10. schôdza

Ďakujem. Jedná sa vlastne o pozmeňovací návrh k novele zákona, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku. 
Mňa trošku mrzí, že z radov opozície žiadne pozmeňovacie návrhy, myslím, že až na jeden, nebol predložený. Takže samozrejme počúvame pozorne opozíciu a budeme samozrejme podľa toho aj ďalej vlastne sa správať my, respektíve budeme sa snažiť vypichnúť niektoré veci, ktoré naozaj ešte teoreticky opozícii môžu strašne prekážať. 
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi v závere dňa predniesť ešte svoje pripomienky k novele rokovacieho poriadku.
Ako som povedala, mala by to byť výkladná skriňa Národnej rady. Obávam sa, že jedine, čo z toho vznikne, bič na opozičných poslancov. Budeme to tuná opakovať, bohužiaľ, veľmi dlho. Obávam sa, že toto zostane ešte aj veľmi dlhý čas biľag na vašom vedení parlamentu, na koalícii, ktorá pri tej príležitosti s návrhom rokovacieho, so zmenou, s návrhom zmeny rokovacieho poriadku prišla.
No ale teda pokračujme. Kolega Rišo Vašečka vyzýval, aby ste neboli oplašení, že naozaj najhoršia choroba je choroba z oplašenosti. A opäť sme to tu mali možnosť v priamom prenose vidieť. Pán poslanec, predseda klubu SNS povedal síce, že áno, vysvetlil že nejde o pozmeňovák k pozmeňováku. Ale ak si pozrieme, aký bod ste opravovali, aj sám ste to potom vlastne povedali, že vlastne chcete vyňať na rokovanie samostatne jeden bod z pozmeňovacieho návrhu, toto hovorí o ničom inom iba o tom, že naozaj pracuje zbrklo a oplašene. A vašou hlavnou úlohou tohto rokovacieho poriadku alebo tejto v novele, alebo nastavenie tejto témy je prekryť špinavosti, ktoré sa dejú počas vašej vlády. A vy to smelo zakrývate a robíte štamgastov vládnej strane, jednej z vládnych strán, SMER.
No, takže v oplašenosti pokračujete a je naozaj, na vyjadrenia mnohých kolegov sme sa nedočkali rozumného, podľa mňa by to bolo veľmi rozumné, stiahnutie rokováku z rokovania. Povedal to hádam každý jeden z opozičných poslancov, ktorý vystupoval, aby ste sa vrátili z kratšej cesty, aby ste zvolili štandardné postupy, ktoré sa pri takto závažných novelách používajú, aby ste začali rokovať s opozíciou a nielen vykrikovali, že veď ale vy ste nedali žiaden pozmeňovací návrh. My sme tu vysvetľovali v prvom čítaní, že k takto postavenému prístupu zmeny novely rokovacieho poriadku nebudeme dávať pozmeňovacie návrhy. Lebo tváriť sa, že my máme súhlasiť s tým, čo nám prednesiete, je podľa mňa nekorektné a nečestné. Tvárite sa, ako by ste vy raz možno nedoplácali na to, čo práve teraz prijmete.
Poviem, možnože zostala som istým spôsobom, možnože aj v súvislosti s tým všetkým, čo sa, čo sme si zažili tunak minulý týždeň, tak prekvapená, akým spôsobom ste chceli v podstate minulý týždeň vybabrať s opozíciou. Pretože zrejme chtiac, možno nechtiac, ale skrátka podsunuli ste nám informáciu typu, že predsa len o rokováku nebudeme rokovať, budúci týždeň sa to preloží, lebo ešte nie sú dohodnuté zmeny všetky. No takže zaskočili ste nás, áno, že predsa len po zasadaní ústavnoprávneho výboru ste povedali, že: a ideme rokovať. Aj keď sme vedeli, že je otvorený zákon o cirkvách, ktorý tak isto by vzbudil pozornosť, ale považujem to tiež možno za takú jednu z tých neférových vecí, ktoré sa tu bežne stávajú. A stávajú sa naozaj, že ste tak podsunuli informáciu, že ešte sa odloží to rokovanie, ale v podstate aj tak sa bude rokovať. Takže možnože aj prekvapenie nastalo na vašej strane, keď dokázala opozícia ťahať to, čo ste teda nedúfali, ťahať rozpravu až do dnešného dňa.
Druhá vec, ktorá ma zaskočila, bol pozmeňovací návrh, ktorý sme počuli z úst pána poslanca Gála. Naozaj ide o kozmetické úpravy, veľa sa tam nemení. Proste kozmetika. Ale zaujalo ma to, že v rámci toho pozmeňovacieho návrhu upravuje jeden bod, ktorým sa, ktorým sa upravuje spôsob podávania pozmeňujúcich návrhov. A tento človek, ktorý žiada Národnú radu, aby prijala nové opatrenie, že pozmeňovacie návrhy musia byť už vopred zverejnené, si nedá ani tú námahu, aby on sám, už možnože len preto, leto také niečo predkladám, takýto pozmeňovák takýmto spôsobom predstavil. Teda nieže, že sa dozvieme až polhodiny po tom, čo v skutočnosti obsahoval písmom, ale akože tú drzosť, že on nám tu bude predkladať návrh bodu, ktorý hovorí o tom, že pozmeňovacie návrhy majú byť vopred, a čo myslím, že sa aj dodržiavalo bez toho, aby bol zmenený rokovací poriadok, ale už veľmi dlhý čas sa mi stalo, že som všetky pozmeňovacieho návrhy, ktoré boli prednášané v pléne buď našla na webe, alebo ešte keď boli v laviciach, keď sa rozdávali v laviciach alebo už teraz na stojane. A práve pán poslanec Gál, ktorý tento pozmeňovák predstavoval, si nedal ani tú námahu, aby to vopred zavesil, zaniesol na organizačné, aby sme to všetci mali k dispozícii. Takže on nám tu niečo porozprával a my sme len tak asi predpokladali, že o čom vlastne ten pozmeňovák je. Pretože tie jeho zdôvodnenia boli veľmi slabé a veľmi chabé. Takže ak si takto predstavujete tú novú kultúru "Hrdo, odborne a slušne", tak ďakujem vám veľmi pekne.
A tretia vec, ktorá ma teraz, dnes zarazila, bolo práve, bol pozmeňovací návrh, ktorý predstavil pán poslanec, predseda poslaneckému SNS. Opäť pomôžem si len tým, že stále trpíte chorobou z oplašenosti. Pretože sami vlastne neviete poriadne navrhnúť pozmeňovací návrh, ktorý reaguje na to, čo sa tu hovorí, nieže v piatok, o čom sa hovorilo už aj v predchádzajúcom prvom čítaní. Hovorili ste o tom, že chcete meniť rokovací poriadok a teda novelu rokovacieho poriadku aj v oblasti používania vizuálnych pomôcok. Ja teda neviem, že či som niečo prespala alebo čo, ale neviem o tom, že by ste dali nejakú úpravu k pozmeňovacím návrhom. Ale možno, že však zajtra ešte niečo vytvoríte a bude prijaté potom v pléne ako, teda bolo to odprezentované, ako naozaj chcete, aby poslanci mohli používať vizuálne pomôcky.
