11. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 294. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nebudem vám čítať, ak dovolíte, všetky zákony, len doplním tú časť, kde navrhujem zákon zmeniť takto:
V § 33 ods. 10 bude znieť:
"(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov."
Tento predložený návrh zákona, ktorý predkladám, čo ma k tomu, čo ma k tomu viedlo. No, fenoménom dnešnej doby je klesajúci záujem o štúdium na stredných odborných školách. Je to jav, ktorý je evidentný nielen z hľadiska žiakov, ale hlavne z hľadiska zákonných zástupcov. Tento jav sa dlhodobo prejavuje v znižovaní počtu žiakov, ktorí študujú tradičné remeselné odbory. Aby sme zabránili úplnému zatvoreniu niektorých odborov, tak sa snažíme riešiť túto vec uzákonením možnosti vytvoriť v stredných odborných školách spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
Podmienkou vytvorenia takejto spoločnej triedy v strednej odbornej škole okrem minimálneho počtu žiakov v triede je, že teoretické vyučovanie každého odborného predmetu bude možné vytvoriť skupinu najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného odboru a učebného odboru. Táto podmienka sa v praxi stala častokrát pre niektoré študijné či učebné odbory likvidačná.
Aby som to skrátila a veľmi nezdržovala. O čo vlastne ide. Dopomohli mi k tomu aj teraz vôbec podať takýto návrh na doplnenie zákona vyjadrenia expertov na ministerstve školstva, ktorí pripravujú národný program výchovy a vzdelávania a minule to prebehlo aj tlačou. Zároveň ma v tom podporuje aj naplnenie programového vyhlásenia vlády a koniec koncov aj volebný program našej strany, aby sme podporili tie študijné odbory a učebné odbory, z ktorých, pre ktoré zaznieva z radov zamestnávateľov alebo možných zamestnávateľov požiadavka, že tieto učebné odbory alebo študijné odbory žiaci nemajú možnosť študovať, pretože nie sú naplnené tie počty, ktoré boli dané.
Preto by sme, by som požiadala o podporu, aby sme toto umožnili hlavne žiakom, ktorí majú, a študentom, ktorí majú záujem študovať učebné odbory alebo študijné odbory, ktorí by sa mohli, aj keď je ich tam menší počet, združiť na teoretickom vyučovaní do jednej triedy, že by tam nemusela byť splnená tá požiadavka minimálne počtu ôsmich študentov. Ide o tie klasické študijné či učebné odbory, kde sú žiaci po ich vyštudovaní okamžite zamestnateľní, majú možnosť sa zamestnať. Aby sme sa skutočne pozreli, a tu nadviažem na slová jedného z expertov, aby sme sa skutočne pozreli, ktoré stredné školy alebo gymnáziá nám viacej produkujú ľudí, ktorí sú potom z hľadiska zamestnanosti v podstate nezamestnaní. No určite to nebudú študenti a absolventi stredných odborných škôl, ktorí vyštudujú poctivé remeslo.
Zamestnávatelia upozorňujú, že je nedostatok, poviem príbuzné odbory, mäsiar, kuchár a podobne, pretože práve v dnešnej dobe prišlo k tomu, že zákonní zástupcovia skôr ani, skôr tlačia svoje deti do štúdia na gymnáziách. Častokrát, a to je prax, žiaľbohu, taká, že mnohí študenti vedomostne nie sú, nie sú schopní zvládnuť gymnaziálne štúdium a keď nepokračuje ďalej, nerozvíja svoje danosti, tak potom vlastne nevie sa uplatniť. Ale študent, dievča alebo chlapec, ktorý naozaj je fyzicky zručný, má vzťah k nejakému remeslu, má vzťah k svojmu regiónu, pretože toto sa týka hlavne a nielen, ale aj oblasti národnostne zmiešaného územia. Tí, ktorí majú vzťah k fyzickej práci, tak tí, za tých sa prihováram, aby sme im dali možnosť študovať a uplatniť sa neskôr v živote.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 295. Predkladám túto informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som sa vyjadril, tým, že roky spolupracujem so strednými odbornými školami, tak ja poviem, že čo nastane, a som veľmi zvedavý potom na tú odpoveď, že či naozaj ministerstvo školstva vyčlení toľko peňazí, keď toto príde reálne do praxe.
