11. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené..., pán minister, vážené dámy a páni, som rád, že táto diskusia bola plnohodnotná, lebo aj viacerí ľudia mali ju záujem o projekt sociálnych služieb, ten projekt sociálnych služieb nie je jednoduchý a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sme pracovali v podstate asi rok a pol až dva roky v pracovnej skupine na to, aby sme urobili systémovú zmenu, ktorá sa týka hlavne financovania. A bolo niekoľko, niekoľko problémov, ktoré by som len tak veľmi krátko vypichol, aby ste pochopili celý systém sociálnych služieb, lebo v podstate sa tu zamieňali niektoré dojmy s pojmami a niektoré nepresné veci, a rád by som upriamil pozornosť na základné veci.
A tou prvou základnou vecou je to, že sme upozorňovali všetkých poskytovateľov verejných a hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, že zmenou zákona o dani z príjmov fyzických osôb prejde 100 % financovania dane z príjmov fyzických osôb pod municipality, teda pomerom, ktorý predtým bol 12 % v prospech štátu, ktorý opravil ešte pán Mikloš, opravil teda a v prospech štátu teda zvýšil podiel štátu na 12 %, sa tento spôsob zmenil 100 %, alebo 100 % prechodom dane z príjmu ako príjmu pre municipality, pre vyššie územné celky, pre mestá a obce, to znamená, že dnes majú pomer z pôvodných 20 %, dnes má pomer vyšší územný celok 30%, z pôvodných 67 % má dnes pomer 70 %, majú mestá a obce. A to je veľmi dôležitý faktor. Vzhľadom k tomu, že teda hlavnou argumentáciou, hlavným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bol fakt ten, že vyššie územné celky nedofinancuvávajú tú časť financovania, ktorú mali oni v svojej kompetencii, a to sa udialo potom, následný krok, v roku 2014 ministerstvo financií poskytlo nesystémovú dávku 12 mil., aby zachraňovalo rok 2014 ako prechodný rok na financovanie, na 100 % financovanie dani z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky a mestá a obce.
No lenže čo sa stalo, neverejní poskytovatelia hľadali možnosť, ako zabezpečiť si čo lepší štandard, tak radšej nechali financovanie VÚC-kami, VÚC-kou a prešli na financovanie štátu. Bolo to prechodné obdobie, ktoré v zákone o sociálnych službách bolo jednoročné prechodné obdobie na to, aby si definovali systém ZPS-ky alebo DSS-ky a vlastne tieto, tieto, títo neverejní poskytovatelia vytvorili proces ten, že odchádzali, systémovo odchádzali od financovania od vyšších územných celkov smerom na štát. A stalo sa to, že štát vyplácal 320, pre týchto neverejných poskytovateľov to bola väčšia istota, mať 320 ako neistých 400 eur od vyššieho územného celku, prešli na financovanie štátu, stalo sa to, že od roku 2012, keď ministerstvo financovalo, financovalo asi, objem asi 32 mil. eur, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 2016 je to viac ako 90 mil. eur. Čiže dnes máme trojnásobný, trojnásobný vyšší, vyššiu požiadavku na financovanie od štátu, pričom vyššie územné celky získali z 22,75, pokiaľ si dobre pamätám, pomeru na dani z príjmov fyzických osôb, dostali dnes 30 %.
