11. schôdza

Ďakujem. Zaujalo ma, čo kolega Rajtár uviedol v súvislosti s outsorsovaním všetkého, čo by sa outsorsovať malo. Napríklad viem o tom, že v Ontáriu je outsorsované úplne všetko, čo sa týka akýchkoľvek preukazov, ktoré občan potrebuje. Tak napríklad občianskeho preukazu alebo vodičského preukazu alebo technického preukazu k automobilu, toto sú všetko činnosti, ktoré sú úplne a totálne outsorsované spoločnostiam, ktoré majú obrovský záujem na tom, aby tieto činnosti vykonávali kvalitne, pretože ak sa tak nestane, tak jednoducho o to prídu. Funguje to tam tak, že normálne na nejakom shooping mole prídete do niečoho, čo vyzerá ako obchod, a tam si obstaráte občiansky preukaz, alebo teda šoférsky preukaz, technický preukaz, pas, a tak ďalej. My zatiaľ máme komunistickú predstavu o tom, že všetky tieto činnosti má robiť ministerstvo vnútra, tak ako za komunistov, že musia policajti dohliadať na to, že aký preukaz dostaneme. Takto si to nepredstavujeme.

Ďakujem za slovo. Viete, je zaujímavé, že štátna správa má stále viac pracovníkov a popritom nám ešte narastajú náklady na elektronizáciu spoločnosti, ako napríklad e-Health, ktorý ešte dneska nie je funkčný celkovo, tie jeho náklady sa niekoľkonásobne popri, od začiatku zvyšovali. A ešte netreba zabudnúť na to, že ešte nám z týchto elektronizačných systémov, ktoré aplikujeme, nám budú vyplývať ešte medziročné servisné udržiavacie zmluvy, ktoré niekedy znamenajú 10 % zriaďovacej ceny. To znamená, že tie náklady budú stále viac a viac narastať. A my popritom ešte máme aj zamestnaných stále viac ľudí v štátnej správe, tak neviem si predstaviť ako, dúfam že v budúcnosti štátny rozpočet bude tak nastavený, že zvládne obidva tieto náklady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Hneď v úvode mi dovoľte, aby som poďakoval za tú korektnú časť diskusie, ktorá tu bola, ktorá hľadala možno isté nedostatky, nazvime to problémy, s ambíciou vylepšiť tento zákon. V plnej miere si uvedomujem, je to zákon nie pre jedno volebné obdobie, ale je to zákon, ktorý má minimálne nejaký strednodobý cieľ a charakter. A ja vôbec nevylučujem, že v istom časovom období, po nejakých skúsenostiach z aplikácie môže dôjsť aj k jeho novelizácii, pretože je to prelomový zákon, a s tým v plnej miere súhlasím, čo tu bolo povedané.
Zároveň však odmietam to, čo bolo povedané v rozprave, že bol šitý horúcou ihlou. Viacerí ste tu povedali, tri roky, no minimálne rok pred voľbami sa tento zákon pripravoval. Prišlo politické rozhodnutie, aby sa obsah tohto zákona nestal predmetom volebnej kampane, že sa nebude prijímať pred voľbami, ale že bude na stole až pre nový parlament, ktorý vzíde z tohtoročných volieb. To sa v podstate deje, my máme polroka po voľbách, alebo trištvrte, a my sa touto problematikou zaoberáme.
To znamená, že táto otázka určite nie je namieste. No a čo sa týka toho, že má súvis s Európskou komisiou ohľadom čerpania eurofondov ex ante. Áno, má, to je ako celkom prirodzené, s tým sa nikto netají, ale toto nie je ten primárny cieľ. Primárny cieľ je mať nejakú legislatívnu normu, ktorá by dávala perspektívu v oblasti štátnej správy. Myslím si, že všetci, ktorí sa v nej pohybujeme, máme reálny pocit potreby mnohé veci zmeniť, od financovania, mzdových otázok, možno až efektívneho fungovania a k tomu všetkému smerujú aj ďalšie opatrenia, eurofondy, do elektronizácie a hľadania, vytvorenia uceleného systému.
