11. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže kolega Dostál, myslím si, vysvetlil k danej téme dosť, dovoľte mi len doplniť trochu z iného uhla, ale predtým mu ešte poďakovať a podporiť všetko, čo povedal.
To, čo chcem doplniť, je, že toto skrátené legislatívne konanie je len takým príkladom toho, že keď pohŕdame zákonmi, keď sú zákony naozaj na srandu králikov, tak potom neexistujú nejaké bezpečné hranice, na ktorých sa to zastaví. A toto skrátené legislatívne konanie je toho krásnym príkladom, lebo ono hovorí, pomerne prísne sa, v zákone, za akých okolností ho možno použiť. Už to, že sa po zmene vlády skráteným konaním presúvali kompetencie, a treba povedať, že nielen za tejto vlády, to už samotné je porušovanie zákona, ale tam, by som povedal, je možné mať aspoň nejakú diskusiu o tom, že keď začína nová vláda, kým sa to neusadí, nebudú môcť tí jednotliví ministri sa do toho naplno vrhnúť. Tí, ktorí to majú už na starosti, nebudú do toho vôbec nejak investovať, keď už vedia, že to odchádza, že tam vzniká nejaké obdobie takej, bezvládia alebo agónie. A že preto, keď je nová vláda, je v záujme verejnom, aby čo najrýchlejšie sa tie kompetencie prerozdelili, keď sa to už raz politicky dohodlo.
To nemení nič na tom, že to nie je v súlade so zákonom. Lebo ťažko hovoriť o tých značných hospodárskych škodách, tak ani neboli žiadne hospodárske škody v prípade pána Pellegriniho, ale má to aspoň základnú logiku. Čo sa však stane, keď začneme prekračovať hranice zákona, je, že potom už naozaj žiadne prirodzené hranice neexistujú. Takže keď najbližšie na nejakej koaličnej rade sa dohodnú pán Bugár, pán Fico a pán Danko, že regionálny rozvoj prejde z jedného ministerstva na iné alebo teda na Úrad vlády, tak vlastne neexistuje žiadna taká prirodzená bariéra úcty k zákonu. Že jasné, prejde to, bude to účinné o mesiac neskôr. Pretože ten zvyk, že my sme pri moci a my môžeme aj čokoľvek, je už tak zažratý, že už nenaráža na žiadne prirodzené bariéry. To, že sa za vlád, troch, Roberta Fica zo skráteného legislatívneho konania stal nástroj niekedy rýchleho riešenia toho, čo niekto, chce niekto vyriešiť bez ohľadu na skutočnú spoločenskú nevyhnutnosť, alebo dokonca nástroj politickej propagácie, ako to vidíme pri zmrazovaní platov, na to už sme si zvykli. Len opäť, keď vláda opakovane predvádza to, že možno porušovať zákon zo strany vlády a nič sa nestane, a nie jeden-, dva-, trikrát, tak to naozaj vedie aj k právnemu nihilizmu, aj k morálnemu nihilizmu v politike. A to je to, čo v prípade skrátených legislatívnych konaní vidíme.
Keďže všetky vlády Roberta Fica mali väčšinu v tomto parlamente, mohli kedykoľvek zmeniť definíciu skráteného legislatívneho konania a mohli napríklad doňho zaviesť vetu – môže sa použiť aj v prípade inej politickej priority vlády. V tej chvíli by sme my mohli tu s pánom Dostálom kritizovať, že tá vláda rozhodla takto zmeniť kompetenčný zákon narýchlo a že má priority, ktoré naozaj možno nesedia, ale bolo by to zákonné. A za desať rokov sa touto jednou, ani nie vetou, týmto jedným slovným spojením by sme postupovali v súlade so zákonom. Ale tá arogancia, tá arogancia moci a ten nihilizmus právny, ktorého sme svedkom, je práve nie o tom, len sa to tu deje. A že desať rokov sa neobťažovali zmeniť ten zákon tak, aby ste ho potom mohli dodržiavať. Pričom by ste nenarazili na žiadnu ústavu, na nič iné, len sa vám to nechce. Lebo to proste neni nevyhnutné. A to, že sa k tomuto pridávajú dnes dve ďalšie strany Slovenská národná strana a MOST, pričom pripomínam, že strana MOST, pán Bugár má podpredsedníčku vlády zodpovednú za legislatívu. Ak podpredsedníčka vlády zodpovedá za legislatívu hlasovala za to skrátené legislatívne konanie, tak sa podľa môjho názoru spreneverila tomu, na čo tam je. Tak to je ten problém. A ja vás len chcem vyzvať, buď upravte skrátené legislatívne konania tak, aby vyhovovali vašim predstavám, alebo začnite rešpektovať platný zákon. Znásilňovanie zákona stále dokola nie je prijateľné.