Predpokladám, že keď veľmi veľa riaditeľov si prečítali tento návrh, tak boli veľmi potešení, pretože ten problém, ktorý v strednom odbornom školstve je, tak je proste daný. Je pravda, že tento návrh školám dočasne veľmi pomôže. Budú môcť otvoriť triedy, nebudú sa musieť biť o jednotlivých žiakov, budú môcť vytvoriť a pospájať jednotlivé odbory. Moja otázka stále bude, ako to budeme financovať a že či ministerstvo školstva je na to pripravené.
Na druhej strane si ale myslím, že v horizonte dvoch až štyroch alebo šiestich rokov stredné odborné školstvo na základe tohto návrhu sa veľmi rozdrobí na jednotlivé školy. A táto zmena v konečnom dôsledku ublíži absolútne všetkým, resp. všetkým stredným odborným školám. Momentálne už trh je tak presýtený, máme tak veľa škôl, že riaditelia stredných odborných škôl hovoria, že neďaleko od nich vznikajú ďalšie a ďalšie školy, hoci ony majú určitú históriu a určitú kvalitu, tak možno niektoré školy ich prebíjajú, pretože sa vytvárajú v danom meste. A tých prípadov v rámci Slovenska je veľmi veľa, že sú dve školy, kde sú tie isté odbory a tieto školy medzi sebou absolútne bojujú.
Z praxe sa začína diať, že ten trh, a nemusíte mi vyčítať, že to je zlá myšlienka, že nie je liberálna alebo niečo podobné, sa začal určitým spôsobom čistiť na základe kvality. Žiaci si vyberali jednotlivé školy, ktorá škola bola silnejšia, tak tam išli a posúvali si žiakov. Dialo sa to v Topoľčanoch, dialo sa to v Snine, v Komárne, v Žiline, že aj riaditelia si sami posúvali jednotlivých žiakov, lebo vedeli, že oni by nedokázali otvoriť ten odbor, tak posunuli tých troch žiakov k tým piatim do najbližšieho mesta alebo dediny a mohli otvoriť odbor, resp. celú triedu nasledovne.
Ďalší dôvod, ktorý budem rozporovať, je, že ide absolútne proti myšlienke pána ministra, proti racionalizácii alebo nie racionalizácii, ale proti špecializácii odborných škôl. On sám vyslovoval, že školy by mali byť špecializované, aby sa dokázalo zabezpečiť kvalita a odbornosť, aby boli natoľko vybavené, aby boli plní pedagogických pracovníkov, respektívne odborných pracovníkov, ktorí budú zabezpečovať kvalitu, ktorá je potrebná. Keď si predstavíme školu, ktorá vyučuje hlavne remeslá napríklad z oblasti stavebníctva, tak riaditeľ, ktorý horko-ťažko vytvoril celú triedu, respektívne tú skupinu z dvadsiatich, to je reálny príklad z Nitry, tak sa môže teraz stať, že z Topoľčian mu zobere päť žiakov, z iného mesta mu zobere ďalších žiakov a on nebude mať dostatočné množstvo a tá kvalita danej škole pôjde. Znova budem stále sa pýtať, že či je ministerstvo školstva pripravené otvárať takéto obrovské školy, kde budú všetky odbory a či ich dokáže zabezpečiť, že či budú sa následne potom zverejňovať nejaké výsledky, že či daný žiak má kvalitné vzdelanie, či má uplatniteľnosť na trhu a či sme na to pripravení. Pretože táto zmena podľa mňa nastane k tomu.
Mňa veľmi z praxe napadnú myšlienky, že či daná škola bude mať potrebné vybavenie pre triedy, pre majstrov, pre učiteľov pre niekoľko odborov, ktoré bude otvárať, respektívne spájať do danej triedy. Že či naozaj nie je lepšie vytvoriť silnejšie vyšpecifikované školy, respektívne odbory, ktoré sú.
