11. schôdza

Ja som tiež rád, že pán Číž hovoril, naozaj ani, teda mal dva prejavy, ani v jednom nedodržal lehotu, ktorú sám chce zaviesť.
Ostré vyjadrenia veru, pán Číž, aj vám idú na jazyk, ani neviete ako v tom zápale. Pripomeniem, že ste teraz hovorili, že my bezočivo klameme, vraj sú tu otrasné činy. Neviem, čo otrasné sa tu dialo. A pána Matoviča ste urážali priamo v prejave teraz, keď pred vami stál. Takže viete, tá situácia koalície a opozície máva aj takéto dramatické veci a ja za to netvrdím, že vy máte byť umlčaný.
Čakal som od vás trochu viac odvahy, že sa pustíte do prezidenta. Veď rokujeme kvôli tomu, že prezident vrátil váš rokovací poriadok, a čakal som, že rozoberiete jednu jeho výhradu za druhou. Ale na to ste si vôbec netrúfli. Hlavné výhrady ste obišiel aj výhrady, ktoré dávame my. Darmo sa dovolávať parlamentu Európskej únie, ktorý má stovky členov. To je naozaj mimo misu. Dánsky parlament, ktorý má porovnateľné množstvo členov, akiste nevnútil svoje pravidlá nasilu menšine.
Čiže tu sú dva hlavné problémy. Vnucujete menšine pravidlá a vnucujete pravidlá, ktoré nie sú rovnocenné. Vy si robíte výhodu, preto aj prezident upozorňoval, že takéto pravidlá naznačujú zlú cestu, nie dialóg, nie demokratickú spoluprácu, ale náhubok, uškrtiť možnosti menšiny. A k tomu ťažko môžte povedať akúkoľvek výhradu.

Pán poslanec Matovič.

Pán poslanec Číž, boli ste dosť osobný. Kritizujete, že niekto iný je osobný vo vystúpeniach, tak som fakt zvedavý, ako budete vystupovať po zmene rokováku, ale zrejme, čo nie je dovolené volovi, je dovolené bohovi, takže, keďže budete mať väčšinu aj na tom výbore trestnom, kde nás budete chcieť posielať, tak tam, samozrejme, všetci, jak v prípade Kaliňáka, kontokorentný úver odhlasujete, že nie je úver a že nepovedal alebo nepriznal pôžičku voči Bašternákovej firme, však to nevadí, pôžička nie je pôžička. Zrejme takýmto spôsobom jednoducho vaše osobné útoky nebudú osobné útoky a čo i len náznak osobného útoku opozičného poslanca bude osobným útokom. Pripadá vám naozaj toto normálne, v súlade s nejakými demokratickými pravidlami?
A prepáčte mi, možno ja si teda dovolím takú osobnú poznámku. Keď som vás počúval a naschvál som, lebo počul som vás najprv dole na klube, potom, že idem to zažiť osobne, pre mňa, aj keď som to obdobie hlbokého komunizmu, hlbokého totáča, totality nezažil na vlastnej koži ako dospelý človek, išiel som si to zažiť teraz, jak ste vystupovali za tým mikrofónom. Mne ste pripadali jak nejaký Vasil Biľak, Ludovít Štrougal, ktorí na V. zjazde KSČ obhajoval to, že však zavreme tie hranice a však ľudia sú naďalej slobodní, len nám napíšu papier, žiadosť o nejaké vycestovanie a my blahosklonne, keď budú poslúchať, my im dáme papier, že môžu vycestovať a potom možno im dáme aj nejaký devízový prísľub, že aby mali na čo, alebo z čoho na tom, pri tom vycestovaní žiť. Pripadali ste mi ako odporný komunista v 70. rokoch minulého storočia.

Pán poslanec Číž, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem pekne, pán Matovič. Samozrejme, viete, kontakt s vami vôbec, to je z najnepríjemnejších momentov v mojom politickom živote a verte mi, že by som dal dosť z platu, aby som sa kontaktu s vami nemusel venovať. Problém je, že som podpredseda klubu, a teda ten rokovací poriadok akosi po tých dvadsiatich šiestich rokoch, čo chodím po chodbách, mi prischol. A ešte vás chcem ubezpečiť, že sa vyhnem akémukoľvek kontaktu s vami, pokiaľ to bude čo len trošku možné. Viete, ako už keď vy začnete rozprávať o tom, že vás niekto urazil, ak už niekto má právo na takéto niečo povedať, to už je tak absurdné, že tam ja nie som schopný diskutovať. Ten, bohužiaľ, 90 % tohto celého, čo sa tu deje, je vaše osobné dielo, pán Matovič. A tú hroznosť, že ľudia chodia do práce s nechuťou a že v tej sále zažívajú len nepríjemné pocity a majú pocit zbytočnosti, to pociťujú aj tí vaši kolegovia rôzni, teda myslím opoziční, ten je neodškriepiteľný. Takže naozaj vám sľubujem, budem sa minimálne venovať, len ak to bude nevyhnutné, tak, bohužiaľ, prídu znovu tie najnepríjemnejšie okamžiky v mojom politickom živote.
