10. schôdza

Ďakujem. Žiaľ, ako podotkol kolega Igor Matovič, tento zákon veľkú ambíciu nemá. Ja keď som ho čítala prvýkrát, tak som si hovorila, že mala som pocit, že to je taká povinná jazda, a potom som vlastne zistila, že áno, je to povinná jazda, pretože Európska komisia nás v úvodzovkách núti k tomuto zákonu, je to súčasť partnerskej dohody, čiže my to musíme urobiť. A tak to aj vyzerá. No keď to musíme urobiť, no dobre, tak urobíme tej Európskej komisii radosť a my ten zákon nejako už uťapkáme. A je to, je to veľká škoda, pretože raz keď ideme robiť tak veľký zákon a tak dôležitý zákon, ako je zákon o štátnej službe, tak mali by sme mať ambíciu dramatickým spôsobom zreformovať, ako štátna služba funguje. Je taký názor, že štvrtá revolúcia, ktorá sa uskutoční, sa uskutoční práve v riadení štátu a spôsobom, akým je štát riadený, a ak to máme urobiť, tak by sme mali mať profesionálnu, odbornú štátnu správu.
Ešte len doplním, že keď som spomínala tú štúdiu OECD o verejnej správe na Slovensku, tak tam sa hodnotitelia z OECD čudujú, že je zaujímavé, že Slovensko vôbec nemá záujem o nejaké odborné analýzy, ktoré by, potom na základe čoho by vyvíjalo politiky. A že neni to zvyk, všetky ostatné krajiny robia rozhodnutia, politické rozhodnutia hlavne na základe odborných analýz. No my sme začali zakladať tieto inštitúty, Inštitút finančnej politiky, vzdelávacej politiky, na ministerstve životného prostredia to ideme založiť, ale tak sa mi zdá, že tá vôľa zobrať do úvahy nejaké odborné analýzy, napríklad to vidíme pri ministerstve dopravy, tá je minimálna. A to tiež potom súvisí s motiváciou. Chceme pritiahnuť najlepších analytikov, ale keď nám dajú tú analýzu, tak sa potom na ňu v podstate politici vykašlú.
Takže mrzí ma to, ale je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. A napriek trošku dobrej vôle môžeme vidieť pri čítaní tohto zákonu snahu o nastolenie poriadku v štátnej službe, o nastavenie pravidiel fungovania všetkých zamestnancov v štátnej službe. Ale ja som naozaj pri prezeraní toho materiálu dúfala, že v tom nájdem jasné pravidlá odpolitizovania a skutočnej profesionalizácie štátnej služby. Bohužiaľ, toto, aj ako sme z úst kolegov počuli, sa naozaj týmto zákonom nedeje. A beriem to takisto za veľkú premrhanú šancu.
O tomto zákone ste hovorili už pred dvoma rokmi. Minimálne pred dvoma rokmi. A verím tomu, že radšej ste mohli ešte ďalšie dva roky počkať a pripraviť niečo poriadne ako zákon, ktorý len betónuje svojich politických nominantov, nominantov.

Pán poslanec Matovič, chcete reagovať na faktické poznámky?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za vaše reakcie, len chcel som ešte, som to nestihol všetko prečítať, že vlastne jak, jak sa naša vládna moc ide tváriť, teda že keď tam zvolí s týmto zákonom Radu pre štátnu službu, aký to bude teda nezávislý koordinačne monitorovací orgán, tak ja som tam spomenul iba to, že vlastne príslušný výbor, v ktorom má koalícia väčšinu, navrhne kandidáta potom väčšinovo, táto Národná rada bude voliť prvého člena. Ďalšieho navrhne verejný ochranca práv, ktorého táto koalícia bude čoskoro si voliť, takže takisto to bude ich človek, takže znova ich nominant, ktorého si následne väčšina tuná zvolí. Ďalšieho predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého si SMER v minulom volebnom období spolu s Frešom takisto zvolil. Štvrtého poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácii a rozvoja občianskej spoločnosti, ten, ktorého si vláda vyberie, znova koalícia, a piaty nominant má byť z Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí, vieme, že majú podpísanú družbu s vládnou, dominantnou vládnou stranou. Takže naozaj čisto potemkináda, že kde sa tu hráme na to, že tu bude niečo nezávislé, ale v skutočnosti to bude 5 nominantov, ich nominantov, ktorých tu väčšina v Národnej rade, znova, ich ľudí, ktorá je zložená z ich ľudí, si zvolí, a budeme sa všetci tváriť, ako tu máme Radu pre nezávislú štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe. Čisto zabetónovanie ich nominantov a mňa to veľmi, veľmi mrzí.
