10. schôdza

Pán poslanec Krajniak s faktickou.

Pán kolega Farkašovský, súhlasím s tým, že kultivovaný prejav, úroveň diskusie kultivuje, a preto som si dal tú námahu, alebo chcel som si ho vypočuť, pretože ste k nemu pristúpili takýmto spôsobom. Chcel by som vám povedať v podstate to isté, čo povedal môj predrečník, pán poslanec Klus. Pokiaľ bude zabezpečená reciprocita, to znamená, že naozaj sa doplní do rokovacieho poriadku, aby to bolo, alebo do vašej novely, úplne zrejmé, že minister a podpredseda parlamentu môže v rozprave k jednému bodu vystúpiť iba raz, tak potom si myslím, že aspoň základná férovosť v prístupe opozície a koalície bude zachovaná. Pretože úplne najhoršie je, keď sa niekto snaží vystupovať kultivovane, ale pritom, povedal by som, rozpráva vecne neférové alebo nekultivované veci. Čomu nehovorím, že je váš prípad toho vášho vystúpenia, ale na to, aby sme mohli k tomu takto pristúpiť, tak je nutná tá podmienka, aby ten rokovaní poriadok bol férový. Ak bude férový, tak potom môže kultivovať.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Farkašovský, chcem vám poďakovať za kultivovaný prejav a poukázanie aj na niektoré veci, ktoré sa tu ako keby obchádzali, pretože v tomto návrhu novely zákona o rokovacom poriadku sú neni nejaké veci, ktoré by boli niečím sa vynímajúce oproti ostatným parlamentom, či už v Európskej únii, alebo európskych krajín. Hovorí sa tu o tom, že by tu nejaké limity časové nemali byť. Ale tie sú úplne bežné aj v iných parlamentoch. Dostali ste dokonca aj štúdiu, ktorá bola spracovaná naším Parlamentným inštitútom, ktorá jasne hovorí o tom, kde, v ktorých krajinách takéto niečo funguje, a vôbec to neznamená nejaké obmedzenie demokracie. Čiže ja plne s vami súhlasím. Dokonca vy ste spomenuli aj zoznam nejakých, povedzme, vulgárnych alebo nevhodných slov, ktorý, tuším, jeden parlament, tuším fínsky má schválený, že tieto slová by nemali vôbec zaznieť, a všetci to rešpektujú, pretože je to nejaká spoločenská norma. A ja si myslím, že je to správne. Tie vulgárne slová nezaznievajú z úst, či už našich poslancov zo SMER-u alebo zo SNS, ba dokonca sa tu napádajú opoziční poslanci, že kto je vinný za to, že sa, nebodaj, bude meniť rokovací.
Čiže ja si vôbec nemyslím, že niečo, čo sa dnes na základe aplikačnej praxe ide upraviť, môže nejakým spôsobom obmedzovať právo na vystúpenia, alebo nejakým spôsobom demokraciu, ako tu niekto naznačuje. Práve naopak, sa stanovujú pravidlá, ktoré budú pre všetkých rovnaké. A rovnako ako v iných parlamentoch majú možnosť, či už predsedovia parlamentu alebo podpredsedovia, vystúpiť aj viackrát, asi vedia, prečo to je. Uvidíme, možno aj diskusia prinesie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú konsenzom, a veľmi rád ich podporím.
Takže ďakujem za vaše vystúpenie.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
K pánovi Budajovi. Nuž, zábava? Myslím si, že v parlamente máme hlavného zabávača, takže netreba to ďalej komentovať.
Pani Zemanová, na margo vašej faktickej. Myslím si, že nie počet minút a dĺžka rozpravy alebo dĺžka vystúpenia v rozprave rozhoduje o kvalite príspevku v rozprave. Určite nie. Ale argumenty.
Pán Baránik, nikto netvrdil, že žijeme v ideálnom štáte, ale za slovo klamár, len tak mimochodom, by ste v britskom parlamente dostali žalobu.
Pán Krajniak, ďakujem pekne za konštruktívnosť pripomienky, súhlasím s ňou.
A pán Blanár, limity sú naozaj bežné aj v iných štátoch a v iných parlamentoch.
No a myslím si, že by sme mohli v rámci úsmevného záveru môjho partu naozaj odsúhlasiť povinnosť pre všetkých poslancov slovenského parlamentu vystupovať v rozprave minimálne dve hodiny, ako to urobil kolega v piatok.
Ďakujem. (Potlesk.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Nadviažem tam, kde skončil pán Farkašovský v predchádzajúcom príspevku. Možno by stálo zato, pán kolega, trošku viacej poštudovať tie zahraničné parlamenty. Členovia britského parlamentu majú takisto indemnitu, to znamená, že akýkoľvek výrok je chránený. Ale ak by sa niečo stalo, ak by jeden poslanec druhého nazval klamárom, tak s veľkou pravdepodobnosťou by bol vykázaný do konca rokovacieho dňa z tej sály. Naposledy sa to stalo, keď jeden laybristický poslanec označil premiéra Camerona svojho času za Dodgy Dave, čo je pomerne slabé vyjadrenie, keď by sme mali hľadať slovenský ekvivalent, ale tým, že nebol schopný odvolať toto pomenovanie, tak bol vykázaný z parlamentu. Nestáva sa to tam často. Ale tá úroveň, ktorá je u nás v parlamente, zrejme by tam mala za následok vykázanie zo sály, ale je to zabezpečované spravodlivo spíkrom parlamentu, ktorý je prísne nestranný. Čo teda nie je niečo, čo by sme v slovenskom parlamente mali.
Najzákladnejšia výčitka voči zmene rokovacieho poriadku je tá, že nenastavuje pravidlá rovnomerne a nestranne, že sú príliš veľké kompetencie dané na strane predsedu parlamentu, že zástupcovia vlády, tej vlády, ktorá sa má v parlamentnej demokracii zodpovedať Národnej rade ako najvyššiemu zákonodarnému orgánu, sú postavené nad práva toho orgánu, ktorému sa zodpovedať majú. Je neprípustné, aby minister, ktorý sem má chodiť roztrasený a spotený, že čo ho v parlamente čaká, mohol vystupovať v rozprave koľkokoľvekkrát, a parlamentní členovia, ktorí ho majú kritizovať a kontrolovať, majú obmedzené, jednak dĺžku vystúpenia a jednak počet vystúpení v tej rozprave. To je prvá vec.
Druhá vec, hovoríte o dvojhodinových, o dvojhodinových vystúpeniach ako povinných, sám dobre viete, že dvojhodinové vystúpenia v parlamente vždy, minimálne za posledných šesť rokov mali nejaký význam. Existuje zaužívaný pojem filibustering, ktorý sa používa minimálne v anglicky hovoriacom parlamentnom kontexte, ktorý sa používa, keď menšina potrebuje upozorniť na konkrétny problém a nejakým spôsobom natiahnuť zákonné lehoty, ktoré sa týkajú konkrétneho legislatívneho konania. Filibustering v americkom parlamente naozaj bol dovedený do takých rozmerov, že sa čítali telefónne zoznamy. To sme tu nikdy nemali. Keď sa tu maximálne niečo čítalo, tak sa tu čítala Gorila. To bolo ešte stále k veci. Najdlhšie zasadanie parlamentu, ktoré bolo nepretržité, trvalo tri dni a dve noci. To bolo odvolávanie, odvolávanie pána premiéra Fica pár rokov dozadu. Najhoršou obeťou tých troch dní bol Janko vzadu v poslaneckom salóniku, lebo nikto nemyslel na to, že by ho mal niekto striedať. Ale inak toto bolo celkom v pohode. Takže aj filibustering.
Skúste sa pozrieť potom v americkom senáte na takzvaný sitting demokratických senátorov, ktorí chceli upozorniť na využívanie práv menšiny minulý rok. Jedna z tých senátoriek bola v parlamente tento rok v Slovenskej republike, hovorili sme práve o tom, ako má menšina a opozícia v parlamente právo využívať aj obštrukcie, ak jej nie je dovolené hovoriť o veciach, o ktorých chce hovoriť na regulérnom zasadaní. Sitting týchto senátorov sa týkal toho, že v Amerike stále nie je ochota hovoriť o obmedzení držania zbraní, a keďže opozícia demokratická cítila, že je potrebné na túto tému upozorniť a práve vďaka internetu, práve vďaka Facebooku, práve vďaka Livestreamingu to malo svoj záber a ľudia to mohli sledovať. Dokázali upozorniť na tému, ku ktorej ich väčšina v senáte nedokázala pustiť.
Takže to, čo sa deje v slovenskom parlamente, krásne zapadá do kontextu toho, čo sa deje vo svete. A jednu vec, ktorú nám členovia iných parlamentov závideli, bolo práve liberálne nastavenie, ktoré sme tu doteraz mali a technická vyspelosť, mimochodom. V Nemecku, keď sa hlasuje, tak sa vôbec nevie pri konkrétnych hlasovaniach, kto ako hlasoval. Zdvihnú sa ruky, predsedajúci sa pozrie, áno, je väčšina, zákon je odhlasovaný, vôbec nemajú taký výpis, ako máme my. Výpis z hlasovania existuje iba vtedy, keď si dajú manuálne prepočítať hlasy, ak niekto rozhodnutie predsedajúceho napadne. Hádam sa teraz po vzore Nemecka nebudeme vracať k tomu, že budeme dvíhať ruky a opticky pozerať, či máme väčšinu alebo nemáme väčšinu v parlamente? Takže všetko treba zasadiť do kontextu toho, čo práve funguje.
A ak by sme mali prísť so zmenou a to je gro toho, čo som chcel v tejto rozprave teraz povedať, tak by sme sa mali riadiť niekoľkými zásadnými pravidlami. Prvé pravidlo je, pred tým, než idem navrhnúť zmenu, zanalyzujem súčasnú situáciu. Pozrime sa, prosím, na parlament v Čechách, akým spôsobom tlačí pred sebou opozičné návrhy zákonov. Bežne sa tam stane, že opozičný návrh zákona rok alebo aj viac ako rok je vždycky na konci každej schôdze posúvaný na tú ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu, pretože podľa pravidiel rokovania českého parlamentu, teda dolnej komory, je presne daný počet dní, ktorý sa rokuje a prerokujú sa väčšinou vládne zákony, tie opozičné sa odstrihnú a posúvajú sa ďalej. My taký problém nemáme. Najdlhšie schôdze, ktoré sme mali, trvali tri týždne aj niečo, väčšinou po dvoch týždňoch a pár dňoch sme skončení, a to aj napriek tomu, že niekedy viac ako polovicu preberaných zákonov tvoria opozičné zákony. Netlačíme si penzum zákonov pred sebou tak ako Češi. To znamená, že zjavne analýza súčasného stavu dokazuje, že nie je potrebné skracovať umelo rokovanie parlamentu, lebo ten čas využívame pomerne dobre a dokážeme prerokovať všetko, čo sme chceli.
Druhá vec, nad ktorou sa zákonodarná moc musí zamyslieť v momente, keď chce meniť pravidlá, je, či zmena, ktorú prinesie, skvalitní jej prácu, alebo nie. A ja som hlboko presvedčený o tom, že najväčší cirkus v tomto parlamente nastane v momente, keď táto zmena rokovacieho poriadku prejde a bude platná. Ľudia ako Igor Matovič sú ako veľmi hlasný činelista v púšti. Udrie tými činelmi o seba a zvuk sa šíri do priestoru a pomaličky zaniká. Čo vy robíte, je, že okolo neho staviate betónové steny. Takže kým predtým ten úder bol jeden a pomaličky sa rozplynul, tak teraz on udrie tými činelmi o seba a odrazí sa to od jednej steny, od druhej steny, od tretej steny, od štvrtej, a čím viac ich postavíte, tak tým väčšia ozvena z toho bude. V momente, keď okolo neho spravíte betónovú kupolu, tak ten zvuk tam bude cykliť pol dňa. A to dorábate presne touto zmenou rokovacieho poriadku. Vytvárate odrazové plochy, zástupné témy, ktorých sa môže ktokoľvek chytiť a bude ich využívať vo svoj prospech, presne tak, ako to s obrovským talentom robí Igor Matovič v tomto parlamente. Dáte mu pokutu, bude robiť všetko pre to, aby ju dostal. Budete ho chcieť vyniesť z tohto parlamentu, tak bude s veľkou láskou čakať na prvého človeka, ktorý ho dvihne a vynesie ho odtiaľto. Poviete mu, že plagát musí mať 20 x 30, tak príde s plagátom 21 x 31 a bude vás tu čakať s pravítkom, aby ste mu ho išli premerať. Čo si vymyslíte, s tým príde. Lebo je raz taký a ja sa mu nebudem diviť.
V momente, keď Andrej Danko prvýkrát vyriekol slovo horalka v tejto sále, si ju z protestu so sebou nosím a vždycky ju dám tak, aby ju bolo vidno. Lebo niečo z toho Igora Matoviča predsa len mám v sebe aj ja. Tú rebelskú chúťku, že keď mi niekto povie blbosť, tak proti nej chcem niečo spraviť.
Spôsob, akým kultivovať parlament, je zaviesť pravidlá a trvať na nich bez ohľadu na to, koho sa práve týkajú. A za vzor dám výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Nepracuje dokonale, ale mám taký dojem, že pracuje lepšie než kedykoľvek predtým. A jedným z dôvodov, prečo sa to práve teraz deje, je, že sa nerobí rozdiel. Koaličný, opozičný porušil zákon, otvorí sa konanie, v prípade, že je dokázané porušenie zákona, dá sa trest. Na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ikskrát prišli podania, ktoré boli opodstatnené, ktoré boli obsahovo úplne relevantné a aktuálna vládnuca väčšina ich zmietla zo stola len kvôli tomu, že bola politicky silnejšia. To sa teraz pri väčšine prípadov na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií nedeje.
A to, čo potrebujeme aj tu v tomto pléne, nie je obmedzovanie opozície, nie sú zástupné témy, je nastavenie spravodlivých pravidiel a dodržiavanie bez ohľadu na to, kto ich porušil. Pohli ste sa ako koalícia veľmi zlým smerom. Lebo výsledkom tejto zákonnej zmeny bude, že vecnosť rokovania parlamentu bude klesať, odrážanie sa od betónových stien a zástupné témy a venovanie sa svojim vlastným problémom stále v cykloch bude narastať, s každým jedným obmedzením prídu vynaliezavejšie spôsoby, ako prísť s novým porušením súčasných pravidiel a jedna veľká téma nasledujúcich štyroch rokov, minimálne, bude len to, ako sa porušuje rokovací poriadok a ako sa za jeho porušovanie trestá.
Keby ste tie činely nechali v púšti znieť zakaždým len jeden úder a skúsili ich prehlušiť svojou vlastnou poctivou prácou a prinášaním riešení, ktoré naozaj občanom pomôžu, som presvedčený o tom, že ako vláda by ste boli na tom lepšie. Vy ste ale sadli na lep a nechávate si diktovať témy a obeťou toho, že na základe toho idete meniť pravidlá, bude jednak tento parlament a jednak my všetci, ktorí v ňom sedíme. Lebo potupne a s hanbou teraz pred každým jedným školským zákonom budeme musieť žiadať v procedurálnom návrhu, aby nám bolo dovolené rozprávať viacej ako dvadsať minút, ak sa budeme chcieť veci venovať naozaj do hĺbky. Pred štátnym rozpočtom budeme musieť procedurálnym návrhom žiadať o to, aby sme mohli rozprávať o dvadsať minút dlhšie ako dvadsať minút, aby Eugen Jurzyca alebo Jožo Mihál dokázali na celej ploche kritiky stavajúceho štátneho rozpočtu povedať to, čo potrebujú. Z poctivých a dobrých poslancov budete robiť obete a tí, kvôli ktorým ste tú zmenu zákona napísali, sa vám budú smiať, čo ma mimoriadne mrzí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec. Evidujem 7 faktických poznámok. Pán poslanec Osuský, Dostál, Krajniak, Grendel, Jurzyca, Kresák a pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Poliačik sa tu dotkol v prvej časti, alebo v tom prvom bode, ku ktorému sa vyjadroval, ja už som o tom tiež hovoril a zdá sa mi neuveriteľné, že vzhľadom na to, že ide celkom logicky o poslanecký návrh, dokonca návrh predsedu inštitúcie, že ten návrh sa absolútne v predklone stavia, tak ako povedal Martin Poliačik, voči ľuďom, ktorých osud je závislý od tejto snemovne, ktorých osud je závislý od 150 hlasov, ktoré ich schvaľujú do ich pozícií a ktoré ich z nich môžu odvolať. A v tomto zmysle je neuveriteľná autodegradácia, ktorú robí poslanecká snemovňa a menovite i jej predseda, tým, že sa stavia do subordinovaného postavenia k svojim podriadeným. To je pomerne unikátne, pretože ak by sme chceli ukázať význam zákonodarného zboru, tak by mali mať poslanci bez rozdielu, každý z nich väčšie práva ako tí, ktorí závisia od ich hlasov. Ale keďže sme, hádam, slušní ľudia a demokracia, tak považujem za celkom akceptovateľné, aby existovala rovnosť, ale aby tí, ktorí rozhodujú o osude svojich podriadených, mali menšie právomoci, ako tí podriadení, to je proti logike, proti zdravému rozumu a, presne vzaté, i proti slušnosti.