10. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, myslím si, že nemá zmysel opakovať to, čo povedala Veronika Remišová, ja by som len vypichol možno jednu, jeden návrh, ktorý je súčasťou tohto návrhu, a to je zriadenie rady, Rady pre štátnu službu, v ktorej, v § 12 v bode 1 hovoríme, že zriaďuje sa rada ako - a podčiarkujem - nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.
A keď potom čítame ďalej, tak sa dozvieme, že čo je to nezávislosť. A to ma na tom mrzí, že hráme sa tu so slovíčkami a tvárime sa, že zrazu tu urobíme radu, kde sa budú môcť dotknutí ľudia obrátiť a nezávisle niekto bude o nich rozhodovať, ale v skutočnosti, keď si prečítame, že akým spôsobom sa rada kreuje, tak je to čisto de facto politický orgán, lebo tak, ako je napísané v návrhu zákona, rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší 4 členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. A teraz - členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.
Následne sa rozoberá, kto tých kandidátov prípadných navrhuje, už tam je vidieť, že keď jednoducho navrhuje výbor Národnej rady, ktorý určí Národná rada, no jasné, keď má raz, napríklad súčasný stav, koalícia väčšinu v každom jednom výbore, tak nenavrhne opozičného kandidáta, navrhne si koaličného kandidáta. A potom následne tuná v pléne budeme hlasovať akože o nezávislých členov nezávislej Rady pre štátnu službu. Prepáčte mi, divadielko! Tak ako to isté dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zákon o ochrane verejného záujmu. Áno, týka sa to mňa. Tvárime sa, že chránime verejný záujem? Nezávislý orgán rozhoduje, zabezpečuje spravodlivý proces?
Väčšina, ktorú tu máte, a v tom konkrétnom výbore, kde ste si zvolili ústavnú väčšinu, 9 z 15 poslancov politicky hlasovaním rozhodne o svojom opozičnom protipóle. Ako ja mám nárok na nezávislý proces, spravodlivý proces, keď máte v tom výbore väčšinu? Ako môžte vy tvrdiť – aj vy, pán minister –, že idete predkladať a zriaďovať Radu pre štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe, aby nezávisle dohliadala na ich práva, keď to bude vašou koalíciou ovládaný výbor navrhovať kandidáta a následne ho tu vaša väčšina v pléne bude voliť ako člena tejto rady. A na 7 rokov.
Čiže zjednodušene chcem povedať o tomto zákone môj pocit, iba idete zabetónovať svojich ľudí na úradoch, tak aby ich potom následne vaši ľudia, ak, keď sa im náhodou vymení vláda, aby ich tam chránili, aby sa nič nezmenilo. Toto je podľa mňa cieľom novely, ktorú predkladáte a všetko ostatné je bohapustá vata.
Čo som ja od SMER-u očakával, bolo možno niečo, čo urobil jeden odvážny človek pred 40 rokmi v Singapure. Singapur bola obyčajná rybárska osada, ale jeden, áno, možno osvietený človek a tak trošku diktátor si povedal, že z tej rybárskej osady urobí perlu tej časti Ázie, a to sa mu podarilo. Dnes, myslím si, že nikto z nás nedokáže pochybovať nad tým alebo nebude pochybovať nad tým, že Singapur je výstavná skriňa juhovýchodnej Ázie. Urobil to práve tým, že si povedal, že začnem od štátnych zamestnancov, že ja chcem, aby pre štát slúžili tí najlepší z najlepších a ja tých ľudí najlepších zaplatím, budú mať špičkové platy a ľudia sa v Singapure v tej rybárskej osade budú biť o to, kto bude robiť pre štát, a toto spravil ako prvý krok. Čo to spôsobilo, dnes vidíme na tom Singapure. Toto som ja očakával od vás. Odvahu povedať, že chceme mať v štátnej správe najlepších ľudí, ktorí sú k dispozícii na trhu. Nie tí, ktorí zostanú, ale najlepších. Že im umožníme ich profesionálny rast, že budú vedieť, že keď budú dobrí, že oni budú vedúci oddelenia, že oni budú vedúci sekcie, že z neho raz bude minister. Že má nárok na postup. Na kariérny postup či na úrade, možno toho ministra som nemal povedať, že bude šéfom úradu.
Vy napriek tomu nerobíte pre to nič. Napriek alebo, alebo nieže napriek tomu, nerobíte pre takýto cieľ absolútne nič. Naďalej to bude o tom, že kto si vytvorí koalíciu, a teraz to je jedno, že aj keď niekedy vznikne z opozície súčasnej vládna moc, naďalej nezabraňujete tomu, aby vedúci na týchto úradoch sa naďalej dosadzovali, aby sa títo vedúci dosadzovali čisto po politickej línii. Aby pani Laššáková si v Bystrici povedala, koho si dosadí na daňový úrad a na pozemkový úrad a na neviem ešte aký úrad. Ďalší, každý z vás je tu nejaký okresný predseda, si povie zase v tom svojom okrese, koho si dosadí. Jednoducho toto je tá zvrátenosť, ktorú v štátnej správe máme a ktorá je veľmi škodlivá. Ambíciu toto zmeniť, vôbec nemáte. Zákon to nemení a iba tú kopu slov ste napísali, kopu peňazí ste určite minuli, ale ten podstatný problém, aby sme pritiahli do štátnej správy špičkových ľudí, dali im špičkové platy a následne očakávali aj špičkové služby a, samozrejme, dali im ten komfort, že najlepší z najlepších bude viesť ten ich úrad, na ktorom robia, túto ambíciu v tomto zákone vôbec nemáte.
