10. schôdza

Ďakujem pekne.
Aj na pôde parlamentu sme už narazili na stanoviská, ktorými sa bránia sily, ktoré nechcú konsolidovať verejné financie. A momentálne v ostatných mesiacoch majú spoločného menovateľa v tom, že hovoria, prečo by sme si nepožičali, keď si požičiame za mínusové úroky. Za mínusové úroky. A fakt, a fakt, že momentálne si niektoré štáty a občas aj Slovensko požičiavajú za mínusové úroky. To znamená, že vracajú menej nominálne, než si požičali. A preto vraj si môžeme požičiavať viac a vraj je to aj zdravé si v takých časoch požičiavať viac, ako keby to takto malo zostať, ako keby nehrozila žiadna kríza. A tie krízy, vieme o tom, že môžu prísť z rôznych dôvodov, či pre vysoké dlhy, a nedávno varoval Medzinárodný menový fond, že svetový dlh je na rekordnej úrovni, alebo v dôsledku nejakých migračných pohybov, alebo v iných a iných dôsledkoch. A také časy a nevieme, opakujem, nevieme, čo ich spôsobí, na také časy platí, že jediným dobrým liekom proti kríze, o ktorej nevieme, odkiaľ príde, je mať nízky verejný dlh.
Vrátim sa k tomu prvému bodu. Veľa ľudí verí, že tie časy so zápornými úrokmi sú tu a budú dlho pretrvávať. A ešte aj podporujú kroky týmto smerom, napríklad aj Európskej centrálnej banky, ktorá znižuje úrokové miery, a aj iné kroky, ktoré spôsobujú tento jav. On nie je až taký plytký, že všetko zlo spôsobila Európska centrálna banka alebo Bank of Japan alebo ďalšie.
Ono je to tak, že v súčasnosti naozaj existuje prebytok úverov, prebytok kapitálu na trhu, a preto jeho ceny, teda úroky sú také nízke. A ten prebytok má svoje príčiny, napríklad štáty, mnohé štáty vrátane nášho a ich politici veľmi radi podporujú rôznymi formami sporenie. Tam dajú dotáciu za sporenie, tam dajú stopercentnú záruku a tak ďalej a tak ďalej. A tie peniaze sa nakumulujú, je ich potom veľa, úrokové miery klesajú.
A teraz, kto verí tomu, že sa blížime do sveta, kde si požičiam, požičiam si 100-tisíc eur a o rok vrátim 90. No môže taký svet existovať? A kto by robil? Kto by robil? A už to vidíme dnes, že netýka sa to až tak Slovenska, ale Európskej únie áno, že Európska centrálna banka a banky tlačia peniaze a už ich nevedia ani umiestniť, pretože nie je záujem, taký prebytok kapitálu je.
Čiže my neveríme tomu, že ten stav s mínusovými úrokovými mierami že môže trvať dlho. Sme si istí, že sa ten trend zastaví a že úroky sa dostanú do plusov. A to v kombinácii napríklad s tými problémami, ktoré som menoval, alebo s tým, že nás obídu suroviny z Ruska, a teda nebudeme profitovať na nich, alebo s tým, že sa OPEC s Ruskom dohodne a ceny ropy narastú, alebo s tým, že demografický vývoj sa môže zahýbať ešte aj k negatívnemu koncu z hľadiska udržateľnosti verejných financií. V takých prípa; pre také prípady potrebujeme nízky verejný dlh.
A teraz prejdem k tomu, čo to vlastne navrhujeme, lebo uznávam, že je to napísané, ten zákon, tak dosť matematicky, vo forme, tak ako my ekonómovia radi hovoríme, že právnici dávajú do zákonov niekedy také časti textu, ktoré znejú ako právnický hlavolam. Tak toto je taký právnický hlavolam, uznávam. Takže veľmi krátko popíšem, čo je podstata.
