11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás v mene vlády Slovenskej republiky požiadať o odsúhlasenie skráteného legislatívneho konania pri prerokovávaní novely zákona 305/2013 o e-Governmente.
Ako iste viete, tri roky je v uvedenom zákone stanovená povinnosť, kedy k 1. 7. 2016 mali si všetci podnikatelia vybaviť prístup do svojich elektronických schránok, ktoré im štát k uvedenému dátumu aj zriadil. Napriek tomu, že táto skutočnosť je v zákone už tri roky a náš úrad samotnú lehotu predĺžil o ďalšieho pol roka, do 31. 12. 2016, k dnešnému dňu musím skonštatovať, že len niečo viac ako 25 % všetkých štatutárov právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri, si uvedenú povinnosť splnilo. Vzhľadom na to, že sa na nás samotní podnikatelia obrátili a požiadali vládu o predĺženie lehoty ešte o niekoľko mesiacov, požiadal som vládu, aby takéto predĺženie odsúhlasila a som veľmi rád, že vláda sa rozhodla vyhovieť a vyjsť v ústrety podnikateľom a vyhovieť im ešte šesťmesačnou dodatočnou lehotou a vzhľadom na to, že túto lehotu treba zmeniť k 1. 1. 2017, som rád, že vláda sa stotožnila aj s potrebou skráteného legislatívneho konania.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, aby sme nespôsobili škody samotným podnikateľom, ktorým hneď od 1. 1. 2017, ak nezmeníme zákon, môžu do schránok prísť rôzne zásadné dokumenty, ktoré môžu mať vplyv na chod a hospodársku činnosť ich spoločnosti, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tak ako vláda, aj vy podporili skrátené legislatívne konanie o tejto novele zákona a vyšli tak v ústrety podnikateľom Slovenskej republiky, ktorí nás oficiálne o predĺženie tejto lehoty žiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, tlač 338.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 350 z 1. decembra 2016 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov, tlač 338, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na 17. schôdzi výboru uznesením č. 59 zo 6. decembra 2016. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov, tlač 338.
Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Rady (pozn. red.: správne má byť Národnej rady) Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 338.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov, tlač 338, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh na skrátené legislatívne konanie. Opäť sú ohrozené základné práva a slobody, aspoň teda tak tvrdí vláda a musím uznať, že na rozdiel od tých predchádzajúcich prípadov, v tejto konkrétnej situácii mám aj ja pochybnosti, či to tak naozaj nie je, pretože ak si elektronickú schránku aktivovalo iba niečo okolo 25 % právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri, tak to naozaj môže byť problém a naozaj môžu byť ohrozené ich procesné práva. Čiže budem tento návrh kritizovať, ale moja kritika bude miernejšia ako obyčajne.
Dokonca si myslím, že je možné, že sú naplnené aj ďalšie dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a to síce, že štátu potenciálne hrozia značné hospodárske škody, ak to chápeme v širšom slova zmysle a do toho štátu zahrňujeme aj tie podnikateľské subjekty, ktoré by mohli byť poškodené na svojich procesných právach a utrpieť v dôsledku toho, že nemajú aktivovanú elektronickú schránku, hospodárske škody a prípadne by si tie škody vymáhali od štátu.
To, čo ale vidím ako problém v návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že len v septembri sme nie skráteným legislatívnym konaním, ale normálnym konaním posúvali tú lehotu pre aktiváciu elektronických schránok. Robili sme to podľa môjho názoru aspoň zo začiatku ústavne sporným spôsobom, ktorý zaváňal retroaktivitou, potom sa našlo riešenie, ktoré bolo zrejme v poriadku, aj keď isté pochybnosti tam nepochybne ostali a teraz po troch mesiacoch máme tu znova, znova na stole návrh na ďalšie posunutie a ani to septembrové nebolo prvé, bolo, myslím, tretie celkovo, odkedy zaviedol štát povinnosť aktivovať elektronické schránky. Takže mne bola na začiatku sympatická tá snaha a to odvolávanie pána podpredsedu vlády, keď sa ujal tejto agendy, že už nebude ďalej posúvať termíny a teraz tá realita zrejme, zrejme ho presvedčila o tom, že asi sa to, asi sa to nedá, ale bolo by asi dobré, keby sme dostali nejaké vysvetlenie, že čo sa stalo, kto je za to zodpovedný, lebo tu nie sme, že sme neodhadli, čo sa udeje za dva roky, ale sme tu v situácii, že sme neodhadli, čo sa udeje v priebehu troch mesiacov.