Dnes sa vytvoril priestor na to a aj tým, že ekonomika šliape, vyššia zamestnanosť, väčšie príjmy dane z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky, dnes sa stáva to, že dnes sú vyššie územné celky pripravené na dofinancovanie a aj vzhľadom k tomu, čo sa robili veľké stretnutia s jednotlivými vyššími územnými celkami, kde sa presne vypočítavalo, koľko financovali, ako budú budúci rok financovať, koľko je tá rezerva, ktorú môžu ešte použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Všetky VÚC-ky unissimo deklarovali, že dajú vyšší podiel. Dokonca z roku 2015 a..., pardon, z 2015 na 2016 to bolo takmer 16 mil. eur a to už bol dosť výrazný krok k tomu, aby zabezpečili dosť výrazné kompetentné financovanie pre svoje zariadenia, hlavne ktoré sú špecializované zariadenia, a to je ten proces, ktorý, ja rozumiem aj tým neverejným, hlavne neverejným poskytovateľom, že idú tam, kde majú väčšiu istotu. Dnes sa stal ten pomer, že vyššie územné celky už majú dostatok zdrojov na financovanie, ale štát, pod ktorý prešli povedzme títo neverejní poskytovatelia, dáva výšku 320 eur. Áno, je to určitým spôsobom, môžem súhlasiť s tým, že po navýšení nákladov minimálnej bola tu veľká diskusia o tom, že minimálna mzda rastie, rastú náklady pre tieto zariadenia, v každom prípade bude nutné do budúcna hľadať riešenie na to, aby sa zabezpečila dostatočná výška financovania pre tieto zariadenia, keď, musím povedať, zase sa zvýšili aj tlaky na štandardizáciu, čo je kvality a technických náležitostí, takže všetky tieto tlaky vyvolávajú určitým spôsobom vyšší tlak na zabezpečenie dofinancovania takýchto služieb. Ale znovu opakujem, napriek tomu, že boli ubezpečovaní od ministerstva práce, že systém, ktorý vytvoríme, tlak na municipality, hlavne na vyššie územné celky, zabezpečí to, že jednoducho budú schopné takýmto spôsobom dofinancovať väčší rozdiel.
Čiže dnes je väčší tlak napriek tomu, že sa zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, teda pomer v prospech tejto municipality hlavne vyšších územných celkov, napriek tomu štát dáva trojnásobok väčších výdavkov do tohto systému. Tu je, tu je dosť veľký problém, o ktorom by bolo dobré, aby aj bola taká nejaká otvorená spoločná diskusia. Na výbore sa vlastne otvoril aj tento problém. Bol by som rád, aby ste vnímali všetcia tí, ktorí majú záujem, ale seriózne majú záujem sa s touto problematikou zoznámiť a seriózne o tom sa baviť.
Ja sa prikláňam k tomu, aj keď teda mali sme niečo už pripravené v priebehu roku 2015 na to, aby sme teda urobili nejaký ten základný kameň toho financovania, ale faktom je, že treba, a s tým súhlasím, zabezpečiť plnohodnotné alebo, dá sa povedať, plnohodnotné financovanie sociálnych služieb. Dokonca som názoru, že by sa zákon mohol rozdeliť na financovanie, aby nie každý rok sme otvárali celkovú, celkovú etudu celého zákona možno rozdeliť na financovanie tak, ako to je v školstve povedzme, finančná časť a tá časť, ktorá bude zabezpečovať systém, systém fungovania sociálnych služieb. Myslím, že sa zaviedol veľmi slušný systém aj kontrolný systém, otázka dodržiavania tejto kontroly je veľmi dôležitá. Nechcem ďalej sa veľmi rozvíjať, lebo to sú relatívne dosť ťažké témy, ale myslím si, že toto je podstata, a každý dúfame, že teda ten nový zákon prinesie, hlavne čo sa týka tej časti finančnej. Myslím, že pokiaľ sa týka systému fungovania vôbec sociálnych služieb, nastavenie parametrizácie, si myslím, že je na veľmi, veľmi slušnej úrovni. Musím povedať, že aj, aj vláda, predpokladám, že nebudem ako takýmto spôsobom veľmi do toho vstupovať, čo je kľúčové a čo je dôležité, tým kľúčom je, je finančná časť.
