11. schôdza

... chcete zaujať? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava (tlač 303).
Prosím poslanca Martina Nemkyho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Jozefa Ježíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Včera neukončil svoje vystúpenie ako jediný do rozpravy písomne prihlásený poslanec Martin Klus za klub SaS, ktorému týmto zároveň odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 303.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim veľmi stručne zopakovať, čo som povedal včera tie posledné štyri minútky nášho rokovania pred tým, ako sme uzavreli našu včerajšiu rozpravu v súvislosti s týmto návrhom zákona.
Začal som tým, že mi bolo ľúto, že sme otvorili tak vážnu tému, akou je zmena Ústavy Slovenskej republiky, štyri minúty pred siedmou hodinou a v sále bolo prítomných 17 poslancov a predsedajúci. Zdá sa, že som bol veľmi optimistický, že to dnes bude oveľa lepšie. Nie je.
Akokoľvek vzato, spomenul som minimálne tri základné dôvody, prečo si my v klube strany Sloboda a Solidarita myslíme, že bol dobrý nápad prísť s takouto novelou. Ten prvý je, samozrejme, šetrenie verejnými financiami, pretože pokiaľ sa nám podarí zlúčiť dvoje volieb, tak, samozrejme, očakávame, že to bude mať dosah aj na verejný rozpočet. Druhý dôležitý dôvod je, že voľby, najmä voľby do vyšších územných celkov, tým získajú pravdepodobne vyššiu legitimitu, nakoľko sa očakáva, že sa zvýši účasť na týchto voľbách, keďže dnes, ako viete, komunálne voľby sú zaujímavé pre približne polovicu voličov na Slovensku, zatiaľ čo voľby regionálne, bohužiaľ, nie ani pre štvrtinu. Takže toto je tiež dobrý a pozitívny moment. No a ten tretí dôležitý moment, prečo je z nášho uhla pohľadu táto novela správna, je fakt, že takýmto spôsobom možno odradíme niektorých multifunkcionárov, pretože im bude omnoho zložitejšie vysvetľovať voličom, prečo sa uchádzajú aj o post v zastupiteľstve miestnom alebo mestskom a zároveň župnom. Respektíve o to viac, pokiaľ sa jedná o exekutívne funkcie, to znamená, že by sa niektorí primátori zároveň uchádzali aj o miesta županov a naopak. Takže toto, toto sú také tri dôležité momenty, veľmi stručne vzato, ktoré sú z nášho uhla pohľadu dôležité a správne.
Tak ako to už býva zvykom, každá minca má dve strany a zároveň sme sa v našom klube rozprávali aj o tienistých stránkach tohto pokusu o novelu ústavy a tie si tiež podľa môjho názoru treba pomenovať pomerne jasne.
Prvým pomerne vážnym problémom môže byť chaos, ktorý nastane v roku 2022, keď sa prvýkrát budú konať voľby do miestnej a regionálnej samosprávy spoločne. Už dnes je evidentné, že pomerne značná časť populácie nemá úplne jasno v tom, aké kompetencie má mesto, aké kompetencie má samospráva. A keďže tí, ktorí budú mať záujem byť zvolení za členov exekutívy samosprávy, to znamená za starostov a primátorov, resp. za županov vyšších územných celkov, a takisto aj poslanci jednotlivých zastupiteľstiev budú musieť svojim voličom vysvetľovať, s akým programom prichádzajú, bude nevyhnutná primeraná edukácia obyvateľstva, aby tu naozaj tento chaos nenastal.
Ďalším vážnym problémom, a pre nás mimoriadne vážnym, je aj fakt, že voľba dnes vo vyšších územných celkoch je stále dvojkolová, pokiaľ ide o voľbu predsedov alias županov vyšších územných celkov, zatiaľ čo voľba primátorov a starostov je na Slovensku jednokolová. Bohužiaľ, na tejto schôdzi budeme riešiť tento problém novelou zákona, ktorá má zrušiť druhé kolo voľby práve županov vyšších územných celkov, ale nerieši nejakým spôsobom to, že akým spôsobom by sme sa mohli postaviť úplne opačne k tejto situácii a že by sme teda v roku 2022 mohli mať, naopak, dvojkolovú voľbu starostov a primátorov.
Pre nás v strane Sloboda a Solidarita je totiž neakceptovateľné, aby sme v rámci väčšinového princípu od dvojkolovej voľby ustúpili. Ja sa k tejto téme budem osobitne vyjadrovať v rámci novely, ktorú nám kolegovia predkladajú o dva body ďalej, takže nebudem teraz rozoberať aj z hľadiska možno politologického, prečo je veľmi dôležité, aby pri väčšinovej voľbe zostala zachovaná dvojkolovosť.
Preto sme sa v klube strany Sloboda a Solidarita rozhodli, že tento návrh zákona, keďže je to ústavný návrh zákona, radi podporíme, ale len za podmienky, že sa návrh o dvojkolovej voľbe a jej zrušení pre vyššie územné celky z rokovania stiahne alebo aspoň v rámci prvého čítania neprejde do druhého čítania. Potom si vieme predstaviť, že doplníme naše hlasy k tejto novele ústavného zákona. A prečo konkrétne? K tomu sa veľmi rád dostanem pri inom bode.
Je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú treba spomenúť, keď som hovoril na začiatku o šetrení verejných financií, sú tu aj určité technikálie, ktoré s tým súvisia, napríklad tie, ktoré súvisia s jednou volebnou komisiou, ktoré súvisia s uzatváraním urien a ich bezpečnosťou, prepočítavaním hlasov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže bol by som veľmi rád, ak by v rámci ďalšieho bodu programu, ktorý má tieto technikálie vysvetliť, nám navrhovatelia veľmi detailne porozprávali o tom, ako si celý tento proces predstavujú, pretože ak sa tento nedoladí do adekvátnej podoby, tak práve ten prvý bod programu, to šetrenie verejnými financiami, môže byť pomerne vážnym problémom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Pán poslanec Uhrík, nech sa... (Reakcia z pléna.) Aha, takže... S faktickou? Takže dvaja, nech sa páči, dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. (Reakcia z pléna.)
Takže pán poslanec Krajniak ako prvý, keďže bol prihlásený včera, prepáčte, pán poslanec. Nech sa páči.

Vážený pán kolega Klus, povedali ste už včera v rozprave dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť.
Prvá bola, že je hanbou pre Slovensko, že sa na eurovoľbách zúčastnilo iba niekoľko percent slovenských občanov. Myslím si, že sa v tomto veľmi mýlite. Je to hanbou pre Európsku úniu, že nedokázala absolútne žiadnym spôsobom presvedčiť slovenských občanov, že má nejakú relevanciu. A je to aj dôkazom toho, že naši ľudia nie sú hlúpi a veľmi dobre si uvedomujú, že Slovensko má v Európskom parlamente 1 % poslancov. To znamená, reálne v Europarlamente Slovensko nevie ovplyvniť nič. A práve preto je strašne dôležité, aby sme neposúvali ďalšie a ďalšie kompetencie do Bruselu, ale aby sme si zachovávali slobodu rozhodovania v čo najširšom okruhu otázok.
Práve preto my nepodporujeme a zásadne odmietame to, čo navrhuje pán premiér, aby Slovensko bolo v tom najužšom jadre európskej integrácie a čo sa bude integrovať, pri tom Slovensko musí byť. Naopak, myslím si, že toto by bola pre Slovensko najhoršia stratégia, lebo by to znamenalo, že nebudeme postupne už vedieť ovplyvniť v Európskej únii takmer nič, ak sa budeme vzdávať svojho práva veta, nebudeme môcť slobodne rozhodovať o svojom osude.
Mýlite sa aj v druhej otázke, povedali ste, že tento ústavný zákon umožní šetriť peniaze daňových poplatníkov, pretože sa voľby do krajov a obcí a miest budú konať v jeden deň. Je to práve naopak a v rozprave vystúpim a vysvetlím vám prečo. Tento zákon v skutočnosti požaduje viac finančných prostriedkov, ako sme to mali doteraz.

Pán poslanec Uhrík, poprosím, prihláste sa. Nech sa páči.

My v Ľudovej strane Naše Slovensko považujeme túto iniciatívu za dobrý nápad, skutočne neexistuje žiadny logický argument, prečo by sme mali byť proti.
