11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, niekoľko mojich poznámok v rámci druhého čítania k novele zákona o dani z príjmov. Viac-menej zopakujem to, čo som už hovoril pred mesiacom pri prvom čítaní.
Tak v tomto návrhu novely zákona v podstate možno hovoriť o troch nejakých líniách. Prvá - sprísnenie transferového oceňovania. Druhá - zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Tretia a dosť zásadná zmena - zavedenie dane z dividend súčasne so zrušením zdravotných odvodov.
Neviem, kde začať. Začnem tou druhou témou, tá je najjednoduchšia, zvýšenie paušálnych výdavkov živnostníkov zo 40 na 60 %, zvýšenie limitu z 5 040 na 20-tisíc eur. To je, samozrejme, výborná správa pre živnostníkov, ale, samozrejme, aj pre všetkých ďalších, ktorí majú príjmy charakteru samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2, ods. 4 zákona o dani z príjmov, čiže privítajú to. Len si treba pre poriadok znovu povedať, že koho sa to týka.
No týka sa to všetkých tých, ktorí nie sú platiteľmi DPH a rozhodnú sa pre uplatňovanie paušálnych výdavkov, pretože je to pre nich výhodnejšie ako uplatňovanie skutočných preukázateľných daňových výdavkov, no ale v reálnom živote tých doterajších 40 % vlastne postačilo pre tých, ktorí mali brutto, brutto príjem, to, čo vyfakturovali, na úrovni okolo 900 až 1 000 eur mesačne, a to je nielen podľa mňa väčšina živnostníkov, ale aj podľa napríklad evidencie Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, to je drvivá väčšina súčasných osôb, ktoré majú tieto príjmy podľa § 6 ods. 1, 2 alebo 4. Čiže to zvýšenie na 60 %, samozrejme, pomôže, pomôže tým, ktorí majú vyšší mesačný príjem, čiže tá výhodnosť začína niekde na úrovni tržby 1 000 eur a vyše. Prečo je to tak? No je to preto tak, lebo, lebo tu predsa máme nejaké pravidlá potom pri zdaňovaní, nezdaniteľná časť, o ktorej síce budem hovoriť zrejme o chvíľku kriticky, že sa nezvyšuje, ale pre tých, ktorí majú ten príjem okolo 900 eur mesačne brutto, vlastne tá nezdaniteľná časť de facto pokrýva daň, no a druhá vec je, o ktorej sa tu neradi poslanci vládnej koalície vyjadrujú, pretože nič pre to nerobia, je inštitút minimálnych vymeriavacích základov, inštitút minimálnych odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne, čo je v prvom rade záťaž pre tých, ktorí podnikajú, a možno niekto nevie, možno niekto vie, ak sa v tomto roku spolu platilo približne 202 eur do sociálnej, zdravotnej poisťovne, ako tá dolná hranica alebo viac, tak tá dolná hranica sa na budúci rok posúva, síce len o 6 eur, ale posúva, nie znižuje, ale posúva hore na približne 208 eur.
Takže to, čo živnostníkov najviac trápi, a to sú tie povinné minimálne odvody, tam sa skrátka nič nedeje, tam pokračuje súčasný stav a to vlastne znamená každoročné zvyšovanie minimálnych odvodov, každoročné zvyšovanie tejto záťaže živnostníkov.
Čiže ešte raz, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % pomôže, ale pomôže len tým najlepšie situovaným živnostníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú príjem od 1 000 eur mesačne vyššie, a to určite nie sú tí drobní remeselníci a skutoční živnostníci, ale skôr sú tie tzv. slobodné povolania, umelci, autori, novinári alebo povedzme advokáti a takéto ďalšie profesie.
Ďalej. Máme tu transferové oceňovanie. Ja nie som v tejto oblasti odborník, na to mám možno ľudí, ktorí so mnou spolupracujú, ktorí sa vyznajú lepšie a ktorí mi teda vysvetlili škodlivosť týchto návrhov, no už niekoľko rokov tu sledujeme ten ťažký zápas s daňovými únikmi, no čo by na to povedal kolega Matovič, ten by sa hneď rád prihlásil s faktickou poznámkou, že veď aha, Bašternák, čiže sledujeme tu ťažký zápas vlády s daňovými únikmi, ktorý sa prejavuje na strane legislatívy tým, že neustále, ale neustále každoročne sa pritvrdzujú administratívne povinnosti, ktoré či už väčší alebo menší podnikatelia majú. A toto je presne ďalší dôkaz. Skutočne neprešiel jeden rok, odkedy vládne SMER, od roku 2012, 2013, aby sa každoročne nezvýšila administratívna náročnosť vedenia účtovníctva, rôznych evidencií, zaviedlo sa transferové oceňovanie. Aby toho nebolo málo, tak to transferové oceňovanie bude musieť byť aj v prípade blízkych osôb. A tí, ktorí trochu rozumejú definícii blízkej osoby, ja sa medzi nich neradím, pretože to je otázka Občianskeho zákonníka, a to nie je moja parketa, tak tí tvrdia, že definícia blízkej osoby je značne nejednoznačná.
