11. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, poznáte britské zoskupenie Monty Python? Pýtam sa tých, ktorí môžu odpovedať na otázky Gábora Grendela, tým ostatným nechcem spôsobovať žiadne problémy na pracovisku. Ide o britské humoristické zoskupenie, ktorého asi najznámejší skeč sa volá Mŕtvy papoušek, tu je krátky printscreen z tohto gagu. (Rečník ukázal smerom k plénu fotografiu.) Moji asistenti vám práve posielajú link na tento gag aj s českými titulkami, je to naozaj vtipné a krátke, verím, že vás to pobaví.
Stručne zhrniem príbeh modrého papouška. Ide o príbeh nespokojného zákazníka, ktorý príde do predajne s domácimi zvieratami, aby reklamoval, že papagáj, nórsky modrý papagáj, ktorý si tu zakúpil, je mŕtvy, a dokonca, že bol mŕtvy už v čase, keď ho v tejto predajni kupoval. Predavač, samozrejme, odoláva, argumentuje, že papagáj nezomrel, iba je unavený, iba oddychuje. Ale zákazník sa nenechá, a dokonca vytiahne toho mŕtveho papagája z klietky a ukáže predavačovi aj klinec, ktorým bol tento papagáj priklincovaný na hojdačku v klietke, aby dokázal, že naozaj bol ten vtáčik mŕtvy, lebo predsa keď nejaké zvieratko priklincujete, tak nemôže byť nažive. Nakoniec predavač uzná, že zákazník má pravdu, a nórsky modrý mŕtvy papagáj vezme naspäť.
Vážená vládna koalícia, návrh rokovacieho poriadku z vašej dielne je ako ten nórsky modrý, ale mŕtvy papagáj v gagu Monty Python. Upozornili sme vás tu na to, že váš návrh obmedzuje slobodu slova, slobodu prejavu, napríklad aj preto, lebo vizuálne pomôcky, ktoré tu občas používame, sú tiež druhom alebo formou prejavu. A ja osobne som k tomu vystúpil v prvom čítaní aj v druhom čítaní, upozorňoval som na prípad z Maďarska, kde rovnako prijali nový rokovací poriadok, ktorý zakazoval používanie vizuálnych pomôcok a dospelo to do štádia, že opoziční poslanci nerešpektovali tento rokovací poriadok, dostali od vedenia maďarského parlamentu finančnú pokutu, poslanci sa obrátili na súd a Európsky súd pre ľudské práva im dal za pravdu. A maďarskí daňoví poplatníci museli týchto opozičných poslancov odškodniť.
Opakovane som teda poukazoval na to, že používanie vizuálnych pomôcok v parlamentoch, či už Európy, alebo aj sveta, je úplne bežné. Ale tu žiadne argumenty nezabrali, vy ste sa rozhodli vytiahnuť valec zo Zlatej Idky z garáže pána Mečiara a prevalcovať nás. Tak ak neveríte nám, ak neveríte mne, prečítajte si, čo hovorí najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky. Nebudem čítať celý prejav pána prezidenta, ale dovoľte, aby som z neho predsa len pár výhrad zacitoval.
"Novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente, zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený, odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti."
Alebo: "Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti.
Schválený zákon obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu prejavu poslancov, pričom možno mať dôvodné pochybnosti, či tieto obmedzenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, respektíve nie je zrejmé, aký legitímny cieľ predpokladaný v čl. 26 ods. 4 ústavy uvedené obmedzenia sledujú.
Na interpretáciu a aplikáciu čl. 26 ústavy má výrazný vplyv aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právo na slobodu prejavu upravuje v čl. 10, pričom pre jeho uplatňovanie má význam najmä rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z tejto judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ochrana zaručená článkom 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu.
V čl. I v 6 bode § 27 ods. 7 schváleného zákona sa ustanovuje, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie. "Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave," to už hovorí prezident, "považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané, hovorené slovo."
Dámy a páni, na záver sa už len jednou vetou vrátim k britskému humoristickému zoskupeniu Monty Python. Vezmite si ten mŕtvy papagáj naspäť.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bernaťák, ktorý tiež stráca poradie. Pán poslanec Viskupič, stráca poradie.
Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda tretíkrát sa už vyjadriť k novele rokovacieho poriadku.
Najskôr, začala by som výzvou vládnej koalícii, ktorá je tu vo veľmi chabom zastúpení, aby ste nepristúpili na túto hru, aby ste sa vrátili z tejto cesty a aby ste prijali pripomienky prezidenta, to znamená, stiahli celý návrh novely zákona o rokovacom poriadku. Mala to byť totiž výkladná skriňa Národnej rady a obávam sa, že jedine, čo z toho vznikne, tak je bič na opozičných poslancov.
