10. schôdza

Ako človek tiež z komunálnej politiky musím povedať, že je, je to síce nepríjemné opatrenie, lebo viem si predstaviť, že sa udejú aj všelijaké drobné nespravodlivosti. Niekomu bude pripadať príliš tvrdé toto opatrenie, ale je faktom, že dosť ťažko povedať, čo je aká, aká je, aká škoda práve pri tejto citlivej veci, pretože preukázať to, že či je vôbec škoda to, že na už spomínaných travertínových obkladoch alebo na nejakých historických budovách je nejaký nápis, no veď možno niekomu to nevadí. Teraz sa povie, že ten majiteľ dával odstraňovať nápis, to je tiež veľmi diskutabilné, za koľko to dá odstrániť, čiže verím, že tento zákon, ktorý je, posúva zase problematiku ďalej, bude mať aj istý odstrašujúci účinok.
Je treba, aby pani ministerka venovala publicite, čo verím, že urobí, určitú energiu na to, aby, aby tí rodičia alebo, alebo dotknuté generačné vrstvy vedeli, že, že s tým sprejovaním to myslí vláda, alebo s tým odporom voči sprejovaniu, že to myslí vláda vážne.

Ďakujem pekne za slovo. Alino, možnože máš skúsenosť s takýmto fungovaním, ale ku cti polície - v tomto prípade stelesnenej policajtom právnikom - je to, že práve on ma upozornil na tento problém a očividne sú teda aj v štruktúrach polície ľudia, ktorým záleží na zlepšení status quo, a v tomto by som bral tohto konkrétneho človeka v ochranu a ďakujem mu za jeho podnet.
A pokiaľ ide o vyjadrenie kolegu Budaja, ono je to, samozrejme, v Trestnom zákone i teraz, teda je to trestný čin, ide teraz len o upresnenie a, pripusťme, aj sprísnenie stavu, ale nejedná sa o tom, že by sme to teraz zaviedli, ono je to tam, ako vieme, roky.
A ako bývalý vicestarosta Starého Mesta som mal tú česť byť účastníkom podpísania zmluvy s družobným mestom Starého Mesta, nádherným historickým moravským mestom Olomouc, ktorý má nádherne obnovené jadro a šokujúco absentujúce sprejerské výkony. A musím povedať, že boli neuveriteľné, keď idete krásnym centrom Olomouca, ako neexistuje, aby ste našli sprejerské devastácie. Vtedajší primátor mi povedal, že sa nepísane i nátlakom polície vytlačili sprejeri do periférie na oblasti skladov a mimo centrum mesta. Ja sám si neviem predstaviť, ako to dokázali, ale pravda je, každého, môžem mu odporučiť návštevu krásneho mesta Olomouc, aby videl, že to nejakým spôsobom ide. A ak tento vklad urobíme pre slovenské mestá, myslím si, že je to zase malý posun dôležitým, lepším smerom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sme sa rozhodli po dohode s ministerstvom predsa vsunúť aj do novely zákona, ktorá je otvorená, keďže je otvorený zároveň aj Trestný zákon.
Začnem trošku všeobecne. Obsah pozmeňovacieho návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, sme sa už pokúšali dostať do našej legislatívy aj v predchádzajúcom volebnom období. Bývalý pán minister nebol tomu veľmi naklonený. Skôr si myslím, že táto téma nebola preňho celkom zaujímavá. To, že sme sa rozhodli vložiť takýto typ pozmeňováku do otvorenej novely, je vlastne následok toho alebo viedlo ma k tomu to, že vlastne pri trestných činoch extrémizmu sa upravuje tiež premlčacia lehota, lebo v niektorých prípadoch sa ruší premlčateľnosť niektorých trestných činov, no a téma, ktorú, o ktorej je ten pozmeňovací návrh, je vlastne zvýšenie premlčateľnosti trestných, trestného činu pri znásilnení a prípadne pri sexuálnom násilí.
Podľa štatistík Európskej únie je zhruba jedno z piatich detí obeťou nejakej formy sexuálneho zneužívania a to znamená, že 20 % detí je vystavené nejakému typu sexuálneho násilia. Môžu to byť úplne drobné veci, možno významovo niekde úplne inde, možno až málo vnímané, možno niekedy ide o ťažké delikty práve medzi tými 20 % detí. Nič to však nezmení na fakte, že tento fenomén máme medzi sebou, a nemôžeme nad ním privierať oči a tváriť sa, že problém nemá také veľké rozmery. Musíme dokonca povedať, že až okolo 70 - 80 % prípadov je takých, kde dieťa páchateľa pozná a dôveruje mu. Čo však je smutné, najsmutnejšie, že zrovna až okolo 90 % všetkých prípadov je takých, ktoré zostávajú utajené a neohlásené, ktoré visia nad životom dieťaťa a poznačuje jeho ďalšie pôsobenie, dokonca celý jeho život. Viem, že sme v tejto oblasti na tenkom ľade, ale treba si uvedomiť, že to, čo bráni dieťaťu vypovedať o skutkoch, je často pocit hanby, strachu alebo lojality voči páchateľovi. Preto sme sa aj rozhodli pripraviť pozmeňovací návrh, ktorý sa vyslovene zameriava na typy násilia, ktoré som začiatkom povedala, práve u maloletých. V dnešnej právnej úprave je nastavený stav tak, že ak sa dieťaťu udeje sexuálne násilie do 18 rokov, premlčacia doba je nastavená na ďalšie tri roky po dovŕšení veku plnoletosti. To znamená, že je chránené do 21 rokov od toho, aby sa tento trestný čin premlčal alebo nepremlčal. Vieme však, že práve, že práve existujú rôzne príčiny, ktoré bránia deťom, ale aj potom v dospelosti hovoriť o týchto činoch, ktoré sa stali v detstve, a sú, existujú štúdie, ktoré hovoria, že práve keď dieťa vyrastie, keď si nájde partnera, častokrát, keď sa vydá, a nie málokrát, keď porodí vlastné dieťa, je schopné hovoriť práve o sexuálnom násilí alebo zneužívaní, ktoré sa mu dialo v minulosti počas detských dôb. Preto si myslím, že je veľmi dôležité zaoberať sa možno aj takou drobnosťou, ako preverovať trestné činy násilia, sexuálneho násilia aj v dospelosti, aj keď sa udiali vo veľmi vzdialenej dobe. Dovolím si prečítať teda pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174).
Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 87 ods. 5 sa slová "tri roky" nahrádzajú slovami "pätnásť rokov" a za slová "podľa § 179," sa vkladajú slová "trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200,".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je na jednej strane predĺžiť dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods.5 Trestného zákona z 3 rokov na 15 rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18 rok svojho veku, a na druhej strane doplniť do zoznamu týchto trestných činov aj trestný čin znásilnenia podľa § 199 a trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200, pretože sa tiež môžu týkať tých istých chránených osôb ako pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, ktorými sú deti.
Zámerom je zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku.
V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V tomto návrhu sa prihliada najmä na právnu úpravu platnú v Českej republike, kde je premlčacia doba v prípade sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov spáchaných na deťoch 15 rokov, pričom sa do tejto doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Obete sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí terajšej premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly, dlhodobý, často až celoživotný negatívny dopad.
2. V čl. II sa za bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
"40. Za § 438g sa vkladá § 438h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 438h Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2017 Premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2016 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016." Doterajšie body sa následné, následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv navrhovanej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zásadu..., zákazu retroaktivity. Ide tu najmä o jednoznačnosť, pretože v zmysle princípov trestného práva sa vo vzťahu k páchateľovi trestného činu uplatňuje vždy tá právna úprava, ktorá je pre neho priaznivejšia, t. j. v tomto prípade by sa aj bez úpravy prechodných ustanovení uplatňovali doterajšie právne predpisy.
To je celý obsah pozmeňujúceho návrhu. Ja by som ešte krátko chcela povedať, čo nás viedlo k zmene, ktorú sme už teda niekoľkokrát aj v predchádzajúcom volebnom období predkladali. Zhruba pred dva a pol rokmi sa rozhodol pán Parish z Anglicka vypovedať svoj príbeh, ktorý bol teda osobný a týkal sa práve jeho vlastného zneužívania, sexuálneho zneužitia jeho príbuzným. Naozaj aj v dnešnej spoločnosti je to tabuizovaná téma, kedy existuje v spoločnosti taká akási bariéra pri..., ak si, ak si povieme, že páchateľ, ktorý konal takúto činnosť, že je veľavážený pán, tak existuje v spoločnosti akási obava, aby sme ho neoprávnene, aby sme na neho neoprávnene nepoukázali, proste takto je nastavená dnešná spoločnosť.
Ja si, naopak, myslím, že naša spoločnosť je veľmi dobre nastavená na chránenie práv páchateľov, ale stále sa zabúda na ochranu práv obetí. Preto je dôležité upraviť práve premlčateľnosť trestného činu, ktoré sa týka sexuálneho násilia, zneužívania na deťoch. Tak ako som vysvetlila, deti často sú schopné o tejto traume rozprávať až v dospelosti, keď si už nejakým spôsobom zariadia svoj život, a nie je spravodlivé, aby ľudia, ktorí im páchali príkorie, toto, za toto príkorie neboli nikdy odsúdení. Pán Parish, o ktorom som začala rozprávať, si dal za svoj cieľ chodiť po štátoch Európskej únie a rozprávať práve o dôležitosti úpravy premlčacích lehôt. Jeho cieľom bolo, aby sa premlčacie lehoty práve v prípadoch sexuálneho násilia a zneužívania úplne odstránili, aby neexistovala premlčateľnosť takýchto trestných činov.
Ja som veľmi vďačná ministerstvu a pani ministerke, že boli ochotní vôbec komunikovať o tejto téme a že boli prístupní nájsť riešenie, ktoré nejakým spôsobom nezasiahne do nášho právneho poriadku v zmysle, že by im rozhádzalo celý systém. Takže ďakujem za ústretovosť a týmto prosím kolegov o podporu pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prednesený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja chcem naozaj podporiť kolegyňu, lebo robila som v krízovom stredisku, robila som aj ako supervízorka a musím povedať, že naozaj dieťa vo svojej nevinnosti nechápe sexuálne zneužívanie ako také. Nie je schopné sa, nie je schopné k nemu dať súhlas vo svojom fyziologickom veku. Až neskôr, keď chápe jednotlivé súvislosti, začína mať strach z partnerských vzťahov alebo aj neskôr v manželstve, a preto veľmi vítam aj ústretovosť pani ministerky v tejto oblasti, lebo toto sa ťahá s tými ľuďmi celý život, ono to postupuje do partnerských vzťahov, mnohokrát sa aj tie partnerské vzťahy rozbíjajú práve na tejto zložke. A nehovoriac o tom, že sa to následne prenáša aj k deťom obetí sexuálneho násilia.
Čiže verím, že aj ostatní kolegovia podporia to, čo pani Jurinová predkladá, a ja naozaj chcem len poďakovať ministerstvu spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Jurinovej, že opätovne prišla s týmto návrhom na ochranu detí, a ďakujem aj za ústretovosť pani ministerke. Chcem prosiť vás pánov poslancov a panie poslankyne, aby ste tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporili, ktorým teda sa chce predĺžiť doba, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie trestného činu sexuálneho zneužívania detí. Ukázalo sa, že obete sexuálneho zneužívania naozaj hľadajú pomoc až v dospelosti, dokonca až po 30 rokoch niekedy. Odborníci hovoria o tom, že rany, ktoré sú zasadené v kritickom období vývinu dieťaťa, ukážu svoje ovocie naozaj až s odstupom času. Pomôžme týmto obetiam a urobme všetko preto, aby sme aj v našej krajine znížili na najnižšiu mieru počet obetí sexuálneho zneužívania. Ochráňme naše deti, prosím, a v neposlednom rade sa týmto priblížime aj ku krajinám, ako je Veľká Británia, ako tu bolo povedané, kde sa sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava, a v Nemecku, kde sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21. roku obete.
Ďakujem vám.

Ďakujem, aby to nebolo tak, že toto je vec len poslaneckého klubu OĽANO, verím, že nielen za seba potvrdzujeme, že my takýto pozmeňovací návrh podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie. Ja len doplním, že túto právnu úpravu sme naozaj predkladali už pred dvoma rokmi. Myslím, že dvakrát bola predložená. Dokonca aj pani ministerka koniec koncov za ale oveľa obsiahlejšiu zmenu vtedy hlasovala. Toto je jedna vec, že zrušenie alebo teda úprava premlčateľnosti daného trestného činu.
Ďalšia vec by sa mala týkať prevencie a možno najmä vzdelávania ľudí, ktorí s takýmito obeťami prichádzajú do styku. To je jedna veľká téma, ktorá sa určite nedá obsiahnuť pozmeňovacím návrhom ani možno legislatívou, ale proste nastaviť vzdelávanie tak, aby ľudia, ktorí, ktorí prídu, ja neviem, k policajtom alebo sa rozprávajú s prokurátormi, aby nemali pocit, že to chcú títo ľudia, ktorí majú pomôcť, zľahčiť a ešte ich odhovárať od toho, aby niečo, nejaký takýto trestný čin nahlásili.
Takže toto je jedna maličká časť, ktorú by bolo treba upravovať, a verím, že postupne, možnože aj práve vznikom zákona o obetiach, ktorý ministerstvo spravodlivosti má v gescii, prípravu teda má v gescii, tak verím, že sa dá dosiahnuť aj stav, kedy aj všetky pomocné profesie, polícia, prokuratúra a súdy budú pristupovať k týmto ľuďom naozaj lepšie, kvalitnejšie a najmä profesionálnejšie a dostanú aj podporu na to, aby im boli poskytnuté služby, ktoré si zaslúžia.
Ďakujem pekne

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, myslím, že by sme sa mali vrátiť k tej tradícii, ktorú tu, myslím, na júnovej schôdzi založil kolega Beblavý, a teda dovoľte mi, aby som na úvod vyzval pána ministra vnútra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože pokiaľ zotrváva v takejto vysokej ústavnej funkcii človek podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetko, o čom rokuje táto Národná rada.
A máme tu aj aktualizačný moment spočívajúci celkom v čerstvom vznesení obvinenia voči našim dvom kolegom, bývalému poslancovi Danielovi Lipšicovi a súčasnému poslancovi Gáborovi Grendelovi, na základe špinavých hier polomafiána nevalného morálneho profilu.
Chcem sa vo svojom príspevku venovať tomu, čo je obsiahnuté predovšetkým v článku II návrhu zákona, teda v novele Trestného zákona a konkrétne k problematike boja proti extrémizmu. Chcem podporiť celý návrh zákona, ale špeciálne, špeciálne ustanovenia, ktoré majú za cieľ zefektívniť postihovanie trestných činov extrémizmu. Takéto ustanovenia sa nachádzajú aj v pôvodnom vládnom návrhu zákona, aj v spoločnej správe na základe rokovania výborov, považujem to za dôležité a správne.
Ako povedala pani ministerka, ten zákon nie je všemohúci, ten zákon nerieši podstatu extrémizmu, ale to ani nemôže. Zákony obvykle nie sú všemohúce, zákony nikdy nemôžu dosiahnuť dokonalý vzťah, stav. Ale aj tak si myslím, že keď vieme, kde sú problémy v postihovaní trestných činov extrémizmu, kde sú nejasnosti, ktoré spôsobujú, že ten boj proti extrémizmu nie je dostatočne účinný, a častokrát aj veci, ktoré sa laikom zdajú úplne evidentné a jasné, nie sú trestne stíhané, ak vieme takéto problémy, chyby v zákone opraviť, ujasniť a zefektívniť, tak je potrebné to urobiť. A každý krok týmto smerom je krokom správnym smerom a treba ho uvítať aj v prípade, že je to malý krok. Trochu mi to pripomína aj tú včerajšiu debatu o korupcii.
V súvislosti s protischránkovým zákonom, teda zákonom o registrovaní partnerov vo verejnej správe, ani ten nemôže vyriešiť všetku korupciu a tá debata sa vedie dlhodobo na tému prevencia verzus represia. Súčasťou prevencie v prípade korupcie je aj transparentnosť, sú pravidlá, je zužovanie subjektívneho rozhodovania štátu a štátnych úradníkov, ale aj obmedzovanie rozsahu štátu, toho, čo štát robí, to, koľko peňazí berie ľuďom, to, koľko, koľko peňazí a prostriedkov ďalej prerozdeľuje formou dotácií, formou verejného obstarávania a podobne, ale aj formou regulácií.
A ja v tejto debate sa pripájam k tým, ktorí tvrdia, že aj prevencia je dôležitá, aj transparentnosť je dôležitá. Ale, samozrejme, nemôže byť boj proti korupcii úspešný aj bez tej zložky represie. A tá zložka represie nie je iba činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj správanie sa politikov, a to jednak tých politikov, ktorí majú priamy alebo nepriamy vplyv na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj vyvodzovanie zodpovednosti z káuz, kde tie korupčné alebo klientelistické podozrenia sú naozaj očividné. A práve preto som začal svoj príspevok výzvou ministrovi Kaliňákovi, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože pokiaľ on je vo funkcii, tak boj proti korupcii v tejto krajine nie je možné vnímať ako taký, ktorý vládna garnitúra myslí vážne, prinajmenšom tú jej represívnu zložku.
Niečo podobné sa týka aj extrémizmu. Aj tam máme rozmer prevencie a rozmer represie. Vládna koalícia si ako jeden z dôvodov svojho vzniku dala, že chce zamedziť nárastu extrémizmu. Ten cieľ je chvályhodný a nemožno s ním len súhlasiť, len obávam sa, že práve tým, ako pristupuje k veciam týkajúcim sa korupcie, a teraz myslím na tú represívnu časť a všeobecne vymožiteľnosti práva, tak toto sa jej až tak veľmi nedarí. Ale nemenej dôležité je aj v otázke boja proti extrémizmu zamerať sa aj na represiu, a keď vieme, aspoň čiastočne zlepšiť podmienky pre represiu extrémizmu, myslím si, že je to vec, v ktorej by sme všetky demokratické politické sily, či už sú vo vládnej koalícii alebo v opozícii, mali hľadať spoločnú reč.
Jedna z vecí, ktorá môže zvýšiť dôveru v spoločnosti k politikom a k politike a celkove k politickému systému, je dodržiavanie pravidiel. Dodržiavanie pravidiel v tých zásadných veciach, ako sú zákony, ktoré napríklad postihujú korupciu, ale dodržiavanie pravidiel aj v relatívnych drobnostiach. A preto si dovolím apelovať na dodržiavanie pravidiel aj pri schvaľovaní tohto zákona a adresujem pánu spoločnému spravodajcovi teda výzvu alebo žiadosť, aby sme neskracovali lehoty, to znamená, že boli v rozprave prednesené pozmeňujúce návrhy, tak vítam, vítam, že bude zachovaná tá 48-hodinová lehota, a myslím si, že tak by to malo byť pri schvaľovaní každého zákona. V prípade, že budú schválené nejaké pozmeňujúce návrhy, tak, tak tam je ďalšia lehota podľa § 84 ods. 2, hlasovanie v treťom čítaní by sa v takom prípade malo uskutočniť až na druhý deň, čo v tomto funkčnom období sa, myslím, ešte nestalo, tak dávam do pozornosti aj ustanovenie § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
A zároveň navrhujem alebo vynímam na osobitné hlasovanie bod 24 spoločnej správy, ktorý sa týka doplnenia nového článku 7, ktorým je novela zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, a navrhuje sa tam vypustiť v prípade národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste obmedzenie spočívajúceho vo vymedzení, vo vymenovaní do funkcie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, čo je, teda popis toho je, nezdá sa mi to dostatočne zdôvodnené, ale problém je hlavne v tom, že podľa legislatívnych pravidiel, ktoré sú už explicitne uvedené v zákone o tvorbe právnych predpisov, návrh nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorého obsah nesúvisí s návrhom zákona.
Toto je síce úplná drobnosť a myslím si, že vecne s tým asi nikto z nás nemá zásadný problém, aj keď to vysvetlenie by mohlo byť, mohlo byť obsiahlejšie, ale vkladá sa tam nový článok, novela ďalšieho zákona, ktorý síce áno, nejako vzdialene súvisí s problematikou, ktorú, ktorú rieši, rieši aj ten hlavný zákon. Ale myslím si, že tá téma samotná nie je, nie je súvisiaca s tým, čo je obsahom hlavného návrhu zákona. Ak je to inak, tak ma, prosím, vyveďte z omylu, lebo v opačnom prípade sa mi zdá, že je to klasický prílepok, ktorý síce obsahom, ako som povedal, je zrejme nezávadný, keby to bol samostatný návrh zákona alebo keby to bolo v tom návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, asi by si to nikto ani nevšimol, ale z hľadiska formy v tom vidím problém a myslím si, že pravidlá by sme sa mali snažiť dodržiavať aj v takýchto drobnostiach.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál, my si už začíname zvykať, že vy asi neviete vysloviť Slovensko, Slovenská republika, ale je to stále iba v tejto krajine, túto krajinu, tejto krajiny. To je váš osobný problém, že čo cítite a necítite k našej vlasti.
Ale ja by som sa vás chcel spýtať, keď tak pekne rozprávate o tom extrémizme, či náhodou extrémizmus nie je aj to, keď váš kolega poslanec Osuský dá facku občanovi za to, že povie svoj názor na jeho politiku, či to neni náhodou problém, ktorým by sa možno toto plénum malo zaoberať. A druhá vec, keď už toľko znova hovoríte o tom Kaliňákovi, ja som posledný, ktorý by sa ministra vnútra zastával, ale aby sme rovnaký meter používali na všetkých. Vadí vám minister vnútra a nevadí vám, že súčasná ministerka nemala problém vstúpiť s týmto človekom do jednej vlády, hoci ešte v minulom volebnom období bola jedna z hlavných kritikov toho, čo vláda robila. Čiže tá schizofrénia, dvojtvárnosť tu naozaj nie je na mieste a ja viem, že sa vám to zle počúva a máte problém si to priznať, ale, žiaľ, tak sa veci majú a Slovensko, Slovensko, pán poslanec, nie táto krajina, to vidí.

Pán Dostál, my už sme si všetci zvykli, že vy v poslaneckom klube SaS spolu s pani ministerkou žijete vo vlastnom svete s vlastnými pravidlami a realita sa vás nijak nedotýka. Hovorili ste o tom, že zákon nerieši príčinu vzniku extrémizmu. Ja vám poviem o jednom prípade extrémizmu, ktorý som, bohužiaľ, musel riešiť veľmi nedávno.
Bola to rodina v Spišskej Belej, ktorá sa obrátila na primátora, na mestských poslancov, na políciu, nikto im nepomohol. Viete, čo sa tam deje? Rodina asociálnych cigánskych parazitov, ktorá sa nasťahovala do bytu rovno pod nimi, ich už 8 rokov systematicky terorizuje, nadávky, vyhrážky, fyzické napadnutie. A raz pani dobili brutálne, skončila v nemocnici. A ja vám teraz prečítam niekoľko takých citácií z dokumentu z mestskej polície, čo je prepis nahrávky, ktorú zaznamenal pán domáci, keď sa mu vyhrážala rodina týchto asociálov. Príklad vety: "Môj syn ťa dobije na záhrade, na cirkuláre ti hlavu odreže, prídu tu synove moji, ta ty uvidíš, pôjdeš pod čiernu zem, na kláti ti hlavu odrúbem." Toto bolo v roku 2013, myslíte si, že sa dodnes niečo stalo? Potom v tom dokumente sú ďalej naozaj veľmi explicitné výrazy, ktoré tu čítať nebudem v rámci úcty k tomuto plénu, ale bol, opakujem, bol to rok 2013 a dodnes sa nepohlo s ničím. Ja sa chcem spýtať, či aj toto nie je náhodou prípad extrémizmu, či sa konečne vy, liberáli a všetci, ktorí tak vehementne hovoríte o extrémizme, o rasizme, začnite konečne venovať tomu, čo trápi občanov na východe Slovenska, či sa konečne začnete venovať tomu, že občania na východe Slovenska sú terorizovaní asociálnymi parazitmi, a tu som vám jasne dokázal, že polícia, prokuratúra, súdy, nikto to nerieši a asociálni paraziti len preto, že sa rozhodli žiť spôsobom života, aký žijú, sa môžu beztrestne vyhrážať slušným pracujúcim ľuďom.
Ďakujem. (Potlesk.)