A ono by to možno nevadilo v niektorých iných prípadoch, ale v prípade, že príde daňová kontrola a začne bazírovať na tom, že vy ste nesplnili svoje povinnosti pri transferovom oceňovaní alebo ten váš nevlastný brat je predsa vaša blízka osoba, tak začne byť veselo, pretože, pretože pod tou blízkou osobou si niekto predstavuje manželku, matku, možno syna, ale niekto iný si pod tou blízkou osobou predstavuje aj akúkoľvek inú osobu, ktorá je povedzme nejakým spôsobom istý čas ubytovaná spolu v dome toho podnikateľa, nejakým spôsobom spolu žijú, je to nejaký bratranec alebo niekto podobný, nechcem ísť do detailov, naozaj toto, toto nie je moja parketa, ale len chcem upozorniť, že tá definícia je nejednoznačná, bude to v praxi spôsobovať problémy. Nechcem hovoriť, že budú šikanovaní podnikatelia, ale tá obava z daňových kontrol bude ešte vyššia, či všetko robím správne, keď som voči tomu bratrancovi neuplatnil transferové oceňovanie.
Sledovali sme v spoločnej správe určitý pokus na zjemnenie tých povinností pri prenájme nehnuteľností, no, prosím pekne, čiže prepáčte mi za taký veľmi ľudový príklad. Keď babička prenajme svoj byt v Petržalke svojej vnučke za nie cenu trhovú, povedzme 500 eur, ale za výhodnejšiu cenu povedzme 300 eur, lebo je to jej vnučka, tak do spoločnej správy sa dostal bod, kedy sa nemusí použiť v takomto prípade transferové oceňovanie. Neviem, či ma počúvate, ale rozumiete tomu, že vlastne v tom pôvodnom návrhu zákona bolo, že keď babička prenajme byt svojej vnučke a bude sa javiť, že tá cena je výhodnejšia ako trhová, tak by mala viesť tú transferovú dokumentáciu? Uvedomujete si tú, ja neviem, podľa mňa absurditu?
No tí, ktorí sú za to zodpovední a kompetentní, si to uvedomili a do spoločnej správy sa dostal bod, že v určitých prípadoch sa tá transferová dokumentácia viesť nemusí. A to vtedy, keď tá babička nebude mať ten svoj byt, ktorý prenajíma vnučke zaradený v majetku. Vtedy sa to robiť nemusí. No vďaka aspoň za to. Ako to je, ako keď varíte žabu a jedno stehienko vytiahnete von, no tak vďaka aspoň za to, že ste to jedno stehienko vytiahli von, ten zbytok nech sa teda uvarí. Ten zbytok totižto spočíva v tom, že pokiaľ si tá babička bude ten byt uvádzať, niekto, nejaký účtovník jej poradí, že výhodnejšie je, keď si ten byt odpisuje, aby si znižovala daňový základ, keď to bude mať skrátka v majetku, tak tam tá transferová dokumentácia, to transferové oceňovanie musí byť, keď bude prenajímať ten byt vnučke. Čiže tie, tie problémy, tá náročnosť tu skrátka v mnohých prípadoch zostane, aj keď ste sa snažili, resp. úradníci ministerstva sa snažili urobiť určitý, určitý úľavok alebo určitý ústupok.
Ďalšia absurdita je napríklad ten § 21 a nespomeniem si, nehnevajte sa na mňa, na to konkrétne písmenko a bod, ak si podľa Občianskeho zákonníka vypožičiam napríklad automobil, tak si nemôžem do výdavkov dávať tie náklady, ktoré s tým automobilom alebo s nejakým podobným predmetom súviseli. Čiže požičiam si automobil a nebudem si môcť do nákladov dať pohonné hmoty alebo nejaký servis, ktorý k tomu, prirodzene, patrí. To neviem, ja tomu nerozumiem. Prečo toto robíte?
