10. schôdza

Ďakujem.
Podľa mňa je vždy veľmi dobré, keď do súčasných pomerov alebo súčasného pléna príde aj ten moment, že niekto má pamäť a príde s informáciami, ktoré sa niekedy diali. A, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste o ôsmej hodine zostali, skúste si to predstaviť dnes. Skúste si predstaviť autentického odvážneho poslanca vládnej koalície, ktorý nebude predklonený pred ministrami, dokonca premiérom, sme sa dozvedeli, a niečo v mene svojho mandátu, ktorý vykonáva na základe svedomia a presvedčenia, presadí pre nič menej a ani nič viac, ako je verejný záujem.
Pán Budaj, pripomenuli ste, že mali sme svetlé obdobia pléna Národnej rady Slovenskej republiky, kedy si poslanci povedali, že nie, nebudú predklonení pred ministrami, premiérami a vládou, ale dokázali vo verejnom záujme, ako ste to sám naznačili, zažnúť povestné svetlo na konci tunela a napriek nevôli premiéra, napriek nevôli dôležitého ministra ste prijali dôležitý, toľkokrát skloňovaný a toľkokrát používaný zákon ako záchrannú vestu mnohých engeočiek a mnohých ľuďoch, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, ako vestu alebo záchranné koleso. Chcem sa vám preto poďakovať za túto poznámku, za toto vystúpenie, pretože niekedy mám pocit, že je zlé, že strácame pamäť. A keďže pri tom ste boli osobne, tak vám chcem aj týmto poďakovať, že infozákon máme a uzrel svetlo sveta.
Ďakujem.

Reakcia na faktické pán poslanec Budaj.

Ďakujem vám, kolegovia. A už len jedna poznámka. Vládnucim všade na svete a vždy chutí heslo "teraz nás nechajte na pokoji". Chutí, je to ľudské. Neotravujte nás! Ale je tu ešte záväzok k svedomiu a voličom a ten majú predovšetkým poslanci. Ak poslanec funguje tak, ako tu sľúbil, keď kládol prsty na ústavu, nemôže mať problém zahlasovať za dobré zákony, nech sú z dielne kohokoľvek, ak najmä takým spôsobom ochraňujú štát a potierajú korupciu, ako je teraz návrh Veroniky Remišovej.

Ďakujem. Končím dnešný rokovací deň.
Budeme pokračovať rozpravou k tomuto bodu programu zajtra o deviatej hodine ráno.
Prajem vám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.04 hodine.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Jozef Burian, Katarína Cséfalvayová, Igor Choma, Marian Kotleba, Petra Krištúfková, Jana Nehézová, Peter Štarchoň, Jana Vaľová, Štefan Zelník.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, tlač 238. Pani poslankyňa Remišová už zaujala miesto určené pre navrhovateľov, aj pán spravodajca.
Takže posledný v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Jozef Viskupič, ktorému zároveň odovzdávam slovo.

[Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 238.]

