11. schôdza

Prepáčte. Pani poslankyňa, prosím vás, nemohli by ste upozorniť pána poslanca Baránika, že v čase, keď sa tieto udalosti diali, som nebol členom SNS? Som bol v opozícii proti Mečiarovému hnutiu a že som zažil aj veci, o ktorých sa tu hovorí, z druhej strany, nie z tej koaličnej, ktorú vy tak tu vehementne napádate. A v tom 94., piatom, som bol presvedčený podobne ako vy o tom, že ten výklad, ktorý je daný alebo všeobecne prijímaný tuto celým tým auditóriom, že je pravdivý. Ale musím povedať, že skúsenosti ma naučili, že asi mal pravdu ten múdry rabín, ktorý povedal, že všetko môže byť ináč.
A preto by som chcel povedať jednu vec. Myslím, že to povedal Machiavelli, ktorý odporučil nevracať sa k starým krivdám, pretože poškodených neodčiníš a nové krivdy narobíš. Ja osobne si myslím, že táto vec je už tak stará, že za chvíľu bude patriť historikom a tí historici budú vedieť povedať o tom omnoho viac a omnoho presvedčivejšie výpovede, ako tuto tí presvedčení ľudia, ktorí absolútne nepochybujú o svojich pravdách na čele s pánom prezidentom Kiskom, ktorý aj na pohrebe nebohého Kováča povedal, že tu existoval nejaký zločinecký režim. No ja si myslím, že zločinecké režimy jestvujú medzi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne sa vyjadriť a pridávam sa k pani poslankyni a ku všetkým poslancom tejto snemovne, ktorí apelujú: zrušme nemorálne Mečiarove amnestie. Vyrežme tento nádor z našej spoločnosti, rakovinu, ktorá každému na Slovensku komunikuje, že mocný v tejto krajine môže všetko, aj keď je to nemorálne.
Pani poslankyne, páni poslanci, odhodlajme sa urobiť tento historický krok, ktorý je nevyhnutné urobiť. Keď to neurobíme dnes, jedného dňa to určite urobia iní namiesto nás. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kotleba.

Pani poslankyňa Dubačová, vo vašom vystúpení zaznelo mnohokrát také, také tie tvrdenia o slušnosti, úcte a podobných veciach. Ja musím povedať za náš klub, že my a priori nemáme problém so zrušením Mečiarových amnestií, ale už keď to tu bolo minule v parlamente, tak sme to hovorili a musím to povedať teraz znova. My chceme len to, aby ten meter sa použil na všetkých rovnako. Takže zrušme Mečiarove amnestie, ale zrušme aj amnestiu udelenú druhým slovenským prezidentom Michalom Kováčom svojmu synovi. Zrušme ich naraz. To znamená, my to podporíme v prvom čítaní, ale v druhom čítaní len za tej podmienky, že bude, bude tento návrh rozšírený o zrušenie amnestie druhého slovenského prezidenta Michala Kováča. Ďakujem.

Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem pekne. Ja teda ďakujem za faktické poznámky. Ja by som len chcela ešte dopovedať, teda možno všetkým, že aj pán premiér povedal, že udelenie amnestií je morálny suterén. A tým nám vlastne povedal, že ich udelenie nie je spravodlivé, to je odkaz. A chcela by som sa ešte vrátiť k tomu Gustávovi Radbruchovi, právnikovi uznávanému. V podstate vychádza z premisy, že právo pozostáva z troch hodnôt: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. A všetky tieto tri hodnoty musia byť v rovnováhe. Ak medzi nimi rovnováha nie je, môže nám podľa Radbrucha vzniknúť zákonné neprávo. A my sme povinní vlastne teraz napraviť všetky krivdy, máme tú možnosť zrušiť Mečiarove amnestie a konečne sa vysporiadať s touto minulosťou. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský, ktorý tu nie je, stráca poradie.
Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi len krátko, pretože už tu veľa vecí odznelo a ja teda môžem len povedať, že som vďačný za to, čo tu aj z úst opozičných poslancov odznelo na túto tému, na tieto dve témy, ktoré tu máme, jednak deklarácia a jednak zrušenie amnestií. Ja práve to, o čom sa tu bavíme, mi nedá nevystúpiť a nepovedať k tomu len pár ďalších slov.
Ešte by som chcel nadviazať na kolegu Hrnka, ktorý vlastne povedal, že už to je tak staré, že už to pôjde do zabudnutia. A osobne si myslím, že toto je práve tá tragédia, že opäť je tu niečo, čo nechávame zostarnúť a proste až do takého momentu, kedy už o to nikto nemá záujem. Ale v skutočnosti to tak nie je. Občania Slovenskej republiky, ľudia pozerajú a čakajú na to, kedy sa na Slovensko vráti spravodlivosť, ktorá platí pre všetkých.
A práve aj táto deklarácia, a ja vám z nej prečítam, pretože hneď prvé vety sú úplne úžasné v tom, ako si protirečia s tými ďalšími, ktoré nasledujú. Takže tá deklarácia hovorí, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho. Tu samo, vlastne Národná rada deklarujeme, že dlhodobo, deklarujeme, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie. Toto je jasný signál, ktorý tu my deklarujeme, že áno, stále si to ľudia uvedomujú, deklarujeme to, že sú z toho znepokojení, to, že to bolo neobjasnené a nepotrestané. A čo ideme urobiť? Ideme len zadeklarovať, že odsudzujeme tento skutok. Ale my v tej prvotnej formulácii hovoríme, že ľudí neznepokojuje len to, že sme ho neodsúdili. Ich znepokojuje to, že to je neobjasnené a nepotrestané. Čiže táto deklarácia je nedostatočná z tohto dôvodu, pretože v úvode jasne má ambíciu reagovať na situáciu v slovenskej spoločnosti, ale skutkom to nedokazuje. Čiže tu jednoznačne chýba a môžeme si povedať, že buď tu chýba odvaha alebo je to proste iba narýchlo ušité a v skutočnosti to má byť ignorácia, pretože práve tu oceňujem to, že pán Budaj opäť prináša, iniciuje vlastne tú myšlienku zrušenia amnestií, pretože to je skutočný skutok, ktorý môže navrátiť nielen právnosť tohto štátu, ale môže navrátiť nádej ľuďom, že áno, na Slovensku sa dočkáme jedného dňa situácie alebo teda nie situácie, prostredia, v ktorom spravodlivosť platí pre všetkých. A preto v tejto deklarácii chýba to, že nielenže teda odsudzujeme vybrané akty, aleže žiadame vyšetrenie, žiadame spravodlivosť, žiadame objasnenie a apelujeme na vládu, aby tak konala.
Takže toto len opäť potvrdzuje, že potrebujeme zrušenie amnestií, pretože ja si osobne pamätám tú dobu vlády Vladimíra Mečiara, pána Vladimíra Mečiara a naozaj to bola veľmi, keď to tak poviem jednoducho, divoká éra. Už som bol dospelý, áno, už som bol v tom čase dospelý a pamätám si presne tie praktiky, ktoré jeho vládnutie uvoľnili do fungovania spoločnosti a boli to praktiky, ktoré boli naozaj, ktoré by sme tu už nikdy nechceli. A myslím si, že aj tí, ktorí sa vtedy pohybovali či už v podnikateľskom prostredí alebo asi v podnikateľskom, to viem tak najviac posúdiť, by tieto praktiky už určite nechceli.
Takže ja len na záver poviem, že práve vtedy, keď pán Vladimír Mečiar bol vo vláde, sa hazardovalo s dôverou občanov. Dnes takouto deklaráciou opäť hazardujeme s dôverou občanov, pretože vidíme, že tá dôvera je veľmi silne naštrbená a už, ako by som povedal, visí na poslednom vlásku, ktorá práve táto deklarácia môže byť tými nožnicami, ktorý ten vlások odstrihne a my môžeme úplne stratiť dôveru ľudí v to, že na Slovensku bude niekedy právny štát.
Ďakujem.

Na vystúpenie poslanca s faktickými poznámkami nikto.
Takže pán poslanec Grendel, nech sa páči, ako ďalší vystupujúci v rozprave.