Teraz ak dovolíte už konkrétnejšie, ale v tej všeobecnej rovine potom sa pokúsim venovať pozornosť aj jednotlivým pozmeňovákom. Obrátim sa na pani Remišovú, je mi ľúto, že tu nie je, ja som ocenil prístup pani poslankyne jednak v prvom čítaní, ale aj jej aktivitu, ktorá predchádzala tomu prvému čítaniu, pretože zúčastňovala sa viacerých stretnutí, ktoré sa venovali tejto problematike. A to treba povedať, že veľa poslancov takýchto nebolo. Vzhľadom na to som požiadal kolegov z Úradu vlády, to znamená, tvorcov zákona, aby s pani poslankyňou sa ešte stretli a mali ambíciu s ňou hovoriť. Následne som sa informoval, to sa aj udialo, opakujem, to sa aj udialo. Ja som nedával žiadne garancie, že jej návrhy budú prijaté, ale minimálne že budú vypočuté. To znamená, túto úlohu som si splnil.
Len tu, ak dovolíte budem trošku reagovať na vás, pretože vy ste aj mňa oslovila. Pani poslankyňa, Richter nikdy nebol a nebude vykrádačom politických kurníkov a za tým si stojím. Ja som mal záujem vám vytvoriť priestor a ponúknuť možnosť hovoriť s kompetentnými, ale ja zásadne odmietam, že by som nejakým spôsobom vaše myšlienky mal ambíciu jednoducho prevziať. Ja som rád, že pani poslankyňa za tú skupinu poslancov, ktorá predložila nejaký ten návrh, podobný návrh tomu vášmu, vysvetlila tú pozíciu. Ale bol by som veľmi nerád, aby sme sa dostali do tejto pozície. Ja si myslím, že si uvedomujete moju pozíciu predkladateľa a kto je tvorca a aká je moja úloha a kto nesie istú zodpovednosť niekde úplne inde. Ale to, čo som sľúbil, a to chcem poďakovať aj kolegom z Úradu vlády, bolo dodržané, pretože to stretnutie s vami bolo.
No, pán Krajniak, pán poslanec nie je prítomný, bol veľmi osobný k rezortu, ktorý riadim, a pokúsim sa preto k tomu zaujať stanovisko. Čo sa týka jeho pohľadu na pani riaditeľku Pietruchovú, možnože to bude odpoveď sčasti aj na pána Beblavého a istého moralizovania až demagógie, ktorá tu po vašom vystúpení, pán poslanec, nastala, aby sme porovnali a dali príklad, ako sa k niektorým veciam staviate vy a ako sa staviame my.
Ja poznám minulosť pani riaditeľky Pietruchovej, jednak v treťom sektore, kde sa dlhé roky angažovala, áno, bola poradkyňou pani premiérky Radičovej. Pán Mihál ju ustanovil za riaditeľku odboru, no Richter ju neodvolal, pretože som akceptoval jej odbornosť. A preto som ju na tejto funkcii jednoducho nechal. Po pani Tomanovej na ministerstve práce neostalo nič, bolo to vymetené ako Augiášov chliev. Nemáte právo moralizovať, nemáte právo moralizovať, lebo vy, pán Beblavý, ste povedal, že rovnaký prístup z hľadiska toho exkurzu do minulosti sa chovala pravicová, ľavicová vláda, ja neviem, Dzurindova, Mečiarova a neviem koho, a tak ďalej. Tu by som do istej miery s vami súhlasil, ale nič nové pod slnkom, bolo úplne prirodzené, že časť funkcií bola vnímaných ako politických a jednoducho tie sa po voľbách volili. Ale ja dávam konkrétny príklad, ako som pristupoval a zhodnotil.
Poviem ďalší, nikto nespochybňuje, aký je veľký úrad Sociálna poisťovňa Slovenskej republiky. Po prevzatí rezortu som nevymenil pána Lopatku, pretože som ho ohodnotil ako schopného manažéra, polroka tam bol, až pokiaľ sa on sám nerozhodol a neodišiel.