A teraz k denným stacionárom tu niekto vyjadril názor, že je to v podstate, že to je koniec denným stacionárom, je to v podstate niečo, čo teda zabezpečí, že denné stacionáre prestanú fungovať. No, je to zase len veľká polemika, musím povedať, že tam, kde tie denné stacionáre fungovali od začiatku a fungovali systémovo, sa jednoducho preklenulo do, do možno do časti špekulácie v rámci týchto sociálnych služieb. Potom, čo pán exminister Mihál prijal novelu zákona, v ktorom postavil financovanie denných stacionárov len na ťarchu štátu s tým, že vyššie územné celky len podstate formálne podpisujú, by som povedal, povolenie na činnosť, kde mestá, obce podstate dvíhajú ruky a nemajú o to záujem, tak v podstate nie štát má vykonávať kontrolnú funkciu, do ktorej dáva 100 % peňazí, a jednoducho tá kontrolná činnosť nie je jednoduchá v tomto, v tomto prípade, a preto si myslím, že aj tu treba hľadať riešenie pomerového financovania tak, aby ten, kto vydáva takéto potvrdenie, mal minimálne záujem na tom, že to potvrdenie, drží si ho za svoje a jednoducho vie, že keď do toho dáva peniaze, len tak halabala sa jednoducho takéto potvrdenia nebudú vystavovať, čiže ja som za, za nejaký systém pomerného financovania aj v tomto, v týchto náležitostiach a treba povedať, že vyššie územné celky a miesta a obce, ktoré, ktoré majú na starosti povedzme aj podprahovky, o ktorých tu bolo spomínané a krízové centrá, myslím, že dnes majú evidentne jasne vytvorené podmienky vzhľadom k tomu, že ich príjmy stúpli za posledné dva roky, pokiaľ si dobre pamätám, o viac ako 400 mil. eur.
Čiže tie peniaze, zdroje sú a treba hľadieť na to, aby tá zodpovednosť práve u týchto municipalít bola významná. Preniesť celú ťarchu na úroveň štátu, veľmi jednoduchý spôsob, ale v konečnom dôsledku potom sa budeme baviť o tom, kde je tá funkcia toho štátu, kde je tá funkcia tých municipalít. V každom prípade to financovanie podľa stupňov odkázanosti má svoje ratio a to ratio bude asi dôležité do budúcna, ale treba to jednoducho dobre nastaviť, lebo aj tento systém neni všemocný a všeudržateľný len podľa stupňa odkázanosti a všetky ostatné náklady si musíte zniesť vo svojich náležitostiach. Keďže sa veľmi zaujímavo otvorila diskusia aj, aj bezbariérovosti, tak dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval pán poslanec Mihál, takže ja ho prečítam:
V čl. I 58. bode § 110z odsek 9 znie:
„(9) Osoba, ktorá poskytuje k 31. decembru 2016 za odplatu činnosti, ktoré majú charakter odborných činností, obslužných činností alebo ďalších činností podľa § 16 až 18, alebo súboru týchto činností v rozsahu ustanovenom pre sociálnu službu podľa § 32b, a bude ich poskytovať aj po 31. decembri 2016, je povinná splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu. 17) od 1. januára 2019."
Myslím si, že je to nejaký kompromis, a myslím, že ten kompromis aj, myslím, že pani Shahzad povedala tiež, že práve ide o ten dohovor a ten dohovor neni o tom, že čím dlhšia bude lehota, tým je, tým, tým to napĺňa dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, naopak, tendencia, lebo, by som povedal, tou, tým záujmom teda ľudí so zdravotným postihnutím, práve naopak, čím skôr ako zabezpečiť bezbariérovosť. Takže ja si osobne myslím, že rok 2023, ktorý tu bol prezentovaný, je už rokom, ktorý je, ja neviem teraz, keď to teraz spočítam, asi šesť rokov odkladu, tak ja si myslím, že ten kompromis dvojročného odkladu na to, aby aj nákladovo sa vedeli tieto detské jasle, by som povedal, do tých nákladov vmestiť, pripraviť tieto všetky technické náležitosti a vyhovieť v rámci teda toho dohovoru ľudí zo zdravotným postihnutím, si myslím, že by to kompromis bol, ktorý by zdieľal asi tú úroveň všetkých tých, ktorí sa aj touto problematikou zaoberajú.
Myslím že všetky ďalšie témy, ktoré boli tu otvorené, to nie sú témy, ktoré vznikli včera, a výzva pre školstvo alebo pre, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrá, v konečnom dôsledku ale tu boli opomenuté ďalšie technické veci, ktoré nechcem teraz rozvíjať, ktoré nie sú také jednoduché na to, aby tu niekto povedal, že pri tri a jeden deň, pri dvesto... či dva roky a 364 dní, aby to, aby sme to tak vyriešili len tak hopom. A jednoducho myslím si, že asi, ja sa tiež prihováram na ten na odbremenenie toho medzirezortizmu, ale, bohužiaľ, aj fondy aj edukačné programy sú postavené na čerpanie práve do troch rokov, nad tromi rokmi a práve preto nechcem to tak, by som povedal, zjednodušiť a myslím si, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, možno aj na výbore a možno do budúcna sa dá takýmto spôsobom postaviť rozumné riešenie, ktoré by vyhovovalo asi všetkým tým, ktoré, ktoré, by som povedal kapacitne nedokážu umiestniť svoje deti v predškolských zariadeniach, teda v tých materských škôlkach.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenia pána spravodajcu dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia. 