Prečo, keď sme to posunuli iba do 1. 1. 2017, tak teraz to ideme zase posúvať? A bolo by teda aj dobré povedať, že aké chyby sa tam stali, alebo čo nevyšlo z tých zámerov, kde sú príčiny toho. A ďalšia otázka je, že či to bude stačiť, či ten posun zase o pol roka je dostatočný, alebo si tým zavaríme na ďalšie skrátené legislatívne konanie, keď niekedy v máji alebo júni budúceho roku budeme zasa o pol roka posúvať ten termín. Nebolo by lepšie potom dať dlhšiu lehotu a posunúť termín povedzme aspoň o rok? Alebo, a toto už nie je otázka, to je rečnícka otázka, nebolo by lepšie najprv štátnu správu poriadne pripraviť na to, aby plnohodnotne dokázala elektronicky komunikovať s fyzickými aj právnickými osobami a potom nechať na fyzické aj právnické osoby, aby dobrovoľne nabehli na elektronické služby, ktoré budú aj pre nich výhodnejšie, pohodlnejšie a lacnejšie, rýchlejšie a až potom, prípadne, keď bude celý systém funkčný, zaviesť povinnosť komunikovať so štátnou správou výlučne elektronicky? Keďže to bola rečnícka otázka, tak na túto otázku odpoveď neočakávam, ale na tie predchádzajúce otázky by som rád nejakú odpoveď počul.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len chcem upresniť vyjadrenie pána kolegu Dostála, a tých 24 % to nie je aktivovaných schránok, 24 % je len vydaných elektronických občianskych preukazov a väčšinou to platí, že kto si dá vydať elektronický občiansky preukaz, nedáva si aj aktivovať zaručene elektronický podpis, takže to neplatí akože jedno rovnaké číslo. Akurát som si stiahol pre istotu najnovšie čísla, ktoré uviedol register, je aktivovaných necelých 7 % schránok, pričom sa toto číslo zdvojnásobilo za posledný mesiac, takže naozaj podnikatelia by veľmi radi, ale najprv na to musíme mať vytvorené kapacity. Ďakujem.

Takže naozaj iba krátko, pretože ešte budeme mať aj rozpravu k samotnému zákonu. Na elektronické schránky bolo k dnešnému dňu minutých asi 50 mil. eur, ako pred chvíľkou aj Vlado Sloboda spomenul. Tých 24 %, ktoré sa uvádzajú práve v tej správe alebo v tom dôvode na to, prečo vláda prichádza teraz s takýmto návrhom, sa týka iba tých vydaných občianskych preukazov. Reálne aspoň jedno prihlásenie má k dnešnému dňu 27-tisíc právnických osôb. To je z množstva, ktorých sa to týka, to je 270-tisíc právnických osôb, naozaj iba veľmi malé číslo. Pohybujeme sa niekde tam, ako spomenul aj kolega.
Tento problém s termínom, odkedy má byť povinná aktivácia týchto schránok, sme mali už pred letom. Už pred letom sme prvýkrát rokovali v prvom čítaní o zmene zákona o e-Governmente, pričom vtedy to nešlo v skrátenom legislatívnom konaní, hoci malo ísť, pretože už k 1. 8. 2016 sme tam mali kolíziu, ktorú tu pán Pellegrini poriešil, myslím, že to bolo usmernením, kedy sa to celé posunulo na 1. 1. 2017. Teda posunul sa termín, dokedy musia mať povinne aktivované schránky. Neviem, či sa to teraz nedalo rovnakým spôsobom urobiť alebo teda či je to naozaj iba o tom, že je tu tlak aj zo strany podnikateľov a potrebujeme to mať aj legislatívne čisté, pretože len, len ja sa opäť obávam, aby sme tu nesedeli takto opäť pred letom budúceho roka a opäť sme v skrátenom legislatívnom konaní neposúvali ten termín.
