11. schôdza

Ďakujem pekne. Iba veľmi krátko.... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.) Aha.

Ja som vám nedal slovo, prerušil som rokovanie. (Vyslovené s pobavením. Reakcia z pléna.) Nie, však viete, rokujeme do dvanástej. (Reakcie z pléna.)

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si teraz začať popoludňajšie rokovanie a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku teraz nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto pádom otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 25 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 46 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú, minister hospodárstva Peter Žiga, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan. Neprítomní sú, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, zastupuje ho podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Neprítomný je podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, nie sú na neho otázky. A takisto nie sú otázky ani na Mareka Maďariča alebo na pani Gabrielu Matečnú.

Ďakujem pekne a teraz vás prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku máme od pána poslanca Ladislava Andreánskeho a znie takto: "Vážený pán premiér, ako je hodnotený štátny rozpočet Slovenskej republiky v rámci členských krajín Európskej únie?"
Prosím, pán podpredseda, aby ste odpovedali na túto otázku. Upozorňujem, že máte limit najviac päť minút na odpoveď. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, k hodnoteniu návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, ktoré zaznelo zo strany Európskej komisie, by som chcel uviesť, že je potrebné vidieť nastavenie štátneho rozpočtu v širšom kontexte ekonomického vývoja v rámci Európskej únie, ako aj vo vzťahu k realizovanej rozpočtovej a hospodárskej politike vlády Slovenskej republiky. Slovensko patrí v súčasnosti medzi štáty, ktoré na jednej strane dokážu získať potrebné finančné zdroje na projekty a programy rozvojového charakteru a na druhej strane z pohľadu vývoja verejných financií je zodpovedným a disciplinovaným členom Európskej únie a najmä eurozóny. Vybalansovanie príjmov a výdavkovej stránky štátneho rozpočtu je kvalitne a odborne zvládnuté.
Európska komisia pri hodnotení návrhov rozpočtov členských štátov eurozóny konštatovala, že návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2017 patrí v rámci plnenia fiškálnych pravidiel do skupiny najdôveryhodnejších rozpočtov krajín eurozóny, ktoré dosahujú plný súlad s Paktom stability a rastu. Slovensko sa týmto opäť zaradilo medzi najlepšie hodnotené krajiny. Okrem Slovenskej republiky nemala v aktuálnom hodnotení Komisia výhrady už len k Nemecku, Luxembursku, Holandsku a Estónsku. To, že sa nejedná iba o jednorazový úspech, potvrdzuje aj fakt, že už tretí rok po sebe sa Slovenská republika dostala do skupiny štyroch krajín eurozóny, ktoré dosiahli najlepšie hodnotenie návrhu rozpočtu.
No a čo je samozrejme dôležité, nejde len o návrh rozpočtu, ale nakoniec aj o jeho plnenie a záverečné notifikácie predchádzajúcich rokov, ako to prebehlo naposledy pred niekoľkými týždňami, kedy opätovne sme mali notifikovaný splnený cieľ, či už v deficite alebo v ostatných parametroch.
Oznámené hodnotenie Európskej komisie tak plne potvrdzuje, že rozpočtové ciele Slovenska boli starostlivo a kvalifikovane pripravené a sú v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami a rozpočtová politika Slovenska v nasledujúcich rokoch vychádza z programového vyhlásenia vlády, kde medzi hlavné priority patrí konsolidácia verejných financií. Stratégia rozpočtovej politiky je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií v súlade s programom stability Slovenska na roky 2016 – 2017 a je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2017 stanovená vo výške 1,29 % z hrubého domáceho produktu. Teda opätovne historické číslo.
V roku 2018 by mal deficit ďalej klesnúť na 0,44 % a v roku 2019 by mal byť dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % z hrubého domáceho produktu. Na základe aktuálneho odhadu na rok 2016 a parametrov fiškálneho rámca pre rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k hrubému domácemu produktu postupne klesať až k úrovni 49,1 % v roku 2019. Vývoj dlhu bude v rozpočtovom horizonte 2017 až 2019 po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska ovplyvnený najmä očakávaným dosahovaním prebytku primárneho salda v dôsledku pokračujúcej konsolidácie verejných financií.
Slovensko sa tak opätovne zaradilo medzi hlavných premiantov Únie. Z hľadiska hospodárskeho riadenia štátu to znamená, že návrh rozpočtu na rok 2017 je plne v súlade s požadovanými kritériami Paktu a stability, a túto pozitívnu skutočnosť nakoniec vyjadruje celkové posúdenie návrhu rozpočtu verejnej správy Európskou úniou. Inými slovami, posledné údaje a vyjadrenia Európskej komisie len potvrdzujú, že z hľadiska realizovanej hospodárskej politiky a rozpočtovej politiky máme na Slovensku veľmi zodpovednú vládu. Je to nakoniec vyjadrenie celkovej dôvery v budúcnosť a perspektívu slovenskej ekonomiky, v pragmatickú prácu vlády a i zodpovedné riadenie verejných financií. Doterajšie znižovanie verejného deficitu a dlhu predstavuje ďalší hmatateľný hospodársko-politický výsledok vlády, ktorý dokazuje správne nastavenie zámerov a cieľov.
Skutočnosť, že naďalej plynulo pokračujeme v konsolidácii verejných financií udržateľným spôsobom, potvrdzuje vo svojich nastaveniach a parametroch aj predložený návrh zákona o štátnom rozpočte a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý možno aj práve v tejto chvíli prerokuvávate. Pre vládu je preto aktuálne hodnotenie Európskej komisie zároveň výbornou vizitkou kvalifikovaného, ako i politicky zodpovedne zvládnutého koncipovaného štátneho rozpočtu v porovnaní so stabilným vývojom verejných financií. U náš však musíme aj poznamenať, že rozpočtová rovnováha sa v mnohých členských štátoch Únie, bohužiaľ, nedarí dosiahnuť a viaceré z nich sú mimoriadne nedisciplinované.

Ďakujeme za odpoveď, pán podpredseda vlády. Chcem sa opýtať pána poslanca Andreánskeho, či mal doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak.
Ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná na predsedu vlády, je od pani poslankyne Veroniky Remišovej. "Andrej Danko tvrdí, že jeho večera na hrade bola omnoho lacnejšia ako ostatné podobné akcie v rámci Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Pán Robert Fico, hospodárite s prostriedkami občanov Slovenskej republiky. Kedy zverejníte podrobný zoznam položiek výdavkov, koľko a začo zaplatili, občania zaplatili počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, nejde o jednu otázku, ale o viac otázok. A hneď prvá problematika nesmeruje ku kompetenciám vlády, ale zákonodarnej moci. Ako volená zástupkyňa občanov iste viete, že Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, založená na deľbe moci. V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať jednotlivými zložkami v štáte, aj zákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratický charakter Slovenskej republiky, tak ako je to deklarované aj v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ak máte pochybnosti o tvrdení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že jeho večera na Hrade pre lídrov Európskej únie bola omnoho lacnejšia ako ostatné podobné akcie, ktoré sa uskutočnili v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ, mali ste dostatok možností spýtať sa na to priamo pána predsedu. Napokon už vo svojom vyhlásení požiadal médiá, aby nešírili klamstvá o tom, že večera pre lídrov bola predražená, a suma, ktorú Kancelária Národnej rady zaplatila je vo všetkých položkách obhájiteľná a porovnateľná s cenami, ktoré boli pri predchádzajúcich oficiálnych stretnutiach lídrov Európskej únie.
Na tomto mieste odbočím od predloženého materiálu a iba doplním, že každá z takýchto aktivít je mimoriadne náročná tak na organizáciu, ako aj zariadenie. A treba povedať, že summit predsedov parlamentov, ktorý sa konal naozaj veľmi výnimočne aj v sídle alebo v hlavnom meste krajiny, ktorá predsedá Rade Európskej únie, výrazne prispel k tomu, aby slovenské predsedníctvo mohlo byť dnes hodnotené ako pozitívne. A to má neoceniteľnú hodnotu, odhliadnuc od toho, že rozpočet, ktorý Slovenská republika má pripravený pre predsedníctvo, ani nevyčerpá. A nehovoriac o tom teda, že dôjde k zásadnej úspore. Tým pádom s prostriedkami je jednoznačne nakladané úspešne, k tomu sa ale asi ešte v tomto texte dostanem. A čo je rovnako tak veľmi dôležité, že ide o polovičný rozpočet napríklad oproti Českej republike, ktorá mala predsedníctvo pred niekoľkými rokmi. Z tohto pohľadu je naozaj, všetky akcie, ktoré boli počas, a tu, ste tu, počas predsedníctva boli naozaj z nášho pohľadu veľmi efektívne a príspevok parlamentu k úspešnému predsedníctvu, si myslím, aj z môjho pohľadu bol naozaj zásadný, lebo sú to akcie, ktoré sa nepodarili v minulosti mnohým predsedom parlamentu v predchádzajúcich krajinách, a dnes vlastne umožňuje a u nás sa to ukazovalo, či už na rokovaní COSAC, ktorý vlastne nasledoval, tak je to vlastne ako zbierkou poslancov viacerých európskej parlamentov, tak je to aj v ďalších prípadoch, kde práve poslanci jednotlivých národných parlamentov už majú tú informáciu o vlastne postupe Slovenskej republiky v mnohých otázkach. Pre mňa napríklad veľmi citlivej otázke efektívnej solidarity a že vlastne nachádzame už porozumenie a tým pádom aj tlak na daných ministrov a predstaviteľov týchto krajín je omnoho nižší, máme šancu ju presadiť. Čiže bez ohľadu na to, slovenské predsedníctvo vykázalo evidentne, veľmi efektívne vynaložené prostriedky. Lebo ani nevyčerpáme limit, ktorý bol, čo sa ani neviem kedy, niekedy naposledy, stalo. To znamená, že sme naozaj konali úspešnejšie. A myslím si, že aj rozsah samotnej akcie vykazuje jednoznačne nižšie náklady ako ktorékoľvek porovnateľné iné akcie, ktoré boli zabezpečované významnejšie.
Čiže z môjho uhla pohľadu, z toho, ako ja som bol oboznámený s niektorými skutočnosťami, určite večera predsedov parlamentov na Hrade bola jednoznačne lacnejšia.
Pokiaľ ide o zverejňovanie výdavkov vynaložených na akcie súvisiace s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, v prvom rade je nevyhnutné uviesť, že slovenské predsedníctvo stále prebieha a trvá až do 31. 12. 2016, a to nielen v Bratislave, aj v Bruseli. Z uvedeného dôvodu nie je možné určite počas predsedníctva už teraz uviesť všetky náklady, keďže predsedníctvo ešte len bude končiť a bez problémov teda ďalšie náklady určite ešte budú vynakladané. A určite sú aj ďalšie akcie, ktoré sú naplánované na výdavky v I. polroku 2017, pretože vtedy až dobieha predsednícke trio Holandska, Malty a Slovenska. Z tohto pohľadu budú určite všetky prostriedky riadne vyúčtované a všetky veci budú aj následne zverejnené. Pričom treba povedať, že aj všetky zmluvy, ktoré boli k predsedníctvu viazané, boli už dopredu zverejnené a tie sú vlastne aj dnes všeobecne známe. Výdavky sa v rámci tohto uznesenia, ktoré prijala vláda v súvislosti s rozpočtom výdavkov na prípravu a výkon predsedníctva, prideľujú práve podľa plánu a podľa jednotlivých programov už od roku 2015 a roku 2017 a v rámci financovania sú zabezpečené výdavky na nielen prípravu, priebeh, ale aj následne na ukončenie, a fakturácia výdavkov mnohých bude v roku 2017. Takže mojím odhadom je, že tak ako bude končiť vlastne celá táto príprava, aby som už nepredbiehal, lebo nemám šancu to prečítať celé, tak len dokončím, že ten záver a to účtovanie bude podľa mňa v prvej polovičke roku 2017.

Ďakujeme pekne, pán minister vnútra.
Chcem sa opýtať pani poslankyne, či má doplňujúcu otázku. Áno, je tomu tak. Prosím, dajte jej slovo.
Máte dve minúty, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne za nevyčerpávajúcu odpoveď.
Keď ste hovorili o tej efektivite vynaložených prostriedkov, tak máme za to, že najefektívnejšia a najlacnejšia akcia na propagáciu Slovenska sa udiala včera na tlačovej konferencii na ministerstve zahraničných vecí. A, žiaľ, k tejto téme pán premiér mal tlačovú konferenciu a tam sa vyjadril, že niektorí novinári sú "špinavé protislovenské prostitútky". Toto vyjadrenie nám na Slovensku urobilo obrovskú hanbu v zahraničí. A keďže Úrad vlády má k dispozícii medzinárodný monitoring médií, tak som sa chcela spýtať, či by ste mohli zverejniť, v koľkých zahraničných médiách sa objavila táto informácia premiéra o výroku na adresu novinárov. Ja som napočítala asi 8 alebo 10, ale vy možno máte presnejšie informácie.
Ďakujem.