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi trošku sa vydýchať, lebo v Národnej rade nefungujú výťahy. Čakali sme s kolegyňou skoro 10 minút, než sme sa sem dostali. Dobré ráno.
Včera otvorená a dnes pokračujúca rozprava o z môjho pohľadu veľmi dôležitom zákone, ja vysvetlím, prečo si to myslím, že je veľmi dôležitý, hovorí asi o dvoch veciach. Myslím si, že upravovať parametre toho, akým spôsobom sa môže odborná verejnosť a verejnosť dozvedať o jednotlivých metódach, spôsoboch a matriciach pri nakladaní s verejnými zdrojmi, je vždy pre toto plénum jednoducho vhodná. Včera, keď som sa aj pripravoval na môj vstup do tejto debaty, pre mňa zaznel aj jeden možno z nových a objavných momentov, a to je, ako zákon, ktorý Veronika Remišová sa rozhodla novelizovať, de facto vznikal. Čiže má svoju a podľa mňa veľmi dobrú históriu a dozvedeli sme sa, že tento zákon má vo svojej DNA zapísané, že nevzniká so súhlasom exekutívy alebo so súhlasom vtedajšej vlády. Tento zákon je podľa mňa jedným zo svetlých okamihov tohto pléna, kedy si poslanci Národnej rady našli tu sami medzi sebou väčšinu a jednoducho 211-ku, ako ju často voláme, pretlačili. Prišiel s týmto príbehom alebo s týmto označením, kde môžme v slovenskom zákonodarstve nájsť začiatok boja za transparentnosť a povedal nám teda to, že vtedajší premiér, dokonca významní ministri jednoducho nesúhlasili, ale poslanci si povedali, že po ich volebnom období, po ich činnosti takúto normu, prepotrebnú normu, niekoľkokrát osvedčenú jednoducho do nášho zákonodarstva zavedú.
To, čo by sme mali mať každý ale na mysli, je, že vieme, akým spôsobom koná nedobrý úmysel, akým spôsobom konajú ľudia, ktorí sa chcú zákonom a ich napĺňaniu vyhýbať a akým spôsobom dokážu možno niekedy úmysly zákonodarcu obchádzať. A preto, ak by sme nemali pri nachádzaní zákonnosti a dozoru nad používaním finančných, verejných finančných prostriedkov, ak by sme nemali v krajine atmosféru obchádzania zákona, ale mali by sme atmosféru dodržiavania zákona, každá jedna poslankyňa a každý jeden poslanec by návrh zákona alebo novelu návrhu zákona, ktorú predkladá Veronika Remišová, jednoducho podporil, a to z prvého a možného dôvodu, pretože prichádzame, keďže ľudia nedobrých úmyslov - často o nich hovoríme, že majú dobré vybavenie - sú pred nami o nejaké dva, tri kroky. Preto minimálne táto novela by mohla povedať o tom, že s nimi vieme držať krok.
Myslím si, že ak budeme hovoriť o tom, že mali by sme mať možnosť vidieť alebo svietiť do modelov nakladania s finančnými prostriedkami aj štátnych firiem, nazvem ich tak všeobecne, asi každý jeden z nás by pred kamerami a pred verejnosťou kýval hlavou. Dôležité však bude, akým spôsobom sa k tomuto postavíte tu v tomto pléne a či chcete vyrovnať krok s ľuďmi, ktorí pod rúškom tajomstva, kde by to tajomstvo nemalo byť, alebo rúškom tmy jednoducho vedia nájsť cestičky, akým spôsobom sa dostať k balíkom peňazí, ktoré im nepatria.
Myslím si, že aj samotný predkladateľ je veľmi dobre zvolený a je asi absolútne každému jasné, že tá iniciatíva aj z hľadiska plnenia osobného nasadenia a osobnej ambície vstúpiť do politického sveta a zároveň aj dodržiavanie parametrov nášho volebného programu v osobe Veroniky Remišovej je jasné. Kauza kompa je predsa z môjho pohľadu presne to, kde máme aj príkladne a úplne jasne a myslím, že to je tá jedna z najznámejších káuz, že toto je veľmi potrebné. Pretože jedná sa o štátny podnik, pretože bolo podľa mňa veľmi zložité prísť na to, akým spôsobom ten korupčný uzol bol nastavený a akým spôsobom sa môže rozmotať.
Čiže toto je jedna oblasť, ktorú z môjho pohľadu hovoril aj teda môj predrečník v tejto rozprave z hľadiska žiadosti o podporu návrhu zákona Ján Budaj a preto aj tento prvý, prvú časť vstupu by som chcel dovoliť ukončiť tým, že vás žiadam o podporu.
Druhá časť. Myslím si, že v používaní 211-ky by sme mohli ísť a mali ísť ďalej a preto akákoľvek novelizačná snaha, ktorá hovorí o tom, že sú oblasti, kde nakladanie s verejnými zdrojmi napriek zverejňovaniu faktúr, napriek možno teraz, keď sme na konci v prijatí protischránkového zákona, to svetlo nesvieti. Ak si voľne zoberiem slová z poslednej relácie v O 5 minút 12, kde de facto sa debata točila okolo schránkového zákona, ministerka Žitňanská použila slová, že aj schránkový nástroj je lampou alebo svetlom, ktoré svieti doteraz v tmavých a bude svietiť doteraz v tmavých kútoch a prinesie viac svetla do spôsobu nakladania s verejnými zdrojmi.
