie, zvýšme metre štvorcové, dajme povinnosť mať jedného zamestnanca na každé dva stroje a vám garantujem, že počet herní sa zníži. Nebudeme mať dnes výherné automaty pomaly v každej druhej krčme. Na východnom Slovensku, bohužiaľ, je to tak, v každej druhej krčme.
Čo sa týka nejakých dopadov na spoločnosť, jednoznačne netreba sa tu baviť, už tu kolegyňa Remišová spomínala tie dopady. Negatívne dopady na spoločnosť sú naozaj široké, nielen finančné, ale morálne, sociálne. A ja osobne poznám mnoho rodín, mnoho ľudí, ktorí si týmto prešli, a preto si myslím, že je nevyhnutné ísť časom ešte ďalej a ešte viac regulovať tento hazard.
Chcem ešte ku kolegyni Remišovej. Vy ste tu, pani kolegyňa, argumentovali petíciami a tak ďalej. Tak chcem vám povedať, že napríklad čo sa týka Bratislavy, tak mestská časť Dúbravka reguluje do určitej miery tieto prevádzky úplne jednoduchým všeobecným záväzným nariadením, a to takým, že tieto prevádzky nesmú byť otvorené po dvadsiatej druhej. Netrebalo tam žiadnu petíciu. Čiže aj dnes má samospráva rôzne nástroje na to, aby obmedzila, respektíve, aby vedela regulovať miesta, kde je zvýšená kriminalita alebo zvýšený, zvýšené, to nazvem, zoskupovanie rôznych pofidérnych osôb a narúšanie verejného poriadku. Čiže stačí obmedziť otváracie hodiny takýmto prevádzkam.
Samozrejme, tí prevádzkovatelia sa trošku búria, že ide o obmedzovanie podnikania. Ale povedzme si otvorene, no dnes mám reštauráciu, zastupiteľstvo schváli VZN-ko, že reštaurácia bude len do 22.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes máte diskotéku, zatrhnú vám ju do 24.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes už je všetko obmedzenie podnikania. Čiže argumenty z ich strany veľmi nie sú platné.
Čiže, vážení starostovia a poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev, pokiaľ chcete rýchlo a efektívne nejakým spôsobom obmedzovať, stačí skrátiť otváracie hodiny a dôsledne, samozrejme, to kontrolovať. Čiže to je len momentálne k tomu, že samosprávy nemajú žiadne páky. Toto je aspoň niečo. Lebo im to dosť naruší, by som povedal, to voľné podnikanie, v úvodzovkách. Takže tento zákon nepovažujem za dokonalý, ale nie je až taký zlý. Ale hovorím do budúcna, kľudne poďme ešte ďalej, ešte viac regulujme ten hazard.
Je totiž naivné si myslieť, že hazard sa dá zakázať. No nedá. Boli tu rôzne príklady aj z okolitých krajín, keď sa hazard zakázal a vznikli nelegálne herne. Prevádzkovanie takejto nelegálnej herne je veľmi jednoduché. Dnes máte firmy, ktoré si neprenajímajú výherné zariadenia, ale ich priamo vlastnia. Kúpiť si také výherné zariadenie nie je až také drahé. Stojí okolo 10-, 12-tisíc euro jeden kus. To znamená, stačí vám dobrá zašiváreň, v úvodzovkách, dáte si tam niekoľko automatov, máte svoju stálu klientelu, ktorú poznáte, a jednoducho tí vám tam nechávajú peniaze, ktoré nezdaňujete, nepriznávate. Čiže otvoriť takúto nelegálnu herňu nie je žiaden problém, to vám garantujem.
Takže nebuďme naivní, že hazard sa dá zakázať. Hazard je tu tisíce rokov tak isto ako prostitúcia, bohužiaľ. Čiže môžeme ísť jedine cestou, že ho budeme prísne kontrolovať a prísne regulovať. Ale zakázať? No, je to síce pekné, je to síce pekná myšlienka, ale je nereálna, bohužiaľ. Dnes za hazard kľudne môžte považovať, aj keď si chlapi v krčme sadnú, vytiahnu karty a idú hrať fajera. Priznajte sa, koľkí ste už hrali fajera? Nikto. No tak ja, no. Viete, koľko peňazí dokážu chlapi prehrať na kartách? A nie je to žiaden zákonom regulovaný hazard. Čiže ten hazard, nebuďme naivní, nikdy nezmizne. Ale opakujem, môžme ho regulovať.
Čiže ešte raz. Pán minister, za klub SME RODINA môžem povedať, že tento zákon podporíme, hoci nie je dokonalý. Vieme si predstaviť ešte prísnejšie podmienky pre prevádzkovateľov hazardu. Ale je to, určite je to krok, je to posun vpred.
Takže myslím, že bolo tu už toho povedané dosť veľa a pozerám, že máme aj nejaké faktické poznámky, tak veľmi rád na nich zodpoviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami šesť poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj kolegovi. Faktické poznámky a ich počet odráža, že dobre hovoril. Ja by som len doplnil alebo možno tak práve na ten sociálny rozmer tohto zákona a možno tak povedal, že je mi aj trošku, alebo si myslím, že pán minister financií neni úplným správnym gestorom tohto zákona, pretože v tomto zákone nejde ani tak o financie, hoci teda má to dopad na financie, ale je tu práve dôležitý ten sociálny rozmer. Preto si myslím, že práve tento zákon spadá pod rezort sociálnych vecí, a tak by naňho malo byť aj nazerané, pretože tie financie sú len sekundárna vec. Ale aj to, čo hovorila kolegyňa Remišová, aj teraz kolega Pčolinský, je myslím, že omnoho závažnejšie a práve pri prvom čítaní zamýšľať sa práve nad tým sociálnym dopadom tohto zákona a tomu prispôsobovať riešenia a nie ani tak podľa toho, že koľko sa z toho vyberie, nevyberie a podobne. Takže toto je podľa mňa kľúč k nazeraniu na hazard, pozerať cez optiku toho sociálneho rozmeru a nenechať sa zviesť financiami.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem.
Ja by som okrem sociálneho rozmeru vyzdvihol ešte rozmer, ktorý sa dotýka sektoru informatizácie a informatiky. A tak isto mám za to, že by bolo dôležité povedať o tom, že čo tento návrh zákona chce zaviesť pre sektor poskytovateľov internetu, lebo aj to sa nachádza pri propagácii hazardných hier. A chcem len upozorniť pre potreby prvého čítania a viac sa pripraviť na druhé čítanie, že robíme alebo legisla..., navrhovateľ robí dosť veľký zásah do, medzi, poskytovateľom internetu, pretože podľa súčasného znenia mám za to, že budú provajderi zodpovední za obsah, ktorý bude sprostredkovávaný na stránkach alebo pri propagácii hazardu. Myslím si, že sme neurobili dobre, pretože prichádzame s návrhom, ktorý hovorí v prvom rade o represii a nemáme žiadne key studies, nemáme žiadne vyhodnotenie iných typov politík, ako pri propagácii hazardu vyriešiť problém, aby nelicencované stránky a weby neboli najprv pokutované. Myslím si, že pokuty by mali byť ako posledným riešením. Viac k tomu asi budeme musieť povedať v druhom čítaní, pretože komunita ako Slovensko.Digital sa k tomuto nejakým spôsobom postavila a ja sa s ich návrhmi stotožňujem. Čiže represia, myslím si, že je posledným štádiom riešenia problému a tento zákon nerobí dobre.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Aj pánovi kolegovi za jeho vystúpenie.
Naštartoval ma trochu, keď hovoril o rôznych spôsoboch regulácie. Teda nemyslím v zlom, o rôznych spôsoboch regulácie hazardu. Spomenul tu, že jeho mestská časť prijala VZN-ko obmedzenia prevádzkovej doby do 22. hodiny. Ja si pamätám, keď sme boli už dosť dávno za primátorom Bratislavy pánom Nesrovnalom a žiadali sme ho, aby uvažoval o zmene štatútu mesta, hej, aby sme nemuseli ísť do legislatívy celoštátnej, ale že či by neuvažoval o zmene štatútu mesta, ktorý by umožňoval vlastne aj tie petície, ktoré tunak teraz veľa ľudí kritizuje, aby to mesto rozdelil v tejto oblasti tak, aby boli možné robiť petície aj jednotlivým mestským častiam. A vtedy pán primátor Nesrovnal nám naznačil, že toto preňho neni dôležité, lebo však že financie alebo teda neni to vhodné pre mesto Bratislava, lebo financie by tým pádom museli tiež nejakým spôsobom prerozdeľovať a to už videl ďalšie problémy. Ale hovoril, že sa bude snažiť o to, aby všetci starostovia obmedzili prevádzkovú dobu do 22. hodiny. Myslím, že doteraz sa to primátorovi nepodarilo. Mestské časti, ktoré tak chceli urobiť, tak urobili, ale ostatné mestské časti alebo iné mestské časti túto možnosť nevyužili. Aj to je možnože znakom, že niektoré veci je dobré robiť, aby sa robili z pozície väčšej, ja neviem, mesta, a niektoré veci je dobré, aby mali možnosť obmedziť naozaj aj občania.
Ja sa na druhej strane veľmi teším, že v zákone, ktorý predkladá, to som v predchádzajúcom vyjadrení zabudla dodať, sa nachádza aj register osôb, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Bublavý.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj pánu Pčolinskému, lebo môžem aspoň pokračovať vo faktickej, ktorú som nestihol dohovoriť naposledy, kde som stihol len povedať vyčíslenie, o akú sumu prichádza štát a obce. Ale tá ma vôbec nemrzí, ale ocenil som odvahu pána ministra tým, že takýto zákon vôbec pripravil, lebo určite to stojí za to. Tie financie sú oveľa náročnejšie, keď musíme liečiť gamblerov a rodiny prichádzajú o finančné zdroje, ktoré prehrajú ich rodičia vo videohier alebo iným spôsobom.
Takže ja som veľmi rád, že takýto zákon je na svete a ak bude ešte prísnejší, určite som za to a budem určite zaň hlasovať. A ja si myslím, že starostovia, ak je nás aj 2 900, tak ja si myslím, možno jedno-dve percentá sú proti nejakému obmedzeniu. Ja si myslím, že každá jedna samospráva pristupuje zodpovedne a vie si finančné zdroje, ktoré nie sú až takým dôležitým finančným faktorom, keď to rozpočítame na obce, aby nás nejakým spôsobom ohrozili, aby sme nemohli fungovať.
Takže ešte raz si dovolím veľmi pekne poďakovať a som pripravený zahlasovať a verím tomu, že je nás tu väčšina, ktorí zahlasujeme za tento zákon.