S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Mihál.

Ďakujem, bolo povedané naozaj všetko, si myslím a ja len chcem zdôrazniť, že osobne podporím, aj keď nebudem zajtra na hlasovaní, ale podporím, podporujem aspoň verbálne a odkazom pre svojich kolegov tento pozmeňujúci návrh.

Ďakujem. Pani poslankyňa Erika Jurinová.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko, som si nestihla ani poznámky robiť pri tom všetkom, čo ste hovorili.
Ja sa možno len dotknem len časti, kedy ste hovorili o tých denných stacionároch, a došli ste až k tomu, že v podstate ten systém financovania nie je nastavený najlepšie, že proste beriem to, a súhlasím s vami, že by mal zároveň, že by sa malo na financovaní spolupodieľať rovnaká, rovnako aj samospráva. To je v poriadku, ale v zákone sme toto vôbec neriešili, my, čo sme namietali, tak sme hovorili len o tom, že voľakedy boli alebo aj doteraz boli podmienky veľmi široko a otvorene nastavené. Rozumiem, že musí prísť koniec takejto benevolencii, ale hovorím o tom, že tak, ako ich nastavujete teraz alebo ako ich ministerstvo nastavuje teraz, spôsobí naozaj existenčné problémy slušným a odborným prevádzkovateľom denných stacionárov. Potom ak zistí štát, že na takúto službu nemá, tak je možnože vhodné ju buď zrušiť, alebo nejak pretransformovať na niečo iné, lebo v tom prípade mi to pripomína aj niečo podobné ako projekt domácej opatrovateľskej starostlivosti, národný projekt, čo bol, neviem, či som vám presný názov povedala, ale takisto v prvom kole bola výzva, nabralo sa more ľudí, boli šťastní všetci opatrovatelia, že sa im na chvíľku situácia zlepší, a keď malo prísť to druhé kolo, nové kolo, podmienky sa stanovili tak, že vlastne boli nešťastní aj tí opatrovatelia, ale aj nielen domáci, ktorých sa vôbec nemalo podľa mňa týkať, ale aj tí, ktorí skutočne poskytovali tú službu ambulantne akoby, takže v tomto prípade sa mi zdá podobne, že môžu byť postihnutí aj tí, ktorí reálne prácu vykonávajú a vykonávajú dobre. Preto sme si dovolili pripomienkovať tie podmienky, ktoré sú nastavené podľa mňa až likvidačne.
Ale bola by som veľmi rada, keby sa možnože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani poslankyňa.
S reakciou na faktické, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A veľmi krátko, myslím, že prečo došlo k tým, by som povedal, upresneniam technických a kvality služieb, bol hlavne problém toho, že aby sa práve predišlo k tomu zneužívaniu a práve preto si myslím, že ak v dedine, ktorá má 100 ľudí, ľudí, ktorí majú po 62 rokov a vzniknú dva stacionáre, asi v tom neni asi niečo v poriadku. Asi neni niečo v poriadku, keď niekto si otvorí 20 stacionárov alebo 30, a to bol ten dôsledok toho, ktorý dnes hovoríme, keď sa majú tieto služby poskytovať tak, ako káže zákon alebo ako chceme, aby boli poskytované, aby to nebola jednoduchá transformácia nejakých klubov seniorov alebo klubov dôchodcov na denné stacionáre a mať z toho určitým spôsobom profitabilnú časť, tak práve preto sa prišlo v prvom kole, keďže sa nešlo do financovania, čomu rozumiem, lebo to financovanie by malo byť ako systémové, a tak práve preto sa aspoň, dá sa povedať, pritvrdili podmienky na to, aby do budúcna bola ľahšia kontrola, lepšie dodržiavanie podmienok a už pri odsúhlasovaní takýchto zariadení denných stacionárov bolo jasné, kto na to má a kto nemá.