Druhú vec, ktorú som už spomenul pred tým, ide to aj proti myšlienke racionalizácie siete škôl, lebo to absolútne rozbije. Ja viem alebo musím spomenúť, že tá myšlienka racionalizácie bola ikskrát vyslovená aj z úst pána ministra a potom v rámci málotriedok, hoci sme vydokladovali, že určité málotriedky, rozdiel bol iba nejakých šesť kilometrov a že dve školy naozaj boli veľmi blízko seba. Sú tam ďalšie financie, ktoré musia ísť cez dohadovacie konanie a tak ďalej. A napriek tomu ste schválili tento návrh. Takže či toto nie je vlastne to isté, že na jednej strane rozprávate o racionalizácii, aby navon išiel signál verejnosti, že naozaj sa niečo deje, a popri tom sa bude rozdrobovať celé odborné vzdelávanie?
Ja si myslím, že týmto návrhom budú trpieť hlavne školy, ktoré ako-tak prežívajú a ktoré pripravujú iné školy o žiakov. Trpia tým verejné financie, ktoré prúdia do viacerých škôl namiesto toho, aby išli do jednej, aby sa vytvárali silné vyšpecifikované a kvalitné školy. A v konečnom dôsledku mi príde, že trpia aj žiaci, ktorí potencionálne nemusia dostať také dobré vzdelanie, ako by mohla poskytnúť tá daná či už špecializovaná, alebo kvalitná škola.
Ja sa skôr spýtam, že z praxe je možno ani nie problém to číslo, pretože sa dá naplniť ten odbor a tá škola vie fungovať, ale že či ste sa skôr nechceli pohrať so slovami "príbuzné odbory" alebo "nedostatkový odbor". Lebo to je ten problém. A ja som aj interpeloval pána ministra, že toto je problém naprieč celým Slovenskom, že máte odbory, môžme sa pozastaviť ešte pri slove "príbuzný", že čo je to vlastne príbuzný? Nikde to nie je zadefinované, že čo je vlastne príbuzný odbor. Je nejaké zvykové právo, že sa riadime podľa číselníka, ktorý tam je a ktorý spájame? Ale naozaj mi povedzte, že s čím spojíte geológov, keď hovoríte, že iba znížite, respektívne vypustíte tú číslicu, ale ostane tam to slovo "príbuzný". S čím spojíte krajčírov napríklad, ktorí tiež nemajú príbuzný odbor? Tieto veci sa naprieč celým Slovenskom robia na výnimku. Takže to vám nevadí, že bude na výnimku, ale tieto veci budete odstraňovať.
Preto mi príde, že cieľom tejto novely, aj keď je pomoc školám, ktoré zápasia s nedostatkom žiakov, čo ste aj hovorili. Viem si predstaviť, že bol asi vytvorený s dobrým úmyslom, aby jednotlivé školy mohli otvoriť dané odbory. Tak ja som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska táto zmena narobí omnoho viacej škôd pre stredné odborné školstvo. A opätovne tá moja otázka: Keď vznikne škola, ktorá bude tak široká v rámci odborov, je ministerstvo školstva pripravené zafinancovať, respektívne viete, že daná škola je pripravená zúročiť všetky financie, dať kvalitné vzdelanie a potom aj vydokladovať, že tí dvaja cukrári alebo tí dvaja murári budú mať naozaj uplatnenie v praxi?
