11. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, pani verejná ochrankyňa práv opäť raz využila svoje právo vyplývajúce z § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv a predložila Národnej rade mimoriadnu správu, ktorá sa v tomto prípade týka skutočností svedčiacich pre závažné porušenie základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov.
Na tomto mieste by som možno doplnila kolegu poslanca Galka, ktorý začal hovoriť o spôsobe prerokovania vo výboroch. Aspoň krátku chvíľku teda dovoľte aj tomuto sa povenovať. Začala sa rokovať správa verejného ochrancu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv na ľudskoprávnom výbore. Prebehla silná diskusia, o podrobnostiach možno netreba hovoriť. Ale čo možnože je dobré povedať, že tiež som mala pocit, že tie zistenia sú také, že nebude problém stretnúť sa naprieč koalíciou, opozíciou o tom, že zistenia by mohli byť pretavené do skutočných opatrení v zmysle zmeny zákona. Preto sme aj do pôvodného opatrenia navrhli, do pôvodného uznesenia alebo do uznesenia predloženého Národnej rade navrhli aj požiadavku na vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh novely zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v súlade s odporúčaniami uvedenými v mimoriadnej správe verejného ochrancu práv. A rovnako sme chceli vládu požiadať, aby predložila návrh zákona, ktorým sa zriadi nezávislý orgán vyšetrovania policajných postupov a postupov iných štátnych orgánov voči fyzickej osobe, pri ktorých je podozrenie na neoprávnené použitie sily, mučenie, kruté a neľudské zaobchádzanie.
Zároveň na tomto výbore podala doplňujúci návrh aj pani kolegyňa Natália Blahová o uskutočnení poslaneckého prieskumu. Po prednesení tohto uznesenia sa strhla dosť vášnivá diskusia a videli sme, že záujem o prijatie takéhoto uznesenia naprieč politickým spektrom, bohužiaľ, nie je. Ale čo ma veľmi prekvapilo, poslanci neboli ochotní zobrať správu ani na vedomie. To bolo pre mňa veľmi prekvapujúce. Namiesto toho si vyžiadali, čo majú na to právo a aj sme to odsúhlasili napokon, vyžiadať správu od ministerstva vnútra, akoby postoj ministerstva vnútra k tejto správe. Následne správa prišla do stanovenej lehoty. Mali sme rokovať, pokračovať v prerušenej rozprave k mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv a stalo sa, že poslanci vládnej koalície rokovanie výboru pre ľudské práva, kde sme mali pokračovať vlastne pojednávaním o správe, ktorú si oni vyžiadali od ministerstva vnútra, odignorovali. Odignorovali vlastného ministra vnútra, jeho správu! Toto bolo pre mňa naozaj dosť prekvapujúce. To znamená, že z tohoto výboru ani platné uznesenie prijaté nebolo, a ak ste si všimli, v úvode som prečítala len informáciu. Pardon (rečníčka zašla na miesto spravodajcu), ospravedlňujem sa. Takže toľko len k procesu.
A budem pokračovať už tým, čo mám pripravené. Musím pripomenúť, že pani ombudsmanka je v tomto parlamente pravdepodobne poslednýkrát ako verejná ochrankyňa práv. Preto si dovolím aj v závere jej pôsobenia poďakovať za povýšenie inštitútu verejného ochrancu práv, za všetky jej aktivity, na ktoré sme neboli za jej predchodcu zvyknutí. A teraz nehodnotím to, že naozaj je pár otázok, v ktorých sa neviem možnože stretnúť alebo súhlasiť s pani ombudsmankou, ale musím uznať, že jej vlastná aktivita, otvorené oči na problémy tejto spoločnosti, je niečo, čo som vnímala a mnohí to vnímajú veľmi pozitívne. Viem, že nie pre všetkých je takáto iniciatíva pani ombudsmanky vítaná. A možno sa niektorým zdá, že ich oberá o čas.
Ja si, naopak, veľmi cením, že pani ombudsmanka vo svojom úrade, ktorý u nás nemá dlhú tradíciu, ukázala, že verejný ochranca práv nemusí byť len povinnou figúrkou, prípadne formálne splnenou úlohou, ktorou sa môžeme prezentovať pred medzinárodnými inštitúciami a dokumentovať rešpektovanie medzinárodných zmlúv a rešpekt k ľudským právam v našej republike. Pani doktorka Dubovcová ako ombudsmanka prejavila počas svojho funkčného obdobia naozajstný záujem o ľudí. Urobila, čo jej dovoľovali jej kompetencie, a ukazovala naozaj iniciatívny postoj a prístup k vlastným povinnostiam, ale – čo je najdôležitejšie – k problémom ľudí, najmä tých, ktorí sú zraniteľní a málokto sa o nich zaujíma. Za to jej chcem aj takto verejne poďakovať.
