10. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod musím povedať, že som naozaj šťastný, že túto schôdzu v danej chvíli vediete práve vy, keďže ste spomínali, že som váš obľúbenec. Musím vás ale sklamať. Ja rovnaké sympatie k vám neprechovávam, teda sa na tejto téme asi nezhodneme.
Musím poďakovať predrečníkovi Rasťovi, ktorý fantasticky, naozaj výborne zhrnul zhubnú a odpornú činnosť mimovládnych organizácií aj na Slovensku, ale aj v celej Európe. Zhrnul, v čom spočíva to nebezpečenstvo zahraničím platených agentov, ktorí pôsobia na Slovensku. Ako rozkladajú spoločnosť, propagujú zvrátené hodnoty, propagujú úchylov, rôznych sexuálnych deviantov a snažia sa zničiť všetko to, za čo naši predkovia bojovali.
Ja sa trošku hlbšie dotknem niektorých tém a niektorých aktivít, ktoré tieto mimovládne organizácie vykonávajú aj na Slovensku a trošku lepšie ich rozoberiem. Napríklad tá pomoc utečencom, takzvaným utečencom, pretože všetci vieme, že drvivá väčšina z nich sú mladí, statní a bojaschopní chlapi. Tak tieto mimovládne organizácie financované Georgeom Sorosom po celej Európe ale i na Slovensku financujú a pomáhajú islamským radikálom dostať sa do Európy. Pomáhajú im vybaviť si občianstvo, vybaviť si azyl a prenikať na európsku pôdu a následne sem páchať svoje teroristické útoky, vraždiť ľudí, prepadávať ich a znásilňovať ženy, zabíjať deti.
Áno, aj toto je jedna z činností mimovládnych organizácií a myslím si, že nie je nič zlé na tom, ak občania aj Slovenska budú vedieť, že týchto ľudí, ktorí propagujú tieto zvrátenosti, ktorí vraždia Európu ako takú, ktorí nenávidia biele európske národy, platí niekto zo zahraničia, že to nie sú naši domáci ľudia, ale že sú to zahraničím platení agenti.
Jedna z tých činností je rovnako podpora LGBTIQRST, neviem, koľko ďalej písmen tam je, myšlienok, a práve jednou z takých hlavných aktivít na Slovensku je organizácia, spoluorganizácia samozrejme s požehnaním a s podporou americkej ambasády, toho úchylného pochodu, ktorý oni nazývajú PRIDE. PRIDE po anglicky znamená hrdosť. Ja sa pýtam, akú hrdosť má chlap, ktorý v kožených slipách pochoduje po námestí a dobýva sa za nejaké svoje práva? Nepoukazuje na nič iné, len na to, že to nemá v hlave v poriadku, že je to deviant a úchyl. A ak takýmito spôsobmi, takýmito prostriedkami chcú bojovať títo ľudia za svoje práva, bojovať za nejakú akceptáciu svojho úchyláctva v spoločnosti, no tak to robia veľmi zle.
Ako povedali moji predrečníci, ja neviem, čoho sa obávate? My nechceme mimovládne organizácie zakázať, nechceme im nijako sťažiť ich činnosť. Chceme len, aby občania Slovenskej republiky vedeli, kto vás platí, kto za vami stojí a koho pieseň spievate. To je tak všetko.
Ďakujem.

Pán poslanec Drobný.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, keď na verejnosť prenikli informácie o našej legislatívnej aktivite, dostával som veľmi často otázku od verejnosti, kedy sa konečne začne prerokovávať ten náš slovenský FARA zákon o zdroji informácií a tzv. propagande šírenia mimovládnymi neziskovými organizáciami.
FARA zákon bol v Spojených štátoch amerických prijatý v roku 1938 ako odpoveď na nemeckú propagandu. Sloboda slova v Spojených štátoch už vtedy bola a stále je na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Vlastne po tomto týždni, po schválení tzv. extrémistického zákona je radovo na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Kľudne mohli v roku 1938 americkí zákonodarcovia schváliť zákon obmedzujúci slobodu slova, ako to hanebne urobil tento parlament v utorok. Lenže sloboda slova bola pre väčšinu amerických zákonodarcov príliš posvätná, aby problémy s nemeckou propagandou riešili obmedzením občianskych práv svojich občanov. Oni na rozdiel od slovenského parlamentu práva občanov posilnili. Nešli cestou trestných stíhaní za názor, stanovili pre tých, čo sa snažili formovať verejnú mienku, povinnosť označiť zdroje svojho zahraničného financovania.