Od začiatku som napádala spôsob prípravy daného zákona. Ako by ste od začiatku nechceli počuť, že takéto normy sa patrí robiť spoločne, prierezovo, so všetkými, tak, aby bola do pohody i do nepohody. Ide o vážnu normu pre procesy a fungovanie Národnej rady. Napadám to, že ste si ešte ani sami pre seba nenechali čas, aby ste si poriadne premysleli detaily, veď svedčí o tom i to, že samotní predkladatelia si upravovali vlastný zákon nie preto, že chcú dodať niečo nové, ale preto, že potrebovali poopravovať svoje, s prepáčením, hlúpe nápady. Ale uisťujem vás, že neodstránili ste všetky tieto svoje úžasné alebo hlúpe nápady, koniec koncov dôkazom toho je i reakcia pána prezidenta.
Vo svojom vystúpení som viackrát spomenula, že ste si, že pán predseda si privlastnil vlastne celú Národnú radu, robí to dodnes. Veľmi rád si privlastňuje to, čo patrí všetkým občanom Slovenskej republiky.
A hovorila som i o tom, že koalícia má tému rokovacieho poriadku ako najhlavnejšiu tému svojho polročného pôsobenia a to je, priznajte si, žalostne málo. Veď ak sa hanbíte za to, čo dokážu kryť niektorí ministri, a potrebujete to prekryť inými silnými témami, začnite konečne tie dôležité témy pre ľudí jednoducho otvárať. Vašou najväčšou polročnou starosťou bolo zapchať ústa a čo najmenej toho od opozície počuť. Len si uvedomte, keby ste prestali s takýmto krytím, keby ste reagovali na výzvy, na to, aby sa naozaj a skutočne vyšetrovali kauzy, nič také, o čom tuná aj dnes rozprával pán Číž, by sa neudialo. Sami by ste videli, ako by sa zmenila kultúra v parlamente. Takže vy ste na rade, vy by ste mali reagovať v prvom rade na kauzy, ktoré takmer dennodenne otvárame v parlamente.
To znamená, že vaším nekonaním sa v parlamente dialo a deje to, čo sa naozaj deje. A novelu rokovacieho poriadku prijímame sami so strachom v podvedomí, či naozaj nie je hlavný dôvod to, a ja si teda myslím, že hlavný dôvod prijatia novely rokovacieho poriadku je prekryť kauzy, za ktoré sa aj samotní koaliční poslanci hanbia. Jednoducho prekryť kauzy, ktoré rastú ako huby po daždi a našu spoločnosť ochudobňujú o mnohé milióny eur. Tie by sa mohli použiť určite na oveľa správnejšie ciele. A vy len v strachu, aby sa o tom všetkom nedozvedela z akýchkoľvek zdrojov spoločnosť, aby ste to mali čím prekrývať, prichádzate s takouto trápnou novelou rokovacieho poriadku, ktorá má viaceré znaky autoritárskeho režimu.
Pán kolega Budaj pekne podotkol, že by bolo dobré, aby sa tu smrad z márnice mečiarovskej demokracie viac nerozširoval. Áno, toto je naša zbožná túžba, lebo znovu začíname mať pocit, že začína hon na opozíciu, že začína kriminalizácia opozície, tak ako to bolo práve za čias mečiarizmu.
Teraz by som vám povedala, čoho by sa mala týkať novela rokovacieho poriadku. Napríklad povinnosti odrokovať mimoriadne schôdze a neodsúvať ich až na vtedy, keď prehrmí ten najdôležitejší čas. Alebo nastaviť nanovo hodinu otázok, aby ministri naozaj len formálne neodpovedali. Nastaviť interpelácie tak, aby opäť sa dostali poslancom odpovede na otázky, skutočné odpovede na otázky, na ktoré sa pýtajú, aby to neboli len formálne odpovede, aby sa zbytočne nezavádzal časový cenzus, aby bola možnosť zriaďovať aj vyšetrovacie výbory, aby bolo možné skutočne, aby dopriali riešiť kauzy, aby dopriali opozícii priestor možno aj nominovať do rôznych komisií svojich členov.
Som presvedčená o tom, že došlo k chorobe z oplašenosti. Pán predseda sa rozhodol a celé plénum sa teraz musí postaviť do pozoru a robiť podľa toho, ako sa páči jemu. Pre mňa už spôsob prípravy bol od začiatku čudný a nečestný.