Čo sa týka vystúpenia pána Klusa, tak ja navrhujem, aby teda v budúcnosti prišli s nápadom na zlúčenie aj prezidentských volieb a eurovolieb, pokiaľ to majú v programe a pokiaľ to majú už nejakým spôsobom pripravené, my to veľmi radi podporíme, na rozdiel od nich my za ich návrhy dokážeme zahlasovať, pokiaľ sú rozumné.
A to je všetko. Ďakujem.

Nech sa páči, prihláste sa. Pán poslanec Klus s reakciou.

Tak. Ďakujem veľmi pekne aj za vaše pripomienky, páni kolegovia.
Čo sa týka eurovolieb a to, či je to hanba pre Slovensko alebo pre Európsku úniu, ja by som povedal, že oboje v tomto prípade. Súhlasím s vami, že Európska únia dlhodobo zlyháva, aj pokiaľ ide o vysvetlenie napríklad kompetencie Európskeho parlamentu a toho, čo tam vlastne poslanci robia. O to viac sa teším jedinému dobrému návrhu v rámci novely rokovacieho poriadku, že tu budeme mať možnosť vypočuť si poslancov Európskeho parlamentu. Doteraz som to považoval za veľmi neštandardné, že nemali vlastne ani prístup do sály, hoci teda na výboroch sa nám z času na čas objavili. Takže toto s vami súhlasím a verím tomu, že aj to môže byť jedna z ciest, ako prípadne zvýšiť záujem verejnosti o voľby do Európskeho parlamentu.
Pravda je ale aj taká, že musíme začať sami od seba a naozaj vo veľkej miere treba vysvetľovať ľuďom napríklad aj to, čo ste možno nie celkom správne poňali vy, že naši poslanci tam nezastupujú Slovenskú republiku, ale jednotlivé politické frakcie, čo tiež možno nie je najsprávnejší prístup a môžme z hľadiska možno politologického na túto tému veľmi odborne porozprávať, ale pri novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má zlučovať voľby komunálne a regionálne, na to momentálne nie je priestor. Rovnako ako nie je priestor vysvetľovať si, aké kompetencie má dnes Európska únia a suverénne štáty. Na to bude priestor pri inej otázke, ktorú budeme riešiť ešte v rámci tejto schôdze.
No a čo sa týka kolegu Uhríka, tak tam len toľko, že máme to pripravené. Veľmi rád sa prípadne aj s vami na túto tému porozprávam. Faktom ale je to, že my sme pomerne jasne zdôvodnili, niektorí, prečo nemôžme hlasovať za vaše návrhy zákonov. Čiže keď sa niektoré body z vášho programu prestanú objavovať ako relevantné, potom môžme diskutovať na túto tému.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna... Traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v nasledujúcom príspevku poukázať na to, že tento návrh zákona neprinesie ani úsporu verejných financií a je otázne, či zvýši volebnú účasť. Tento zákon považujem za obyčajný útok na čoraz narastajúcejšiu a vzrastajúcu silu nezávislých kandidátov v regionálnych voľbách.
Keď pán Glváč v máji tohto roku prvýkrát hovoril o zjednotení dňa volieb konania komunálnych a volieb do vyšších územných celkov, dalo sa to vnímať ako podnet na začatie verejnej diskusie, keďže ide o ústavný zákon. Ani v najhoršom by mi nenapadlo, že skutočne takýto radikálny zákon už v novembri budeme prerokovávať a zvlášť ústavný zákon pred poloprázdnou sálou.
Jedným z hlavných argumentov predkladateľa tejto novely bolo, že zjednotenie volieb prinesie úsporu verejných financií. Ako však ukazuje ďalej dôvodová správa, žiadna úspora sa konať nebude, pretože voľby sa budú musieť v prípade schválenia jeho návrhu sčítavať dva dni. Navyše bude potrebné vyššie nasadenie polície, aby počas noci strážila volebné urny pred manipuláciou. V konečnom dôsledku tak bude potrebné vynaložiť oveľa vyššie úsilie na organizáciu takýchto volieb. Aj keby došlo k úspore financií, bude to zanedbateľná čiastka oproti sumám, ktoré lietajú v každodenných kauzách tejto vlády. Nerozumiem, prečo sa snažíme šetriť na voľbách, na jedinom mocenskom nástroji občanov tejto krajiny.
Ďalším argumentom je zvýšenie záujmu o voľby do vyšších územných celkov. Aj tento efekt je však veľmi otázny. Vyššia volebná účasť pri konaní oboch volieb naraz je iba zbožným želaním predkladateľov tohto ústavného zákona. A nie je zatiaľ podložená žiadnym konkrétnym príkladom alebo scenárom, prečo by sa takto malo stať. Je to dôkaz o odtrhnutosti politických elít od reality. Lebo nízka volebná účasť do vyšších územných celkov možno nevyplýva z nezáujmu občanov. Nízka volebná účasť môže vyplývať práve z toho, že sme vytvorili umelé celky, s ktorými sa regióny a ľudia z regiónov nikdy nestotožnili. Nízka volebná účasť vyplýva z toho, že občania nevedia, netušia o kompetenciách vyššieho územného celku alebo ich považujú za málo dôležité. V tejto oblasti nám chýba ešte osveta. Riešením zvýšenia volebnej účasti do vyšších územných celkov je preto buď zmena ich členenia, alebo ich kompetenčné posilnenie, alebo, po tretie, dôraz na vzdelávanie, čiže osvetu občanov o význame vyšších územných celkov.
Určite však nie je riešením chaos, ktorý nastane pri konaní dvoch typov volieb v jeden deň. Občania budú mať problém identifikovať, ktorí kandidáti kam kandidujú. V konečnom dôsledku budú ľudia ešte viac zmätení, že týmto návrhom docielime nie zvýšenie účasti vo voľbách do vyšších územných celkov, ale zníženie do komunálnych volieb. Tento chaos bude vyhovovať najviac silným politickým stranám, ktoré sa spoliehajú na svoju značku a nie na kvalitu jednotlivých kandidátov.
Táto novela je teda snahou presadiť sa na úkor čoraz silnejších nezávislých kandidátov. Práve pre nezávislých kandidátov bude teda mimoriadne ťažké pri takomto systéme konania volieb presadiť sa. Nezávislí nemajú výhodu politickej značky. Musia presviedčať voličov najmä svojou kvalitou, obsahom, témou. Počas volebnej kampane musia fixovať voličov na svoje meno, predávať tvár, svoje schopnosti. Teraz do tejto nevýhodnej štartovacej pozície nezávislých kandidátov pribudne aj nutnosť vysvetľovať, do ktorého zastupiteľstva vôbec tento kandidát kandiduje.
V Banskej Bystrici napríklad kandidovalo v posledných voľbách do VÚC 62 takýchto kandidátov, do mestského zastupiteľstva 225 kandidátov v štyroch volebných obvodoch. Dovedna sa domieša takmer tri stovky kandidátov. Ktorý pracujúci občan, nepolitik, má čas počas dvoch týždňov trvania kampane naštudovať toľko volebných profilov a volebných programov?
Tento návrh teda považujem za reakciu na silnejúcu pozíciu nezávislých kandidátov a vzrastajúci podiel nezávislých kandidátov v obecných, mestských zastupiteľstvách a zastupiteľstvách samosprávnych krajov. Je to reakcia tradičných strán na silnejúcu občiansku spoločnosť. Tá si rokmi čoraz viac uvedomuje, že k tomu, aby zmenila svet okolo seba, nepotrebuje politické strany, ktoré ich zväzujú v rozhodovaní. Že môžu svet meniť okolo seba sebou samými, svojím vlastným občianskym prínosom, občianskym aktivizmom.
Práve toto je hlavným cieľom zákona. Sťažiť voličovi orientáciu vo voľbách. Cieľom je zvýhodniť tých, ktorí budú mať značku politickej strany. Tá si čoraz viac uvedomuje, že znížiť vplyv nezávislých kandidátov je momentálne v jej silách, pretože je vo väčšine.
Tento návrh zákona je teda útokom na občiansku spoločnosť a na nezávislých kandidátov. Pod rúškom falošného šetrenia verejných financií a domnelého zvyšovania volebnej účasti. Preto prosím všetkých demokraticky zmýšľajúcich poslancov tohto parlamentu, aby ho nepodporili.
Ďakujem.