A preto vás vyzývam, choďte z kratšej cesty späť! Ak máte záujem urobiť naozaj profesionálnu štátnu správu na Slovensku, naše hlasy, ľudí z našeho klubu pre takýto úmysel aj chránený ústavným zákonom, určite by ste k dispozícii mali. Poďte, sadnime si za stôl a vymyslíme ústavným zákonom chránený zákon o štátnej službe, ktorá odreže všetky úrady od politiky, kde ľudia na úradoch vôbec sa nebudú musieť strachovať, že kto teraz príde nový, kto vyhrá voľby, kto zostaví vládu, ale budú vedieť, že ich úrad vždy bude viesť ten najlepší človek. Budú vedieť, že robia za platy, ktoré sú konkurencieschopné tomu, čo by získali v súkromnom sektore, a budú vedieť to, čo som povedal už trikrát, že ich úrad, v ktorom robia, bude vždy viesť ten najlepší človek spomedzi nich. Vtedy by som vás pochválil, ak takúto ambíciu by ste si dali. A ešte raz opakujem – verejnú ponuku. My neobchodujeme s našimi hlasmi, ale ak ukážete, že vám naozaj ide o dobro, že chcete oddeliť štátnu správu od politiky, my sme k tomu k dispozícii kedykoľvek sa s vami o tom baviť. Poďme to urobiť a ochráňme taký zákon ústavnou zmenou alebo ústavným uzákonením. Slovensko a ľudia na Slovensku si zaslúžia profesionálny výkon štátnej služby, zaslúžia si profesionálnych úradníkov, ktorí budú mať ale za to aj profesionálne platy. Ak týmto ľuďom profesionálne platy dáme a budú profesionáli, tak ľudia budú mať profesionálnu službu. Nemáme na tom čo stratiť.
Dnes, bohužiaľ, keď sa pozriete na súdy, vyšší súdni úradníci, či jak sa títo ľudia robia, volajú, robia za 500-600 eur. Robili by ste vy túto prácu, ktorá je tretinová, pätinová z toho, čo dostávajú sudcovia? Veľakrát ktorí robia v podstate de facto tú istú prácu, ako robia sudcovia? Robili by ste to vy? Na rukách by mali nosiť vyšších súdnych úradníkov, že ešte odtiaľ z tých súdov neodišli. Vy si ale nekladiete ambíciu týmto ľuďom dať aj dvojnásobné platy. Mali by ste lepšie spravované súdy. Mali by ste rýchlejšie rozhodovanú spravodlivosť a ľudia by sa rýchlejšie k tej spravodlivosti dostali. Nie, vy ste si dali jedinú ambíciu, akože formou nezávislej rady pre štátnu službu zabetónovať svojich ľudí tam naveky a ochrániť ich pred prípadnou zmenou politickej garnitúry.
Ale našou ambíciou spoločnou by malo byť, tak ako opakujem možno po piatykrát, aby na úradoch robili tí najlepší z najlepších za špičkové platy a ľudia aby odchádzali z úradov s pocitom špičkovej služby. Vtedy môžme prísť a povedať aj úradníkom, áno, bude vás o 20 % menej, ale tie peniaze nieže ušetríme a dáme Kaliňákovi, aby ich niekde rozkradol s Bašternákom, ale použijeme ich na lepšie platy tých úradníkov, ktorí tam budú.
Ešte raz hovorím, poslednýkrát a tým končím, naša verejná ponuka na to, ak chcete naozaj sprofesionalizovať štátnu službu, na to, aby sme si k tomu spolu sadli a ochránili zamestnancov v štátnej službe ústavným zákonom, kedykoľvek sme ochotní sa s vami o tom baviť.
A rovnako ešte jeden príklad. Keď chceme a zároveň sa pozeráme na výber daní na Slovensku, aj keď Kažimír tu môže hovoriť, že jak sa nám zlepšuje, ale zlepšuje sa nám z toho, že tu ani nie sme poslední, že sme druhí od konca vo výbere DPH. Alebo tretí, že sa tam striedame s Gréckom a Rumunskom, inokedy s Bulharskom. Z 27 krajín sme tretí od konca vo výbere DPH. Jednoducho my potrebujeme na daňových úradoch špičkových úradníkov. Dnes tam tí ľudia mnohí majú naháňať zločincov typu Bašternák za 700-800 eur?! Majú si špiniť prsty s takýmito ľuďmi a riskovať, že im povie, že mu tam dá, devinu priloží k hlave?! Jednoducho nebude to robiť za ten plat.
Ak chceme, aby nám daňové úrady vybrali možno o 2 mld. ročne viac, a to by sme boli iba na priemernej úrovni, ako vyberajú dane ostatné priemerné daňové úrady v rámci Európskej únie, v prvom rade musíme zaplatiť tých ľudí. Keď tí ľudia budú vidieť, že nemá 700-800 eur mesačne, ale že bude mať 1 500-2 000, dramaticky sa nám to vráti cez to, že vyberieme 2 mld. eur navyše a práve od týchto podvodníkov od podobných Bašternákov, Kaliňákov a podobných.
Keď máme odvahu a chcete urobiť Slovensku dobre, sme otvorení takejto debate.

Ďakujem. Žiaľ, ako podotkol kolega Igor Matovič, tento zákon veľkú ambíciu nemá. Ja keď som ho čítala prvýkrát, tak som si hovorila, že mala som pocit, že to je taká povinná jazda, a potom som vlastne zistila, že áno, je to povinná jazda, pretože Európska komisia nás v úvodzovkách núti k tomuto zákonu, je to súčasť partnerskej dohody, čiže my to musíme urobiť. A tak to aj vyzerá. No keď to musíme urobiť, no dobre, tak urobíme tej Európskej komisii radosť a my ten zákon nejako už uťapkáme. A je to, je to veľká škoda, pretože raz keď ideme robiť tak veľký zákon a tak dôležitý zákon, ako je zákon o štátnej službe, tak mali by sme mať ambíciu dramatickým spôsobom zreformovať, ako štátna služba funguje. Je taký názor, že štvrtá revolúcia, ktorá sa uskutoční, sa uskutoční práve v riadení štátu a spôsobom, akým je štát riadený, a ak to máme urobiť, tak by sme mali mať profesionálnu, odbornú štátnu správu.