Tlačíte nás do toho, to takisto je obsah pozmeňovacieho návrhu a v podstate aj v novele sa to nachádza, aby sme všetko, čo povieme na mikrofón, mali v písomnej forme. Zatiaľ je to len pri procedurálnych návrhoch. Teda pozmeňovacím návrhom, myslím, že tam je to ešte zduplikované, aby to bolo, nieže keď to poviete, aby ste to zaniesli, aby sme to zaniesli predsedajúcemu, ale vopred, aby vedel, o čom sa ideme rozprávať. Ja len dúfam, že toto nebudete pozmeňovacím návrhom rozširovať aj na procedúry, ktoré sa týkajú nielen pri schvaľovaní programu schôdze, že nebudete na nás tlačiť, aby sme aj o prerokúvaných veciach, možno tie procedurály vopred nahlasovali. Alebo možno, či nezájdete tak ďaleko, že budeme musieť písomne odovzdávať a vy nám ešte budete schvaľovať naše písomné rozpravy. Možnože nám nakoniec ešte budete dávať tam kvačky, alebo škrtnete, že môže a nemôže vystúpiť. Dúfam, že k tomuto sa neschýlite.
Ak by ste sa náhodou k tomu znížili alebo ak sa budete takto formovať i ďalej, obávam sa, že naozaj skončíte pri tom, že každý, že žiaden poslanec nebude môcť vystúpiť, pokiaľ vám neodovzdá svoj doslovne napísaný text. Skutočne vás prosím, aby ste sa tohoto vyvarovali, aby sme nemali pocit nielenže robíte zle aj pre opozíciu, ale že tu zavádzate priam eštebácke praktiky.
Vo svojom vystúpení v prvom čítaní som predpokladala dôvody, som povedala dôvody, prečo ste vlastne prišli s takouto novelou. Vyhodnotila som to, preto lebo sa bojíte, lebo chcete mať kľud a rýchlu schôdzu za sebou. Veď načo by ste mali počúvať vašich kritikov a niektorých kolegov, na ktorých máte, kvôli ktorým máte teda nejaké osobné nevraživosti? A je vcelku zaujímavé, že návrh novely rokovacieho poriadku priniesol pán Danko do parlamentu práve vtedy, keď vládna koalícia zažívala najväčšie kauzy. Dvojnásobné odvolávanie Roberta Kaliňáka, odvolávanie Roberta Fica, kauza Bašternák, ktorá je jedna z najväčších káuz tejto vlády. Nečudujem sa Andrejovi Dankovi, že pri takýchto kauzách, ktoré vládna koalícia má, mu veľmi vadí, že poslanci v pléne môžu slobodne rozprávať, môžu, zatiaľ, koľko len chcú rozprávať a slobodne upozorňovať na všetky prešľapy a kauzy tejto vlády.
Vládna koalícia sa nevie vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov, a preto namiesto riadneho vyšetrenia a vyšetrovania tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali neobmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať svojich oponentov, aby ich mohol trestať pokutami. Takáto zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa jednoznačne určená na umlčiavanie opozície. A to vlastne priznal aj sám pán premiér, keď povedal, už tu to bolo niekoľkokrát citované, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou. Ja sa len pýtam, že čo je toto za motiváciu na zmenu rokovacieho poriadku, že čo to znamená urobiť poriadok s opozíciou?
Zmeny, ktoré priniesol pán Gál, ako som povedala, boli vlastne len kozmetické. A tá kozmetická zmena prišla aj teraz v podobe ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, ktorý ani len podľa vašich slov, teda myslím slov pána Gála z predchádzajúcej rozpravy, nepostrehuje všetky zmeny, ktoré sám pán poslanec Gál spomenul. Pán poslanec Gál navrhuje, že už budeme môcť rozprávať a budeme sa môcť prihlásiť aj druhýkrát, dokonca ústne. Takže dokopy, keď to sčítame, tak budete tak veľkorysí, že dáte opozícii vlastne až tridsať minút času na vyrozprávanie sa a vyrozprávanie toho, čo budeme považovať za potrebné, a s tým sa budeme musieť uspokojiť. V poriadku, však vy určujete pravidlá, vy si schválite to, čo chcete. Ale vedzte, že toto nie je len bič na opozíciu, toto je bič v budúcnosti aj na vás.
Kritiku obmedzenia času na vyjadrenie sme už počuli naozaj veľakrát. Rovnako aj zákaz používania vizuálnych pomôcok tiež, ale predsa len nedá mi. Aj Komenský vedel, že všetko sa lepšie a ľahšie chápe, ak je to zrozumiteľné a ak je to jednoducho znázornené. Videli sme príklady používaných plagátov, mal ich tu Igor Matovič. Naozaj vás obťažuje vidieť grafy a vidieť obrázky? Teraz nehovorím o veľkých plagátoch a bilbordoch. Grafy a obrázky vás obťažujú? Ak áno, potom niečo nie je v poriadku.
Ale čo ma prekvapuje, novela vôbec nereflektuje alebo nemyslí očami mladej generácie, ktorá o pár rokov bude v parlamente namiesto nás, ale aj na miesto vás. Prídu tu noví mladí poslanci, do parlamentu prídu noví mladí poslanci a nebudú sa môcť napríklad ani odfotiť. Odfotiť si svoju prácu, áno. Odfotiť si svoju prácu, vlastne miesto, kde tú prácu vykonávajú. Podľa mňa toto nie je dobré. Idete spiatočnícky. Nie moderne, ale spiatočnícky.
Ministri často zneužívajú to, že vystupujú iba v záverečnom slove. Prečo neriešite toto? Prečo nedáte povinnosť radšej ministrom zodpovedať na otázky položené poslancami priamo v rozprave? Toto vás netrápi? Máloktorý reaguje na rozpravu. Naposledy minister Kažimír. A ak si spomínate, že aké ovácie vlastne minister zožal za to, že komunikoval aj s opozíciou, za to, že bol ochotný vystúpiť v rozprave a odpovedať nám na otázky. Dokonca sme sa dozvedeli aj to, čo by bol ochotný prijať v rámci zmeny zákona o hazarde aj od opozície. Od mnohých ministrov sa toho nevieme dočkať. Nevieme sa dočkať, lebo buď nerozumejú téme, a preto nechcú odpovedať alebo rozprávať s poslancami, alebo neviem, tam si už každý dosaďte, čo chcete. Takže prečo toto neriešite napríklad v návrhu novely rokovacieho poriadku?