Vláda Ivety Radičovej? Babrácky odvolala Dušana Muňka, až Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné a on sa mal právo vrátiť naspäť. Nemoralizujte, nemáte na to právo.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, kto, prosím vás, zrušil tzv. Plaiov úrad? No bol to Dzurinda a Mikloš. A viete, prečo to urobili? No aby mohli rýchlejšie, jednoduchšie a ľahšie robiť politické zmeny. Ale veď to všetko vieme. A, pán poslanec, vy v tom čase ste v tej vláde bol, vy ste bol štátny tajomník na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. To ministerstvo v tom čase bolo gestorské voči problematike štátnej a verejnej správy. Možnože by to chcela aj nejaká mea culpa k, smerom k sebe. Čo ste urobil pre to, aby sa tento úrad nezrušil? Veď toto je výsledok toho, aký je prístup k tomuto. A dnes ma idete moralizovať a poúčať nás, ako to zle robíme, ako politicky meníme. No ale veď je tu ešte lepší príklad, ako to? Nieže vytvorí minister pozície, zmení organizačnú štruktúru. Však vy ste to odsekli ako gilotína hlavu a zrušili celý úrad! Môže byť iný prípad a príklad?! Opakujem ešte raz, nemáte právo v tomto prípade moralizovať a dávať sa do pozícií, akí ste vy morálni demokrati a dobrí a akí sme my zlí.
A smerom k tomu úradu môjmu a k tej pani Pietruchovej, pretože to sa ma trošku dotklo, to je osobné, chcem povedať jednu vec. Na pozícii riaditeľky odboru rodovej rovnosti nikdy nemôže byť konzervatívny človek. Jednoducho to musí byť do istej miery liberál, ktorý vníma aj iné veci. Pre mňa je dôležité to, a o to mám maximálny záujem, aby tam nebola nejaká vojna, ale vyváženosť medzi odborom rodiny a medzi odborom rodovej rovnosti. A som presvedčený, že toto sa mi darí. Ja vás ubezpečujem, že
akonáhle by prišlo k tomu, že bude porušovaný aj tento zákon, okolo ktorého dnes hovoríme, prípadne nejaké etické pravidlá, nemám problém sa vysporiadať s akýmkoľvek riaditeľom vrátane pani riaditeľky Pietruchovej. Ale v tomto prípade to nebolo namieste, že práve tento príklad bol použitý, pretože nemá to žiadnu logiku ani opodstatnenie.
Možno k tým konkrétnejším veciam. My sme v roku 2015 na záver roku prijali aj jeden materiál vo vláde, ktorý hovorí o stratégii ľudských zdrojov. Cieľom tohto materiálu je okrem iného aj zjednotiť systém odmeňovania, teda aj zrušiť tie osobitné tabuľky, ktoré dnes sú. To je ďalší proces a vývoj, ktorý by reálne v tomto prípade mal asi nasledovať.
No možno ešte jedna poznámka, ale len taká okrajová. Pani poslankyňa Remišová, ja som pochopil, čo ste chcela povedať tým príkladom z USA, ale prosím vás, neberme si tie príklady. Tam sa dávajú veľvyslanecké posty, viete na základe čoho? No kto viacej prispel na volebnú kampaň víťazného kandidáta vo voľbách. Aj takéto prípady sú tam. Myslím si, že my máme isté hodnoty, ktoré v tomto prípade, možno sa učme v rámci Európy, ale tuto ten príklad celkom, by som povedal, aktuálny asi, asi nie je. Tých príkladov je tam veľmi veľa.
K pánovi Budajovi. No, pán poslanec, ja som si vypočul všetkých, ale vidím, že mňa si nemajú záujem veľmi vypočuť. Chcem povedať len jednu vec. Súčasťou pracovného tímu, ktorý robil na tvorbe tohto zákona, boli aj zástupcovia Európskej komisie. Preto sa nám nevyhrážajte Európskou komisiou. Ona je v tom zakompovaná, oni sa mali právo a možnosť vyjadrovať do toho, tvorby zákona. Pred tým, než išiel zákon do medzirezortného pripomienkového konania, bol zaslaný na Komisiu na pripomienkovanie.