Ešte len doplním, že keď som spomínala tú štúdiu OECD o verejnej správe na Slovensku, tak tam sa hodnotitelia z OECD čudujú, že je zaujímavé, že Slovensko vôbec nemá záujem o nejaké odborné analýzy, ktoré by, potom na základe čoho by vyvíjalo politiky. A že neni to zvyk, všetky ostatné krajiny robia rozhodnutia, politické rozhodnutia hlavne na základe odborných analýz. No my sme začali zakladať tieto inštitúty, Inštitút finančnej politiky, vzdelávacej politiky, na ministerstve životného prostredia to ideme založiť, ale tak sa mi zdá, že tá vôľa zobrať do úvahy nejaké odborné analýzy, napríklad to vidíme pri ministerstve dopravy, tá je minimálna. A to tiež potom súvisí s motiváciou. Chceme pritiahnuť najlepších analytikov, ale keď nám dajú tú analýzu, tak sa potom na ňu v podstate politici vykašlú.
Takže mrzí ma to, ale je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. A napriek trošku dobrej vôle môžeme vidieť pri čítaní tohto zákonu snahu o nastolenie poriadku v štátnej službe, o nastavenie pravidiel fungovania všetkých zamestnancov v štátnej službe. Ale ja som naozaj pri prezeraní toho materiálu dúfala, že v tom nájdem jasné pravidlá odpolitizovania a skutočnej profesionalizácie štátnej služby. Bohužiaľ, toto, aj ako sme z úst kolegov počuli, sa naozaj týmto zákonom nedeje. A beriem to takisto za veľkú premrhanú šancu.
O tomto zákone ste hovorili už pred dvoma rokmi. Minimálne pred dvoma rokmi. A verím tomu, že radšej ste mohli ešte ďalšie dva roky počkať a pripraviť niečo poriadne ako zákon, ktorý len betónuje svojich politických nominantov, nominantov.

Ďakujem pekne za vaše reakcie, len chcel som ešte, som to nestihol všetko prečítať, že vlastne jak, jak sa naša vládna moc ide tváriť, teda že keď tam zvolí s týmto zákonom Radu pre štátnu službu, aký to bude teda nezávislý koordinačne monitorovací orgán, tak ja som tam spomenul iba to, že vlastne príslušný výbor, v ktorom má koalícia väčšinu, navrhne kandidáta potom väčšinovo, táto Národná rada bude voliť prvého člena. Ďalšieho navrhne verejný ochranca práv, ktorého táto koalícia bude čoskoro si voliť, takže takisto to bude ich človek, takže znova ich nominant, ktorého si následne väčšina tuná zvolí. Ďalšieho predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého si SMER v minulom volebnom období spolu s Frešom takisto zvolil. Štvrtého poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácii a rozvoja občianskej spoločnosti, ten, ktorého si vláda vyberie, znova koalícia, a piaty nominant má byť z Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí, vieme, že majú podpísanú družbu s vládnou, dominantnou vládnou stranou. Takže naozaj čisto potemkináda, že kde sa tu hráme na to, že tu bude niečo nezávislé, ale v skutočnosti to bude 5 nominantov, ich nominantov, ktorých tu väčšina v Národnej rade, znova, ich ľudí, ktorá je zložená z ich ľudí, si zvolí, a budeme sa všetci tváriť, ako tu máme Radu pre nezávislú štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe. Čisto zabetónovanie ich nominantov a mňa to veľmi, veľmi mrzí.
A veľmi ma mrzí to, čo som teda hovoril aj vo vystúpení, že nemáme tú ambíciu, aby sme mali tých najlepších zamestnancov v štátnej správe, aby sme im dali špičkové platy, aby nám odtiaľ neodchádzali. Alebo aby tí špičkoví ľudia, ktorí tam robia, aby nerozmýšľali nad tým, že kedy sa vyskytne príležitosť niekde v súkromnom sektore.
Týchto ľudí systematicky odtiaľ štveme preč, nechávame súdnych úradníkov a zamestnancov Finančnej správy robiť za almužny a potom sa čudujeme prípadom Bašternák.

Ďakujem. Pani predsedajúca, pán minister navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovolím si aj ja povedať, nie dlho, nejakých 5-7 minút, myslím si, že bolo už tu povedané toho dosť, ale tento zákon o štátnej správe týka sa prakticky aj mňa, pretože som tiež štátnym zamestnancom uvoľneným na výkon funkcie poslanca Národnej rady.
Bolo tu už dosť veľa povedané, aj to, čo ja som si myslel, že poviem, ale musím sa, budem sa venovať možnože trošku tak okrajovejšie alebo trošku z takej praxe, čo to znamená byť štátnym zamestnancom.
Tak v prvom rade by som chcel pánu Kaliňákovi odkázať, že, pán Kaliňák, chcel by som vidieť tých nie 700, pani Remišová, aj 750 mil., ktoré mali byť ušetrené, kde sú, akým spôsobom sa to nejak odzrkadlilo v našom rozpočte, kam tie peniaze išli. Pretože aj ja, keď si pozriem na môj úrad, z ktorého som vzišiel, z pozemkového, tak miesto jedného vedúceho má troch vedúcich a prakticky iba si prekladajú jeden papier cez druhý. A zdá sa mi, že aj úspory, ktoré tu boli slávnostne hlásené pred nejakými tromi rokmi, fakticky nijak ich nevidím. Pýtal som audit, aby nám tu bolo umožnené pozrieť, ktoré odbory v štátnej správe sú neefektívne, kde je veľa ľudí, kde už ani nedochádzajú ľudia, a ani toho som sa nedožil momentálne a môžem vám povedať, že napríklad v okrese Prešov budete na vklad čakať pol roka až trištvrte roka do katastra. A sa pýtam, toto je tá efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa?
Takže, vážení, v prvom čítaní, samozrejme, že mali by sme hovoriť o probléme, ktorý nastoľuje daný zákon, či vôbec máme alebo nemáme sa tomu venovať, ja si myslím, že máme, stopercentne, ale myslím si, že malo by to byť na väčšej nejakej diskusii aj opozičných poslancov, možno ktorí majú tiež dobré nápady, a preto hneď na úvod by som chcel navrhnúť pani spravodajkyni, že navrhujem, aby tento zákon bol vrátený späť na prepracovanie, takže aby ste dali o tomto mojom návrhu hlasovať pri hlasovaní.
A teraz sa pozrime, čo znamená štátna správa. Možnože som mal tú česť zažiť ešte prelomové roky 90., keď som v roku ’91 nastúpil na pozemkový úrad. Vtedy vznikali pozemkové úrady. Takže tvoril som určitú oblasť štátnej správy, ktorá sa kreovala. A viete, čo prvé bolo? Pracovníci, ktorí dovtedy pracovali na odboroch ochrany pôdneho fondu, ktorí tam už možno pracovali 15-20 rokov, prišli k nám, k novému úradu pozemkovému, či nechceme praktické skúsenosti. Či nechceme od nich niečo si prevziať. Ja, ako nastúpil som, som povedal, že super. A dodneska budem spomínať pána Becheru, ktorý už je nebohý, bol to jeden z mojich prvých vedúcich, ktorý prišiel a povedal, že, Martin, poď, on mal vtedy nejakých 45 rokov, ja som mu tam, mladý chlap, tam nastúpil ako 28-ročný, 29-ročný a prakticky on mi tie skúsenosti predal. On mi časť skúseností predal, z tejto štátnej správy tykajúcej sa ochrany pôdneho fondu.
A, vážení, o tom by mala byť aj štátna správa. Aby sa tu generačne odovzdávali, pretože tie zákony sa nemenia naruby, aspoň v štátnej správe, ja som teda v tej odbornej štátnej správe, sa nemenia o 360 alebo 180, nie, oni sa len modifikujú, ale ten základ tam je. Každý, kto ide do štátnej správy mal by mať jasno, že tam nejde ryžovať, ale ide zastupovať štát. Ide zastupovať štát a ide uvádzať zákony do praxe, ktoré sa jeho odbornosti týkajú. A, ja to zopakujem znovu, myslím, že za týmto pultom som to už raz povedal, pýtam sa, prečo by mal politický nominant ináč uplatňovať zákon, ktorý prijme Národná rada, ako nepolitický nominant. Predsa Národná rada prijme iba jeden zákon. Iba jeden zákon, a ako sa má uplatňovať, by mali ukázať vykonávacie vyhlášky, predpisy a ďalšie odborno-legislatívne danosti v danom zákone, ako sa s tým má v reálnom živote žiť.
Keď som sa to pýtal v minulom volebnom období predstaviteľa vládnej strany, ktorá je momentálne v koalícii s ďalšími, viete, čo mi bolo odpovedané? Pán poslanec, ako by sme ich vymieňali? Tých nepolitických nominantov. Nehnevajte sa, pani kolegyne, páni kolegovia, ale toto u mňa neni odborné riadenie štátu, toto je u mňa neodborné riadenie štátu a ja nechcem, aby tu bol iba politický štát, ja chcem, aby tu bol odborný štát v každej oblasti, a preto budem stále hlásať o odpolitizovaní štátnej správy. Áno, mal som tiež pod sebou niekoľko ľudí, neboli to stovky, boli to iba desiatky ľudí, keď som bol na krajskom pozemkovom, a musím povedať, že zažil som šok, keď sme tam dostali so vzdelaním na pozemkový úrad veterinárny lekár. No veľmi ťažko budete debatovať odborne s týmto pánom, a preto keď pán minister spomínal, že ideme odpolitizovať štátnu správu, tak ja som zvedavý, aký bude výsledok toho odpolitizovania, aký bude výsledok tej odbornosti, ktorú tiež tu bolo v úvodnom slove spomínané, a tá profesionalizácia.
Trošku budem polemizovať aj s kolegyňou Remišovou v jednom bode, a síce že dĺžka praxe nerozhoduje, no, vážení, u nás u pozemkárov, volám to familiárne u pozemkárov, dĺžka praxe rozhoduje, pretože nemáte na každom roku odborníka na pozemky, no nemáte. A na katastri máte to isté, na katastrálnom odbore. Áno, možnože na tých úradoch, kde vám menia rodné čísla a číslo rozhodnutia, áno, na každom druhom rohu môžete nájsť nezamestnaných do štátnej správy, ale na špeciálnych štátnych správach, v ktorých, hovorím, mám tu česť pracovať aj ja, nenájdete na každom rohu a tam je potrebná tá stabilizácia tohto kádru hlavne. Aby vedeli fundovane odpovedať a hlavne z vládneho rozhodnutia, ktoré sú, v každom jednom rozhodnutí sú jedinečné, neopakovateľné, hovorím, tam, tam nerobíte iba so sumami, tam robíte s celým komplexom zákonov, ktoré musíte v danom prípade dať do súvisu, a rozhodnúť veci. A tam je tá skúsenosť, koľkokrát ste boli na súde, koľkokrát ste boli na jednaniach s tými vlastníkmi, s tými katastrálnikmi z tých slovenských pozemkových fondov, a keď túto prax nemáš, nevieš, ako môžeš reagovať, a môžte si to čítať z kníh aj 350-krát, stále tá prax vám bude chýbať, a preto stopercentne budem hlasovať za taký zákon v štátnej službe, ktorý bude tento rast generačný upevňovať, aby sme mali jasno, že vychováme ďalšiu generáciu štátnych úradíkov, ktorí budú odborne riadiť tú svoju oblasť, v ktorej tam to je.
Musím povedať, že štve ma aj názov, ktorý sa bežne zaužíval, keď sme vstúpili do EÚ, oddelenie ľudských zdrojov. Mňa to ako človeka ponižuje, predsa človek neni zdroj. Človek je zdroj ako baterka, ktorú vyšťavíme a vyhodíme von? Nehnevajte sa, my sme keď mali oddelenia personálne, teraz máme oddelenia ľudských zdrojov. Takže ja k tomu tiež mám svoje výhrady, a myslím si, že človek má trošku vyššiu, mal by mať úctu, nie, že budeme hovoriť, že ty si zdroj a ťa vyšťavím a potom ideš do teplých končín. Nechcem hovoriť o päťdesiatnikoch, ktorí sú vyhodení v zo štátnej správy a nemajú sa kde uplatniť.
