11. schôdza

Ďakujem. Otváram rozpravu, nech sa páči. Len budem informovať, že okrem vás sú prihlásení traja poslanci. Pani poslankyňa Remišová, Laššáková a pán poslanec Krajniak. Nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som, pretože ide, v našom prípade ide o pozmeňujúci návrh najmä poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Val'ovej, Erika Tomáša, aby som v úvode trošku priblížila duch týchto zmien, teda ducha týchto zmien, aby som niektoré veci, ktoré sú v pozmeňovacom návrhu veľmi stručne uvedené, dostala do širšieho záberu.
Ono však problematika konfliktu záujmov na úrovni zamestnancov štátnej správy je v Slovenskej republike legislatívne riešená, ale len vo veľmi obmedzenom rozsahu. A to najmä v ústavnom zákone č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Taktiež v ustanoveniach Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov, konkrétne § 326 a následne v ustanoveniach Zákonníka práce § 83 – výkon inej zárobkovej činnosti a § 83a – obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.
V tomto vládnom návrhu zákona o štátnej službe sa uvádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý je upravený v ustanovení § 44 a následne. Ten bude predstavovať sčasti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách, ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko a Luxembursko. Napríklad vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu Fast stream, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup, a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi predovšetkým z radov absolventov.
Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátno-zamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátno-zamestnaneckých miest a k tomu má slúžiť najmä teda nový inštitút hromadné výberové konanie. Avšak hromadné výberové konanie by sa malo vyhlasovať prioritne na obsadenie štátno-zamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Tento zákon však ponecháva možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu klasických voľných štátno-zamestnaneckých miest v služobných úradoch. Je to v súlade s § 45. Teda hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.
S cieľom ale zamedziť konflikt záujmov už prijatých štátnych zamestnancov sa v návrhu zákona definujú povinnosti a obmedzenia štátnych zamestnancov. Dovoľte, aby som odcitovala ustanovenie § 111 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, ods. 1: "Štátny zamestnanec je povinný písm. d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami."
Návrh zákona rieši konflikt záujmov na úrovni štátneho zamestnanca a to tak, že v podstate vlastne ide o stret záujmov služobného úradu so záujmami osobnými, t. j. konkrétneho štátneho zamestnanca. Návrh zákona pritom hovorí najmä o jednej konkrétnej forme, kedy môže nastať konflikt záujmov, a to, nezneužívanie informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby.
Konflikt záujmov je jedným z faktorov, ktoré predstavujú významný spúšťací mechanizmus pre vznik korupcie v jej najrozličnejších podobách. V týchto procesoch obvykle nejde len, ako by sme sa možno domnievali, o klasické poskytovanie úplatkov, ale o získanie neoprávneného prospechu spôsobené osobným zainteresovaním príslušného úradníka, štátneho zamestnanca pri rozhodovaní v predmetnej veci. Často sa vyskytujúcou formou prejavu konfliktu záujmov v praxi je aj zneužívanie informácií nadobudnutých v priebehu pracovného pomeru. Často sa to deje pre ekonomické, ale o čo horšie to je, ak sa to deje z dôvodov politických. Tento problém môže vzniknúť vo vzťahu k úradníkovi pracujúcemu v štátnej správe, ktorý poskytuje neverejné informácie neoprávnenej osobe z titulu konfliktu záujmov aj odchodom danej osoby zo štátnej služby a jej následným zamestnaním sa v súkromnom sektore v danom odbore a podobne. Zneužitie informácií alebo databanky je teda realizované na vlastné podnikateľské účely, prípadne ich poskytnutie je za úplatu. Či už sa nám to páči, alebo nie, či súhlasíme s tým, alebo nie, ale prax potvrdzuje, že dochádza k takýmto skutočnostiam.
Krajiny Európskej únie venujú zvýšenú pozornosť najmä systémovému riešeniu foriem prejavu konfliktu záujmov v oblasti tzv. postzamestnaneckých obmedzení, ktoré majú v jednotlivých krajinách rôznu formu najmä z hľadiska jej právnej sily. Obmedzenia môžu byť definované v rámci vnútorného nariadenia jednotlivých organizácií, alebo tvoria súčasť niektorej právnej normy. Z vecného hľadiska ide o obmedzenie vo vzťahu k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, teda štátny zamestnanec nemôže realizovať rozhodovacie činnosti vyžadujúce si kontakty s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom.
Len na okraj krátka poznámočka. Z pohľadu hromadného výberového konania ide predovšetkým o výber absolventov, ktorí predtým vo väčšine prípadov nemali žiadneho zamestnávateľa, teda možno predpokladať, že konflikt záujmov tohto charakteru v tomto prípade tu nenastane. K budúcemu zamestnávateľovi zamestnanec, teda ide o zamestnanca, ktorý v priebehu určeného časového obdobia nesmie uzavrieť pracovnú zmluvu alebo kontrakt so spoločnosťou, s ktorou bol v kontakte v priebehu výkonu svojich pracovných povinností a ktorá priamo profitovala z tejto činnosti.
Pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca, ustanovenie § 111 ods. 2 návrhu zákona, zaradiť aj povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť skutočný alebo možný konflikt záujmov. Máme za to, že tento konflikt záujmov je zakotvený ako zakázaný. To však ešte neznamená, že sa mu v reálnej situácii aj zabráni. Štátny zamestnanec by mal mať zakotvenú v zákone povinnosť oznámiť konflikt záujmov ako súčasť jeho etického konania a správania.
Na problém neriešenia otázky potencionálneho konfliktu záujmov v štátnej správe a potreby jeho zapracovania do príslušnej legislatívy upozornila Slovenskú republiku priamo Európska únia viacerými formami. Transparency zverejnila tabuľku – hodnotenie súčasného stavu v oblasti štátnej služby a štátnej správy Slovenskej republiky z pohľadu kritérií SIGMA – OECD. Z tejto tabuľky okrem iného vyplýva aj to, že etický kódex pracovníkov štátnej správy v podmienkach Slovenskej republiky chýba. Špecifické mechanizmy a inštitúcie s preventívnou funkciou, ktoré by vyhľadávali porušenie zákonov a štandardných postupov pri výkone štátnej správy, chýba. Teda správnejšie, bližšie chýbajú. Systém inštitucionálnych opatrení vytvorených pre riešenie každodenných etických problémov a dilem, s ktorými sa stretávajú úradníci pri výkone ich funkcií, tiež chýba. Právna norma obmedzujúca možnosti zamestnania alebo podnikania po odchode zo štátnej služby rovnako chýba.
Ako príklad možno uviesť aj tzv. Federálny úrad pre etiku vo verejnej správe v Spojených štátoch amerických, ktorý pôsobí od roku 1979. Jednou z jeho úloh je spracovávanie pravidiel riešiacich problém konfliktu záujmov, obmedzenia po skončení pracovného pomeru v štátnej správe, vzdelávanie úradníkov v oblasti etiky. Poradenská činnosť v oblasti etiky a konfliktu záujmov. Úrad totiž hodnotí etické programy a etické kódexy jednotlivých organizácii verejnej správy, ich účinnosť v súlade s príslušnou legislatívou. Základné princípy etického správania sa zamestnancov štátnej správy v Spojených štátoch amerických obsahujú viacero bodov, relevantné sú najmä ale tieto: štátni zamestnanci nesmú zneužiť verejný úrad pre svoje súkromné účely, štátni zamestnanci nesmú uzatvárať súkromné záväzky, ktoré by boli v rozpore s ich služobným postavením, štátni zamestnanci nesmú využívať štátne informácie vo svoj prospech alebo pre prospech iných osôb.