Tu by som možnože na margo poznámky pani poslankyne Vaľovej, ktorá sa bránila, že nie všetky podnety akoby; alebo nezaoberá sa všetkými vážnymi vecami v spoločnosti. Tu si naozaj treba uvedomiť, že pani ombudsmanka chráni občana voči verejnej moci, voči štátnej moci, štátnym úradom. Nie voči občanom navzájom.
V predloženej správe nám predkladá výsledky prieskumu, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. V rámci prieskumu zistila závažné veci, o ktorých referuje vo svojej správe a zároveň predkladá aj návrhy na ich odstránenie. Tu by som si dovolila pripomenúť, že naozaj každá správa, ktorá prišla do parlamentu, a nie každá správa, ktorá bola prerokovaná v parlamente, obsahovala vždy sadu odporúčaní pre jednotlivé ministerstvá, často s návrhmi aj legislatívnych zmien. A je mi veľmi ľúto, že tieto zmeny boli málokedy použité, využité na zlepšenie stavu.
V tejto súvislosti by som chcela oceniť, že sa pustila do prostredia, ktoré; v rámci tejto správy mimoriadnej, ktoré väčšinou málo poznáme. Naše predstavy si v tomto tvoríme podľa filmov alebo vôbec nie a ako je ľudskej povahe prirodzené, asi o tom ani nechceme rozmýšľať a veľa vedieť. Treba povedať, že toto prostredie iste nie je skleníkové a že samo môže viesť k nevhodným a ponižujúcim praktikám. Bohužiaľ, pocit moci a nadradenosti, ktorý môžu mať príslušníci policajných zložiek voči podozrivým a obvineným, ich môže viesť a často vedie k nevhodnému až krutému zaobchádzaniu. A určite to nechceme paušalizovať, toto moje tvrdenie.
Iste, prieskumom nemožno zistiť všetko, ale to, o čom referuje mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv, je naozaj alarmujúce. Ombudsmanka konštatuje, že slovenská polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom. Nechcem tu opakovať zistenia uvedené v správe, ktorú máte pred sebou, ale chcem povedať, že také prostredie, o ktorom správa pojednáva, veľmi málo môže slúžiť na to, aby viedlo k spravodlivosti či eliminácii násilia. Hovorím o tých priestoroch. Také prostredie potlačením ľudskej dôstojnosti na jednej strane a posilňovaním pocitu moci na druhej strane skôr asi vedie ku krutosti, k agresivite a k ďalšiemu násiliu.
Preto som bola veľmi zvedavá na stanovisko ministerstva vnútra k predmetnej správe, ktoré si vyžiadali poslanci vládnej koalície. Musím povedať, že to, čo mi v stanovisku ministerstva najviac chýbalo, je práve ľudský a najmä premýšľavý prístup. Stanovisko je písané veľmi nezainteresovaným a ľahostajným jazykom, je formálnym splnením nejakej povinnosti. Používa prázdne slová a frázy, na výhrady ku konkrétnym pochybeniam reaguje tým, že "má na zreteli" napríklad, prípadne "dbá na dodržiavanie", prípadné kroky "bude realizovať", ale nevedno kedy a kto a ako. Je naozaj iba ukážkou formalizmu a alibizmu.
Aj preto apelujem na kolegov poslancov, aby si naozaj pozorne prečítali správu verejnej ochrankyne práv a aby sme hľadali reálne cesty na nápravu.
Ako som spomenula, výsledkom rokovania výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo prijaté uznesenie ani na vzatie na vedomie. Okrem iného som ako spravodajkyňa k tomuto bodu navrhla uznesenia, ktoré som už v začiatku hovorila, o tom, aby bola predložená novela zákona o Policajnom zbore a zároveň, aby aspoň vláda začala rokovať alebo rozmýšľať, premýšľať o samostatnom nezávislom orgáne – inšpekčnom orgáne polície.
