11. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia... (krátky rozhovor rečníčky so spravodajkyňou.)
Tak dovoľte, aby som pokračovala v tom, čo som začala pred obedom. Zhrnula som možno spôsoby, ktoré sa nepáčia, práve tie spôsoby sa nepáčia opozícii, akým; spôsoby, ktorými ste tento zákon pripravili. Hovorila som o tom práve v tom predpoludňajšom mojom vstupe. A neviem ani, ako pokračovať.
Vládna koalícia sa nevie podľa mňa vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov. A preto namiesto riadneho vyšetrenia a vyšetrovania tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci radšej nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali obmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať svojich oponentov, aby ich mohol trestať pokutami. No a takáto zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa jednoznačne určená na a len na umlčiavanie opozície. V konečnom dôsledku toto priznal aj sám premiér, keď povedal, už to tu bolo aj minule niekoľkokrát citované, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou.
Ja len podotýkam, my nie sme deti pána Danka, s ktorými by mal robiť poriadok. Pýtam sa, že čo je toto za motiváciu na zmenu rokovacieho poriadku, že čo to vlastne znamená – urobiť poriadok s opozíciou. Podľa toho, ako tá novela vyzerá, poriadok s opozíciou urobí vtedy, keď zmení rokovací poriadok tak, aby nám zatvoril ústa, aby sme mali čo najviac obmedzené možnosti v prejavoch. A znova pripomeniem, že, páni, vy si uvedomte, že za toto všetko môžete sami svojou nečinnosťou voči kauzám, ktoré sa na verejnosť predierajú.
Na vašej novele ma veľmi prekvapilo, ako negatívne ste pristúpili k novým zobrazovacím metódam a materiálom. Žiaden obrázok, teda hovorím obrázok, nieže zakážete plagáty veľké, ale zakážete akékoľvek zobrazovacie prvky. Žiaden obrázok, žiaden graf, nič, len reč. Niekedy suchú, niekto má ten prejav lepší, len reč. Žiadne nové technológie nevsúvate, ba práve naopak. Použijem pero, ktoré dokáže ukazovať, nahrávať alebo fotiť, ja ho síce použijem na písanie, ale ako to vyhodnotíte vy, vládna väčšina, že som chcela klamať a budete ma za to disciplinárne stíhať? Mobil, ktorý mám položený na lavici a dokáže aj fotiť, aj nahrávať, opäť budete sledovať, či ho mám na lavici, či som nehala alebo či ho mám vypnutý, či som ho nehala v salóniku?
Bola by som rada, ak by rokovací poriadok obsahoval iné zmeny, ktoré by fungovaniu parlamentu prospeli. K lepšiemu fungovaniu parlamentu prospeli, a to napr. povinnosť vo zvolanom čase odrokovať mimoriadnu schôdzu, ktorá často, veľmi často vychádza práve z aktuálnej situácie a je zasadená do daného času zvolania, že to nie je samoúčelné.
Ak je raz v rokovacom poriadku, že do siedmich dní je predseda povinný zvolať schôdzu, mimoriadnu schôdzu, prečo sa nezasadíte o to, aby sa takáto mimoriadna schôdza nielen mala povinnosť zvolať, ale bola povinnosť ju aj odrokovať? To čo je, že presuniete dôležité témy o dva-tri mesiace neskôr, kedy to vyhovuje vládnej koalícii?! Je to hanba a prznenie parlamentu! Ešte raz zopakujem, toto je hanbou parlamentu, že dokážete dôležité témy odsúvať a odsúvať a čakať, že zapadnú prachom.
Ministri často zneužívajú to, že vystupujú iba v záverečnom slove. Česť výnimkám! Pamätám si výnimku ministra Kažimíra včera pri službách, pri sociálnych službách ministra Richtera, ale opäť, jak keby sa báli odpovedať na všetky položené otázky. Prečo neriešite skôr toto? Prečo nedáte povinnosť radšej ministrom zodpovedať na otázky položené poslancami priamo v rozprave? Toto vás netrápi? Naozaj máloktorý reaguje na rozpravu. A ak si spomínate na to, aké ovácie vlastne zožal minister Kažimír za to, že sa dal do komunikácie s opozíciou, tak určite, ak by ste si na toto spomenuli, tak by ste si povedali, že áno, je to opodstatnené a je veľmi dobré, ak dokáže minister odpovedať. Ibaže by ste mali takých ministrov, ktorí sa boja odpovedať, pretože nie sú dostatočne podkutí.
Dokonca sme sa dozvedeli aj to od ministra Kažimíra, čo by bol ochotný prijať v zákone o hazarde od opozície. Takže takto by sme si mohli predstavovať aj budúcu komunikáciu ministra s plénom.
Takže ešte raz otázka: Prečo neriešite takéto veci v novele rokovacieho poriadku?
Alebo možnosť vystúpiť na požiadanie všetkým ústavným činiteľom. Predsa len sme tu už boli svedkami toho, že ombudsmanka žiadala o vystúpenie v Národnej rade a poslanci, poslanci jej to neumožnili. Je to hanba, pretože išlo o ústavného činiteľa. Ombudsmanka nie je, úrad ombudsmana nie je vytvorený obyčajným zákonom. Ombudsmanka je ústavný činiteľ.
Čo tak zrušiť formalizované odpovede členov vlády a snažiť sa o to, aby priamo odpovedali na otázky položené ministrom? Mám na mysli hodinu otázok a i interpelácie. Častokrát tu počúvame úplne formalizované odpovede, častokrát ani nerozumieme, prečo nám odpovedajú tak, ako odpovedajú, pretože my sme sa pýtali na úplne iné veci. Toto vás tak isto zrejme netrápi.
Čítali ste si niekedy odpoveď na interpeláciu svojho ministra? Náhodne možno práve pri opozičných. Stalo sa mne osobne, že zo šiestich položených otázok som nedostala odpoveď ani na jednu otázku. Ale dostala som päť strán písomného textu. Sami uznáte, že toto asi veľký zmysel nemá. Obávam sa, že ani tieto inštitúty, ktoré sú práve mienené na kontrolnú činnosť opozícii, ako jeden z nástrojov opozície, aby sa mohla dopytovať, u nás nefungujú normálnym spôsobom.
Vás netrápi napríklad, že často vy sami koaliční poslanci spochybňujete kontrolnú funkciu parlamentu poslancov a nemáte záujem ani toto riešiť? Hovorilo sa o vsunutí ustanovení, ktoré vopred rátajú s rôznymi druhmi postihov alebo hendikepov, spomínala to kolegyňa Shahzad. Viete, že existujú rôzne načúvacie zariadenia, áno, dnes nás tu nemusí trápiť, lebo dnes tu nemáme takú kolegyňu, ktorá by takéto zariadenie potrebovala. Ale aj toto do budúcna môže spôsobiť problémy. Aj toto je dôvod, prečo nemôžeme byť moderným parlamentom.
Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Navrhol si právomoci dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom, právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty. No z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov nepoužíva rovnaký meter. Rozumiete tomu, že pri takto nastavenom zákone opoziční poslanci nemajú dôveru vo vedenie, ktoré je nastavené proti opozícii? Pritom vo výboroch, viete, že máte sami väčšinu. Nie je vám trápne brať si na seba osobovanie si rozhodnutia o kolegoch, ktorých nemáte radi? Máte väčšinu, takže sú opodstatnené obavy, že novela rokovacieho poriadku, tak ako je navrhnutá, aj s právomocami, ktoré ste dali predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať na potrestanie opozičných poslancov.
Na túto parlamentnú schôdzu kolegyňa Remišová ohlásila a bola aj predložená novela ústavy, kde žiadame, aby už pán Danko, ak chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci, chce poslancov súdiť, dávať pokuty, navrhovať disciplinárne konania, tam, kde sa navrhuje, aby po vzore naozaj iných krajín musel byť nestranný, aby mal povinnosť byť nestranný.
Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách s parlamentnou demokraciou. No a keďže pán Danko sa chce riadiť Veľkou Britániou, odtiaľ si tak isto vybral zopár hrozienok. Poďme to urobiť tak, ako je to skutočne vo Veľkej Británii. Navrhujeme teda, aby pán predseda Národnej rady bol nestraník presne tak, ako je tomu vo Veľkej Británii, aby vystúpil z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie. A toto obmedzenie vo Veľkej Británii platí aj po skončení funkcie. Takže nielen vyberať si hrozienka, ktoré vám vyhovujú, ale ak, tak sa poďme, to poďme urobiť do dôsledkov. Ak chce pán predseda nové právomoci, nech máme naozaj istotu, že sa bude správať nadstranícky, a nie stranícky.
Namiesto transparentov, bankoviek by bolo vhodné riešiť práve problematiku prílepkov, ktoré častokrát trápia našu legislatívu. Možno aj skráteného legislatívneho konania a jeho opodstatnenosti, ktoré hneď vlastne na prvých dvoch schôdzach Národnej rady v tomto volebnom období boli predstavené. Takže nie normálne zákony, ale skrátené legislatívne konania bolo to, čím ste sa predstavili. Práve takáto prax je na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.
Predseda rád hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť. Na volebných bilbordoch mal "hrdo, odborne a slušne". Ale zabúda, že slušnosť neni o tom, či má niekto oblek, či nechodí v tričku, alebo či má na ruke 10-tisícové hodinky. Slušnosť je to a bolo by to, bola by to, keby sa pán, keby pán Kaliňák už nebol na svojom poste, že ho vy nebudete kryť za kauzy DPH, že tendre na výstavbu diaľnic a opravy ciest nebudú predražené a nebudú s vesmírnymi províziami.
Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je aj to, keď najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. Toto všetko je slušné. A slušné je aj to, ak firma, ktorá dokončila dielo od štátu, za to aj dostane zaplatené a nebude zastavená firmami, ktoré sú nalepené na štátne organizácie, ktoré jej financie ani neposunú. A financie za prácu, ktorú firma vykonala, zostanú práve v tej sprostredkovateľskej firme. Takže toto všetko by bolo slušné, ak by sa podarilo naplniť. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby sme tu chodili a moc nerozprávali a moc neriešili. Ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.
Takmer každý rečník vyzýva vládnu koalíciu, aby návrh stiahla, aby ste prijali pripomienky prezidenta a, tak ako povedal pán poslanec Budaj, aby ste neotvárali márnicu, v ktorej je smrad mečiarovskej doby. Myslím si, že tento rokovací poriadok, táto novela bude veľmi dlho hanbou koalície. Určite dlhšie ako toto volebné obdobie bude trvať.
Na záver si už dovolím len citovať slová pána prezidenta: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného návrhu zákona znamená len tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl, ako základný princíp demokratickej spoločnosti. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus."
Ešte mi dovoľte pár poznámok k vystúpeniu; nie je tu pán poslanec; pána poslanca Číža, ktoré som nestihla povedať vo faktickej poznámke. Veľmi rád používa termín, že práve vláda Ivety Radičovej alebo parlament pod vedením Richarda Sulíka použil jediný raz televízory. A práve o to ide, že použila televízory na skrátenie alebo na regulovanie času vystúpenia poslancov jediný raz. A vy to idete urobiť na každom zasadaní, pri každom jednom vystúpení a pri každom jednom poslancovi. Zrejme nie ste schopní pochopiť ten rozdiel.
Pán Číž sa vyjadroval, že pán predseda nechce zneužívať svoje postavenie. Ale my sme sa o tom zatiaľ nemali možnosť presvedčiť. Stále sa presviedčame len o opaku. Ja sa neviem ubrániť dojmu, že to, ako si začal prisvojovať túto budovu, túto ustanovizeň, je mi proti srsti a nechcem, aby to takto pokračovalo. Národná rada patrí všetkým občanom – tak ako jemu, tak aj všetkým ostatným poslancom a obyvateľom, občanom Slovenska.