A veľmi ma mrzí to, čo som teda hovoril aj vo vystúpení, že nemáme tú ambíciu, aby sme mali tých najlepších zamestnancov v štátnej správe, aby sme im dali špičkové platy, aby nám odtiaľ neodchádzali. Alebo aby tí špičkoví ľudia, ktorí tam robia, aby nerozmýšľali nad tým, že kedy sa vyskytne príležitosť niekde v súkromnom sektore.
Týchto ľudí systematicky odtiaľ štveme preč, nechávame súdnych úradníkov a zamestnancov Finančnej správy robiť za almužny a potom sa čudujeme prípadom Bašternák.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Heger, nenachádza sa v sále, stráca poradie.
Takže, pán poslanec Fecko.

Ďakujem. Pani predsedajúca, pán minister navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovolím si aj ja povedať, nie dlho, nejakých 5-7 minút, myslím si, že bolo už tu povedané toho dosť, ale tento zákon o štátnej správe týka sa prakticky aj mňa, pretože som tiež štátnym zamestnancom uvoľneným na výkon funkcie poslanca Národnej rady.
Bolo tu už dosť veľa povedané, aj to, čo ja som si myslel, že poviem, ale musím sa, budem sa venovať možnože trošku tak okrajovejšie alebo trošku z takej praxe, čo to znamená byť štátnym zamestnancom.
Tak v prvom rade by som chcel pánu Kaliňákovi odkázať, že, pán Kaliňák, chcel by som vidieť tých nie 700, pani Remišová, aj 750 mil., ktoré mali byť ušetrené, kde sú, akým spôsobom sa to nejak odzrkadlilo v našom rozpočte, kam tie peniaze išli. Pretože aj ja, keď si pozriem na môj úrad, z ktorého som vzišiel, z pozemkového, tak miesto jedného vedúceho má troch vedúcich a prakticky iba si prekladajú jeden papier cez druhý. A zdá sa mi, že aj úspory, ktoré tu boli slávnostne hlásené pred nejakými tromi rokmi, fakticky nijak ich nevidím. Pýtal som audit, aby nám tu bolo umožnené pozrieť, ktoré odbory v štátnej správe sú neefektívne, kde je veľa ľudí, kde už ani nedochádzajú ľudia, a ani toho som sa nedožil momentálne a môžem vám povedať, že napríklad v okrese Prešov budete na vklad čakať pol roka až trištvrte roka do katastra. A sa pýtam, toto je tá efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa?
Takže, vážení, v prvom čítaní, samozrejme, že mali by sme hovoriť o probléme, ktorý nastoľuje daný zákon, či vôbec máme alebo nemáme sa tomu venovať, ja si myslím, že máme, stopercentne, ale myslím si, že malo by to byť na väčšej nejakej diskusii aj opozičných poslancov, možno ktorí majú tiež dobré nápady, a preto hneď na úvod by som chcel navrhnúť pani spravodajkyni, že navrhujem, aby tento zákon bol vrátený späť na prepracovanie, takže aby ste dali o tomto mojom návrhu hlasovať pri hlasovaní.
A teraz sa pozrime, čo znamená štátna správa. Možnože som mal tú česť zažiť ešte prelomové roky 90., keď som v roku ’91 nastúpil na pozemkový úrad. Vtedy vznikali pozemkové úrady. Takže tvoril som určitú oblasť štátnej správy, ktorá sa kreovala. A viete, čo prvé bolo? Pracovníci, ktorí dovtedy pracovali na odboroch ochrany pôdneho fondu, ktorí tam už možno pracovali 15-20 rokov, prišli k nám, k novému úradu pozemkovému, či nechceme praktické skúsenosti. Či nechceme od nich niečo si prevziať. Ja, ako nastúpil som, som povedal, že super. A dodneska budem spomínať pána Becheru, ktorý už je nebohý, bol to jeden z mojich prvých vedúcich, ktorý prišiel a povedal, že, Martin, poď, on mal vtedy nejakých 45 rokov, ja som mu tam, mladý chlap, tam nastúpil ako 28-ročný, 29-ročný a prakticky on mi tie skúsenosti predal. On mi časť skúseností predal, z tejto štátnej správy tykajúcej sa ochrany pôdneho fondu.