A som presvedčená o tom, že pre vás existuje jediná cesta a tou je prijať pripomienky prezidenta a vrátiť zákon ako celok. Obávam sa inak, že toto zostane ešte veľmi dlhý čas biľagom na vašom vedení parlamentu, na koalícii, ktorá pri tej príležitosti s návrhom rokovacieho poriadku prišla. Takmer každý z poslancov, ktorý vystupoval, vám v dobrom odporúčali, aby ste sa takouto cestou pobrali, aby ste zvolili štandardné postupy, ktoré sa pri takto závažných novelách používajú, aby ste začali rokovať s opozíciou a nielen vykrikovali, že opozícia nechce spolupracovať. Chceme spolupracovať, ale tak ako sa patrí.
Zaskočila ma ešte iná vec. A to bol pozmeňovací návrh, ktorý sme počuli z úst pána poslanca predkladateľa. Išlo o drobné úpravy. Nič moc. Ale zaujalo ma, že v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu upravoval jeden bod, ktorým sa upravuje spôsob podávania pozmeňujúcich návrhov. A čuduj sa svete, tento človek, ktorý žiada Národnú radu, aby prijala nové opatrenie, že pozmeňovacie návrhy musia byť už vopred zverejnené, s čím ja osobne súhlasím, si nedal ani len tú námahu, aby on sám, ktorý ten pozmeňovák predstavoval, už týmto novým svojím spôsobom aj predstavil. To znamená, my ostatní, ktorí sme v pléne počúvali, sme sa k tomu pozmeňovaciemu návrhu dostali možno necelú hodinu po tom, ako bol prednesený. Tomu sa hovorí, vodu káže, víno pije.
A rovnaký príklad sme mali aj teraz. Pán poslanec Číž, ktorý sa tunak netajil tým, že aj vystupuje akoby za poslanecký klub, nám hovoril, ako dôležité je dodržiavať časový cenzus 20 minút, a sám dokonca rozprával 40 minút. Takže naozaj nám idete veľkým príkladom!
Povinnosťou sa pre všetkých podľa vašej novely stane, že i procedurálne návrhy budeme predkladať v písomnej forme. Je to milé, najmä ak si pomyslím, že často procedurálne návrhy sú výsledkom aktuálnej činnosti. Lepšie povedané procesu, ktorý sa aktuálne deje a nie je možné mať vopred niečo napísané a pripravené. Ide často o reakciu na dianie počas rokovania. Existuje teda netajená obava, že čochvíľu si upravíte, budete chcieť upraviť podmienky tak, že bude chcieť mať k dispozícii vopred naše rozpravy, aby mohol niekto posúdiť, či s tým alebo oným môžme vôbec vystúpiť. Dúfam, že k tomuto nikdy nedôjde.
A dovoľte mi opäť pripomenúť okolnosti, za ktorých ste prišli s takouto novelou. A je vcelku zaujímavé, že návrhy novely rokovacieho poriadku priniesol pán Danko do parlamentu práve vtedy, keď vládna koalícia zažívala najväčšie kauzy. Dvojnásobné odvolávanie Roberta Fica, odvolávania Roberta Kaliňáka, kauza Bašternák, ktorá je jedna z tých najväčších káuz tejto vlády. Nečudujem sa Andrejovi Dankovi, že pri takýchto kauzách, ktoré vládna koalícia má, mu veľmi vadí, že poslanci v pléne môžu slobodne rozprávať. Môžu – zatiaľ, koľko len chcú, rozprávať a slobodne upozorňovať na všetky prešľapy a kauzy tejto vlády. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás opýtať, je dvanásť hodín, či ešte máte toho viac.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Áno.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak dobre, tak sa dohodnime, radšej prerušíme a potom budete pokračovať ďalej. Ďakujem pekne.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem. (Reakcia spravodajkyne.)

Áno, samozrejme. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, poslanci, podľa schváleného programu a podľa tých zmien, čo sme včera odsúhlasili, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o ďalších zmenách.
Vládny návrh zákona máte v tlači 245.
Dávam slovo pánovi ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zmeny zákona č. 580 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona reaguje na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú nielen zdravotných poisťovní v súvislosti s vykonávaním verejného zdravotného poistenia, ale aj poistencov ako povinne verejne zdravotne poistených osôb. Predmetom úpravy návrhu zákona je najmä spresnenie okruhu osôb povinne verejne zdravotne poistených v systéme Slovenskej republiky, ako je nezaopatrený manžel alebo manželka osoby, ktorá je účastníkom systému sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte, alebo nezaopatrené deti, ktoré majú aspoň jedného zákonného zástupcu zúčastneného na systéme verejného zdravotného poistenia, a s tým aj súvisiaca úprava zmeny zdravotnej poisťovne, spresnenie náležitostí prihlášky na verejné zdravotné poistenie, postup súvisiaci s poskytovaním a refundovaním poskytnutej zdravotnej starostlivosti v cudzine a spresnenie definície príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho základu pre odvod poistného.
Návrh zákona ďalej dopĺňa povinnosti platiteľov poistného v súvislosti s označením platby poistného na zabezpečenie jej jednoznačnej identifikácie zo strany zdravotnej poisťovne, čo je v konečnom dôsledku aj v záujme platiteľov poistného. Precizuje sa aj pojem dlžníka, pričom hranica sumy dlžného poistného sa zvyšuje zo súčasných 10 eur na 100 eur. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb, ktoré napriek tomu, že budú vedené v zozname dlžníkov, budú mať nárok na úhradu nielen neodkladnej, ale aj ďalšej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Ide napríklad o osoby, ktorých dlžné poistné sa vymáha v exekučnom konaní, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bola nariadená ochranná liečba.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Zelníkovi. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh zákona o zdravotnom poistení na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 25 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 35 z 29. novembra 2016, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, skončil som, pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Mihála a pani poslankyne Cigánikovej. Pán poslanec Mihál tu nie je, stráca poradie.
Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegovia, pán minister, viete, že ja veľmi nesúhlasím s niektorými časťami tohto zákona, a idem vysvetliť teda, z akého dôvodu s nimi nesúhlasím.
V podstate najviac mi prekáža zníženie sadzby za poistenca štátu na 3,78 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Totiž, ono je to takto, keby sme nič nespravili, tak tá sadzba štátu je 4 percentá. Naša sociálna vláda sa rozhodla prvýkrát od roku 2005 znížiť sadzbu takto nízko, pričom tento rok tá sadzba bola 4,41. Ono to znie ako maličké číslo, ale summa summarum sa bavíme o nejakých 100, 120 miliónoch, ktoré, o ktoré menej vlastne zaplatí štát na svojich poistencoch. Je to totiž sadzba, ktorú platí štát za nezamestnaných alebo mamičky na materskej, jednoducho za ekonomicky neaktívnych ľudí platí tieto 4 percentá. Ekonomicky aktívni zamestnaní, tí platia 14 % a z tohto dôvodu vlastne pán minister aj vláda nejakým spôsobom hovoria, že však tie peniaze v zdravotníctve zostanú, pretože tí, ktorí boli nezamestnaní, dnes sú zamestnaní, nezamestnaných je menej, dnes je viac zamestnaných, neplatia len 4 %, platia 14, a preto zaplatia viacej.
Ja si ale myslím, že po tom, čo tu SMER vládne desať rokov a ako vyzerá to zdravotníctvo, ktoré vyše desať rokov mal v rukách, naozaj si myslím, že by bolo načase nechať tým ľuďom tie peniaze, nech zostane tá sadzba minimálne taká, aká je v tomto roku, a nech jednoducho pocítia ľudia kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Minister sa obhajuje ešte aj tým, že vlastne vybavil od ministra financií 50 miliónov eur navyše, ale musíme si povedať, že takto to bolo každý rok. To nie je nič špeciálne a naozaj by som očakávala väčší tlak na ministerstvo financií a nie znižovať v čase, keď sa krajine najviac darí, keď sú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu, tak znižovať sadzbu za poistenca štátu.
Hlavne mám problém s tým, že táto sadzba má dve položky, jednak je to 3,78 ako sadzba samotná a druhá je teda krát počet poistencov, za ktoré platí štát. Už táto časť sa znížila. Už tu je to menej, už tu štát ušetril, prečo potrebuje šetriť ešte aj na tej druhej strane? No a tu máme odpoveď, prečo potrebuje šetriť na druhej strane. Odpoveď je taká, že minister zdravotníctva potrebuje zainvestovať v nemocniciach. Potrebuje jednoducho peniaze na kapitálové výdavky, čo je pochopiteľné, je to pravda.