Veronika Remišová toto dopĺňa - a skupina poslancov, ktorí to predkladáme - a snaží sa urobiť moment, aby práve pod lampou nezostala tá najväčšia tma. To znamená, že ak sa budeme rozprávať o, a ak budeme chcieť vedieť, akým spôsobom je nakladané s finančnými zdrojmi v štátnych akciovkách, v štátnych podnikoch a podobne, čiže oblasti veľmi blízko štátu, oblasti, kde ešte nemôžeme hovoriť o súkromných zdrojoch, kde neprechádza tak ako pri verejných obstarávaniach zhruba 4,7 alebo 5 miliárd eur z verejných zdrojov cez verejné obstarávania do súkromných, ale tu sme stále v oblasti verejných zdrojov, sme stále v oblasti politicky nominovaných ľudí, ktorí sa starajú o štátne podniky a neviem, pre akú príčinu a prečo sme doteraz nenašli politickú vôľu v tomto pléne, aby parametre zákona platili tak, ako ich dnes predkladáme my.
Preto ak chceme ísť v duchu transparentnosti a v duchu toho, že po prijatí zverejňovania zmlúv a zaviazanie tej prezumpcie platnosti až tým, že budú zverejnené, ak súhlasíme s tým, že je dobré, že sme prijali zúženie priestoru pre korupciu protischránkovým zákonom, tak tento, táto novelizačná snaha môže spraviť aj také to kroslé svetlo, aby nám pod lampou nezostávala najväčšia tma.
Preto si dovolím aj z tohto miesta požiadať o podporu a povedať, že áno, máme v DNA hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zapísané hlboko to, že sa snažíme byť transparentní a snažíme sa napĺňať základné poslanie antikorupčného hnutia. Preto vás chceme poprosiť o podporu tejto novelizačnej snahy, chceme vás poprosiť o to, aby ste sa na túto cestu vydali s nami, aby sme atmosféru, ktorú tu mnohí politici nechali - a to je atmosféra obchádzania zákona -, otočili a priniesli sme atmosféru dodržiavania zákona, atmosféru toho, že sa oplatí byť v tejto krajine slušný, na Slovensku slušný, že sa oplatí bojovať napríklad aj tým, že niekto si sadne za počítač a zháňa informácie a snaží sa možno niekedy vo svojom voľnom čase dopátrať toho, akým spôsobom je nakladané s verejnými zdrojmi v inom type ich používania, ako je priamo štátna alebo v širšom okruhu verejná správa.
Chcel som ešte jednu poznámku ohľadom fungovania samospráv, pretože ja sa venujem oblasti médií a kultúry a priamo v tejto oblasti, či budem hovoriť o vúckarských kultúrnych zariadeniach alebo kultúrnych zariadeniach, ktoré prevádzkujú mestá a obce, a tam je tak isto veľmi vhodné, aby 211-ka platila prísnejšie a aby sa nemohli informačnej povinnosti jednotlivé samosprávy alebo vyššie územné celky vyhýbať.
Dokonca ja mám osobnú skúsenosť, kde pri mestom zriadenej súkromnej, mestom zriadenej eseročke, ktorá mala stopercentné vlastníctvo mesta, pri žiadosti o to, akým spôsobom, jednalo sa o IT firmu, akým spôsobom nakladá s verejnými zdrojmi, tak prišla drzá a arogantná odpoveď, že oni nie sú viazaní zákonom 211. Nastal celkom čudný najprv mediálny potom právny pingpong a preto precizovanie tých povinností, o ktorých sa momentálne pri novelizačnej snahe rozprávame, je len a len dobré.
Čiže chcem povedať, že ak máme ambíciu sa minimálne vyrovnať s korupčníkmi a s ľuďmi s nekalými úmyslami alebo možno ich o pol kroka predbehnúť, tak musíme jednoducho túto novelizačnú snahu podporiť, rozumieť jej a dúfam, že sa viac ako 76 ľudí v tejto sále nájde. Totižto táto novelizačná snaha, a často to hovoríme pri iných typoch návrhov zákonov, by nemala mať politické tričko. Ak nám záleží na transparentnosti a boji proti korupcii, tak tento návrh zákona politické tričká vyzlieka a tento návrh zákona by mal byť len vecný.
Ďakujem za pozornosť a naozaj verím a chcem veriť, že Veroniku Remišovú a skupinu poslancov, ktorá to podáva s ňou, podporíte.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Viskupičovi, že zhrnul podstatu toho, prečo potrebujeme účinný infozákon. Je veľmi dobré, že taký zákon vznikol a že ho máme, ale s aplikačnou praxou vidíme, že sú tam mnohé diery a tie diery treba postupne odhaliť a treba ich postupne zaplátať. O to sa snažíme, vlastne aj kolega Ondrej Dostál predkladá na túto schôdzu ďalší zákon, ktorý sa týka infozákona, ale myslíme si, že ak chceme bojovať účinne s korupciou, tak musíme vybaviť občanov účinnými nástrojmi, ako korupciu odhaľovať a dobrý, dobrý infozákon bez dier je jedným z týchto nástrojov. Ďakujem.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu, aha, reakcia na faktickú poznámku.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za faktickú poznámku a možno záverom, ktorý ty používaš, poviem účinný nástroj boja proti korupcii. Ja som si aj v tej rozprave osvojil tú metaforu o lampe svietiacej do čiernych a tmavých kútov našich korupčných uzlov a mechanizmov a aj som priznal, že som si ju osvojil od pani ministerky Žitňanskej a myslím si, že práve toto je dôležitý moment a celý hajlajt a tak vnímame tvoju snahu v tomto pléne. To znamená áno, dajme takpovediac zváračovi zváračku, sústružníkovi sústruh, aby mohol vytvoriť nejaké dielo. Čiže dajme v tvojom prípade občanom reálny a účinný nástroj na to, aby sme s korupciou nielen bojovali, ale mohli boj s korupciou aj vyhrať. Možnože tých víťazstiev po prijatí tejto novely zákona by bolo omnoho viacej. Ďakujem.