Teda koncepcia konfliktu záujmov by mala pozostávať najmä zo zákazu rozhodovať v situáciách, keď dochádza ku konfliktu záujmov, z povinnosti informovať o existencii už možného skutočného konfliktu záujmov, či už týkajúcej sa vlastnej osoby alebo osoby spolupracovníka. Zo zákazu poskytovať akékoľvek neverejné informácie, z obmedzenia voľného prechodu do firiem súkromného sektora pôsobiacej v oblasti, v ktorej dotyčný štátny zamestnanec pôsobil, teda disponuje neverejnými informáciami, hovorím o tzv. postzamestnaneckých opatreniach, z nestrannosti a profesionality štátnej správy.
Z hľadiska zabezpečenia realizácie zamedzenia konfliktu záujmov je predovšetkým potrebné stále vzdelávanie a podpora profesionality zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona o štátnej službe dáva konflikt záujmov do priamej súvislosti, čo je tiež veľmi nebezpečné, s nestraníckosťou štátneho zamestnanca. Pristavím sa ešte chvíľu pri čl. V, ktorý hovorí o princípe nestrannosti. Odcitujem: "Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahov koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne. Zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného." Avšak práve štátna správa, kde kariérny postup v značnej miere závisí od politického pozadia kandidáta alebo od jeho dobrého vzťahu k nadriadenému, je charakteristická nízkou mierou nezávislosti a profesionalizmu. Nastolené riešenia sú napríklad: definovanie statusu štátneho zamestnanca, jasné definovanie práv a povinností zamestnancov, vhodný odmeňovací a kariérny systém a efektívne disciplinárne opatrenia. Disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca je v návrhu zákona upravená v V. časti ustanovení § 117 a následne. Teda štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
Zavedenie oznamovacej povinnosti o možnom skutočnom konflikte záujmov tak aj s odkazom na ustanovenie § 117 ods. 1 môže viesť k účinnému nástroju riešenia tohto fenoménu, kedy by v prípade neoznámenia konfliktu záujmov štátny zamestnanec osobne zodpovedal za porušenie služobnej disciplíny. Nezakotvením tejto povinnosti priamo do zákona môže dôjsť v reálnej situácii aj k nevymožiteľnosti práva, kedy zákon síce zakazuje konflikt záujmov, ale priamo neupravuje obranný mechanizmus voči nemu.
A už len úplne na záver, návrh zákona na viacerých svojich miestach používa pojem konflikt záujmov, avšak v návrhu zákona chýba jeho legálna definícia. Definované to nebolo ani v predchádzajúcom zákone č. 409/2008 Z. z., ktorá by umožnila presnejšie definovať, čo sa týmto pojmom rozumie a teda apriori, aké konanie štátneho zamestnanca sa bude považovať za porušenie zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som konkrétne predniesla pozmeňujúci návrh v konkrétnej podobe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Vaľovej, Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
V čl. I ustanovenie § 44 ods. 3 sa za slová "ústrednom portáli" vkladajú slová "najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením".
Teda vo vládnom návrhu zákona o štátnej službe, to je odôvodnenie, sa zavádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý sa rozdeľuje na dve časti. Prvú časť hromadného výberového konania vyhlasuje Úrad vlády prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Vzhľadom na úpravu návrhom v bode 2 je potrebné osobitne a primerane upraviť, teda predĺžiť aj minimálnu lehotu na vyhlásenie prvej časti hromadného výborového konania s pôvodne ustanovených 15 pracovných dní na 25 pracovných dní.
V čl. I ustanovenia § 44 ods. 3 sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní."
Odôvodnenie: Navrhuje sa stanoviť minimálne lehota 15 pracovných dní na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania, pretože ustanovená minimálne lehota päť pracovných dní je krátka a nepostačujúca. Tým sa zároveň dostatočne stanoví a ohraničí časový priestor, v ktorom sa potencionálni záujemcovia – absolventi môžu prihlásiť.
V čl. I ustanovenie § 111 ods. 2 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,". Doterajšie písmená c) až k) sa označujú ako písmená d) až l).
A odôvodnenie: Vzhľadom na povinnosť štátneho zamestnanca zdržiavať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami, a to najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného (ustanovenie § 111 ods. 1 písm. d), sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca zaradiť aj povinnosť a jeho povinnosť bez zbytočného odkladu tento skutočný alebo možný konflikt záujmov aj skutočne oznámiť služobnému úradu. Uvedené je v súlade s princípom nestrannosti podľa čl. V. vládneho návrhu zákona.
Označenie doterajších písmen c) až k) písmenami d) až l) je legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované znenie písmena c).
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zároveň požiadať vás o podporu tohto predloženého pozmeňovacieho návrhu k návrhu zákona o štátnej službe.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Dobrý deň. Ďakujem pani poslankyni Kuciaňovej. Tu by som chcela povedať toľko, že už od prvého čítania intenzívne rokujem s Úradom vlády. Vlastne oslovila som aj pána ministra s pozmeňujúcimi návrhmi. Mimochodom boli to veľmi podobné pozmeňujúce návrhy, ako teraz prečítala pani poslankyňa, ale od Úradu vlády a teda ministerstva by som očakávala aspoň teda elementárnu slušnosť, že by mi teda dali spätnú väzbu, že ďakujeme, opozičné poslanecké pozmeňovacie návrhy, žiaľ, nemôžeme prijať, ale predložíme ich za vládnu stranu. Samozrejme ma to veľmi teší, že tieto pozmeňujúce návrhy takýmto spôsobom prejdú. Ale hovorím, taká elementárna slušnosť by bola oznámiť mi to a povedať mi to, keďže sme intenzívne komunikovali. Ja som im pozmeňovacie návrhy predkladala, asi desať, a nejakú záverečnú spätnú väzbu som nedostala.
Ďakujem.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Chcel som niečo veľmi podobné, či sa pani kolegyni náhodou nepomiešali papiere s papiermi pani Remišovej. Nie. Okej.

Reakcia, nie.
Takže nech sa páči, áno, nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážená pani kolegyňa, je dosť možné, áno, lebo každý, kto, každý súdny, kto si prečíta zákon a má a cíti, že je potrebné predsa len dať ten časový priestor, tak samozrejme, že to tam dá. Takže vôbec, vôbec nie som ani nahnevaná, ani som sa neurazila. A ak chcete alebo ak dovolíte skôr, ja vám ďakujem. Samozrejme ja som si vypočula v rozprave, čo ste hovorili, a zároveň už som s vami konštatovala, že áno, je to nevyhnutné, je táto zmena potrebná.