No a k tej problematike, ktorá sa týka počtu pracovníkov štátnej správy, samozrejme tiež mám záujem, aby bola čo najefektívnejšia štátna správa, ale viete, ja mám veľmi konkrétny príklad z ministerských rád v rámci Európskej komisie, ktoré dnes mám možnosť viesť ako predsedajúca krajina. Viac jak 50 % krajín v pozícii môjho rezortu zastupujú dvaja ministri. To znamená, tá problematika je obsiahnutá v dvoch rezortoch. Dnes budeme alebo budúci týždeň na ministerskej rade budeme odovzdávať predsedníctvo kolegom z Malty. Na Malte mám štyroch partnerov, s ktorými komunikujem, a traja sú na úrovni ministrov. Jeden má zamestnanosť, druhý má sociálne zabezpečenie a tretí samostatný minister je pre rodovú rovnosť. A to je krajina, ktorá má 300-tisíc obyvateľov. To znamená, je to veľmi rôznorodé a možnože v tomto prípade hľadať úplné oné, skôr by som hľadal niekde na severe Európy príklady, ktoré by sa tu dali použiť z hľadiska efektívnej štátnej správy. Áno, sú v tomto rezervy, je tu čo ďalej robiť, ale myslím si, že si až príliš sypeme popol na hlavu z hľadiska toho, ako je to v Európe usporiadané a ako je to u nás.
A teraz ak dovolíte k tým konkrétnym pozmeňovacím návrhom. Začnem s tými jednoduchšími. Pozmeňovací návrh, pani Bašistová a spol. Samozrejmá vec, že tento návrh podporujem, v konečnej miere tu odznelo aj z rady opozície, že ten obsah je dobrý.
Čo sa týka poslaneckého návrhu alebo pani Laššákovej, myslím, že tam niet okolo čoho hovoriť. Ak by sme neprijali tento návrh, no tak nedošlo by k zmrazeniu platov, ktorý sme prijali predtým, pretože novelou tohto zákona by tá vec bola jednoducho mimo, takže to je prirodzené, že podporujeme aj túto otázku, možno nie dvakrát s vôľou, ale s pochopením.
A čo sa týka jednotlivých návrhov hlavne pani poslankyne Remišovej. Budem veľmi konkrétny pri niektorých a pri dvoch možno trošku všeobecnejší. Prvý návrh tu mám, problematika osobného príplatku zo 100 percent na 80 percent. Nepodporíme tento návrh. Dôvod? Máme záujem zatraktívniť štátnu službu aj s možnosťou dosiahnutia osobných príplatkov. Ja v troch prípadoch na úrovni ministerstva využívam aj túto možnosť, ktorú mi dovoľuje do istej miery aj teraz platný zákon. Je to motivačné a samozrejmá vec je to ohodnotenie nadštandardných výkonov a práce kolegov v štátnej správe v istých riadiacich funkciách. Ja si myslím, že táto rovina by mala byť zachovaná a takéto je aj stanovisko Úradu vlády Slovenskej republiky.
Ďalej § 60, to sú tie výberové konania. Tiež nepodporujeme ten návrh. Sme toho názoru, že zamestnanci, ktorí už raz úspešne absolvovali výberové konanie na obsadenie miesta vedúceho štátneho zamestnanca, a pokiaľ dôjde k nejakým presunom, pokiaľ sa to netýka, o vyššiu funkciu, to znamená, v inom platovom zaradení, by nemali opätovne opakovať to výberové konanie.
Ďalej návrh na, otázka riešenia hlavný kontrolór obce, hlavný kontrolór vyššieho územného celku. Treba povedať, že nie úplne sa dotýka táto problematika, ale do istej miery áno, pretože tu sú isté samostatné zákony, vlastné zákony, ktoré majú tieto orgány. Takisto ale nie je záujem, v podstate ostáva tá istá úprava, ktorá je aj v tom teraz platnom zákone o štátnej službe. Takéto je stanovisko odborníkov z Úradu vlády.
