11. schôdza

Ďakujem pekne. Ja teda ďakujem za faktické poznámky. Ja by som len chcela ešte dopovedať, teda možno všetkým, že aj pán premiér povedal, že udelenie amnestií je morálny suterén. A tým nám vlastne povedal, že ich udelenie nie je spravodlivé, to je odkaz. A chcela by som sa ešte vrátiť k tomu Gustávovi Radbruchovi, právnikovi uznávanému. V podstate vychádza z premisy, že právo pozostáva z troch hodnôt: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. A všetky tieto tri hodnoty musia byť v rovnováhe. Ak medzi nimi rovnováha nie je, môže nám podľa Radbrucha vzniknúť zákonné neprávo. A my sme povinní vlastne teraz napraviť všetky krivdy, máme tú možnosť zrušiť Mečiarove amnestie a konečne sa vysporiadať s touto minulosťou. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi len krátko, pretože už tu veľa vecí odznelo a ja teda môžem len povedať, že som vďačný za to, čo tu aj z úst opozičných poslancov odznelo na túto tému, na tieto dve témy, ktoré tu máme, jednak deklarácia a jednak zrušenie amnestií. Ja práve to, o čom sa tu bavíme, mi nedá nevystúpiť a nepovedať k tomu len pár ďalších slov.
Ešte by som chcel nadviazať na kolegu Hrnka, ktorý vlastne povedal, že už to je tak staré, že už to pôjde do zabudnutia. A osobne si myslím, že toto je práve tá tragédia, že opäť je tu niečo, čo nechávame zostarnúť a proste až do takého momentu, kedy už o to nikto nemá záujem. Ale v skutočnosti to tak nie je. Občania Slovenskej republiky, ľudia pozerajú a čakajú na to, kedy sa na Slovensko vráti spravodlivosť, ktorá platí pre všetkých.
A práve aj táto deklarácia, a ja vám z nej prečítam, pretože hneď prvé vety sú úplne úžasné v tom, ako si protirečia s tými ďalšími, ktoré nasledujú. Takže tá deklarácia hovorí, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho. Tu samo, vlastne Národná rada deklarujeme, že dlhodobo, deklarujeme, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie. Toto je jasný signál, ktorý tu my deklarujeme, že áno, stále si to ľudia uvedomujú, deklarujeme to, že sú z toho znepokojení, to, že to bolo neobjasnené a nepotrestané. A čo ideme urobiť? Ideme len zadeklarovať, že odsudzujeme tento skutok. Ale my v tej prvotnej formulácii hovoríme, že ľudí neznepokojuje len to, že sme ho neodsúdili. Ich znepokojuje to, že to je neobjasnené a nepotrestané. Čiže táto deklarácia je nedostatočná z tohto dôvodu, pretože v úvode jasne má ambíciu reagovať na situáciu v slovenskej spoločnosti, ale skutkom to nedokazuje. Čiže tu jednoznačne chýba a môžeme si povedať, že buď tu chýba odvaha alebo je to proste iba narýchlo ušité a v skutočnosti to má byť ignorácia, pretože práve tu oceňujem to, že pán Budaj opäť prináša, iniciuje vlastne tú myšlienku zrušenia amnestií, pretože to je skutočný skutok, ktorý môže navrátiť nielen právnosť tohto štátu, ale môže navrátiť nádej ľuďom, že áno, na Slovensku sa dočkáme jedného dňa situácie alebo teda nie situácie, prostredia, v ktorom spravodlivosť platí pre všetkých. A preto v tejto deklarácii chýba to, že nielenže teda odsudzujeme vybrané akty, aleže žiadame vyšetrenie, žiadame spravodlivosť, žiadame objasnenie a apelujeme na vládu, aby tak konala.
Takže toto len opäť potvrdzuje, že potrebujeme zrušenie amnestií, pretože ja si osobne pamätám tú dobu vlády Vladimíra Mečiara, pána Vladimíra Mečiara a naozaj to bola veľmi, keď to tak poviem jednoducho, divoká éra. Už som bol dospelý, áno, už som bol v tom čase dospelý a pamätám si presne tie praktiky, ktoré jeho vládnutie uvoľnili do fungovania spoločnosti a boli to praktiky, ktoré boli naozaj, ktoré by sme tu už nikdy nechceli. A myslím si, že aj tí, ktorí sa vtedy pohybovali či už v podnikateľskom prostredí alebo asi v podnikateľskom, to viem tak najviac posúdiť, by tieto praktiky už určite nechceli.