A, vážení, o tom by mala byť aj štátna správa. Aby sa tu generačne odovzdávali, pretože tie zákony sa nemenia naruby, aspoň v štátnej správe, ja som teda v tej odbornej štátnej správe, sa nemenia o 360 alebo 180, nie, oni sa len modifikujú, ale ten základ tam je. Každý, kto ide do štátnej správy mal by mať jasno, že tam nejde ryžovať, ale ide zastupovať štát. Ide zastupovať štát a ide uvádzať zákony do praxe, ktoré sa jeho odbornosti týkajú. A, ja to zopakujem znovu, myslím, že za týmto pultom som to už raz povedal, pýtam sa, prečo by mal politický nominant ináč uplatňovať zákon, ktorý prijme Národná rada, ako nepolitický nominant. Predsa Národná rada prijme iba jeden zákon. Iba jeden zákon, a ako sa má uplatňovať, by mali ukázať vykonávacie vyhlášky, predpisy a ďalšie odborno-legislatívne danosti v danom zákone, ako sa s tým má v reálnom živote žiť.
Keď som sa to pýtal v minulom volebnom období predstaviteľa vládnej strany, ktorá je momentálne v koalícii s ďalšími, viete, čo mi bolo odpovedané? Pán poslanec, ako by sme ich vymieňali? Tých nepolitických nominantov. Nehnevajte sa, pani kolegyne, páni kolegovia, ale toto u mňa neni odborné riadenie štátu, toto je u mňa neodborné riadenie štátu a ja nechcem, aby tu bol iba politický štát, ja chcem, aby tu bol odborný štát v každej oblasti, a preto budem stále hlásať o odpolitizovaní štátnej správy. Áno, mal som tiež pod sebou niekoľko ľudí, neboli to stovky, boli to iba desiatky ľudí, keď som bol na krajskom pozemkovom, a musím povedať, že zažil som šok, keď sme tam dostali so vzdelaním na pozemkový úrad veterinárny lekár. No veľmi ťažko budete debatovať odborne s týmto pánom, a preto keď pán minister spomínal, že ideme odpolitizovať štátnu správu, tak ja som zvedavý, aký bude výsledok toho odpolitizovania, aký bude výsledok tej odbornosti, ktorú tiež tu bolo v úvodnom slove spomínané, a tá profesionalizácia.
Trošku budem polemizovať aj s kolegyňou Remišovou v jednom bode, a síce že dĺžka praxe nerozhoduje, no, vážení, u nás u pozemkárov, volám to familiárne u pozemkárov, dĺžka praxe rozhoduje, pretože nemáte na každom roku odborníka na pozemky, no nemáte. A na katastri máte to isté, na katastrálnom odbore. Áno, možnože na tých úradoch, kde vám menia rodné čísla a číslo rozhodnutia, áno, na každom druhom rohu môžete nájsť nezamestnaných do štátnej správy, ale na špeciálnych štátnych správach, v ktorých, hovorím, mám tu česť pracovať aj ja, nenájdete na každom rohu a tam je potrebná tá stabilizácia tohto kádru hlavne. Aby vedeli fundovane odpovedať a hlavne z vládneho rozhodnutia, ktoré sú, v každom jednom rozhodnutí sú jedinečné, neopakovateľné, hovorím, tam, tam nerobíte iba so sumami, tam robíte s celým komplexom zákonov, ktoré musíte v danom prípade dať do súvisu, a rozhodnúť veci. A tam je tá skúsenosť, koľkokrát ste boli na súde, koľkokrát ste boli na jednaniach s tými vlastníkmi, s tými katastrálnikmi z tých slovenských pozemkových fondov, a keď túto prax nemáš, nevieš, ako môžeš reagovať, a môžte si to čítať z kníh aj 350-krát, stále tá prax vám bude chýbať, a preto stopercentne budem hlasovať za taký zákon v štátnej službe, ktorý bude tento rast generačný upevňovať, aby sme mali jasno, že vychováme ďalšiu generáciu štátnych úradíkov, ktorí budú odborne riadiť tú svoju oblasť, v ktorej tam to je.