Ďalej zrušenie listinnej podoby prihlasovania, ani tu nie je súhlas. Dôvod? Cieľom tohto návrhu je úplne eliminovať pre uchádzačov o výberových konaní možnosť prihlásiť sa do výberového konania do štátnej služby písomnou formou v listinnej podobe. Je si potrebné uvedomiť, že aj keď elektronizácia je na vzostupe, umožniť komunikáciu v listinnej podobe garantuje základný kódex, ktorým je Občiansky zákonník. Nemožno preto súhlasiť s návrhom na úplne vypustenie tejto listinnej podoby z hľadiska komunikácie v procese výberového konania do štátnej služby. Jednoducho by došlo k diskriminácii.
Ďalej návrh na zavedenie ročného plánu výberových konaní v registri služobných hodnotení, nesúhlas z nasledovných dôvodov: Iba vo výnimočných prípadoch sú na začiatku roka známe konkrétne organizačne a personálne zmeny, ktoré sa na služobných úradoch nastavujú alebo môžu nastať. Tieto ojedinelé prípady súvisia iba s takými situáciami, ako je nadobudnutie nových zákonných kompetencií alebo prípadne nejaké zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie služobného úradu. V absolútnej väčšine prípadov je výberové konanie realizované na základe aktuálnej potreby služobného úradu v priebehu konkrétneho kalendárneho roka. To znamená, zriadenie registra ročného plánu výberových konaní by tak bolo neefektívne a treba povedať, že v praxi aj minimálne využiteľné. Údaje súvisiace so služobným hodnotením štátneho zamestnanca nie je možné uvádzať v osobitnom registri, Centrálny informačný systém štátnej služby pozostáva okrem iného aj z registra štátnych zamestnancov, ktorý bude de facto plniť funkciu elektronického osobitného spisu. Predpokladá sa, že súčasťou tohto registra bude aj služobné hodnotenie. Zriadenie nového registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov by tak bolo nadbytočné. Tento register by nemohol byť z dôvodu ochrany osobných údajov ani verejne prístupný, preto sa nedá hovoriť o naplnení cieľa vyššej transparentnosti.
To bolo päť pozmeňovákov. Tu sú ešte dva pozmeňováky, ku ktorým by som povedal asi toľko. Prvý pozmeňovák, sčasti ten návrh pani poslankyne rieši tú problematiku, v podstate tú istú, to znamená, k tej sa vyjadrovať je asi zbytočné. Treba povedať, že v tých ostatných oblastiach je pripravený predkladateľ komunikovať. Ony sú z hľadiska myšlienky prijateľné, ale čo je dôležité, je potrebné nájsť zodpovedajúcu legislatívnu formu toho návrhu, aby mohol byť zapracovaný a aby napĺňal konkrétny cieľ zákona ako takého. To znamená, že toto kolegovia v súčasnosti prehodnocujú a ja nevylučujem, že ten záver môže byť aj iný. Minimálne s vami ešte budem mať záujem, aby konkrétne v týchto dvoch bodoch hovorili.
To sa týka aj otázky doplnenia bodového hodnotenia do registra výberových konaní, ale aj tu je potrebné to legislatívne uplatnenie. Jednoducho musí byť také legislatívne riešenie, ktoré bude v súlade s cieľom zákona tak, jak som povedal aj predtým. Ale tuto záver nemám, pretože to hodnotia odborníci a budú mať záujem na túto tému s vami hovoriť. Možno je trošku chybou, keby sa táto problematika bola bývala pred tým, než sa ten návrh podá, prebrala s nimi, aby to dostalo legislatívnu formu, ktorá by zodpovedala tomu zákonu, tak som hneď mohol povedať, že akceptujeme. V tejto chvíli, samozrejmá vec, tá otázka je za nami, ale každopádne je tu istý prísľub, že sa touto problematikou zaoberajú a, pani poslankyňa, dajú vám odpoveď. Ja každopádne vám chcem poďakovať za to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste tu dali. Možnože aj život a aplikačná prax ukáže, že niektoré veci bude potrebné prehodnotiť. Ale to je otázka budúcnosti.
