10. schôdza

Vážený pán predseda, vážená pani spolupredkladateľka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zviera nie je vec.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že sa nik nehlási z posla... Hlási sa pani poslankyňa Zemanová, pán poslanec Sopko. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Treba si trošíčku zájsť do histórie, pretože tento zákon, návrh zákona nie je v pléne Národnej rady predkladaný prvýkrát. Po prvýkrát to bolo v roku 2010, kedy sa pripravil tento návrh zákona našimi predchodcami a spolupredkladateľmi v rámci pracovnej skupiny, ktorá bola vtedy vytvorená. Bola to vlastne jedna zo základných požiadaviek, aby zviera nebolo vecou, pre vznik nového zákona o ochrane zvierat. Avšak od tej doby sa veľa nezmenilo. Potom opakovane bol návrh zákona ešte raz predložený v parlamente, avšak nezískal si dostatočnú podporu, čo verím, že tentokrát to bude inak, pretože sa nádejám, že aj poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí hlasovali ostatný raz za, tak aj teraz nezmenia svoj názor a zahlasujú za, pretože ten návrh zákona je úplne identický.
Teda chcem osobitne apelovať na poslancov, poslankyňu pani Pfundtner, Baštrnák, Bugár, Gál a osobitne na pána poslanca Šebeja, ktorý, som mu povedala, že ak nezahlasuje za, tak ho bude jeho írska setrica chodiť po noci strašiť a štekať mu. Tak to ako len na okraj.
Chcem len k tomu povedať ešte nasledovné informácie. Napríklad v susednom Česku, keď sa pozrieme na úpravu Občianskeho zákonníka, tá jednoznačne hovorí: Zviera je cítiacou bytosťou, ku ktorej treba vo všetkých k tomu zodpovedajúcich situáciách takto pristupovať. A ustanovenia o zvierati ako o veci sa používajú len vtedy, keď to neodporuje týmto jej špecifickým vlastnostiam.
To isté očakávame ako predkladatelia návrhu zákona, že by sa mohlo udiať aj pri rekodifikácii Občianskeho zákonníka na Slovensku.
Dnes sme vystavení mnohokrát situáciám, kedy nielen ochrancovia zvierat, ale aj ďalšia verejnosť sa môže len bezmocne prizerať situáciám, ktorým nemôžu zabrániť a nevedia im zabrániť. Tým, že zviera je v našom právnom poriadku stále vecou, tak svoju vec, môžem s ňou nakladať akokoľvek. Môžem ju usmrtiť podľa ľubovôle, keď pri tom, samozrejme, ak ju netýram, ak ju len zabíjam, tak sa nedopúšťam týrania zvierat a tým pádom zákon nijakým spôsobom ten človek neporušil. Ak zviera necháme v lese len tak, tak je to také podobné, ako keby som tam nechal práčku, ešte možno aj viac, pretože tá práčka sa považuje za odpad. Ale vec, zviera, cítiaca bytosť nie, hoci tam môže zahynúť, pretože si nevie sama nájsť potravu.
Ak to orgány činné v trestnom konaní neklasifikujú ako týranie, tak dnes ich máme, týranie je definované v Trestnom zákonníku a sú zaň aj sadzby, ktoré sa upravovali v roku 2010 alebo 2011, tak žiadnym spôsobom ten, ťažko sa mi povie človek, neporušuje zákon. Ak uvidíme na parkovisku v autách zavretého psa alebo iné zviera, kde majiteľ auta možno naňho zabudol a pri 35, 37 alebo 40 stupňov vo vnútri vozidla, tak nemôžme urobiť nič, ak by; aj keď vidíme, že to zviera trpí. Ak by okoloidúci rozbil na tom aute okno, aby pomohol tomu zvieraťu, tak by sa on dopustil poškodzovania cudzej veci a bude on stíhaný za to, čo urobil autu, a nie za to, že nepomohol zvieraťu.
Je to absurdná situácia. Sme poslednou, jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorá takúto úpravu vo svojom kódexe nemá. To úprimne dúfam, že nepotrvá to už dlho, hádam už len do piatej hodiny dnešného dňa, kedy budeme mať možnosť túto situáciu zmeniť a že Slovensko sa pridá k ostatným kultúrnym a civilizovaným krajinám tejto planéty, ktoré si už uvedomili, že zvieratá, jednoducho k zvieratám nemôžme pristupovať ako k veciam.
Prosím vás o to, aby sme zvieratám, ktoré majú srdce; vec srdce nemá, zviera má; aby sme takto aj pristupovali pri svojom hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Martin Klus.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, a hlavne Anke za tento veľmi dôležitý príhovor, ktorý mala k návrhu nášho zákona.
Tak ako zdôraznila, nehovoríme o tomto návrhu zákona prvýkrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ja tento návrh považujem za nepolitickú tému. Čiže predpokladám, tak ako naznačila Anka Zemanová, že bude môcť byť široko podporený naprieč politickými spektrami, obzvlášť teda od poslancov, ktorí už o podobnej téme raz hlasovali a hlasovali kladne.
Ten príklad s práčkou v lese, to je naozaj niečo, čo muselo zabolieť každého z nás, kto tu sedí v tejto sále, a o to zvlášť, že tie zvieratká častokrát nie sú len vypustené do lesa, ony sú priviazané o strom a ony umierajú v neskutočných bolestiach od hladu, od zimy. S takýmito prípadmi sa stretávame v podstate denno-denne a je naozaj nesmierne smutné, že poslanci Národnej rady doposiaľ nenašli odvahu, aby na to adekvátne zareagovali. Čelíme vďaka tomu kritike celého sveta. Najmä európskych krajín, okolitých krajín, ktoré si to, samozrejme, všímajú. Nehovoriac už o tzv. množiarňach, ktoré na Slovensku máme a ktoré vykrmujú celú Európu zvieratkami, ktoré neskutočným spôsobom trpia už pri svojom narodení.
No a treba zdôrazniť aj to, že náš návrh nadväzuje na mnohé občianske iniciatívy, ktoré sa v tejto súvislosti spustili. Určite ste zaregistrovali, milé kolegyne, milí kolegovia, že viacerí sme sa stretli v priebehu minulého týždňa a so svojimi zvieratkami sme sa prešli, aby sme poukázali na problémy, ktoré sa práve v tomto zákone pokúšame vyriešiť. Takže verím, že aj týchto občanov nesklameme a že naozaj dnes o sedemnástej sa staneme jednou z tých civilizovaných krajín a skutočne začneme riešiť to, že zviera nie je vec, zviera je cítiaca bytosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Miroslav Sopko.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pardon, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tejto téme, pretože naozaj, ako to už bolo spomínané, tu by sme politiku veľmi hľadať nemali.
Najprv taký krátky úvod. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vláda a poslanci sa snažia počas desiatich rokov trikrát zmeniť zákon a sedliacka logika by vravela, že k lepšiemu a dokonalejšiemu výsledku. Opak je však pravdou. S Európskou úniou sme zharmonizovali len predpisy o veterinárnej starostlivosti, pasáže venujúce sa ochrane zvierat nielenže nepribudli, ale sa úplne vypustili a z pôvodného zákona ostalo len torzo. Dokonca sa posledný aktuálny zákon aj úprimne volá zákon o veterinárskej starostlivosti. Ochrane zvierat sa v ňom venuje len jediný § 22 a to veľmi stručne a doplňujú ho niektoré vyhlášky. Napríklad spomínaná stodvadsaťtrojka, a, samozrejme, nemajú záväznosť zákona. Slovenská legislatíva na ochranu zvierat tak posledným prijatým zákonom prakticky prestala existovať.
Platná legislatíva absolútne nedostatočne špecifikuje podmienku chovu väčšiny zvierat, čím dáva priestor pre už tu spomínané zlé zaobchádzanie s nimi a hrubé nerešpektovanie ich potrieb životnej pohody. Okrem iného umožňuje usmrcovanie tzv. nechcených zvierat. Vyslovene nezakazuje mnohé nehumánne formy usmrcovania. Časť z toho, keď prenikne do médií, až vtedy si niekedy uvedomíme, akým spôsobom k tomu dochádza. Vyslovene nezakazuje šarhov ani celoročné držanie psov na reťaziach, neupravuje podmienky množiteľských chovných staníc, neupravuje dostatočne starostlivosť o hospodárske zvieratá, absolútne nekontroluje chov exotických zvierat v súkromných rukách, dovoľuje využívanie divo žijúcich zvierat v cirkusoch či pokusy na zvieratách s výsledkom smrti. Naša legislatíva tak umožňuje veľké utrpenie zvierat.
Ignoruje navyše medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktoré okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status cítiaca bytosť, a charakterizuje zviera len ako vec. Článok 13 zmluvy o fungovaní Európskej únie pritom jasne hovorí: "Pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva."
Len pripomínam, že zmluva o fungovaní Európskej únie je jednou zo zakladajúcich zmlúv Európskej únie. Slovenská republika ako jej členská krajina je ňou plne viazaná. Ako právne záväzný akt Európskej únie má prednosť pred zákonmi v Slovenskej republike.
Čo som tým chcel povedať? Že došli sme do stavu, kedy naozaj treba už nahlas, jasne hovoriť o tom, že túto vec treba riešiť. Len tak na okraj a na záver, nestačí si zverejňovaním svojich vlastných fotografií aj v prípade celebrít alebo možno aj politických predstaviteľov so svojimi domácimi miláčikmi len robiť, ako to tak nazvať jemne, tak asi to treba nazvať priamo, trošku aj reklamu. Treba naozaj niečo pre to aj urobiť, aby sme sa v tejto veci konečne posunuli. Toľko som len chcel.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Pán poslanec Martin Klus. Nech sa páči. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Tak isto by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie. Veľmi správne v ňom upozornil na ten akýsi rozkol, ktorý tu máme v rámci prijímania európskej legislatívy a toho, čo máme v našom právnom poriadku, a veľmi správne upozornil na to, že sme prišli o určité formy ochrany, ktoré tu v minulosti boli, ale nenahradili sme ich inými.
Takže dnes máme tú príležitosť a opäť raz apelujem na všetkých kolegov a kolegyne, obzvlášť na tých, ktorí momentálne, ako vidím na pravej strane odo mňa, na ľavej strane od vás z hľadiska predsedajúceho, nie sú, aby zvážili svoje hlasovanie a pomohli nám posunúť túto legislatívu do druhého čítania, pretože základnou otázkou je, komu tento stav vyhovuje. A ako naznačila kolegyňa Anka Zemanová, máme úplne jasno v tom, že sú to ľudia, ktorí nemajú takmer žiadne city a skutočne chápu zviera len za vec.
A keď už boli spomenuté rôzne celebrity, určite sú medzi nami mnohí poslanci a poslankyne, ktorí máme domáce zvieratká, ktorí sme s nimi vyrastali, takže verím, že aj toto bude jeden z dôležitých momentov, aby sme sa správne o sedemnástej hodine rozhodli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.