11. schôdza

Ďakujem pekne. Začnem trochu netradične minútou ticha. (Odmlčanie rečníka.) Ďakujem za stíšenie pri symbolickej minúte ticha. Je to minúta ticha za túto obrovskú šancu, ktorú malo ministerstvo financií a vláda Roberta Fica, pre rok 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Tento rok ste tú šancu pochovali. A opozícia akokoľvek upozorňuje, zrejme sa sluchu u vás nedovolá, vláda naďalej zvyšuje nominálny dlh Slovenskej republiky a hoci dostáva od občanov viac než ktorákoľvek vláda v minulosti, hoci ekonomické výsledky sú jedny z najlepších, dlh sa zvyšuje a prostriedky občanov sa rozpúšťajú, nechystáme sa na zlé časy, nezbavujeme sa starých dlhov. Toto je dôvod na čiernu pásku, na minútu ticha za stratenou šancou v roku 2017.
Mnohí z opozície vládu upozorňujú, že síce postupuje podľa svojich plánov, to je normálne, to nikto nespochybňuje, ale sú tu výhrady, ktorým by mala načúvať. To rozhadzovanie peňazí totiž nezakladá budúce príjmy, to rozhadzovanie peňazí sa nesústreďuje na zlepšenie vzdelanosti, čo je strategická komodita. Poznáte predsa ten okrídlený výrok, že Slováci majú v ľuďoch jediné svoje prírodné bohatstvo, áno, je to tak. Nemáme, už niekedy v stredoveku sme prišli o vzácne kovy, máme zdravú vodu a máme zdravú populáciu, chvalabohu, ktorá môže, ak dostane dobré vzdelanie, byť vynikajúcim kapitálom Slovenskej republiky. Ale tam peniaze nejdú. Zvyšovanie platov je veľmi, veľmi opatrné, ako sa hovorí odborne, konzervatívne, iba tak, aby ich držalo v akej-takej životnej situácii.
Vážená vláda, hazardujete s týmito vynikajúcimi ekonomickými možnosťami a svojím spôsobom dávate príklad aj celej verejnosti, zadlžujte sa, veď sa aj zadlžujú domácnosti, zadlžujú sa jednotlivci. Sme Slovenská republika zadlžených. Kedy, ak nie teraz, by sme sa mali z toho dostať, kedy, ak nie teraz by sme mali naozaj oznámiť ambiciózny plán žiť už konečne v štáte iba z toho, čo vyberieme od občanov? Nie na dlh, nie na pôžičku, nie na hazard, že hádam aj budúci rok neodíde žiadna automobilka, nepríde k žiadnej kríze, nič sa nestane ani v Amerike, ani v Číne, ani v susedných štátoch Európskej únie.
Reči o zrušení dlhovej brzdy v tejto situácii, keď sú dobré príjmy, mi pripadajú ako zlý sen. Keby bola nejaká hlboká kríza, keby naozaj dopadol meteor, ale prečo rušiť dlhovú brzdu, prečo ešte dokonca ponúkať ďalšiu šancu prelomiť aj túto mieru zadlženosti? Helenizácia Slovenska, grécka cesta? To určite by nikto po takej ceste nevolal. Čiže myšlienky na zrušenie dlhovej brzdy, verím, že tu bude dostatok rozumných poslancov, aby si uvedomili, že naozaj toto nie je rozpočet, ktorý by trpel nedostatkom peňazí, on trpí nedostatkom úspornosti.
Ako poslanec pôsobím vo výbore pre životné prostredie a pritom by som na záver ešte dodal niekoľko slov na margo tohoto rozpočtu týkajúceho sa kapitoly životné prostredie. Stručne by som ho zastrešil sloganom, že naozaj naliehavo je treba, aby poslanci mali právomoc poslaneckého prieskumu, aby sa dostávali viac k informáciám o veľkých balíkoch a o veľkých problematikách, ktoré sú napríklad aj v rezorte životného prostredia. Rastie nám tam aj v tomto rozpočte enormne veľký envirofond, ktorý ak by takto pokračoval, tak v roku 2019 by mal dosiahnuť až 700-miliónový objem. Užívanie ale nie je celkom čitateľné a vlastne slúži ako kumulácia peňazí, ktoré potom poslanci už nemajú pod žiadnou kontrolou. Problematika kontroly sa týka aj veľkých podnikov, ktoré sú v oblasti tohoto rezortu a ktoré, zas naopak, rozpočtujú veľmi zvláštne príjmy, alebo teda nízke príjmy. Slovenské lesy, štátne lesy, majú polovicu územia Slovenska, a napriek tomu ich hospodárenie zostáva akousi čiernou skrinkou. Tam by bolo treba, aby mohol aj opozičný poslanec sa rozhodnúť a urobiť kontrolu, urobiť poslanecký prieskum.
To isté sa týka problematiky dajme tomu Gabčíkova, ktoré ide od istých investícií, ale akosi v tejto kapitole, pokiaľ ide o Gabčíkovo, sa zdôrazňuje, že sa predpokladá pokles cien elektriny, na druhej strane dávame znovu milióny do nekonečného príbehu dostavby Mochoviec, pretože zdá sa, aj Mochovce sú jednoducho jednou čiernou dierou, do ktorej ktosi chce dávať peniaze ešte ďalších 100 rokov, len aby vždy sa našli nejaké vratky a nejaké výhody a nejaké korupčné prostredie. Vláda by naozaj mala naliehať, aby sa tieto stavby ukončili, Mochovce máme len ako podiel, a použiť na to absolútne všetky prostriedky a nie predlžovať tú stavbu, ktorá ju neustále aj predražuje.
Apelujem len z hľadiska tohoto rezortu, že v rozpočte nie sú, aspoň ja som nenašiel, žiadne rozhodnutia, ktoré by súviseli s nedávno odhlasovanou Parížskou dohodou. Že takých máme veľa, o tom hádam ani netreba hovoriť, nemáme tu teraz len na mysli envirozáťaž, ktorá je od počnúc hlavného mesta po celom Slovensku, ale mám na mysli aj postupné utlmenie ťažby hnedého uhlia, ktoré je naozaj už dávno veľmi nekvalitné a ktorého ťažba sa udržuje neekonomickými cenami a neekonomickými nástrojmi.
V rezorte životného prostredia sa prejavuje takisto politika vlády, ktorá sa, žiaľ, prejavuje aj v iných oblastiach, veľa peňazí sa dáva do investícií, nad ktorými je málo kontroly. To je povedzme diaľnica okolo Prešova, vykričaný už príklad nehospodárnosti, a takisto diaľnica, ktorá je novým obchvatom okolo Bratislavy, ktorá, ako viete, vyvoláva doteraz polemiky, a verme, že dopadne lepšie, než zatiaľ vyzerá. Lebo zatiaľ vyzerá, že je to obchvat, ktorý Bratislave naozaj nie veľmi pomôže, má málo zjazdov a treba o tom viesť ďalej diskusiu.
Vážený pán minister, vzhľadom na toto hodnotenie vám neviem zablahoželať k takémuto rozpočtu a jediné, čo by som vám prial do budúceho roku, aby vám vláda, lebo nepochybujem, že vy by ste to jednak hravo urobili a zrejme aj chceli, aby vám vláda umožnila priniesť sem vyrovnaný rozpočet, aby ste boli prvý minister. Tento rok teda so smútkom a minútou ticha vyprevádzame rozpočet, ktorý je naďalej plytvajúci, v ktorom sa poslanci obávajú, že neboli odstránené ani nebezpečia tunelovania štátnych podnikov, tunelovania rozpočtu, tunelovania veľkých štátnych zákaziek.