V tejto chvíli mi však dovoľte, aby som vás všetkých požiadal, aby ste tento návrh zákona jednoducho podporili. Je potrebný, je to začiatok po istom experimente, ktorý tu bol počas takzvaného Plaiovho úradu, je tu nová forma, nový spôsob, nová výzva a bolo by veľmi dobré, aby sme sa na nej podieľali, aby sa aspoň sčasti isté veci aj tá kritika, ktorá tu bola, eliminovala. Je tu priestor a preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci ja iba jednou vetou v závere. S poukazom na dnešnú rozpravu k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a v ktorej odznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov, dovoľujem si navrhnúť, aby o tomto zákone, vládnom návrhu zákona sa hlasovalo 6. decembra 2016.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a upraviť v praxi nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty pôsobiace v oblasti metrológie na území Slovenskej republiky.
Uvedený vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných a európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľsky balené výrobky a na metrológiu ako takú. Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť vyšší stupeň zosúladenia a s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a preventívne pôsobenie v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Vládny návrh zákona spresňuje aj niektoré definície týkajúce sa meradiel a špecifikáciu niektorých ustanovení týkajúcich sa overovania určených meradiel. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje požiadavky na spotrebiteľské balené výrobky, niektoré požiadavky na proces autorizácie a činnosť autorizovaných a registrovaných osôb, upravuje rozsah pôsobnosti Slovenského metrologického inšpektorátu, spresňuje ustanovenie o výkone metrologického dozoru a vzťah k zahraničiu pri uvádzaní určených meradiel na trh a ich následnej metrologickej kontrole.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv sociálny, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 308. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Takisto odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017. 
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a zosúladiť text zákona s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii a zosúladiť text zákona s novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 774/2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/468/EHS, na základe ktorého sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, ktorým sú život, zdravie, majetok a životné prostredie, čiže takzvané určené výrobky.
Cieľom predloženého návrhu je ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konanie a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trhu. Návrh zákona zlepšuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535, ktorá je kodifikovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34, pričom pôvodná transpozícia tejto smernice bola zabezpečená ešte v období pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii a za viac ako desaťročné obdobie je potrebné sprehľadniť povinnosti subjektov zapojených do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občanov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k uvedenému vládnemu návrhu zákona, tlač 309. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. 
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákona podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri výjazdových rokovaniach vlády Slovenskej republiky v najmenej rozvinutých okresoch, na ktorých vláda Slovenskej republiky prijala akčné plány na podporu najmenej rozvinutých okresov, sa ako naliehavá požiadavka efektívneho plnenia úloh vyplývajúcich z akčných plánov ukázala potreba zabezpečiť vyššiu mieru koordinácie zo strany ústrednej štátnej správy, ako aj potreba umožniť miestnej štátnej správe zapojiť sa do, vo väčšej miere do plnenia akčných plánov a využiť tak personálne kapacity okresných úradov, ich koordinačné funkcie a znalosť miestnych pomerov. Na základe uvedeného dospela vláda Slovenskej republiky k názoru, že je potrebné čo najskôr prijať niektoré systémové zmeny, pokiaľ ide o inštitucionálnu stránku regionálneho rozvoja osobitne v najmenej rozvinutých okresoch. Ide najmä o presun kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja vrátane poskytovania dotácií z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky o rozšírenie pôsobnosti okresných úradov, o oblasť regionálneho rozvoja a v neposlednom rade o rozšírenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o tajomníka, ktorým bude prednosta okresného úradu. Tieto zmeny majú prispieť k dynamickejšiemu a efektívnejšiemu poskytnutiu podpory a rozvojových impulzov najslabších regiónoch Slovenska a zabrániť tak vzniku značných hospodárskych škôd, čo je aj dôvodom, prečo sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Verím, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie podporíte.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán podpredseda, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 340 z 18. novembra 2016 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na 13. schôdzi výboru, uznesením č. 54 z 21. novembra 2016 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony,
Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán podpredseda.