Pozrite, pán Baláž pred chvíľkou dal návrh na zrušenie daňových licencií, čo vítame, len treba si uvedomiť, že ten náš daňový systém je pomerne komplexná a veľmi zložitá záležitosť, veľmi zložitý systém dnes. To, čo bolo v roku 2004 a čo je v roku 2016, to je obrovský, medzi tým je obrovský rozdiel. Čiže veľa ľudí rozumie aj laici rozumejú tomu, že aha, tie daňové licencie, to musí platiť aj ten, kto je v strate, treba to zrušiť, jasné, ale málokto si uvedomuje, že čo všetko sa dostalo do zákona za posledné roky, čo znepríjemňuje osobám, ktorí podnikajú alebo ktorí majú firmy, čo im znepríjemňuje život. Čiže to je nielen to transferové oceňovanie, ktoré stále sprísňujete, ktoré stále komplikujete, lebo bojujete proti daňovým únikom, ale to je napríklad možnosť uplatňovania straty, ktorá sa skomplikovala pred niekoľkými rokmi veľmi zásadným spôsobom. To je odpisová politika, ktorá sa veľmi skomplikovala a pritvrdila pred dvoma-troma rokmi. To sú zásadné veci, ktoré podnikateľom vadia.
Zvýšená byrokracia, odpisová politika, uplatňovanie straty. To, že sa zníži o 1 % z 23 na 20, pardon, z 22 na 21 % daň právnickej osoby, to je síce pekné, s tým môžete, samozrejme, kedykoľvek prísť a povedať, že znižujete daň právnických osôb, ktorú ste, mimochodom, pred 5 rokmi z 19 % na 23 zvýšili, čiže pokým sa dostanete na tých 19 %, tak to ešte chvíľku potrvá, ešte stále je tá daň právnických osôb vyššia, ako bola pred rokom 2013. Ešte stále. A ešte to chvíľku potrvá, pokým sa dostane na 19 %. Čiže tá atraktivita podnikateľského prostredia, keď sa na to pozrieme optikou daňovej politiky, je na Slovensku dnes veľmi nízka.
Ja neviem, teda či je to pravda, ale počul som, že Maďari napríklad idú veľmi zásadným spôsobom znížiť dane pre právnické osoby, a pokiaľ tu ešte stále hovoríme o nejakej súťaži voči investorom, podnikateľom, kde by mali investovať, kde sú výhodné podmienky, no tak to naše zníženie dane z 22 na 21 % a budúce zrušenie daňových licencií je veľmi, veľmi malá udička na to, aby sa nám nejaký podnikateľ, ktorý uvažuje, či zainvestuje na Slovensku alebo v Maďarsku, aby sa na ňu chytil. To je málo, to je naozaj málo.
Čiže poprosím, kolegovia z SNS a z MOST-u-HÍD, ktorí chcú vniesť prvky svojej pravicovej politiky do reálnej politiky tejto vlády, zamyslite sa nielen nad daňovými licenciami, ale nad ďalšími ustanoveniami, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, ktoré komplikujú podnikateľom život. Pýtajte sa ich, čo im vadí, a dozviete sa. Dozviete sa v podstate to, čo som vám ja teraz pred chvíľkou povedal. Čiže ak zastupujete záujmy takýchto vašich voličov, tak, poprosím, skúste sa baviť s ministrom financií aj na tieto témy.
Tretia vec, podiely na zisku. Rušíme definitívne princíp jednej dane, princíp, to posledné, čo zostalo z rovnej dane z roku 2004, tým, že sa zavádza daň z dividend. Treba uznať, pán minister, že našich 7 % je výrazne, výrazne menej, ako je to v iných krajinách, či v okolitých, alebo aj vzdialenejších, v rámci Európy alebo sveta, to je všetko pravda, čiže napríklad keď sa bavíme o tom, že nejaký dajme tomu český investor, súkromná osoba zainvestovala, má tu nejakú firmu a vyplácajú sa mu dividendy, tak je fakt ten, že jemu sa zrazí 7 % a ešte vlastne Českej republike musí doplatiť ďalších 8, pretože v Českej republike je daň z dividend 15, takže pokiaľ nechce podvádzať, tak vlastne on napríklad musí uznať, že tá 7 % daň z dividend je pre neho v podstate ako keby výhodnejšia ako česká, resp. možno bude uvažovať o presťahovaní svojej osoby z hľadiska daňovej rezidencie na Slovensko, lebo tu by mal túto daň nižšiu. To je fakt.
Neviem, do akej miery je to, tých 7 %, dané tlakom podnikateľských skupín, pretože vy ste pôvodne navrhovali 10 %, potom to zrazu skočilo po pripomienkovom konaní na 15 % a napokon ste urobili ústupok na 7 %, to je veľmi zaujímavý príbeh, mikropríbeh, ako, ako pulzovala tá sadzba dane v legislatívnom procese, to o tom určite raz napíšete pamäti, takže tých 7 %, no vadí mi to, pretože ja som za nulu, ale vždycky lepšie 7 % ako 15 alebo 19, alebo 25, takže dobre. Keď to porovnáme s tým, čo vy teda hovoríte, SaS-ka zaviedla nie daň, ale zdravotné odvody z dividend, tak po prvé mňa to s odstupom času mrzí, že sme to vtedy urobili. Mali sme vtedy dva dôvody, prečo sme to urobili. Skúsim ich takto pomenovať.
Prvý, prvý dôvod bol ten, že štátny rozpočet, ktorý sme zdedili po prvej Ficovej vláde, bol pomerne v zúfalom stave, bol tam 8 % deficit, čiže museli sme robiť, aj keď sa nám to veľmi, veľmi nepáčilo, aj nepopulárne opatrenia tohto typu. Druhá vec je, že zavedenie zdravotných odvodov z dividend je vlastne jeden z malých prvkov, ktoré v sebe obsahuje odvodový bonus ako vlajková loď ekonomického programu SaS. Lenže ten zlý vtip, ktorý sme vtedy vlastne urobili, bol v tom, že my sme zaviedli túto negatívnu (povedané so smiechom) vlastne pre ľudí časť odvodového bonusu a nezaviedli sme tie pozitívne. A to bola chyba. Keby sme boli urobili všetko naraz, čiže znížili zásadným spôsobom dane, odvody, zjednodušili celý ten systém vrátane sociálneho a v rámci toho by teda sa dozvedeli podnikatelia aj horšiu správu, ale zavádzajú sa zdravotné odvody z dividend, tak by to prijali, pretože bolo by to jedno s druhým, bola by to komplexná reforma. My sme, žiaľ, pod tou negatívnou, tým negatívnym tlakom vysokého deficitu urobili len tú negatívnu vec, to bola politická chyba, je mi to ľúto, stalo sa.
V každom prípade pripomeniem tým, čo si už nepamätajú na detaily, že tá sadzba poistného bola 10 % za Sulíka – alebo za Radičovej – a maximálny základ v zdravotných odvodoch bol vo výške trojnásobku priemernej mzdy, čo vtedy znamenalo okolo 27-tisíc eur ročne. Vaša, vaša druhá Ficova vláda sa chytila príležitosti a sadzbu zvýšila z 10 na 14 % a zvýšila od roku 2013 maximálny základ z 3- na 5-násobok priemernej mzdy, to znamená, že tie dividendy, keď si zoberiete plus-mínus maximálny základ 50-tisíc eur, hej, ktorý stúpal medziročne, povedzme 50-tisíc, nejaký priemer, 14 % z toho je 7-tisíc, vlastne mohla byť tá, ten maximálny odvod z dividend. Za vlády Ivety Radičovej, tak to bolo z 27 10 % 2 700. 2 700 a 7-tisíc, to je prakticky trojnásobný rozdiel. Čiže aj toto by som rád dal do vašej pozornosti, keď sa takto ide do histórie, aby sa šlo kompletne. Pričom, samozrejme, 27-tisíc eur, to sú tí najslabšie zarábajúci, lenže do toho sa započíta aj iný príjem, ktorý ten človek mal, napr. v zamestnaní. Keď v zamestnaní zarobí 12-tisíc ročne, tak potom na tie dividendy mu zostáva 15-. Keď v zamestnaní zarobí 12-tisíc ročne a celkovo je 50-tisíc, tak na dividendy mu zostane 38-tisíc. Čiže aj v tom je predsa zásadný rozdiel. A to už sa piplem v detailoch. Kráti sa mi čas, nechcem to naťahovať po 12.00 hod., takže k tým daniam.
Zamestnanci, ja som to hovoril v prvom čítaní a bol som zvedavý, či bude nejaký pokrok. Sám som pozmeňovací návrh nevypracovával, pretože naučil som sa šetriť energiu za tie roky v parlamente, a ako opozičný poslanec robiť na komplexnom návrhu sa nie vždy vypláca, pretože výsledok je obvykle čistá nula, ale námaha je možno niekoľko desiatok hodín. Takže bol som zvedavý, či to prinesiete vy, nepriniesli ste, čiže situácia bude taká, keďže už tu žiadny pozmeňovací návrh nezaznie, že zamestnanci budú platiť daň z dividend na prvý pohľad tak, ako ju budú platiť majitelia firiem z dividend, lenže veľký rozdiel tu, páni, dámy a páni, máme v tom, že zamestnanci tento príjem budú mať zahrnutý do riadneho zdaniteľného príjmu podľa § 5, čiže budú z takého príjmu platiť daň so sadzbou 19, prípadne až 25 %, a nie 7 ako majiteľ firmy, a druhý rozdiel je v tom, že majiteľ firmy si teda zaplatí 7 % daň a odvody neplatí, ale zamestnancovi sa to započíta do zdaniteľného príjmu a následne aj do vymeriavacích základov na zdravotné, sociálne poistenie. To znamená, že zamestnanec, ktorý dostane podiel na zisku v rámci povedzme sociálneho programu alebo nejakého motivačného programu vo firme, tak nielenže bude platiť až 19-, prípadne 25 % daň, ale bude platiť kompletne odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, a nielen zamestnanec, ale aj zamestnávateľ.
Čiže keď sa nad tým zamyslíte, motivovať zamestnanca spôsobom, že vieš čo, budeš mať aj ty podiel na zisku, keď mi firma zisk vyprodukuje, je absolútne zbytočná úvaha, pretože to daňovo-odvodové zaťaženie v tomto prípade je neuveriteľne vysoké.
Ďalšia vec, ďalší problém, ktorý tu máme, je ten prechod. Zdravotné odvody a daň z dividend za účtové obdobia do roku 2016 vrátane, sa budú platiť zdravotné odvody bez ohľadu na to, kedy tie dividendy budú vyplatené. Čiže či budú vyplatené povedzme v roku 2020, bude stále zdravotný odvod. Až z dividend za rok 2017, keď to poviem zjednodušene, nebudem sa tu hrať s hospodárskymi rokmi a podobne, tak bude zrážaná tá 7 % daň. To vlastne znamená, že ak budú nejaké dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane vyplatené po 1. 1. 2017, kedy bude avizované, ako je avizované, bude zrušený maximálny základ pri zdravotných odvodoch, tak ten podnikateľ bude platiť zdravotné odvody, dobre, ale pozor, z celej sumy vyplatených dividend bez existencie maximálneho základu, pretože v zdravotnom poistení sa ten maximálny základ zruší. Čiže to bude, ja sa bojím použiť silné slová, ale možno až retroaktívne, pretože ak niekto počíta s tým, že tie dividendy sú zaťažené zdravotnými odvodmi sadzba 14 % maximálny základ, tak ten maximálny základ z tej úvahy vypadne. Čiže hoci to budú dividendy za rok 2011, ale maximálny základ už tam nebude, keď to bude vyplatené po Novom roku. Tak neviem, či sa to ešte dá nejakým spôsobom, pán minister, v spolupráci s ministrom zdravotníctva zachrániť, ale bolo by dobre, keby sa našlo na toto riešenie.
A posledná minútka, takže ešte by som rád zopakoval vlastne to, čo som hovoril vo faktickej poznámke na tej vlastne, v reakcii na reakciu na poslanca Beblavého, Simona, jednoducho nezdaniteľná časť na daňovníka, nezdaniteľná časť na daňovníka a ďalšie nezdaniteľné časti, na manželku, daňový bonus sú naviazané na sumu životného minima, resp. na rast cien, kde tá inflácia, ten rast cien stagnuje, čiže aj rast týchto položiek je už tri roky a bude to štvrtý rok, nulová. Pritom ale mzdy, či reálne, či minimálne, rastú. Minimálne dokonca veľmi prudkým tempom, čím sa radi teda chválite. Lenže ono to má potom ten dopad, že ten zamestnanec síce zarába vyššiu či už tú priemernú mzdu, alebo tú minimálnu mzdu a podobne, ale tým, že tie daňové výhody sú vlastne de facto zamrazené už štvrtý rok na rovnakej výške, tak to vlastne znamená pre vás príjemný bonus vo výške, tým, že tým rastom ekonomiky, rastom miezd vám bez akejkoľvek námahy rastú daňové príjmy.
A hovoríte, že by vám teda vypadlo 300 mil., 400 mil., keby sa presadil návrh kolegu Beblavého. Jasné, vypadlo by. Lenže keby ten systém bol logicky nastavený tak, že tieto nezdaniteľné časti, daňové bonusy rastú rovnako, ako rastú či priemerné, či minimálne mzdy, tak by sme sa jednoducho nemali o čom baviť, pretože to by bola úplne iná filozofia, a tam by tieto úvahy nemali vlastne zmysel. Ale výsledok by bol ten, že tak ako rastie mzda zamestnancovi, tak mu plynule rovnakým spôsobom rastú aj tie daňové výhody a nebudeme stavať štátny rozpočet na tom, že sa nám zvýšili daňové príjmy, lebo sa tam roztvárajú tieto nožnice. To je, priznajme si, jednoducho neférové voči, voči týmto, či zamestnancom, alebo, alebo drobnejším živnostníkom. Jednoducho je to tak.
Ja som si to tu rýchlo spočítal behom vášho vystúpenia, keď v roku 2012 alebo ’13, ’12/’13 bola minimálna mzda okolo 330 eur, odvody 13,4 %, tam tá odpočítateľná položka nebola, hej, tak zamestnanec zaplatil 13,4 % odvody z tých 330 eur, daň neplatil žiadnu, lebo ten výsledný zdaniteľný príjem bol ďaleko pod nezdaniteľnou časťou.
Ale teraz je to tak, že minimálna mzda 435 eur, už tam má 7 eur na zdravotných odvodoch, hoci existuje tá odpočítateľná položka, lebo tá je zase zamrazená, má tam tie sociálne odvody, 9,4 % z tých 435 a už mu tam vyskakuje približne 17-eurová daň, to znamená...,13-eurová, neviem, spolu je to 61 eur. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Končím. 61 eur, čiže keď si to preklopím, aby to bolo objektívne, na percento, ktoré mu štát, odvody zoberú z jeho hrubej mzdy 435 eur, tak je to 14 %, ktoré mu idú preč. Predtým to bolo 13,4, čiže to, čo mu odchádza na dane, odvody, je viac proporčne, ako bolo pred piatimi rokmi, a ak sa nič nezmení v zákone, v tejto filozofii, tak na budúci rok to bude 15 alebo 15,5 %. Čiže to daňovo-odvodové zaťaženie nízko zarábajúcich zamestnancov sa postupne zvyšuje, a to potom vlastne znamená z hľadiska tej makroekonomickej politiky menšia atraktívnosť z hľadiska toho, keď si zvážim, aký budem mať čistý príjem pri prácach takéhoto typu, a preto sú tu potom tí Rumuni a podobne, ktorým tá nízka mzda stačí, a naši zamestnanci sú radšej na dávkach.
Ďakujem

Tak nie dve minúty, dve vety. Pán poslanec v svojej presnosti a odbornosti občas vynecháva detaily a neviem, či zámerne, alebo len tak to nejak príde.
A zamestnanecké akcie. Vysvetlíme, nie sú to akcie, ktoré majú podiel na majetku spoločnosti, je to forma zainteresovania zamestnancov, zamestnanecké akcie. Už dnes sa platia odvody aj zdravotné, aj sociálne. Dvakrát by som nehádal, že ste to zaviedli vy, ale nechcem, nechcem nadbiehať. Niekto to zaviedol a určite nie teraz to zavádzame, takže... A veľmi dobre viete, o spôsoboch obchádzania a dane z príjmu zo závislej činnosti, proste iné formy, na to ste vyslovene odborník, ako, ako znížiť daňové odvodové povinnosti. Mnohokrát ste sa tu zaoberali, takže viete, že to je vlastne spôsob, ako sa to má, ako sa má ten kanál ucpať, ak to máme takto nazvať, ale opakujem, zdravotné a sociálne odvody sa z toho už platili aj predtým, resp. platia aj dnes.
Výpožička auta, aby sme ľudí nemýlili, ide o výpožičku, to znamená, ide o používanie auta bez odplaty, zadarmo. To znamená, nie je tu špeciálna forma, tiež by vám možno nejaký kolega z inej strany vedel o tom niečo hovoriť (povedané so smiechom), nebudem, nebudem ale chodiť do detailov, ale ide o výpožičku, a to znamená negeneruje to príjem vo firme, ktorá požičiava. Hej, to znamená, aby sme vyhli dvojitému započítavaniu výdavkov spojených s prevádzkou napríklad vozidla, hovoríme len o energiách. To znamená, pohonné hmoty sa budú môcť používať ako daný výdavok. Toľko len pre vysvetlenie, lebo ste to poohýbali tak, tak nepekne, jak by som to povedal, tak len dovysvetľujem, ale uznávam, bol to pozmeňovací návrh vo výboroch a nemala možnosť verejnosť sa s tým oboznamovať a možno ani vy nie, veď nie ste členom finančného výboru, takže ja to úplne v poriadku berem.
A to je asi tak všetko, lebo ani nemá význam viacej hovoriť, v mnohých veciach si neporozumieme, ale za relatívne korektnú debatu aj tak ďakujem.
Úctivý a dobrý obed vám prajem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

Ďakujem, pán podpredseda. Prajem všetkým príjemný, dobrý deň opäť. Takže do tretice. Cieľom vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie je ponechať platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na úrovni tohto roku.
Osobitnými článkami sa v návrhu zákona navrhuje ponechať platy na úrovni roku 2016 aj verejnému ochrancovi práv, štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých platy, všetkých tých, ktorých platy sú naviazané na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V praxi to znamená, že v podstate všetkým, ktorých odmeňovanie sa riadi podľa tohto zákona s výnimkou prokurátorov a sudcov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 329). 
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 330 z 23. novembra 2016 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady, a to: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet.
Z uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 121 z 23. novembra 2016.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by zabezpečil, aby sme nemuseli každý jeden rok tu absolvovať či už skrátené legislatívne konanie, alebo prerokovávanie tohto návrhu zákona.
Predkladám tento návrh, neviem, štvrtý, možno piatykrát, v každom jednom roku sa snažím, aby sme prijali systémové riešenie, aby sme zmrazili platy dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovenskú republiku zadlžovať.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 329).
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I doterajší text znie:
Za § 29n sa vkladajú § 29o a § 29p, ktoré znejú:
"§ 29o
(1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15), plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g).
(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15), rovnaké ako v roku 2011.
(3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov; ich plat sa v roku 2017 určí podľa § 2 a 27.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
§ 4 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 29p
(1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí po prerušení obdobia podľa § 29o plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011, v prípade, ak za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15).
(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods.1 druhej vety sú po prerušení obdobia podľa § 29o rovnaké ako v roku 2011 v prípade, ak Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15).
(3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa ods. 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Odôvodnenie:
Hlavným účelom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je stanoviť presné pravidlá pre výpočet platov ústavných činiteľov a zaviesť tak pravidlo, podľa ktorého budú platy politikov zmrazené na úrovni platov z roku 2011 od nasledujúceho roka až do obdobia, kým rozpočet verejnej správy nebude hospodáriť bez straty.
V súčasnej ekonomickej situácii by práve ústavní činitelia ako poslanci či ministri mali mať svoj plat naviazaný na hospodárenie štátu. Ak samotný štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia - politici mali nárok na zvyšovanie svojich platov. V prípade, ak Európska komisia vydá rozhodnutie o tom, že Slovenská republika nehospodárila so stratou, a teda že politici sa správali zodpovedne k verejným financiám, t. j. finančným prostriedkom všetkých občanov, budú mať následne nárok na zvýšenie svojich platov.
Okrem zmrazenia platov politikov v tomto období sa zároveň navrhuje aj určitá poistka do budúcnosti pre prípad, ak by politici chceli opäť začať míňať viac, ako sú príjmy rozpočtu verejnej správy. V takom prípade by sa im na základe navrhovaného mechanizmu opätovne znížili platy a ďalšie náhrady na úrovni platov z roka 2011.
2. V čl. II v § 28e v poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
3. V čl. III v § 84f v poznámke pod čiarou k odkazu 40 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
4. V čl. IV v § 140f v poznámke pod čiarou k odkazu 74 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
5. V čl. V v § 32 v poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu."
Budem veľmi rád, ak po šiestich rokoch konečne, čo som v parlamente, parlament schváli tento návrh zákona, a platy zmrazíme dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovensko zadlžovať. Divadlo, ktoré Robert Fico so svojou vládou, či už keď vládne sám, alebo teda s Bugárom a s Dankom, ktoré predvádzajú, že každý rok treba zmrazovať platy a prichádzame ako Ježiško pred Vianocami, ktorí myslia na ľudí, a teda teraz zmrazia platy, je dehonestujúce.
Tento rok, som rád, že Robert Fico klepol alebo dal po krížoch Andrejovi Dankovi, keďže je verejným tajomstvom, že Andrej Danko chcel spraviť tajnú dohodu s opozičnými aj koaličnými poslancami o tom, že keď nikto nebude dávať návrh na zmrazenie platov poslancov, tak sa platy odmrazia a zvýšia sa o viac ako 900 eur, to znamená o 26 %.
Som rád, ešte raz hovorím, že Robert Fico dal po krížoch Andrejovi Dankovi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom novely tohto zákona je transponovať novelu smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
S účinnosťou od 1. marca budúceho roku návrh zákona ukladá povinnosť nadnárodným skupinám podnikov s ročným konsolidovaným obratom presahujúcim 750 mil. eur predkladať správu obsahujúcu vybrané ekonomické ukazovatele.
Správa bude obsahovať súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením, zaplatení, zaplatenej, informáciu o zaplatenej dani z príjmov, splatnej dane z príjmov zapísanou v základnom imaní, nerozdelenom zisku, informácie o počte zamestnancov, informácie o hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí.
Ďalej sa bude predkladať zoznam jednotlivých členov nadnárodnej skupiny podnikov a charaktery ich hlavnej ekonomickej činnosti. Tieto informácie sa budú podávať elektronicky na formulároch uvedených v prílohe návrhu tohto zákona. Finančné riaditeľstvo bude automaticky vymieňať obsah týchto správ s inými členskými štátmi a zmluvnými štátmi. Informácie nebudú zverejňované a budú slúžiť Finančnému riaditeľstvu na rizikovú analýzu daňovníka.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem opäť za slovo. Návrh rozpočtu Exportno–importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017 sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 31 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh rozpočtu EXIMBANKY na rok 2017 je založený na predpoklade zintenzívnenia obchodných aktivít s dôrazom na zlepšenie vlastného hospodárenia. Predpokladá sa, že nárast bankových a poisťovacích činností bude pozitívne ovplyvňovať projektovanú výšku čistých výnosov z obchodných činností, čo pri súčasnej optimalizácii výšky prevádzkových nákladov a nákladov na krytie rizík bude znamenať zlepšenie výsledku hospodárenia za budúci rok.
Ťažiskom bankových činností EXIMBANKY v budúcom roku bude naďalej priame financovanie úverov pri stagnácii refinancovania a tiež poskytovanie širokej škály záručných modulov. (Reakcia z pléna.) Ďakujem.
V súlade so schválenou stratégiou EXIMBANKY na roky 2014 až 2020 sa zintenzívni podpora klientov zo segmentu malých a stredných podnikov, ktorí majú perspektívu uplatniť sa na medzinárodnom trhu.
Návrh rozpočtu predpokladá, že k ultimu roku 2017 čistá majetková angažovanosť z financovania úverov... (krátka pauza), prepáčte, dosiahne výšku 282 mil. eur a záručná angažovanosť 105 mil. eur. V roku 2017 sa podobne ako v predchádzajúcom roku očakáva nárast dlhodobých úverov na financovanie nákupu technológie a úverov na investície. Vyšší dopyt sa očakáva aj po pred exportnom financovaní do dvoch rokov. EXIMBANKA sa v oblasti poistenia v budúcom roku zameria na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá.
Taktiež sa plánu je realizácia aktívneho zaistenia partnerských exportných úverových agentúr EXIMBANKOU u strednodobých a dlhodobých projektov. Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík sa ku koncu budúceho roku predpokladá na úrovni 700 mil. eur.
Z pohľadu teritoriálnej orientácie bude činnosť EXIMBANKY popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie zameraná na rizikovejšie teritóriá. Medzi krajiny prednostného záujmu patria Kuba, Irán, krajiny Balkánu, Ruská federácia a Ukrajina a v rámci poistenia neobchodovateľných rizík bude podpora exportu smerovať tiež do Azerbajdžanu, Bieloruska, Kirgizska a krajín strednej Ázie.
Z hľadiska komoditnej štruktúry ide hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického a hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude vo väčšej miere zameraná na dlhodobejšie financovanie s dôrazom na podporu exportu v oblasti priameho financovania a tiež v oblasti poistenia neobchodovateľného rizika.
V ekonomickej oblasti bude v budúcom roku hlavnou úlohou EXIMBANKY dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Nárast a zefektívnenie obchodných aktivít sa pozitívne odrazí vo výnosoch aj napriek pretrvávajúcemu poklesu úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Z obchodných aktivít sa predpokladá dosiahnutie čistých výnosov po zohľadnení vplyvu rezerv a opravných položiek vo výške viac ako 9 mil. eur. Z rozpočtovanej výšky výnosov a nákladov za budúci rok EXIMBANKA plánuje dosiahnuť zisk po zdanení vo výške 375-tisíc, 375-tisíc eur.
Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o EXIMBANKE aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu. Splnenie zámerov rozpočtu EXIMBANKY na budúci rok je vo významnej miere podmienené aj výsledkami, ktoré budú dosiahnuté v tomto roku. Zároveň existujú aj externé riziká, ktoré EXIMBANKA nedokáže ovplyvniť. Takýmito rizikami splnenia zámerov obchodného plánu a rozpočtu na rok 2017 sú napríklad ekonomická stabilita Európskej únie, eurozóny, ktorá by mohla mať priame alebo nepriame dopady na slovenských vývozcov, a tak aj činnosť banky.
Rizikom je pokles zahraničného dopytu ovplyvnený aj odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a negatívny vplyv v rusko-ukrajinskej krízy na rozsah a kvalitu obchodných prípadov EXIMBANKY.
Vláda sa zaoberala návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a schválila ho 5. októbra tohto roku svojím uznesením.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 299 zo 14. októbra 2016 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 97 z 15. novembra 2016 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 13,943 mil. eur, náklady vo výške 13,568 mil. eur. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 117 z 21. novembra 2016 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, poprosím o zahájenie rozpravy.