Pán Grendel, nie, nepomýlila som si papiere, nepomiešala som to.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Remišová.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť k návrhu zákona o štátnej službe pozmeňovacie návrhy. Niektoré z nich už prečítala pani kolegyňa. Ale ešte na úvod také možno zamyslenie k zákonu o štátnej službe.
Zákon o štátnej službe by mal byť veľmi dôležitým zákonom. Lebo podľa zákona o štátnej službe budú pracovať desaťtisíce ľudí, ktorí sú zamestnaní v štátnej službe. Štátna služba nám poskytuje základné veci štátu, ako je napríklad bezpečnosť, vzdelávanie, dobré fungovanie daňových úradov, našu reprezentáciu v zahraničí. A preto je dôležité, aby do štátnej služby sme dokázali pritiahnuť tých najtalentovanejších ľudí. Aby skrátka neplatilo, že pre štát idú pracovať len tí, ktorí si nevedia nájsť uplatnenie inde, ale aby pre štát pracovali naozaj tí najschopnejší ľudia, ktorých v tomto štáte máme.
Taká veľmi zaujímavá kniha, ktorá rieši problematiku fungovania štátnej služby, sa spomína aj v inšpiratívnej knihe od redaktorov týždenníka Economist a volá sa, že "Štvrtá revolúcia". A autori v tejto knihe tvrdia, že najbližšia revolúcia, ktorá čaká demokracie a najmä demokracie západného typu, je práve fungovanie štátnej správy. Štátna správa a fungovanie štátu, a to neplatí len pre Slovensko, ale aj pre iné demokracie, žiaľ, v poslednej dobe zažíva krízu. Často je prebyrokratizovaná. Nestihla sa prispôsobiť technologickému pokroku. Tam, kde ostatné firmy, tam, kde súkromný sektor zareagoval okamžite, to znamená, že využil technologický pokrok napríklad na zníženie nákladov, na efektivitu, na otvorenosť, tam tá štátna správa zaostávala a stále fungovala tak, akoby sme ešte boli niekde v šesťdesiatych rokoch. Keď si pozriete niektoré úrady, tak vidíte, ale však o tom sme sa veľmi často bavili, o informatizácii verejnej správy, o prepojení rôznych registrov. Vidíte, že vlastne na niektorých úradoch stále ešte existujú papierové šanóny, kde sa vyhľadávajú informácie.
A jednou z mála krajín, ktoré sa dokázalo veľmi úspešne prispôsobiť tomuto technologickému pokroku a dokázali adaptovať štátnu správu na modernú situáciu, bolo Švédsko. Švédsko, pretože tam, Švédsko je taká krajina, kde sa už všetko podstatné stalo, už mali aj vrchol demografickej krízy, teraz sú na tom stále lepšie a lepšie, takisto mali aj finančnú krízu pred tým, ako zasiahla finančná kríza Európu, no a vtedy zistili, že potrebujú zásadným spôsobom reformovať štátnu správu. A podarilo sa im to veľmi úspešne. Zatiaľ čo výdavky štátu vo všetkých ostatných krajinách dramaticky rástli, aj u nás keď si porovnáte výdavky, výdavky štátu za roky, ja neviem, po revolúcii dramaticky rástli, ale to sa týka aj Spojených štátov, aj Veľkej Británie, tak vo Švédsku sa im podarilo prekvapivo znížiť výdavky štátu zo 67 % HDP v roku ´93 na 49 % v roku 2014. Dokázali zreformovať školstvo, vytvorili tzv. slobodné školy, ktoré síce financuje štát, ale nereguluje spôsob výučby. A tak isto reformovali aj nemocnice. To bol veľmi dôležitý krok, kedy otvorili, otvorili registre, otvorili dáta, pacienti si môžu porovnávať úspešnosť liečby, kvalitu, kvalitu liečby. A v súčasnosti Švédi teda majú jeden z najefektívnejších zdravotníckych systémov v Európskej únii.
Druhým problémom štátnej a vo všeobecnosti verejnej, verejnej správy je neustále sa zväčšujúca agenda, agenda štátu. Asi veľmi dobre poznáte také anglické, nejaký mysliteľ povedal, že, že "slušný Angličan sa so štátom stretol kedysi len vtedy, keď išiel na poštu, teraz ho štát otravuje už skoro stále". No a je to fakt, že kedysi naozaj štát sa staral len o také základné funkcie. Staral sa napríklad o bezpečnosť, to bola polícia, strážil hranice, armáda. Postupne sa k tomu pridávali rôzne práva, právo na vzdelávanie, to znamená, že sa vybudovali vzdelávacie systémy, právo na dôchodkové zabezpečenie, vybudovali sa nejaké férové dôchodkové systémy, právo na bezplatné zdravotníctvo, vybudovali sa zdravotné poistenia a celý zdravotnícky systém.
Čiže ten štát plnil stále väčšiu a väčšiu agendu a jeho výdavky sa stále viac zväčšovali, zväčšovali, zväčšovali a nafukovali. Ale popri tom zväčšovaní tej štátnej agendy nedochádzalo k nejakej, nedochádzalo k efektivite ani k meraniu kvality, ani k nejakému prehodnocovaniu toho, ako to, ako najlepšie tieto procesy robiť. A veľmi pekne to vyjadril Michael Bloomberg, mediálny magnát. On, viete, že dlho pracoval vlastne v korporátnom svete a potom sa stal primátorom New Yorku, no a vtedy čakalo ho teda také veľké rozčarovanie a povedal, že, hovoril, že je veľmi ťažké manažovať ten verejný sektor a štátnu správu, že to je skutočne veľmi ťažké. A povedal, že "v biznise môžete experimentovať a podporovať tie najlepšie projekty, zdravým projektom poskytnete finančné zdroje, nezdravé necháte zomrieť; v štátnej správe musíte celú pozornosť sústrediť na nezdravé projekty, pretože tie majú najhlasnejších obhajcov". A to je pravda. V štátnej a verejnej správe skrátka nemôžete zrazu prestať poskytovať nejakú službu. Poviete si, že no dôchodkové poistenie je neefektívne, no tak prestaneme na tri mesiace platiť dôchodky. Skrátka sa to nedá a ten štát, aj keď sú tie služby neefektívne, musí ich poskytovať.
Takisto si uvedomujem aj to, že keď hodnotíme teda tú výkonnosť štátu, že štát, žiaľ, niektoré služby, ktoré poskytuje, sa nedajú zefektívniť technologickým pokrokom, napríklad vzdelávanie. Vieme, že snažili sa mnohé univerzity teda zaviesť e-learning, ale stále v tom vzdelávaní budete mať tú postavu učiteľa, ktorá je skrátka vo vzdelávaní, vo vzdelávaní veľmi podstatná. A veľmi ťažko to vykompenzujete nejakým technologickým pokrokom alebo internetom.
Čo však bolo veľmi podstatné, je, že hlavne v Ázii, napríklad známy Singapur, ale aj Čína, si zobrali príklad z toho, že zistili, že teda tá štátna správa je veľmi dôležitá pre dobré fungovanie štátu a inšpirovali sa dobrými prvkami v tých západných demokraciách plus si vytvorili taký vlastný systém. No a v škole, v Číne, pardon, v roku 2005 tak založili obrovskú akadémiu na vzdelávanie lídrov vo verejnej správe. Je to jedna obrovská prestížna univerzita na obraz Kennedyho inštitútu v Spojených štátoch amerických, ktorá sa venuje len výchove lídrov v štátnej a verejnej správe. A zistili, že je veľmi dôležité, že to, aké, aká štátna a verejná správa bude mať lídrov, tak, tak bude fungovať.
