11. schôdza

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, tak ako bolo povedané, pre ženu, ktorá chce mať deti, ale súčasne nechce stratiť kontakt so zamestnaním, sa javí ako ideálne riešenie porodiť viac detí v kratšom čase. Keď teda žena porodí druhé, eventuálne ďalšie dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši tri roky, resp. šesť rokov v špecifických prípadoch, zostáva jej podľa súčasnej právnej úpravy nárok len na jeden rodičovský príspevok.
Preto navrhujeme, aby sa rodičovský príspevok v týchto prípadoch zvyšoval rovnako, ako sa už v súčasnosti zvyšuje u súčasne narodených detí, teda dvojičiek, trojičiek a podobne. Z našej strany ide o jeden z celého komplexu návrhov zákonov rodinnej politiky. Rodinnej politiky. Rodinná politika je podpora tých občanov, ktorí sú schopní, zdraví postarať sa o seba, ale v období starostlivosti o deti sú naozaj zrazu ohrození chudobou, je to možné. Mať deti je rozhodnutie, ktoré zahŕňa viditeľné priame a nepriame náklady, a nárast týchto nákladov sa považuje za jeden z faktorov pôrodnosti. Priame náklady si vieme všetci predstaviť, je to jedlo, doprava, oblečenie, vzdelanie, zariadenie domácnosti. Náklady na prvé dieťa sú často väčšie ako na ďalšie deti.
Nepriame náklady zahŕňajú čas, ktorý zväčša matky venujú starostlivosti o deti. Tento faktor - a to by som rada opakovala aj na tejto pôde - je v našej spoločnosti a zo strany štátu nedocenený. Ženy naozaj šetria náklady. Ženy, ktoré vychovávajú deti, šetria náklady, ktoré by na výchovu musel vynakladať štát. Rodinná politika teda má ochrániť rodiny pred rozkladom a chudobou. Štát funkčné rodiny potrebuje. Štát potrebuje funkčné rodiny. Každý štát potrebuje mladých ľudí, ktorí sa odvážia mať deti. Už do volieb hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sme šli s volebným programom rodinnej politiky. Takmer všetky vyspelé krajiny čelia problému klesajúcej pôrodnosti. Budem to neustále opakovať, Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európskej únii a naša vláda nemá vo vládnom programe koncept rodinnej politiky. Slovensko má dokonca najnižšiu pôrodnosť aj medzi štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá združuje 34 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta. Pôrodnosť u nás dlhodobo klesá a v súčasnosti je okolo 1,34 dieťaťa na ženu.
Aj keď pôrodnosť a formovanie rodiny sú záležitosťou súkromnej sféry každého človeka, mnohé krajiny už začali vyvíjať politiky, ktoré by uľahčili mladým ľuďom založenie rodiny. Krivka pôrodnosti sa začala zvyšovať v tých krajinách, v ktorých prijímajú konkrétne opatrenia, napríklad Francúzsko. Tam sa zvyšuje pôrodnosť preto, že prijali množstvo nástrojov. Jedná sa o služby, zvýšené miesta v škôlke, nástroje na zosúladenie rodiny a práce, ale aj zvyšovanie finančných príspevkov a nové finančné príspevky. Takto to začali robiť aj v susedných krajinách, v Poľsku a v Maďarsku. Napríklad je veľmi zaujímavé, že v Maďarsku zvyšujú príspevky veľmi významne práve pri druhom a veľmi významne pri treťom dieťati. Napríklad rodinné prídavky sú na prvé dieťa okolo 40 eur, ale na tretie dieťa sú už 209 eur. Daňové úľavy pre rodiny sú, pri prvom dieťati daňová úľava vo výške 33 eur, ale pri treťom dieťati 322 eur. Samozrejme, že sú tam aj ďalšie a ďalšie nástroje, zosúladenie rodiny a práce, rozvoj jaslí a podobne.
Chcem pripomenúť, aby sa niekto... (zvonenie telefónu a ruch v sále), aby sa niekto nebál, že, že chceme zvýhodňovať nejako rodiny, ktoré sú možno nie príliš zodpovedné práve, práve pri prijímaní detí alebo pri rozhodnutiach, koľko detí budú mať. Všetky tieto finančné výhody v Maďarsku aj v iných krajinách viažu na zamestnanie rodičov. Naozaj ide o podporu funkčných rodín.
Kedy konečne začneme teda prijímať aj v Slovenskej republike takéto opatrenia? Mala by to robiť vláda, takéto návrhy v prospech rodiny by mala prinášať vláda, bohužiaľ, ako som povedala, programové vyhlásenie neobsahuje koncept rodinnej politiky, a preto tieto návrhy prinášame my z opozície. Nie sú to populistické návrhy a nie sú, lebo sú to, nie sú to vymyslené návrhy totiž. Sú to podnety od žien, ktoré, a rodín, ktoré zažívajú takúto situáciu. V tomto prípade, pri tomto návrhu sú to podnety od žien, ktoré presne toto zažívajú alebo zažili. Z rôznych dôvodov majú dieťa už po, ďalšie dieťa už po dvoch rokoch dosiahnutia veku toho prvého dieťaťa, pretože chcú mať aj možno nižší vekový rozdiel medzi súrodencami, ale mnohé mi hovoria aj o tom, že práve preto, aby nastúpili do práce, aby sa postarali o tieto deti súčasne, naraz v jednom období, a môžu potom nastúpiť do práce. Preto ich treba podporiť, nie znevýhodňovať a diskriminovať.