Ďakujem.

Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa byť v maximálnej miere stručný, i keď vzhľadom na priebeh diskusie, počet pozmeňovacích návrhov sa to celkom asi zvládnuť nedá.
Ale ak dovolíte, všeobecne začnem s tým, že je istá kompetencia a zodpovednosť, a mám ten dojem, že aj táto rozprava v plnej miere potvrdila, že ju spochybňujeme. Niekedy mi to pripadá tak, jak v tej poviedke, že malý chlapec stratí kľúčik od domu, niekde pod svetlom plače a narieka, príde k nemu policajt a pýta sa ho, no prečo plačeš. - No stratil som kľúčik od domu. - A kde si ho stratil? - No hentam o kilometer ďalej. - A prečo ho tam nehľadáš? - Lebo tam je tma a tu je svetlo.
To tak trošku mi pripadá túto diskusiu, táto diskusia. Veď keď tu je kompetencia, zodpovednosť, zákonom stanovený prechod kompetencií originálny na obce a na mestá, no tak sa tu nemôže vytĺkať niečo, za čo nesie zákon zodpovednosť obec a mesto od štátu. A to tu funguje. Lebo je to jednoduchšie, ísť stanovať pred ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, rozložiť postele aj napriek tomu, že problém je o dům dál.
Ale my sa hlásime k tej zodpovednosti a to je odpoveď smerom k vám, pani poslankyňa Jurinová. Ja som povedal, že dnešné rokovanie bolo o tom, aby sme zabezpečili hlavne neverejných poskytovateľov, ktorých zazmluvňujú VÚC-ky. Dosiahol som to, v tomto týždni bude ďalšie rokovanie, ktoré sa bude týkať zmosákov, to znamená zriaďovateľov obcí a miest. Po tomto rokovaní, ja vás ubezpečujem a chcem to aj mediálne povedať, že urobím všetko preto, aby služby, ktoré garantujú a zabezpečujú neverejní poskytovatelia v roku 2017 priebežne boli zabezpečené, aby jednoducho bežali.
Zároveň však chcem povedať, to nie je len tých 10 mil., ktoré tu boli spomínané, že sú v tomto štátnom rozpočte navýšené pre sociálne služby. 12,5 mil. je z toho dopoludňajšieho rokovania, čo sa týka VÚC-iek, ja očakávam, že minimálne toľko, ak nie raz toľko, pôjde na sociálne služby prostredníctvom obcí a miest. To je kolos vecí, ale to plne zodpovedá tomu, lebo zriaďovatelia sú aj štát, aj samospráva, aj neverejní poskytovatelia. To znamená, je to úplne prirodzené, že ten rozpočet a navýšenie vecí vzhľadom na zväčšenie počtu objemov, kapacít, počtu lôžok je celkom prirodzené, že bolo a bude, ale tu by som vás poprosil, aby sme tieto veci brali v úvahu, že zákon je zákon aj kompetencia a naopak. My zákonodarcovia alebo v tomto prípade skôr vy by ste mali byť tí, prví, ktorí by na to mali poukazovať a žiadať tú kompetenciu a zodpovednosť.
Ďalej, pani poslankyňa, vy dosť často používate, už som to zaznamenal aj niekde inde, rok 2008 a novela. No ale 2012 bola novela, ktorú môj predchodca pán Mihál robil. Prečo sa odvolávame niekde do minulého storočia? Prečo? Za to, že tam bola vtedy ministerka za SMER? (Reakcia z pléna.) No tak ale veď tam bola možnosť tie veci riešiť, opravovať, keď bola tá novela, tak možno pán Mihál mal na to reagovať, ak sa niečo zlé urobilo v roku 2008. Ale ja to nebudem tu skloňovať, len sa mi to zdá byť až, až priveľmi smiešne, že sa dovolávame niekde na ministra, ktorý je alebo bol súčasťou terajšej koalície, keď medzitým sa dali tie veci riešiť. A ten zákon bol otvorený. Ja viem, že sa nedalo v tom zákone úplne všetko presadiť, ale, ale my len istým spôsobom pokračujeme a to, čo chceme robiť v tom budúcom roku, je generálne nový zákon, ktorý sa bude zaoberať všetkých služieb.