"Koho chleba ješ, toho pieseň spievaš", hovorí príslovie. Americká verejnosť má dnes na rozdiel od verejnosti slovenskej právo sa dozvedieť, kto za konkrétnou mimovládnou neziskovou organizáciou stojí. Keďže americká verejnosť pozná zdroj informácií a identitu osôb, ktorých cieľom je ovplyvniť, je ju ovplyvniť, môže oveľa lepšie kriticky vyhodnotiť podsúvané informácie. Nie je trestaný za názor, ale väčšina, väčšia informovanosť verejnosti. To by bola odpoveď od amerických zákonodarcov na vzniknutú situáciu. Vďaka zákonu FARA napríklad americká verejnosť dnes vie, že politika USA je významne ovplyvňovaná moslimskými sponzormi.
Nemá význam, aby som tu detailne rozoberal americký zákon. Plus-mínus podobne rieši prakticky rovnaký spoločenský problém, aký dnes máme na Slovensku. A nielen na Slovensku. Mimovládne neziskové organizácie začali negatívne zasahovať do chodu, do chodu mnohých krajín. Niekde viac, niekde menej ovládli tvorbu médií, politické strany, vrcholových politikov a majú snahu riadiť politiku celých krajín, ba aj Európskej únie ako takej.
Napríklad v Izraeli prebehla ohľadom registrácie mimovládnych neziskových organizácií dôsledná a dlhá diskusia. Názory v nej boli rôzne, ale nakoniec Izraelský parlament prijal ešte tvrdšiu verziu zákona, ako majú Spojené štáty. Účel zákona je ale rovnaký - transparentné informovanie verejnosti o úlohe zahraničných sponzorov pri financovaní a podpore mimovládnych neziskových organizácií. V diskusii prípravu zákona zjednodušili. V roku 2012 prakticky prevzali americký vzor.
Na Slovensku tento navrhovaný zákon môže pomôcť aj samotným mimovládnym organizáciám. Dnes je slovo mimovládka medzi bežnými ľuďmi už ako nadávka. Občas občan rozlišuje medzi mimovládkami pofidérnymi, štedro dotovanými zo zahraničia a tými ostatnými, ale naozaj už len občas. Väčšinou je mimovládka považovaná za niečo pre spoločnosť zlé a spoločnosti ako takej škodiace.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, samozrejme, je mi jasné, že sú tu medzi nami aj takí poslanci, čo sú vo svojej podstate vyslanci mimovládnych neziskových organizácií v tomto parlamente. Hlasovanie o predloženom zákone naznačí, koľko ich tu takých je.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Mazurek.

Kolega Stano, pekne si upozornil na to, že trafená hus zagága a práve presne tí ľudia, ktorých sa tento zákon dotýka, ktorí by sa pred slovenskými občanmi museli spovedať, že sú zahraniční agenti, že sú platení zo zahraničia a na Slovensku vykonávajú vôľu niekoho úplne iného a za peniaze predali svoje vlastné duše, tak tí najviac vyskakujú voči tomuto zákonu. Aj vďaka tomu, že dnes máme v tomto pléne rozpravu o týchto dvoch návrhoch zákonov, môžme vidieť, koľko vlastne takýchto zahraničných agentov už preniklo až do najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Ako veľmi je náš najvyšší zákonodarný zbor infiltrovaný ľuďmi z prostredia týchto mimovládnych organizácií a aký veľký v podstate vplyv na Slovensku majú. Títo ľudia navrhujú zákony, hlasujú za nich, ovplyvňujú verejnú mienku, ako sme už hovorili, dostávajú nadštandardný priestor v médiách a pritom tie média častokrát vlastní ten istý človek, teda George Soros, ktorý napríklad nedávno kúpil v Poľsku celé jedno vydavateľstvo, ktoré vlastní najväčší liberálny týždenník, ktorý v Poľsku vychádza.
A takto postupne tieto mimovládne organizácie a títo zahraniční agenti presadzujúci rozvrat tradičných hodnôt, rozvrat Európy, rozvrat kresťanstva, našej viery, všetko toho, za čo naši predkovia tisícročia bojovali a státisíce a milióny ich padlo pri bránach Európy voči inváziám afrických a ázijských imigrantov, tak presne za to, presne to isté tu dnes oni pretláčajú a my môžme urobiť najmenej, a to je, keď poukážeme občanom Slovenskej republiky, Slovákom, kto sú tí ľudia, čo sú zač a ako si vravel, koho chleba jedia, toho pieseň spievajú.
Ďakujem.

Do rozpravy pani poslankyňa Grausová. Pani poslankyňa tu nie je.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k navrhovaným dvom návrhom zákona, ktoré máme v tejto chvíli možnosť prerokovávať spoločne. Sám som sa seba pomerne dlho pýtal, čo, prepánakráľa, viedlo k zlúčeniu tejto rozpravy? Tí, ktorí čo i len trošičku tušíte, čo je lobing a aký dôležitý je lobing ako nástroj boja proti korupcii, mi akiste dáte za pravdu, že tu niektorí nepochopili, čo to vlastne lobing je, a to napriek tomu, že keď som si pozeral návrh zákona o lobingu z dielne politického hnutia SME RODINA, tak vykazoval všetky prvky toho návrhu zákona, ktorý sme tu už raz v roku 2004 mali. Dokonca ešte aj v dokumente je vidieť rovnakého autora. Snáď s niektorými zmenami je to presne to isté, čo už raz do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky neprešlo. Napriek tomu som sa úprimne potešil, že tu máme skupinu poslancov, ktorá chce riešiť otázku lobingu.
Lobing je totižto vo verejnej politike mimoriadne dôležitý. Nestotožňujem sa s tým, čo povedal pán Kotleba a teda, že keď nás niekto má presviedčať, tak musí využívať korupčné praktiky. Práve o tomto totižto lobing je. Lobing totiž vymedzuje pomerne jasnú hranicu medzi tým, čo je ešte korupcia, čo je klientelizmus a čo už je lobing a lobistická aktivita. Bohužiaľ, zdá sa, že to niektorí vôbec nepochopili. A je zrejmé, že to nepochopili tak zásadne, že boli ochotní súhlasiť s tým, že tu zlúčime rozpravu s niečím, čo slušný človek hádam nemôže ani pochopiť.
Tu by som sa rád opýtal navrhovateľov, že ak označovanie "zahraničný agent" je podľa nich prvým krokom, aké majú byť tie ďalšie kroky? Budeme označovať ľudí žltými hviezdami? Aj to sme tu už v tejto republike mali. Takže rád by som dostal možno aj na túto otázku odpoveď. A keď tu kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko hovoria o tom, že tu bola nejaká FARA, áno, bola v roku 1938. V roku 1941 na Slovensku bol prijatý Židovský kódex, chceme sa k nemu vracať? A ak hovoríme o FARE, akoby náhodou ste zabudli povedať, že v Spojených štátoch amerických v roku 1946 schválili iný lobistický zákon, ktorý sa volal FRLA a v roku 1995 ďalší lobistický zákon, ktorý sa volal LDA. To sú skratky, samozrejme, na tie sa už neodvolávate, ale to sú práve tie, ktoré presne riešia hranicu medzi lobingom a korupciou. Preto považujem lobing za dôležitú aktivitu a preto považujem to, že tu dnes spájate lobing s niečím, čo zo Slovenska má urobiť ruskú guberniu, za mimoriadne nešťastnú medvediu službu, tomu, čo lobing vlastne znamená.
Veľmi zaujímavé sú v tejto súvislosti aj odvolávky nielen na Spojené štáty americké, ale na niektoré iné krajiny. Ako správne poukázal kolega Dostál, v Izraeli je situácia taká, že krajina je obklopená v podstate permanentne svojimi nepriateľmi a je v podstate permanentne vo vojenskom konflikte. Pochopiteľné, že sa proti infiltrácii, ktorá tu už tiež dneska odznela, musia nejakým spôsobom brániť.