Vnímam ako veľmi pozitívnu požiadavku práve v tejto druhej časti uznesenia, ktoré nebolo prijaté, aby obsadený, aby orgán, teda ten inšpekčný orgán nezávislý nebol obsadený policajtmi, bývalými policajtmi alebo príslušníkmi iných zložiek, ktorých postupy by mal práve preskúmavať. Považujem za samozrejmosť, rovnako ako potrebu výslovne uviesť v zákone o Policajnom zbore konkrétne ustanovenia upravujúce spôsoby a postupy zakázané pri obmedzovaní osobnej slobody fyzickej osoby. Tiež myslím, že otázka poslaneckého prieskumu nemusí zaniknúť tým, že sa odrokovala, odrokovali, odrokoval bod na verejnom zasadaní Národnej rady. Aj naďalej budeme podporovať realizáciu poslaneckého prieskumu, ktorá by poslancom priblížila realitu bez prípadného podozrenia zo skresľovania situácie. Bolo by zaujímavé preskúmať také policajné stanice, ktoré neboli súčasťou prieskumu pani ombudsmanky. Ťažko povedať, či teda ale bude ochota takýto prieskum ešte následne schváliť.
Dovoľte mi teda ešte raz pani verejnej ochrankyni práv poďakovať nielen za túto jednu správu, za všetky správy, s ktorými prichádzala ako s mimoriadnymi správami, lebo všetky sa dajú považovať za správy s mimoriadnymi zisteniami. A zopakujem, že budem veľmi rada, keď úrad ombudsmana bude bratý naozaj na vyššiu váhu a bude s ním narábané ako s rovnocenným partnerom, pretože rovnocenný partner je.
Ďakujem vám ešte raz, pani verejná ochrankyňa práv, za vaše nasadenie. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Poprosím, pán Galko.

Ďakujem pekne.
Ja by som doplnil kolegyňu Jurinovú, že naozaj ja nechápem ten nezáujem zo strany vládnych poslancov, pretože obzvlášť v tom ľudskoprávnom výbore, lebo ten problém sa ťahá od roku 2009. My sa nijako nejakým spôsobom nevyviňujeme, však sme boli dva roky aj my vo vláde, alebo rok a pol. To znamená, toto je naozaj vec, kde by sa mali spojiť sily a malo by sa to dať nejakým spôsobom dohromady.
Na skompromitovaného a sprofanovaného ministra vnútra Kaliňáka je vôbec zbytočné sa odvolávať a o ňom sa baviť, lebo to, že jeho ignorujú poslanci ľudskoprávneho výboru, jeho ignoruje už úplne každý. Jeho ignoruje už úplne každý a v podstate aj v tomto prípade on na začiatku normálne sprosto klamal. On hovoril, že tam boli úradníci z Bruselu a že to tam kontrolovali. Až potom, keď sa naňho zatlačilo, tak vyšiel s pravdou von, s tým, že kontrolovali niečo iné a tie priestory im poriadne ani neukázali a tak ďalej a tak ďalej. Bolo to určite tak, pani ombudsmanka. A je to klamár, obyčajný bohapustý klamár a to, že je to klamár a že klamal, dokazuje aj to, že teraz už v tom stanovisku v tom ďalšom vydali, že už to budú teda len niekoľko hodín používať. Zo začiatku hovorili, že nie, že všetko je v poriadku, aj úradníci z Bruselu to povedali. Teraz už len niekoľko hodín. To znamená, že jednoducho naňho sa nejak spoliehať je úplne zbytočné.
Ja k tomuto, keď stihnem, tak vystúpim aj v ústnej rozprave, ale tiež by som tých posledných 20 sekúnd využil na to, aby som vám, pani ombudsmanka, úprimne poďakoval za to, čo ste urobili. A chcem vás vyzvať, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie o tom, že nebudete kandidovať, pretože si myslím, že ste odviedli kusisko, kusisko dobrej práce, a ja by som bol veľmi rád, keby ste toto rozhodnutie prehodnotili a keby ste kandidovali znova.
Ďakujem vám veľmi pekne za vašu robotu.

Skúsime stihnúť tie faktické ešte podľa priebehu.
Pán Kotleba.

Vážená pani kolegynka, ja som si vypočul vaše vystúpenie a ja som si aj prečítal celú tú predmetnú správu. Musím povedať, že s niektorými vecami sa dá súhlasiť a vieme sa s tým stotožniť, ale z celej tej správy aj zo samotného uvedenia ombudsmanky vychádza, že je to absolútne neobjektívna, jedným smerom potiahnutá záležitosť a teraz ide o to, že ktorým smerom. Nemyslím teraz SMER ako tú politickú stranu.
Ombudsmanka dnes, keď prišla do pléna teda, tak svoje vystúpenie začala čím? Začala príbehom o chudiatkach cigáňoch, ktorých, ktorým všetci ubližujú a ktorí, chúďatka, museli odtiaľto odísť až do Bruselu a oni tam ostali a možno sa ani nevrátia, čo by bola určite škoda pre Slovensko. A, žiaľ, celá tá správa vychádza z toho, že vždy tí policajti zlí, agresívni ubližujú hlavne chúďatkám cigánom, ktorí proste za nič nemôžu a stávajú sa iba terčom svojvôle polície. Ani slovo o tom, že by sa takéto nejaké prípadné správanie dotýkalo aj ostatných ľudí, ostatných obyvateľov Slovenskej republiky, ani slovo o tom, že by sa to dotýkalo aj nejakých politických oponentov, ani slovo o tom, že by sa to jednoducho dotýkalo aj niekoho iného. Stále iba tí cigáni. A to sa proste nedá akceptovať, to sa nedá akceptovať. Policajti zlí, cigáni dobrí. Jednoducho toto je vec, ktorá nám na tom vadí. Neviem, prečo je to také, pretože aj to uvedenie nemuselo byť také jednostranné, nemuselo tam byť ten úvod o tých cigánoch a mohlo to byť úplne viac, povedzme si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Jurinovej za vystúpenie a zároveň by som chcela aj ja využiť príležitosť, takto vo faktickej poznámke sa poďakovať za činnosť verejného ochrancu práv.
Činnosť verejného ochrancu práv je dôležitá z toho hľadiska, že chráni práva občanov. Je to funkcia, je to ústavný činiteľ, na ktorého sa môžu obracať občania, ktorých práva sú porušované. A naozaj to, čo sa tu dialo aj za tohto, aj za predchádzajúceho volebného obdobia, kedy správy boli permanentne ignorované zo strany poslancov, žiadne opatrenia neboli prijímané na základe správ, pritom to boli kvalitné a systémové opatrenia. Je mi z toho smutno, lebo je to vlastne ignorácia občanov, ktorí sa s dôverou na túto inštitúciu obrátili. A v podstate v našej krajine ani podobný inštitút nemáme ako verejný ochranca práv, ktorý by sa takto priamo zastával práv utláčaných občanov.
Takže myslím si, že k úcty k tejto funkcii a teraz naozaj hovorím, že je jedno, či súhlasíme so závermi alebo nesúhlasíme, z úcty k tejto funkcii by sme tu mali sedieť a tie opatrenia minimálne by sa malo hĺbkovo o nich diskutovať a mali by mať nejaké pokračovanie. Mala by ich preberať vláda. Mali by sme sa nimi zaoberať na výbore. Nie si ich len tak vypočuť a v podstate na ne zabudnúť. Je to urážka občanov.

Poslanec Krajniak.

Na úvod by som chcel povedať, že ja osobne považujem inštitút ombudsmana v ústavnom systéme Slovenskej republiky za zbytočný a podľa našej stredoeurópskej ústavnej tradície by tie kompetencie alebo právomoci a úlohy, ktoré ombudsman vykonáva, pokojne mohla vykonávať kancelária prezidenta republiky, tak ako je to v našom ústavnom poriadku tradíciou.
Chcel by som tiež zareagovať na tú otvorenú otázku, pani poslankyňa Jurinová, keď ste hovorili o inšpekcii a o vašom návrhu, ako by mala byť riešená. Musím povedať, že v tomto s vami hlboko nesúhlasím, pretože takéto návrhy podľa mňa vyplývajú len z neznalosti toho, ako bezpečnostné zložky štátu fungujú. Za oveľa lepší návrh považujem to, čo navrhuje aj súčasný minister vnútra. To znamená, ak existuje pochybnosť o tom, že by inšpekcia konala nezávisle v niektorých prípadoch, a taká pochybnosť môže existovať, urobme odvolacím orgánom k rozhodnutiam inšpekcie branno-bezpečnostný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako odvolacím orgánom voči rozhodnutiam NBÚ je výbor na to zriadený, čiže výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Myslím si, že toto by bol dostatočný nástroj na to, aby zaručil, že ak dôjde k zlyhaniu ľudského faktora, ak niekto inšpekciu sa pokúsi zneužiť, tak výbor Národnej rady bude mať dostatočnú kompetenciu, aby takéto rozhodnutie zrušil, nariadil nové prešetrenie. Môže mať aj ďalšie právomoci, ktoré by zaručili to, že inšpekcia bude robiť to, čo má.

Pani poslankyňa Dubačová.