No a tam sa venujú len takým trom, akože celý ten výučbový proces by sa dal zhrnúť do otázok, že čo funguje najlepšie a dá sa to aplikovať aj u nás. Čiže skúmajú všetky riešenia, čo fungujú vo svete, a skúmajú, či sa dajú aplikovať na tú Čínu. A, žiaľ, viete, že u nás sa často stáva, že štátna a verejná správa zabije akúkoľvek, často zabíja iniciatívu tých zamestnancov. Ak nejaký zamestnanec príde s nejakým nápadom alebo poukáže na niečo, čo nefunguje, tak zotneme mu hlavu, buchneme mu po hlave, lebo však v prvom rade treba by lojálny. No a ukazujú to aj mnohé, mnohé, mnohé teda kauzy z tej štátnej správy. A my sami dostávame desiatky podnetov, kedy za nami chodia zamestnanci zo štátnej správy, ktorí hovoria o tom, ako keď na niečo, na nejaké zlyhania poukážu alebo navrhnú nejaké zlepšenie zároveň, tak často sú degradovaní, v práci sú šikanovaní. A je to škoda, pretože štátna verejná správa, ktorá, hovorím, zamestnáva obrovské kvantum zamestnancov, tak by mala práve podporovať otvorenú a inovatívnu atmosféru. Všade inde tie inovácie vo všetkých ostatných sektoroch prosperujú, len nie v štátnej a verejnej správe. A ináč autori v tej knihe Štvrtá revolúcia uvádzajú aj príklad, ako práve v Číne podporujú inovácie vo verejnej správe, kde posielajú jednak svojich zamestnancov na taký job shadowing do korporátneho sveta, ale aj do mimovládnych organizácií. A teraz sa im podarilo zreformovať poskytovanie sociálnych služieb, napríklad.
Teraz k samotnému zákonu. Ja som to už hovorila pri prvom čítaní, čo sa mi teda nepáči. Hovorila som o tom, že sa mi nepáči, že v zákone, v novom zákone o štátnej službe stále je veľmi veľa výnimiek na výberové konania. Hromadné výberové konania sa napríklad zavádzajú len pre absolventov. Hoci prečo sa neinšpirovať a prečo napríklad Európskou komisiou, ktorá má veľmi prepracovaný systém výberových konaní, a prečo ten systém výberových konaní nezaviesť aj na Slovensku? To samozrejme predpokladá to, že budete, že štátna správa by mala mať aj nejakú expertízu v manažovaní ľudských zdrojov. To znamená, že by nemalo to byť asi roztrieštené po jedných ministerstvách, ale mala by vedieť, mal by niekde byť prehľad, koľko miest budeme potrebovať napríklad nasledujúce dva roky v štátnej správe, aké typy miest. Mal by byť vyhlásený ročný plán výberových konaní a následne tieto hromadné výberové konania a štandardizované, bez toho, aby mohlo dochádzať k nejakému ovplyvňovaniu, by sa mali uskutočniť.
Takisto som poukazovala na to, že vo výberových konaniach často je ponechaná možnosť len osobného pohovoru, že ústneho pohovoru, čo všetci vieme, že je veľmi subjektívne. Samozrejme ústny pohovor je dôležitý, ale možno až v treťom alebo štvrtom kole, kedy ten uchádzač už prejde nejakým objektívnym výberovým konaním.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkali, áno, týkali sa konfliktu záujmov. Týkali sa konfliktu záujmov z toho dôvodu, že je škandalózne, že tento zákon skrátka neriešil konflikt záujmov. Vieme, že konflikt záujmov je veľkým problémom u nás, vieme to z mnohých zmanipulovaných verejných obstarávaní, z mnohých chýb, za ktoré nebola vyvodená zodpovednosť, ale tento zákon nezavádzal žiadny proces riadenia konfliktu záujmov. A ja som si s hrôzou prečítala v týždenníku Trend rozhovor s ministrom Druckerom, kedy minister Drucker povedal, že, no, sa ho pýtal redaktor na nejakého zamestnanca, on hovorí, no ako som to mal vedieť, však ja predsa nemôžem si vo voľnom čase prezerať všetky registre, či niekto nie je v konflikte záujmov. Samozrejme, nikto od pána ministra neočakáva, že teraz si bude otvárať obchodný register a zbierky listín, ale čo však od neho očakávame, občania, právom to očakávame, že skrátka na každom ministerstve bude nejaký systém riadenia konfliktu záujmov. Ako sa môže stať, že nikde nie je zaevidované, či nejaký zamestnanec je v potenciálnom konflikte záujmov alebo nie je? A tak isto nie je povinnosť to oznámiť a tak isto nie je zadefinované, čo sa bude diať, ak tento konflikt záujmov nastane.
Ďalšie, ďalší pozmeňujúci návrh rieši lehoty, teda podľa môjho názoru bolo škandalózne, lehota 5 dní. Hovoríme, že chceme pritiahnuť do štátnej správy talentovaných ľudí, a potom dáme, minimálna lehota na prihlásenie sa do výberového konania je 5 dní. To znamená, že niekde na nejakom portáli vypíšeme výberové konanie a za 5 dní je uzávierka. Čo myslíte, kto sa na to prihlási? No samozrejme len ten, komu niekto zavolá, počuj, mám také teplé miestečko prihlás sa, bude vypísané výberové konanie, za 5 dni sa to uzavrie, máš to v suchu. A máme aj výberové konanie, aj máme toho, koho sme chceli. Takže to bolo úplne absurdné.
Ďalší plán výberových konaní... Aha, tomu by som chcela venovať trochu viac pozornosti, lebo sa vyjadrovali k tomu aj mimovládky, aj odborníci, aj teda zamestnanci Úradu vlády, a síce pozícia vedúceho služobného úradu. Mimovládka aj odborníci sa nazdávajú, že vedúci služobného úradu má byť nepolitická funkcia. Ja sa s tým stotožňujem. Myslím si, že vedúci služobného úradu môže byť nepolitický. Áno, mohol by byť nepolitická funkcia. Dokonca môžeme povedať, že áno, mal by byť. Má veľké personálne právomoci, môže disciplinárne trestať, môže udeľovať rôzne sankcie, čiže v ideálnom prípade by to mala byť apolitická funkcia. Čo sa však stalo? V novom zákone o štátnej službe vedúci služobného úradu nie je nepolitická funkcia a teda ani nebola vôľa, aby sa z vedúceho služobného úradu stala nepolitická funkcia. Skrátka, bolo mi povedané, že toto je rozhodnutie, že vedúci služobného úradu je politická funkcia. Dobre, je to politická funkcia, ale zároveň sa mu obmedzili, dali sa mu nejaké podmienky, že musí spĺňať vysokoškolskú prax, riadenie atď., ale jedna z podmienok bola, že najprv bolo, najprv bolo uvedené, že musí byť vybraný len zo zamestnancov štátnej správy, potom sa to rozšírilo na verejnú správu. Ale to je absolútne absurdné.
Povieme, že to je politická funkcia, politická funkcia znamená, že si ho nominuje ten-ktorý minister a za neho nesie plnú zodpovednosť. To znamená, že keď mu spraví prúser vedúci služobného úradu, tak minister a to bude plne zodpovedný. To znamená, politická funkcia a vyvodí aj politickú zodpovednosť. Ale zároveň mu ukladáme, že nemôže si vybrať nikoho iného len z toho košiara ovečiek, ktoré sú už v štátnej službe. Ja si myslím, že to je, ak teda hovoríme, že vedúci služobného úradu má byť politická funkcia, za ktorú si minister berie plnú zodpovednosť, v tom prípade by vedúci služobného úradu, mal by si mať možnosť zobrať kohokoľvek. To znamená, že keď pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Páni poslanci, mohla by som vás poprosiť, keď už sa bavíte v sále, čo je v poriadku, skúste aspoň znížiť teda úroveň zvuku. Ďakujem pekne.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
To znamená, že keď sa pán minister rozhodne si niekoho, nejakého šikovného človeka, povie si toto je môj politický nominant, vedúci služobného úradu, tak by mal možnosť si ho vybrať z kohokoľvek, aj z korporátneho sveta, aj z iných sfér života, kohokoľvek, komu dôveruje, keď hovoríme teda, že vedúci služobného úradu je politická funkcia, nech si to môže vybrať, nech si teda toho politického nominanta, môže vybrať odkiaľkoľvek, koho uzná za vhodného, lebo on bude za neho niesť zodpovednosť. Ale tento mačkopes, že je to politická funkcia, ale zároveň si to minister môže vybrať len zo zamestnancov štátnej služby, verejnej služby, je absurdný. A ja si myslím, že keď je to politická funkcia, nech si teda vyberie, koho chce, alebo spravme to ako nepolitickú funkciu, tak ako navrhovali, ale nie takýto hybrid.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkajú, aha, odmeňovania. Odmeňovania. Ja som hovorila, že áno je veľmi pozitívne, že sa zavádza hodnotenie, ktoré tu predtým nebolo. To znamená, že aspoň akú-takú spätnú väzbu ten zamestnanec dostane, ak nie je to úplne subjektívne. Hoci ja nesúhlasím s tým, že významnou zložkou platu naďalej zostáva osobný príplatok, ktorý zostáva naďalej vo výške 100 %, a dobre vieme, že v štátnej službe tento osobný príplatok je udeľovaný veľmi netransparentne. Nikto nevie, prečo niekto dostal osobný príplatok vo výške 100 %, iný vo výške 10 %, iný vo výške 1 %, niekto ho nedostane vôbec. Nie sú tu žiadne pravidlá, je to veľmi netransparentný proces, ktorý vyvoláva v štátnej správe zlú krv. A ja som si myslela, že keď zavádzame hodnotenie, tak naviažeme nejakým spôsobom, a keď už ten osobný príplatok ostáva, hoci si myslím, že by tam nemal byť, mal by sa radšej výrazným spôsobom zvýšiť plat a znížiť možnosť osobného príplatku. Lebo ten osobný príplatok je vysoko subjektívna zložka hodnotenia, ktorá skutočne je udeľovaná, to vám povie ktokoľvek, koho sa spýtate v štátnej správe, je udeľovaná veľmi netransparentne.
Čiže keď už zavádzame hodnotenie, bodové hodnotenie, tak to hodnotenie by malo byť prísne naviazané na udeľovanie osobného príplatku. To znamená, keď máš vynikajúce výsledky, tak dostaneš taký a taký, toľko percent osobného príplatku. Keď získaš toľko bodov, dostaneš toľko percent osobného príplatku. A celkovo si myslím ale však, že tento zákon vôbec nerieši nejaký kariérny postup alebo motivačné hodnotenie zamestnancov. A to je chyba, pretože často zamestnanci, ktorí prídu do štátnej správy, tam nevidia, je problém udržať, za prvé, získať a za druhé, udržať talentovaných ľudí a hlavne odborníkov v niektorých oblastiach. A nový zákon nerieši ani transparentný kariérny postup, ani nejaké dynamické odmeňovanie.
No tak ak dovolíte, ja by som teraz prečítala pozmeňujúce návrhy, bude to trochu dlhšie, ale bola by som teda rada, keby ste ich podporili.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 60 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
2. V čl. I v § 60 ods. 6 sa vypúšťa časť za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza bodkou.
Prečo? Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, "nová právna úprava zužuje možnosti prijatia do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, čím sa opätovne kladie dôraz na princíp transparentného zamestnávania". Faktom však zostáva pri tomto zákone, že zákon stále upravuje 13 rôznych situácií, kedy si môžete obsadiť štátnozamestnanecké miesto bez výberového konania v týchto paragrafoch § 35, § 36 ods. 3, § 36 ods. 6, § 57 ods. l, § 58 ods. 1, § 59a, § 60 ods. 1 a § 60 ods. 6 a vrátane dvoch situácií, keď sa to týka vedúceho zamestnanca. A ja si myslím, že vedúci zamestnanec bez výberového konania je neprijateľné (§ 60 ods. 1 a ods. 6). Vedúci zamestnanci majú v porovnaní s ostatnými zamestnancami väčšiu zodpovednosť, logicky sú na nich kladené zvýšené nároky. A dobre vieme, že ryba smrdí od hlavy. To znamená, že ako bude riadené ministerstvo, to v prvom rade závisí od manažmentu. Ak máte zlý manažment, nečakajte, že referenti budú teraz motivovaní a dávať nejaké skvelé pracovné výsledky. Stredný a vyšší manažment v štátnej správe je mimoriadne dôležitý pre štábnu kultúru a ak sa má štátna služba profesionalizovať, menovania na základe telefonátov, kamarátstiev a rodinkárstva bez riadneho výberového konania, by mali definitívne skončiť. Všetci si spomíname na slávne ministerstvo pôdohospodárstva, kde sa ukázalo, že je celá rodina. Takže takýmto situáciám by sme sa mali vyhnúť a nemali by existovať výnimky, kedy dovoľujeme, aby v prvom rade vedúce pozície boli obsadzované bez výberového konania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ďalší poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 25 ods. 4 sa vkladá nové písm. a), ktoré znie:
"a) ročného plánu výberových konaní".
Doterajšie písmená a) až e) sa označujú ako písmená b) až f).
2. V čl. I v § 25 sa ods. 4 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
"g) služobných hodnotení štátnych zamestnancov".
3. V čl. I v § 26 ods. 1 prvá veta znie: "Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra ročného plánu výberových konaní, výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest, registra štátnych zamestnancov a do registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.".
Týmto návrhom chceme doplniť centrálny informačný systém verejnej správy o register ročného plánu výberových konaní a register služobných hodnotení štátnych zamestnancov.