Takže ja len na záver poviem, že práve vtedy, keď pán Vladimír Mečiar bol vo vláde, sa hazardovalo s dôverou občanov. Dnes takouto deklaráciou opäť hazardujeme s dôverou občanov, pretože vidíme, že tá dôvera je veľmi silne naštrbená a už, ako by som povedal, visí na poslednom vlásku, ktorá práve táto deklarácia môže byť tými nožnicami, ktorý ten vlások odstrihne a my môžeme úplne stratiť dôveru ľudí v to, že na Slovensku bude niekedy právny štát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Každý z nás môže mať svoj citát. Odporcovia zrušenia amnestií môžu citovať Machiavelliho, ja budem citovať Henryka Sienkiewicza, poľského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, ktorý povedal: "Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať." Tento jeho citát udrie každému do očí, kto vkročí do budovy archívu bezpečnostných zložiek v Českej republike v Prahe. Ide o inštitúciu, ktorá je, dalo by sa povedať, porovnateľná archívu nášho Ústavu pamäti národa.
Takže kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Pozná Slovenská republika svoju minulosť v kauze únosu Michala Kováča mladšieho? Je dnes dostatočne preukázané, že syna slovenského prezidenta zavliekli násilím do cudziny naše štátne orgány? Naše štátne orgány? Nie. Chýba k tomu trestnoprávna bodka, spravodlivá bodka. Vyšetrovanie bolo ukončené, obžaloba bola podaná, chýba však rozsudok kvôli Mečiarovým amnestiám.
Z vyšetrovania vyplýva, že únos zorganizovala slovenská tajná služba, že jej riaditeľ telefonicky podával informácie o priebehu akcie privatizérovi blízkemu vtedajšiemu premiérovi Mečiarovi. A dokonca na úrade vlády sa v ten deň na dvadsať až tridsať minút osobne stretol s Vladimírom Mečiarom medzi štyrmi očami. A čo na toto všetko hovorí Vladimír Mečiar? Všeličo. Najmä, že s tým nemá nič spoločné, že to bolo všetko inak, že vie poskytnúť riaditeľovi SIS alibi, že on osobne má záujem na vyšetrení únosu a tak ďalej a tak ďalej. No výborne, tak poďme zrušiť tie amnestie. Je to dokonca ešte aj v záujme Vladimíra Mečiara a všetkých, ktorých slovenská verejnosť roky asi neprávom obviňuje, že zorganizovali akt štátneho teroru. Pomôžme tomu Mečiarovi, Lexovi a ostatným sa očistiť.
Dámy a páni, tí, ktorí odmietate hlasovať za zrušenie amnestií, vravíte, že to právne nie je možné. Tak to je zaujímavé. Inokedy, keď sa to hodí, vravíte, že my tu nie sme sudcovia, že my tu nie sme vyšetrovatelia. Tak prečo to teraz neplatí? Veď ak nie je možné zrušiť amnestie, nechajme to najprv na prezidenta Kisku, či tento návrh podpíše. Alebo to nechajme na súdy, aby povedali, či bolo alebo nebolo možné amnestie zrušiť. A viete, čo si myslím ja? Že tie Mečiarove amnestie sa zrušiť dajú. V opačnom prípade by nikto nehľadal výhovorky, prečo tie amnestie tu v Národnej rade nezrušiť.