Tak či onak, prajem vám, aby ste aspoň v nasledujúcom roku sa dočkali toho, že vám strana a vláda umožnia predložiť do Národnej rady konečne to, čo tu mohlo byť tento rok, vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi rada, že rozprava o štátnom rozpočte končí práve s témou ministerstva životného prostredia. Je to veľmi dobré, pretože práve táto kapitola je asi jednou najmenej, resp. najhoršie rozpracovanou kapitolou v štátnom rozpočte. Možno pán minister odpovie aspoň teraz, keďže včera nereagoval na môj 43-minútový príspevok na žiadnu poznámku v ňom, že ako je zapracované v štátnom rozpočte, práve záväzky, ktoré boli prijaté Parížskou dohodou. Ako sú zapracované v rozpočte úlohy vyplývajúce zo starostlivosti o krajinu, o environmentálnu výchovu a vzdelávanie a tie ďalšie uznesenia vlády, ktoré v počte viac ako dvanásť nie sú zapracované v rozpočte ministerstva životného prostredia. Potom sa vlastne prijímajú rozhodnutia, ktoré naozaj sú nekoncepčné, ktoré sú škodlivé pre našu krajinu, ktoré sú škodlivé pre stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj Slovenska. To sú všetko dlhy, ktoré v konečnom dôsledku budeme musieť raz sanovať, sú to dlhy na životnom prostredí, ktoré dnes nikto nechce vidieť, ale ktoré my tuná dnes svojím nesprávnym konaním, a týka sa to aj rozpočtovaním, páchame.

65.
Ďakujem. Pán poslanec Peter Štarchoň.

Vďaka. Na vystúpenie budem mať v podstate iba dve poznámky.
Prvá sa týka meteoritu, ja hovorím toľko, že nikdy neviete, aká tá lobová čierna labuď môže priletieť. Priletela možno už aj jedna v podobe Trumpa a z toho vyplývajúcich konzekvencií, takže uvidíme, ako na to budeme reagovať budúci rok.
Druhá poznámka veľmi jednoduchá. Dlhy Slovákov prekročili ich úspory, myslím, že je to známa skutočnosť. Ak sa pozeráme na spotrebiteľské trhy, tak v podstate vidíme možno až nezdravé navyšovanie úverov a hlavne v oblasti hypotekárnych úverov. No a reagovali sme na to napríklad aj my tým, že sa snažíme regulovať poskytovania spotrebiteľských úverov. Nuž, je to vtipné, na spotrebiteľa budeme mať trošku iný meter ako na verejné financie? Veď uvidíme, ako dopadne budúci rok.
Každopádne fandím pánovi ministrovi, aby aspoň časť z jeho ambícií sa naplnila, aj keď možno nie sú také, ako by sme očakávali.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si v reakcii na pána poslanca Budaja, môjho poslaneckého kolegu, zacitovať z jedného dokumentu, ktorý sa volá Národný štandard finančnej gramotnosti: "Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuom schopností, ktoré sú podmienené premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie." Toto je materiál, na základe ktorého v našom školstve sa tieto kompetencie majú rozvíjať.
A čo som tým chcel povedať? No, že dnes mnohí, ktorí sa naozaj zodpovedne starajú o svoje financie, stále počúvajú dobrú radu: "Tvorte rezervy. Tvorte si rezervy, aby ste mali na horšie časy." Myslím si, že to je jedna z vecí a jedna z veľkých výziev pre nás všetkých, aby naša spoločnosť sa vzdelávala v tejto oblasti a aj by celkovo štát mal vždy pripravené rezervy na to, ako bude sa, čo na nás čaká v budúcnosti. A myslím, že budúcnosť je aj hlavne v školstve a v tom, aby naša populácia bola pripravená na to, zodpovedne pristupovať k práci s financiami.
Ďakujem.

Ďakujem pánom poslancom a poslankyniam. Osobitne chcem replikovať pani Zemanovú. Áno, pani kolegyňa, každý pán minister financií, aj tento, je tak trochu poštárom. Prináša to, čo si dohodli ministri, a preto by tu mali sedieť, aby sme mohli hovoriť o envirorezorte, aby sme mohli klásť otázky k rozpočtu. Pán minister nereaguje na detaily životného prostredia, pretože on, samozrejme, sa musí spoľahnúť na svojich kolegov, ale tí ho sem poslali ako sám vojak v poli. Čiže poslali ho, robte si s ním, čo chcete, čas je dobre nastavený, všetci išli domov, aj poslanci, aj vládni predstavitelia, však je piatok a už urobte s tým ministrom financií, však ho hádam nezožeriete, ale odpovedať na otázky, tu mali sedieť všetci vrátane premiéra. Prijímajú sa peniaze pre jeho vládu, prijímajú sa peniaze pre jeho ministrov. To je veľká hanba, že sa ignoruje a posmieva parlamentu touto svojou neprítomnosťou.

Ďakujem, pán predseda, za možnosť vystúpiť.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som našu rozpočtovú diskusiu uzatvoril záverečným slovom. Hneď na úvod chcem oceniť vašu snahu vyjadriť sa k predkladanému zákonu roka, ktorým rozpočet verejnej správy rozhodne je, pretože sa týka celej verejnej správy a je rámcovým dokumentom nielen toho, čo vnímame pod slovom štát, ale týka sa aj samosprávy miest, obcí a našich krajov.
Vlani mi bolo trochu ľúto, že diskusia k dokumentu, ktorý bol rozpočtom na tento rok, bola, prepáčte mi za výraz, trochu odfláknutá, ale bolo to do veľkej miery ovplyvnené blížiacimi sa voľbami. Som rád, že tento rok prejavilo o diskusiu viac kolegov, viac poslancov, takmer 20 písomne prihlásených, potom vyše 10, proste dohromady vyše tridsiatka vystúpení, množstvo faktických pripomienok.
Viete, že nie som tu na to, aby som vás chválil alebo sa vyjadroval ku kvalite vašich vystúpení, ale som tu nato, aby som, a to môžem urobiť, aby som poďakoval za kultúru, ktorá pri rokovaní bola, som rád, že sme neskĺzli do osobných invektív, urážok ani žiadnych posmeškov. Diskusiu o zákone roka môžem aj vďaka tomu označiť za odbornú a kultivovanú, za čo teda ešte raz ďakujem.
Aj keď, samozrejme, nemôžem nespomenúť, tak ako na každej schôdzi, aj teraz sme sa nevyhli niekoľkým divadelným predstaveniam, ja to hovorím s plnou vážnosťou toho, že som bol štyrikrát zvolený do tohto pléna, takže ako váš kolega z pohľadu aj schopností vystupovať podobne z hľadiska umeleckej činnosti, ktorá k politike asi tiež patrí.
Pozastavím sa možno pri potýčke z posledných chvíľ s kolegami zo strany, s pánom poslancom a pani poslankyňou, kde predsedom je pán Kotleba. Mrzí ma potýčka, ale ja teda, ja chápem, že vo vašej strane je veľká disciplína, ja som liberálnejšie ladený človek a naozaj som tu vyše 13 hodín odsedel a myslím si, že každému som dal úctu a váhu z pohľadu toho, že som na 90 % počúval. Ale možno ja nepoznám podstatu ideológie vašej strany, ale mojich myšlienok sa zmocniť nemôžte akože a z tohto pohľadu je aj otázka pozornosti vec, ktorá je nevynútiteľná. A ja som čas strávil tu len tým, že som sa rozprával s vašimi kolegami alebo s mojimi možno budúcimi alebo bývalými kolegami, takže myslím si, že som sa vás nechcel dotknúť, ani nechcem nikdy dotknúť nikoho zo zvolených poslancov do Národnej rady.
Čo sa týka samotných príspevkov k téme rozpočtu, teda tých, ktorí naozaj hovorili o tejto téme, musím potvrdiť, že mnohé z týchto návrhov alebo, lepšie povedané, pripomienok, ktoré tu odzneli, patrili skôr konkrétnym ministrom, ktorí sú zodpovední za svoje kapitoly. Rozpočet je síce kolektívna dohoda, no ako som hovoril v úvodnom slove, nie je bezodný a je na vzájomných rokovaniach s jednotlivými ministrami a na možnostiach rozpočtov, aké je výsledné rozdelenie peňazí. A je pochopiteľné, že niekto je spokojný viac a niekto je spokojný menej.