A teraz k jasličkovému zákonu. Ja som to pri prvom čítaní povedal. Bol to rezort práce a sociálnych vecí, ktorý dal do programového vyhlásenia vládu, vlády tézu nevyhnutne ukotviť jasličky ako také. Oni nemali oporu v zákone doteraz, v podstate 20-25 rokov. Z toho titulu sme sa ujali tejto kompetencie my, pretože, inak povedané, nebol iný záujem u jedných, obidvoch tých rezortov. Možno to znie veľmi komicky, ale je tak. Ale my sme pri tvorbe komunikovali so všetkými a v konečnej miere je tam nejaká vyhláška ministerstva zdravotníctva, sú tam veci ďalšie, ktoré postavilo ministerstvo školstva. Ale - a to je treba si jednoducho uvedomiť - podľa výkladu ministerstva školstva aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní výuka a program sa stavia od troch rokov predškolských zariadení. To znamená, úloha do troch rokov je skutočne zodpovedná opatrovateľská služba pre tie deti. Ale my chceme do istej miery využiť a na to zareagujem, aj to vzdelávanie, aby sme pripravili aj pre, nazvem to nejaké základné výchovné koncepcie vo veku do tých troch rokov, ktoré by tí, tí opatrovatelia, tí výchovní pracovníci mali jednoducho poskytnúť a zabezpečiť. Toľko možno k tej reakcii. A teraz ku konkrétnym pripomienkam, ak môžem, alebo pozmeňujúcim návrhom.
Pani Jurinová a kolegovia, no šesť prijímateľov na deväť prijímateľov. Pani poslankyňa, niekedy mám pocit, že ďaleko viacej myslíte na zriaďovateľov ako na tých klientov, ktorí sú tam, pretože väčší počet zamestnancov je v prospech tých klientov. Ja mám záujem vyvažovať vzťah zamestnávateľa, zriaďovateľa a klientov. Ale od vás tu počúvam jednostranne všetko v prospech, menšie náklady, ale veď menšie náklady je aj menšia starostlivosť pre tých klientov. Skúsme to vyvážiť. Ten rozmer je dôležitý, i keď v plnej miere si uvedomujem, všade, kde sa dá, a my sme pristúpili, veď tie podmienky, ktoré sme určili smerom k tým jasliam, sa podobajú podmienkam u, u škôlok. Aj z hľadiska počtu ľudí a tak ďalej. Ale ak sme stanovili 12 + 3, napríklad pri onom, pri jasliach, tak to nemôže celkom platiť, pokiaľ je tam istý počet detí do jedného roka. Veď to lozí, to ako, to, to nemôže sa postarať jeden zamestnanec o taký istý počet detí, ako ktoré sú už relatívne mobilné a jednoducho vo vyššom veku. To je úplne prirodzené. A s tým súvisí napríklad aj ten, tá priečka zo sadrokartónu, ako ju pani poslankyňa Cigániková nazvala, do istej miery tie malé deti by mali byť v rámci toho zariadenia trošku oddelené od tých starších. To tiež nie je nič výnimočné. Je to úplne prirodzené. To znamená, že reagujeme na konkrétne pragmatické veci a v konečnej miere skúsenosti, ktoré aj pani poslankyňa v tomto smere ponúkla. Ja si myslím, že sme urobili v maximálnej miere z hľadiska komunikácie, čo sa týka ministerstva, pri tomto zákone alebo vôbec pri tých sociálnych zákonoch, pretože väčší počet skúseností z tej aplikačnej praxe nám dáva garanciu objektívnejšieho riešenia situácie. A my na tom záujem máme. Toto nie je pravo-ľavo videnie. To je o tom, ako čo najlepšie tú službu ako takú zabezpečiť. To znamená, toto je tá, ten záujem a k tomu aj jednoducho pristupujeme.