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som chcel pani kolegyni veľmi pekne poďakovať za jej návrh, lebo ja si myslím na rozdiel od pána kolegu, že tento zákon je veľmi vhodný a dobrý. Nebudeme spájať geológa, ja neviem, s nejakým čašníkom do triedy, ale sú tie príbuzné odbory. Keď čašník bude, môže byť s mäsiarom, s kuchárom alebo tesár s murárom. A tých remeselníkov máme kriticky málo. Ak ste povedal, že spomenuli ste murára, viete, ja už ani nepoznám odborníka murára, ktorý bol naposledy prešiel odborom. Veď u nás sú murári, elektrikári a neviem všelijakí náturisti a ak priemysel nejaký funguje, tak je to naozaj výstavba, či už je to nájomného bývania, alebo individuálneho. Ja som veľmi rád, že veľa ľudí chce stavať aj rodinné domky, aj byty, ale odborníkov nemáme, kriticky ich máme málo. A toto tento zákon môže pomôcť vyriešiť, tento nedostatok odborníkov.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Gröhling, my sme už o tom aj trošku aj pred tým diskutovali a poznáme navzájom svoje myslenie. Len ja to poviem, Braňo, jeden taký rozdielny pohľad na túto problematiku, čo zase ja vidím a ja cítim, a preto som si to dovolila predložiť, že v programovom vyhlásení ale tejto vlády, ale aj v našom, ale už aj v tom, čo som čítala, čo pripravujú experti. Veď je predsa jedna daná veľmi rozumná myšlienka, s ktorou ja sa stotožním, že vytvárajme teda naozaj, otvárajme také triedy, také študijné odbory, také učebné odbory, ktoré si naozaj vyžaduje tá prax. Keď my vieme veľmi dobre, že na Slovensku my nepotrebujeme, ja neviem, každoročne vyškoliť 30 geológov. Veď to je naozaj, to je niečo nonsens, ale my skutočne potrebujeme tých pravých, tých majstrov, ktorí sú základom tejto, tohto štátu, tejto republiky a ktorí vlastne toto všetko vyprodukovali. Veď my nemôžeme mať samých, prepáčte teraz, samých poslancov a samých ministrov! My tu musíme mať aj ľudí, ktorí naozaj budú robiť. A toto bol môj názor a ja sa takto dívam na vzdelávanie a ja sa takto dívam na to, že budeme ďalej diskutovať a budeme ďalej pripravovať ten národný program. Že sa pozrieme na tie gymnáziá, ktoré nám teda naozaj produkujú tie deti. Kam idú? Na aké vysoké školy? Ako sú uplatniteľné?
Ale ja si osobne myslím a moje skúsenosti zo života sú tie, že keď máš dobrého klampiara, no tak ho zlatom vyvážiš. Keď máš šikovného obkladača, tak ten zarába určite viac, než zarábame my tu. Toto ma viedlo k tomu, že nech je naozaj, nech tie deti, ktoré vyštudujú a trávia tam svoj čas, rodičia ak to podporia a je o to záujem. A či tam bude kvalita? No o tej kvalite tých pedago... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Myslím si, že v tejto súvislosti je dobré pripomenúť to staré porekadlo, že remeslo má zlaté dno. A plne súhlasím s tým, že treba práve tú odbornú výchovu mládeže podporovať aj z dlhodobejšieho hľadiska, teda takého, povedal by som, strategického. A myslím si, že tento návrh práve v tom dlhodobejšom horizonte je nápomocný k tomu, aby sa aj záujem študentov usmernil na odbory, ktoré povedzme nie sú také populárne ako stredoškolské a následne vysokoškolské. Ono to prostredie sa môže zdať konkurenčné medzi jednotlivými strednými odbornými školami, ale v konečnom dôsledku konkurencia je zdravá a ten, kto má potenciál, tak prežije. Aj, samozrejme, s podporou ministerstva školstva.
Okrem toho si myslím, že stredné odborné školy môžu omnoho intenzívnejšie, tak ako je to aj inde vo svete, spolupracovať s firmami, ktoré potrebujú aj remeselníkov a ktoré budú mať záujem o absolventov týchto stredných odborných škôl a budú schopné, myslím tie firmy, vzdelávanie tohto typu aj dotovať. Takže ja to vnímam skôr z takého dlhodobejšieho strategického pohľadu ako užitočný počin.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Trochu nechápem súvis medzi tým, že nie je záujem o stredné odborné školy a o remeslá, a tým, že odstránite minimálny počet. Ak si myslíte, že keď odstránite minimálny počet žiakov v jednom odbore, že bude väčší záujem, tak trošku mi nejde do súvisu.