Ten dôvod, ktorý je uvádzaný a častokrát aj prezentovaný, že zlyhali samotní podnikatelia, pretože si odložili práve tú aktiváciu, alebo nie aktiváciu, ale tie samotné občianske preukazy s čipom, že si o ne príliš neskoro požiadali a pochopiteľne tiež obstojí, ale na druhej strane sa pýtam, že či aj úrad vlády si splnil všetky povinnosti, keď sme sa v lete na komisii pre technologický rozvoj bavili práve o tom, že by bolo dobré zaslať možno nejaký list tým, ktorých sa to týka, tak vtedy ste nám to odsúhlasili, ste vraveli, že by to bol dobrý nápad. Ale sám viem, že takýto list prišiel iba nedávno asi tri týždne dozadu, čo je podľa mňa dva mesiace pred spustením tohto systému naozaj neskoro. A keď sme vtedy mali veľmi nízke číslo vydaných občianskych preukazov, tak sa to naozaj za ten čas nijako stihnúť nedalo. Čiže z mojej strany hlavne taká hlavná otázka, či naozaj sa jedná iba o zlyhanie podnikateľov a či aj vy si nepriznávate svoju účasť na vine.
Ďakujem.

Ďakujem pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu.
Keďže som počúval všetkých predrečníkov vrátane pána navrhovateľa, ale aj poslancov, ktorí sa pýtali niektoré otázky, skúsim teda opätovne, keďže veľmi správne, myslím, že Ondrej Dostál hovoril o tom, že či a kto zlyhal. Ja si myslím, že, a možno to bude paradox, že naozaj tu máme skrátené legislatívne konanie, pretože môžu nastať škody. Škody obrovského významu a toto sme predpokladali, keďže tento posun termínu, aby bolo jasné, o čom sa rozprávame, tento posun termínu sme tu nemali tak dávno, už to zažili aj noví páni poslanci a vtedy sme sa pýtali, či je posledný. A boli sme ubezpečení, že viac-menej áno, pretože prebehne masívna reklama alebo teda informačná kampaň a nebudeme sa musieť rozprávať o zavádzaní dátových schránok alebo zavádzaní, tak ako to ľudovo je pomenované, povinných štátnych e-mailov opäť.
Preto sa pýtame všetci a znova, či polročný termín bude stačiť, pretože asi máme viacerí plné schránky e-mailov od podnikateľského sektora o tom, že či štát zvládne vydať povestné čítačky. Ja mám len dnes tri e-maily o tom, že tento proces nemôže zbehnúť do 1. 1., pretože pri zmene občianskeho preukazu a najlepšej možnej vôli konateľov firiem, s ktorými má štát komunikovať povinne, to jednoducho z kapacitných dôvodov nestíha štát.
Čiže pán kolega Galek neobviňoval, ani rečnícky by som sa nepýtal, do akej miery zlyhali podnikatelia. Tuná jednoznačne zlyháva štát. Čiže neviem, kto obstaráva tie čítačky, ale jednoznačne napríklad na trnavskom úrade, môžem vám, pán navrhovateľ, tie e-maily preposlať, jednoducho ich nemali k dispozícii a ten čas na to, aby si mohli zabezpečiť vôbec tú najzákladnejšiu pomôcku na to, aby mohli so štátom elektronicky komunikovať, jednoznačne štát nezabezpečil.
Myslím si, že skrátené legislatívne konanie nateraz podporíme, pretože si myslím, že existujú škody, ktoré ale podnikateľom spôsobil štát. Aspoň tu si nalejme čisté víno a zamyslime sa nad tým a dúfam, že v priebehu prvého aj druhého čítania dostaneme odpoveď, či ten polročný termín stačí a či radšej si nepovieme tu opäť raz pravdu, že mala by byť vyššia časová kapacita, keďže sa tu deje povinné zavádzanie komunikácie so štátom.