Keby som sa vrátil k tomu, čo tu už bolo spomínané, že áno, ja by som mať chcel najlepších z nášho národa, aby v štátnej správe, lebo, žiaľ, tí najlepší idú do súkromných sfér často. My ich v štátnej správe, ja som mal tú česť alebo stalo sa, že tých, ktorých ja som mal, že štyri-päť rokov učil, zrazu po štyroch rokoch odišli z pozemkového úradu a stál som proti nim na súde. Oni s tými vedomosťami brojili proti štátu a boli na opačnej strane. A to je veľký problém, vážení. My sme neboli v stave ich udržať.
Takže myslím si, že pokiaľ my dáme štátnym zamestnancom métu, garanciu, že budú môcť hájiť tento štát až do určitej možnože doby, pokiaľ nespravia nejaký, až taký nejaký prešľap, že ja neviem, že niekoho tam, že doslova, že zabijú alebo urobia nejaký trestný čin, tak budú môcť v tej štátnej správe byť a nebudú sa každé štyri roky báť, či ostanú, alebo neostanú, tak pokiaľ toto im budeme garantovať, tak myslím si, že bude tá štátna správa aj rásť, čo sa týka kvality aj odbornosti.
O platoch, to som už tiež tu hovoril, že ak má ísť dať pokutu 500 eur a on má v hrubom tiež 500, alebo teda v čistom 500, a keď má ísť dať takýchto pokút desať, a ten mu povie, tu máte 200 eura z každej tej pokuty, tak sa pýtam, zlomí alebo nezlomí sa? Čo urobí štátny zamestnanec? Čo mu garantuje štát? Nebude mu garantovať ešte ani ten minimálny dôchodok možno pri takomto príjme, keď pôjde do dôchodku, a tu je veľký problém, vážení, že my si nevážime tých, ktorí chcú dať možno svoju životnú know-how, teraz beriem ako vekovú, najlepšie roky života možnože pre ten štát, len ten štát ich nevie udržať.
Takže, vážení, tiež sa veľmi prihováram za to, aby v zákone, ktorý bude riadiť tento štát, to znamená tú štátnu správu, ktorú majú vykonať tie osoby, aby mali motiváciu takú, ktorou ich v tej štátnej správe udržíme nie na dva-štyri roky, ale na 20 rokov, na 30 rokov, a vtedy poviem, že áno, dobrá a riadená štátna správa.
A ešte jednu vec musím spomenúť, konflikt záujmov. No, to riešime ako (povedané so smiechom), že ja sa prihlásim, som v konflikte záujmov, a nič viacej? Mne tu nejako ako keby chýbala koncovka, ja keď som v konflikte záujmov, tak nemôžem to vykonávať proste, to má byť koniec, hej, musím to zmeniť niečo, v čom som v konflikte záujmov, ale u mňa sa to proste nerobí a to je veľký problém. To, že sme momentálne špeciálne štátne správy dali pod jednu strechu, osobne som zažil reformy v ’94., v ’95., v osobitných reformách, budem tvrdiť stále, že špeciálna štátna správa mala podľa mňa väčšiu takú výpovednú hodnotu a trošku tej hrdosti u vás bolo, že áno, tu sú lesáci, tu sú pozemkári, tu sú katastrálnici, tu sú životňáci. A myslím si, že v súčasnosti to, čo bolo sľubované pri tejto reforme ESO, nebolo vôbec splnené. Mnohí zamestnanci v štátnej správe, ktorí boli na iných odboroch a v živote neboli na súde, neobhajovali svoj, svoje rozhodnutie na súde, majú vyššie platy ako tí, ktorí na ten súd chodia za tých 500 eur v čistom. A keď takto má byť aj v budúcnosti, tak ja kategoricky dvíham ruku, že nie. Nie a ešte raz nie.
Už nehovorím o finančnom ocenení v rámci regiónov. Lebo ja, to je veľký problém. A o tom nechce hovoriť nikto. Ale je to fakt, a keď bude treba, tak prinesiem aj dôkazy, keď niekto nechce veriť, a to je ďalší problém, ktorý by mal zákon o štátnej službe riešiť.
Takže, vážení, niekoľko mojich takýchto postrehov, možnože pánu ministrovi k niečomu prispejú alebo možno dajú nejaký podnet, čo by sa malo ešte možnože nad čím zamyslieť, pokiaľ budem mať možnosť, tak, samozrejme, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania, sa pokúsime niečo pripraviť a chcem veriť, že každé zákony, ktoré tu budú prijímané, a to je jedno, z akého rezortu, že budú skvalitňovať život našim občanom, nie ho komplikovať. A pokiaľ by to mal byť zákon o štátnej správe, tak aby sme na tú štátnu správu boli hradí a aby ten štát tí zamestnanci štátnej správy hájili tak, ako sa má hájiť, a aby sme nemuseli sa potom znovu ho novelizovať behom dvoch-troch rokov aj päťkrát-šesťkrát, lebo potom sme asi urobili zlú tú prípravnú prácu, a prakticky máme veľký problém, aby sme to dali do nejakého zdarného finišu.
Takže končím tak, ako som zvykol, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý Martin, tá úvaha o ľudských zdrojoch ma doviedla k zamysleniu sa nad tým, ako sa tie pojmy za môjho života vyvíjali.
V rannej mladosti sme mali kádrové a kádrováka, pretože, a teraz je otázka, komu patrí primát v tomto, kádri rozhodujú všetko, hovoril na jednej strane autokoncernista Ford a na druhej strane nesmrteľný Josif Vissarionovič Stalin. Existovalo potom aj osobné, ktoré sa potom nazvalo nóblovo personálne, tak potom boli personalisti, no a teraz sme v ľudských zdrojoch, to ma napadá taká fotografia, kde jeden človiečik kope jamu a okolo neho stoja marketingový odborník, manažér ľudských zdrojov, psychologický poradca a pozerajú na to, ako kope tú jamu, ale to je len taká drobná spomienka.
Pokiaľ ide o tú štátnu správu, nepochybne, keby sme vybrali to dobré z rakúskej c. a k. byrokracie, kde človek rástol praxou a mal v podstate definitívu, jak sa tomu hovorilo, bolo by to niečo dobré, a pokiaľ ide o tú, ten spor s Veronikou Remišovou o tom, či je prax potrebná, prax je, samozrejme, potrebná a človek s istou praxou je tým najlepším, ja som sa len vždy bránil tomu, že bezpodmienečne je dĺžka praxe lineárne spojená s kvalitou. Ja si myslím, že mnohé práce, napríklad ty na pozemkovom úrade alebo inštrumentárka na operačnej sále po istom čase zvládne problematiku a potom už len záleží na tom, či je vypálená alebo nevypálená, to znamená tá prax nie je do smrti lineárne rastúca.
A pokiaľ ide o tú, a teda ten vzťah k tej, k tomu miestu, ak má ten človek istotu, tak, samozrejme, presne ako hovoríš, je nádej spoliehať sa na to, že podá dobrý výkon.

Áno, ďakujem pekne, pán kolega, myslím si, že si to zhodnotil správne, máš možnože tiež kopu praxe, takže ďakujem pekne za tvoju pripomienku.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Ja by som to chcel tak stihnúť do toho hlasovania, takže pokúsim sa byť stručný.
Ja som veľmi vďačný za to, čo tu povedala aj kolegyňa Remišová a veľmi dobre to doplnil aj kolega Fecko a kolega Matovič. Ja skúsim možno ešte pár takých konkrétnejších vecí a možno to tak zhrnúť.
Ja osobne tiež si myslím, že štátna správa, by som to nazval, že krváca, že naozaj vidíme, že táto oblasť je veľmi zanedbaná, a na to, aby fungoval tento štát dobre, naozaj potrebujeme kvalitných, kvalifikovaných, dobre ohodnotených a spokojných ľudí, ktorí túto prácu robia radi a robia ju dobre ohodnotenú, lebo vtedy človeka tá práca baví, ak za to dostáva aj patričnú odmenu a nemusí sa zaoberať tým, že či má dostatok na prežitie, a môže sa plne sústrediť na prácu. Čiže toto je podľa mňa úplne, úplne kľúčové, a preto aj trošku tak ma mrzí alebo myslím si, že, že aj tento zákon ide tak po povrchu.
A ja osobne si myslím, že toto je naozaj tak veľká oblasť, ktorá by si zaslúžila veľkú reformu. Tí ľudia v tej štátnej správe by si to podľa mňa zaslúžili, a ak ich poznáte a pohybujete sa medzi nimi, tak určite poznáte tie problémy a ja možnože niektoré z nich aj spomeniem. Ale myslím si, že aj ľudia v krajine by si to zaslúžili, pretože máme, myslím, že právom očakávania na to, aby štátna správa dobre fungovala, ale tie očakávania, keď sa, keď sa aj opýtate ľudí alebo by ste si robili taký prieskum, tak by ste zistili, že verejná mienka práve na týchto pracovníkov nie je moc dobrá. Myslím si, že je trošku aj krivdivá, že krivdíme tým ľuďom, lebo sú to dva pohľady. Jeden je pohľad ľudí zvonku, ktorí možno nevidia až tak hlboko do tej štátnej správy, a potom sú tu ľudia, ktorí sú priamo z tej štátnej správe a vidia do toho veľmi hlboko.
Tí ľudia, ktorí sú zvonku a nevidia dostatočne do toho, tak budú možno tak, tak paušálne všetkých hádzať do jedného vreca a povedia, a sú to darmožráči alebo sú to, teda len tam vysedávajú na kávičkách, dajú si úradné hodiny dvakrát do týždňa a zvyšok sa len flákajú a podobne a podobne. Ale... A zase keby sme sa pozreli na tú prácu, na ten pohľad zvnútra a opýtame sa tých ľudí, tak zistíme, že mnohokrát tí ľudia sú zaplavení prácou, nevedia, kde im hlava stojí, a preto nedokážu tie procesy urýchliť, resp. tú prácu urobiť rýchlo. Ale keď sa začnete s tými ľuďmi rozprávať, zistíte, že nie je to ani v tom, že by boli leniví, ale mnohokrát tie procesy, ktoré fungujú na týchto pracoviskách, sú ťažko zastaralé.
A práve aj to, čo hovorila kolegyňa Remišová, že máme tu elektronickú verejnú správu, ktorá, žiaľ, stále nie je funkčná. Poviem len jeden príklad z jedného pracoviska, kde som sa rozprával. Bola zavedená elektronická, elektronické podávanie žiadostí. Toto elektronické podávanie žiadostí prinieslo o jeden administratívny krok navyše, pretože tá prepojenosť - a toto je subjekt štátnej správy - tá prepojenosť tam nefunguje a ten pracovník, ktorý keď prijme to podanie fyzicky od človeka už vytlačené, má o jeden krok menej, ako keď ho prijme elektronicky, pretože si ho musí vytlačiť a znovu ho naťukať do svojho systému, pretože to elektronické prepojenie toho, čo zadal klient, občan, sa mu proste tam nezobrazí a nefunguje mu to. A toto je, toto je len, len malá odrobinka toho, ako naozaj tu mnohé, ako nám tu tá elektronická verejná správa stále nepomáha a neprináša tú žiadanú efektivitu. A preto ľudia musia, pracovníci v štátnej správe mnohokrát musia vykonávať zbytočné administratívne kroky, ktoré spomaľujú procesy, ktoré spomaľujú ich prácu, a preto sú ňou zavalení. A navonok to pôsobí, že nič nerobia. Čiže keď sa naozaj pozrieme dovnútra, zistíme, jaká je tu disproporcia medzi vnímaním ľudí, ktorí sú v nej, a medzi vnímaním ľudí, ktorí na to hľadia zvonku z pohľadu zákazníka a majú na to právo. Zákazník - občan má právo na to, aby dostával kvalitné služby od štátnej správy.
Ale, takže keby sme si to zhrnuli, čo je úplne dôležité? (Ruch v sále.) Elektronická verejná správa, funkčná, plne funkčná, tak, aby sa nemuseli vykonávať opakované kroky.
Po druhé. Personálny audit. Hovorila o tom aj kolegyňa Remišová. Pri každom pracovnom obsadení rozhodujú dve veci, je kvalita zamestnanca, ale, samozrejme, je aj mzda a v konečnom dôsledku počet. Veľa sa tu hovorí o počte zamestnancov, ale ten počet nemôžme stavať len tak, by som povedal, na..., od zeleného stola, ale musíme sa pozrieť práve na tie procesy, či tie procesy zodpovedajú, či tie procesy sú efektívne. Čiže keď prídu efektívne procesy, budú môcť byť aj efektívne počty, keď tak poviem. A toto nám môže vyskočiť, že my potom budeme mať dostatok prostriedkov na to, aby sme ľudí dostatočne aj zaplatili. A tí ľudia si zaslúžia byť dostatočne zaplatení, pretože v súkromnej sfére potom za porovnateľnú prácu dostanú omnoho viac. A to je hanba.
Ja si myslím, že to je hanba, aby človek, ktorý odovzdáva tú istú kvalitu práce a robí ju v štátnom záujme v prospech miliónov občanov, dostával nižšiu mzdu len preto, že je v štátnej správe. (Ruch v sále.) Takže toto, myslím si, že tuto je tá veľká krivda. Takže tí ľudia by mali byť zaplatení. A práve tak, jako aj hovoril kolega Fecko, práve tam je potom tá diera pre to pokušenie, ako si vykompenzovať, a to je mnohokrát aj tlak zvonku. Tí ľudia to môžu myslieť aj úprimne a nechcú zobrať ten úplatok, ale keď niekto do vás stále búši a chce vám ten úplatok dať na to, aby ste mu vyhoveli, tak musíte mať veľmi silný charakter, aby ste tomu odolali. A toto je tiež veľmi náročné. Ďalšiu vec, čo by som chcel povedať, čiže ľudia nie sú dostatočne zaplatení, sú zaplavení zbytočnou prácou.
Kariérny rast. Toto je podľa mňa ďalšia oblasť v štátnej správe, ktorá by mala byť veľmi konkrétne podrobená analýze a reforme, pretože naozaj je tu, a musíme povedať, toto je také naše ešte, žiaľ, zatiaľ slovenské, taký ten klientelizmus. Na jednej strane je to možno strach, že kam tých ľudí pošleme, čo s nimi bude, tak ich proste nejakým spôsobom strpíme alebo upraceme. A na druhej strane, a toto by som povedal, že toto je opäť veľká oblasť v tom, že dnes profesionálne personálne agentúry, ktoré sa venujú naozaj rozvoju personálnych zdrojov, vedia nasmerovať ľudí do oblastí, v ktorých tí ľudia sú dobrí.
My vieme, že aj dnes na Slovensku pracuje mnoho ľudí v oblastiach, na ktoré sa nehodia, ale robia ich preto, lebo sú buď dobre zaplatení, alebo sú to naozaj miesta v štátnej správe a proste sú tam nejakým spôsobom uprataní, len aby mali nejaké teplé miestočko. A hoci je aj podhodnotené. A takíto ľudia, by som povedal, práve deformujú tie normy, lebo oni sa uspokoja radšej aj s takou úplne podhodnotenou mzdou, ako hovoril kolega Fecko, 500 eur v čistom, len aby tam mohli nejakým spôsobom prežiť, lebo si nevedia predstaviť, čo by na trhu práce robili, lebo nikto na trhu práce im nevie povedať, že tak máš talent na toto a na toto, tak poď to rozvíjať a budeš, budeš odborníkom na tú vec. Budeš buď remeselník, teda keď nemáš na to, aby si robil vysokoškolskú prácu, tak budeš možno výborným remeselníkom, že pomôcť tým ľuďom naozaj rozpoznať to ich obdarenie, a v tom nech sa rozvíjajú. Ale nech nezaberajú miesto, kde sa nehodia. A povedzme si na rovinu, dneska sa to deje. Dneska sa to naozaj deje. Dneska je štátna správa tak spolitizovaná, že mnohokrát až o referentské miesta sa rozhoduje politicky. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Referentské miesta sa dosadzujú politicky. Veď to je úplne absurdné. A načo? Veď dajme kvalitných ľudí.
A naozaj teraz by som chcel povedať... Neviem, ako sme na tom s hlasovaním, že či ešte môžem chvíľku pokračovať, kým dôjdu všetci alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
My sme na tom s hlasovaním dobre. Otázka je, ako ste na tom vy s hlasom? (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Heger, Eduard, poslanec NR SR
No ja s hlasom som, no tak, že ešte... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ešte dohovorí pán poslanec, tak dajme mu ešte pár minút. Ďakujem pekne.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ak mi dáte ešte pár minút, tak to už fakt uzavriem.
Poslednú takú jednu skúsenosť chcem povedať. Pracoval som svojho času na ministerstve obrany a zažil som, ako sa reformovali ministerstvo obrany a vôbec ozbrojené sily, a musím povedať, že jednu vec, ktorú som si odniesol ako takú veľkú skúsenosť, je, a neviem, možno, možno to poznáte, možno o tom viete, možno o tom neviete, ale v našej, v našich ozbrojených silách máme tzv. dôstojnícky zbor a máme poddôstojnícky zbor. A ono niekedy máme pocit, že ten poddôstojnícky zbor, že to sú takí akože nižší, takí akože nižší dôstojníci, takí zbytoční ľudia. V skutočnosti poddôstojníci sú, poddôstojnícky zbor sú úplne kľúčoví ľudia pre život a zdravie ozbrojených síl. Totižto funguje to tak, že keď mladý absolvent vysokej vojenskej školy skončí, dnes skončí s hodnosťou poručík, a prichádza riadiť najmenšiu jednotku, ktorá je čata. Ale čata pozostáva už zo, ak sa nemýlim, zo 40, áno, 40 vojakov, a ak by tu bol minister obrany, by ma opravil, 40 vojakov, ktorým velí alebo on im úplne nevelí, ale drží úroveň tej jednotky, je veliaci poddôstojník. Veliaci poddôstojník je skúsený človek, ktorý s tou jednotkou žije a vychováva ju dlhé roky. A keď tam príde mladý poručík, ktorý je síce dôstojník, má tzv. nulovú autoritu u toho družstva, iba tú, že z funkcie rozumejú, že je dôstojník a že ho budú počúvať, ale v skutočnosti mu tú autoritu tam zabezpečuje ten veliaci dôstojník. A to je práve a tuto vidím práve aj pri dnešnom politickom systéme, áno, máme politické nominácie a niektoré sú naozaj veľmi dôležité, ale práve v porovnaní tá paralela s tými poddôstojníkmi, tí odborníci v tej štátnej správe, ktorí sú tam dlhé roky a poznajú ten rezort od A po Z, každú skrutku.
A povedzme si na rovinu, keď minister príde do nejakého rezortu, a väčšinou ministri nie sú z tých rezortov, tak nemôžu poznať, musia sa oprieť o expertízu ľudí zo štátnej správy. A práve toto by mali byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, ktorí sú tam dlhodobo a poznajú ten rezort naozaj od A po Z. A o týchto by sa mal oprieť. A toto je podľa mňa aj pointa, ako by sme mali dbať na kariérny rast ľudí v štátnej správe. A preto táto, táto oblasť je tak kľúčová, že si zaslúži kvalitnú, naozaj kvalitnú reformu, ktorá tu úplne určí nový smer pre riadenie tejto krajiny, pretože na tomto mnohokrát krvácame.
A ja to zopakujem na záver, že vy, ktorí ju poznáte, a vy, ktorí ste v koalícii a spolupracujete s ľuďmi z ministerstiev a podobne, určite poznáte tie príbehy, kde naozaj tí ľudia sú mnohokrát buď preťažení, alebo nemajú dostatok kvalitných ľudí, nemôžu sa ich zbaviť, lebo sú to politické nominácie a podobne, a v konečnom dôsledku na to doplácajú bežní ľudia, ktorí sa nedostanú k takým výsledkom štátnej správy, ako by mohli. A to asi všetko, čo som k tomu chcel povedať, takže ďakujem vám.
Pán minister, ja ak môžem sa pridať k tomu apelu. Chápem, že tento zákon už tu máme, prebehne prvým, druhým čítaním a podobne, ale ja by som tak ľudsky chcel vyjadriť, že, že naozaj toto je veľká oblasť a máte pred sebou celé volebné obdobie, a ja by som vás chcel do toho tak povzbudiť, že, že zahryznite sa, prosím, do tejto oblasti poriadne, pretože všetci to potrebujeme, aby, a tí ľudia to potrebujú, aby tam bolo zdravé pracovné prostredie, aby tu nebol taký veľký nepomer medzi súkromnou sférou a štátnou správou. A naozaj už si predtým nezakrývajme oči a nesnažme sa pozerať na to, že á, šak nejako dobre bolo, dobre bude, nejak to ušmodrcháme. Proste, poďme to urobiť poriadne, prekopať, pretože ja myslím, že aj táto krajina to nevyhnutne potrebuje.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, čakali sme, kto nakoniec príde s tou loptou a urobí ten slávnostný výkop. Tak medzi nami, ja som čakal, že minister vnútra. Ešte som nepočul, že by sa minister sociálnych vecí zaoberal štátnou a verejnou správou, ale nech sa páči, je to vaša voľba vo vláde.
O čo ide. Pripomeniem. Odpolitizovanie štátnej a verejnej služby bolo podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Bolo to obsahom Acquis communautaire. Bol som vtedy poslanec a pamätám si, ako sme to chystali. Napokon Dzurinda a jeho vláda odsúhlasili zákon aj úrad pre štátnu službu. Boli sme prijatí do Európskej únie. A ako známi stredoeurópski podvodníci sme potom tento úrad zrušili. (Reakcia z pléna.) Dzurinda. Dzurinda. Áno, nebojte sa, ja nemám problém povedať pravdu. Sám ho založil a sám ho aj zlikvidoval. A odvtedy sme sa ponorili znovu do straníckeho protekcionizmu, korupcia sa rozmohla v krajine nebývalým spôsobom a verím, že aj vo vašej strane máte veľa ťažkostí s tým, ako vysvetliť polokvalifikovaným ľuďom, že strana nie je, nie je náborová kancelária pre dobré alebo menej dobré, ale v každom prípade teplé úradnícke miesta.
Toto som čakal v tom zákone, pán minister, a kým tam nebude odpolitizovanie štátnej aj verejnej správy, dovtedy budem upozorňovať, že sa udial podfuk, že tuná je verejná a štátna správa závislá od strán, úradníci vydierateľní, a preto ustrašení, neefektívni, nesebavedomí a, bohužiaľ, aj často korupční.
Nebudem nikdy hádzať všetkých do jedného vreca. Je tu veľa slušných a dobrých úradníkov na každej úrovni. Ale my ich priam odrádzame od slušnosti, lebo nemajú definitívu, nemajú istotu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že tak veľmi dobre vystihol problémy, ktoré naša štátna správa má, a veľmi dobre pomenoval problém politizácie štátnej správy, kedy vlastne v štvorročných cykloch vyhadzujú, sa vyhadzujú ľudia až od podlahy, a máme nedostatok odborníkov v štátnej správe. A ak chceme tento štát riadiť dobre, tak štátna správa je prvým krokom, kde musíme začať.
Ďakujem.