Verím však, že novinka, ktorá sa po prvýkrát v tomto roku objavila v rozpočte, pomôže naozaj detailne sa pozrieť na výdavky. Hovorím o správach projektu Hodnoty za peniaze, ktoré sú súčasťou predkladaného rozpočtu. V rámci rozpočtového procesu aj slovenská vláda začala systematicky revidovať verejné výdavky tak, aby počas jedného volebného obdobia posúdila väčšinu verejných výdavkov vrátane tzv. daňových. Prvé revízie výdavkov projektu Hodnota za peniaze za zdravotníctvo, dopravu a aj tí za informačné technológie sú, ako som už povedal, súčasťou rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky a sú vám k dispozícii a často ste tento dokument využili ako aj inšpiráciu pre vaše príspevky.
V oblasti zdravotníctva revízia identifikovala potenciál na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach vo výške celkového objemu až 363 mil. eur. To je náš odhad teoretického potenciálu. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal realizovať 174 mil. eur už v roku budúcom. Peniaze ostávajú v zdravotníctve a budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve, ktorej súčasťou je aj budovanie nových a rekonštrukcia starých nemocníc.
Revízia v informačných technológiách spustila veľké upratovanie v dátach a napriek všeobecne vnímanej nespokojnosti z hľadiska výstupov používania informačných technológií vo verejnej správe vieme, že lepšie služby v tejto oblasti, ale aj šetrenie môžu priniesť úspory za desiatky miliónov eur, a to aj na strane, samozrejme, verejnej správy, ale kľúčovo na strane klientov, ktorým sú tieto služby nasmerované, to znamená klientov z počtu našich občanov alebo podnikateľov.
Potrebujeme realizovať úspory a hodnotu, ktoré sú identifikované tiež v predloženej správe, kľúčovo pôjde o licencie, vládne cloudy, telekomunikačné služby alebo napríklad portál Slovensko.sk. Základnou úlohou je ponúknuť v novom období riešenia, ktoré prinesú výsledky želané a urobiť ich, samozrejme, úspornejšie.
Zásadná úloha zaevidovať investičné projekty v doprave nás ešte len čaká, na čo ste mnohokrát poukázali. Požiadavka na dobudovanie základnej cestnej infraštruktúry zo strany rezortu dopravy je identifikované vo výške 8 mld. eur. Je to obrovská suma peňazí a náš balík z hľadiska schopnosti zabezpečiť takéto financovanie je naozaj obmedzený. Potrebujeme si povedať, či sieť diaľnic a rýchlostných ciest dobudujeme lacnejšími alternatívami, alebo bude neúplná ešte niekoľko rokov, alebo sa sústredíme na údržbu existujúcej siete. Tu vidím zásadný priestor na lepšiu hodnotu za peniaze. Môžme zabezpečiť skoršie dobudovanie potrebnej infraštruktúry a nájsť peniaze aj na zanedbávané cesty I. triedy. Môj rezort bude po novom pravidelne hodnotiť všetky veľké investičné projekty nad hodnotu 40 mil. eur, a to nielen v doprave.
Vrátim sa teda ale k diskusii k rozpočtu. Som rád, že diskutovali tak ako opoziční, tak aj koaliční poslanci a vďaka tomu si verejnosť mohla vytvoriť úplne plastický obraz o tom, ako to s rozpočtom vyzerá, a ja sa teraz pokúsim ešte navyše toho, čo som počas rozpravy povedal, zareagovať na niektoré príspevky konkrétnych poslancov.
Takže napríklad kritika poslancov za posun tzv. strednodobého cieľa, to je v podstate v číslach vyjadrené vyrovnané hospodárenie, aj keď v tom strednodobom cieli je to deficit na úrovni asi pol percenta. Tu vzniesli výhrady pán Eduard Heger, Eugen Jurzyca, ale aj Miroslav Beblavý. Tu musím povedať, že v súlade s preventívnou časťou Paktu stability a rastu pri rešpektovaní vládou definovaných priorít došlo k posunu termínu MTO alebo strednodobého cieľa tak, ako to bolo aj spomenuté v Programovom vyhlásení vlády, to znamená, nemôže to byť pre vás žiadna novinka. Vláda tento úmysel deklarovala aj Európskej komisii v Programe stability na roky 2016 až 2019, kde predstavila aktualizované rozpočtové ciele a sú úplne identické s tými cieľmi, ktoré sú v dokumente Rozpočet verejnej správy. A treba podotknúť, že cieľ rozpočtu rešpektuje aj požadované tempo konsolidácie podľa medzinárodných pravidiel, ktorými sme viazaní z hľadiska našej účasti v eurozóne. Pri aktuálnom odhade tzv. cyklickej zložky a dočasných vplyvov pre rok 2016 by mal byť, hovorím, že by mal byť, lebo skutočné číslo sa dozvieme v budúcom roku, štrukturálny deficit za rok ´16 na úrovni 1,72 % verzus nominálny okolo 2. Nechcem byť v podobe edukatívnej a niekomu tu dávať teraz proste lekcie, ale naozaj je rozdiel medzi hodnotením tzv. štrukturálneho deficitu a nominálneho. A hovorím to len preto, že v pravidlách, ktoré nás viažu, sa viac pracuje s cieľom tzv. štrukturálneho deficitu.
Takže pre rok 2016 je odhadovaná výška na úrovni 1,7. A tam máme potom povinnosť každý rok ísť minimálne pol percenta dole z hľadiska štrukturálneho deficitu. Oproti Programu stability došlo k aktualizácii tzv. cyklickej zložky, to je to, čo vlastne vyplýva z časti ekonomického cyklu, v ktorom sa nachádzame, a my sa pomaly z podchladenej ekonomiky v najbližších rokoch, dvoch, máme dostať do úrovne nášho potenciálu a dokonca do obdobia prehrievania ekonomiky. Takže táto zložka nášho cieľa bola upravená a z tohto, samozrejme, vyplývajú aj zmeny nominálnych cieľov. Takže to, čo populárne aj vo veľmi hodnotenom, mnou hodnotenom vystúpení starého barda poslanca Budaja z hľadiska jeho vystúpení hodnotí ako zdanie sa, ja vám len hovorím, že to je metodologická záležitosť trošku komplikovanejšieho charakteru, to znamená, to znamená, upravené ciele reagujú na parametre štrukturálneho hodnotenia ekonomiky a budú sa ďalej aj v budúcnosti meniť, tie ciele sa budú meniť. Keď sa ekonomika bude prehrievať, budeme musieť v podstate nominálne ísť do väčších prebytkov, preto napríklad na rok 2019 je prebytok stanovený na úrovni plus 0,6, to je vnímanie z hľadiska štrukturálneho vyrovnaného hospodárenia. Ak budeme v horšej situácii, ak bude mať pán Štarchoň pravdu, že voľby Spojených štátov v celej Európe nejak negatívne na nás dopadnú, tak budeme mať, budeme v ekonomickej časti v podchladenej situácii a budeme musieť konsolidovať menej.
No ale ja chápem, že medzi ekonomikou a pravidlami, ktoré sú ľuďom nevysvetliteľné, lebo toto asi svojej starej mame nevysvetlím, túto záležitosť so štrukturálnym deficitom, že sa to dá otočiť v politike všelijako. Tak ja vám len vravím, že ten cieľ sa udržuje stále rovnaký, akurát čísla nominálneho deficitu, tie headline, to, čo vidíte, sa prispôsobujú pravidlám, ktoré sú stanovené. Môžte mi veriť, nemusíte mi veriť (povedané so smiechom), ale tvrdím, že to tak je a na toto všetko dohliadajú tí rotvajleri, ktorí nás kontrolujú, či z Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu alebo znútra rezortu financií z Inštitútu finančnej politiky.
Toľko k ambicióznosti alebo k neambicióznosti cieľov, o ktorých hovoríme, a prial by som, pán Budaj, aj vašej Bratislave, o ktorú sa tak roky staráte, aby ste mali aj vy teda také ambiciózne snahy a výsledky, ako sa snažíme dosiahnuť my, lebo žijem v tomto meste 30 rokov, a teda nemám pocit, že by to išlo teda k lepšiemu. (Potlesk.)
A Boris Kollár hovoril o tom a popri ňom, samozrejme, hovoril o tom aj pán poslanec Galko a ďalší, mnohí ďalší, máme tu veľmi veľa poslancov, ktorí sú - po anglicky - defence friendly, teda starajú sa o obranu našej krajiny a majú pocit teda, že máme toho dávať viac. Rovina je politická, samozrejme, a rovina je praktická, najprv realita: celkové obranné výdavky na rok 2017 sú rozpočtované naozaj vo výške 1,2 % hrubého domáceho produktu a vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol, pretože obranné výdavky nie sú umiestnené, ako na 95 % sú v kapitole rozpočtu obrany, ale sú aj v iných rezortoch, by ste sa čudovali, ale napríklad aj v hospodárstve je malá suma, ktorá sa toho týka a týka mobilizácie napríklad. Takže 1,2 tam je. Tá podpora obrany znamená, že celkovo 990 mil. eur, to je to, čo hovoril pán poslanec Galko, medziročný nárast o 109 mil., hej, inač to je nárast o 12,4 % medziročne, to nie je malé číslo. My si musíme pozrieť, ako nám, aký je vývoj v ďalších iných kapitolách, ako spomínanom environmente napríklad alebo inde. Takže obrana 12,4, druhý rok po sebe obrana patrí k víťazom a lídrom v súťaži krásy a to dostane najviac peňazí. A tu musím povedať, že ten nárast výdavkov v roku ´17 oproti rozpočtu roku ´16 predstavuje ale zvýšenie až o 25 %, ak hovoríme o náraste do oblasti rozvoja výzbroje, techniky a materiálu, čo podľa nás - a v tomto by sme sa snáď mohli zhodnúť - by mal byť kľúčový cieľ. Lebo neviem, ja teda si nemyslím, že väčšie mzdové výdavky, teda lepšie platy, alebo nejaké relaxačné pobyty, alebo, ja neviem, viac peňazí na civilnú ochranu vojenských objektov, čo stále ináč funguje, kolegovia, že toto by mal byť cieľ.
Ja chápem politický odkaz plnenia si svojich záväzkov, len tu musím povedať, že to je nejaká drôtená košeľa, ktorá nie každému sedí. Slovensko, ako aj ďalšie nové členské krajiny NATO patria, chvalabohu, ku krajinám, ktoré za obdobie od svojho vzniku v postate niektoré až zdvojnásobili svoj objem HDP. A tu je ten parameter 2 %, to je také, 2 % HDP, 2 % HDP v tejto krajine a je to vlastne vyše 80 mld. eur, to je náš hrubý domáci produkt. To znamená, to je, 1 % je 800 mil., hej, niečo vyše 800 mil. A teraz proste naháňať štatistiky pridania jednorazovo ďalších 800 mil. len preto, aby sme boli opäť teda pochválení veľvyslancom nejakej krajiny, to sa mi teda nezdá akože cieľ, ktorý by sme chceli všetci plniť. Okrem toho pýtajme sa aj na to, ako je rezort obrany pripravený míňať takéto peniaze. A ja vám ako minister financií viem povedať, že rezort obrany pracuje aj na tom, že sa prekladajú prostriedky z roka na rok, lebo ich v podstate nie je schopný efektívne míňať. Efektívne, tu ich musím chváliť, že sa snažia o modernizáciu techniky.
A ak si pozriete to, že za posledné, že od vstupu do NATO sú krajiny, a to sú tie nové členské s výnimkou Poľska a iných, ktorí majú vyššie obranné výdavky, ale to je aj historicky dané, tak my naozaj sme ten, v absolútnych hodnotách sme výdavky na obranu zdvojnásobili; pozrite si to proste za posledných 10 rokov. A je to dané tou dynamikou rastu hrubého domáceho produktu, a preto aj keď sme povedzme zamrzli v časoch krízy a po kríze na jednom percente, tak ony tie výdavky v absolútnej hodnote s výnimkou jedného roku, roku 2009, keď krajiny Európy spadli z útesu, pamätáte si, tam bol pokles HDP skoro o 6 %, to bol ten vrchol krízy prvý, tak vždycky aj pri 1 % a pri raste HDP v nominálnej hodnote tie výdavky rástli.
Takže určite, určite rezort obrany nikdy nepatril k popoluškám, ktorým by sa medziročne brali peniaze. Ale tu platí a myslím si, že koncept tzv. smart defence nie je známy len na Slovensku, ale je vnímaný aj v centrále NATO. Kľúčová je kvalita toho míňania, hej. Takže, viete, vykazovať percento s tým, že buď sa tie peniaze teda budú niekde skladovať a odkladať, alebo ich minieme na relaxačné pobyty niekoho, to nie je snáď podstatné. Takže v tomto, v tomto ja určite nebudem zástancom pretekov toho, aby sme tu boli za najkrajších.
Ja si myslím, že čo je kľúčové a v čom niekedy možno tiež si nie úplne plníme úlohy, a to je aj to, čo zase hodnotia naši spojenci, je to, že sme účastní v našich medzinárodných akciách. To znamená, ak sú naši vojaci v Afganistane alebo v Iraku, ak si plnia a riskujú svoje životy, a tam máme techniku takú, akú máme mať, tak to je naše aktívne prejavenie nejakej účasti, hej. Takže z tohto pohľadu by som v miere tej kritiky a neplnenia si svojich úloh bol taký zdržanlivý, lebo, samozrejme, platí aj po tej 14-hodinovej rozprave k tomuto rozpočtu, že väčšina z vás vystúpila s kritikou nedostatku peňazí v jednotlivých kapitolách. Samozrejme, menšina vystúpila s tým, že už včera sme mali mať prebytkový rozpočet, čo aj v zásade s tým súhlasím, lebo ja verím na potrebu vyrovnaného hospodárenia ako v každej normálne rodine a verím na ten každodenný život, na to, čo sa tu tak nepekne nazvalo kúrenie a svietenie, na to áno, hej, z hľadiska investícií na to máme asi odlišný názor, ale to je snáď legitímne.
Boris Kollár ešte frflal na TIPOS, sa mu nezdalo, nezdalo sa mu, že tá spoločnosť akosi málo odvádza prostriedkov do rozpočtu pri tom, čo má k dispozícii z hľadiska monopolu. Tu musím povedať, musím ho upozorniť len na to, že TIPOS nie je len o dividende, ktorú zaplatí ministerstvu financií, ktoré je jeho zakladateľom, a to je naozaj len pár miliónov eur zo zákona, na základe zákona o hazarde, ktorý sme, o ktorom budete hlasovať v utorok, platí TIPOS odvody. Tie odvody sú vo výške skoro 37 mil. eur, ďalšie ešte 2 mil. eur nejaké na protipovodňové opatrenie, to je taká zvláštnosť z minulosti. Čiže čistý, takto, účtovný výsledok pred týmito odvodmi je 50 mil. eur a potom idú odvody štátu a potom je výsledok, ktorý sa zdaňuje zase štátu a potom dividenda štátu. Čiže summa summarum je to niekde vyše 40 mil. eur, ktoré z činnosti TIPOS-u sú. Takže to je len odpoveď na vysvetlenie Borisovi Kollárovi. Neviem, kde momentálne natáča nejaký svoj príspevok na Facebook, ale odkazujem mu teda, že to je proste inak, ako si myslel.
Málo peňazí na podporu rodiny, takisto tvrdí Boris Kollár. Tu musím len upozorniť, a to netvrdí len Boris Kollár, ale aj mnohí z vás a týkali sa, samozrejme, aj a týkalo sa to nielen rodiny v tom klasickom ponímaní na začiatku, ale aj rodiny v tom smutnejšom ponímaní na konci. Ja musím len povedať, že vnímame tú tému, vieme o problematike sociálnych služieb, viete, že nie sme spokojní, to je vlastne tiež jedno z dedičstiev fiškálnej decentralizácie a takého toho rozporcovania krajiny medzi štát, zlý štát a dobrú samosprávu, veď to poznáte, túto rozprávku. A mnohé niekedy populárne veci, ktoré sa poprijímali naprieč vládami, a ja len môžem povedať, že, áno, z hľadiska charakterov generácie alebo obdobia, v ktorom sa nachádzame v Európe, ale to je kultúrny problém, sme v čase starnutia nášho obyvateľstva, to znamená, áno, čoraz viac peňazí budeme musieť vynakladať na kvalitu života ľudí, ktorí žijú čoraz dlhšie a dlhšie, čomu sa na jednej strane teším, a na druhej strane musíme byť na to proste pripravení a nemôžme súhlasiť proste s tým, aby naši rodičia, starí rodičia, proste niekde v tichosti im dohárala svieca bez toho, aby sme si, á, s tým, aby sme si my nad tým umývali ruky.
Ja môžem len povedať, že z hľadiska ochrany rodiny je tu návrh na zvýšenie rodičovského príspevku o 10 eur, to viete, to už je zakomponované v podstate aj v návrhu rozpočtu, a takisto vám hovorím o pripravenosti aj rezortu práce riešiť v budúcom roku, a čoskoro to bude aj verejne pomenované, začať riešiť oblasť sociálnych služieb, ale aj pokračovanie v tom, čo sme už začali, a to je podporovať starostlivosť v rámci rodiny. Lebo všetci asi chápeme, že to je asi najlepší spôsob, hej, medzigeneračná solidarita z pohľadu toho, že sa každý stará o svojich blízkych tak dlho, ako sa to len dá, hej. Takže z tohto pohľadu viete, že sme zvýšili v podstate tieto príspevky pre ľudí, ktorí nemôžu pracovať, lebo sa starajú o dlhodobo chorých, vlastné rodiny a v tomto by sme chceli pokračovať.
Je tu ešte pripomienka napríklad v oblasti, opäť pán Kollár bol nespokojný s RTVS a železnicami, ktorý tvrdil, že si rozpočtujeme výdavky na korekcie. Omyl. Taká nerozvážnosť mladícka z pohľadu kritiky, pán poslanec mal na mysli podľa slov, ktoré spomenul, nie korekcie, ale pravdepodobne teda transfery, ktoré sú obvyklé pre tieto dve inštitúcie. Pri súčasnom spôsobe ich financovania slúžia primárne na zabezpečenie verejného záujmu v týchto inštitúciách. Pri RTVS je to tá bájna zmluva so štátom, pán predseda, za 26 mil. eur na budúci rok. A v prípade ŽSR je to, samozrejme, oveľa viac, je to zmluva o výkonoch vo verejnom záujme. Hej, takže to je len pre vysvetlenie.
Ešte tu bola zmienka o tom, že prečo nám klesá hotovostný vývoj dane z pridanej hodnoty. Prečo v roku 2014 stúplo o 600 mil. a potom 2016 oproti 2015 je pokles o 6 mil. No, tu ide o vnímanie toho, že rozpočet má dve zložky, jednak je o takzvaných, hovoríme o hotovostných číslach a potom je také vnímanie akruálne. Pre bližšie vysvetlenie je akruálne účtovníctvo niečo ako podvojné účtovníctvo vo firmách a ešte komplikovanejšie, takže tu bude opäť zmienka na to, že v podstate je to hodnotenie tzv. hotovostnej pozície. Vlastnú daňovú povinnosť platia daňovníci s mesačným oneskorením. Takže nadmerné odpočty sú potom vyplácané s oneskorením o 2 alebo 3 mesiace a tu chcem podotknúť, že rok 2015 bol ovplyvnený, viete, boomom čerpania európskych fondov. To znamená, keďže sme mali enormné čerpanie európskych fondov v závere programovacieho obdobia, vznikali aj nároky na nadmerné odpočty ku koncu rokov, ktoré boli ale potom vyplácané hotovostne neskôr. Čiže máme ten časový rad relatívne stabilného vývoja hotovostného, máme narušený abnormalitou skoro miliardového míňania európskych fondov nejakej časti jedného roka. To je vysvetlenie tých výkyvov. Snáď len dôkaz toho, že, viete, že vykazujeme aj tzv. efektivitu výberu DPH, ktorá je očistená o tieto jednorazové vplyvy. A v druhom kvartáli roku 2016 dosiahol tento parameter hodnotu 14,85, to vám asi nič veľa nepovie, ale je to najvyššia hodnota od času krízy. A najvyššiu hodnotu historicky sme mali 15,5, najnižšiu niečo cez 12 na začiatku roku 2012, ale o tom radšej nechcem hovoriť, čo sa tam vtedy dialo. Toľko.
Pán Eugen Jurzyca hovoril o, to je taká moja srdcovka, financovanie dlhu, dlhopisy, hovoril vlastne o takej zase súťaži krásy z hľadiska úrokov, ktoré platíme za naše dlhopisy. Jasné. Čím je krajina dôveryhodnejšia, je v lepšom stave, mala by platiť nižšie úroky za dlh. To znamená, to sa deje pri tzv. bundoch, nemecké dlhopisy a nemecký dlh je de facto veľmi zaujímavý pre investorov, lebo je za žiadne hodnoty, dokonca záporné sa momentálne predáva. My sme počas roka, a to je veľmi volatilné, boli dokonca niekoľko týždňov, mesiacov druhí najlepší po Nemecku a tzv. trvalom eurovale. Pán Jurzyca si vybral nejaké obdobie, kde to bolo inak. Ale trošku len z hľadiska reakcie hodnotil aj lotyšský napríklad. Lotyši majú na trhu iba osemročný dlhopis, takže ho nemôžme porovnávať s tým desaťročným. To všetko proste má svoj vplyv. Litva a Lotyšsko z tohto pohľadu majú väčšie výnosy ako Slovensko. To je tvrdenie, ktoré hovorím na základe informácie z našej agentúry ARDAL. Švédsko, Dánsko a Česko, ktoré boli spomenuté, sú úplne iné samostatné kapitoly. Totiž nehovoríme o eure. My nemôžme zmiešavať, to je už veľmi zložité porovnávať úročenie dlhopisov krajín, ktoré majú iný typ meny, pretože ich centrálne banky majú proste iný typ politiky. A to je proste kľúčové. A to je asi aj náš taký historický, samozrejme, my sa prirodzene najviac porovnávame s Čechmi, skoro vždy. Ale je to citlivé pre Čechov. Ale my sme naozaj niekde inde z pohľadu fungovania. Patríme do iného celku. Je to, patríme k eurozóne a tým pádom aj naše problémy, naše výkazníctvo, naše vnímanie, čo je hotovostné, čo je akruálne, je úplne iné. A ja, samozrejme, českým kolegom budem priať všetko len najlepšie, ale hodnotenie z tohto pohľadu nie je úplne fér, lebo hovoríme o českých korunách a o slovenských korunách. A možno pri emisiách v českých korunách, určite áno, lebo Slovensko má aj emisovaný dlh sčasti aj v českých korunách.
Chcem ešte povedať, že všetky ďalšie krajiny, ktoré podľa pána Jurzycu boli na tom lepšie, sú proste dlhodobo etablované na finančných trhoch a paradoxne pri financovaní dlhu pôsobí, zlacňuje dlh aj veľkosť dlhu. To asi ťažko mi uznáte, ale Slovensko je sčasti penalizované napriek tomu, o čom, samozrejme, roky opozícia hovorí, vďaka tomu, že má malý dlh. Ja neviem, či to viete stráviť, ale, áno, keď má krajina väčší dlh, to znamená väčšiu likviditu svojich dlhopisov, tak paradoxne úroky na obsluhu proste klesajú. To platí pri všetkých finančných produktoch. Je to taká, nie je to fundamentálna obrana, ja len vysvetľujem, že čo všetko vstupuje do argumentácie ohľadom tohto.
Ale čo je zaujímavé - a z toho by sme sa mali tešiť všetci, a to nie je otázka nejakej medaile tej alebo ktorej exekutívy -, za posledných 5 rokov poklesli priemerné výnosy na našich aukciách o 4 %, presne o 3,8, a celkové priemerné náklady toho celého portfólia, toho objemu cez 40 mld. eur, klesli o 1 %. Čiže v januári 2012 napríklad bolo to priemerné tzv. úročenie všetkých živých dlhopisov Slovenskej republiky v objeme cez 40 mld., to je tá veľkosť nominálna dlhu, bola 3,99. To je priemerný úrok. Dnes je 2,96, hej. Prečo sa mi zdá, že, veď to je ale priemer, pretože dochádza, vlastne každý rok dochádza k reštrukturalizácii dlhu, hej, že si vlastne požičiavate ďalšie za lacnejší peniaz, preto to klesá.
Ak hovoríme o priemernom výnose novoemitovaných dlhopisov, tak tam je to úplne báječné. V januári 2012 ten priemer emitovaných dlhopisov v roku 2012 bol 4,49, 4,5 %, pri rôznych maturáciách. Dnes je to 0,69 za september 2016. No a v tom a tu, samozrejme, kritici povedia, ale kvantitatívne uvoľňovanie. Áno, kľúčovo áno, ale potom si treba postaviť vedľa seba jednotlivé krajiny, ktoré majú výhody toho istého kvantitatívneho uvoľňovania a potom rôzne odlišnosti: veľkosť dlhu, schopnosť svojich ľudí proste emitovať, diverzitu v rôznych menách. A tam je na tom Slovensko veľmi dobre, napriek tomu, že máme paradoxne horší rating napríklad ako tie dlhodobo vážené demokracie. Lebo my sme naozaj od roku 2009 napriek tomu, že sme v eurozóne, sme ako keby tou krízou eurozóny boli nepriamo penalizovaní za členstvo. Je to proste paradox a odvtedy sa nám nepodarilo dostať také, v podstate také ratingové hodnotenie, ktoré si naozaj zaslúžime. Toľko o dlhu.
Pre túto... Ešte oblasť, ktorú natienil pán Beblavý, ale nielen pán Beblavý, mám teraz na mysli školstvo a vedu. Takže tu sa vrátim na úvod. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte na rok 2017, tak hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra, keďže cez školstvo a vnútro sa financuje oblasť vzdelávania vrátane výdavkov na vedu, výskum a šport, tam je nárast o 287 mil. eur medziročne, no, 287 a to je súčasť toho plánu na toto obdobie. A, samozrejme, porcovanie tej torty, to už je viac naozaj v kompetencii a o tom by musel hovoriť viac minister Plavčan. Ale je to aj súčasť taktiky vyjednávania hodnoty za peniaze. Lebo tu chcem vstúpiť na zamínované pole platov našich pedagógov. Naozaj, to nie je len o tomto, hej. To znamená, tieto peniaze a tie peniaze, lebo absolútna väčšina z týchto peňazí sa prenáša do ďalších rokov, hej, a tvorí, to máte také lasagne, hej. To proste tých 286 pokračuje a na ne stúpajú ďalšie a ďalšie peniaze. Takže v tých štyroch rokoch sú to naozaj, potom tá suma ide k 2 mld. vrátane európskych fondov.
Takže najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje, samozrejme, celoročné zabezpečenie valorizácie 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, ktoré je platné od 1. septembra 2016. O 86 % rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. A tam je napríklad aj tých 20 mil. na školy v prírode a lyžiarske kurzy, lebo v tomto projekte pokračujeme. Je tam aj 5 mil. na rozširovanie kapacít materských škôl, čo je ale v skutočnosti samosprávna funkcia. Viete, že to je len taká barlička k tomu, aby sme motivovali samosprávu sa viacej tejto oblasti venovať. Pretože samospráva na našu výzvu napríklad, aby sme si zobrali kompetenciu materských škôl naspäť, reagovala teda veľmi podráždene. Ale aj to sú systém, to je možná systémová zmena, ktorá by mohla smerovať aj k odpovedi na problematiku starnutia a motivovania k tomu, aby služby pre rodinu boli lepšie.
Nie je mi úplne zrejmé, prečo oblasť vedy je nevyhnutné hodnotiť podľa vývoja prostriedkov len zo štátneho rozpočtu. Lebo vo vede peniaze z Európskej únie sú rovnakým zdrojom financovania, ako aj štátne peniaze. A teda verejné výdavky na vedu a techniku v budúcom roku sa rozpočtujú vo výške 330 mil. eur, presne 336. A je tam nárast oproti tomuto roku skoro o 7 %; 6,6 %. Takisto výdavky štátneho rozpočtu poskytované rezortom školstva na vedu a techniku medziročne rastú. Ďalším zdrojom financovania vedy a techniky je v kapitole školstva, sú teda finančné zdroje zo štrukturálnych fondov, tam je nárast o 25 % medziročne.
Slovenská akadémia vied predstavuje druhú najväčšiu položku v celkovej sume výdavkov na základný a aplikovaný výskum. A nárast kapitoly SAV, Akadémie, oproti schválenému rozpočtu v roku 2016 je skoro o 5 % vyššia. Celkové rozpočtované výdavky Akadémie na budúci rok sú určené na úroveň 62,6 mil. eur. Takže toľko k oblasti.
Financovanie vedy a techniky, ešte snáď, nie je len v oblasti školstva, ale nájdete ho roztrúsené v kapitole obrany, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v rezorte dopravy, Úrad jadrového dozoru a tak ďalej a tak ďalej, drobnejšie sumy, samozrejme.
Takže v ďalšom pán poslanec Beblavý ešte hovoril o zdravotníctve. Ja som reagoval počas rozpravy na výtky v oblasti zdravotníctva. A tu musím povedať, že zdroje bežného roka plynúce do sektora zdravotníctva v roku 2017 vzrastú medziročne oproti rozpočtu 2016, oproti rozpočtu o 4,2 %, o 178 mil. eur. V roku 2018 budú príjmy rásť o ďalších 5 % a v roku 2019 o ďalších 5,6 %. To sú, samozrejme, rozpočty.
Vieme, preto som spomenul slovo rozpočet, pretože odhady na rok 2016 boli konzervatívnejšie aj v oblasti príjmov. Vďaka lepšiemu trhu práce naozaj tie príjmy boli vyššie. Ale aj oproti skutočnosti očakávané príjmy v budúcom roku budú rásť, proti skutočnosti roku 2016, mám na mysli. Takže toľko o tomto.
Ešte v oblasti kritiky financovania nájomného a sociálneho bývania. V roku 2017 sa rozpočtujú výdavky na rozvoj bývania formou dotácií z kapitoly ministerstva dopravy v sume 108 mil. a zo Štátneho fondu rozvoja bývania formou úverov v objeme 225 mil., čo predstavuje čiastku 332 mil. eur. A v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 ide o zvýšenie skoro o 60 mil. eur a o 22 %.
Bola tu ale kritika o systéme samotného financovania bývania. Takže toto vás asi neuspokojí, ale systémová zmena je oveľa závažnejšia záležitosť. Vyzerá, že zdroje tu sú a problematika, a ja na toto budem reagovať, lebo sčasti to zodpovedá aj môjmu rezortu. Viete, že financovanie hypotekárneho, alebo takto, štát pomáha pri hypotekárnom úverovaní mladým rodinám. Máme tu potom také na môj vkus trochu staromódne stavebné sporenie. To sú sumy, ktoré sú v desiatkach miliónov eur. A čaká nás veľká debata o tom, či bude štát ďalej investovať do obstarania si majetku, hej. Tu chcem upozorniť, že, áno, máme problém s tým, že patríme k niekoľkým krajinám, už sme úplne na špičke v Európe a vo svete z hľadiska vlastníctva. Preto v niektorých štatistikách vystupujeme ako veľmi bohatý národ. Niekde sa dotýkame dokonca Nemecka. A viete, že to je z pohľadu toho, že napríklad v Nemecku je vlastníctvo nehnuteľnosti oveľa raritnejšie ako na Slovensku. Je to dané históriu, rurálnosťou, samozrejme, tým, že u nás veľká časť obyvateľstva naozaj aj žije v domoch. Ale potom je to aj dané v 90. rokoch spôsobom privatizácie, ak to chcete nazvať, bytového fondu. Hej, ako, takže toto je trend, ktorý vlastne pokračuje. Ale viete veľmi dobre, že je to trend, ktorý teda neprospieva mobilite pracovnej sily, hej, lebo majetok nás drží v častiach, kde nie je vždycky aj práca. Takže určite nájomné bývanie je oblasť, kde si opäť do barda pána Budaja môžem teda štuchnúť, pretože tak ako sa napríklad naše hlavné mesto zbavilo svojho bytového fondu papalášom niektorých strán, ktoré tu už ani nie sú, chvalabohu, ich rozdalo. A oni dodnes v nich bývajú s radosťou, hej. (Reakcia z pléna a zasmiatie sa rečníka.) Takže, takže... Zoznam, pán Budaj, vy určite poznáte, takže, je dlhý, takže, takže Bratislava si vlastný bytový fond rozdala, hej, často veľmi spôsobom, že pani Zemková by asi vedela a niektorí ďalší ako. A teraz s načiahnutou rukou teda chce, aby sme, aby štát zase jej pomáhal riešiť napríklad bytovú problematiku. Takže... (Reakcia z pléna.) Revolúcia, pán Budaj, navrhuje revolúciu v majetkových vzťahoch. Takže... (Reakcia z pléna.) Takže dnes spôsoby sú iné, skúste to.
Takže chcem len povedať, že toto je nedopísaný príbeh, na ktorý môže reagovať štát tak alebo onak a tá diskusia je určite v každom prípade bohumilá.
Takže aby som vás ešte... Pán Miroslav Ivan sa pýtal, že prečo pokračujeme v kompenzácii na zlacnenie dopravnej cesty. Bolo ma určite niekde počuť, takže vysvetľujem. Zrušenie kompenzácie zliav by znamenalo, pretože, áno, štát dneska dotuje lacnejšiu dopravnú cestu aj pre nákladnú dopravu, zrušenie tejto kompenzácie by znamenalo, že by bolo potrebné pri súčasnej cenovej úrovni, čo je 1,86 eura za vlakokilometer, dosiahnuť v roku 2007 dodatočné dopravné výkony v nákladnej doprave v objeme viac ako 12 mil. vlakokilometrov, to je zvýšenie o 86 %. Tak to asi úplne nejde. No a to je vzhľadom na situáciu na dopravnom trhu nereálne. Ak by neboli tieto kompenzácie, tak potom toto by malo za dôsledok rast realizačnej ceny na vlakokilometer z 1,86 na 3,31, čo je zase zvýšenie o 80 %. Alebo by sme mohli mať teda ešte väčšiu stratu, samozrejme, čo ju vlastne v podstate máme tým, že kompenzujeme cenu dopravnej cesty.
Takže takýto rast cien pre nákladnú dopravu by spôsobil prechod výkonov nákladnej železničnej dopravy na cestnú dopravu, čo teda neviem, či by sme chceli, alebo odklon tranzitných prepráv mimo územia Slovenskej republiky, čo by sme asi tiež veľmi nechceli. A, samozrejme, by to znamenalo aj veľký dopad pre niektoré naše firmy, ktoré sú závislé napríklad na dovoze, dovoze surovín po železnici a tam tá konkurencieschopnosť Slovenska je kľúčová, hej. Takže to má, samozrejme, súvis úplne s priemyselnou výrobou, s metalurgickým priemyslom, so všetkým možným a dokonca aj v tom, čomu hovoríte podnikateľské prostredie a lákanie pre investorov. Lebo ako osoba účastná pri vyjednávaní s Land Roverom vám môžem potvrdiť, že náklady, dopravné náklady pre firmu, ktorá pôsobí globálne a potrebuje distribuovať svoje výrobky po celej zemeguli, je naozaj dôležité aj 50 centov, aj 10 centov je dôležité z hľadiska nákladov na to, aby vedeli dostať svoj tovar napríklad do Hamburgu, hej. Takže to sú proste, to je všetko súčasť rozhodovania o tom, či sa niekto niekde usadí a často je to dokonca dôležitejšie ako sadzba dane. Naozaj, naozaj to myslím vážne.
No a pán Krejčí Marek kritizoval zdravotníctvo takým tým svojím spôsobom a na to som ja v zásade už reagoval a ja len ďakujem, že využil na časť svojej kritiky tej časti jeho lekárskeho ja, si vlastne pomáhal a do veľkej miery čerpal z údajov a záverov, s ktorými prišiel rezort financií spolu s rezortom zdravotníctva v časti návrhu rozpočtu, ktorý sa volá Hodnota za peniaze.
No, a ešte pán Rajtár kritizoval takým tým svojím spôsobom nárast, medziročný nárast počtu zamestnancov verejnej správy. No, 12-tisíc ľudí medziročný nárast tabuľkových miest a som rád, že mu môžem teda odpovedať, že ako to už býva u neho, že to tak nie je zase, jak to bol povedal. Nárast tam je, ale vysvetliť sa to dá. Čiže to sa dá aj vysvetliť, aj pochopiť to, čo vám teraz poviem. Nie je za tým zvyšovanie úradníkov a byrokracie, ako by sa teda ponúkalo hovoriť, ale v prvom rade ide zase o metodickú zmenu, to znamená, Železničná spoločnosť Slovenska bola zaradená do okruhu verejných financií. To znamená, všetci zamestnanci sú pre niektorých škodoradostných kritikov v tomto ponímaní úradníci, tak to, bohužiaľ, nie je tak, hej. Ale tak vás poprosím z hľadiska solídnosti, použiť to môžte, ale pravdou je to, že kľúčový nárast je teda spôsobený tým, že Železničná spoločnosť bola zaradená do okruhu verejných financií, to je 6-tisíc.
Druhý najvýraznejší dôvod je nárast počtu zamestnancov územnej samosprávy, pozdravujem starostov a primátorov, to je 4-tisíc. Áno? No a zvyšok predstavuje najmä zabezpečenie udržateľnosti realizovaných európskych projektov a plnenie protiteroristického balíčka. To sa niektorí odborníci na obranu a bezpečnosť tým tu zaoberali a to ja nebudem komentovať. Áno, je tam nárast, plánovaný, počtu, nárast aj vojakov, aj policajtov, to je protiteroristický. Ale tak to je tak do 1 500 ľudí, ak si pamätám.
A potom sú to tzv. euroúradníci, ktorí zväčša sú platení z európskych fondov, alebo je tu časť, a to je reálne a to pôjde s nami ešte pár rokov, že ak si nejaký rezort alebo štát si obstaral niečo z európskych fondov nejaký systém, poviem napríklad digitalizácia kultúrneho dedičstva v rezorte kultúry, so sebou nesie nejaký typ udržateľnosti, ktorý za seba viaže nejaký typ zamestnanosti a počet nových pracovných miest. Takže toto sú, to sú tie zabudnuté a často skryté ďalšie náklady na európske peniaze, ktoré často vydávame, že sú zadarmo. Nikdy nič nie je zadarmo. Čiže aj tieto peniaze so sebou nesú, nesú tieto ďalšie výdavky.
Na záver. Ďakujem za debatu ešte raz, na čo som vedel a čo som chcel, na to som odpovedal. Chcem povedať, že, samozrejme, nemôže mi ujsť to, aby som sa, aby som nepochválil tento rozpočet z pohľadu hodnotenia Európskej komisie a eurozóny. A niekto to tu tak ofrflal, že to je také hodnotenie podľa dlhu a podľa podobných vecí. To vôbec nejde o, ide o naozaj prísne hodnotenie z pohľadu toho, ako plníte pravidlá. K tým pravidlám, ktoré sú, samozrejme, pre verejnosť nezrozumiteľné, ale sú rovné pre rôzne krajiny v eurozóne, tie hovoria, že na základe toho sme tretí rok v najlepšej skupine, v lepšej nemôžme byť. Je to Nemecko, Holandsko, Luxembursko a prvýkrát aj Estónsko. Prvýkrát, my tretíkrát. Čiže z nových členských krajín sme tam v podstate len dvaja. Opakujem, my tretíkrát, Estónci prvýkrát. A viete, že to je veľmi dobrá spoločnosť. A aj keď tu to je zaznávané a možno v slovenských médiách sa to dočítate niekde pred športovou stranou, je to niečo, čo si všímajú zahraniční investori, čo si aj tí, ktorí investujú do našich dlhopisov, ale aj tí, ktorí majú zálusk k nám prísť, lebo to znamená, niečo to proste znamená z pohľadu stability.
A ja môžem len prosiť a priať všetkým tým, ktorí sa zastrájajú, že tu po nás hneď budúci rok prídu, aby sa vám to tiež podarilo, teda ak to budete chcieť, lebo to nie je zlá správa pre krajinu a všetci obyvatelia našej krajiny, či nám fandia, alebo nefandia, sa z tohto môžu tešiť. Takže to nie je niečo, čo si niekto môže zobrať do hrobu ako vlastníctvo. Je to proste, je to niečo, čo hovorí o tom, že sa snažíme robiť poriadok a že ten poriadok je pozitívne vnímaný aj zo strany toho, kto je rozhodcom v tej hre, ktorú nazývame pravidlá.
Ja len pevne verím, že napríklad výtky, ktoré smerovali k tomu, že rozpočet je napríklad položený, niekto tu hovoril o tom, na veľmi nereálnych číslach. To boli asi mladší kolegovia služobne, lebo myslím si, že v tejto krajine už je ustálený úzus, že rozpočet sa robí na základe prognóz, ktoré síce majú hlavičku ministerstva financií, Inštitútu finančnej politiky konkrétne, ale prognózy prerokúvajú a následne sa pod ne podpisujú ľudia, ktorí sú členmi Výboru pre makroekonomické prognózy a potom pre daňové prognózy. Makroekonomické hovoria o tom, ako bude vyzerať ekonomický rast, ako bude asi vyzerať trh práce, aká by mohla byť inflácia, aký bude rast nominálnych platov, aká bude priemerná mzda, aká by mohla byť reálna mzda.
Dámy a páni, kto tu, teda niekto tu spochybňoval, že veríme v neuskutočniteľné, ja nemám možnosť v nič iné veriť, pretože toto je výstup, ktorý je daný aj na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak sme si dohodli pravidlá. V tom výbore sedí väčšina ľudí, ktorá nemá nič so štátom, nemá žiadnu stranícku knižku vo vrecku, ale sú to analytici, ktorí sa považujú za vážených a sú rešpektovaní minimálne médiami aj svojím akademickým prostredím, a to sú, teda, samozrejme, prognostický názor, hej. A oni, je dôležité, pre atmosféru spoločnosti je dôležité, či majú prst hore, alebo majú prst dole, hej. A akože z tohto pohľadu pre Slovensko v najbližších rokoch je prst hore.
A tiež by som prosil teda aj v rámci politického súboja, aby sme sa z toho skôr tešili, a keď, tak aby vaša kritika smerovala k tomu, ako to dobré obdobie využiť, hej, z hľadiska strednodobého, minimálne, smerovania našej krajiny, ktorá má svoje problémy. Lebo naozaj v niektorých veciach sme na tom veľmi dobre aj v porovnaní s krajinami starých, vážených demokracií, ale v niektorej oblasti máme to, čomu sa hovorí, kde nás päta tlačí a kde, kde teda je roboty ako na kostole, ako sa hovorí. A to kľúčové, čo asi najviac všetci momentálne cítime, sú regionálne rozdiely a Národná rada ináč má aspoň to šťastie, že je naozaj regionálne zastúpená, a ak vám hovorím, tak viete, o čom rozprávam, že keď sa vrátite domov, tak viete, o čom rozprávam, že to nie je nablýskaná Bratislava, že to nie sú Shopping Mall, Eurovea ani Aupark, ktorý nevidíte ani v krajinách s trojnásobným HDP na obyvateľa, ako je Slovensko, hej. Lebo tu je taký zvyk.
Takže makroúdaje sú založené na kritickom pohľade zvonku a nie sú vymyslené a, samozrejme, môžme hovoriť a môžme sa báť o to, aby tieto čísla sa stali realitou, a môžme chcieť, aby tieto čísla na konci dňa, keď sa bude rozpočet hodnotiť, 2017. rok sa bude hodnotiť niekedy na konci roku 2018, aby mohli povedať, že, á, bolo to, bolo to oveľa lepšie, jak si to pôvodne prognózovali.
A o daniach, samozrejme, a o tých príjmoch, to je, to je vlastne tá istá pesnička z druhej strany.
Takže, dámy a páni, k hlasovaniu zrejme pristúpite budúci týždeň, pre mňa povinnosť piata v rade, ja si len prajem, aby sme mohli dokončiť robotu na realizáciu rozpočtu roku 2016 v dobrých podmienkach, aby sme mohli splniť ciele, ktoré sú stanovené na tento rok, aby sme mohli realizovať všetky operatívne problémy, ktoré prídu, lebo život je, život sa nedá napísať do knižky, ktorá má 600 strán a volá sa Rozpočet verejnej správy, prináša so sebou proste tlak operatívnych rozhodnutí. A ja by som bol rád, keby sme riešili len problémy, ako možno, samozrejme, pri dodržaní cieľov mohli minúť viac peňazí na takú alebo onakú investíciu, na sociálne služby, aby sme mohli ľuďom viacej zaplatiť a hlavne aby to všetko malo, mohlo smerovať k lepšej kvalite života našich občanov, ktorých reprezentujete a reprezentujeme my tu všetci.
Prajem vám všetkým krásny víkend. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja len veľmi krátko. Chcel by som poďakovať pánovi ministrovi, kolegom a chcel by som oznámiť, že hlasovať o rozpočte budeme v utorok 29. novembra o 11.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, za účelom odstránenia akejkoľvek možnej právnej neistoty oznamujem osobne záujem v zmysle čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v súvislosti s prerokovaným bodom a zároveň konštatujem, že nemám na prerokovávanej veci osobný záujem.
A teraz k veci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019. Návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky 5. októbra 2016 uznesením č. 459/2016.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav k termínu spracovania. Zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení vo veci zavedenia minimálneho valorizačného percenta (2 %) na určenie pevnej sumy zvyšovania dôchodkových dávok pre rok 2017 a na zvyšovanie úrazových dávok v roku 2017. Tiež je v ňom zohľadnený návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje počet dní, o ktoré sa predlžuje dôchodkový vek, konkrétne o 76 dní pre rok 2017.
Na základe následne schváleného zákona č. 285/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. 1. 2017, dochádza k nasledovným zmenám, ktoré boli predložené pozmeňujúcim návrhom. Ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na odvod poistného z 5-násobku na 7-násobok, zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet dávok nemocenského poistenia z 1,5-násobku na 2-násobok všeobecného vymeriavacieho základu a ďalším zohľadneným vplyvom je pripravovaná novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. mája 2017, sa zvyšuje percentuálna sadzba materského zo 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 % základu.
Ako navrhovateľ súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy gestorského výboru. Na základe pozmeňujúcich návrhov sa mení uznesenie k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 nasledovne:
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 sa predpokladá, že zdroje v roku 2017 by mali predstavovať 8,188 mld. eur a výdavky 7,641 mld. eur. V roku 2017 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 520,33 mil. eur.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Dovoľujem si požiadať vás o jeho schválenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 (tlač 284).
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 299 zo 14. októbra 2016 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predkladá Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2016 odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 31 z 15. novembra 2016 odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.
Z uznesenia výboru pre sociálne veci vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu bola schválená uznesením výboru pre sociálnej veci č. 33 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila túto spoločnú správu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sú premietnuté pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem, skončila som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.