Myslím si, že pri skrátenom legislatívnom konaní je asi potrebné povedať len toľko, a keď o tom teda budeme teraz hlasovať, tak majme na pamäti to, že podľa mňa s obrovskou sumou alebo s obrovským množstvom podnikateľských subjektov na Slovensku by sa mala hrať čistejšia hra. Čiže povedzme, prichystajme, informujme, zreklamujme, využime aj médiá, verejné služby, keď už sa štát po prijatí zákonov rozhodol ísť týmto smerom a jednoznačne tento proces zvládnime. Pretože tak ako zavádzame štátne e-maily, tak ak by sme mali príručku najlepších možných riešení, toto by bolo jednoznačným príkladom, ako sa to robiť nemá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Využijem tú minútu. Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili. Len pre informáciu pánovi Viskupičovi, aby potom nepokračoval v nejakej mylnej, mylnej kampani, čítačky k dispozícii sú. Ak niekde fyzicky niektorý deň chýbajú, môže sa to udiať, ale to je otázka na ministerstvo vnútra. Na druhej strane je mylná informácia, že každý má dostať k eID karte čítačku, pán Viskupič. (Reakcia z pléna: Počúvam vás.) Bol vyčlenený len určitý počet čítačiek ešte v rámci projektu zavádzania eID karty, kedy sa malo tým, ktorí si aktivujú zaručený elektronický podpis, aj čítačka vydať. Oficiálne sa nemá dávať ku každému eID preukazu aj čítačka, to je len už dobrá vôľa ministerstva vnútra, že ju každému chce dať. Pretože dnes čítačky sú aj v hociktorej klávesnici, ktorá sa používa, sú v hociktorom notebooku a v iných zariadeniach, čiže mnohí takúto čítačku už aj majú a čítačka stojí asi 9.90 a myslím, že teraz posledne ju obstaralo ministerstvo vnútra za 5 euro za kus. Čiže kombinovať to s čítačkami nie je správne, pretože čítačky je len dobrá vôľa, že občan dostane k eID karte aj čítačku.
A prosím, nemýľme si veci. My sa tu snažíme dostať do nejakej situácie, že štát je povinný robiť reklamnú kampaň, pomaly billboardovú, keď v zákone je nejaká nová povinnosť. Kde ste vy videli nejakú kampaň reklamnú, aby ste mali inzeráty v novinách, v televízii a tak ďalej, keď sa napríklad zavádzala povinná komunikácia platiteľov DPH s finančnou správou, keď sa zaviedol kontrolný výkaz, keď sa povedalo, že deti do určitého veku musia mať od určitého dátumu detskú sedačku na zadnom sedadle? To kde ste videli, aby sa robila reklama, aby štát platil drahú reklamu v novinách, v rozhlase a v televízii? Veď predsa to je len povinnosť splniť si zákon.
Viete, ja nemôžem za to, že naše médiá a hlavné spravodajstvo dajú, že si na Záhorí zlomila krava nohu a krívala, a kým k nej prišli, tak neviem, čo robila, ale nedajú informáciu o tom, že ako sa menia zákony a čo podnikateľov čakajú. A to má suplovať štát potom reklamnou kampaňou? Čiže neskúsme sa dávať do tejto pozície, že ten zlý štát nejaký zákon pred troma rokmi napísal a keď ho ostatní občania neplnia, že má robiť reklamu.
Vychádzame teraz v ústrety podnikateľom, aby to, aby to mohli si splniť a pripomínam len jednu vec, vážení, v tomto parlamente sme trikrát posúvali termín, keď sme chceli občanom umožniť zbaviť sa ich bezcenných cenných papierov, kde im hrozilo, že od januára budú dostávať účet 40 euro len za to, že majú nejaké akcie, ktoré už nemajú žiadnu hodnotu. Aj napriek tomu, že to bolo v zákone, mali dvojročnú lehotu, ja osobne tu ako poslanec som hlasoval asi trikrát po sebe, tri roky po sebe, že sme to predlžovali ešte o rok, ešte o rok, ešte o rok, lebo ani to, kde hrozilo občanom 40-eurové alebo 50-eurové škody, ani to si neprišli do konca roku vybaviť. A tak isto od 1. júla rozprávame o schránkach, o schránka, o schránkach. Tí podnikatelia si to nechali na poslednú chvíľku, vyjdeme im v ústrety, ale ja si myslím, že ak rozhodnete, kolegovia poslanci, že to má byť na dlhšie, ja budem vaše rozhodnutie rešpektovať. Ak poviete, že to má byť k 1. 9., dajme k 1. 9. Ja som myslel, že sa do tá spraviť aj za skôr, ale je logické, že prvé tri mesiace budú mať všetci rozrobené s daňovými priznaniami, s uzávierkami a tak ďalej. Podiskutujme o tej lehote, ale už by sme raz a navždy mali naozaj urobiť rozhodnutie a už potom ďalej nepredlžovať. Nech už potom naozaj sa každý vystaví tomu riziku, ak si nesplní svoju zákonnú povinnosť. Času bolo dosť aj doteraz. Je to tri a pol roka a teraz to budú štyri roky, odkedy sa to prvýkrát objavilo v našich zákonoch.
Takže myslím si, že v tomto robíme dobrú službu, ale, prosím, neobviňujme sa my teraz. Štát zriadil schránky, štát je pripravený a vyhovárať sa teraz, že to je zlyhanie štátu, tu vychádzame v ústrety podnikateľom, lebo o to požiadali. Mohli by sme to aj neurobiť a k 1. 1. ideme podľa zákona. Štát je na to nachystaný. Ale myslím, že štát tu nie je na to, aby stresoval svojich klientov, svojich občanov a svoje firmy a preto som rád, že som počul z vašich úst aj podporné stanoviská a poďme sa o tom v rámci prvého a druhého čítania baviť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Prepáčte. Pani poslankyňa, prosím vás, nemohli by ste upozorniť pána poslanca Baránika, že v čase, keď sa tieto udalosti diali, som nebol členom SNS? Som bol v opozícii proti Mečiarovému hnutiu a že som zažil aj veci, o ktorých sa tu hovorí, z druhej strany, nie z tej koaličnej, ktorú vy tak tu vehementne napádate. A v tom 94., piatom, som bol presvedčený podobne ako vy o tom, že ten výklad, ktorý je daný alebo všeobecne prijímaný tuto celým tým auditóriom, že je pravdivý. Ale musím povedať, že skúsenosti ma naučili, že asi mal pravdu ten múdry rabín, ktorý povedal, že všetko môže byť ináč.
A preto by som chcel povedať jednu vec. Myslím, že to povedal Machiavelli, ktorý odporučil nevracať sa k starým krivdám, pretože poškodených neodčiníš a nové krivdy narobíš. Ja osobne si myslím, že táto vec je už tak stará, že za chvíľu bude patriť historikom a tí historici budú vedieť povedať o tom omnoho viac a omnoho presvedčivejšie výpovede, ako tuto tí presvedčení ľudia, ktorí absolútne nepochybujú o svojich pravdách na čele s pánom prezidentom Kiskom, ktorý aj na pohrebe nebohého Kováča povedal, že tu existoval nejaký zločinecký režim. No ja si myslím, že zločinecké režimy jestvujú medzi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne sa vyjadriť a pridávam sa k pani poslankyni a ku všetkým poslancom tejto snemovne, ktorí apelujú: zrušme nemorálne Mečiarove amnestie. Vyrežme tento nádor z našej spoločnosti, rakovinu, ktorá každému na Slovensku komunikuje, že mocný v tejto krajine môže všetko, aj keď je to nemorálne.
Pani poslankyne, páni poslanci, odhodlajme sa urobiť tento historický krok, ktorý je nevyhnutné urobiť. Keď to neurobíme dnes, jedného dňa to určite urobia iní namiesto nás. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Dubačová, vo vašom vystúpení zaznelo mnohokrát také, také tie tvrdenia o slušnosti, úcte a podobných veciach. Ja musím povedať za náš klub, že my a priori nemáme problém so zrušením Mečiarových amnestií, ale už keď to tu bolo minule v parlamente, tak sme to hovorili a musím to povedať teraz znova. My chceme len to, aby ten meter sa použil na všetkých rovnako. Takže zrušme Mečiarove amnestie, ale zrušme aj amnestiu udelenú druhým slovenským prezidentom Michalom Kováčom svojmu synovi. Zrušme ich naraz. To znamená, my to podporíme v prvom čítaní, ale v druhom čítaní len za tej podmienky, že bude, bude tento návrh rozšírený o zrušenie amnestie druhého slovenského prezidenta Michala Kováča. Ďakujem.