A zároveň chcem povedať, že svoje deti učíme, že ak chcete, aby si vás vážili ostatní, musíte si najprv vážiť samy seba a musíte sa k seba tak chovať. Tento parlament si dnes neváži sám seba. Tento parlament je ochotný hlasmi koaličných poslancov hlasovať a prebrať na seba to bremeno opakovaného porušenia zákona bez toho, aby niektorí jeho poslanci, čo i v zákulisí, nie tu, ja chápem, že vládni poslanci nebudú tu nadávať vláde, a v zákulisí, aby si zavolali ministrov a povedali, že to je naposledy, dneska sme to ešte odhlasovali, ale prosíme vás, nedostávajte nás do tejto pozície, lebo nabudúce to odhlasovať nemusíme, lebo ani my nie sme panáci, ktorým, keď sa koaličná rada rozhodne, tak my budeme hlasovať len podľa toho, bez akéhokoľvek, sebaúcty. A to je moja prosba na koaličných poslancov. Majte úctu k sebe, k tomu, že zastupujete občanov a ste najvyšší ústavodarný orgán. A hoci dneska ten predseda vlády a ten predseda parlamentu vyzerajú tu ako nejakí titáni, pred ktorými vy sa máte krčiť, veď každého z nich môžete odvolať jedným hlasovaním. Oni sa skladajú a spovedajú vám.
Ja som zažil aj koaličné vlády, kde aj veľmi silní ministri vedeli, že keď začnú veľmi hnevať poslancov, napríklad takýmto pohŕdavým prístupom, tak sa im to nevyplatí, pretože poslanci sú nakoniec suveréni v tomto parlamente. To je moja jediná prosba. Zamyslite sa nad týmto a vnútorne si to dajte do poriadku, aby sme tu s pánom Dostálom nemuseli o tri mesiace zase vystupovať v takejto veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Beblavý, neviem, či bol najlepší nápad poradiť kolegom z koalície, čo majú spraviť s rokovacím poriadkom, lebo možnože to naozaj spravia. A nemyslím si, že by bolo dobrou zmenou rokovacieho poriadku vkladať do neho nejaké gumené ustanovenie, ktoré umožní v podstate z akéhokoľvek dôvodu skracovať legislatívne konanie. Ale je pravda, že však na minulej schôdzi sme v druhom a treťom čítaní mali novelu rokovacieho poriadku, ktorá bola kontroverzná, v ktorej sa menilo všeličo. Táto vec nikoho ani nenapadla, že by sa, že by sa mala meniť. A je pravda aj to, že asi je lepšie mať v zákone nejaké gumené ustanovenie ako ten zákon opakovane a opakovane porušovať. Ale nemyslím si, že je to dobrá cesta. A miesto toho, aby sme začali zákon rešpektovať a riadili sa podľa toho, čo je v ňom napísané, že si ho rozvolníme a budeme to meniť. Lebo potom tam môžeme dať, že vyhodíme úplne tie dôvody a skrátené legislatívne konanie sa koná vtedy, keď to uzná za vhodné väčšina poslancov parlamentu.
A aby som sa ešte vrátil k tým dôvodom a k tomu, čo povedal pán poslanec Bugár, keď viedol schôdzu a nemohol som naňho reagovať. Ja nespochybňujem to, že koho to bola iniciatíva, neriešime to teraz vecne, že čo sa má alebo nemá meniť, riešime to skrátené legislatívne konanie. To, či existujú alebo neexistujú zákonom stanovené dôvody. A nikto ma tu nepresvedčil, že existujú.