Čiže ten problém, tomu som sa venoval dlhšie, naozaj máme neudržateľné verejné financie, nerátajme s tým, že navždy si budeme požičiavať za mínusové úroky. Raz tie problémy prídu. Ešte tak nebolo, aby neprišli, a teda buďme pripravení. My sa na ten problém nepripravujeme znižovaním dlhu udržateľným spôsobom. Nehovorím to len ja, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to má kvalitne prerátané. Za ostatné dva roky teda sme znižovali dlh jednorazovými opatreniami. To znamená, napríklad tým, že si vláda brala peniaze z druhého piliera, z peňazí odložených na horšie časy. Toto nechceme. My chceme, aby naozaj konsolidovala. Teraz.
V zákone aj dnes je to seriózne napísané, tak, že môže vláda minúť, zvýšiť výdavky na budúci rok o 1 %, viac nie, aj to 1 % je podmienené tým, že bude mať väčšie príjmy. Lenže keď si uloží časť peňazí do všeobecnej, do tej VPS-ky, do Všeobecnej pokladničnej správy na špeciálny účet, tak tam to neplatí. To si odloží peniaze akože na horšie časy a aj keď sú lepšie časy, tak tie peniaze minie, pričom minie ich do rezortov, kde sme si už dopredu povedali, koľko teda potrebujeme. Zvykli sme si na to, prediskutovali sme to a zrazu v dobrých časoch tam pridáme namiesto toho, aby sme časť tých peňazí využili na zníženie dlhu. Toto je jeden z tých trikov.
Čiže my hovoríme v tom zákone: urobme si čistú bilanciu, urobme si bilanciu mimo eurofondov, mimo VPS-ky, len za dopravu, školstvo a tak ďalej a tak ďalej. Povedzme si, koľko hasičských áut treba kúpiť, koľko treba dať učiteľom, koľko lekárom na budúci rok a to držme. To je osobitné číslo, ktoré by sa vyrátalo, a sledujme vývoj toho čísla a nehovorme, že by sa to číslo nemohlo zväčšiť.
Môže sa podľa tohto zákona zväčšiť alebo zvýšiť v dvoch prípadoch. Že narastú príjmy verejných financií a že narastie hrubý domáci produkt. A my hovoríme, že ak narastú príjmy verejných financií o tri percentuálne body, tak o jeden bod sa môžu zvýšiť výdavky na budúci rok, a ak narastie hrubý domáci produkt o tri percentuálne body, o jeden percentuálny bod tiež sa môžu zvýšiť výdavky. Čiže veríme, že tá konsolidácia by bola tvrdšia, než je dnes.
Pravda je, že ten zákon sa týka len štátneho rozpočtu, že sa netýka štátnych podnikov a ostatných organizácii vo verejnej správe. Dobre, je to prvý krok, uznávame, buď by sme takéto veci, ak by bola vôľa, takéto veci môžeme prediskutovať v druhom čítaní a nebudeme sa brániť pozmeňujúcim návrhom. Nuž alebo – ak to neprejde, máme čo robiť s kolegami spolupredkladateľmi najbližšieho pol roka a o šesť mesiacov predložiť komplexnejší zákon s nulovými možnosťami priesaku alebo obchádzania zo strany ministerstva financií.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, toto bol výklad všímavého ekonóma a ja som ideálne testovacie publikum ako všímavý neekonóm. A tak som si za ostatné dva dni všimol pri prezentácii Radka Kuruca, štátneho tajomníka ministerstva financií vo výbore pre európske záležitosti a vo výbore pre zahraničné veci, ako s takou polohrdosťou okrem iného pri prezentácii povedal, že keby sme neplatili úroky zo zaťatých sekier, teda z dlhov, ktoré sme robili celé desaťročia, tak už dnes nemáme mínusový rozpočet. No to je presne to, o čom hovoril Eugen Jurzyca, že sme proste brali ako krava na rohy a teraz to treba splácať. Nikto nám to neodpára, tie úroky neboli nulové ani mínusové, tie sú také, že ich treba platiť. A tu sme presne u toho, že predstavte si rodinu, ktorej sa darí dobre a úroky sú nízke, požičia si, začne nosiť obleky Huga Bossa, jesť kaviár, fajčiť hrubé cigary a voziť sa na Jaguari. A potom zdroj výživy, otec rodiny povedzme alebo aj matka, jeden z nich ochorie, druhý príde o prácu. Neexistuje nikoho, kto ti pomôže, jak sa hovorí, pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. To znamená, potom sa odrazu ukáže, že tie nízke úroky boli síce fajn, ale tie peniaze treba zaplatiť. A o tomto podľa mňa je to v rodinnej kalkulácii, to, čo hovorí Eugen Jurzyca, že vlastne aj nízke alebo mínusové úroky, ktoré sú úplne negarantované, ale to, že sa raz bude musieť tá sekera vytiahnuť a zaplatiť, je isté ako smrť. A v tomto zmysle treba Jurzycu počúvať.

Ďakujem pekne.
Ja by som len k tomuto veľmi dobrému vystúpeniu uviedol na aktuálnu tému to, že dnes vyšla správa, že v Čechách bol potvrdený prebytkový rozpočet, že Česká republika vďaka tomu si naozaj, ak si požičiava, tak si požičiava za negatívny úrok. A je to všetko dôsledok toho, že nech si už kto myslí, čo chce o tých jednotlivých politických hráčoch, ktorí tam sú, ale jedno je isté, že vedia spravovať ekonomiku. A to, bohužiaľ, u nás nie je, u nás panuje hlavne to, ukradni, čo sa dá. Pán Babiš povedal napríklad o zdravotníctve toto: Najprv prestaňte kradnúť v zdravotníctve a potom vám dám viac peňazí. To podľa mňa by mohlo platiť aj u nás.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som len nadviazal na to, čo povedal kolega Jurzyca a vlastne poďakoval, lebo naozaj sme v časoch, kedy možno si tak hladkáme brucho a máme pocit, že jak sa nám dobre darí, ale naozaj tie časy môžu byť za rohom, kedy sa to môže ľahko zvrtnúť práve tým, že to táto nová doba, v úvodzovkách nová doba, kedy sa tlačia peniaze a vyslovene sa natláčajú ľuďom, môže sa zvrtnúť akokoľvek a my naozaj musíme začať myslieť hospodárne. A ja chápem, že je dnes ľavicová vláda, má na to iný pohľad, ale práve preto som rád, že aj o tomto sa hovorí, lebo toto je kľúčová téma.
Ona možno niekedy pôsobí tak veľmi vzdialene, lebo máme pocit, že je to vysoko odborná, ale tak ako kolega Jurzyca to tu vysvetlil, veľmi jednoducho a úplne názorne, tak tak ako aj kolega Osuský doplnil, že v tom rodinnom rozpočte tomu úplne rozumieme, čiže to neni žiadna nejaká veľká veda, je to proste o tom, že potrebujeme sa správať zodpovedne a potrebujeme sa správať hospodárne a nenechať sa uchlácholiť nejakou dobrou dobou, nenechať sa uchlácholiť tým, že však nevadí, respektíve my znižujeme dlh tým, lebo nám rastie HDP a percentuálne ho znižujeme, ale v absolútnych hodnotách nám to stále rastie. Čiže my si nemôžme pred týmto zakrývať oči a naozaj potrebujeme smerovať k hospodárnemu správaniu tejto krajiny, a hlavne na základe príkladov, ktoré vidíme aj v Európe, že sa to dá, že to nie je nič nereálne, nedosiahnuteľné, že treba pristupovať k tomu zodpovedne, poctivo. A tá konsolidácia výdavkov je súčasťou dobrého hospodárenia, nemôžme sa tváriť, že tak dobre, teraz zamerajme sa vždy len na príjmy. Proste to musí ísť ruka v ruke.
Takže ja som rád aj za tú výzvu, že ak teda by to náhodou neprešlo, presne to je tá naša výzva, že pôjdeme ďalej a budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby táto krajina mala dobré hospodárenie, aby mohla spravovať aj s pozitívnym rozpočtom.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, chcem poďakovať za všetky tri faktické poznámky, pánov Osuského, Baránika a Hegera. Osobitne chcem vyzdvihnúť tie faktické ale pre nasledujúcu vec. Ten verejný dlh pred krízou sme mali asi polovičný oproti tomu dnešnému. Asi polovičný. Dnes nikto nehovorí o tom, že by sme sa vrátili na tú úroveň, ktorá tu bola, ktorá tu už raz bola, len hovoríme o tom, či ho vôbec troška znížiť. Takto to je politicky, to je veľká odvaha a práca, ktorá neprináša veľa ovocia v politike, snažiť sa znížiť dlh, pretože musíte chodiť po krajine a hovoriť, áno, zníženie dlhu. Keby sme dlh zvyšovali, keby sme dlh zvyšovali, tak by sme mohli dať viac na výstavbu diaľnic, škôl, nemocníc, ale my myslíme na budúce generácie a nechceme sa zadlžovať. Ťažká práce je to, naozaj nie až tak sa vypláca ako populizmus, ktorý je za tým zvyšovaním dlhu, ale v konečnom dôsledku potom tie konce sú také, ako sme videli u Grécka. Pretože sa tam nenašli v gréckych parlamentoch v histórii ľudia ako Osuský, Baránik a Heger, ktorí verejne dokážu podporovať takýto projekt a také ciele, ktoré zabezpečia dlho dlhodobý úspech Slovenska. A krátkodobo si ich treba vyhádať a mať odvahu prísť aj s nepríjemnou alebo nie veľmi populárnou informáciou.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predložiť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 266).
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zmeniť a zmierniť definíciu nelegálneho zamestnávania. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. A to aj v tom prípade, ak v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu alebo podobný pomer zamestnanecký a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu po tom, čo začal pracovať. Podľa platného zákona totiž prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. To znamená, ak zamestnanca prihlásite do poisťovne neskôr, ako začal pracovať, hoci zaňho od toho prvého momentu začnete riadne odvádzať všetky odvody, aj tak je to považované za nelegálne zamestnávanie s príslušnými konsekvenciami.
Podľa nás ide o neprimeranú tvrdosť zákona. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce. V praxi sa totiž často stáva, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro len preto, lebo zodpovedná mzdová účtovníčka z rôznych dôvodov prišla do práce neskôr, a preto neskoro prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V takýchto prípadoch rozhodne nie je spravodlivé viniť zamestnávateľa zo zamestnávania načierno a udeľovať mu pokutu vo výške minimálne 2-tisíc eur, to je totiž najnižšia suma, akú môže zamestnávateľ dostať, a navyše takýto zamestnávateľ sa dostane na register čiernych zamestnávateľov a je mu zneprístupnená napríklad možnosť uchádzať sa o verejné zákazky.
V návrhu zákona preto meníme časť definície nelegálneho zamestnávania uvedenú v § 2 ods. 2 písm. b) platného zákona, vzťahujúci sa na prípady, kedy zamestnávateľ síce uzavrie so zamestnancom pracovnoprávny vzťah, čiže pracovný pomer alebo dohodu, alebo štátnozamestnanecký vzťah, ale prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro.
Podľa predloženého návrhu nelegálnym zamestnávaním bude nesplnenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do dňa začatia kontroly inšpektorátom práce. Ak bude zamestnanec pri začatí kontroly prihlásený do Sociálnej poisťovne, nebude to považované za nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ nebude znášať pokutu zo strany inšpektorátu práce, len prípadnú pokutu za neskoré prihlásenie, ktoré mu udelí Sociálna poisťovňa.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.