A čo sa týka tých, počtu tých zamestnancov, má to plnú logiku. Viete, 184 eur je príspevok štátu na jedného klienta, krát šesť, je to 1 104. Na jedného. To keby sme porovnávali s tými kamennými domami z hľadiska sociálnych zariadení, tak sú na tom ďaleko horšie. Tuto sú na tom relatívne úspešnejšie. Cez toto zabezpečí jednu mzdu a časť aj nákladov na, na nejakú prevádzku, ktorá s tým úzko súvisí. Preto ten lobing, opakujem, lobing v prospech zriaďovateľov denných stacionárov nie je na mieste. 80 % kontrol z 84, ktoré sme uskutočnili, skončilo zle. Skončilo tak, že by sme to mali zatvárať. Nie, nezatvárame. Prijali sme legislatívu, pomenovali sme istú skúsenosť.
Ja by som možno povedal teraz bez ohľadu na to, či to bol pán Mihál, alebo to bol Richter, keď sme tento zákon pripravovali, niečo sme podcenili. Možno ten rozmer jeho zneužitia. Áno, ale každý logicky po istom čase a aplikácii zhodnotí a ponúkne nejaké východiská. A my ich ponúkame. Tie sú tu. To nie je likvidačné. Som presvedčený o tom, že to je istá konkrétna budúcnosť.
Ale, a budem veľmi konkrétny, ak zriaďovateľ odtiaľto z Bratislavy, a povedal som to aj na výbore, Humenné, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, ako takúto šnúru, dedinu od dediny, ja neviem, 40 - 50 obcí zriaďuje jeden jediný a celkove berie milióny, a keď prídu moji kontrolóri do tej obci, oni ani nevedia, že tam majú stacionár. No tak to musíme asi na to reagovať istým spôsobom. Problém je v tom, a práve preto dneska s VÚC-kami bola debata. Ich úloha nemôže končiť s tým, že dá takto štempel a povedia povoľujeme. Ich úloha musí byť stála aj po tomto prijatí tohto sprísneného zákona budú musieť obísť všetky tie zariadenia a nanovo prehodnotiť spĺňa - nespĺňa. Tá úloha je ďaleko ďaleko širšia a zodpovednejšia. Áno, a my si radi tú kontrolnú funkciu s tými VÚC-kami prerozdelíme, odkiaľ - pokiaľ my, áno, my zas platíme, tak ekonomika a kontrolné veci musia byť na našej. Ale musí byť v záujme VÚC-ky, aby to nebolo formálne, ale reálne. A, samozrejme, tam treba aj rozdeliť, odkiaľ - pokiaľ "domovy dôchodcov" a kde už denný stacionár. A preto snáď nechceme, aby sme to lôžko delili tak, že hodinu ty, potom ty alebo párny deň ty, nepárny deň. Ako to lôžko je pre potreby toho klienta. On má plné právo a povinnosť byť tam zriadené. To znamená, skloňovať o tom, či áno, alebo nie, má dostatok financií a na lôžko je jednorazová investícia. To znamená, to nie sú peniaze, ktoré by sa opakovali každý jeden mesiac.
A čo sa týka návrhov pani poslankyne Petrík. My sme sa ešte, nevidím ju tu, predtým stretli. Viaceré veci sme si vydiskutovali. Áno, súhlasím s tým, baviť sa o tom do konca roka, keď dovŕši tri roky, alebo do konca školského roka. Ja sa priznám, že ten školský rok ma celkom oslovil. Hovorím si, no ale dobre, sme v tej istej polohe, ak dovŕši, ja neviem, v máji tie tri roky, no tak mesiac natiahne to obdobie, pokiaľ bude môcť byť v tomto zariadení. Nepokúšajme sa týmto zákonom riešiť otázku nedostatku škôlok. To je inde. My musíme urobiť všetko preto a treba povedať, rezort školstva aj robí, aby tu bolo dostatok financií na škôlky. Môj záujem je v kontexte tých 40 mil., čo máme v IROP-e robiť všetko preto, aby boli podporené také projekty, ktoré sú spoločné, ideálne spoločné zariadenia jasle - škôlka. Prirodzený prechod z jedného zariadenia do druhých.
A potom ako, pán poslanec Mihál, ako viete, tie klapky na očiach a ten zdravý rozum ako, radšej ho nechajme tak, možno máte skúsenosti z fungovania tej vašej koalície, toho zlepenca, ale my sa rozprávame, máme spoločné názory, a ak máme problémy, my si to vydiskutujeme a povieme otvorene. Som presvedčený o tom, že táto koalícia funguje.