Ja však mám ale problém s tým, že ten rozdiel, ktorý štát ušetrí, má byť jednoducho iným spôsobom naliaty práve do týchto kapitálových výdavkov, čo vlastne znamená, že tieto peniaze nepôjdu nám všetkým cez zdravotné poisťovne. Tieto peniaze nepretečú cez zdravotné poisťovne spôsobom, že sa bude z nich platiť zdravotná starostlivosť, ale pôjdu do ministerstvom vybraných, predpokladám, že štátnych nemocníc, ktoré potrebujú sanovať. Áno, tieto nemocnice možno využívame všetci, ale predsa je to vyvolených pár nemocníc, vyvolených pár štátnych nominantov, ktoré budú vlastne za tieto prostriedky zodpovedať, kdežto keď to ide nám všetkým do všetkých zdravotných poisťovní, myslím si, že je to lepšie, lebo takto tie peniaze nedostanú ani ambulantní lekári, nedostanú sa jednoducho tie peniaze k ľuďom, lebo toto sú súkromníci, tie peniaze dostanú zadlžené nemocnice. Opäť raz zadlžené nemocnice.
A mne sa to teda aj nezdá fér, ja neviem, ako vám. Vám sa to zdá fér, pán minister? Jednoducho nakúpime, nakúpime zase, nemocnice sa môžu donekonečna zadlžovať, nemajú žiadny problém, nakúpime im nové zariadenia, renovujeme ich, a čo k tomu, ako k tomu príde ten súkromník, ten, čo súkromnú nemocnicu riadi? Ten takúto podporu štátu nedostane. A my to ešte ideme zvyšovať. Je to jednoducho nespravodlivé.
S týmto zákonom ešte; ešte by som k tomu povedala toľko: Takisto sa mi nepáči, ja viem, že je to rovnaká, rovnaký objem peňazí, že buď to budú dane, alebo to budú odvody, ale niekto to zaplatiť musí, to hovoríte často. V každom prípade ale nepáči sa mi znova to, že viac-menej pracujúci, tí aktívni, budú museť ešte v oveľa väčšej miere solidarizovať s nepracujúcimi, že tí nepracujúci budú kvázi do toho systému platiť menej a pracujúci vlastne zostávajú na svojom, takže aj s týmto mám problém.
No a čo sa tohoto zákona týka, je tam ešte problém, ja mám problém teda s odvodovými stropmi. To viete, že my ako strana máme problém s tým, do akej miery až musí byť, či musí byť tá solidarita nekonečná, pretože bavíme sa o 15-tisíc najlepšie zarábajúcich, ktorí už teraz platia oveľa viacej. A áno, viem, hovoríme o solidarite, ale ja sa pýtam, či o absolútnej, alebo nominálnej, alebo percentuálnej, o akej solidarite sa bavíme. Pretože existuje tu, existuje tu veľmi veľká časť ľudí, ktorí majú minimálne príjmy, ktorí neplatia nič do toho systému alebo prípadne minimum, potom je tu nejaká stredná vrstva, ktorá to väčšinou ťahá, a potom je tu tých 15-tisíc najlepšie zarábajúcich, ktorých sa teda týkajú tie odvodové stropy, ktorí zarobia viacej a veľmi veľa z týchto zarábajúcich, si myslím teda, je zamestnaných v nadnárodných korporáciách a podobne, čiže myslím si, že z toho systému budú môcť veľmi ľahko vypadnúť. Budú jednoducho poberať ten plat v inom štáte, keď im to budeme takto komplikovať.
A ešte je tu aj taká vec, že či si uvedomujeme, že sa bavíme možno o sumách, za ktoré by si ten človek mohol zaplatiť operáciu alebo nejaký zdravotnícky úkon úplne sám. Alebo prípadne nejaké poistenie niekde, niekde v Amerike na úplne; komerčné; na úplne inej úrovni. A my ho teraz nútime, aby takéto peniaze nalieval do systému. V podstate podľa mňa ho nútime odísť. Ja si myslím, v Rakúsku, v Nemecku, kde tento sociálny systém, táto myšlienka vznikla, všade majú, všade majú odvodové stropy. Dokonca niekde nižšie ako u nás. A pokiaľ urobíme tento krok, ja si myslím, že je jednoducho neférový a nebudem s ním súhlasiť.
Z tohto dôvodu som aj podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245).
V čl. I bod 66 sa § 38eh) dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je sadzba poistného pre štát 4,41 % z vymeriavacieho základu."
Odôvodnenie som teda vysvetlila. Myslím si, že by do zdravotníctva, nechcem do zdravotníctva viacej, uvedomujem si, že štátny rozpočet je obmedzený. Chcem iba to, čo sme boli schopní zaplatiť v tomto roku, z toho dôvodu, že do štátnej kasy ide viac peňazí a ja nevidím dôvod, prečo ľuďom brať v takto citlivej veci, ktorá, v rezorte, ktoré sa týka ich zdravia, ich životov. Myslím si, že práve tu by bolo – a práve od vašej vlády –, by bolo na mieste skôr pridať, ako uberať.
Ďakujem pekne.