Taká krátka reakcia na technické zariadenia. Tunak kolega, nemám ho pri sebe, ukazoval mi pero, že aj toto ti zakážu. Že čo mi zakážu, však pero, budem písať? No nie, že opäť moderná technika. Je to audiovizuálne zariadenie, ktoré má v sebe viac funkcií. Budete naozaj chodiť a sledovať a špehovať, kto aké pero používa? Že či tým perom dokáže nahrávať, či tým perom dokáže fotiť? Aj toto je znakom, že idete nie dopredu, do budúcnosti, ale spiatočnícky.
Ďalšie veci, ktoré možno chýbajú v dnešnej novele a boli už, poviem, že boli povedané už aj niektorými kolegami poslancami, možnosť robenia prieskumov jednak naprieč výbormi a bez toho, aby som bola odsúdená na to, či koalícia zdvihne za prieskum ruku. Nestačí možno len podpis kvalifikovanej väčšiny účastníkov tých, ktorí sa chcú zúčastniť. Neni toto dostatočná vec na to, aby mal poslanec možnosť preskúmať veci, ktoré nie sú úplne jasné? Ale vy sa týmto vôbec nezaoberáte.
Čo tak povinnosť vo zvolanom čase odrokovať mimoriadnu schôdzu, ktorá často, veľmi často vychádza práve z aktuálnej situácie a je zasadená do daného času zvolania, že to nie je samoúčelné. Ak je raz v rokovacom poriadku, že do siedmych dní je predseda povinný zvolať, prečo sa nezasadíte o to, aby sa takáto mimoriadna schôdza nielen mala povinnosť zvolať, ale bola povinnosť aj odrokovať. To, čo je, že presuniete dôležité témy o dva-tri mesiace neskôr, kedy to vyhovuje vládnej koalícii. Je to hanba a je to prznenie parlamentu.
Možnosť vystúpiť na požiadanie všetkých ústavných činiteľov. Boli sme tu svedkami toho, že ombudsmanka žiadala o vystúpenie v Národnej rade a poslanci jej to neumožnili. Je to hanba, pretože je to ústavný činiteľ. Ombudsmanka nie je vytvorená obyčajným zákonom. Je to ústavný činiteľ.
Čo tak zrušiť formalizované odpovede členov vlády a snažiť sa o to, aby priamo odpovedali na otázky položené pre ministrov? Mám na mysli hodinu otázok a interpelácie. Častokrát tu počúvame úplne formalizované odpovede. Častokrát ani nerozumieme, prečo nám odpovedajú tak, ako odpovedajú, pretože my sme sa pýtali na úplne iné veci. Toto vás netrápi? Čítali ste si niekedy nejakú odpoveď na interpeláciu? Stalo sa mi, že zo šiestich položených otázok som nedostala odpoveď ani na jednu. Ale dostala som päť strán písomného textu. Má to zmysel? Obávam sa, že ani tieto inštitúty, ktoré sú práve mienené na pomoc, ani nie na pomoc opozícii, ale ako jeden z nástrojov opozície, aby sa mohla dopytovať, u nás nefungujú normálnym spôsobom.
Hovorilo sa tu o vyšetrovacích výboroch. Vidíme, že ani toto nemá žiadnu, žiadnu, ja neviem, proste, že nemáte záujem ani toto riešiť. Hovorilo sa tu o vsunutí ustanovení, ktoré vopred rátajú s rôznymi druhmi postihov alebo hendikepov, používanie načúvacích zariadení, aby sme zostali moderným parlamentom. Hovorila o tom Silvia, Anka Verešová. Toto vás netrápi, toto nie je dôležitá téma.
A čo tak naozaj opraviť zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý sa zdá, že je veľmi neobjektívny a opäť vytvára len bič na tých, ktorí sú koalícii nepohodlní?
Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Spomínala som, že navrhol si právomoci dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom, právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty. No z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov fakt nepoužíva rovnaký meter. Keď sa od prerokovanej témy odchýli slušným spôsobom opozičný poslanec, tak pán predsedajúci nás karhá a musíme sa cítiť ako malé deti v škôlke. Keď však pán Danko začne nadávať opozičným poslancom, pán predsedajúci sa len tichučko prizerá. Takže sú oprávnené obavy, že novela rokovacieho poriadku tak, ako je navrhnutá aj s právomoci, ktoré dáva predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať výlučne na potrestanie opozičných poslancov.
Kolegovia ohlásili, pani poslankyňa Remišová ohlásila a bola aj predložená na ďalšiu schôdzu novela ústavy, kde žiadame teda, aby už pán Danko, ak chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci a chce poslancov súdiť, dávať im pokuty, navrhovať disciplinárne konanie, tak kde sa navrhuje, aby po vzore naozaj iných krajín musel byť, mal povinnosť byť nestranný. Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách parlamentnej demokracie. Takže ale teda, keďže pán Danko sa chce riadiť Veľkou Britániou, odtiaľ si takisto vybral zopár hrozienok, poďme to urobiť tak, ako je to skutočne vo Veľkej Británii. Navrhujeme teda, aby pán predseda Národnej rady bol nestraník presne tak, ako je tomu vo Veľkej Británii. Aby vystúpil z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie. A toto obmedzenie vo Veľkej Británii platí aj po skončení funkcie. Takže nielen vyberať si hrozienka, ktoré vám vyhovujú. Ale ak, tak to poďme urobiť do dôsledkov. Ak chce pán predseda nové právomoci, nech máme naozaj istotu, že sa bude správať nadstranícky a nie stranícky.
Pri tejto novele rokovacieho poriadku človek má pocit, že pán predseda by chcel mať z Národnej rady len taký nejaký hlasovací automat, ktorý by automaticky odsúhlasoval návrhy koalície. Nejaká odborná diskusia alebo hlbšia debata, to tu pravdepodobne mať nechceme. Keby šlo koalícii o skutočné zlepšenie rokovacieho poriadku, tak by sa zaoberala vecami, o ktorých som hovorila ja, o ktorých hovorili mnohí kolegovia, ktoré sú skutočným problémom. Namiesto transparentov, namiesto bankoviek, napríklad aj práve problematikou práve prílepkov alebo skráteného legislatívneho konania, ktoré hneď na prvých dvoch schôdzach Národnej rady vo volebnom období, v tomto volebnom období sme práve mali možnosť zažiť, že prvé návrhy išli v skrátenom legislatívnom konaní, hoci to vôbec nebolo potrebné. Takáto prax je práve na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.
Pán Danko hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť. Na volebných bilbordoch mal "Hrdo, odborne a slušne". Ale zabúda, že slušnosť neni o tom, či má niekto oblek, či nechodí v tričku, ani či má na ruke desaťtisícové hodinky. Slušnosť je to a bola by to, že by pán Kaliňák už nebol na svojom poste, že ho nebudete kryť za kauzy DPH. Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je aj to, keď najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. Toto všetko je slušné. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby sme tu chodili a moc nerozprávali a moc neriešili. Ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.
Pán poslanec Gál hovoril, že sme mali možnosť, že sme sa nezapojili do pripomienkového konania, že sme nedávali žiadne návrhy. Ale k tejto novele rokovacieho poriadku, tak ako bola navrhnutá, tam sa ani nedajú dať žiadne pripomienky, lebo celý proces bol čudný a nesprávny. Takmer každý rečník vyzýva vládnu koalíciu, aby tento návrh stiahla. A tak ako povedal pán poslanec Budaj, aby ste neotvárali márnicu, v ktorej je smrad mečiarovskej doby. Žiaľ, myslím si, že tento rokovací poriadok, novela rokovacieho poriadku bude veľmi dlho hanbou koalície. Určite dlhšie, ako toto volebné obdobie bude trvať. Hnutie sa rozhodlo, že tentokrát nevyužijeme možnosť vyhotovenia pozmeňujúcich návrhov práve z úcty k rokovaciemu poriadku. Pretože spôsob tvorby tejto vážnej normy je pre Národnú radu neprijateľný. Vy ste sa rozhodli a bojím sa, že ste rozhodnutí prijať to, čo ste si zaumienili, lebo máte paranoju z jedného poslanca, bohužiaľ. Chcem vám iba povedať a uistiť vás, že prídeme s novelou rokovacieho poriadku, ale s takými úpravami, ktoré budú v prospech všetkých poslancov, nielen koaličných.
No a na záver mi dovoľte, dnes ste mali i vy, myslím teraz koaličných poslancov, možnosť prijať pozmeňovací návrh, ktorý mohol reálne pomôcť obetiam sexuálneho zneužívania. A ako ste sa zachovali? Je vás tu teda len pár. Ale zachovali ste sa ako totálni cynici, ale totálni cynici. Je mi veľmi ľúto, že predradzujete politický záujem nad záujem dieťaťa. Nechápem, že komu ste čo chceli dokázať? Asi iba to, chceli ste dokázať mne, že odporovať predkladateľovi a nechtiac ho uraziť má vážne následky neodsúhlasenia poslaneckého návrhu, ktorý mal podporu ministerky a naznačenú podporu koalície. Ale len preto, že som sa dotkla ega jedného poslanca, ste neboli schopní sa cez to preniesť a zahlasovať za dobrú vec. A preto mi vás je fakt úprimne ľúto a prestávam veriť vašim dobrým úmyslom. Pre mňa asi nadlho zostanete len vykonávateľmi a stláčateľmi tlačítok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž, opakovať, opakovať, opakovať. Keď si tak spomeniem, aj v škole mi to niekedy pomáhalo pri žiakoch, keď neustále sa niektoré veci museli zopakovať niekoľkokrát. A vždy som oceňoval spätnú väzbu, ktorú som mal, a zisťoval som si tú spätnú väzbu. Pani kolegyni, tej musím ako úprimne závidieť, ako aj ostatným svojim kolegom, ktorí majú faktické pripomienky na svoje vystúpenie. Ja som to, bohužiaľ, nemal pri svojom vystúpení. A keďže som tu zaregistroval ochotu počúvať zo strany predkladateľov, pripomínam ešte jednu vec, ktorej som sa dotkol aj ja, kde som podporoval pozmeňujúci návrh alebo vyjadroval som sa k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Blahovej a pána poslanca Dostála, aby sme aspoň uvažovali nad tým, či nie je predsa len vhodné vypustiť celý ods. 7 v § 27, ktorý sa týka formy vystúpenia rečníka. Nielen kvôli tomu, že žijeme v modernej dobe, ale aj kvôli tomu slovíčku "spravidla", ktoré sa tam vyskytuje. A myslím si, že nie som naivný. Ale aspoň za úvahu toho, že v tejto úprave sa nachádza a pre tú čistotu tej legislatívy, či by nestálo za zváženie, ak je tu naozaj ochota počúvať, toto konkrétne opatrenie zmeniť a upraviť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že tam, kde si hovorila o tom, akým spôsobom sa dajú verbálne slová alebo ústny prejav doložiť nejakou názornou pomôckou, som mal v piatok ešte využiť túto možnosť, pretože som sa snažil povedať o 21 bodoch, ktoré by mohla obsahovať novela rokovacieho poriadku, a neobsahuje ich. A dnes som sa ešte dozvedel, že poslanec, ktorý tu sedel ešte donedávna, volá sa pán Kvorka, to mal za rozprávanie o nesmrteľnosti chrústa. Čiže mal som to využiť, aby aj taký výrazný človek, ako pán Kvorka je, pochopil, že novela rokovacieho poriadku, ktorá je na stole, nič nerieši, vytvára obrovské množstvo otáznikov a obrovské množstvo problémov. A tie veci, ako je napríklad to, čo od nás žiada v rámci prijímania Európska únia, to, čo od nás žiada Európska centrálna banka, to, aby sme vystužili poslanecký mandát napríklad inštitútom menšinového alebo individuálneho poslaneckého prieskumu, to, aby sme zriadili vyšetrovacie výbory, jemu pripadá ako rozprávanie o nesmrteľnosti chrústa. Neviem, akým iným spôsobom sa dá zvýrazniť to, že rokovací poriadok má svoje úskalia, je a bola snaha ho meniť, ale to, čo predložili navrhovatelia, viac problémov vytvorilo, ako reálne vyriešilo. A akýkoľvek, kozmetická úprava alebo pozmeňovať pozmeňovák... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dvanásť z predkladateľov z navrhovateľov tohto zákona sú v parlamente toľko, koľko aj ja, ôsmy mesiac. A naozaj tak obdivujem ich odvahu, že, a odvahu pána predsedu Národnej rady, že sa pustil do takéhoto zákona. A tak spolu s kolegyňou Erikou Jurinovou, ju podporujem, a hovorím vám, že, alebo prosím vás, žiadam vás, že ak ste mali túto odvahu, tak majte aj pokoru a skutočne počúvajte poslancov, ktorí vám hovoria, že stiahnite zákon a robme na ňom v budúcnosti. Je to štátnicky prístup, kto dokáže uznať chybu. A nebude vás vyhodnocovať iba dnešný deň, ale história. Takže, ak chcete naozaj pracovať pre krajinu ešte ďalšie a ďalšie budúce roky, tak stiahnite tento zákon a môžeme ďalej o ňom rokovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za pripomienky, ktoré ste mali. Áno, ja tiež vyzývam, aby ste stiahli novelu rokovacieho – zariadenia? (vyslovené s pobavením) – rokovacieho poriadku, pretože nikto to nebude považovať za slabosť. Ale budeme to skôr považovať za niečo dobré, čo si vás bude ctiť a čo ocení celá spoločnosť, nie poslanci opozície, celá spoločnosť. Vy stále ako keby zabúdate, že si šijete búdu aj na seba. A tá neskúsenosť, ktorú spomenula Anka, mne to ani nedošlo ináč, ale fakt tá politická neskúsenosť s procesmi v Národnej rade, tak nerozumiem tomu, že sa, alebo teda rozumiem tomu, že sa pod takýto návrh rokovacej novely nepodpísali niektorí starí bardi parlamentu. Napríklad aj pán poslanec Číž. Takže výzva platí stále a ja verím, že, pán Bernaťák, budete počúvať dostatočne na to, aby ste prišli s ďalšími zmenami, ktoré možno niektoré ustanovenia, ktoré ste dali do novely rokovacieho poriadku, vylúčili.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem, vážení kolegovia, kolegyne.
Prehupli sme sa vlastne už do tretieho dňa, keď hovoríme o rokovacom poriadku, podobne ako v prvom čítaní. Keď sme v prvom čítaní rozprávali o tom, aké negatíva prináša tento rokovací poriadok, aké riziká, tak sme boli ubezpečovaní, nebojte sa, príde druhé čítanie, vyrieši sa to.
Včera sa ma pýtala redaktorka, keď som bol v relácii s pánom Bernaťákom, že či pokladám za lepšie to, keď boli navrhnuté pozmeňováky, ktoré majú niečo zmeniť na tomto návrhu v druhom čítaní. A ja som povedal, že podľa mňa to nezlepšili, podľa mňa celkovo tá novelizácia možno menej zhorší v niečom tú situáciu, napríklad tú nevyváženosť medzi ministrami a poslancami, ale stále celý ten princíp a filozofia zákona je v takom stave, že ju odmietame.
Nemyslím si, že toto je dobré riešenie. Ako triedny učiteľ v škole som vedel, že to, ako môžem najlepšie dosiahnuť poriadok v triede, tak nie je tým, že budem mať na strane, na svojej strane nejakú číru silu alebo možnosti nejak sa vyhrážať, trestať, ale to, že musím mať nejakú prirodzenú autoritu, byť vlastne aj v tej triede lídrom, kde tí študenti pochopia, že škodia sami sebe, ak sa správajú nejak neprimerane. Samozrejme, aj v školstve, aj v škole existuje školský poriadok, ktorý treba dodržiavať, existujú nejaké sankcie, ale nikdy som nemal pocit, že ak je zlá atmosféra v triede, v kolektíve, ak je zlá atmosféra v škole, že sa to vyrieši jednoducho tým, že sa sprísni školský poriadok, že sa zavedú nové sankcie.
Novelizovať rokovací poriadok je možné a niekedy to býva aj potrebné, ale chcel by som zdôrazniť to, že keď aj v minulom volebnom období v tejto snemovni sedelo 83 poslancov SMER-u, jediná vládna strana bola a mala možnosť meniť rokovací poriadok, tak ako sa dohodla na svojom poslaneckom klube, tak to nespravili. A pán predseda Paška hovoril o tom, že rokovací poriadok má byť navrhnutý tak, aby sa dosiahol široký konsenzus, a že je to v poriadku, keď zaňho hlasuje aspoň 130 poslancov, pretože to je rokovací poriadok parlamentu, to nie je nejaký zákon ideologický alebo nejak ekonomicky odôvodnený, je to niečo, na čom sa máme dohodnúť, že podľa tohto rokuje parlament. Ak sa dohodnúť nevieme, tak potom netreba tieto veci lámať cez koleno.
A toto je to, čo vyčítame tejto novelizácii a tomu prístupu. Vlastne dnes, dalo by sa povedať, že pôvodne vznikol tento návrh možno ani nie v jednom poslaneckom klube, ale možno iba u jedného človeka, u pána predsedu Danka, ktorého poslanecký klub je teda podstatne menší, ako bol v minulom volebnom období poslanecký klub SMER-u, a on ide tou cestou, ide to lámať cez koleno. Samozrejme, také tie absurdity typu, že aby mohol minister vystúpiť neobmedzenekrát, neobmedzený počet, to tak bilo do očí, že sa to teda zmenilo, hej, alebo navrhuje sa to zmeniť, ale princíp, kde sa prvý medzi rovnými zrazu stáva rozhodcom, tak ako to bolo viackrát povedané, je neprípustný.
My sme aj preto navrhovali a budeme navrhovať do parlamentu, už sme o tom hovorili, že keď teda chceme, tak potom naozaj ten predseda parlamentu, ak chce byť v pozícii rozhodcu, musí byť nestranný. Veľakrát bol použitý aj ten príklad, páči sa mi, a preto ho zopakujem, ako keď hrajú dve mužstvá na futbalovom ihrisku a nepríde rozhodca, ktorého vysiela nejaká asociácia rozhodcov, tak tím favoritov si povie, viete čo, tak náš kapitán bude rozhodca, dobre? Náš kapitán bude rozhodca. No je samozrejmé, že to slabšie alebo menej favorizované mužstvo s tým nebude súhlasiť, pretože tá objektívnosť je veľmi spochybniteľná.
Ja poviem ešte jednu vec. Keď som bol učiteľ, ako to spomínam, a mal som nejakých študentov, ktorí robili problémy, ktorí ako keby boli v takom vzdore, väčšinou to boli chalani v puberte, čiže ja som bol pre nich taký trenažér, kde si chceli tú svoju nezávislosť, samostatnosť natrénovať, tak som pokladal za vec pedagogickej cti a profesionality, aby som práve maximálne objektívne a suverénne alebo férovo vystupoval práve voči týmto študentom. Aby som si dal pozor, aby moje nejaké negatívne emócie neovplyvnili to, ako sa správam. A ak som mal urobiť niečo viac než férové, tak som sa snažil práve takýmto problémovým študentom, dalo by sa povedať, že nadŕžať. Poviem príklad, opravoval som písomku, tak ak bola pochybnosť, radšej som mu prilepšil, aby som ja sám sa nedostal do situácie, že by mi moje emócie, moja možno nesympatia v tej chvíli zabránila byť objektívny. A jedna z vecí, ktoré za tých 15 rokov, ako som učil, na čo mi reagovali študenti, bola, že pán profesor, vy ste férový.
Ja mám obavu, že toto nie je záruka v tomto parlamente. A dávať takéto právomoci do rúk predsedu alebo predsedajúceho, ako stále sa hovorí a opakuje, tak nemyslím si, že je správne, aby sa z prvého medzi rovnými, aby sa z kapitána jedného mužstva zrazu stával rozhodca, proti ktorému zrazu niet odvolania. Vieme, že väčšina si poľahky odhlasuje a rozhodne to, čo vyhovuje väčšine, a preto pre zachovanie demokracie treba naozaj chrániť práva opozície. V každom parlamente aj v slovenskom.
Včera vo faktickej poznámke jeden z poslancov vládnej koalície povedal s pohoršením, že hocikedy sa prihlásia do rozpravy a 70, 80, 90 % diskutujú opoziční poslanci. No hádam nechcete na to zaviesť kvóty, že to musí byť jedna k jednej? Že ak vystúpi jeden koaličný, tak môže vystúpiť jeden opozičný. A ak nevystúpi, tak by vlastne opoziční nemali rozprávať vôbec. Veď v tom sme opozícia, my nemáme ministerstvá, my nemáme vládu, my nemáme úrady, my máme miesto tu v parlamente, v snemovni, aby sme hovorili, aby sme kritizovali, aby sme sa vyjadrovali.
A keď sa hovorí o tom, že tento rokovací poriadok je preto, aby sa zefektívnilo rokovanie parlamentu, viete, keď sa pozrem aj do tohto volebného obdobia, aj do minulého, máme naplánované schôdze, prakticky vždy ich stihneme v tom termíne, na ktoré sú naplánované, dokonca niekedy aj o niekoľko dní skôr. Vôbec si nemyslím, že obmedzovanie na 20 minút je potrebné. Skôr si myslím, že je to taká tvrdohlavosť povedať, že dobrý rečník sa vie vyjadriť v dvadsiatich minútach. Boli tu námietky, nie každý nutne musí byť dobrý rečník. A keď to spojíme ešte s tým nápadom, že je zákaz vizualizácie, tak potom je to o to náročnejšie. Pretože viete, lepšie je raz vidieť, ako 100-krát počuť. Raz vidieť, ako 100-krát počuť. A keď niekto ukáže fotku alebo graf, tak veľa ľudí, keď to uvidí, hovorí, fíha, tak tu sme na Slovensku na tom tak a tak. Ak to nebudeme môcť ukázať, tak to musíme opísať. Kolega z SaS minule sa snažil opísať slovne nejaký pomer v školstve, nejaké čísla a keď som ho počúval, po dvoch vetách som nevedel, kde som. Keby to ukázal na grafe, tak je to veľmi zrozumiteľné, veľmi vizuálne.
Celý svet ide opačným smerom. Modernizuje sa, veci sa vizualizujú. Ľudia oveľa viacej pozerajú videovýstupy alebo obrazové výstupy, než čítajú nejaké dlhé texty. Ja sa priznám, ja som možno taká stará škola. Ja fakt radšej siahnem po knihe a dlhšie si čítam, ako pozerám možno nejaké filmy alebo videá, ale veď my nemôžeme hodnotiť veci podľa seba. A keď niekto argumentuje, že môžme to poslať kolegom v prílohe, no povedzme si úprimne, teraz viacerí kolegovia prišli, ale počúva ma možno priamo v pléne možno 10, maximálne 15 poslancov, ale pri televíznych obrazovkách alebo na internete nás sleduje stovky, tisíce, desaťtisíce ľudí (?), ktorým nemôžem poslať mailom ten graf, na ktorých nemám kontakt, ale oni nás sledujú. Prečo by tí občania nemohli dostať takúto službu pre zrozumiteľnosť našich prejavov, že by sme tieto veci mohli vizualizovať? Určite s tým nesúhlasíme. Je to navyše obmedzenie práva vyjadriť sa. Nevidím dôvod, prečo by sme nemali mať možnosť veci vizualizovať.
Takisto niekto dokolečka stále hovorí o tom, že a tu ste priniesli 12 miliónov eur v nejakých imitovaných bankovkách. Poviem úprimne, mňa samého to šokovalo, keď som zrazu videl to množstvo, až vtedy som si to uvedomil, tú vizualizáciu. Ako je absurdné, keď niekto hovorí, že bola doba kešu, že sa používala hotovosť a že niekto priniesol 12 miliónov v hotovosti. Až keď som to videl, keď som niesol tie tašky, a to myslím, že som celkom taký tuhý chlap, že tak toto je, to je šialenstvo. Človek, keď si na niečo môže siahnuť, vyskúšať, keď to môže vidieť, tak zrazu stratí potrebu hovoriť možno 20 – 30 minút, ukáže jeden obrázok.
Pamätáte si, aké boli diskusie medzi USA a Sovietskym zväzom pred kubánskou krízou a keď zrazu prišiel veľvyslanec, myslím, bol americký veľvyslanec s fotkami špionážnych lietadiel z Kuby, kde boli nafotené tie odpaľovacie rampy, tak zrazu bolo ako "vsjo jasno, začem bukvy". Proste nebolo treba už debatovať, už proste zrazu sa to, tie dlhé debaty o tom, ako nás falošne obviňujete a tak ďalej, zrazu boli zbytočné.
Ak chcete, aby bola efektivita parlamentu, tak nie je dobré, aby prešiel takýto zákon. Dokonca, ak sa hovorí o tom, že poslanci sa hádajú, nadávajú si, možnosť fyzického kontaktu a tak ďalej, lebo sa tu použili nejaké bankovky, lebo sa tu použil nejaký baner. No ak poviete urážlivé slovo niekomu a sú to dvaja takí nejakí kohúti na smetisku, tak spokojne stačí aj slovo, aby prišlo k fyzickému kontaktu alebo konfliktu a vôbec na to netreba obrázok. Takže to samo osebe nezabráni. A tak isto si nemyslím, že skrátenie na 20 minút vyrieši nejakú kultúru. Ak niekto vynadá a urazí za 50 minút, tak vynadá a urazí za 20 minút, akurát to bude hutnejšie, hej? Ale naozaj si myslím, že to bude chýbať. V prípade štátneho rozpočtu, ktorý nás čaká, nemyslím si, že je dostačujúce, aby niekto, kto chce komplexne zhodnotiť nejakú kapitolu zo štátneho rozpočtu, aby to vysvetlil za 19 minút 59 sekúnd.
Poviem, to je na taký dobrý úvod. Viete, ja si myslím, že som dobrý rečník. Mal som včera prednášku v Novom Meste nad Váhom. Hovoril som tam asi skoro hodinu a ľudia boli celý čas pozorní, smiali sa, pochopili, ďakovali mi potom. A to nie je tým, že som zlý rečník, ja sa neviem vymačknúť za 20 minút. A to som sa ponáhľal a musel som aj tak skrátiť tú prednášku, lebo ma ešte čakala cesta späť do Bratislavy, do televízie. To je proste nonsens argument.
Pán predseda Danko si zmyslel, že ja ukážem, urobím tu poriadok a ukážem sa ako ten, ktorý spraví, zabezpečí kultúru a efektívnosť parlamentu, a vymyslel si to tak, že 20 minút a teraz sa toho tvrdohlavo drží. Je to nezmysel, nie je to potrebné. Drvivá väčšina poslancov nevystupuje viac ako 20 minút a nie je to ani potrebné. A ak cíti tú potrebu, tak prečo nie? Opakujem znova, hneď pri štátnom rozpočte sa to uvidí.
Včera v relácii mi tu kolega navrhovateľ hovoril o tom, veď jednorazovo môže zväčšiť Národná rada rozhodnutím napríklad pri štátnom rozpočte tú rozpravu. Ja si myslím, že naopak, že je dobré mať slobodné právo a keď je to teda nevyhnutné z nejakých dôvodov obmedziť ho, aj keď to nevyzerá tak populárne, ako to robiť naopak, že ste obmedzení a keď vám láskavo dovolíme, tak vtedy môžete. Nemyslím si, že je to takto správne.
Opoziční politici, opoziční poslanci potrebujú mať slobodu a právo hovoriť, hovoriť toľko, koľko uznajú za vhodné, a nemyslím si, že okrem naozaj výnimočných situácií sa to tu nejakým spôsobom zneužíva alebo dokonca robia sa obštrukcie. Obštrukcia sa robí raz za čas, keď je na to vážny dôvod. Mimoriadne prostriedky sa používajú vtedy, keď je na to mimoriadny dôvod. Ak nám bude rozprávať minister Kaliňák a jeho predseda vlády Robert Fico také absurdity o tom, že to je všetko v poriadku, nič sa nepreukázalo, nemá prečo odstupovať, tak my nemôžme byť ticho, povedať, tak keď pán predseda povedal, keď pán minister Kaliňák povedal, tak sklopíme uši, zrazíme opätky a 19 minút 59 sekúnd k tomu niečo povieme a potom si pekne sadneme a povieme, čo sa dá robiť. No my budeme robiť, čo sa dá. A sme presvedčení, že obmedzovať nám to právo a tie možnosti musíte strpieť. Musíte zniesť to, že tu budeme hovoriť, že tu budeme rečniť. Keď bude treba, budeme obštruovať, keď bude treba, budeme ľuďom ukazovať fotky, budeme ukazovať grafy, budeme ukazovať heslá. A ak máte, ak je na vašej strane pravda, ak máte dôveru verejnosti, tak môžte ukázať, veď to je nezmysel. Jasne, takto máme preukázať, je to všetko v poriadku.
Ale vy to preukázať neviete, a preto sa bojíte a dúfate, že každý škandál trvá tri dni, a preto sa potom uprace pod koberec. Dúfali ste, že kauza Bašternák sa uprace pod koberec. No neupratala sa, znova sa vrátila do parlamentu. Treba zavrieť ústa, lebo vám to škodí. Nie, tomuto parlamentu ani vláde, ani Slovenskej republike neškodí opozícia a to, že rozpráva slobodne o takýchto veciach, ale škodí to, že to robíte, že jednoducho sú tu takéto kontakty, že to je tvár, to je tá ľudská tvár SMER-u a že vy nechcete, aby tam boli mená ako Bašternák alebo Kočner alebo ďalší. Ale to, aby ste sa nafotili s kravatami, aby ste vy boli tí fajn a keď k tomu niečo hovoríme, tak treba to obmedziť, lebo to kazí taký dobrý dojem. Dobrý dojem predsa vytvárame tým, čo robíme a čo konáme.
Možno, čo bude ďalšie? Obmedzíme tlač, obmedzíme médiá, bulvár, ten nám robí také problémy, ten nás fotí v takých nepríjemných situáciách, ten nás kdesi vláči? Áno, je to niekedy nepríjemné. Ale médiá sú potrebné a sú veľmi dôležité a ak naše životy sú v poriadku, tak niekedy sa môžeme dostať aj nespravodlivo do situácie, že nás niekto zosmiešni a tak ďalej. Existujú normálne prirodzené mechanizmy, kde sa môžme brániť. Aj proti nejakému očierneniu v médiách. Ale isto si nemyslím, že je potrebné povedať, nie, médiá sú zlé, médiá robia neporiadok v tejto krajine, kazia úroveň, a preto ich oveľa viac obmedzíme, zoškrtíme. Nie, to nie je dobrá cesta. Dobrá cesta je to, že si musíme uvedomiť, že sme v slobodnej spoločnosti, že sme verejní činitelia a že keď sa niečo deje, tak sa snažíme dosiahnuť nápravu, ukázať pravdu. Problém je, že tie médiá ale veľakrát odhalia, bohužiaľ, tú nepravdu, tú neprávosť a to nám je nepríjemné. A to je úloha opozičných poslancov, ktorí to môžu robiť hlavne a prioritne tu v parlamente.
Takže ja chcem znova zopakovať už procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, ktorý tu už bol a ktorý som aj ja sám predniesol na úvod prvej schôdze, v prvom čítaní o tomto zákone, aj teraz, aby bol tento bod programu stiahnutý a aby sa o ňom nehlasovalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. 
Pán poslanec Vašečka to tu skutočne veľmi pekne rozobral a mňa tak úplne napadlo, že keď opozícia je zlá, tak jej niečo zakážeme a keď sú médiá zlé, si myslím, že aj tým by sme to mohli zakázať. Žiadne obrázky, žiadne grafy a žiadne nejaké grafické upozornenia. To by bolo, si myslím, úplne adekvátne.
Ďakujem.

Ďakujem pánu poslancovi Suchánkovi. Ešte to dotiahnem tú paralelu. Využijem vlastne tú jeho faktickú poznámku k tomu, že áno, presne tak. Tak povedzme, že médiá nesmú fotografovať poslancov a nesmú uverejňovať ich obrázky, lebo my sme nejakí nadľudia a nám to prekáža a veľakrát je to nespravodlivé a v divných situáciách a keď máme nakrivo kravatu a to dehonestuje parlament a to dehonestuje kultúru... Musíme to zniesť, keď mám nakrivo kravatu a odfotia ma a teraz niekto si povie, že tak Vašečka si nevie ani kravatu zaviazať. No tak možnože si neviem a možnože som riešil niečo dôležitejšie.
A naozaj, to si myslím, že upriamujme na podstatné veci. Možno ten Vašečka bude mať nakrivo kravatu alebo ako teraz ju nemá vôbec, ale bude riešiť, že prečo naši občania sú na prvom mieste v nedeľnej práci. Každý piaty Slovák musí pracovať v nedeľu. Prečo sme špička v nočnej práci? Prečo neriešime nič s tým, že sa zvyšuje odchod, vek odchodu do dôchodku. Už od 1. januára sa to bude posúvať. Lebo máme demografickú krízu a nejak sa to nezlepšuje, len to klesá. Prečo naši ľudia musia v takých množstvách, státisícoch pracovať v zahraničí? A keď budeme toto riešiť, tak spokojne znesieme aj to, že máme nakrivo kravatu alebo že sme sa nejak divne zatvárili na nejakej fotke.