Pán Bublavý, aj váš župan vo svojom meste, alebo ani nie že župan, ale v jeho meste má tri školy, kde sa vyučuje odbor stolár. Môžete mi povedať, čo sa teraz udeje? Začalo sa to a ja ho veľmi stále chválim, že začal robiť racionalizáciu v celom svojom kraji a že tam začínajú vznikať školy, ktoré sú dokonale vybavené, sú veľmi profesionálne, úrovňou pedagogických pracovníkov na veľmi vysokej kvalite. A deje sa to iba kvôli tomu, že nedovolil, aby sa otvorili jednotlivé odbory na všetkých troch školách, ale začal ich jemne posúvať a tých žiakov začal dávať do tej jednej školy, ktorá bola najkvalitnejšia a ktorá mala predpoklad, že bude vychovávať mladých ľudí, ktorí sa uplatnia v praxi.
Toto, čo navrhuje pani Smolíková, spôsobí, že každá jedna škola si bude môcť otvoriť ten odbor s tými stolármi. Tak čo sa udeje? Automaticky ten riaditeľ, buď bude na neho tlak na jednej strane, ale predpokladám, že nie. Takže ten riaditeľ prijme týchto stolárov a tí dvadsiati, alebo budem hovoriť že tí ôsmi, keďže sa to odstraňuje, bude traja tam, štyria tam a jeden tam. Ako im zabezpečíte to vzdelanie? Ako im zabezpečíte tú kvalitu, o ktorej rozprávate?
Ďakujem veľmi pekne.

Ak dovolíte na záver, chcel som sa prihlásiť aj do rozpravy, teda do faktických, ale som si nezobral kartu, tak to využijem. Chcem podporiť, samozrejme, túto novelu zákona, pretože si myslím tiež, že terajšia prax ukázala, že naozaj nám tí odborníci na stredných školách chýbajú. A ak by teda malo to aspoň trošku pomôcť k tomu, aby sa zvýšil počet žiakov na týchto stredných odborných školách, tak je to dobré.
A koniec koncov, pán kolega Gröhling, vy ste sa aj pýtali na otázky, čo urobí ministerstvo školstva, ale práve od toho sú vyššie územné celky, od toho sú aj župani, aby koordinovali na úrovni okresov, miest vznik týchto škôl a aj spájanie odborov možno, ktoré s tým súvisia. Takže ja vidím aj tuná priestor na to, aby si aj vyššie územné celky urobili poriadky v školách, aby teda to dali dohromady. (Reakcia z pléna.) A, ale, keď to má umožniť tento zákon, aby sa k tomu pomohlo, tak nech k tomu pomôže.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť predložený návrh ústavného zákona.
Zásadným hľadiskom pre úspešný rozvoj obcí i vyšších územných celkov je vzbudenie čo najväčšieho záujmu u ich obyvateľov o verejný život, sledovanie činnosti volených zástupcov voličmi, presadzovanie všeobecne preferovaných cieľov a ovplyvňovanie kvality života obyvateľov obcí a vyšších územných celkov ich orgánmi. V tomto smere je potrebné posunúť záujem o volebnú súťaž na vyššiu kvalitatívnu úroveň, pretože prax ukázala tento záujem ako rozdielny, pričom je nižší vo voľbách do vyšších územných celkov.
Cieľom doplnenia ústavy je zjednotiť volebné obdobia orgánov územnej samosprávy a tým vytvoriť pre voliča lepšie prostredie na výkon jeho ústavného práva voliť. Preto sa navrhuje zmeniť volebné obdobie orgánov vyšších územných celkov pre jedny voľby na päť rokov. Tým sa vytvorí možnosť, aby voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov v roku 2022 sa mohli konať v jeden deň.
Súčasne so zmenou ústavy bude potrebné upraviť volebné pravidlá, ktoré zabezpečia vykonanie uvedených volieb v roku 2022 pre obidva druhy orgánov v rovnakom čase.
Navrhuje sa, aby zmena ústavy i zmena volebných pravidiel nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Takto určená účinnosť totiž nezasiahne do procesu prípravy volieb do vyšších územných celkov v roku 2017.
Na záver mi dovoľte požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.