No a čo sa týka druhého pozmeňováku pani poslankyne Petrík, a to sú tie kurzy. Viete, my sme v maximálnej miere zvážili skutočnosť, že nie je dobré, aby sme bránili ľuďom, ktorí možno dvadsať rokov robia v službách, aby museli odísť, pretože nemá vzdelanie. To sa akceptovalo, to tam je. Ale sú isté veci, ktoré je potrebné zabsolvovať. To ten kurz 220 hodín, on má svoju logiku, on má svoju štruktúru. Dokonca dáva trošku odpoveď aj na tú otázku toho programu tej výchovy. Veď, veď to musí nahradiť aj toho detského psychológa. To musí byť všestranný, ten opatrovateľ, a preto je celkom prirodzené, že ten kurz, ministerstvo určí nejaký, nejaký systém, čo tam má byť z hľadiska toho, aby tú prevádzkovú činnosť týchto školiacich zariadení vedeli jednoducho robiť. No ale refundovať tento kurz. Ja môžem refundovať znova cez europeniaze akýkoľvek kurz, rekvalifikáciu, ale pre zaradeného človeka na úrade práce ako nezamestnaného, ale nie týmto spôsobom. My sme už istú službu urobili tým, že v plnej miere akceptujeme prax, ktorá, si myslím, že je nenahraditeľná. On môže mať štyri vysoké školy, keď s tými deťmi nevie robiť, tak nezvládne tú funkciu. To znamená, že toto sa do istej miery zvládlo, a myslím si, že to je v tomto prípade dôležitejšie ako, ako niečo iné. A to je tak trošku odpoveď aj na ten vek. Ja súhlasím, že tá s tým, že tá polemika vždy, kedykoľvek môže byť. To je taká skôr debata, ako čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Ale problém je inde. My vieme, že je problém, nedostatok škôlok, tak ho neriešme cez tento zákon. Hľadajme ten spôsobom, ako to uriešiť niekde úplne inde.
Pani Cigániková, pani poslankyňa Cigániková. S ňou som hovoril veľmi dlho a individuálne. Viaceré veci akceptovala. Každopádne si myslím, že ísť predĺžením obdobia zabezpečenia bezbariérovosti do roku 2023, myslím, že tak navrhovala, je, je neakceptovateľné. Pani poslankyňa, súhlasíte so mnou? Ja pripúšťam a beriem ten pozmeňovák. V konečnej miere sme o ňom diskutovali, o rok predlžiť tú dobu. Ja nevylučujem, keď sa bude schyľovať k tomu obdobiu a spravíme si nejakú analýzu a bude niečo objektívne, aby sme sa s tou otázkou zaoberali. Som pripravený. Ale my medzitým musíme urobiť nejaký tlak. A dokonca ja ponúkam tým zariadeniam, ktoré budú potrebovať aj nejaké financie a dotácie, že som na to pripravený, im pomôcť, pretože ten dotačný mechanizmus ministerstva práce nám to jednoducho umožňuje. Toľko.
K tým ostatným veciam, ktoré sa týkajú jej pozmeňujúcich návrhov, bolo aj osobitné stretnutie, hovorilo sa o tom, to znamená, že ja si myslím, že tá debata aj tá diskusia bola dobrá. Viaceré veci z tohto, z tejto diskusie chcem poňať aj pre budúcnosť, pretože keď my ideme stavať nový zákon o sociálnych službách, no, súčasťou toho zákona budú aj tieto služby, lebo sú to stále len služby, i keď špecifické, myslím teraz na ten jasličkový zákon.
Každopádne si myslím, že tento zákon je potrebný. Vôbec nejaká norma legislatívna, aby sme vedeli vytvoriť, áno, pre matky, ktoré majú záujem pracovať, majú k tomu vytvorené podmienky, aby sme zosúladili ten pracovný a rodinný život. Ako inak. Toto je dobré riešenie. Som presvedčený, že v prípade, že ten návrh zákona bude podporený, to nájde uplatnenie. No a je to nová vec, ktorá tu nebola. A život po nejakých dvoch rokoch prinesie potrebu niektoré veci novelizovať, to je úplne normálne a prirodzené a veľmi rád sa k tomu jednoducho vrátim.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu. (Potlesk.)

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu.