10. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvore, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vzhľadom na to, že budem hovoriť dlhšie ako jednu minútu, možno navrhujem, aby sme pokračovali až po obednej prestávke, vzhľadom na to, že o minútu nám začína.

V poriadku, nie je problém, myslel som, že proste za minútu...

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, na úvod urobím zoznam ministrov, ktorí nie sú prítomní a oznámim, kto ich bude dnes zastupovať.
Neprítomná je pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, bude ju zastupovať minister zdravotníctva pán Drucker.
Ďalej je neprítomný minister financií, rovnako zastupuje pán minister zdravotníctva.
Na zahraničnej pracovnej ceste je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a zastupuje ho podpredseda vlády pre investície a informatizáciu pán Pellegrini.
Otázky nie sú na ministra školstva pána Plavčana, ministra kultúry pána Maďariča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera.
Som pripravený, pán podpredseda, v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslancov.
Ďakujem pekne.

Dobre. Ďakujem vám, pán poslanec, za vašu otázku. Prepáčte, že som hneď na úvod povedal ´dobre´, pretože pravdepodobne vláda, ktorej som premiérom, nemusí nikoho presviedčať o tom, že sociálny dialóg je pre nás pracovná metóda, ktorú používame každý deň. A sa nám tento sociálny dialóg aj mimoriadne osvedčil, pretože v jeho rámci sme schopní prijímať často mimoriadne ťažké a náročné rozhodnutia. Nakoniec podpora sociálneho dialógu je upravená aj v zákone o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, teda zákon o tripartite. A chcel by som zvýrazniť, že nám nejde len o dobré vzťahy s odbormi, ale ide nám aj dobré vzťahy so zamestnávateľmi, pretože dohromady tvoríme tripartitu, pričom veľmi často prizývame ako partnerov predstaviteľov ZMOS-u a ďalších dôležitých inštitúcií, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som, aby som potvrdil to, čo som teraz povedal, zacitoval z Programového vyhlásenia vlády: "Vláda zabezpečí dôsledné uplatňovanie sociálneho dialógu ako jedného z rozhodujúcich nástrojov tvorby svojich rozhodnutí vo všetkých oblastiach a všetkých úrovniach odvetví a regiónov. V súlade so všeobecne akceptovanými európskymi zásadami zostane Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky kľúčovým konzultačným a dohodovacím orgánom vlády."
Myslím si, že by bolo asi nosenie dreva do lesa, keby som teraz robil nejaký výpis alebo súhrn rozhodnutí, ktoré sme prijali spoločne s našimi partnermi. Dovoľte mi však, aby som tak od srdca povedal niekoľko myšlienok, pokiaľ ide o odbory a pokiaľ ide o zamestnávateľov. Hovorím teraz nielen ako predseda vlády, ale hovorím ako predseda sociálnej demokracie.
Sme presvedčení, že sú tu často zamestnanci, ktorí okrem mzdy, ktorú majú, majú len určitý rozsah konkrétnych práv, ktoré im garantuje či už Zákonník práce alebo iné dohody. A musí byť našou povinnosťou garantovať, že tieto práva budú v plnej miere rešpektované. Ja by som rád zašiel ďalej a sme to už avizovali aj na nedávnom stretnutí, ktoré bolo v sobotu, keď som avizoval, že radi by sme ponúkli Národnej rade Slovenskej republiky myšlienku, že by sme trošku zosúladili alebo dali do rovnováhy ekonomické slobody, ktoré máme dobre definované v Ústave Slovenskej republiky so sociálnymi právami. A to nie je výmysel, ktorý by došiel priamo z našej kuchyne.
Dnes na úrovni Európskej únie, kde tiež funguje sociálny dialóg a mal som možnosť viesť tripartitu pred niekoľkými dňami v Bruseli, je myšlienka zakotviť takzvaný sociálny pilier alebo pilier základných sociálnych práv. Je to pre nás dobrá inšpirácia, pretože sú tu niektoré inštitúty, ktoré existujú, ale nemáme ich dostatočne zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja by som napríklad uviedol inštitút minimálnej mzdy. Asi nás nikto nepresvedčí, že tento inštitút treba zrušiť, lebo už aj to sme počuli. Vieme, ako je dôležité tlačiť na rast miezd na Slovensku a z tohto dôvodu by som privítal, keby napríklad inštitút minimálnej mzdy sa stal súčasťou sociálneho piliera, ktorý by sme zakotvili v Ústave Slovenskej republiky. Ale na toto potrebujeme podporu tak zamestnancov, ktorí sú dnes zastúpení a reprezentovaní odbormi, ako aj súhlas našich ďalších partnerov, v tomto prípade zamestnávateľov. Bol by to obrovský posun, keby sa nám takéto niečo podarilo.
Ja len využijem posledných pár sekúnd, aby som poďakoval partnerom sociálneho dialógu tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom za to, čo sme spoločne dosiahli za ostatné roky, pretože tieto výsledky sú výsledky, na ktoré často pozitívne poukazuje celá Európa.
Takže ďakujem ešte raz za vašu otázku. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Samochvála smrdí a asi nebolo by vhodné, aby som teraz sa pokúsil o akékoľvek zhodnotenie slovenského predsedníctva, toto hodnotenie budú robiť iní a nie my. Ja skôr poviem niekoľko faktov a skutočností, ktoré poukazujú na to, že zatiaľ sme nepokazili slovenské predsedníctvo. Skôr (povedané s úsmevom) to vymedzím takto.
Nastupovali sme do predsedníctva v pomerne ťažkom období. Európska únia je dnes v stave, ktorý ťažko závidieť. Dokonca viete, že sa objavujú rôzne hlasy predovšetkým na adresu V4, že dnes je akýmsi strojcom nešťastia v Európskej únii alebo názorov, ktoré nie sú zlučiteľné s Európou. Ale povedzme si, kde sú dnes vážne problémy?
Uvedomme si, že v Holandsku bolo referendum, ktoré prakticky zastavilo asociačnú dohodu s Ukrajinou. Pozrime sa, aké ťažkosti sme mali, pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode s Kanadou kvôli vnútroštátnym problémom v Belgicku, ale mám dobrú správu, dohodli sa a ja čakám, že by zajtra možno alebo cez víkend mohol byť summit, na ktorom by sa táto dohoda slávnostne podpísala za prítomnosti kanadského premiéra. Pozrime sa na udalosti vo Veľkej Británii. Čiže nie krajiny V4. Krajiny V4 prinášajú do Európskej únie obrovské množstvo pragmatizmu a zdravého rozumu. Sú to dnes často vyspelé demokracie, ktoré spôsobujú Európskej únii obrovské ťažkosti.
Za týchto podmienok slovenské predsedníctvo malo taký jednoduchý záväzok - nepresadzovať a nezneužívať predsedníctvo na presadzovanie svojich vlastných priorít, ale byť akýmsi čestným sprostredkovateľom tam, kde to je len trošku možné. A môžme sa pochváliť aj pár výsledkami.
Po prvé chcem povedať, že počas nášho predsedníctva došlo k ratifikácii Parížskej dohody o klíme. Prosím, a budem to hovoriť stále dookola, nepodceňujme túto dohodu, pretože na jednej strane to vyzerá ako niečo veľmi vzdialené od nás, na druhej strane sami si priznajte, najmä tí, čo bývate možno na juhu Slovenska, čo urobila klíma v poslednom období, že dnes možno pestujeme dole na juhu Slovenska plodiny, ktoré sa niekedy pestovali v Stredomorí a naopak to, čo nikdy nebolo hore na severe Slovenska, sa zrazu objavuje, čo bolo niekedy typické pre západné Slovensko. Čiže musíme spoločne v rámci Európy bojovať. Preto ratifikácia tejto dohody je obrovským úspechom nášho predsedníctva, lebo sme k tomu aj významne prispeli.
Ďalej na summite v Bratislave, ktorý už bol veľakrát predmetom diskusií aj tu v Národnej rade, sme sa zaviazali, že chceme čo najrýchlejšie zaviesť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, 6. októbra naštartované. Dvestopäťdesiat ľudí z tejto stráže pôsobí v Bulharsku vrátane aj ľudí zo Slovenska. Mrzí ma, že napriek pomerne výraznej ochrane vonkajších hraníc sú tu členské krajiny Európskej únie, ktoré majú stále tendenciu zavádzať vnútorné kontroly, čo je porušením, významným porušením pravidiel Schengenu.
Ak dôjde k podpisu dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o voľnom obchode, takisto to považujeme za významný úspech slovenského predsedníctva, ale na čo sa najviac sústreďujeme v tomto okamihu, je decembrový summit, kde chceme ponúknuť alternatívu, pokiaľ ide, ako naložiť s migrantmi, ktorí sa nachádzajú na území Európskej únie. Veľmi rýchlo. Bol plán, ktorý bol prijatý napriek tomu, že sme s ním nesúhlasili o povinných kvótach. Stošesťdesiattisíc migrantov malo byť rozdelených. Absolútne fiasko. Dnes všetci konštatujeme, že kvóty ako také sú mŕtve. Je tu návrh komisie, ktorý hovorí o povinných kvótach do budúcnosti a o sankciách pre krajiny, ktoré nebudú tieto kvóty rešpektovať. Zdá sa, že tento návrh nemá žiadnu podporu medzi členským štátmi Európskej únie.
Preto je našou veľkou ambíciou, veľkou ambíciou prísť s kompromisným návrhom, ktorý postupne získava podporu aj ďalších partnerov.
Summa summarum, vážený pán poslanec, chcem povedať, hanbu sme neurobili a naopak som presvedčený, že keď budeme odovzdávať, a ja odchádzam budúci týždeň na Maltu baviť sa o predsedníctve na Malte, ja verím, že keď budeme odovzdávať 31. decembra naše predsedníctvo Malte, tak bude skonštatované, že malá, ale hrdá krajina Slovensko predsedníctvo v Európskej únii zvládla bravúrne a som o tom presvedčený.
Ďakujem všetkým členom vlády, ktorí sa o to pričinili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. ESO je možno komplikované meno, komplikovaný názov, ale pôsobíte, dámy a páni, v regiónoch, pôsobíte v okresoch a viete, čo bolo v poslednom čase urobené. A napriek tomu, že minister vnútra Robert Kaliňák je dnes terčom všelijakých útokov, chcem potvrdiť, že nielen v tejto oblasti, ale aj v ďalších oblastiach urobil obrovský kus roboty.
Zjednodušene povedané ESO ako efektívna a spoľahlivá a otvorená verejná správa prináša svoje výsledky. My sme si dali za cieľ, že ESO má ušetriť takmer 700 miliónov eur a tento cieľ je naplnený. Dobre vieme, že sme povytvárali na úrovni okresov rôzne kontaktné pracoviská pre verejnosť. Pozrime sa - aby som nešiel ďaleko, sme tu teraz v Bratislave - na moderné kontaktné pracovisko, ktoré je vytvorené tu, ktoré umožňuje radovému občanovi, ktorý príde, aby si vybavil v podstate všetku agendu, ktorú potrebuje vybaviť na jednom mieste. Oceňujem záujem ministerstva vnútra, aby tieto priestory boli moderné. Použijem dokonca výraz "voňavé", aby ľudia, keď tam prídu, nemali pocit, že sú v nejakej zastaralej štátnej správe, ale že sú súčasťou moderného štátu, o ktorý sa všetci na Slovensku pokúšame a myslím si, že v tomto aj veľa robíme.
Tieto klientske pracoviská v okresných mestách a mestách, ktoré sú vzdialené od okresných miest viac ako 50 kilometrov, respektíve viac ako 1 hodinu cestovania verejnou dopravou, sú obrovským, obrovským úspechom tejto veľkej reformy, ktorú spustila Vláda Slovenskej republiky. Program ESO je rozdelený do viacerých etáp. Integrácia špecializovanej miestnej štátnej správy znamenala zrušenie špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni a vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy. V zmysle územno-správneho členenia došlo k vytvoreniu siete 72 okresných úradov, jeden okres, jeden okresný úrad.
Často nie sme dostatočne statoční, aby sme si priznali niektoré chyby, ktoré boli v minulosti urobené. Teraz to poviem a média to zneužijú, ale okresné národné výbory nebola zlá myšlienka. A dnes je úplne evidentné, že návrat k pozícii, (reakcie z pléna) návrat k pozícii, dámy a páni, vy ste vtedy ani nežili, buďte ticho, o čom teraz hovorím, takže (potlesk) hovorím o skutočných, skutočných veciach. Viete, my teraz rozprávame o duálnom vzdelávaní a tvárime sa, aký sme našli nádherný recept na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí. A nemali sme učňovské školy? Neboli? Ten systém učňovského vzdelávania bol skvelý a bol rešpektovaný na celom svete, na celom svete. A bolo množstvo dobrých vecí. A využijem túto príležitosť a poviem, len hlúpy tvrdí, že sa nezmýlil. A ja tvrdím, že do roku ´89 tu nebola čierna diera. Boli tu dobré veci a rozumný človek na dobré veci nadviaže a ich použije. Na zlé veci zabudne a ich odsúdi.
A pokiaľ ide o systém okresných úradov, (potlesk) pokiaľ ide o systém okresných úradov, je to dobrý návrat naspäť, takže, prosím, majte rešpekt k ľuďom, do roku ´89 tu nebola žiadna čierna diera. Dokonca si myslím, že aj vy ste asi študovali zadarmo, tak, prosím, buďte ticho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Prajem všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj, pán poslanec, za otázku, i keď musím povedať, že tentokrát vo vašom prípade trochu prekvapujúcu z hľadiska dikcie, pretože musím, musím skonštatovať, že je populistická. A inak, pán poslanec Beblavý, poznáme sa dlhšie a z tohto pohľadu mne je aj ťažko niekedy pochopiť vaše ukotvenie z hľadiska ľavo-pravého priestoru. Počul som, že ste začínali u Alexandra Dubčeka v sociálno-demokratickej strane. Neviem, či je to pravda, ale počul som o takomto niečom a preto o tom hovorím, lebo vaše postoje sú často, často stredové alebo niekto by ich mohol z nejakej krajnej pravice označiť dokonca za ľavicové, ale ak vám vadí zdanenie dividend, tak vás posúva tento názor jednoznačne doprava, jednoznačne doprava.
A začnem tým, že aj dnes zdaňujeme dividendy, len to pokútne voláme zdravotný odvod z dividend. Toto filigrantstvo zaviedol do legislatívy v roku 2011 sociálny inžinier zo stajne SaS, si myslím, a bol to proste spôsob, ako si nepošliapať po jazyku, pretože viete, že v roku 2004 bola zavedená rovná daň. Rovná daň priniesla ľuďom s vyššími príjmami nebo na zemi, pretože odrazu zo 40-percentných sadzieb sa dostali k sadzbám 19-percentným. Poznám ľudí, ktorí ušetrili milióny korún ročne na tom, lenže sa dožili takéhoto benefitu a len tých ľudí je, bohužiaľ, niekoľko desiatok alebo stovák na Slovensku a nie niekoľko miliónov, ako je zamestnancov napríklad na Slovensku.
Takže daň z dividend je aj dnes, akurát je zastropovaná na úrovni cez 50-tisíc eur a zodpovedá to proste vzorcu, ktorý sa každoročne, vzorec je stály, ale ten strop sa každoročne mení a sadzba je 14 %. Štrnásť. To číslo je dôležité pre porovnanie s číslom 7. Sedem je dvakrát menej ako 14. Sedem je dvakrát menej ako 14, to znamená všetci tí, ktorí vystupňovali dividendy do výšky vyše 50-tisíc eur, ušetria. Dokonca ušetria aj tí nad tým, tá hranica je niekde 60 - 70-tisíc eur, kde sa vôbec nemenia podmienky, no a samozrejme platiť budú všetci tí, ktorí majú distribúciu väčších dividend. A tých je, tých je naozaj málo. Podľa údajov, ktoré nie sú ale zase presné, pretože od roku 2004 v podstate presná evidencia výplaty dividend neexistuje, tak tých ľudí mohlo byť okolo 2 500 ročne. A tí sú strašne hluční.
A možno by ste sa mali opýtať, prečo sú takí hluční? Sčasti sú to aj majitelia médií, sčasti sú to ľudia, ktorí vo svojich portfóliách majú investovanie či do politických strán alebo do médií, sú krstnými otcami všeličoho v tejto krajine a nepáči sa im to, pretože budú platiť viac.
Zdaňovanie dividend je štandardným nástrojom zdaňovania kapitálových ziskov a v najvyspelejších krajinách sveta a v krajinách Európskej únie a preto aj Slovenská republika opätovne implementuje tento spôsob zdanenia do svojej legislatívy.
Neďaleko vás sediaci Zsolt Simon úr nedávno spomenul, že tento spôsob zavedenia dividend pomáha nejakým privatizérom, Mečiarovým dokonca privatizérom, no ale potom je úplne v rozpore s tým, čo hovoríte vy, lebo v podstate sa zastáva stanoviska, že by, jemu teda evidentne dvojité zdanenie nevadí, to, na čo on naráža, je zmena sadzby. To znamená, je to zosúladenie sadzieb, lebo máme niekoľko režimov, v ktorých sa bude vyplácať a aj nerozdelený zisk z minulých období. Návrh, ktorý je stanovený, je stanovený, je prísne v súlade s ústavou z pohľadu možného čo len podozrenia z retroaktivity, pretože viete, že nerozdelené zisky z minulých období sa budú vyplácať vždycky v tých právnych režimoch, ako boli nadobudnuté.
A snáď ešte taká hitparáda sadzieb dane z dividend. Rakúsko 25 %, Česká republika 15 %, Nový Zéland nedávno, nedávny víťaz z predvčera Doing Business, Nový Zéland 33 %, víťaz rebríčka Doing Business, najlepšie trhy business a majú sadzbu 33 % a daň z dividend, evidentne tu nie je problém z hľadiska podnikateľského prostredia. Nórsko, kde som bol minulý týždeň, 29 % skoro, Poľsko 19 %, Švajčiarsko 21 %.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Budem mať teda doplňujúcu otázku na vás, dovoľte mi ju uviesť. Priznám sa, ako ste aj vy spomenuli, poznáme sa dlhšie, preto sa priznám, že váš ad hominem tón v prvých minútach vašej odpovede ma dosť zarazil, lebo nie je úplne v súlade s vaším bežným štýlom, aj keď špeciálne pán Mihál je z nejakého dôvodu vaša obľúbená boxerská taška. Ja už menej. Ale dovoľte mi teda tým pádom vysvetliť, že tak ako teda je aj v otázke napísané, tak ako ja viem, že som vám ju aj osobne písal do emailu, toto sú otázky od skutočných ľudí, ktorí nás požiadali, aby sme sa vás pýtali. To znamená, že my sme z nich vyfiltrovali vulgárne a agresívne, alebo také, ktoré teda sa nehodia na pôdu Národnej rady, alebo sú úplne mimo a všetky tie, ktoré sú kvalifikované a nielen tie kvalifikované z pohľadu doktorandskej práce, ale z pohľadu otázky, ktorú môže mať občan na svojho ministra financií, tie sme aj položili. Takže to na vysvetlenie.
Priznám sa, že Alexandra Dubčeka si vážim a som nerád, keď si ho politické strany prisvojujú spôsobom, ktorý by nebol v súlade skutočnosti s jeho odkazom, ale ja osobne som ho nepoznal, ani teda s jeho sociálnodemokratickou stranou som nikdy nemal nič spoločné. Myslím, že pán Zala je ešte stále, či vlastne už nie je u vás, pardon, takže on je ten, na koho by to asi platilo.
Ale teraz k tej samotnej otázke o dani z dividend a o tých daniach, mám dve doplňujúce otázky. Prvá je, že či si naozaj nechcete uvedomiť to, čo vlastne ste sám ukázali, že daň z dividend je zaťaženie kapitálu a tým pádom z hľadiska kvality podnikateľského prostredia je to jeden z faktorov, ktorý vstupuje do uvažovania podnikateľa alebo aj majiteľa kapitálu. A samozrejme, čím lepšie má iné podnikateľské prostredie v danej krajine, tým menej ho trápi, v akej miere je zdaňovaný. Samozrejme, keby bol zdaňovaný 100-percentne alebo 80-percentne, tak ani vynikajúce podnikateľské prostredie mu to nevyváži, lebo príde o všetko. Ale pokiaľ je to prostredie vynikajúce, on v ňom môže dobre fungovať, má dobré cesty, dobré súdy, vie sa ľahko domôcť svojej faktúry, má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja tipujem otázku, ktorú nebolo počuť. Áno, stotožňujem sa s tým, že aby mohol mať dobré súdy, dobré cesty, aj preto zavádzame daň z dividendov. Takže vám dohovorím tú otázku, ktorú zrejme nepočuli, verejnosť ju nepočula, lebo ste vyčerpali časový limit.
Ja som vám pred chvíľou naozaj čítal hitparádu, hitparádu krajín z hľadiska sadzby daní z dividend, je naozaj rôznorodá. Slovensko s návrhom 7 % je opäť lídrom, je to najnižšia sadzba v Európskej únii. V podstate všetky krajiny OECD, budem teraz hovoriť o OECD, čo je taká väčšia skupina, zdaňujú dividendy s výnimkou Slovenska dnes a Estónska. Estónsko má ale úplne iný spôsob dane z príjmu právnických osôb, de facto sa zopína pri vyplácaní zisku, čiže ako keby to bola daň z dividend. Môžeme si ju takto transponovať.
A Slovensko z tohto pohľadu bolo absolútnou výnimkou a dokonca deformáciou, lebo zdaňovali sme alebo zodvodňovali sme, zdravotnými odvodmi sme zodvodňovali kapitálové príjmy, sme dnes absolútna výnimka vo svete, nielen v Európe, ale dovoľte mi povedať, že z hľadiska príjmu peňazí požehnané nech sú tak či tak, ale to pokútne je na tom, že sú zastropované a vy si to určite uvedomujete. Uvedomujete si, že dnešný systém nespravodlivo zaťažuje viac tých, ktorí distribuujú menšie dividendy a je veľmi priaznivo naklonený tým, ktorí distribuujú vyššie dividendy. Po slovensky povedané, je v prospech tých, ktorí viac zarábajú, viac dosahujú väčšie zisky. Nehovoriac o tom, že veľmi dobre, pán poslanec, vy poznáte systém, motiváciu zakladania jednoosobových eseročiek. To je ďalšia deformácia, ktorú tu máme a ku ktorej nebudeme obviňovať sa navzájom, kto za ňu proste môže, je to reakcia prostredia na našu reguláciu z poslednej, z posledných desiatich rokov. Tento spôsob žitia, ak to chcete, chceme nazvať, je napríklad strop na zdravotný odvod 14 %, verzus 7 % bez stropu, samozrejme, výrazne v prospech tých, ktorí majú menšie príjmy, ak to chcete tak nazvať a v neprospech tých, ktorí majú príjmy väčšie.
A tu reagujem aj na pána Zsolta Simona, lebo ak tu máme váženú slovenskú kapitálotvornú skupinu, tak ona pochádza z rokov 90., áno, práve z čias "easy come, easy go", z čias, keď sa dalo dostať k štátnemu majetku. Potom ste vy asistovali, pán Zsolt Simon, pri rozdávaní majetku zahraničným mocnostiam, zahraničným skupinám, hej, a tí naozaj žiadne dividendy na Slovensku neplatia. Takže krížom krážom, keď sa na to pozrieme. Ešte trošku populizmu, ktorý okolo toho je. Daň z dividend, fyzicky, prakticky, keďže je to zrážkový typ dane, platí firma, ktorá dividendy vypláca. Ale nie je to na úkor tej firmy, hej, je to na úkor príjmov, osobných príjmov akcionára. Čiže de facto alebo de jure platia ju v skutočnosti akcionári alebo podielnici. Čiže nezaťažuje firmy samotné.
Samozrejme, tento systém funguje tak, že vôbec nie je proti investovaniu. Ak sa akcionár podielnik rozhodne, že zisk nerozdelí a použije na investície, tak žiadnu daň z dividend neplatí. To tiež veľmi dobre ovládate, ale napriek tomu to veľmi populárne, samozrejme, kadekto v tejto krajine zneužíva a prečo? Opäť to hovorím, týka sa to dva a pol tisíc, nech je to niekoľko tisíc ľudí a tí ľudia sú veľmi vplyvní v tejto krajine. Keby neboli vplyvní, nebolo by možné, aby sa to, že postúpate po prstoch niekoľko tisícom ľuďom, bol takouto témou, takouto horúcou témou na predných stránkach novín v našich elektronických médiách alebo aj tu v Národnej rade. Je to evidentne krok podľa mňa správny smerom, pretože kričia tí, ktorých sa to týka a ktorí majú proste vplyv tam, kde majú a ktorí chcú viac. A ktorí si nevedia odpovedať na otázku, čo je to dosť.
Skončil som. Dosť. (Potlesk.)