Veľmi radi sa ohrádzate tým, že je zlé, ak poslanci čítajú telefónne zoznamy. Ja si nepamätám, že by niekedy poslanci čítali zoznamy alebo čokoľvek iné, ktoré nesúviseli s predkladanou témou. Ak aj čítali, čítali len témy, ktoré súvisia s bodom, ktorý sa práve prerokovával. A najviac ma irituje to, keď sa idete tváriť, že vy naozaj budete schopní posúdiť, či rozprávame k veci alebo nie. Častokrát viete, ak rozprávate o problematike zoširoka, zájdete do rôznych oblastí, ale v konečnom dôsledku vždy sa to zbehne len pri jednom. To, že napríklad korupcia sa nachádza v každom jednom príspevku, je úplne logické, lebo korupciou zväčša všetko začína a všetko končí.
Dovoľte mi teda poslednýkrát, aby som vyzvala poslancov koalície, aby podporili pripomienky prezidenta a aby vrátili tento návrh zákona už nieže z kratšej cesty, z tejto dlhej cesty, ale aby si nerobili do budúcna zbytočne hanbu. Je veľa vecí, ktoré by bolo dobré opraviť v rokovacom poriadku. Bohužiaľ, ani vy sami ste sa nemohli toho ujať, pretože ste sami pri predkladaní nemali dostatok času, aby ste urobili poriadnu novelu rokovacieho poriadku. A to je na škodu veci nielen pre opozíciu, ale aj pre vás. Takže žiadam vás o neschválenie tohto zákona.
Ďakujem.

Na vystúpenia pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nakoľko pani poslankyňa to isté hovorí, čo všetci, že Národná rada patrí každému, všetkým občanom, tak dovoľte, aby som privítal na balkóne žiakov zo základnej školy z najväčšej oravskej dediny Zákamenného. Buďte vítaní. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

Chcem poďakovať kolegyni Erike Jurinovej za to, že v dvadsiatich, v necelých dvadsiatich minútach dokázala vyjadriť sa k celkovej novele rokovacieho poriadku. Na rozdiel od mňou už spomínaného pána kolegu Číža, ktorý nám 40 minút rozprával o tom, ako sa máme vedieť vyjadriť do 20 minút, a v podstate vykrádal význam obsahu slov celých 40 minút. No ale asi je ťažké hľadať studnicu múdrosti v kaluži blata.
Ďakujem.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne pani poslankyni Jurinovej za jej príspevok. Chcem len pripomenúť, že ona tiež pochádza z Oravy, aj pre tých, čo počúvajú na balkóne, a srdečne vás pozdravujem, milí žiaci.
Pokiaľ ide o jej príspevok, ja by som, ja som pozeral, ako funguje aj nemecký Bundestag vo vzťahu k nejakým pravidlám. Čo ma zaujalo na pravidlách prejavu v nemeckom Bundestagu, tak je to, že predsedajúci by mal viac počúvať možno, ako je to u nás. A dokonca majú tam aj také pravidlo, že môže toho rečníka niekedy akože upriamiť na predmet toho, tej prejednávanej témy. Toto ma zaujalo, to je celkom zaujímavé, že možno nejaké pravidlo by ešte sa hodilo, že ako primeť tých rečníkov k tomu, aby neodbáčali od tej témy, či už nejakým zazvonením, alebo upozornením. Takže, žiaľ, nenašiel som to, čo som chcel nájsť, lebo aj Nemci majú isté reštrikcie, pokiaľ ide o čas prejavu, majú to limitované na nejakých 15 minút, ale keď klub požiada, tak môže ten čas byť predĺžený aj na 45 minút.
Takže, takže isté pravidlá áno, sú aj v iných parlamentoch. Ale zásadne chcem podčiarknuť ten rozmer tej istej nespolupráce, ktorá bola pri prijímaní tohto zákona. Nehovoriac o tom, že argumenty prezidenta by mala vládna koalícia poriadne zobrať v úvahu a sa nimi do dôsledkov zaoberať.
Ďakujem.