Ale omnoho zaujímavejšie je v tejto súvislosti odcitovať jedného z navrhovateľov tohto návrhu zákona pána Uhríka: "Putin zakázal v Rusku mimovládky financované zo zahraničia a pracujúce v prospech cudzích záujmov a urobil dobre. Najvyšší čas, aby sme tak spravili aj na Slovensku." Takže prvý krok je označením za zahraničných agentov, druhý krok bude zákaz. Pýtam sa, aký bude tretí krok?
Alebo ďalší citát: "V Rusku sa už dnes mimovládne organizácie, ktoré sú financované v prevažnej miere zo zahraničia, musia označovať ako cudzí agent. Je preto potrebné, aby si bežní Rusi mohli uvedomiť, že názory, ktoré od týchto mimovládok aktivisti vychádzajú, môžu byť na prospech iným krajinám, v záujme iných vlád a teda im ako Rusom na škodu."
A prečo by to nemalo byť presne opačne? Prečo by práve tieto názory o, napríklad o otvorení spoločnosti, ktorú ste tu tiež niekoľkokrát spomínali, nemal byť v prospech Ruskej federácie? Ja sám patrím k obdivovateľom ruskej kultúry a ruskej spoločnosti. Mám množstvo priateľov z Ruskej federácie a keď sa s nimi rozprávam o otvorenej spoločnosti, mnohí z nich len zalamujú rukami. Áno, to je presne to, čo by sme chceli. Bohužiaľ, v našich podmienkach je to takmer nemysliteľné. Ale my sa ideme pozerať na podmienky, z ktorých mnohí ľudia utekajú.
Zároveň ma zaujalo aj to, ako nám bol predstavený tento návrh zákona. Mám teraz na mysli zákon, ktorý má označovať mimovládne organizácie financované zo zahraničia ako zahraničných agentov, kde sa okrem iného hovorí o tom, že tieto neslúžia v prospech slušných pracujúcich a bielych Slovákov. Mám tomu rozumieť tak, že tí, ktorí nie sú bieli alebo nie sú Slováci, nemôžu byť slušní a nemôžu byť pracujúci? Toto by bolo tiež celkom zaujímavé vysvetliť a potom sa niet čo čudovať, že sú tu takí, ktorí vás označujú za fašistov.
Keď už hovoríme o tom lobingu a o tom, ako nám bol predstavený zo strany ďalšieho navrhovateľa pána Krajniaka, mňa by zaujímalo, ako vy si predstavujete definíciu lobingu, lebo tú, ktorú ste odkopírovali od Dana Lipšica, považujem za jednu z tých vydarenejších, ale fakt je ten, že existuje niekoľko rôznych druhov zákonov, ktoré o lobingu hovoria pomerne presne a ktoré ho zadefinovávajú pomerne presne. Realita je taká, že vy ste to obmedzili v podstate na lobing v Národnej rade Slovenskej republiky. Hovorili ste o tom, že vám nevadia ochrancovia prírody, že vám nevadia možno okrášľovacie spolky, sám som podpredsedom jedného z nich. A verte mi, že to stojí permanentnú námahu lobovať v prospech naše záujmy, aby sme niečo mohli vyčistiť a aby nám napríklad na tieto naše aktivity mesto uvoľnilo pár hrablí, alebo nejakú tú farbu so štetcom. Takýto lobing vás nezaujíma? Ako ste naznačili nie, toto podľa vás lobing nie je.
Ale prečo potom robiť návrh zákona o lobingu, keď vlastne kvôli pár možno chorým stromom podpálime celý les, že áno? Ak ste chceli skutočne seriózne o lobingu diskutovať, osobne poznám niekoľko ľudí, ktorí sa tomu venujú profesionálne, či už sú to lobisti, alebo o lobingu podobne ako ja niekoľko rokov prednášajú na univerzite. Veľmi rád by som si s vami prešiel veľmi konkrétne príklady, ako je lobing upravený v rôznych legislatívnych podobách, v rôznych krajinách sveta, kde lobing naozaj slúži na to, aby odbúral rozdiel medzi korupciou, klientelizmom a tým, čo v slušnej spoločnosti znamená v prvom rade donášanie informácií. Ako s týmito informáciami naložíme my, volení zástupcovia ľudu a nielen my, ale podstatne väčšia časť lobingu len pre vašu informáciu sa odohráva na exekutívnej úrovni, čiže register na úrovni Národnej rady vám veľmi nepomôže, to už je potom, samozrejme, na rozhodnutí tých, ktorí túto zodpovednosť nesú, a teda napríklad aj vláde Slovenskej republiky.
Keď už ste, pán Krajniak, spomínali, že budete robiť všetko pre to, aby padla táto vláda, rád by som pripomenul, že na hlasovaní o nedôvere vláde ste neboli prítomní, vtedy ste mohli urobiť svoj prvý krok. Keď hovoríte o tom, že ľudia odchovaní tretím sektorom sú tí, ktorí tu v podstate infiltrovali Národnú radu, tak podobne ako kolega Martin Poliačik, aj ja sa hrdo hlásim k tomu, že som odchovaný tretím sektorom a aj ja sa hrdo hlásim, že práve tento tretí sektor umožnil to, že tu možno dnes ešte všetci slobodne rokujeme.
Práve v roku 1998, a to ste nakoniec nespochybnili aj vy, čo sa práve smejete, práve tento tretí sektor umožnil to, aby nám tu nevládla možno taká guvernia, ktorú vy tak s radosťou obdivujete.
Spomínali ste okrem iného aj to, že Národná rada Slovenskej republiky je dnes infiltrovaná zahraničnými agentmi. No dobre, ale ako tak sledujem diskusie rôznych Marťanov z Kuchajdy a podobných nezmyslov, tak áno, máte pravdu, táto Národná rada je intenzívne infiltrovaná rôznymi agentmi z cudziny. A keď sa pozrieme na to, čo sa popísalo okrem iného o financovaní vašej politickej strany a odkiaľ údajne teda vietor fúka, tak sa treba opýtať, že či práve v tomto prípade nie je z vašej strany tá hus, ktorá zagágala.
No a nakoniec jedna taká čerstvá správa. Pred chvíľkou som dostal pozvánku do Atén, aby sme riešili veľmi vážny problém, ktorý tu máme s utečencami a migrantami na území Grécka a aby sme riešili to, ako nastavíme budúce vzťahy s Tureckom v tejto súvislosti. Letenka mi bola zaplatená mimovládnou organizáciou. Takže rád by som bol, keby ste pri všetkých ďalších vašich vyjadreniach o mojej osobe využívali to, že som zahraničný agent. Budem vám za to nesmierne povďačný, podobne ako kolega Dostál.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Klus. Na vaše vystúpenie zareaguje osem pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť, osem som povedala. Končím možnosť. (Reakcie z pléna.) Tak prečítam pre istotu. Pán poslanec Mazurek, pán poslanec Uhrík, pán poslanec Kollár, pani poslankyňa Grausová, pán poslanec Pčolinský, pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Cigániková, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Kotleba. Tak. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý pán poslanec Mazurek.

Ono je ťažké reagovať na najinteligentnejšieho, najmúdrejšieho poslanca v galaxii a zároveň aj zahraničného agenta, ale keď už ste toľko hovorili, pán Klus, o tom lobingu, aké sú príklady, čo je to lobing, čo sú to definície lobingu, kde sa lobing nachádza, kde sa nenachádza, neviem, čo všetko, hovorili ste, že by ste si sadli s nami a prebrali konkrétne príklady lobingu. To by bolo super. Ja by som si s vami sadol a prebral konkrétne príklady, kde lobuje Rotary Club, za čo lobuje, o čo sa stará, čo chce zmeniť, čo jeho agenda a čo jeho konečné riešenie na Slovensku, ako pôsobí, koho dotuje, koho nedotuje, proti komu je, za koho je a tak ďalej a tak ďalej. Tá diskusia bude na dlho a dozvieme sa určite veľmi veľa zaujímavých informácií. Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík.