11. schôdza

Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na všetko, iba snáď na jednu vec.
Pani kolegyňa, už dnes ste v poradí druhá, ktorá pracovala s materiálom môjho študenta a kolegu Peťa Kubinu. V podstate ste citovali to isté a musím povedať, že ste to citovali troška, troška aj s tým omylom, ktorý to obsahuje. Chcem vás na to iba upozorniť. Peťo tam spomínal tú vec, že vlastne aj činy, ktoré neboli trestnými činmi podľa vtedajšieho práva, sa dajú stíhať, ak sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami alebo dohodami. A musím vám povedať, že tam asi to bolo myslené troška ináč, pretože tie činy, na ktoré sa vzťahovala amnestia, boli trestnými činmi aj vtedy, keď sa udiali, to znamená vražda, zavlečenie, odpočúvanie, prípadne vloženie trebárs drogy za účelom začatia trestného stíhania. To všetko boli trestné činy aj v čase, keď sa udiali. Takže je to ďalší dôvod iba preto, aby sme sa vlastne nemohli oháňať práve tou retroaktivitou, ktorá by prípadne mohla tomu brániť otvoriť túto vec znova.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, nech sa páči, môžte reagovať.

K pánovi poslancovi Kotlebovi, ja sa vôbec nebránim tejto diskusii, ako keby ste to navrhli, nemám problém o tom diskutovať, dnes o tom reč nebola a ako nemala som pocit, že proste treba hovoriť o Kováčových amnestiách, ale ak to bude na stole a ak sa to spojí s Mečiarovými amnestiami, vôbec nemám problém sa k tomu vyjadriť. A k tomu, že som to čítala, viete čo, nefunguje mi pamäť, verte mi, ako celé som si to písala teraz v kancelárii, takže naozaj sú to teda moje slová. To, čo bolo odcitované z analýzy, bolo odcitované z analýzy, čo som teda aj uviedla. Vôbec nemajte žiadnu pochybnosť, že ma niekto zásobuje nejakými kalibrami, nepotrebujem to naozaj.
A pán poslanec Kresák, je fajn, že ste ho učili, ja som povedala, že nie každý právnik sa úplne narovnako vydarí, ale, a ja sa veľmi teším na vaše vystúpenie. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj druhýkrát vystúpiť k téme jednak deklarácie a zároveň aj zrušenia amnestií, ktoré sú v poradí už ôsmykrát predkladané do Národnej rady.
V tom prvom vystúpení som sa viac možnože zamerala na taký morálny apel, na porovnanie s tým, čo chce dosiahnuť deklarácia v porovnaní s tým, čo chceme dosiahnuť zákonom. Poukázala som na ten rozdiel a možno zbytočne vznešené slová, ktoré sú použité v deklarácii, ale ich účinok bude takmer nulový.
Mnohým nám ide práve o to, aby sa Mečiarove amnestie, t. j. amnestie udelené bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta v roku 1998, zrušili. Neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je určite také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré má byť založené na úplne prirodzenej spravodlivosti a slušnosti. A nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.
No keď sa pozrieme na práve spomínané amnestie premiéra Mečiara, ktorý len v tej dobe vykonával len niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, vyvoláva to veľké podozrenie, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov, ktoré súvisia práve so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia. Tie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali práve štátne orgány. Na tejto trestnej činnosti sa pravdepodobne podieľali zamestnanci štátu. Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a aj slušnosti. Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike. Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré už boli predložené, a vlastne boli predkladané od roku 2011, ktoré sú obsahovo identické, hovoria len o tom, že naozaj niekto má veľký záujem tutlať veci.
Verejnosť je aj dnes po toľkých rokoch stále presvedčená o tom, že Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť poriadne únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s tým súvisia. Ale tzv. Mečiarove amnestie ostávajú napriek tomu v právnom poriadku Slovenska po dnes. Najhoršie je, že nie iba ostávajú, ale ony účinne bránia pokračovaniu vyšetrovania, aj únosu Kováča ml., ale aj vraždy pána Remiáša.
Mečiarove amnestie bránia objasneniu zločinov napriek tomu, že desaťročia uplynulé od zločinov nevyvrátili podozrenia z účasti štátnych orgánov na týchto trestných činoch, skôr naopak. Vo veci vraždy dokonca médiá v apríli tohto roka publikovali, že sa prihlásili aj noví svedkovia svedčiaci o politickom pozadí zločinu, ale tzv. Mečiarove amnestie môžu spravodlivosť opäť zastaviť. Ja stále verím tomu, že neni medzi nami žiaden poslanec, ktorý by si neprial, aby sa dovyšetrovali tieto skutky a tieto činy.
Možnože treba pripomenúť, že ani takto koncipovaný zákon nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Má možnože pozitívny sociálny vplyv, ale najmä má veľký pozitívny vplyv na svedomie každého jedného poslanca. Mečiarove amnestie zaviedli nebezpečný precedens. Nimi naozaj nastal rozklad právneho štátu. Pre mňa sú Mečiarove amnestie v nesúlade s právom a pokiaľ niečo nebolo v súlade s právom, je našou povinnosťou tento akt zrušiť.
Právo udeľovať amnestie je v právomoci prezidenta a nezabúdajme, že Mečiar bol poverený zastupovať prezidenta v niektorých veciach. Čo je to za zachovávanie právnej istoty, na ktorú tu niektorí vyzývajú. Ideme obhajovať, tak ako to dnes vidíme, pána Bašternáka alebo iných jemu podobných alebo právnu istotu, alebo chceme obhajovať právnu istotu, že občania sa domôžu spravodlivosti voči štátnej moci?
Pre mňa je smutné, že škatule sa začali hýbať až po smrti pána prezidenta. Doteraz akoby prezerali jeho túžbu o nastolenie spravodlivosti a až im memoriam idú odsúdiť akt zavlečenia občana Slovenskej republiky i amnestie touto vládou.
Boli predstavené aj pozmeňovacie návrhy. A som veľmi zvedavá ako, alebo teda neviem, či už pán Budaj predstavil druhý pozmeňovací návrh, ale som zvedavá, ako sa postaví aj vládna koalícia k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli a budú prednesené v súvislosti s deklaráciou.
Chcem sa spýtať, že či naozaj chýba odvaha koalícii a čo ich vedie k tomu, že chcú kryť a prekrývať takéto činy. Deklaráciou, akú ste predstavili, chcete, aby sa témou Mečiarových amnestií hádam išlo niekde do stratena? Ale to myslím, že nie je riešenie. Preto chcem vyzvať poslancov vládnej koalície, aby najmä podporili zákon o zrušení Mečiarových amnestií.
Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca, pardon, pán predkladateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto si nemôžem nechať ujsť.
Dámy a páni, ktorí ste v sále a ktorých zaujíma príbeh týchto ľudí, týchto ľudí, ktorí boli obeťou studenej vojny z 90. rokov, studenej vojny o smerovanie Slovenska. Ja viem, nebola tu taká vojna, ako v bývalých štátoch Juhoslávie, kde sú masové hroby. Ale to, že zločincov z 90. rokov súdi haagsky súd a haagsky tribunál, má hlboké opodstatnenie a tvorí aj pre tie štáty novú šancu pre budúcnosť. Tvorí pre celú Európsku úniu šancu, že spravodlivosť nie je možné udusiť spiknutím v jednom z členských štátov Európskej únie.
Dámy a páni, ja prednesiem pozmeňujúci návrh do deklarácie, ktorá ale ak nemá byť iba falošným placnutím veslom do vody, musí byť spojená aj s vôľou zrušiť, zrušiť Mečiarove amnestie. Preto už vopred avizujem pánovi spravodajcovi, že pri hlasovaní pokiaľ neprejde návrh, ktorý už v predošlej diskusii predložil poslanec Dostál, pozmeňujúci návrh, tak ho prosím, aby o mojom pozmeňovacom návrhu nedal, nedal hlasovať, pretože neprajem si, aby sa potom taká deklarácia, ktorá má slúžiť iba na zalepenie očí pozostalých po Remiášovi, ktorými sme svojím spôsobom my všetci, my všetci sme aj pozostalí po Michalovi Kováčovi a po tejto rane demokracie, ktorá sa pred našimi očami stala.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vystúpenie...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ešte nie.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Jaj, pardon. Ja som si myslel, že ste skončili. (Povedané s úsmevom.)
Nech sa páči, môžete pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Do deklarácie navrhujem za podmienky, že prejde doplňujúci návrh návrhu deklarácie, ktorý predkladá pani Zimanová, Dubačová a Dostál, navrhujem doplniť: "Text deklarácie sa v druhom odseku doplní vetou: Ako aj trestných činov, ktoré súviseli so zavlečením Ing. Michala Kováča, mladšieho." Tým chcem do tejto deklarácie dostať aspoň takto implicitne vraždu Róberta Ramiáša, ktorá bez všetkých pochybností je práve takým trestným činom, ktorý nebol vyšetrený a jeho vinníci neboli odhalení práve pre tieto amorálne amnestie. Je nevyhnutné, aby v prípade, že chce Národná rada vyjadriť nad niečím poľutovanie, nevynechala práve prípad vraždy Róberta Remiáša, aby v tejto forme ho spomenula.
Text deklarácie ďalej, vážené poslankyne a poslanci, chcem doplniť o odsek, ktorý by znel: "Amnestie vtedajšieho predsedu vlády vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili potrestaniu vinníkov zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997." Tento návrh aj s podpismi 17 poslancov, ktorí ho spolu so mnou predkladajú, odovzdávam. Odovzdal som ho aj na sekretariáte a ako som už zdôraznil, spájam ho s tým, že prosím, aby ho pán spravodajca predložil iba v tom prípade, že prejde doplňujúci návrh spomínaných dvoch poslankýň a poslanca, v ktorom sa dopĺňa znenie, že Národná rada by touto deklaráciou potom vyjadrila vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Ešte raz, dámy a páni, toto je vizuálna pomôcka asi 10 x 12,5 cm (rečník prezentuje plénu obrázok) a predsa predstavuje príbeh vyše dvadsiatich rokov, pred ktorými vyhasol život 26-ročného človeka, ktorý uhorel v ťažkých bolestiach, žiaľ, zaživa v osobnom aute ako obeť atentátu temných síl, ktoré sa snažili v 90. rokov zabrániť vyšetreniu únosu Michala Kováča mladšieho.
Tento skromný a na tejto fotografii už starší muž (rečník prezentuje plénu fotografiu) je náš prvý prezident, ktorý čakal dvadsať rokov na vyjadrenie tejto snemovne. Nielenže amnestie sú amorálne, podlé, špinavé, ktoré deklaruje deklarácia. Čakal na spravodlivosť, nie na placebo, ale na otvorenie dverí pre spravodlivosť. Veľakrát som s ním o tom hovoril a on, teraz pred pár minútami som hovoril s Annou Remiášovou, matkou zavraždeného mladého muža. Obaja mali naozaj na mysli to isté. Minulosť nikto nevráti a najmä Anne Remiášovej nikto nevráti jej milovaného syna, ale aj ona hovorí: "Ja toto robím a čakám na nastolenie právneho štátu. To je všetko, čo od Národnej rady žiadam. Nechcem žiadne odškodné, ale ani falošné slová." Falošné ospravedlnenie, ktoré by nebolo sprevádzané právnym aktom, aby sa otvorili v Národnej rade dvere vyšetrovaniu a potrestaniu vinníkov únosu a vraždy.
Vedený dobrou vôľou predložil som teda, vážené dámy a páni z koalície, návrh doplňujúceho uznesenia, ktoré myslím, že vhodným spôsobom vylepšuje návrh deklarácie, ak ju myslíte vskutku ako cestu a súčasť zrušenia amnestií. Lebo vskutku by bolo na mieste a urobili sme to aj pri minulom predkladaní zrušenia amnestií, že samotné to administratívne zrušenie je sprevádzané aj vyjadrením nejakého hodnotového postoja a tým by bolo práve toto vyjadrenie poľutovania nad tým, že Slovenská republika ako mladý štát a jej inštitúcie sa nechali vtiahnuť do organizovaného zločinu. Preto jedno bez druhého je celkom iné a najmä deklarácia bez samotnej podstaty, bez nápravy veci, čiže bez zrušenia amnestií je celkom zbytočná.
Preto ani môj pozmeňovací návrh, prosím, aby nebol hlasovaný v prípade, ak by mala byť prijatá zbytočná a vlastne klamajúca deklarácia na zavedenie tých pozostalých a na zavedenie nás všetkých, ktorými sme priamo či nepriamo žili s týmto príbehom.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Myslím si, že je vysoko vhodné v tomto type rozpravy takpovediac personalizovať niektoré momenty kauzy, ktorej čelíme. Oba, obe vizuálne pomôcky, oba dva príklady, obidve zainteresované osoby jednoducho k tejto rozprave patria. Áno, aj z hľadiska pamiatky pána prezidenta Kováča by sa mali poslanci a poslankyne tohto pléna zamyslieť, akým spôsobom sa k vyrovnaniu a k spriechodneniu spravodlivosti, resp. vyrovnaniu cez nespravodlivosti, ktorú Mečiarove amnestie spôsobili, je možno aj prejavom úcty voči zosnulému pánovi prezidentovi a rovnako to vnímam aj voči matke, ktorá dve dekády čaká, akým spôsobom sa volení zástupcovia, resp. toto plénum postaví k výzve a k vyrovnaniu sa s minulosťou. Preto vítam, že možno jeden z posledných rečníkov, ktorý mohol použiť vizuálne pomôcky, boli použité vhodne a takpovediac spersonalizovaný moment vyrovnania sa s minulosťou je presne to, čo ste mali, pán poslanec, dúfam, na mysli.

Pán poslanec Marček.