Áno, návrh nášho zákona, návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vieme však, že projekt Hodnota za peniaze odkrýva obrovské možnosti obrovských úspor, ak sa bude konečne nakladať s verejnými financiami hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Nehovoriac o tom, že pán minister financií tiež všetkým nám tvrdí, že Slovensko je v dobrej ekonomickej kondícii. Teda kedy, ak nie teraz, pozerať na rodiny, pozerať na matky, pozerať na deti.
Chcem vám povedať, že ženy, s ktorými som o tomto našom návrhu rozprávala, a verím, že aj, aj vôbec rodiny na Slovensku sa budú pozerať aj pri hlasovaní, ako budeme hlasovať a ako na nich myslíme.
Ďakujem vám.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj. Nie je v sále.
Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Tak dnes už bolo pomerne dosť povedané. Trend vývoja na Slovensku zrejme z veľkej časti záleží na nás všetkých. Či sme praví, či sme ľaví, je potrebné sa zamyslieť nad tým, že na 100 detí dnes pripadá 88 dôchodcov. A to je už číslo, ktoré stojí za zamyslenie.
Čo sa týka nášho hnutia, tak si uvedomujeme, že je potrebné vytvoriť súbor zákonov. A prečo ich predkladáme a budeme predkladať, je, aby sa na jednej strane zlepšila kvalita života tých ľudí, na druhej strane aby sa naozaj zvrátil ten demografický, tá demografická krivka, ktorá v súčasnosti Slovensko vedie až možno k takej krajnosti, že raz bude ten náš aj tak slovenský národ, ktorý je malý, veľmi maličký, a bude problém s celkovom, celkovo finančným udržať, udržať túto krajinu pohromade. Samozrejme nehovorím o desiat..., o desať rokov, o dvadsať rokov, hovorím o niekoľko desiatok rokov, kedy sa môže stať, že slovenský národ bude mať problém. Okrem ekonomických dôsledkov, keďže sa venujem dlhodobej starostlivosti, a kde naozaj hrozia, už teraz vlastne je problém v I. dôchodkovom pilieri, okrem týchto ekonomických dôsledkoch, a to dlhodobej starostlivosti o starých ľudí a odkázaných, narastá ďalší problém. Stáva sa nám, že ľudia sa nám presídľujú z určitej časti Slovenska, už dnes existujú miesta na Slovensku, spravidla je to severovýchod Slovenska, kde žijú už len starí ľudia, o ktorých sa tam nemá kto postarať. To znamená, mladí odchádzajú za prácou buď do iných regiónov Slovenska, alebo teda mimo krajinu ako takú. Z toho dôvodu vzniká nový fenomén, ktorý už neráta s nejakou solidaritou medzi generácie, ale, naopak, tlačí na štát, aby sa o týchto starých ľudí postaral. Dnes je prírastok obyvateľstva už len v 36 okresoch Slovenska zo 79 okresoch. V roku 2035 by mali pribudnúť obyvatelia už iba v desiatich okresoch. To znamená, že naozaj ten trend je nastavený zle, a preto musíme pripraviť súbor zákonov, ktoré nebudú prioritou jedného ministerstva, ako hovorila kolegyňa, ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, ale budú súčasťou oblasti rôzne, rôznych ministerstiev, aby sme zabezpečili také podmienky, aby sa rodina sama rozhodla, že to dieťa chce prijať, aj tretie dieťa, aj štvrté, nie 1,2, ako je to teraz.
Od začiatku volebného obdobia naše hnutie ponúkalo zákony práve cez prierez ministerstiev. Ja poviem príklad. Išlo o vlastne predĺženie materskej dovolenky z 34 na 52 týždne, a taktiež aby sa zvýšila výška vymeriavacieho základu pre výpočet.
Čo sme chceli tým dosiahnuť? Aby sa mamka rozhodla prijať prvé dieťatko, keď má ešte nižší, keď má ešte nižší vek, lebo čím rodí tá rodička neskôr, tak jednak má zdravotné komplikácie, jednak je s tým problém, že sa rozhodne pre tretie dieťa, a to už vlastne nerieši tú demografickú krivku. Ak hovorím o tej prierezovosti, chcem povedať, že zároveň sme navrhli zákon, tzv. laznícky, ktorý by mohol pomôcť práve mladým ľuďom, ktorí sa opätovne dostanú do možno časti, kde je vysídľovanie, a dokáže tá mladá generácia zapustiť svoje korene a začne medzigeneračná vlastne výmena starostlivosti o týchto seniorov.
Preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý teraz predkladáme, je súčasťou takých, takého kľúčového obdobia pre naše hnutie a to je obdobie rodiny do troch, do troch rokov veku života, ale následne budeme predkladať aj ďalšie zákony, kde budeme zohľadňovať vývoj rodiny ako takej.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Gaborčákovej, že spomenula aj chudobu a ekonomickú zraniteľnosť rodín, a ako vieme podľa správy o sociálnej situácii, tak riziko chudoby rodín s deťmi je neproporcionálne vysoké. A nejedná sa len o Slovensko, ale je to rovnaké pre všetky, všetky členské krajiny OECD.
Najväčšie riziko chudoby je v prípade, ak jeden rodič nepracuje. Vtedy je 18 %, no a ak obaja rodičia nepracujú, tak je to 66 %, čo je vysoko nad priemerom ostatných rodín. A výskumy takisto ukázali, že hneď po narodení, prípadne do tretieho roku života dieťaťa je riziko chudoby najväčšie, keďže jeden rodič prestáva pracovať. Podiel osôb ohrozených chudobou vo viacdetných domácnostiach sa ešte aj zvyšuje, a preto si myslím, že tento návrh mojich kolegýň je veľmi dobrý, pretože sa zameriava najmä na ohrozenú skupinu obyvateľstva, a budem veľmi rada, keď nájde podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
Nech sa páči.