Pán Klus, tam veľmi jednoducho len. Procedurálny návrh je podanie návrhu, návrh na hlasovanie a potom je teda odôvodnenie. Ten váš návrh je nerealizovateľný, teraz čo má parlament urobiť vo väzbe na to, že vy vyslovujete túžbu, že niekto má s vami hovoriť, ale nehovorím to konfrontačne. Hovorím to naozaj na to, že chcem zdôrazniť nesmiernu dôležitosť rešpektovania pravidiel. Aj keď sú formálne, viem, že niekedy je to nepríjemné, ale pravidlá sú alfou a omegou pri takto široko demokratickom a liberálnom právnom poriadku, ako máme my.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

Kolegovia, kolegyne, pána Číža nevidím, jemu som sa chcel prihovoriť, ale pevne verím, že ma bude počuť. Takže, keďže vo faktickej sa to nedá stihnúť, takže využijem svoje vystúpenie na to, aby som reagoval na svojho predrečníka, keďže veľa ostatných rečníkov potenciálnych z vládnej koalície alebo z vládneho zlepenca nemá tú odvahu prísť a obhajovať najväčšie pošliapanie demokracie za posledných 27 rokov na Slovensku.
Pán Číž tu kadenciou slov, akú len on je schopný vygenerovať; my sme to minule počítali na klube, je to asi päť slov za sekundu, čiže tristo slov za minút; a tak či tak nestihol ten čas, ktorý si vyčlenil a povedal, že bude rozprávať relatívne krátko. Tak pri tejto kadencii slov povedal pár myšlienok, a teda snažil by som sa ich zosumarizovať do toho, že používal príklady z krajín ako napr. Dánsko, o tom, že vlastne v Dánsku ako sú tí rečníci obmedzení. Len zabudol povedať napríklad, že prečítajte si rozhovor s dánskou kongresmankou z minulého týždňa v Denníku N, ktorá so zhrozením hovorí, že niečo také ako kauza Bašternák, niečo také, že by minister vnútra obchodoval s daňovým podvodníkom, ktorého finančná správa vyšetruje, v Dánsku by minister vnútra neprežil. Ktorá so zhrozením hovorí, že v Dánsku by premiér, ktorý by býval v byte daňového podvodníka, obhajoval by daňového zločinca, jednoducho nebol premiérom, lebo ľudia by ho vypoklonkovali z toho úradu. Zabudol spomenúť pán Číž, že v prieskume spokojnosti s platením daní boli najspokojnejší v celej Európskej únii práve Dáni, ktorí majú najvyššie sadzby daní, a zabudol povedať pán Číž, že Dáni boli najspokojnejší preto, lebo vedia, že čo štátu dajú, to im štát vráti, lebo majú nulovú korupciu.
Áno, v takomto štáte, kde jednoducho nie je zvykom kradnúť, kde nie je zvykom, že minister vnútra si obchoduje s daňovým podvodníkom, kde priamo premiér nebýva v symbole korupcie a daňového podvodu pána Bašternáka, v takom štáte môžme obmedziť zrejme čas opozičným alebo koaličným poslancom, lebo nie je o čom. Lenže my tu zvádzame dennodenne zápas o charakter štátu, lebo vy vo vládnej koalícii ste si povedali, že toto je vaše Slovensko a vy ste Slovensko. Že vy nám ho môžete ukradnúť a tí ľudia, ktorí vám platia dane do štátneho rozpočtu, sú vám ukradnutí. Lebo tých alebo tí vás zaujímajú iba raz za štyri roky, kedy vás prídu zvoliť, kedy vám nakŕmia štátny rozpočet a potom už je to vaše. A nech sa vám nikto do toho nestará, lebo vy ste si povedali, že ste Slovensko, a každý kto si dovolí povedať, že Slovensko nie ste, kto si dovolí upozorniť na to, že kradnete z našeho spoločného, tak pre našeho pána premiéra, ktorého vy kryjete aj hlasovaním o tomto návrhu zákona, sú protislovenské špinavé prostitútky.