Ako som už povedala, ak chceme pritiahnuť tie talenty do štátnej správy, tak v prvom rade by sme mali vedieť, koho štátna správa potrebuje a mali by sme to vedieť v predstihu a malo by to byť verejné, aby si ľudia mohli naplánovať svoju kariéru, mohli sa prihlásiť. Napríklad v inštitúciách Európskej únie tento ročný plán je pravidelne zverejňovaný. Každý si môže prečítať, že v roku 2017 sa budú organizovať výberové konania na audítorov, na administrátorov, na právnikov, na lingvistov, na asistentov, vie presne kedy, lebo už pred polrokom tam je napísaný ten dátum, kedy sa budú konať tie výberové konania. Väčšinou sa konajú vždy v marci, čiže každý, kto sa chce prihlásiť, vie, že v marci je ten čas, a presne vie, koľko to bude trvať. Vie, že to má toľko a toľko kôl, prvé kolo bude vtedy, druhé kolo vtedy, tretie kolo vtedy, výsledky budú publikované, môže, verejne si ich môže prečítať, má tam porovnanie bodov, aké bodové hodnotenie získali rôzni uchádzači. Čiže je to mimoriadne transparentný proces a môže si aj tú svoju kariéru podľa toho naplánovať.
Ďalej bod 4. V čl. I v § 26 ods. 2 prvej vete sa za slovo "neposkytuje" vkladajú slová "do registra ročného plánu výberových konaní".
5. V čl. I v § 27 ods. 1 sa za slovo "poskytovaných" vkladajú slová "ado registra ročného plánu výberových konaní,".
6. V čl. I v § 27 ods. 3 sa za slovo "zamestnancov" vkladajú slová "a do registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov".
7. V čl. I v § 40 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade s výnimkou vyhlásenia výberového konania podľa ods. 2 v súlade s plánom výberových konaní služobného úradu, ktorý služobný úrad zostavuje každoročne ku koncu novembra príslušného kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok, a údaje o ňom poskytuje ústrednému portálu do príslušného registra najneskôr 30 dní pred uskutočnením prvého výberového konania v nasledujúcom kalendárnom roku.".
8. V čl. I v § 41 ods. 1 sa slová "15 pracovných dní" nahrádzajú slovami "30 pracovných dní".
Odôvodnenie: Pokiaľ je jedným z cieľov návrhu zákona snaha o obsadenie štátnozamestnaneckých miest skutočne tými najlepšími zamestnancami, je nevyhnutné pripraviť konkurenčné prostredie. Pre vznik konkurenčného prostredia je nevyhnutné, aby sa o dané miesto uchádzal prirodzene čo najväčší počet uchádzačov. A lehota 15 pracovných dní na oznámenie výberového konania verejnosti sa javí byť veľmi krátka, preto navrhujeme jej predĺženie na 30 dní.
9. V doterajšom čl. VI sa slová "§ 25 ods. 4 písm. d)" nahrádzajú slovami "§ 25 ods. 4 písm. e)" a slová "§ 25 ods. 4 písm. e)" sa nahrádzajú slovami "§ 25 ods. 4 písm. f) a g)".
To je vlastne len legislatívno-technická úprava.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka vedúceho služobného úradu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 18 ods. 3 sa slová "získanie praxe troch rokov vo verejnej správe" nahrádzajú slovami "tri roky odbornej praxe".
Čiže s cieľom rozšíriť okruh kandidátov na pozíciu generálneho tajomníka, ktorá je v tomto zákone na účely tohto zákona stotožnená s vedúcim služobného úradu, tak sa rozširuje možnosť vybrať si vedúceho služobného úradu aj mimo verejnej správy. A hovorím, je to preto, že túto pozíciu zákon definuje ako politickú pozíciu. Ak je to politická pozícia, tak teda nech si ten minister zoberie na tú pozíciu človeka, ktorý spĺňa nejaké kritériá, ale teda nemusí byť len zo štátnej a verejnej správy. To mi pripadá ako, ak sa náhodou zmení vláda a teraz prídu noví ministri, tak som teda, bude veľmi ťažké si toho vedúceho služobného úradu vybrať. Mne to príde taká snaha o zabetónovanie tých správnych ľudí v štátnej službe.
2. V čl. I v § 41 ods. 2 sa slová "päť pracovných dní" nahrádzajú slovami "15 pracovných dní".
Toto je to, čo som hovorila, päť pracovných dní je absurdne krátka doba, ak chcete vyhlásiť výberové konanie.
Odôvodnenie: Pokiaľ je jedným z cieľov návrhu zákona snaha o obsadenie štátnozamestnaneckých miest skutočne tými najlepšími zamestnancami, je nevyhnutné pripraviť čo najväčšie konkurenčné prostredie. Lehota 5 pracovných dní vo vládnom návrhu zákona je extrémne krátka. (Zaznievanie gongu.) Táto lehota zákona sa tam vôbec nemala objaviť.
3. V čl. I v § 51 ods. 3 sa za slovo "miesta" vkladajú slová "zoznam cieľov, ktoré by mal štátny zamestnanec dosiahnuť pri výkone štátnej služby na najbližší kalendárny rok (ďalej len "zoznam cieľov výkonu štátnej služby")".
4. V čl. I v § 111 ods. 1 písm. d) sa slová "zdržať sa konania" nahrádzajú slovami "oznamovať služobnému úradu konanie", za slová "osobnými záujmami" vkladajú slová "alebo politickými záujmami", za slovo "iného" sa vkladajú slová "alebo nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a zdržať sa takého konania, pokiaľ nie je služobným úradom odsúhlasené; podrobnosti upraví služobný úrad vnútorným predpisom".
Tieto dve ustanovenia, tieto dve ustanovenia riešia jednak proces hodnotenia, tu som v diskusii s Úradom vlády namietala, že síce zavádzame hodnotenia, ale tie hodnotenia mali by byť založené na splnení cieľov. Ako môže vedúci objektívne hodnotiť nejakého zamestnanca, keď si nestanovili ciele, ktoré ten zamestnanec má na daný rok splniť? A vieme, že dochádza, nedávno bol za nami jeden policajt a videla som, akým spôsobom a neobjektívnym spôsobom, keď chcete niekoho šikanovať a degradovať, ako sa dá manipulovať hodnotenie. Čiže skutočne by sme mali dávať pozor a mali by sme, mali by sme sa snažiť o to, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie. Hodnotenie napríklad v súkromných firmách alebo aj v európskych inštitúciách prebieha takým spôsobom, že vždy pri hodnotiacom pohovore si zamestnanec spoločne s vedúcim zamestnancom stanoví ciele na tento rok. Samozrejme, niektoré ciele sa opakujú, písanie brífingov, vybavovanie pošty a tak ďalej. Ale zároveň to môžu byť ciele napríklad v súvislosti so špeciálnymi úlohami. Takisto tam ten zamestnanec môže povedať, že ja budúci rok chcel by som sa trochu viac zdokonaliť, ja neviem, poviem, že napríklad vo verejnom obstarávaní, alebo rozšíriť si svoje vedomosti. Čiže tam v rámci týchto cieľov by mal figurovať aj plán vzdelávania pre toho zamestnanca. A na základe toho potom o rok môže vedúci zamestnanec hodnotiť, či daný zamestnanec splnil tieto ciele alebo nie.
Konflikt záujmov som už hovorila. Tento zákon je absolútne nefunkčný, čo sa týka konfliktu záujmov. Toto ustanovenie rieši len malú časť toho konfliktu záujmov a podobný je teda pozmeňovák tuto pani kolegyne. Ja som sa snažila urobiť len to, aby z toho pasívneho konfliktu záujmov, aby sme urobili aktívnu, aby zamestnanec mal povinnosť oznámiť zamestnávateľovi potenciálny konflikt záujmov. Aby sa potom nestalo to, čo pán Drucker hovorí: no a však čo, ja, ako ja mám vedieť o konflikte záujmov? Čiže aby tu bol nejaký riadny zavedený proces riadenia konfliktu záujmov a aby zamestnanec musel oznámiť, ak sa nachádza v konflikte záujmov. Ak napríklad, ja neviem, má firmu alebo jeho manželka alebo rodina, ktorá podniká s liekmi, a zrovna sa venuje liekovej politike na ministerstve zdravotníctva a tak ďalej a tak ďalej.
Podrobnosti v tom pozmeňovacom návrhu, hovorím, že podrobnosti upraví služobný úrad vnútorným predpisom. Môže to byť tak, najideálnejšie by to bolo, keby sa všetko dialo cez informačný systém. To znamená, že v informačnom systéme nahlási potenciálny konflikt záujmov a zároveň mu to možno vedúci služobného úradu, aby potvrdil, že o tom vie. Čiže všetko aby sa dialo elektronicky a aby to bolo v elektronickom systéme zaznamenané.
5. V čl. I v § 122 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Pri hodnotení jednotlivých oblastí služobného hodnotenia sa prihliada na zoznam cieľov výkonu štátnej služby.".
6. V čl. I v § 123 ods. 4 a 5 znejú:
"(4) Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti spolu s prihliadnutím na zoznam cieľov výkonu štátnej služby a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporúčania na zlepšenie vykonávanie štátnej služby zahrnie do cieľov výkonu štátnej služby na nasledujúce obdobie, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby a k zoznamu cieľov výkonu štátnej služby, ktorý môže navrhnúť aj doplniť.
(5) Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, komisia pre služobné hodnotenie sa oboznamuje s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi vrátane zoznamu cieľov výkonu štátnej služby pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť, na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby a zozname cieľov výkonu štátnej služby na najbližší kalendárny rok, pričom prihliadne na možné návrhy štátneho zamestnanca na doplnenie tohto zoznamu. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia, s výsledkom služobného hodnotenia a zoznamom cieľov výkonu štátnej služby."
Čiže ešte raz. Tento pozmeňujúci návrh rieši najmä služobné hodnotenie, aktívne zapojenie zamestnanca a stanovenie cieľov na ďalší rok, ktoré sa následne majú plniť a na základe ktorých by mal byť štátny zamestnanec hodnotený, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 41 ods. 23 prvej vete sa za slovo "konania" vkladá čiarka a slová "zverejnením identifikátorov úspešných uchádzačov a počtu bodov, ktoré získali".
2. V čl. I v § 41 ods. 23 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ostatným úspešným uchádzačom a neúspešným uchádzačom oznámi služobný úrad výsledok výberového konania spolu s dôvodmi, pre ktoré neboli vybraní alebo úspešní, do desiatich dní od jeho skončenia".
3. V čl. I v § 44 ods. 12 v prvej vete sa za slovo "konania" vkladá čiarka a slová "identifikátorov úspešných uchádzačov a počtu bodov, ktoré získali".
4. V čl. I v § 44 ods. 12 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ostatným úspešným uchádzačom a neúspešným uchádzačom oznámi služobný úrad výsledok výberového konania spolu s dôvodmi, pre ktoré neboli vybraní alebo úspešní, do desiatich dní od jeho skončenia".
Tento pozmeňujúci návrh rieši to, aby úspešní aj neúspešní uchádzači boli objektívne transparentne informovaní o výsledkoch výberového konania, o bodoch, ktoré dosiahli, a o dôvodoch, prečo neuspeli.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 7 ods. 6 sa slová "§ 102" nahrádzajú slovami "§ 102 odsek 1, 4, 5, 6, 7 a 8".
V čl. I v § 102 sa ods. 2 dopĺňa novými písm. n) a o), ktoré znejú:
"n) hlavného kontrolóra obce,
o) hlavného kontrolóra vyššieho územného celku."
Toto je taký zaujímavý paradox. Nezlučiteľnosť výkonu štátnej služby s inými funkciami je relatívne široká, no napriek tomu nepokrýva všetky potrebné funkcie. Je zaujímavé, že funkcia hlavného kontrolóra obce, respektíve vyššieho územného celku predstavuje z časového hľadiska natoľko náročnú činnosť, že kontrolóri sú spravidla zamestnaní na plný úväzok. Na základe uvedeného sa navrhuje rozšírenie funkcií nezlučiteľných s výkonom štátnej služby. Zároveň sa v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu spresňuje, že nezlučiteľnosť funkcií vymenovaných v § 102 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii.
To bolo zaujímavé, že tento zákon o štátnej službe hovoril, že hlavný kontrolór, že funkcia hlavného kontrolóra je zlučiteľná so štátnozamestnaneckým miestom. Ale tí, čo robíte v komunále alebo máte skúsenosti v komunále, tak viete, že kontrolór, to je pozícia na plný úväzok. A kontrolór má pracovať tak, ako by mal pracovať v obci, tak si neviem predstaviť, že on bude ešte pracovať aj na ďalšom štátnozamestnaneckom mieste.
Pozmeňujúci návrh č. 6. Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 31 ods. 2 sa slová "podľa § 41 ods. 3 písm. b)" nahrádzajú slovami "podľa § 41 ods. 3".
2. V čl. I v § 38 ods. 1 v úvodnej vete sa slová "na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby" vkladajú slová "v elektronickej podobe podľa § 41 odsek 3".
V čl. I v § 40 ods. 6 sa slová "odsek 11" nahrádzajú slovami "odsek 10".
V čl. I v § 41 ods. 3 znie, pardon, čl. I § 41 ods. 3 znie :
"(3) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme, v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) po autentifikácii na ústrednom portáli alebo b) bez autentifikácie na ústrednom portáli."
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
"§ 19 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z."
5. V čl. I v § 41 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 25 sa označujú ako odseky 4 až 24.
V čl. I v § 41 ods. 4 znie: "(4) Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe s pripojenými dokumentami."
V čl. I v § 41 ods. 5 znie: "(5) Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky služobného úradu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:
"§ 12 zák. č. 35/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z."
8. V čl. I v § 41 ods. 7 sa slová "podľa ods. 3 písm. b) druhého bodu" nahrádzajú slovami "podľa ods. 3 písm. b)".
9. Čl. I § 43 znie:
"§ 43
(1) Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo b) do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.
(2) Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. a), služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b), služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti do e-mailovej schránky uvedenej v žiadosti o zaradenie.
(3) Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi, sa považuje za splnenú dňom odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie alebo b) do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.
(4) Uložením podľa ods. 3 písm. b) sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.
(5) Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná."
Poznámka 29, ktorá pod čiarou k odkazu 29 znie:
§ 13 zákona č. 305/2013 Z. z.
10. V čl. I v § 44 ods. 2 sa slová "§ 41 ods. 1 až 10" nahrádzajú slovami "§ 41 ods. 1 až 9".
A teraz odôvodnenie k tomu, prepáčte, obsiahlemu pozmeňujúcemu návrhu. My sa bavíme o elektronizácii verejnej správy, dali sme na to miliardu, hovoríme o tom, že všetko je potrebné prepojiť a elektronizovať, ale do výberových konaní sa môžu uchádzači prihlásiť anachronicky a posielať listy. Ja si myslím, že každý uchádzač, ktorý chce pracovať v štátnej správe, a ak hovoríme o tom, že chceme mať modernú, funkčnú, elektronicky prepojený e-správu, eGovernment, tak by sme mali povoliť hlavne do výberových konaní prihlasovanie len prostredníctvom elektronických formulárov. A odstránenie zasielania vyššie uvedených žiadostí v listinnej podobe nijako neobmedzí prípadných uchádzačov a takmer s úplnou istotou, možno mi to môže niekto vyvrátiť, pán minister možno, ale že v súčasnosti si neviem predstaviť alebo si myslím, že neexistuje pracovisko, kde by štátny zamestnanec pri svojej práci nevyužíval osobný počítač. A preto by nemalo byť povolené, aby sa mohol prihlásiť človek, čo nevie robiť s počítačom, a teda posielanie žiadostí by malo byť plne v elektronickej podobe.
Posledný pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I, v čl. I v § 132 ods. 1 sa číslo "100" nahrádza číslom "80".
Ide o zníženie výšky osobného príplatku, ktorý sa znižuje zo súčasných 100 % platovej tarify na 80 %. Súčasne nastavená výška osobného príplatku vytvára medzi zamestnancami obrovské a často ničím nepodložené rozdiely vo finančnom ohodnotení. Niektorým zamestnancom sa tento plat môže až zdvojnásobiť a niektorí, ktorí vykonávajú tú istú pozíciu, ten osobný príplatok nikdy nedostanú z rôznych dôvodov. Niekedy preto, že nemajú to správne politické krytie. A takto extenzívne nastavená možnosť zdvojnásobenia platu umožňuje finančne lepšie hodnotiť radového zamestnanca ako napríklad vedúceho zamestnanca s vyššou mierou zodpovednosti. A osobne si myslím, už som to raz povedala, že štátni zamestnanci by mali mať vyšší základný plat a nemala by byť ponechaná tak veľká miera neobjektívnemu alebo subjektívnemu prideľovaniu osobných príplatkov.
Bod 2. V čl. I v § 132 ods. 2 písm. a) znie:
„a) na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok, pričom ak štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne
1. vynikajúce výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zvýši v rozmedzí 41 % – 80 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,
2. veľmi dobré výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zvýši v rozmedzí 1 % – 40 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,
3. štandardné výsledky, osobný príplatok sa mu neodníme,
4. uspokojivé výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zníži v rozmedzí 1 % – 40 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,
5. neuspokojivé výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zníži v rozmedzí 41 % – 80 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127."
Čiže týmto ustanovením sme sa snažili lepšie naviazať hodnotenie na osobný príplatok. To znamená, že ak viete, že vy ste dosiahli v osobnom hodnotení výborné výsledky, dosiahli ste 100 bodov, máte perfektné výsledky, tak viete, že ten osobný príplatok musíte dostať a musíte ho dostať v takejto výške. A je to aj transparentný spôsob, keďže tie vzájomné hodnotenia by mali, ak to bodové hodnotenie by malo byť aj verejne prístupné.
Bod 3. V čl. I v § 142 ods. 1 písm. d) sa za slovo „sume" vkladá slovo „50 %".
Tento posledný pozmeňovací návrh súvisí s odmeňovaním štátnych zamestnancov pri dosiahnutí ich životných jubileí. Osobne si myslím, že zákon by nemal teraz riešiť, či keď niekto oslavuje päťdesiatku alebo šesťdesiatku, či sa mu dá 100 % príplatok alebo nie. To si môže každé ministerstvo upraviť samo nejakým, alebo v kolektívnej zmluve, kde si povie, že jubileá, päťdesiatka, šesťdesiatka, sedemdesiatka sa odmeňujú nejakou čiastkou, ale nie v zákone o štátnej službe.
Takže toto sú moje pozmeňovacie návrhy, prepáčte, ak boli trochu dlhšie. Ja na záver poviem už len to, že teda myslela som si, že s Úradom vlády a tu s pánom ministrom, že vedieme konštruktívnu debatu o týchto pozmeňujúcich návrhoch, a teda keď už do toho investujem toľko energie aj z jednej, aj z druhej strany, tak by som teda očakávala tú spätnú väzbu minimálne v tom, že mi niekto napíše, že tieto pozmeňovacie návrhy sme nemohli prijať, ale predkladajú ich tuto kolegyne poslankyne z vládnej strany. Fajn. Som tomu rada, pretože si myslím, že nech dobrý pozmeňujúci návrh predkladá ktokoľvek, tak je to dobre.
Celkovo o tomto zákone si však myslím to, že nerieši najväčší problém, a síce, však to v podstate aj bolo priznané v nejakom tlačovom stanovisku, že jeho cieľom nie je riešiť spolitizovanie verejnej správy. Čiže ten hlavný problém, ktorý na Slovensku máme, a síce politizáciu verejnej správy, tento návrh zákona nerieši.
Druhé, čo vidíte na tomto zákone, je to, že my sme to prijali, lebo sme to museli prijať. Dotlačila nás k tomu Európska komisia. Európska komisia to dala ako ex ante kondicionalitu na to, aby sa vôbec mohli čerpať eurofondy. Mimochodom máme nesplnených niekoľko týchto podmienok. Ak prijmeme dnes ten zákon, tak jednu podmienku budeme mať z krku. A tak to trochu aj vyzerá, že no tak tá Európska komisia nás k tomu dotlačila, tak niečo už prijať musíme, no tak to, nejako to urobíme tak, aby aj tá Európska komisia bola spokojná.
Takisto si myslím, ešte raz to zopakujem, nerieši motivačné odmeňovanie zamestnancov a ja si myslím, že tento štátny zákon, že tento zákon o štátnej službe rozhodne nebude nástrojom na to, ako pritiahneme do štátnej služby mladých, nemusia byť mladí, môžu byť, aj mladých, aj starších, ale skrátka talentovaných šikovných ľudí a odborníkov. No ak teda štátna služba, štát má riadne fungovať, tak ľudia, čo pracujú v štátnej správe, sú kľúčoví . Bez nich štátna správa riadne fungovať nikdy nebude a nebude poskytovať občanom také služby, aby boli občania spokojní.
Bola by som veľmi rada, keby kolegovia moje pozmeňujúce návrhy prijali, minimálne tie, ktoré sú nad rámec tých, čo predložili kolegyne z poslaneckého klubu SMER. Takže uchádzam sa o vašu podporu a ďakujem vám. (Potlesk.)