10. schôdza

Ďakujem. Myslím si, že boli pomenované všetky zásadné fakty, ktoré možno aj s váhou skúseností, aj s váhou toho, akým spôsobom sa parlamentarizmus na Slovensku formoval, od jeho možných začiatkov, keďže rečnil Ján Budaj, a preto by som si možno dovolil pripomenúť heslá, ktoré niekedy zneli v spoločnosti a pripravili nám nie dobré a neveselé okamihy. Myslím si, že vysvetľovať v parlamente v roku 2016 úlohu opozície a brániť jej úlohu aj tvrdými príkladmi, ktoré môžu niekedy postihnúť akéhokoľvek iného poslanca, akúkoľvek inú poslankyňu, je nedobrým obrazom, kde sme sa v rámci debaty dostali. Myslím si, že heslo "Povaľači z kaviarní, do polí a tovární!", voľne ak to prenesieme, stále, stále nejakým spôsobom rezonuje. Ako keby tá opozícia v rámci debaty... O čom? O efektívnom rokovaní v pléne Národnej rady. Ja sa celý čas pri tejto debate pozastavujem nad tým slovom, čo to je efektívna debata tu v sieni zákonnosti, ako hovoril Jano Mičovský. Tu, v kolbišti slobodných ľudí, ktorí majú v slobodnej debate hľadať čo najlepšie možné riešenia. Niekto prišiel s mantrou alebo heslom efektívnej debaty. A nikto nemá ani ambíciu to vysvetliť. Čiže rozumiem, čo hovorí Ján Budaj, a takisto podporujem to, že mali by si vládni ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Budaj, vo svojom príhovore ste spomenuli aj vec, ktorá nie je pravdivá, a pokúsim sa ju dať na pravý obraz. Povedali ste, že koalícia ušla v piatok a opozícia tuná musela diskutovať, pretože opozícia tuná bola. No, tak neviem, kto ušiel a kto tu bol, pretože ja som si to nepísal a nezisťoval, ale, pán poslanec Budaj, ja som tuná bol a pozorne som sledoval a počúval aj tie nezmysly dvojhodinové, ktoré váš pán poslanec Viskupič tuná rozprával, ktoré sa takmer dotýkali nesmrteľnosti chrústa. A viete, prečo to hovoril? Hovoril to preto, pretože potreboval zabezpečiť týmto vašim poslancom, ktorí ušli preč v piatok, priestor na to, aby sa mohli dneska prihlásiť do diskusie, do rozpravy, aby mohli dneska diskutovať a rozprávať. Čiže, pán poslanec Budaj, treba hovoriť pravdu, treba si vstúpiť aj do svojich radov a treba zaujímať stanovisko také, ktoré je pravdivé.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, zo začiatku ste hovorili o niečom takom ako, že sa prehĺbi dvojkoľajnosť. Ja s týmto vaším vyjadrením a tvrdením vysoko súhlasím, ale obávam sa, že po prijatí novely, ako sme ju mali predstavenú a aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nám možnože ešte minulý mesiac, keď sme rokovali v prvom čítaní, dávali nádej, že niektoré veci sa upravia, tak podľa mňa aj napriek tomu, sa tá dvojkoľajnosť skutočne prehĺbi.
Na jednej strane budú, alebo na jednej koľaji budú koaliční poslanci, na druhej koľaji budú opoziční poslanci. Som si takmer istá, že táto novela je bič na opozičných poslancov. Vôbec, rovnako ako vy, nevidím nutnosť prijatia takejto zmeny, ktorá bude ochraňovať jedných a držať bič nad druhými. A súhlasím rovnako aj s tým, že sa znižuje vplyv parlamentu v spoločnosti. A znižuje sa najmä tým, že parlament sa stáva podriadeným orgánom vlády, čo považujem za totálnu nehoráznosť.

Pán Budaj, vy máte nepochybne miesto v histórii Slovenska z konca 20. storočia tu a teraz a ja logicky tak by som chcel, aby to vaše posolstvo a bytie, ktoré sa nadväzuje práve na ten 89. rok a na to, čo sa vtedy dialo, aby to zostalo pokiaľ možno, čo najmenej poškvrnené. Podľa môjho názoru, prijať étos z klubu OĽANO, v ktorom teraz pôsobíte, a rozprávať presne tým spôsobom, že sa prakticky nedá diskutovať s tým, čo ste povedali, lebo jednak to nemalo s druhým čítaním, opäť pripomínam, nič spoločné. Nehovorili ste ani o jednom inštitúte v tom zmysle, že by ste navrhovali nejaké iné riešenia, alebo by ste rozobrali tie inštitúty, alebo by ste ukázali na základe skúseností iných krajín, alebo hlbokého rozboru jednotlivých inštitútov, v čom je teda konanie koalície také nebezpečné. Ani slovo, ale čisto mítingové, nezmyselné reči, čo politikovi vášho typu nesvedčí. Nehnevajte sa, že si dovoľujem tento tón, ale ja už to neviem, ako to mám inak povedať.
Pán Budaj, vy ste vážne nevideli ako my všetci, že tu prešiel poslanec z jednej strany sály na druhú, zvalil poslanca na zem a iba keby ho nestiahli z neho, môže dôjsť k problémom? Že tu chodil poslanec, urážal veľmi hrubo predsedajúceho, vyvesoval mu tam zástavy? To, čo robil váš predseda, to je niečo nehorázne, čo vyprával predsedovi parlamentu. Že tu boli fyzické ďalšie potýčky. Chcete povedať, že inštitút vyvedenia poslanca, ktorý nerešpektuje predsedajúceho, je zatváraním huby opozície?! Veď ten inštitút je tu odjakživa v tomto rokovacom poriadku a nikto ho nikdy nespochybňoval. Jediný problém, že za istého zužujúceho výkladu je nevykonateľný, pretože poslanci sú tak nedisciplinovaní, že nedodržiavajú zákonom stanovené pravidlá predsedajúceho.
To, čo robíme, je nedostatočné, pán predseda. Už sa dokonca vyhrážajú vaši kolegovia, pán poslanec, že nebudú dodržiavať rokovací poriadok, čo je v rozpore so sľubom. Dneska vaša pani podpredsedníčka z OĽANO.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Budaj, ja si spomínam, ako ste v novembri stáli na tribúnach a presviedčali verejnosť, že je potrebné viac slobody pre Slovensko, že je potrebné sa priblížiť k Európe, že sa treba priblížiť aj spôsobu života demokratickej Európy. Ja vás ubezpečujem, že to, čo sa deje v tomto parlamente, by sa v Európskom parlamente nemohlo diať. Ak hovoríme o skracovaní času alebo o časovom limite, aj tam platí pravidlo, že je vymedzený čas na vystúpenie za poslanecké kluby pre poslancov, či už individuálne alebo za celý klub. Ten čas je limitovaný a predsedajúci, keď niekto nedodrží ten svoj limit, tak mu jednoducho vypne mikrofón. Také právomoci u nás predsedajúci nemá, ako má v Európskom parlamente, aby vám pri vašom vystúpení, keď rozprávate od veci, alebo vaši kolegovia, alebo aj niekto z opozície, alebo z koalície, aby mohol predsedajúci vypnúť mikrofón. To sú, povedal by som, štandardné demokratické maniere, ktoré fungujú v Európskej únii.
Rovnako keď hovoríme o vyvádzaní poslancov alebo o sankciách a pokutách poslancov. No skúsili by v Európskom parlamente naši poslanci sa správať tak, ako sa správajú tu, dostali by pokutu, boli by vyvedení, tak ako ste povedali. A nielenže by boli vyvedení a o dva mesiace by prišli o mandát. V podstate mali by zákaz zúčastňovať sa rokovaní Európskeho parlamentu. Takže tie mechanizmy na to, aby sa udržal poriadok, alebo aby sa kultivovane správali poslanci medzi sebou, to funguje vo všetkých parlamentoch. A chcel by som ale povedať, že vy tak s dešpektom sa správate k tým poslancom, ktorí sú v tých horných radách za vami, považujete ich, povedal by som, za akýchsi menejcenných, pretože neuctievajú demokraciu vo vašich predstavách, ale oni sa správajú slušnejšie ako vy. Také vulgárne výrazy ako z vášho klubu som ešte nepočul zo zadných lavíc. Takže ak hovoríme o tom, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Budaj, ja jednoducho neverím, že to, čo v tejto chvíli rozprávate, myslíte vážne. Vy ste v tejto chvíli v opozícii a ako skúsený, sem-tam koaličný, sem-tam opozičný, poslanec musíte veľmi dobre vidieť, čo sa v tomto parlamente deje. A vy dobre viete, čo sa deje aj vo vašom klube, na čom je ten váš klub, tá vaša strana postavená, vy to viete veľmi dobre. Len teraz vám to vyhovuje z toho dôvodu, že ste v opozícii. Vy veľmi dobre viete, že v tomto parlamente vládne anarchia, to vy veľmi dobre viete. Tá anarchia, taká, ako tu je dnes, nebola tuná nikdy. Dokonca tí predstavitelia toho vášho klubu, tej vašej strany, v tom minulom volebnom období bránili nám koaličným poslancom vykonávať svoj mandát. Aj to by ste mali vedieť. Aj to je súčasťou tej vašej strany, v ktorej ste teraz. Bolo to vtedy, keď sme mali tajne hlasovať a museli sme ísť cez kanceláriu predsedu Národnej rady preto, lebo nám nebol umožnený vstup ísť do tejto zadnej miestnosti tým pravým alebo ľavým vchodom.
Vy to veľmi dobre všetko viete, len tá vaša rétorika sa teraz zmenila na opozičného poslanca, ktorému v podstate táto situácia vyhovuje, lebo čím horšie, tým lepšie. A snáď demagogicky to, čo hovoríte, zaberie a vy v tejto chvíli si poviete, že teda tá koalícia nejakým spôsobom sa na to konto rozpadne. Nerozpadne sa. Ale hovorím, zdá sa mi to od vás, ako od skúseného poslanca v tejto chvíli trošku zavádzajúce pre verejnosť, lebo my vás poznáme inak, pán poslanec Budaj. My vás poznáme ako toho, kto tie, presne tie anarchie, ktoré tuná sú aj s tými persónami, ktoré ich vytvárajú, vie pomenovať úplne normálne a rovnako. A to som od vás očakával ako od človeka, ktorého poznám z hľadiska výboru, z hľadiska parlamentu, či už v opozícii alebo koalícii. Veď sme spolu aj predkladali nejaký návrh zákona, opozično-koaličný... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne. No, veď nečakám, že vám to je príjemné, to, čo hovorím.
Malé poznámky. Pán Kvorka, ste demagóg. Povedzte mi, v čom som klamal? Môžete mať pocit, že ja hovorím demagogicky, ale vy ste teda ma obvinili, že klamem. Ja som vám priamo uznal, že vy ste tu sedeli. Dobre viete, že garáž bola prázdna vašich kolegov už okolo obeda. A môžme, máme snímky, ako vyzeralo plénum, nebojte sa.
Pokiaľ ide o argumenty pána Číža, chápem, chápem tú emóciu. Pán Číž, k demokracii patrí, že musíte zniesť aj kritické slová. Nie je na mieste vôbec obviňovať nikoho za to, že ako opozičný politik, pokiaľ sa chová korektne a je kritický, že je aj razantný. A to, že niekto prinesie, prosím vás, nejaké vizuály, tak to naozaj je prejavom, a znovu to opakujem, že sa toho bojíte.
Pán Paška, porovnávať Európsky parlament je chybné. Aj tu sa vypína mikrofón, uvidíte za chvíľu mi ho predsedajúci vypne, lebo uplynie tých pár sekúnd, ktoré mám na reakciu. A nie je pravda, že sa niekomu z horných radov chovám s dešpektom. To nie je pravda jednoducho.
Pán Jarjabek, žiadna anarchia tu nevládne, to je už len posledná poznámka. A očakávam, že sa ohradí aj pán Hrnčiar, aj pán Andrej Danko, lebo potom by oni boli zodpovední za túto anarchiu. Tento parlament riadne rokuje, my dvaja tak isto normálnym spôsobom si vymieňame argumenty. Aká anarchia, prosím vás?

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka a Andreja Hrnčiara k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka a Gábora Gála a Andreja Hrnčiara, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 200).
V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý nie.
"10. V § 28 odsek 1 znie:
"(1) Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi Slovenskej republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident Slovenskej republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času v prerokovávanej veci je najviac 20 minút. V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená." .".
Jedná sa o to, aby sme teda presnili jedno ustanovenie návrhu kvôli tomu, aby nedochádzalo k dezinterpretácii vlastne jedného ustanovenia, že člen vlády, prípadne podpredseda Národnej rady môže v prerokovávanej veci vystúpiť najviac 20 minút. To je vlastne cieľom, vlastne tohto pozmeňujúceho návrhu a dovolím si povedať, že počúvame naozaj pozorne pripomienky opozície k rokovaciemu poriadku, resp. k pozmeňovacím návrhom a snažíme sa samozrejme reagovať. Takže zatiaľ k pozmeňujúcu návrhu len toľkoto.
A zároveň teda, keďže pozmeňujúci návrh poslancov Gábora Gála, Tibora Bernaťáka, Andreja Danka, Martina Glváča na zmenu v bode 4 sa, vlastne koleduje s týmto pozmeňujúcim návrhom, poprosím teda, aby o tomto bode bolo osobitne hlasované.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No aj toto možno svedčí o nedôslednej príprave na novelu rokovacieho poriadku. Pozmeňujete pozmenené. To je pekné, že počúvate, ako veľmi rada som, že počúvate pripomienky. Ale uvedomujete si, čo ste teraz urobili? Pozmeňujete vlastný pozmeňovací návrh. To je sila. A vravím, že už asi možno viac by sme sa už nemuseli rozprávať o ničom. Svedčí to jedine o tom, že ste absolútne nevenovali príprave novely rokovacieho poriadku, ktorá má byť výstavnou skriňou Národnej rady, dostatočnú pozornosť.

Nuž, gratulujem k pozmeňovaciemu návrhu pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že pozmeňovať pozmeňovák, to sa zapíše hlboko do histórie parlamentarizmu. A podobne ako Erika by som chcel povedať, že nesvedčí to o ničom inom, iba že ste to ušili zbrklo, ako hovorí Rišo Vašečka, splašene a momentálne ste urobili to, že človek, ktorý reprezentuje opozíciu vo vedení parlamentu vo funkcii podpredsedu parlamentu, ktorého má opozícia jedného v súčasnom funkčnom období, je rovnako obmedzený ako všetci poslanci, ktorých môžme volať, že radoví. Čiže vypichli ste troch, predseda parlamentu, prezident a myslím, že premiér ste hovorili. Váš návrh zákona alebo tento pozmeňovací návrh sa s ním oboznamujeme tu a teraz. Je to možno pár chvíľ pred ukončením dnešného rokovacieho dňa a nič viac a nič menej ako zbrklosť a splašenosť vami nachystaných zmien do rokovacieho poriadku týmto nezavádzate. Prosím vás, zrušte tých 20 minút a tých 10 minút a urobíte asi to najlepšie, keď už ste sa vydali cestou pozmeňovať pozmeňováky, a máme túto debatu proste ukončenú. Zákazmi a nálepkovaním alebo náhubkovým zákonom jednoducho nijak nepomôžete ani Slovensku, ani nášmu parlamentu.