Ďakujem pekne. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy, pán spravodajca.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 266. V uvedenom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 269 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným príbehom. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate v nej ľudí a ako to už v živote chodí, z času na čas niekto neplánovane vypadne, napr. pre chorobu. A predstavte si, že tohto chýbajúceho zamestnanca nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami, pretože napr. zhodou okolností jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených, zákonom povolených nadčasov a u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku. Máte však v zozname niekoľko potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to však váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas nejakého výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho u vás vo fabrike nájde práca.
Tento človek je ochotný, podarí sa vám s ním dohodnúť, na druhý deň ráno o šiestej príde do práce a dohodnete si s ním pracovný pomer a nastúpi do zmeny. Potiaľto všetko v poriadku. Vašej účtovníčke začína pracovná doba až o ôsmej. Po príchode do práce spracuje všetky potrebné formality pre prihlásenie tohto nového zamestnanca na všetky povinné úrady a okolo deviatej ho prihlasuje aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa za tohto zamestnanca platíte riadne všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti. Potiaľto tiež všetko v pohode.
O niekoľko mesiacov vám príde do firmy kontrola z inšpektorátu práce. Tí zistia, že jeden váš nový zamestnanec nastúpil na rannú zmenu ráno o šiestej, no vy ste ho prihlásili do Sociálnej poisťovne až o 9.07. Vážny prúser. Toto je totiž dôvod, pre ktorý dostanete od inšpektorátu práce pokutu vo výške 2-tisíc eur, a to je tá najnižšia suma, ktorú vám podľa zákona musí kontrola udeliť.
Druhýkrát vyvalíte oči, keď zistíte, že táto dvojtisícová pokuta nie je všetko. Okrem pokuty ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Teda niežeby ste mali pocit, že zrovna vy budete ten vyvolený, ktorý na takéto niečo má nárok a môže sa k takému niečomu dopracovať, ale celkom teoreticky tá možnosť existuje a existovala až do momentu, kedy ste sa teda dopustili tohto vážneho prehrešku a o tri hodiny neskôr ste nahlásili zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca, no v Sociálnej poisťovni preukazne nefunguje systém. Prihlásite tohto zamestnanca teda ihneď po sfunkčnení systému, samozrejme, s dátumom riadneho reálneho nástupu tohto nového zamestnanca, no opäť neskoro a scénka s kontrolou z inšpektorátu práce sa o niekoľko mesiacov opakuje, no pokuta už nie je 2-tisíc, ale pokuta je 5-tisíc eur.
Toto bol, dámy a páni, skutočný príbeh a chcem veriť, že sa nezdá absurdný len mne. Slušný podnikateľ vytvárajúci pracovné miesta, riadne platiaci dane, riadne platiaci odvody za svojich zamestnancov, akurát sa mu podarilo v dvoch prípadoch prihlásiť svojho zamestnanca neskôr, ako reálne tento nastúpil do práce, pričom – opakujem – riadne sa od prvého dňa zaňho platili všetky povinné odvody.
Tento prípad ma inšpiroval aj spolu s kolegami, k tomu, aby sme podali návrh na zmenu v zákone. Veríme totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. A ja chcem veriť, že to je len výsledok nejakej nepozornosti alebo možno nie celkom dôsledného odhadnutia dopadov toho, ako je definícia nelegálnej práce dnes definovaná. A chcem veriť, že nikomu v tejto sále sa nezdá, že takto nastavený zákon, že takto nastavená definícia nelegálnej práce je v poriadku. Preto teda návrh takejto zmeny.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu "nelegálne zamestnávanie". Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. To znamená, je zjavné, že ten zamestnávateľ pozná svoje povinnosti, že si ich splnil, že riadne platil, že štátnu kasu nepripravil ani o cent za tohto zamestnanca, len jednoducho tú povinnosť splnil dodatočne.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, resp. dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubovať mu pokutu za nelegálne zamestnávanie a to len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu alebo o dve neskôr, ako on reálne začal pracovať. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase kontroly vôbec, to znamená, je zjavné, že si zamestnávateľ túto povinnosť neplní.
Čo viac k tomu, dámy a páni, dodať? Ja chcem veriť, že na tomto reálnom prípade sme všetci videli, akú absurditu máme v našom legislatívnom poriadku, a že prispejeme všetci k tomu, aby sme ju odstránili. Ak niekto o hodinu, dve, tri neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je to nelegálny zamestnávateľ, nemá byť na zozname nelegálnych zamestnávateľov, nemá mať takéto vysoké pokuty, nemá mu byť znemožnený prístup k štátnym zákazkám, nemá mať potiaže s bankou, s obchodnými partnermi a neviem s kým všetkým len preto, lebo sa ocitne na takomto blackliste. Takže chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili a aby prešiel do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne predkladateľom za tento návrh zákona. Osobne viem minimálne o dvoch prípadoch, ktorí na niečo také doplatili. To znamená, prišla kontrola, zobrala si nejaký evidenčný list a zistili, že zamestnanec bol nahlásený s niekoľkohodinovým oneskorením. Bác, pokuta 2-tisíc euro, nebavím sa, nepýtam sa. Zaradenie na tú čiernu listinu, listinu čiernych zamestnávateľov a skončili sme. Žiadne zákazky zo strany štátu, žiadne eurofondy, jednoducho nič. Je to veľmi taký silný bič na podnikateľov, ktorí úradníci veľmi radi zneužívajú, a pritom zabúdame, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorých to najviacej postihuje, vytvárajú 70 % pracovných miest a 60 % z pridanej hodnoty. A jednoducho keď ich budeme takýmto spôsobom šikanovať, buzerovať, budú chodiť úradníci, ktorí majú jeden jediný príkaz, vybrať čo najviac na pokutách, lebo taká je tá mantra, jednoducho bez pokuty sa nesmie odísť, no tak potom je asi pochopiteľné, že takéto opatrenia neprimerané, nevhodné budú podnikateľov od ďalšieho podnikania iba odrádzať.
Ja som pred chvíľkou predkladal jeden zákon, som ho nazval antialobalový, tento by som nazval antišikanovací, a som presvedčený, že práve takéto zákony na Slovensku potrebujeme. Nikto, naozaj nikto by voči takémuto zákonu nič nemal mať. A nehovorím to preto, že sme to, že to predkladali moji kolegovia, ale jednoducho má to hlavu a pätu a poprosím aj ostatných, keby zvážili jeho podporenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja som, samozrejme, počul už dávnejšie ten príbeh od Janky Kiššovej a je veľmi poučný a odkedy som ho počul a sledujem troška viac tie rôzne pokuty, čo sa dávajú na Slovensku, tak ja sa nemôžem ubrániť dojmu, netvrdím, že to tak nevyhnutne je, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že občas stretne na chodbe Úradu vlády minister dopravy alebo minister pôdohospodárstva alebo minister práce a sociálnych vecí ministra financií a povie mu, že: "Počúvaj, daj mi viac peňazí v budúcoročnom rozpočte!" A ten mu povie, že: "Počúvaj, dám, ale vyber viac pokút!" Nemôžem sa ubrániť takémuto dojmu, pretože napr. toto je fakt nelogická pokuta. A ja rozumiem tomu, že za prekročenie pravidiel patrí pokuta, ale v niektorých situáciách, ako je táto, mám pocit, že tam sú ešte aj iné motivácie, že sú to normálne makroekonomické motivácie, ktoré vedú štát k tomu, aby vyberal takéto až likvidačné pokuty. Myslím, že aby som bol aj trocha konštruktívny a nielen sa sťažoval, že aj by bolo dobré normálne očisťovať vývoj verejných financií aj o takéto pokuty, aby to jednoducho nezlepšovalo hospodárenie, aby sa tam škrtla tá motivácia tlačiť a vyberať od ľudí peňazí viac na pokutách, než si naozaj zaslúžia za prekročenie pravidiel.
Ďakujem.