Vy sa nehanbíte za takéto vyjadrovanie premiéra, že nám urobil najväčšiu hanbu, akú Slovensko za posledných 20 rokov existencie alebo od začiatku existencie vo svete malo?
Áno, možno mali sme hanbu vtedy, keď Madeleine Albright si odmietla podať ruku s Vladimírom Mečiarom. Okej, tiež to asi bola hanba a silný signál do sveta. Ale dnes, 20 rokov viac-menej bolo ticho, Mečiara sme sa zbavili a zrazu tu Robert Fico prekoná aj pravdovravného Jána Slotu, ktorého výroky zrejme nezarezonovali tak, jako zarezonoval výrok Roberta Fica o protislovenských špinavých prostitútkach. A čuduj sa svete, koho nazval protislovenskými špinavými prostitútkami? Práve tých, ktorí sa pýtajú, ako je to možné, že tu Lajčák si urobí biznis aj z predsedníctva. Tí, ktorí sa pýtajú, ako je to možné, že Fico naďalej býva v ukradnutom byte, postavenom z daní poctivých pracujúcich ľudí. Týchto ľudí Robert Fico, ktorého vy kryjete, nazve protislovenskými špinavými prostitútkami.
A ja sa pýtam, či skôr nie je protislovenskou špinavou prostitútkou človek, ktorý slúži daňovému podvodníkovi, ktorý ho obhajuje a ktorý kryje ministra vnútra, ktorý priamo obchoduje s daňovým podvodníkom. Áno, podľa mňa Robert Fico hovoril do zrkadla, keď tento výrok hovoril redaktorovi Dobšinskému. A keď si myslí, že sa dotkol alebo zranil srdcia tých ľudí, ktorí veria tomu, že sa raz vás zbavíme, tak nezranil, nepodlomil nám nohy, dodal nám viacej odvahy. A ja pevne verím, že aj každému statočnému novinárovi, ktorému ide o to, aby sme zlo, ktoré vy kryjete a hlasovaním podporujete, konečne zo Slovenska vykynožili.
Áno, ja chcem takisto zo Slovenska, aby sme boli Dánsko. Aby o korupcii nemohlo byť ani chýru, ani slychu. Aby ľudia sa nezaujímali o to, že koľko platia dane, lebo vedia, že každé euro, ktoré zaplatia štátu, im štát vráti v svojich službách. Áno, ja snívam takisto o Dánsku. Ale pán Číž si vybral z Dánska iba to, koľko majú obmedzenie tam poslanci, a nehovoril o tom, v akej krajine tí poslanci žijú. Že nemusia bojovať o to alebo proti skorumpovaným politikom, skorumpovanému premiérovi, skorumpovanému ministrovi vnútra.
Pán Číž použil takisto príklad Švédska. Takisto krajina, ktorá sa nachádza v rebríčkoch výskytu korupcie na tých posledných priečkach. Jednoducho nulová korupcia. Jasné, obmedzme poslancov aj na dve, na tri minúty, lebo všetko je jasné, lebo vedia tí ľudia, že či to je opozícia, alebo koalícia, tak bojujú naozaj za tých svojich voličov a nebojujú za svoj vlastný prospech, ako to robíte vy a robíte to dlhodobo.
Pán Číž spomenul príklad Anglicka, ako tam sú obmedzení poslanci. Ale prečo zároveň nespomenul, že šéf snemovne je zároveň viazaný, že musí vystúpiť z politickej strany, za ktorú bol zvolený? Jasné, my tu máme dnes rozhodcu, Andrej Danko sa zobudil zrejme z nejakého mokrého sna a povedal si, že ja budem rozhodcom, hoci nie je nezávislý.
Ja som tu použil príklad a židovskej obce sa dotkol. Chcel som ale tým iba naznačiť to, že naozaj to je rovnako zvrátené, rovnako ako keby že v tom koncentráku si ten šéf povie, že bude robiť nezávislého arbitra pri futbalovom zápase.
Dobre, tak nepoviem vám ten príklad, ale to je hocijaký iný príklad. Predstavte si, že vy normálne idete kamaráti, navzájom hrávate futbal a idete si zahrať futbal. Ale zrazu niekto, kto sa momentálne cíti silnejší, kto má viacej ľudí v tíme, ktorí prišli na futbal, povie, nás je viac, tak my budeme mať rozhodcu. To je aká logika, prosím vás?