A určite cestou nie je zakazovať médiám, aby nás fotili, zakazovať opozičným politikom, aby hovorili, ale robiť takú prácu, že občania si povedia, no nie sú dokonalí a niekedy nás aj štvú, ale robia dobrú prácu, robia dobrú robotu a robia v prospech občanov. A tým prebijeme všetky karty.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pozorne som počúvala vystúpenia v rozprave, rovnako aj mediálne vystúpenia opozičných poslancov. Vo vystúpeniach sa dokola opakovalo, že ide o náhubkový zákon, bič na poslancov. Počúvali sme o tom, že poslanec nebude mať čas prečítať svoj pozmeňujúci návrh, ak bude obsažný, bude sa musieť ponáhľať, a preto môže urobiť chybu a keďže sa to musí prečítať presne, aj týmto spôsobom bude opozícia umlčaná. Včera to bolo akcentované aj na tlačovej konferencii opozície k rokovaciemu poriadku.
Nepoužijem slovo, že tu ide o klamstvo, pretože zas budem obvinená, že je to neslušné, tak použijem slovo, že je to nepravda. Toto je termín, ktorý sa používa v logických diskusiách. A poviem to preto, teda dokumentujem to prečítaním priamo § 30 z návrhu zákona o rokovacom poriadku. "Určenie dĺžky rečníckeho času. Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu."
Dámy poslankyne, páni poslanci, vidíte jasne dokumentačne, je to priamo v zákone, máme ho pred sebou, teda ak ste si ho pozreli, že to, čo bolo aj včera prezentované, je nepravda. Takže aká je skutočná pravda? Aký je návrh zákona? 20 minút písomne, mimo rokovacieho poriadku. Tento fakt som inak veľakrát pripomínala vo faktických poznámkach už pri prvom čítaní. Alebo buď sa, buď poslanci návrh zákona dôsledne nečítali, alebo účelovo zavádzali a skôr platí to druhé. Za každú cenu sa opozícia snaží prezentovať, ako sa jej ubližuje, a neštíti sa k tomu použiť aj takéto nepravdy. Čiže 20 minút a podľa pozmeňujúceho návrhu to bude ešte plus 10 minút ústne, pretože sa ozaj môže stať, že v rozprave bude poslanec niečím inšpirovaný a bude chcieť ešte doplniť svoje vystúpenie.
Ja som už predtým hovorila, že podľa môjho názoru, podľa môjho osobného názoru – a dlhé roky pôsobím, prednášam – návrh dĺžky vystúpenia je plne postačujúci a poslanec dokáže predniesť ucelenú predstavu svojho názoru ku konkrétnemu zákonu. Samozrejme, platí to vtedy, ak poslanec sa vyjadruje ad rem, teda k veci, a nie ad personam, teda osobne, a väčšinou to býva snahou zosmiešniť protivníka. Sú jednotlivci, ktorých vystúpenia sú 99 % ad personam, tým ozaj tento čas stačiť nebude. Ale je cieľom efektívneho rokovania v pléne, aby sa tu prezentovali osobné averzie a urážky často idúce do hrubých vulgarizmov? Pre upútanie pozornosti médií a následne aj verejnosti to danému poslancovi pomáha. Veď aj zlá reklama je reklama. Ale ako to pomôže občanovi? Kvôli tomuto sme členmi zákonodarného zboru?
Bolo spomenuté, že tento návrh zákona o rokovacom poriadku zabraňuje odbornej debate, hĺbkovej diskusii. Týmto sa dostanem k druhej téme, ktorú viacerí opoziční poslanci spomínali, a tou je veľmi populistické vyjadrenie, že poslanci rokujú 80 – 90 dní do roka a teraz to bude ešte menej.
Vážení, veď veľmi dobre vieme, že práca poslanca nie je iba rokovanie v pléne, väčšiu časť práce poslanca, ak sa ozaj tomu venuje zodpovedne, tak je práca v teréne a práca vo výboroch. Každý z nás je členom minimálne jedného výboru, viacerí z nás sú členmi dvoch výborov. A práve pôda výborov by mala byť miestom, kde sa vedie odborná diskusia. Veď výbory sú združené podľa záujmu jednotlivých poslancov, podľa toho, v čom sú experti. Vo výboroch však môžu vystúpiť aj tí poslanci, ktorí nie sú členom daného výboru, môžu vstúpiť do rokovania, ak ich téma zaujíma a cítia sa v tejto téme odborníci, chcú sa k nej vyjadriť. Diskusia vo výboroch nie je obmedzená, môžme niekoľko dní sa vyjadrovať k určitej téme. Často sa na rokovaniach výboru zúčastňujú priamo aj odborníci z praxe a osobne som nezažila situáciu, žeby im nebol daný priestor sa vyjadriť. Môže byť teda lepší priestor na odbornú debatu, hĺbkovú diskusiu, z ktorej môžu vzniknúť pozmeňujúce návrhy?
Ja som vo faktickej spomínala, že v Európe máme aj príklady, kedy sa v pléne vôbec nerokuje takým štýlom, ako rokujeme my, ako rokuje inak väčšina európskych parlamentov. Bolo mi povedané, že čo si vymýšľam, že také niečo predsa neexistuje v Európe, mám to prísť osobne vysvetliť. No necítim potrebu ísť za niekým do lavice a hovoriť o tom, myslím si, že treba mať určitú vnútornú pokoru a keď o tom počujem, tak si to pozrieť. Ak si pozriete fungovanie švédskeho parlamentu, tak ten je týmto známy. Švédsky riksdag skutočne má hlavne prácu vo výboroch. Výbory majú veľký význam a silné postavenie, každá jedna vec musí ísť do výboru a tam sa prijmú všetky návrhy, o ktorých sa potom v pléne hlasuje. Jasné, že sa nehlasuje ťuk, ťuk, ako mi to bolo povedané, že si to takto predstavujem, je to veľmi odborné hlasovanie. Poslanci majú všetko odborne cez spravodajcu, cez správu prezentované, je tam aj účastník vlády, ktorý do toho môže vstúpiť. Čiže poslanci rokujú a hlasujú so znalosťou veci. Samozrejme, je to vec kultúry, kultúrnych tradícií, funguje to tam dlhé, dlhé roky.
Takéto niečo u nás, myslím si, nebolo by vhodné, ale ja som týmto chcela iba dokumentovať, že práca poslanca nie je len sedenie v pléne. Ono tie výbory sú veľakrát opomínané z toho dôvodu, že tam nie je toľko médií, a práve jedinci, ktorí sa potrebujú prezentovať najmä pred médiami, kričia na poplach, že tuná nebude priestor na hĺbkovú diskusiu. Ale ten priestor tu je a aj zostal zachovaný. Ešte raz, práca vo výboroch absolútne neobmedzená. Môžme si takisto hovoriť, o čom chceme, aj tam platí na naše výroky imunita.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.