A na záver sa už len krátko vrátim k tomu, čo som povedal na úvod. Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Obávam sa, že kým nepotrestáme najhrubšie zneužitie štátnych orgánov v našich novodobých dejinách, budeme odsúdení si našu minulosť zopakovať. Kým budú platiť Mečiarove amnestie, každá jedna garnitúra v tomto štáte bude môcť veselo zneužívať svoju moc s vedomím, že sa jej aj tak nikdy nič nestane.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Grendel, predpokladám, že keď ste boli blízko Lipšica, že patríte medzi veriacich. Viete, ono je ľudská spravodlivosť a je spravodlivosť vyššia, božská. Ľudskú spravodlivosť je možné dosiahnuť len právnymi krokmi. Božská spravodlivosť je absolútna, aspoň pre nás veriacich, a nespochybniteľná. Ale môžem vám povedať jednu vec. V histórii bolo obrovské množstvo pokusov urobiť Božie kráľovstvo na zemi a presadiť spravodlivosť tam, kde patrí božská spravodlivosť, ľudskú spravodlivosť. Všetky tieto pokusy skončili hekatombami mŕtvych, zničených životov, zničených osudov. Nevydávajme sa touto cestou. Nechajme toto historikom, oni o tom, história o tom vyriekne taký súd, ktorý bude taký tvrdý pre všetkých zúčastnených, pre tých, čo dávali amnestie synom i pre tých, čo dávali amnestie iným. Takže ja v princípe z tohto dôvodu nemôžem túto záležitosť podporiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Hrnko, ja vôbec nemám krvavé oči, absolútne. A teda, keď pán Mečiar a ostatní tvrdia, že to bolo všetko inak, nech sa to preukáže. Nebráňme tomu, aby sa to preukázalo. To je celé.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, titulok môjho vystúpenia je úplne jednoznačný. Nepovedala som to ja, nepovedal to ani ten pán, od ktorého som si to požičala, ale predsa tak urobím, a znie: "Z bezprávia nemôže vzniknúť právo." Istá časť môjho vystúpenia bude prepožičaná z analýzy uznávaného právnika pána Petra Kubinu, aby mi tu potom niekto nevyčítal, že stredoškoláčka s maturitou fušuje medzi tými, ktorí o práve niečo vedia. Srdečne pozdravujem kolegu. (Potlesk.)
Ak je potrebné vysporiadať sa s extrémnymi prípadmi nespravodlivosti a materiálneho bezprávia, je prípustné zasiahnuť aj do inak posvätných princípov právnej istoty či zákazu retroaktivity. Nehovoriac o tom, že podľa právnych analýz, konkrétne aj podľa právnej analýzy pána Petra Kubinu, zrušeniu Mečiarových amnestií a začatiu trestného stíhania nebráni požiadavka zákazu retroaktivity, pretože v zmysle článku 7 odseku 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tento zákaz nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie konania, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo síce zákonom dovolené, ale bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. To civilizovanými národmi by som chcela podčiarknuť.
Ako som už povedala, medzi vami, kolegyne, kolegovia, je množstvo právnikov. Niektorí sa vydarili viac, iní menej, ale všetci isto viete, že právo má okrem formálnej, teda písanej a zverejnenej stránky, aj svoju materiálnu, nepísanú podstatu. A tou je spravodlivé usporiadanie vzťahov v spoločnosti. Materiálnu podstatu pri akomkoľvek právnom akte, zákone alebo rozhodnutí štátneho orgánu zistíme tak, že si odpovieme na úplne elementárnu otázku: Aký cieľ sa daným právnym aktom sledoval? Samozrejme, že ak tento cieľ smeruje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, dá sa povedať, že právny akt je v súlade s materiálnou podstatou práva. Teda je právom ako takým.
Opýtajme sa túto elementárnu otázku pri Mečiarových amnestiách. Aký cieľ sledovali Mečiarove amnestie? Ja tvrdím a dúfam, že sa tu nájdu viacerí takí, ak už nikto iný, tak minimálne pán navrhovateľ, myslím pána Budaja, že Mečiarove amnestie sledovali v tomto prípade celkom opačný cieľ, viedli k nespravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, zaviedli veľmi nebezpečný precedens. A ja tvrdím, že tam niekde sa začal rozklad tohto právneho štátu, ktorý úspešne pokračuje počas ďalšej Ficovej vlády. Umožnili zločincom, ktorí si objednali únos prezidentovho syna, a my vieme, kto to bol, ktorí nariadili únos prezidentovho syna a my vieme, kto to bol - to je okrem iného aj ten, ktorý úspešne chudol v Afrike - a ktorí nakoniec vykonali únos prezidentovho syna, aby za tento otrasný čin neboli potrestaní. A len na nás záleží, či tam vsunieme slovko nikdy neboli a nikdy nebudú potrestaní, alebo nie.
Z tohto sa dá celkom jednoznačne usúdiť, že Mečiarove amnestie sú v absolútnom nesúlade s materiálnou podstatou práva, ergo, sú v nesúlade s právom. Našou povinnosťou, ak vieme pomenovať, že niečo nebolo v súlade s právom, je, aby sme tento právny akt zrušili, aby sme dali možnosť spravodlivosti prejaviť sa. Ich nesúlad, teda nesúlad Mečiarových amnestií s materiálnou podstatou práva sa dá dokázať aj tým, že právo udeľovať amnestiu patrí výlučne prezidentovi republiky ako hlave štátu. Tieto sporné amnestie však neudelil prezident republiky disponujúci plnou demokratickou legitimitou pre výkon tejto funkcie, pretože takú legitimitu je možné získať iba zvolením v riadnych prezidentských voľbách. A či už teda priamou voľbou alebo - ako to bolo v tom čase - voľbou v parlamente. Mečiar ich udelil ako zastupujúci prezident.
Tí, ktorým vyhovujú Mečiarove amnestie, zvyknú argumentovať princípom zachovania právnej istoty. Ja predpokladám, že sa ešte takýchto vystúpení dočkáme, podľa teda toho, kto sa prihlásil do diskusie a kto sa ešte prihlási aj s faktickými poznámkami. Takže vy argumentujete tým, že je potreba zachovať právnu istotu. Ale ja sa pýtam: Právnu istotu koho? Zločincov? Pravdepodobne, pretože Mečiarove amnestie ako akt celkom isto ignorujú právnu istotu poškodených, obhajujú výlučne právnu istotu tých, ktorí stáli na opačnej strane. To znamená gaunerov.
Všetci tí, ktorí budete hlasovať proti zrušeniu Mečiarových amnestií, majte na pamäti, že tým budete chrániť právnu istotu zločincov a šliapať po právnej istote obetí takého otrasného činu, akým bol násilný únos Michala Kováča mladšieho. Mečiarove amnestie predstavujú porušenie článku 18 deklarácie OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou číslo 47/133 prijatou 18. decembra v roku 1992. Článok 18 deklarácie OSN stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu.
Dámy a páni, je preto našou povinnosťou, nie právom, nie možnosťou, pričiniť sa o ich zrušenie. Ako všetci asi viete, nový premiér a zastupujúci prezident v časoch minulých Mikuláš Dzurinda sa pokúsil zrušiť Mečiarove amnestie rozhodnutím o amnestii číslo 375/1998 zo dňa 8. decembra ´98. Toto rozhodnutie však vtedy vyvolalo spor o výklad ústavy, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že súčasťou práva prezidenta udeliť amnestiu nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už zverejnené v Zbierke zákonov. Lenže problém je, že viacerí aj z vás, aj od niektorých ústavných právnikov som to počula, že od tohto rozhodnutia Ústavného súdu odvodzujú všetky aktuálne prezentované argumenty o údajnej nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií. Musíme si ale povedať - a tak to vidí uznávaný právnik pán Peter Kubina -, že to je zavádzajúci argument, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu hovorí len o tom, že amnestie nemôžu byť zrušené rozhodnutím prezidenta. Možnosťou ich zrušenia ústavodarným orgánom formou ústavného zákona sa Ústavný súd vôbec nezaoberal.
Novela rokovacieho poriadku, ktorou ste, teda vládna koalícia, ohli ústavu, nezaručí slušnosť tohto zákonodarného zboru. Ako slušný by tento parlament vstúpil do histórie, ak by raz a navždy odstránil bezprávny, protiprávny akt Mečiarových amnestií a spriechodnil spravodlivosť.
Lenže pozrime sa, čo sa reálne deje a čo sa reálne stane. Všetci ako sme tu, myslím, vieme, že zrušenie Mečiarových amnestií jednoducho neprejde, nebude sa konať. Namiesto toho nám tu podsúvajú ďalší akt, ktorý svedčí o rozklade právneho štátu, ktorý svedčí o tom, že premiér tejto krajiny šliape po parlamentnej demokracii. On ako premiér tejto krajiny, on ako predseda vlády ide diktovať parlamentu naše vlastné uznesenie, pán JUDr. Fico. A nakoniec nemá ani toľko odvahy, aby za ten bezduchý paškvil prišiel do parlamentu orodovať on sám. Pošle ministerku spravodlivosti, pošle pani ministerku spravodlivosti. Bol by to vskutku akt nanajvýš trápny aj pre pani ministerku spravodlivosti, nebyť toho, že jej strana si zachová aspoň akú-takú tvár tým, že podľa toho, čo som počula, dnes zahlasujú za zrušenie amnestií. Zvyšok koalície ale nie. Takže nebuďme naivní. Zrušenie amnestií, ako som povedala, sa konať nebude. Musia si poistiť, že ku zrušeniu amnestií nedôjde a namiesto toho chcú prijať niečo, čo má hodnotu smradu vo vesmíre.
Dôvod, prečo SMER nemôže dopustiť zrušenie Mečiarových amnestií, je ten, že SMER nie je nič iné, len smutným pokračovateľom HZDS. Nie všetci zo SMER-u, samozrejme, česť výnimkám, ale minimálne všetci gauneri zo SMER-u a tých je tam požehnane na čele s tým, ktorý vám velí. Pretože SMER založili a držia pri živote špinavými peniazmi tí, ktorí ich špinavým spôsobom získali počas Mečiarovej éry. Mečiarovi ľudia, tak ako si dnes hovoríte Bašternákovi, že naši ľudia, tak Mečiar mal celú suitu špinavcov, ktorí stáli za ním počas privatizácie. To boli zase jeho ľudia. Lenže problém je, že tieto dve množiny sa spojili do jednej veľkej množiny. A tí vás dnes držia pri živote aj napriek vašim 23 %.
Pozrime sa, kto patrí medzi zakladateľov, resp. najväčších investorov SMER-u. Juraj Široký, Harvard, Chemolak, Duslo Šaľa a tak ďalej, prepojený s Lexom. Jozef Brhel, niekdajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva, Korinex, IT sektor riadil Kaliňáka a Počiatka. Ján Gabriel, Ivan Kiňo, Vladimír Pór, samozrejme osôbka pán Fedor Flašík, akokoľvek sa chce dnes zo všetkého vyviniť a akokoľvek sa dnes ospravedlňuje posmrtne pánovi prezidentovi Kováčovi a samozrejme sú tam potom menšie mená, Slavomír Hatina, Miroslav Výboh, aby som nezabudla. Takže k otázke, prečo dnes Ficovi tak vehementne záleží na tom, aby Mečiarove amnestie neboli zrušené, sa dá povedať iba to, že sa bojí o svojich ľudí. Pretože jeho ľudia sú bývalí Mečiarovi ľudia.
A nie, ja ani náhodou netvrdím, že tento balík, tento exkluzívny balík V.I.P. person, ktoré som vymenovala, majú niečo s únosom Michala Kováča ml. To ani náhodou, to by som si nedovolila tvrdiť. Lenže problém je, že keby ste náhodou posadili do väzenia tých, ktorí naozaj uniesli Michala Kováča ml., a všetci vieme o kom hovoríme, ten by mohol začal rozprávať, tak ako začal rozprávať nakoniec Mikuláš Černák. Tiež niekoľko rokov hnil v base, kým si otvoril ústa a začal ukazovať prstom na jednotlivých väčších aktérov, na tých, ktorí zadávali príkazy, koho zavraždiť, koho uniesť a podobne. To sú celkom slušné ročníky, ktoré by ste si teda mohli pamätať, na roky 90., na to, akým spôsobom, akým drzým a vulgárnym bola zneužívaná vtedy Spravodajská informačná služba pod vedením Lexu. Ako špehovali ľudia, ako chodili s kamerami, ako si ich natáčali, ako si natáčali všetky mítingy, ja myslím, že aj pán Bugár si to pamätá, akým spôsobom pod Lexom pracovala Spravodajská informačná služba. Kedykoľvek opozícia mala akýkoľvek míting, protestnú akciu, alebo prišli len prehovoriť k ľudom, napríklad aj pred voľbami, vždy sa za každým tučnejším stromom našiel nejaký špinavý siskár, ktorý si ich tam natáčal. Ja vám garantujem, že Ivan Lexa má šuplík plný takýchto materiálov. Materiálov, ktoré dokážu skompromitovať aj tie osoby, o ktorých som hovorila. Aj tie osoby z toho V.I.P. balíčka, ktorý dnes živia SMER. A toto je to riziko pre premiéra Fica, že keby išiel do basy ten, kto nariadil uniesť Michala Kováča ml., kto riadil celý únos Michala Kováča ml., kto ho nakoniec uniesol, že si tým zašpinil ruky, keby títo ľudia skončili v base, je otázka času, kedy začnú rozprávať. A toto je váš reálny problém. A preto k zrušeniu Mečiarových amnestií ani dnes, ani dovtedy, kým bude vo vláde SMER, nedôjde.
Viete, čo je omerta? Omerta je časť etického kódexu mafie, podľa ktorého je člen organizácie povinný voči polícii a úradom zachovávať mlčanlivosť o všetkých aktivitách organizácie a jej členoch, aj keby sa malo jednať o jeho nepriateľa. Poučenie tohto zákona mlčania býva trestané smrťou. Smrť bola a býva najčastejšie vykonaná luparou. To je skrátená brokovnica. A broky boli a sú posypávané soľou.
Dámy a páni, o trestnosti smú rozhodnúť iba súdy. Kým nezrušíme Mečiarove amnestie, budeme živiť iba domnienky a podozrenia. Lenže verejnosť, ktorú tu my zastupujeme, sa musí dozvedieť pravdu. Preto je našou povinnosťou, nie možnosťou, zrušiť Mečiarove amnestie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dá sa s vami súhlasiť, aj keď ste to čítali, ale asi ste si to teda zosobnili, len ja mám takú otázku, prečo zase ani raz neodznela otázka, čo s Kováčovými amnestiami? Prečo sa tomu tak vyhýbate? Prečo jedny amnestie áno a druhú nie? Prečo to nevieme spojiť? Potom naozaj aj v spoločnosti je názor taký, že niekto to chce nejakým spôsobom znásilniť, keď to musím tak povedať, pritom keby sme to spojili, aj jednu amnestiu aj druhú, absolútne transparentné a si myslím, že úplne, úplne férové a spravodlivé. Čiže len toto jedno nechápem, že prečo sa to nikdy nespomenie, aj táto druhá verzia? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na všetko, iba snáď na jednu vec.
Pani kolegyňa, už dnes ste v poradí druhá, ktorá pracovala s materiálom môjho študenta a kolegu Peťa Kubinu. V podstate ste citovali to isté a musím povedať, že ste to citovali troška, troška aj s tým omylom, ktorý to obsahuje. Chcem vás na to iba upozorniť. Peťo tam spomínal tú vec, že vlastne aj činy, ktoré neboli trestnými činmi podľa vtedajšieho práva, sa dajú stíhať, ak sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami alebo dohodami. A musím vám povedať, že tam asi to bolo myslené troška ináč, pretože tie činy, na ktoré sa vzťahovala amnestia, boli trestnými činmi aj vtedy, keď sa udiali, to znamená vražda, zavlečenie, odpočúvanie, prípadne vloženie trebárs drogy za účelom začatia trestného stíhania. To všetko boli trestné činy aj v čase, keď sa udiali. Takže je to ďalší dôvod iba preto, aby sme sa vlastne nemohli oháňať práve tou retroaktivitou, ktorá by prípadne mohla tomu brániť otvoriť túto vec znova.
Ďakujem.

K pánovi poslancovi Kotlebovi, ja sa vôbec nebránim tejto diskusii, ako keby ste to navrhli, nemám problém o tom diskutovať, dnes o tom reč nebola a ako nemala som pocit, že proste treba hovoriť o Kováčových amnestiách, ale ak to bude na stole a ak sa to spojí s Mečiarovými amnestiami, vôbec nemám problém sa k tomu vyjadriť. A k tomu, že som to čítala, viete čo, nefunguje mi pamäť, verte mi, ako celé som si to písala teraz v kancelárii, takže naozaj sú to teda moje slová. To, čo bolo odcitované z analýzy, bolo odcitované z analýzy, čo som teda aj uviedla. Vôbec nemajte žiadnu pochybnosť, že ma niekto zásobuje nejakými kalibrami, nepotrebujem to naozaj.
A pán poslanec Kresák, je fajn, že ste ho učili, ja som povedala, že nie každý právnik sa úplne narovnako vydarí, ale, a ja sa veľmi teším na vaše vystúpenie. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj druhýkrát vystúpiť k téme jednak deklarácie a zároveň aj zrušenia amnestií, ktoré sú v poradí už ôsmykrát predkladané do Národnej rady.
V tom prvom vystúpení som sa viac možnože zamerala na taký morálny apel, na porovnanie s tým, čo chce dosiahnuť deklarácia v porovnaní s tým, čo chceme dosiahnuť zákonom. Poukázala som na ten rozdiel a možno zbytočne vznešené slová, ktoré sú použité v deklarácii, ale ich účinok bude takmer nulový.
Mnohým nám ide práve o to, aby sa Mečiarove amnestie, t. j. amnestie udelené bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta v roku 1998, zrušili. Neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je určite také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré má byť založené na úplne prirodzenej spravodlivosti a slušnosti. A nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.
No keď sa pozrieme na práve spomínané amnestie premiéra Mečiara, ktorý len v tej dobe vykonával len niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, vyvoláva to veľké podozrenie, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov, ktoré súvisia práve so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia. Tie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali práve štátne orgány. Na tejto trestnej činnosti sa pravdepodobne podieľali zamestnanci štátu. Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a aj slušnosti. Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike. Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré už boli predložené, a vlastne boli predkladané od roku 2011, ktoré sú obsahovo identické, hovoria len o tom, že naozaj niekto má veľký záujem tutlať veci.
Verejnosť je aj dnes po toľkých rokoch stále presvedčená o tom, že Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť poriadne únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s tým súvisia. Ale tzv. Mečiarove amnestie ostávajú napriek tomu v právnom poriadku Slovenska po dnes. Najhoršie je, že nie iba ostávajú, ale ony účinne bránia pokračovaniu vyšetrovania, aj únosu Kováča ml., ale aj vraždy pána Remiáša.
Mečiarove amnestie bránia objasneniu zločinov napriek tomu, že desaťročia uplynulé od zločinov nevyvrátili podozrenia z účasti štátnych orgánov na týchto trestných činoch, skôr naopak. Vo veci vraždy dokonca médiá v apríli tohto roka publikovali, že sa prihlásili aj noví svedkovia svedčiaci o politickom pozadí zločinu, ale tzv. Mečiarove amnestie môžu spravodlivosť opäť zastaviť. Ja stále verím tomu, že neni medzi nami žiaden poslanec, ktorý by si neprial, aby sa dovyšetrovali tieto skutky a tieto činy.
Možnože treba pripomenúť, že ani takto koncipovaný zákon nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Má možnože pozitívny sociálny vplyv, ale najmä má veľký pozitívny vplyv na svedomie každého jedného poslanca. Mečiarove amnestie zaviedli nebezpečný precedens. Nimi naozaj nastal rozklad právneho štátu. Pre mňa sú Mečiarove amnestie v nesúlade s právom a pokiaľ niečo nebolo v súlade s právom, je našou povinnosťou tento akt zrušiť.
Právo udeľovať amnestie je v právomoci prezidenta a nezabúdajme, že Mečiar bol poverený zastupovať prezidenta v niektorých veciach. Čo je to za zachovávanie právnej istoty, na ktorú tu niektorí vyzývajú. Ideme obhajovať, tak ako to dnes vidíme, pána Bašternáka alebo iných jemu podobných alebo právnu istotu, alebo chceme obhajovať právnu istotu, že občania sa domôžu spravodlivosti voči štátnej moci?
Pre mňa je smutné, že škatule sa začali hýbať až po smrti pána prezidenta. Doteraz akoby prezerali jeho túžbu o nastolenie spravodlivosti a až im memoriam idú odsúdiť akt zavlečenia občana Slovenskej republiky i amnestie touto vládou.
Boli predstavené aj pozmeňovacie návrhy. A som veľmi zvedavá ako, alebo teda neviem, či už pán Budaj predstavil druhý pozmeňovací návrh, ale som zvedavá, ako sa postaví aj vládna koalícia k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli a budú prednesené v súvislosti s deklaráciou.
Chcem sa spýtať, že či naozaj chýba odvaha koalícii a čo ich vedie k tomu, že chcú kryť a prekrývať takéto činy. Deklaráciou, akú ste predstavili, chcete, aby sa témou Mečiarových amnestií hádam išlo niekde do stratena? Ale to myslím, že nie je riešenie. Preto chcem vyzvať poslancov vládnej koalície, aby najmä podporili zákon o zrušení Mečiarových amnestií.
Ďakujem pekne.