Vás je viac, máte moc, máte absolútnu moc nad Slovenskom a vy chcete mať zároveň rozhodcu. Prečo potom ten rozhodca nepovie, že vystúpi z politickej strany, tak ako to je v Anglicku? Prečo pán Číž vyberá iba hrozienka a nepovie, že v tom Anglicku, teda keď chce používať príklad Anglicka, že je tam obmedzený čas, že zároveň majú nezávislého arbitra, nezávislého rozhodcu? Prečo to nepovie? Lebo mu to nevyhovuje, lebo pán Číž je klamár, klamár a klamár, ktorý klame ráno, na obed a večer a myslí si, že kadenciou slov, keď teda narozpráva za svoje vystúpenie 50-tisíc slov, tak jednoducho tým si nejakým spôsobom uchlácholí pravdu. Nie, pravda nie je o počte slov, pravda je o faktoch, pán Číž, takže jeden, druhý, tretí príklad ste klamali.
A dovolím si možno iba pánovi Čížovi povedať, keď teda nám tu tak hovoril o tej morálke. Ja mu už nechcem, už som mu tu dvakrát spomenul jeho životnú traumu, dúfam, že aspoň teda ho to mrzí, ale okrajovo to spomeniem, lebo si myslím, že od každého z nás, keď chceme byť poslancami a chceme sa postaviť čestne pred ľudí a keď chceme kázať o morálke, mali by sme mať aj čistý morálny profil. A keď ho niekto nemá, tak by nemal rozprávať. A, pán Číž, naozaj poprosím vás, nabudúce nemoralizujte, lebo skúsim vám povedať viac podrobností o vašom dieťati, hluchonemom dieťati, ktoré ste zapreli a na ktoré ste odmietali platiť alimenty. A keď vám to nebude stačiť z mojich úst, tak žena, ktorá pomáhala matke vašeho hluchonemého dieťaťa, mi dala mobil na seba, je to síce staručká pani, ale povedala, že sama na tú tlačovku príde, nech celé Slovensko vie, kto nám tu o morálke káže. A keď v tomto prípade použijem, keďže pán Hrnko mi to dovolil, reagoval na mňa tým, že nevedel o čom pán Kryl v tej pesničke spieva, keď hovoril, že vrah na rohu ulice o morálke káže, tak, pán Číž, dovolím si parafrázovať pána Hrnka, naozaj mi to teraz pripadalo, že vrah na rohu ulice o morálke káže.
Čo sa týka rokovacieho poriadku, je mi veľmi ľúto, že takýmto hrubým bezprecedentným a bezkonkurenčným spôsobom idete pošliapať demokraciu, za ktorú naši rodičia a niektorí z nás na novembrových námestiach pred 27 rokmi bojovali. Je mi veľmi ľúto, že demokraciu chápete ako tyraniu, totalitu a diktatúru väčšiny voči menšine. Je mi veľmi ľúto, že nie ste schopní ani vycítiť alebo prečítať si slová pána prezidenta, ktorý vám jednoznačne hovorí o tom, že takýmto spôsobom iba idete si uzurpovať útlak a šikanu opozície, v tomto prípade toho menšieho a slabšieho.
Áno, my opozícia, nech je to ktokoľvek, od Kotlebu po Dostála, každý z nás tu má rovnaké právo hovoriť a toto právo nám chcete zobrať. Ani jedného z nás nemôžete obmedzovať v tom, akým spôsobom sa budeme vyjadrovať a či pritom budeme používať slová, obrazové alebo zvukové pomôcky. Vy to napriek tomu idete urobiť, aj keď priamo ústava vám to zakazuje. A dovolím si vám prečítať článok, alebo teda to, čo hovorí čl. 26 ústavy zo stanoviska pána prezidenta. "Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom (čo je ako formálna podmienka) a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Ústava vám vyslovene v čl. 26 hovorí, čo je sloboda prejavu, že to nie je len rozprávanie, ale že sú to zároveň aj vizuálne pomôcky. Vy napriek tomu nám ich idete zakázať.
Ústava vám zároveň hovorí, že áno, môžete slobodu prejavu obmedziť, ale iba za vyslovene jednoznačne určených podmienok a to je, ak by sme ohrozovali bezpečnosť štátu. Ja som ich tu ukazoval viackrát, nebudem teraz. Čím ohrozí bezpečnosť štátu popísaný zdrap papiera, ktorý vám tu ukážeme preto, aby ste sa pozreli do zrkadla? Keď ide, keď je ohrozený verejný poriadok. Čím bude ohrozený verejný poriadok, keď vám tu ukážem, koľko ste zadlžili Slovensko za 27 rokov? Vtedy, keď ide o ochranu verejného zdravia. Čím ohrozím verejné zdravie, keď ukážem papier, na ktorom ukážem, koľko detí sa nám za posledných 27 rokov nenarodilo a ktoré nám veľmi budú chýbať, keď budeme naozaj v hlbokej demografickej kríze? Čím ohrozím mravnosť, keď vám ukážem číslo, koľko detí je ročne potratených preto, lebo jednoducho nedokážu rodiny vyžiť z peňazí, ktoré majú k dispozícii? Toto sú podmienky za ktorých môžete obmedziť slobodu prejavu. Ani jedna podmienka z tohto nie je splnená, a preto nám idete brať ústavné právo, idete roztrhať ústavu v priamom prenose.
A hanbite sa, poslanci SNS, keď idete takýmto hrubým spôsobom šliapať po ústavných právach, ktoré nám naša ústava, ktorá by pre vás, práve pre vás, keď máte napísané hrdo na hrudi "Slovenská národná strana", mala byť posvätná.
Pán prezident ďalej hovorí, že z judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, a podotýkam, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojujúce. Znepokojivé.
Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ochrana zaručená článkom 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu. Prosím vás, prečítajte si tento odsek. Zajtra o jedenástej budete až hlasovať. Hovorí, že vy nemôžete rozhodovať, že ktorá informácia sa vám páči a ktorá nie. Vy nemôžete preto, že na tých vizuálnych pomôckach vám ukazujeme nepríjemné, šokujúce a možno niekedy útočné informácie, vy nemôžete jednoducho rozhodnúť zákonom o tom, že nám túto časť informácií nedovolíte a dovolíte nám takéto znepokojivé informácie vám hovoriť len slovami, lebo jednoducho vtedy sa vás to menej dotýka. Jednoducho nemáte na to právo. Nemáte na to ústavné právo, nemáte na to právo z medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala.
Na záver si dovolím len citovať začiatok stanoviska pána prezidenta alebo zo začiatku stanoviska pána prezidenta. "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou."
Prosím vás, spamätajte sa, skúste sa na to vyspať a s chladnou hlavou zajtra podporiť pána prezidenta a odmietnuť túto totalitnú novelu rokovacieho poriadku.
Zároveň vám jedným dychom sľubujem, ako som viackrát sľúbil, ak to urobíte, moja sloboda je omnoho cennejšia ako tisíce pokút, ktoré mi dáte. Nič z toho, čo spravíte a čím mne osobne budete, alebo ostatným opozičným poslancom budete chcieť zobrať slobodu, mi ju nezoberiete, lebo budem robiť presne to isté, čo by som robil predtým. A prednášať a predkladať vizuálne pomôcky, šokujúce, znepokojivé a pravdivé informácie o vás, o vašom vládnutí budem aj za všetkých opozičných kolegov, ktorí túto moju službu sprostredkovateľa budú chcieť využiť. Čiže ničomu tomu nezabránite, iba tomu, že tie informácie, ktorým chcete takýmto spôsobom zabrániť, sa k vám dostanú alebo k ľuďom dostanú ešte vizuálnejším spôsobom, obraznejším spôsobom, šokujúcejším spôsobom a dám si záležať, aby sa k nim dostali aj v hojnejšom počte. Takže poprosím vás, z krátkej cesty, máte druhý pokus, choďte radšej z toho alebo od toho preč.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne poznámky. Len by som chcel doplniť, že zajtra o jedenástej sa nehlasuje.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len veľmi stručne. Skonštatujem, že rozprava bola naozaj rozsiahla. Bolo prihlásených 11 písomne poslancov, 12 ústne prihlásených poslancov.
A dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predložila návrh na ďalší postup týkajúci sa hlasovania o predmetnom návrhu rokovacieho poriadku, ktorý pán prezident republiky svojím rozhodnutím z 10. novembra 2016 vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie s tým, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní neprijala zákon ako celok.
Keďže v ústavnoprávnom výbore nebol schválený môj návrh, aby sme pri opätovnom prerokovaní schválili zákon vrátený prezidentom republiky v pôvodnom znení, pretože nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, a podala som len informáciu o prerokovaní zákona v ústavnoprávnom výbore, navrhnem v rámci ďalšieho postupu, keďže pán prezident vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne pripomienky, aby sme hlasovali o vrátení zákona ako o celku.
Ďakujem pekne.