11. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, v rozprave sme si vypočuli naozaj množstvo príspevkov, ktoré boli, niektoré konštruktívnejšie, niektoré viac politicky alebo menej, a ja to chápem, je to prirodzené, pretože ľahšie sa hovorí o niečom, čo nemôžem veľmi ovplyvňovať, jako keď som zodpovedný za niečo a musím to zmeniť. Nechcem dlho rečniť, lebo každý mal možnosť z nás, tak ako sme tu, v jednotlivých výboroch diskutovať o štátnom rozpočte a omnoho hlbšie ako tuto pri tomto pulte. Pretože pri tomto pulte už je to skôr politické vyjadrenie. A myslím si, že sme mali dostatočný priestor aj si vypočuť názor ministerstva, v tomto prípade štátneho tajomníka, ktorý bol aj na našom výbore pre zdravotníctvo, pána Kuruca, kde sme si podrobnejšie prešli veci.
Chcem vás ale ubezpečiť, že tento rozpočet vôbec nie je taký, ako bol prezentovaný, že je neprorastový, že je to prejedený rozpočet, a všetky tieto prívlastky, ktoré tu boli z jednej alebo z druhej strany opozičného spektra predkladané, napríklad, ako sugestívne to predniesol pán poslanec Dostál a predpokladám, že ešte bude chcieť v tom pokračovať. Ale chápem to ako politické vyjadrenie. Verte mi, že táto snaha, ktorá je v tomto rozpočte zohľadnená, je snaha urobiť z toho, čo v súčasnosti štátny rozpočet a príjmy a ekonomika je schopná urobiť, tak je schopný tento rozpočet na to reagovať.
Ja som vo výbore pre zdravotníctvo a rovnako ma zaujímajú aj iné kapitoly, ako je napríklad školstvo, kultúra a tak ďalej, pretože aj ako predseda samosprávneho kraja vnímam aj tieto oblasti, ktoré kompetenčne zastrešujeme. Musím však konštatovať, že v zdravotníctve stále máme ešte čo robiť a každý, kto, by som povedal, tak nezaujato sa na to pozerá, tak musí uznať, že je to jedna z tých najkomplikovanejších oblastí. A preto našou snahou bolo aj vo výbore pre zdravotníctvo, aby sme našli optimálne riešenie v rámci možností, ktoré štátny rozpočet umožňuje. Pretože premisa platí vždy. Aj doma vo vašom rozpočte, aj v tomto, nikdy nemáte toľko peňazí, koľko by ste potrebovali. Musíte narábať iba s tým, čo vám môže prísť. Táto diskusia bola naozaj, povedzme, aj plodná, ale zároveň sme hľadali aj možnosť ešte, ako pomôcť predovšetkým v tej oblasti, ktorá sa týka kapitálových výdavkov do nemocníc štátnych. Pretože je pravdou, že infraštruktúra štátnych nemocníc nedostáva toľko peňazí, koľko by potrebovala. A preto aj poslanci z tohto zdravotníckeho výboru, sme sa rozhodli, že ešte otvoríme diskusiu s pánom ministrom financií aj za účasti pána ministra zdravotníctva. A je tu prísľub, ktorý si myslím, že je dobrou správou, ktorý je od pána ministra a je zhmotnený aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý si dovolím teraz predložiť.
Ale ešte predtým by som chcel predsa len povedať jednu vec, ktorá tu bola neustále podsúvaná ako vec, ktorá je negatívna a zlá a tak ďalej. Áno, keď sa na to pozrieme z toho pohľadu, že sa nejaké číslo znižuje, tak môžme povedať, že to je zlé. Ale keď sa pozrieme z toho komplexného pohľadu, čo nám to prinesie, tak už je to úplne niečo iné. A hovorím o tom, čo budeme chcieť presadiť vo výbore, aby sa znížilo pre budúci rok percento odvodu za poistenca štátu do zdravotných poisťovní, ale zároveň, čo je dôležité, tým dostaneme do kapitálovej položky ministerstva zdravotníctva značnú sumu, ktorú je možné využiť práve na rekonštrukciu nemocníc. Samozrejme aj možno s tým, čo tu bolo povedané, znížením odvodových stropov pre cirka podľa štatistiky 15-tisíc obyvateľov Slovenska, 15-tisíc obyvateľov Slovenska z 5,4 milióna celkového počtu obyvateľstva. A my sa nedomnievame, že toto je niečo, čo by malo byť tak negatívne, že tu bude nejaký masový exodus, pretože tento strop je niečo, čo je, by som povedal, také špecifické bude pre niektoré krajiny, pretože bežne v krajinách, aj okolitých, takéto stropy neexistujú. Pretože títo ľudia, ktorí zarobia tieto finančné prostriedky, nemajú problém, aby zaplatili trošku viacej toho odvodu. Je to princíp solidarity, ktorý všade beží, a tu bol dokonca, by som povedal, dosť zamrazený ten princíp solidarity, lebo tam boli dané stropy.
Čiže zrušením týchto stropov odvodových, znížením percenta odvodu sme našli mechanizmus ako dostať do kapitoly ministerstva zdravotníctva finančné prostriedky na kapitolové výdavky, ktoré sa budú pohybovať niekde vo výške možno 70 až 77 mil. eur, čo je krásna suma.
Takže na dovysvetlenie a zároveň aj na podporu toho, čo teraz chcem predniesť, čo bude slúžiť opäť ako taká zábezpeka pre ďalší vývoj v zdravotníctve v budúcom roku. A to, že, a teraz si dovolím predložiť ten pozmeňujúci návrh, v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorých predpisov predkladám tento pozmeňujúci návrh:
Doplniť v uznesení č. 2 spoločnej správy k bodu B. po b) nasledovné: „v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potencionálnych negatívnych vplyvov v sektore zdravotníctva vyplývajúcich z aktuálnych odhadov vývoja tohto sektora v roku 2016 a implementácie jednotlivých opatrení z projektu Hodnota za peniaze."
Tento návrh má vlastne za cieľ vytvoriť podmienky, ktoré by v prípade negatívneho vývoja v zdravotníctve mohli byť sanované práve z tohto príjmu. A to nie je povedané, že negatívneho vývoja, že sa bude niečo zlé diať, ale z toho pohľadu, že bude potrebné tieto finančné prostriedky ešte použiť na ďalšie, povedzme, kapitálové výdavky, lebo v mnohých prípadoch v nemocniciach čelia práve riaditelia mnohým havarijným situáciám, a na tie je potrebné okamžite reagovať.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a zároveň komentár k celkovému návrhu rozpočtu. Ja chcem poďakovať ministerstvu financií, pánovi ministrovi, všetkým ľuďom, ktorí na ministerstve na tom pracovali, aj na ostatných ministerstvách, že došlo k takémuto kompromisu, ktorý je reálny a prinesie rozvoj pre Slovenskú republiku, a nie tak, ako sa niekto snaží presadzovať alebo hovoriť tu, že to bude práve naopak pre Slovensko zlé. A chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, nie sú žiadne.
Nech sa páči, pán poslanec Droba.

Ctený zvyšok kolegýň a kolegov, ktorí tu ešte sú. Vážený pán minister a vážený pán podpredseda vlády, vás som mal asi privítať ako prvých. Nebýva zvykom, že idem do rozpravy k štátnemu rozpočtu, avšak ako člen zahraničného výboru si dovolím povedať pár slov k téme, ktorá mňa osobne trápi najviac a na ktorú chcem upozorniť ako na problém, ktorý sa nám čoskoro, Slovensku môže vypomstiť.
V posledných dvoch rokoch sa výrazne zhoršilo bezpečnostné prostredie v blízkom susedstve hraníc NATO a Slovenská republika by mala prehodnotiť svoje obranné plány. Mala by zvýšiť schopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby boli rýchlo nasadené, aby mali kvalitnejšiu výzbroj, kvalitnejšiu výstroj, lepší výcvik, zásoby a taktiež byť personálne na vrcholovej úrovni. Toto všetky si vyžiada zdroje, ktoré sú vyššie, aké sa nachádzajú v návrhu štátneho rozpočtu.
Nová bezpečnostná realita sa prejavila aj do návrhu požiadaviek, ktoré má NATO voči našim ozbrojeným silám. Sú to takzvané ciele spôsobilosti. Veľkosť a finančná náročnosť týchto požiadaviek naformulovaných vojenskými a civilnými plánovacími orgánmi NATO je postavená na deklarovanej výške investícií do obrany, pod túto úroveň bude, teda investícií do obrany na posledných dvoch summitoch, a to je 1,6 % z HDP, čo boli vlastne redukované požiadavky z dvoch 2 %, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie v roku 2004. Preto investície do obrany pod túto úroveň budú automaticky znamenať, že požiadavky NATO nebudú naplnené v stanovenom čase a v požadovanej kvalite. Slovenská republika si tak neplní svoje záväzky v NATO, nehovoriac o tom, že nebude schopná zabezpečovať vlastnú obranyschopnosť ani v rámci kolektívnej obrany.
Čo sa stane, ak ostanú investície do obrany na súčasnej úrovni? Nenakúpi sa potrebná nová technika, tá súčasná ešte viac zostarne, bude menej použiteľná a vzrastú náklady na jej údržbu. Viaceré systémy sú už dnes na pokraji vyradenia, cvičenia budú stále zriedkavejšie a nebudú na požadovanej úrovni. Tieto nedostatky môžu mať v strednom až dlhodobom horizonte negatívny vplyv na morálku vojaka a teda na použiteľnosť tejto silovej zložky štátu, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť našej krajiny. Obrana je o zodpovednosti, preto by sme o nej nemali hovoriť iba vtedy, keď sa to hodí, ale vtedy, keď je to dôležité. A možno by sme mali menej hovoriť a viac konať. Obranný rozpočet na úrovni 1,18 % z HDP je nedostatočný. Spôsobuje veľké problémy pri fungovaní rezortu obrany a nehovorím ani o modernizácií systémov na ministerstve obrany a v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorá je naozaj len náznaková a skôr teoretická.
Ani zďaleka sa nepribližujeme aj touto vládou k prisľúbenej úrovni 1,6 % z HDP do roku 2020. Ak by sme udržali súčasné tempo rastu výdavkov na obranu, tak v roku 2020 dosiahneme 1,21 % a to znamená, že bude to predstavovať deficit 400 mil. eur oproti tomu, k čomu sme sa zaviazali na Varšavskom summite. Už dnešný modernizačný dlh je alarmujúci. Ako chceme brániť Slovensko s ledva fungujúcimi Ozbrojenými silami Slovenskej republiky? Téza o tom, že ďalšie peniaze na modernizáciu prídu ad hoc nad rámec rozpočtu na konkrétne projekty, je nesystémová a sme za ňu kritizovaní aj Severoatlantickou alianciou. Nedá sa plánovať na možné budúce peniaze. A ministerstvo obrany s tým má veľký problém, lebo potrebuje plánovať niekoľko rokov dopredu. A keď má prisľúbené iba nejaké virtuálne peniaze, ktoré môže a nemusí dostať, tak naozaj sa plánovať nedá.
Takže volám po potrebe jasného plánu, ktorý tu schválime v Národnej rade, a schváli ho, dúfam, koalícia rovnako ako opozícia, a ten nám umožní dlhodobé udržateľné obranné plánovanie, ktoré Slovensko potrebuje momentálne ako soľ. Čiže nie som za ad hoc riešenia, som za systematické dlhodobé plánovanie. Ad hoc riešenia otvárajú akurát priestor pre nesystémovosť a prípadne aj korupciu.
Na záver chcem povedať a spýtať sa, že či si myslíme, že 2 % na obranu štátu sú veľa alebo málo. Sme v organizácii, ktorá má 28 členov, a dnes, bohužiaľ, iba štyria z nich spĺňajú podmienku 2 %, ale ak sa na to pozriete tak, že aké hrozby môžme mať za dverami a nechceme byť na ne pripravení, tak ja si myslím, že tie 2 % by naplnené byť mali. A samozrejme, že vieme siahodlho hovoriť o tom, že peniaze sú potrebné ako soľ pre zdravotníctvo, pre školstvo, pre niektoré ďalšie rezorty, a hlavne zdravotníctvo a školstvo podtrhujem, ale obranu zaraďujem tiež ku kľúčovým rezortom. Lebo ak sa nebude riešiť tento problém, tak čoskoro už môže byť neskoro.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a nechcem to už naťahovať, takže nebudem dávať verejne otázku pánovi ministrovi, ale ocením, ak si na mňa nájde chvíľu času a povie mi, že ako by sa dal tento problém riešiť a či vôbec je to riešiteľné ministerstvom financií. Dobre? Čiže prídem súkromne za vami a opýtam sa pár otázok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Pán poslanec Droba, my by sme sa, mali urobiť všetko pre to, aby sme z NATO vystúpili a nie plniť nejaké ďalšie záväzky voči NATO, ktoré ono od nás vyžaduje. V prípade vojny nám NATO nepomôže, pokiaľ to nebude v záujme mocností, ktoré vládnu vo svete. Keby sme tie prostriedky, ktoré dávame každý rok do NATO a ktoré ešte budeme dávať, dali do vybudovania slovenskej armády, ktorú nemáme, nijakú, určite by sme na tom boli lepšie a určite by sme sa možno kdesi aj ubránili. Vďaka.

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Droba.

Pani kolegyňa, ďakujem. Ja iba podotknem, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane v posledných dvoch rokoch potvrdil platnosť čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane, takže nemyslím si, že naše investície do NATO a do vyzbrojovania v prvom rade gro tých peňazí ostáva na Slovensku, a myslím, si že je to niečo, čo ako Slovensko potrebujeme. A pre mňa je to naozaj veľmi, veľmi rozumná investícia do našej obrany. Lebo obávam sa, že vy aj s vašou stranou žijete vo svete, kde si myslíte, že naozaj nejaká neutralita by bola pre Slovensko najlepšia, ale musíte pochopiť v dnešnej geopolitike, že neutralita jednoducho neexistuje. A my sme súčasťou veľmi pevného bloku a ja dúfam, že ňou aj naďalej zostaneme. A, našťastie, táto diskusia vôbec nie je predmetom verejného diskurzu a ak, tak ju stimulujú akurát strany ako vaša.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave pán poslanec Grendel. Nie je v rokovacej stále. Stráca poradie.
Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

Vážený pán minister, vážení kolegovia. Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnym kapitolám štátneho rozpočtu, ale v krátkosti len k niektorým otázkam súvisiacim s osobami so zdravotným postihnutím.
A tak hneď na začiatku by som sa chcela opýtať, je štátny rozpočet o komplexných riešeniach, alebo len o látaní najnutnejších problémov? Ak chceme hovoriť o efektívnosti verejných výdavkov, musíme uvažovať aj v tejto rovine. Udržateľnosť sa nedá hodnotiť len z pohľadu zvyšujúceho sa veku, ale aj z pohľadu, hovoríme o sociálnej udržateľnosti, ale aj z pohľadu iných aspektov.
Počet zdravotne postihnutých sa zvyšuje. Svetové štatistiky hovoria, že už až 15 % populácie má zdravotné postihnutie. Na margo toho, slovenské štatistiky údaje nemajú, lebo sa to u nás považuje za ochranu osobných údajov. A ešte ak si to premietneme na počet poslancov, ktorí by v takomto pomere boli, tak by sme mali 23 poslancov so zdravotným postihnutím.
Do roku 2060 sa na Slovensku predpokladá nárast seniorov nad 65 rokov o viac ako 150 % a seniorov nad 80 rokov až o 300 percent. Ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, rodí sa menej detí a mnoho ľudí odchádza do zahraničia pracovať. Takáto situácia je dlhodobo neudržateľná. Preto je potrebné zvyšovať funkčnú schopnosť ľudí so zdravotným postihnutím a odstraňovať prekážky k sociálnym a ekonomickým príležitostiam.
Za kľúčový problém preto považujem prístupnosť, ktorú treba bezpodmienečne riešiť. Tento problém by sme mali chápať ako investíciu, nie ako náklady. Preto by som privítala, keby sa uvažovalo aj nad vznikom nezávislého úradu, ktorý bude dozerať na dodržiavanie príslušných zákonov a zabezpečí tak sociálnu udržateľnosť tejto krajiny. Nezávislú inštitúciu treba vytvoriť aj preto, lebo ide o nadrezortnú tému, a už neraz sme sa presvedčili, že pokiaľ to majú na starosti jednotlivé ministerstvá, neriešia to komplexne a sústredia sa len na vlastnú oblasť.
Priznám sa, že som sa inšpirovala, tým nezávislým úradom, vyjadrením ministra dopravy, ktorý povedal v predchádzajúcich dňoch, že ho trápia študenti a dôchodcovia, ktorí si nemôžu užívať benefity vlakov zadarmo, a teda chce pre nich zriadiť nezávislý úrad. Myslím si, že aj ľudia so zdravotným postihnutím, alebo ak chcete, ľudia so špecifickými potrebami si tiež nemôžu užívať benefity, ktoré majú ostatní, len preto, že máme nedokonalé predpisy, myslím predovšetkým na stavebný zákon, a neriešia problematiku až do dôsledkov. Riešime často iba to, čo je nám prikázané a k čomu nás dotlačia nariadenia s vyššou právnou mocou, ako v prípade nariadenia Európskeho parlamentu. Takýto predpis máme, čo sa týka napríklad cestujúcich v autobusovej autokarovej doprave, kde toto nariadenia stanovuje, že osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou musia mať porovnateľné možnosti využívať autobusové a autokarové služby ako všetky ostatné osoby. Majú rovnaké práva ako všetci ostatní občania z hľadiska nediskriminácie a povinnej pomoci. Takéto nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2013 vo vzťahu k cestujúcim, ktorí využívajú pravidelnú dopravu, ak sa miesto nástupu alebo miesto výstupu cestujúcich nachádza na území členského štátu EÚ a ak je plánovaná vzdialenosť dopravy väčšia ako 250 km. Týka sa to teda len niekoľkých autobusových staníc na Slovensku, výsledkom čoho je, že medzimestské spoje tým pádom neriešime.
Samozrejme, že s autobusovými stanicami súvisí napríklad aj stavebný zákon a ich vybavenie, teda vybavenie autobusových staníc v rámci predpisov a v rámci prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže sa predpisy nedodržiavajú a kontrolné mechanizmy nemáme, tak väčšinou máme problém.
Zaviazali sme sa dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a implementovať Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor tiež zaväzuje zmluvné štáty prijať opatrovanie, opatrenie, pardon, ja už som strašne unavená, na vypracovanie, vyhlásenie a kontrolu dodržiavania minimálnych noriem a pravidiel na zabezpečenie prístupnosti zariadení a služieb dostupných alebo poskytovaných verejnosti a na zabezpečenie toho, aby subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby dostupné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky aspekty prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Opatrenia vzťahujúce sa k tomuto článku sú zamerané predovšetkým na prístupnosť stavieb, dopravy a prístup k informáciám. My sa tvárime, že chceme stavať dom, ale nemáme vlastne základy. Do mnohých zákonov sa dostáva podmienka prístupnosti, ale ako to má vyzerať v praxi, už nikto nerieši. Ak máme riešenia, do ktorých investujeme, riešime ich nekomplexne a neúčelne. To znamená, ako by sme postavili náš dom, ktorý nemá okná a dvere.
Takéto riešenie naozaj nikto nepotrebuje. Keď sa pozrieme do dvoch susedných štátoch, tak v Čechách majú už od roku 2005 program mobility. Slúži na financovanie, alebo teda slúži na financovanie práve takýchto zámerov. V súčasnosti je zabezpečené financovanie vládnym programom na obdobie rokov 2016 až 2025. Cez tento projekt sú financované ucelené riešenia, tzv. zámery bezbariérových trás a napríklad v roku 2016 ich bolo 9. V našom vládnom programe nám takáto oblasť chýba. Pre zmenu v Rakúsku, konkrétne vo Viedni sa orientujú na správne usporiadanie, funkčnosť a racionálnosť verejného priestoru a tým pádom nepotrebujú až taký výrazný rozpočet. Hľadajú jednoduché riešenia a účelné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 19.00 hodín...

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Už len chvíľočku.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre. Nech sa páči.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Zohľadňuje potreby rôznych sociálnych skupín, nielen vodičov, ale aj seniorov, detí, žien či zdravotne postihnutých. K tomuto my musíme ešte dospieť.
Neviem v tejto chvíli, aké sú investičné zámery a ako to bude vyzerať s prístupnosťou. Ale ak v tomto smere nič podstatné neurobíme, budeme len ťažko vedieť zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť či sociálne služby, vzdelanie pre všetkých na rovnakej úrovni, začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do pracovného procesu, najlepšie na otvorenom trhu práce, a sociálna situácia bude neudržateľná.
Na záver by som chcela opäť poprosiť o podporu nášho návrhu, kde chceme navýšiť finančné prostriedky pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí zvýšením minimálnej mzdy nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na svoju existenciu v roku 2017.
A úplne posledná poznámka. Pán minister, chcela by som vás pekne poprosiť, že v mnohých materiáloch, napríklad v projektoch Hodnota za peniaze, sa niekoľkokrát opakuje slovo invalid. Poprosila by som vás, ak by sme prestali používať takýto výraz. Myslím si, že toto pomenovanie je nedôstojné, a aj toto môže byť začiatok zmeny v myslení ľudí.
Ďakujem pekne.

Takže končím dnešný rokovací deň. Na vystúpenie pani poslankyne nie sú žiadne faktické poznámky. Budeme pokračovať zajtra o deviatej ráno rozpravou k tomuto bodu programu. Vystupujúcou v rozprave bude pani poslankyňa Gaborčáková.
Prajem vám príjemný zvyšok večera.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)