10. schôdza

11.10.2016 - 27.10.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.10.2016 o 10:00 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 10:00

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Týmto návrhom zákona sa odstraňuje ad jedna transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k Rámcovému rozhodnutiu Rady č. 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní vecí alebo majetku medzi členskými štátmi Európskej únie.
Návrhom zákona sa ďalej do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, smernica Európskeho parlamentu a Rady o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii.
Návrh zákona súčasne obsahuje návrhy trestnoprávnej úpravy extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, ktorými dochádza k revízii nedostatočnej transpozícii Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/913/SVV. Súčasne sa ale implementujú aj zmeny právnej úpravy trestných činov extrémizmu, ktoré vzišli z intenzívnej spolupráce s Výborom pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Návrhom zákona ďalej rozširujeme pôsobnosť špecializovaného trestného činu, Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je práve tento Špecializovaný trestný súd, čím je založená aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.
Návrhom zákona dochádza tiež k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania a rozširuje sa katalóg trestných činov spáchaných právnickými osobami. Súčasťou návrhov zákona je aj novelizácia zákona o dráhach, ktorá stanovuje Policajnému zboru výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy.
Dámy a páni, opakovane ako v prvom čítaní chcem povedať aj to, že, samozrejme, novela trestných kódexov nerieši a ani nemôže riešiť príčiny extrémizmu a ani dôvody podpory extrémistických hnutí a myšlienok. Zo svojej povahy ich riešiť totižto ani nemôže. Pomáha len jednoduchšej kvalifikácii trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov a tým pádom k ich účinnejšiemu vyšetrovaniu a, verím, aj postihovaniu.
Na to, že sa tieto trestné činy dodnes nedarí účinne vyšetrovať, existuje niekoľko dôvodov a patrí medzi ne podľa mojej mienky aj nedostatočná kvalifikácia a špecializácia sudcov a vyšetrujúcich zložiek pre tento druh trestnej činnosti. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súdy, sudcovia nedokážu dostatočné zručnosti jednoducho získať. A je to aj možno aj istá obava verejnej moci jednoznačne pomenovať čiaru, kde končí sloboda slova a začína spoločensky neakceptovateľné konanie. Pritom príval nenávistných príspevkov volajúcich po radikálnych riešeniach, nabádajúcich na násilie voči ľuďom aj iného vierovyznania, pôvodu, sexuálnej orientácie či politického presvedčenia už prestáva byť doménou len okrajových častí spoločnosti, ale zahlcuje takmer každú spoločenskú či internetovú diskusiu. Takéto postoje sa tým stávajú čoraz akceptovanejšie v reálnom živote, čo môže viesť k nebezpečnej špirále k eskalácii napätia a konfliktov v celej našej spoločnosti. Existuje totiž jasný a preukázaný súvis medzi verbálnymi prejavmi, ktoré nie sú včas zastavené, že môžu u nositeľov vyvolať dojem, že sú vlastne oprávnené, spoločnosťou schvaľované, od čoho je už len krôčik k ich priamej realizácii vo fyzickom svete. A ja som presvedčená, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.
Novela nerieši, samozrejme, organizáciu práce ani postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov a extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Od toho sú iné zákony a kompetentní iní ministri. Ale táto novela chce prispieť k tomu, ale aj ku kvalite rozhodovania v týchto otázkach práve tým, že špecializuje súd a špecializuje prokuratúru. A považujem to pre nastavovanie judikatúry, ktorá je v tomto prípade veľmi dôležitá, za dôležitý krok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojím tu teraz pred vami vlastne nielen ako ministerka spravodlivosti, ale aj ako človek, ktorý cíti vážne obavy o smerovanie krajiny aj v dôsledku nárastu radikálnych a extrémistických prejavov a postojov, a preto z obidvoch týchto polôh vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.10.2016 o 10:00 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Poslať e-mailom

10:00

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Skryt prepis

20.10.2016 o 10:00 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:07

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 166 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 25 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 174a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 81 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.10.2016 o 10:07 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:07

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Peter Osuský a pani poslankyňa Jurinová.
Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

20.10.2016 o 10:07 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:07

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, na úvod by som chcel vysloviť nádej, že dobrý úmysel, ktorý nepochybne viedol pani ministerku k zákonným úpravám týkajúcim sa boja s extrémizmom, prinesie ovocie. Je to nepochybne celospoločenský záujem slušných ľudí tejto krajiny.
Dovolím si predniesť, využijúc otvorenosť Trestného zákona, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Petra Osuského k danému zákonu, ktorý doplňuje článok 2 Trestného zákona, kde v čl. 2 sa za bod 4 dopĺňa nový bod, ktorý znie:
5. V § 125 ods. 2 sa vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trestný čin podľa § 246."
Tento krátky pozmeňovací návrh si dovolím osvetliť pani ministerke – študijný materiál (povedané so smiechom a podanie materiálu ministerke) –, čo je jeho dôvodom a o čom vlastne je. Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 eur, alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov a tým aj vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou. Tým, že sa do toho § 125 ods. 2 Trestného zákona doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.
Čo ma k tomuto viedlo? Zhodou okolností včera sa do schránok obyvateľov Bratislavy dostalo ďalšie číslo Bratislavských novín a zhodou okolností v ňom sú rovno dva materiály venované sprejerskej devastácii mesta. Skutočnou príčinou, prečo som s kolegom Dostálom takýto návrh predložil, je to, že na pravidelných informáciách staromestského zastupiteľstva, ktorého som už niekoľko rokov členom, sa onehdá v diskusii poslancov s pracovníkom polície, zhodou okolností právnikom, ktorý podával informáciu o stave fungovania bezpečnosti v Starom Meste, vyskytla i táto téma a po skončení diskusie, dá sa povedať off records, prišiel tento právnik s tým, že zápas s devastovaním mesta sprejovaním stroskotáva na nejasnej možnej interpretácii uvedeného § 246. Ak si dovolím, urobím tak, prečítam odôvodnenie.
Navrhuje sa doplniť Trestný zákon o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že pri trestnom čine podľa § 246 Trestného zákona sa nevyžaduje spôsobenie malej škody. K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v roku 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý bol účinný do 1. januára 2006. Formulácia vtedy novej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola:
"Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa..." a tak ďalej. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala. Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, ale iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá bola v roku 2005 6 900 slovenských korún. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 1. 1. nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu sprejerstva z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do IV. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku. Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v V. hlave všeobecnej časti nazvanej Výklad pojmov už aj ustanovenie § 125 ods. 2 v znení: "Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá." Škoda aspoň malá podľa tohto je 266 eur.
V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít - sudcovia, prokurátori či advokáti - výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých priamych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 eur.
Podľa takého výkladu, ktorý nie je fixný, ale deje sa, je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 eur. No myslím si, že predstava, že posprejovanie travertínu Národného divadla je, sa líši podľa veľkosti plochy, zásadne sa mne, dá sa povedať štandardným občianskym sedliackym rozumom, nezdá.
Zhodou okolností sa o zápas cestou zákona so sprejerstvom pred mnohými rokmi niekedy v tom období 1998 až 2002 pokúšal vtedajší primátor Nitry poslanec Jozef Prokeš. Bol vtedy opozičným poslancom za SNS a zhodou okolností, keď predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý istým spôsobom reguloval sprejerstvo, tak som mu povedal, že aj keď sme politicky z opačných brehov, takže mu môžem na mieste povedať, že jeho návrh novely alebo pozmeňovací návrh podporím. Pravda je, že jeho návrh neprešiel, ale medzitým, ako som prečítal, došlo k regulácii sprejerstva. Nepochybne, ale trvám na tom, že aj keď sa to nedá porovnávať s extrémistickými výzvami aktivitami a podobným, devastácia prostredia, v ktorom žijeme, bola už od známeho a mnohokrát opakovaného príkladu rozbitého okna, ktoré sa nezasklí, čím začína devastácia prostredia, vedie k tomu, že sa hladí na veci do istej výšky plochy postriekaného travertínu či mramoru ako na, nechcem povedať, že mladícku nerozvážnosť, ale ako na drobnosť. A ja si myslím, že presne tak, ako pri trestných činoch extrémizmu je i tolerancia takýchto zdanlivo drobností meraných štvorcovými centimetrami zdevastovaného Národného divadla nie tou správnou cestou.
Preto si dovolím položiť tento, predložiť tento doplňujúci, pozmeňujúci návrh a odovzdávam ho týmto vám, pán spravodajca, a som pevne presvedčený, že je to pozmeňovací návrh apolitický, nestranícky, že je to proste pozmeňujúci návrh, ktorého realizácia môže prispieť k zlepšeniu status quo presne tak, ako si to žiadala čitateľka a dopisovateľka Bratislavských novín Mária Brenčičová, ktorá v tom čísle, ktoré sa mi včera dostalo do rúk, zmieňuje tento devastačný faktor bratislavského životného prostredia.
Budem veľmi rád, ak tento návrh podporíte nie k sláve mojej, ale k lepšiemu prostrediu v meste, v krajine, v ktorej žijeme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.10.2016 o 10:07 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:09

Martin Glváč
Skontrolovaný text
S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa... Prosím? Dvaja poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.
Skryt prepis

20.10.2016 o 10:09 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:20

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. K tomuto by som uviedol, že v rozpore s tým, čo by sa tu mohlo zdať, toto nie je náhoda, že táto zákonná úprava sa takto vyvíjala. Som presvedčený, že polícia si - a iné orgány činné v trestnom konaní - si tu jednoducho zjednodušili prácu, pretože viem zo skúseností z Českej republiky, že tieto trestné činy sa veľmi nepríjemne stíhajú, pretože celospoločenský názor je rozpoltený, pretože sa jedná o mladých ľudí, ktorí sa dostali na nejaké scestie, ale stíhať sa musia, a preto, ako to už u nás býva, si polícia a prokuratúra problém vyriešili tak, že ho neriešia. Povedali, že škodu malú nevedia určiť, čo, samozrejme, je hlúpa výhovorka. Takto to u nás funguje.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 10:20 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:20

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Pán poslanec Budaj.
Skryt prepis

20.10.2016 o 10:20 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:21

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ako človek tiež z komunálnej politiky musím povedať, že je, je to síce nepríjemné opatrenie, lebo viem si predstaviť, že sa udejú aj všelijaké drobné nespravodlivosti. Niekomu bude pripadať príliš tvrdé toto opatrenie, ale je faktom, že dosť ťažko povedať, čo je aká, aká je, aká škoda práve pri tejto citlivej veci, pretože preukázať to, že či je vôbec škoda to, že na už spomínaných travertínových obkladoch alebo na nejakých historických budovách je nejaký nápis, no veď možno niekomu to nevadí. Teraz sa povie, že ten majiteľ dával odstraňovať nápis, to je tiež veľmi diskutabilné, za koľko to dá odstrániť, čiže verím, že tento zákon, ktorý je, posúva zase problematiku ďalej, bude mať aj istý odstrašujúci účinok.
Je treba, aby pani ministerka venovala publicite, čo verím, že urobí, určitú energiu na to, aby, aby tí rodičia alebo, alebo dotknuté generačné vrstvy vedeli, že, že s tým sprejovaním to myslí vláda, alebo s tým odporom voči sprejovaniu, že to myslí vláda vážne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 10:21 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:21

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Osuský. Nech sa páči.
Skryt prepis

20.10.2016 o 10:21 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom