10. schôdza

Pán poslanec Matovič nie je prítomný.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána Viskupiča vyplýva niekoľko vecí. Za prvé, chcem podčiarknuť, že jeho dôsledná rekapitulácia myšlienok a konceptov týkajúcich sa rokovacieho poriadku naozaj trvala niekoľkonásobne dlhšie, než je ten oklieštený čas, o ktorom uvažuje novela rokovacieho poriadku. Pritom ale často sa tu predostierajú ešte zložitejšie, komplexnejšie a na život ľudí dopadajúcejšie zákony, či sú sociálne, zdravotné alebo hoci aj štátny rozpočet.
Dámy a páni z koalície, to skutočne chcete, aby nebolo možné v parlamente dostatočne rozviesť argumenty okolo štátneho rozpočtu? Skutočne chcete, aby minister financií nesmel ukázať graf, verme, že pozitívneho vývoja ekonomiky Slovenskej republiky? Aby sme naozaj boli obmedzení pri práci? Tí poslanci chcú pracovať. Ani jediný raz sa tu naozaj neuplatnil reálny, reálna forma bojkotu, kedy by sa čítaním nejakého, aspoň nie v tomto volebnom období, kedy by sa čítaním nejakého telefónneho zoznamu jednoducho tupo ťahal čas. Aj vystúpenie pána Viskupiča bolo konkrétne a prinášalo mnohé dôležité podnety. Medziiným podčiarknem najmä koncept, koncept toho, aby poslanci mohli zriadiť vyšetrovacie výbory a aby mohli robiť poslanecký prieskum. Toto sú dva piliere parlamentarizmu na celom svete, v drvivej väčšine európskych štátov, ale v predkladanej novele práve tieto dva, ktoré by posilňovali prácu, chýbajú. Čiže ide o bránenie v práci parlamentu a poslancom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Reakcia nie je možná. Takže do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kresák. Nie je prítomný, stráca poradie. Tým sme vyčerpali všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, aby videli všetci. Prerušujem rokovanie na dve minúty. (Krátka technická prestávka.) Pokračujeme. Takže ústne sa prihlásili do rozpravy (reakcia z pléna)... Takže ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Poprosím vás, zoznam. Pán poslanec Simon? Takže neukončujem ešte stále, kľud, takže ukážeme a prečítam všetkých, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Páni, štikáte hore-dole kvôli poradiu. Takže ja prečítam všetkých, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prvá pani poslankyňa Shazad, Rajtár, Gaborčáková, Suchánek, Žarnay, Matovič, Lukáč, Farkašovský, Poliačik, Krajči, Budaj, Jurinová, Sopko, Grendel, Maroš, Vašečka, Laurenčík, Heger, Kvorka, Simon posledný. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa Remišová, pani poslankyňa Nachtmannová, Verešová, 23, pán poslanec Kresák posledný. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Remišová, procedurálny, alebo to je to, čo ste sa prihlásili do rozpravy? Tak musíte sa prihlásiť tak, ako treba. Takže berieme to, takže vás systém ukazuje ako prvú, nech sa páči.
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa ešte raz k rokovaciemu poriadku. Ja sa vrátim úplne na začiatok, kde táto myšlienka vznikla. Táto myšlienka vznikla niekedy v apríli, v marci, kedy pán Danko zhodou okolností videl niekoho v sále jesť horalku. Nikdy predtým sa to nestalo, nikdy potom sa to nestalo, náhodou si niekto v tejto sále otvoril horalku a pán Danko sa rozhodol, že na základe tohto jedného incidentu bude meniť celý rokovací poriadok.
V jednej tlačovej konferencii pán Danko povedal, že mojím cieľom, keď skončím toto 4-ročné volebné, túto funkciu za štyri roky, mojím cieľom bude, aby tu nikto nebehal v tričku a aby nikto nejedol v sále horalky. A ja sa pýtam, čo je toto za politika, ktorý si ako cieľ politického snaženia stanoví to, že nebude mu tu nijaký poslanec behať v tričku a niekto tu nebude jesť horalku. Ja by som od politika očakávala, že politik si stanoví za cieľ, aby bolo lepšie zdravotníctvo, aby naše deti boli vzdelanejšie, aby sme vytrhli ľudí z chudoby, aby sme znížili nezamestnanosť, ale nie to, aby jeho politický oponent a protivník nebehal v tričku, alebo aby niekto nejedol v sále horalku, a na základe tohto chcel meniť celý rokovací systém Národnej rady. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne, ak na základe jedného incidentu ideme meniť niečo, právny systém, ktorý tu roky fungoval a ktorý bol dobrý. Mne sa niekedy zdá, že pán Danko si rieši také svoje osobné animozity a osobnú nenávisť zmenou právneho systému. Ale takto to predsa v štáte nemôže fungovať, že ja niekoho neznášam, tak zmením zákon len preto, že môžem, aby už nemohol napríklad chodiť v tričku, alebo aby sme tu nemohli vysypať hračkárske bankovky.
Mimochodom, k tým bankovkám a používaniu vizuálnych pomôcok. Ako ináč, predstavte si, že do sály príde minister vnútra, ktorý obhajuje vlastne, má sa zodpovedať za to, že obhajoval človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, s takými absurdnými argumentami, že je normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti. Ako lepšie dokážete, že je to absurdný nezmysel ako tým, že tých 12 mil. eur v hotovosti v hračkárskych bankovkách donesiete. A ľudia mohli vidieť, že na to treba devätnásť poslancov, z ktorých každý má dve obrovitánske ťažké tašky, a nakoniec tých bankoviek je tu kopa, ktorá je veľká skoro dva metre.
Mimochodom, ak si spomeniete na rokovanie Národnej rady od marca v tomto volebnom období, tak 99,9 % rokovaní Národnej rady je konštruktívnych. Normálne sa tu bavíme, diskutujeme o zákonoch a nikto tu nenosí žiadne vizuálne pomôcky. Vizuálne pomôcky sme doniesli vtedy, keď sme odvolávali ministra vnútra Kaliňáka, alebo pána Fica. Mimochodom, zase je na mieste pripomenúť, že vizuálne pomôcky sem pravidelne nosili aj strany vládnej koalície.
Keď sme napríklad debatovali o návrhu v školstve, o zrušení veta zriaďovateľa, tá debata trvala viac ako šesť hodín a bola veľmi konštruktívna. Napríklad veľmi dobre sa debatovalo s pánom Petrákom, predsedom školského výboru, alebo tu sedel pán Blanár a diskutoval o svojich skúsenostiach z komunálneho školstva. A hoci sme s ním aj s kolegom Dostálom a Osuským nesúhlasili, napriek tomu sme jeden druhého počúvali, diskutovali, vypočuli sme si argumenty, prečo pán Petrák si za pozmeňujúcim návrhom stojí, my sme prezentovali argumenty, prečo nie je dobré prinášať politiku do škôl, ale bola to ukážka, jedna z ukážok, ako má odborná debata v parlamente vyzerať.
Pán Danko teraz v rokovacom návrhu, v návrhu rokovacieho poriadku navrhuje, aby takéto debaty sa už nemohli uskutočniť, aby sme nemohli na pôde parlamentu odborne diskutovať, aby každý poslanec mohol vstúpiť do rozpravy len raz a aby mohol hovoriť len 20 minút. Samozrejme, každý zákon má nejaké výnimky, tak je tomu aj teraz, pán Danko stanovuje výnimku pre seba, kedy on môže hovoriť toľko, koľko chce. Zväčša do diskusie nikdy neprispieva odbornými argumentami, maximálne tým, že sa naváža do kolegu poslanca, že ho otec v detstve bil a podobné veci, a tak isto môžu neobmedzene prispievať do diskusie podľa návrhu pána Danka aj ministri a vláda. Podotýkam, je to absurdné, pretože vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.
Pán Danko si v návrhu rokovacieho poriadku zavádza pre seba aj nové právomoci. Chce poslancov disciplinárne trestať, dávať návrhy na disciplinárne konanie, dávať im pokuty a všetci vieme, ako návrhy vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií dopadnú. Vládna väčšina, vládna koalícia tam má väčšinu, čiže akékoľvek porušenie väčšinou skončí tak, spomeňme si na pani poslankyňu Vaľovú, kedy výbor konanie zastavil, alebo pána ministra Kaliňáka, kde sa to konanie tiež začalo, ale napokon vládnej väčšine stačil taký absurdný argument, že pán Kaliňák nemusí uvádzať pôžičku vo svojom majetkovom priznaní, úver, hoci to zákon prikazuje, pretože on tvrdí, že kontokorentný úver to je niečo ako prečerpanie na karte. A ja sa pýtam, prosím vás, povedzte mi, ktorý človek v tejto krajine má prečerpanie na karte 500 mil. eur, alebo ktorý minister? Takže vieme, ako funguje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ako tresty pre neposlušných poslancov vždy dopadnú.
Pán Danko operoval nejakou komparatívnou analýzou, ktorú si dal spraviť, skúmal nejaké krajiny, Parlamentný inštitút mu to vypracoval a na základe toho si tak povyberal hrozienka zo všetkých krajín a povedal, že my musíme obmedziť rozpravu, my musíme obmedziť čas, lebo v Európskom parlamente majú obmedzený čas, my musíme obmedziť pre poslancov to, my musíme obmedziť tamto. Zabudli sa však pozrieť na to, ako funguje parlamentná kultúra v iných krajinách, kde sa pozeral. Len keď si zoberiem napríklad Veľkú Britániu. Za celú históriu Veľkej Británie spíker, predseda dolnej komory parlamentu, nikdy nepovedal poslancovi, či ho otec v detstve bil, alebo či nemal detskú izbu. A predseda parlamentu vo Veľkej Británii, keď už sa tak veľmi chceme inšpirovať Veľkou Britániou, predseda parlamentu je nestranný a nestranník, vždy musí vystúpiť z politickej strany a toto obmedzenie platí aj po skončení volebného obdobia. Čiže keď chce robiť sudcu medzi poslancami, musí byť nestranný. A je to ustanovenie aj preto, aby predseda parlamentu nezneužíval svoju funkciu na rôzne stranícke boje, na posilnenie nejakej straníckej pozície a na získavanie politických bodov pre svoju stranu, pretože predseda Národnej rady je, áno, jedna z najdôležitejších funkcií, ktorú máme v tejto krajine a mala by zabezpečovať hladký chod parlamentu. Hladký chod parlamentu.
Čo však urobil pán Danko? Už nejaký čas tu diskutujeme o zmene rokovacieho poriadku. Namiesto toho, aby sme sa bavili o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť zdravotníctvo, alebo o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť školstvo, my sa tu bavíme o zmene rokovacieho poriadku, ktorú sem priniesol pán Danko, a to len preto, že má nejaké osobné animozity s nejakým poslancom, a len preto, že videl jesť nejakú horalku. Občanom to nič neprinesie, či budeme my rečniť 20 minút, 30, 40 alebo neobmedzene, tak ako to bolo doteraz, občania, občanom to neprinesie žiadne zlepšenie, ba práve naopak, občanom zlepšenie prinesie odborná diskusia v parlamente, pretože keď tie zákony nebudeme zlepšovať tu v parlamente, potom sa budú nestále novelizovať. Bola štúdia jedného z podnikateľských združení, ktoré vypočítalo, že v priemere podnikateľské zákony sa novelizujú minimálne raz za mesiac, každé dva týždne, myslím. Ale minimálne raz za mesiac. A teraz si predstavte ten dopad na podnikateľské prostredie, keď každý mesiac sa zmení niečo v zákonoch, ktoré sa tých podnikateľov dotýkajú. Samozrejme veľké firmy sa s tým dokážu vysporiadať pomerne promptne, lebo majú rozsiahle právnické oddelenia, ale malí a strední podnikatelia, pre nich je to hotová katastrofa, keď nemajú stabilné podnikateľské prostredie. A čoho je to dôsledok? Dôsledok, je to dôsledok zle spravených zákonov, šlendriánsky spravených zákonov, ktoré v parlamente, ktoré prichádzajú do parlamentu. A na to, aby sme opravili tieto zákony, áno, potrebujeme v parlamente odbornú diskusiu.
A myslím si, že krajina sa nedá riadiť tak, že za to, že máte moc, tak si myslíte, že môžete všetko. Už to povedal pán Paška raz, vyhraj voľby a môžeš všetko, maj moc v krajine, ale ani pán Paška sa neuchýlil k takýmto arogantným prejavom moci. Nemôžeme tu tolerovať to, že niekomu sa, alebo pánovi predsedovi parlamentu sa znepáči nejaký poslanec, prechováva k nemu nejakú osobnú nenávisť a potom ide meniť celý právny systém krajiny. Kde sme sa to dostali?
Preto mi dovoľte, vážení kolegovia z koalície, dovoľte mi vás opätovne vyzvať, aby ste stiahli tento návrh rokovacieho poriadku, aby sme si spoločne sadli k jednému rokovaciemu stolu, my prinesieme ďalšie návrhy, ktoré si myslíme, že sú veľmi potrebné na zlepšenie legislatívneho procesu, ako je napríklad problematika prílepkov, skrátené legislatívne konania, problematika poslaneckého prieskumu a tak ďalej, kolega Viskupič už o nich obsiahlo hovoril. Sadnime si k jednému rokovaciemu stolu a spoločne sa pozrieme na to, ako by sme mohli rokovací poriadok vylepšiť, čo by sme tam mohli zmeniť a skúsime nájsť nejaký konsenzus, aby ak niečo nefunguje, aby fungovalo lepšie. Ale nie takto, že jeden človek si zmyslí, že už sa mu nepáči, ako tu niekto behá v tričku a nepáči sa mu, ako tu niekto je horalku, ako malý chlapec v škôlke, a preto nám tu ide zmeniť rokovací poriadok.
Čiže ešte raz vás vyzývam, prosím vás, stiahnite tento návrh a poďme sa o ňom spoločne baviť ako kultivovaní ľudia v civilizovanej krajine.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Páni poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ďakujem ti za duplikáciu toho, že spôsob, akým bol daný, daná novela rokovacieho poriadku, vytvorená, je naozaj nie dobrá, nie správna, takouto cestou by sme nikdy nemali ísť. Ja použijem slovo, ktoré použil kolega Vašečka pri prvom čítaní, že máme pocit, že došlo k chorobe z oplašenosti. Naozaj pán predseda sa rozhodol a celé plénum sa teraz musí postaviť do pozoru a robiť podľa toho, ako sa jemu páči, alebo nepáči. Pre mňa ten spôsob prípravy je od začiatku veľmi čudný a nečestný. Je nesprávne, ak na základe zopár indícií dôjde k zmene takej dôležitej normy, ako je rokovací poriadok Národnej rady, ktorého výsledkom je obmedzenie možnosti rozpravy poslancov. Nie je to jediná vec, ktorá sa tu obmedzuje. A to, že tam máte pár bodov, ktoré reálne pomôžu parlamentu, je v tomto prípade neporovnateľne malé, malé a málo silné gesto na to, aby sa dalo hovoriť o dobrej a spravodlivej zmene rokovacieho poriadku.
Takže pridávam sa k výzve Veroniky Remišovej, prosím vás, stiahnite tento rokovací poriadok a začnite ho robiť tak, ako sa má, v spolupráci s opozíciou, lebo možno čochvíľa budete aj vy v opozícii.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež povedať pár slov k tomuto rokovaciemu poriadku, aj keď ešte stále, ako som už niekedy spomenula, ja som, stále sa považujem za začiatočníka a nemám vžité pravidlá rokovacieho poriadku a neustále ma prekvapuje, čo všetko rokovací poriadok umožňuje.
Dovolím si tiež povedať nejaké vyjadrenia k navrhovaným zmenám. Predovšetkým je to k § 32 ods. 3, ktorý sa navrhuje, o zákaze používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam, informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. Chcela by som povedať, že nerozumiem tomu, prečo máme vnímať mobilné zariadenia ako rušivý element. Veď ide predsa o pomôcku, ktorá nám pomáha udržiavať kontakt s moderným svetom, a je to prostriedok, vďaka ktorému dokážeme pohotovo reagovať v krátkom čase.
Elektronické zariadenia sú všade prítomné a nijako sa im nevyhneme. Tváriť sa, že neexistujú a obmedzovať ich používanie len na niektoré funkcie, je skôr znakom neschopnosti podľa mňa. Mňa by osobne zaujímalo, akým spôsobom sa bude vyhodnocovať porušovanie? Kto bude striehnuť na to, či mobilný telefón, ktorý všade, alebo teda všetci máme niekde na blízku, či ho v danej chvíli nepoužijeme na nejaké záznamy, či si s ním nerobíme fotografie, či si nezaznamenávame prenos, alebo teda či nerobíme nejaký prenos, pretože môže byť položený na stole a nikto o tom nemusí vedieť. Môže byť položený na stole alebo môžeme mať v ruke ten, s ktorým vôbec nič nerobíme, nič nenahrávame, a iný telefón môže slúžiť na úplne iný účel. Mám pocit, že v tejto sále budeme zrazu všetci podozriví. A ja mám pocit, že pri mnohých zákonoch sa postupuje presne takto. Najprv je všetko podozrivé, a teda prenasledujeme všetko, čo môže znamenať nejaký, čo môže viesť k niečomu, čo sa nepáči niekomu, teda z mnohých vyjadrení vyplýva, že teda čo sa nepáči pánovi Dankovi, a málo sa dbá na to, aby sme využívali všetky tieto vymoženosti, ktoré máme, a teda aj všeobecne zákony na to, aby slúžili v prospech ľudí. A aj tento zákon v tejto podobe zase len prenasleduje a neslúži na prospech nikoho.
Zvýšením používania mobilných a iných zariadení by mal byť úplne iný cieľ, napr. by mal viesť k väčšej ochrane životného prostredia, a to tým, že naozaj úplne všetky dokumenty budeme mať v elektronickej podobe, že budeme mať aplikácie, ktoré nám slúžia na čítanie takýchto dokumentov, budú veľmi rýchlo dostupné, a napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa už tak deje, nemáme to kompletné.
Ďalším bodom je § 32 ods. 4, že do rokovacej sály je zakázané vnášať jedlo. Neviem, na základe akej analýzy vznikol tento nezmysel, ale ja si nepamätám, že by si niekto z poslancov do tejto sály, za tú krátku dobu, ktorú tu som, že by si sem priniesol napr. menučko. Ja myslím, že všetci sme tu natoľko rozumní, že vieme, máme nejaké pravidlá slušnosti, alebo teda sme natoľko schopní rozlíšiť, čo sem patrí a čo nie, že naozaj takéto veci sa tu vôbec nedejú, a tým pádom zase sa rieši niečo, čo vôbec nie je ani trochu dôležité.
Pre mňa je ďalej nepochopiteľné, že napr. do § 43 sa vkladá ďalšie písmeno, a to, že schôdzu môže prerušiť, teda, že predseda, medzi právomoci predsedu patrí aj prerušenie schôdze. Neviem, prečo má mať práve predseda toto privilégium a prečo je medzi právomocami, keď tento problém rieši v podstate už § 32 ods. 2, kde toto právo má predsedajúci ako taký. Neviem, prečo toto musí byť zduplikované ešte aj u predsedu.
Ako už moji kolegovia, teda predovšetkým kolega Viskupič veľmi podrobne popísal, tento návrh zákona nerieši nijakým spôsobom poslanecký prieskum. Na sociálnom výbore sme to už zažili, že jednoducho, keď pani Nicholsonová predložila návrh na poslanecký prieskum, tento nám vďaka nefunkčnosti neprešiel, lebo samozrejme nám to koalícia neodhlasovala. Rokovací poriadok, to by mali byť pravidlá majority, ktorá rešpektuje minoritu. No, neviem, o akom rešpekte je tento rokovací poriadok.
Zaráža ma mnohokrát, akým spôsobom tu prebieha hlasovanie. Jednoducho sa tu odhlasuje, že nebude hlasovanie doobeda, raz doobeda, raz poobede, raz celý deň, raz, vždy je na to nejaký dôvod, protokolárne povinnosti. O ničom podobnom rokovací poriadok nehovorí a je to naozaj pre mňa veľmi prekvapujúce. Takéto právomoci by, by rozhodne nikto mať nemal.
Ešte o jednej veci by som sa chcela zmieniť, a to sú samozrejme zase tie nešťastné bariéry. Rokovací poriadok hovorí o tom, že do rozpravy sa vystupuje, alebo teda v rozprave sa vystupuje jedine z tohoto miesta, teda spoza rečníckeho pultu. Ja som si povedala, že ja to takto budem dodržiavať, napriek tomu, že samozrejme bolo mi ponúknuté, že môžem vystupovať aj z miesta, ale ja to odmietam. Rokovací poriadok by mal rátať aj s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Môže sa stať komukoľvek z vás, že z nejakého dôvodu nebude môcť buď prísť, vystúpiť alebo niečo podobné, nerieši, teda rokovací poriadok nerieši, napr. nerieši tie vstupy do tejto sály. Nepovoľuje vstup asistentom. Mne to spôsobuje naozaj veľké problémy, pretože neviem tak rýchlo zareagovať ako vy, že vybehnem, či do salónika, či von z miestnosti, či čokoľvek, pretože nemám po ruke asistenta. Ja som sa s tým zmierila, je to v poriadku. Ja to tie štyri roky vydržím, ale bola by som veľmi rada, keby sa do rokovacieho poriadku takáto možnosť osôb, ktoré majú vstup do rokovacej sály, ktorá je nevyhnutná na pomoc ľuďom alebo osobám so zdravotným postihnutím z akéhokoľvek dôvodu, či je to zrakové postihnutie, či je to nepočujúci, či je to telesné postihnutie, aby tam táto možnosť bola a nikto o tom nediskutoval, a nieže sa takéto veci zavrhnú na poslaneckom grémiu. Príde mi to absolútne nedôstojné.
A ešte by som chcela spomenúť jeden fakt, ktorý sa mi stal minulý týždeň. Súčasťou rokovacieho poriadku nie je napr. používanie tlačového centra. Aj keď možno je to trošku od veci, ale aj výbory rieši niekto, aj výbory rieši rokovací poriadok a možno, neviem, neviem si predstaviť, ako by sa tváril pán Danko, keby nebol v záberoch. Pán Danko je veľmi citlivý na svoju osobu, zato mne sa veľmi často stáva, že neustále mi tu niekto znemožňuje vykonávať svoju prácu a súčasťou mojej práce sú aj brífingy. Do dnešného dňa nie je tlačové centrum bezbariérové a podľa neoficiálnych informácií, debarierizácia, ktorá bola navrhnutá, je zrušená. Do dnešného dňa nemám o tom informáciu. Raz, aby som, aby som mala dôstojné podmienky na to, pri nejakej, pri jednej tlačovej konferencii som si so sebou priniesla vlastné rampy, teda nie vlastné, mala som ich požičané. Na poslednej, poslednom tlačovom brífingu sa ma pýtali, že kde mám rampy. No nemám ich. Nie je to moja povinnosť, aby som si ich so sebou nosila. Ja ich nenosím miesto kabelky a myslím si, že by bolo dôstojné, aby aspoň malý krok táto Národná rada urobila. Tá tlačová miestnosť neslúži len mne. Tlačová miestnosť slúži aj ľuďom, ktorí tam môžu byť ako hostia, a netvárme sa, že všetko sa tu robí len kvôli mne. Ja tu nebudem naveky, zato vy na mojom mieste môžete byť rovnako. A tak by som bola rada, keby sa riešili v tejto Národnej rade aj oveľa podstatnejšie veci, ako je rokovací poriadok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne je 5 faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Drahá, stále ešte neskúsená kolegyňa Silvia, vy ste adresovali tomuto parlamentu niekoľko naozaj vtipných otázok, lebo sa čudujete systému aj mysleniu predkladateľov tohto rokovacieho poriadku. Trošku vám pomôžem. Pýtajte sa, že kto bude trestať poslancov, jak to budú sledovať. No budeme sa tu namiesto zaoberania sa zákonmi špehovať a bude nás trestať koalícia, pretože ona má väčšinu a samozrejme ona si odhlasuje, ako už ukazuje, to, čo ju napadne. Zrejme teda častokrát bude zosobnená pánom Dankom, ktorého neskúsenosť ste správne postrehla, ktorý je z toho nervózny a jednoducho presvedčil svojich partnerov, že jeho neuróza sa vhodne spojí s neurózou zase pravicových poslancov, ktorí sa nejak nevedia vyrovnať alebo nevedeli vyrovnať s tým, že sme im pripomínali tu i tam, že prebehli na druhú stranu a niekde nejakým spôsobom čosi zapreli, čo predtým tvrdili. Jednoducho nevedia si uvedomiť, drahá Silvia, že sú v 21. storočí. A zdá sa, že koalícia má ideály v 90. rokoch. Pán Danko kdesi aj povedal, že si tie 90. roky pamätá, len nedoplnil, že jak vtedy závidel tým veľkým chlapom tie rôzne hračky, ako je, povedzme, valec zo Zlatej Idky. To je vlastne celé.