Musím povedať, že štve ma aj názov, ktorý sa bežne zaužíval, keď sme vstúpili do EÚ, oddelenie ľudských zdrojov. Mňa to ako človeka ponižuje, predsa človek neni zdroj. Človek je zdroj ako baterka, ktorú vyšťavíme a vyhodíme von? Nehnevajte sa, my sme keď mali oddelenia personálne, teraz máme oddelenia ľudských zdrojov. Takže ja k tomu tiež mám svoje výhrady, a myslím si, že človek má trošku vyššiu, mal by mať úctu, nie, že budeme hovoriť, že ty si zdroj a ťa vyšťavím a potom ideš do teplých končín. Nechcem hovoriť o päťdesiatnikoch, ktorí sú vyhodení v zo štátnej správy a nemajú sa kde uplatniť.
Keby som sa vrátil k tomu, čo tu už bolo spomínané, že áno, ja by som mať chcel najlepších z nášho národa, aby v štátnej správe, lebo, žiaľ, tí najlepší idú do súkromných sfér často. My ich v štátnej správe, ja som mal tú česť alebo stalo sa, že tých, ktorých ja som mal, že štyri-päť rokov učil, zrazu po štyroch rokoch odišli z pozemkového úradu a stál som proti nim na súde. Oni s tými vedomosťami brojili proti štátu a boli na opačnej strane. A to je veľký problém, vážení. My sme neboli v stave ich udržať.
Takže myslím si, že pokiaľ my dáme štátnym zamestnancom métu, garanciu, že budú môcť hájiť tento štát až do určitej možnože doby, pokiaľ nespravia nejaký, až taký nejaký prešľap, že ja neviem, že niekoho tam, že doslova, že zabijú alebo urobia nejaký trestný čin, tak budú môcť v tej štátnej správe byť a nebudú sa každé štyri roky báť, či ostanú, alebo neostanú, tak pokiaľ toto im budeme garantovať, tak myslím si, že bude tá štátna správa aj rásť, čo sa týka kvality aj odbornosti.
O platoch, to som už tiež tu hovoril, že ak má ísť dať pokutu 500 eur a on má v hrubom tiež 500, alebo teda v čistom 500, a keď má ísť dať takýchto pokút desať, a ten mu povie, tu máte 200 eura z každej tej pokuty, tak sa pýtam, zlomí alebo nezlomí sa? Čo urobí štátny zamestnanec? Čo mu garantuje štát? Nebude mu garantovať ešte ani ten minimálny dôchodok možno pri takomto príjme, keď pôjde do dôchodku, a tu je veľký problém, vážení, že my si nevážime tých, ktorí chcú dať možno svoju životnú know-how, teraz beriem ako vekovú, najlepšie roky života možnože pre ten štát, len ten štát ich nevie udržať.
Takže, vážení, tiež sa veľmi prihováram za to, aby v zákone, ktorý bude riadiť tento štát, to znamená tú štátnu správu, ktorú majú vykonať tie osoby, aby mali motiváciu takú, ktorou ich v tej štátnej správe udržíme nie na dva-štyri roky, ale na 20 rokov, na 30 rokov, a vtedy poviem, že áno, dobrá a riadená štátna správa.
A ešte jednu vec musím spomenúť, konflikt záujmov. No, to riešime ako (povedané so smiechom), že ja sa prihlásim, som v konflikte záujmov, a nič viacej? Mne tu nejako ako keby chýbala koncovka, ja keď som v konflikte záujmov, tak nemôžem to vykonávať proste, to má byť koniec, hej, musím to zmeniť niečo, v čom som v konflikte záujmov, ale u mňa sa to proste nerobí a to je veľký problém. To, že sme momentálne špeciálne štátne správy dali pod jednu strechu, osobne som zažil reformy v ’94., v ’95., v osobitných reformách, budem tvrdiť stále, že špeciálna štátna správa mala podľa mňa väčšiu takú výpovednú hodnotu a trošku tej hrdosti u vás bolo, že áno, tu sú lesáci, tu sú pozemkári, tu sú katastrálnici, tu sú životňáci. A myslím si, že v súčasnosti to, čo bolo sľubované pri tejto reforme ESO, nebolo vôbec splnené. Mnohí zamestnanci v štátnej správe, ktorí boli na iných odboroch a v živote neboli na súde, neobhajovali svoj, svoje rozhodnutie na súde, majú vyššie platy ako tí, ktorí na ten súd chodia za tých 500 eur v čistom. A keď takto má byť aj v budúcnosti, tak ja kategoricky dvíham ruku, že nie. Nie a ešte raz nie.
Už nehovorím o finančnom ocenení v rámci regiónov. Lebo ja, to je veľký problém. A o tom nechce hovoriť nikto. Ale je to fakt, a keď bude treba, tak prinesiem aj dôkazy, keď niekto nechce veriť, a to je ďalší problém, ktorý by mal zákon o štátnej službe riešiť.
Takže, vážení, niekoľko mojich takýchto postrehov, možnože pánu ministrovi k niečomu prispejú alebo možno dajú nejaký podnet, čo by sa malo ešte možnože nad čím zamyslieť, pokiaľ budem mať možnosť, tak, samozrejme, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania, sa pokúsime niečo pripraviť a chcem veriť, že každé zákony, ktoré tu budú prijímané, a to je jedno, z akého rezortu, že budú skvalitňovať život našim občanom, nie ho komplikovať. A pokiaľ by to mal byť zákon o štátnej správe, tak aby sme na tú štátnu správu boli hradí a aby ten štát tí zamestnanci štátnej správy hájili tak, ako sa má hájiť, a aby sme nemuseli sa potom znovu ho novelizovať behom dvoch-troch rokov aj päťkrát-šesťkrát, lebo potom sme asi urobili zlú tú prípravnú prácu, a prakticky máme veľký problém, aby sme to dali do nejakého zdarného finišu.
Takže končím tak, ako som zvykol, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán poslanec, registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý Martin, tá úvaha o ľudských zdrojoch ma doviedla k zamysleniu sa nad tým, ako sa tie pojmy za môjho života vyvíjali.
V rannej mladosti sme mali kádrové a kádrováka, pretože, a teraz je otázka, komu patrí primát v tomto, kádri rozhodujú všetko, hovoril na jednej strane autokoncernista Ford a na druhej strane nesmrteľný Josif Vissarionovič Stalin. Existovalo potom aj osobné, ktoré sa potom nazvalo nóblovo personálne, tak potom boli personalisti, no a teraz sme v ľudských zdrojoch, to ma napadá taká fotografia, kde jeden človiečik kope jamu a okolo neho stoja marketingový odborník, manažér ľudských zdrojov, psychologický poradca a pozerajú na to, ako kope tú jamu, ale to je len taká drobná spomienka.
Pokiaľ ide o tú štátnu správu, nepochybne, keby sme vybrali to dobré z rakúskej c. a k. byrokracie, kde človek rástol praxou a mal v podstate definitívu, jak sa tomu hovorilo, bolo by to niečo dobré, a pokiaľ ide o tú, ten spor s Veronikou Remišovou o tom, či je prax potrebná, prax je, samozrejme, potrebná a človek s istou praxou je tým najlepším, ja som sa len vždy bránil tomu, že bezpodmienečne je dĺžka praxe lineárne spojená s kvalitou. Ja si myslím, že mnohé práce, napríklad ty na pozemkovom úrade alebo inštrumentárka na operačnej sále po istom čase zvládne problematiku a potom už len záleží na tom, či je vypálená alebo nevypálená, to znamená tá prax nie je do smrti lineárne rastúca.
A pokiaľ ide o tú, a teda ten vzťah k tej, k tomu miestu, ak má ten človek istotu, tak, samozrejme, presne ako hovoríš, je nádej spoliehať sa na to, že podá dobrý výkon.

Pán poslanec Fecko, s reakciou na faktickú nech sa páči.