11. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela upozorniť Národnú radu, že pri tlači 243, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, chcem uviesť, že som podala dva pozmeňovacie návrhy. Dva pozmeňovacie návrhy sú síce uvedené pri mojom mene alebo pri hlasovaní, ale mal byť uvedený ako prvý iný pozmeňovací návrh. Takže, prosím vás, nech sa preverí, že či bolo hlasované naozaj o všetkých pozmeňovacích návrhoch, a ak áno, tak nech sa dá do súladu so stránkou Národnej rady, kde sú tie pozmeňovacie návrhy uvedené. Hej? Lebo je možné, že bol prednesený a nebolo hlasované. Neviem to presne zistiť a porovnať.

Dávam procedurálny návrh, aby bod 53, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 318), bol prerokovaný spolu s návrhom deklarácie a aby k obom bola spojená rozprava. Keďže ide o tú istú vec, akurát je riešená iným spôsobom, takže myslím, že je logické, že budeme o tom rokovať spoločne aj hlasovať spoločne, pretože odpoveď na obe otázky by malo byť buď za, alebo proti.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som mala veľmi podobný návrh, ako predložil Ondrej Dostál, avšak chcem upozorniť na to, že sme schválili, že 6. decembra budeme o deviatej rokovať o tlači 271, o tom zákone o miestnom poplatku. Takže vlastne teraz máme?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pred chvíľočkou som informoval Národnú radu, že najprv prerokujeme deklaráciu, teraz už aj návrh zákona, až potom budeme rokovať o tom miestnom poplatku. To som, áno.

Zemanová Anna, poslankyňa NR SR
Dobre, tak toto, som to nezachytila, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len taká stručná poznámka, viacerí sme sa asi pozastavili nad tým, čo sme dostali dnes na lavicu, a teda že tu máme vládu Slovenskej republiky, ktorá predkladá vládny návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, a predkladá predseda vlády Robert Fico. Priznám sa, že ja by som veľmi rád poprosil predsedu ústavnoprávneho výboru o vysvetlenie, ako je takéto niečo vôbec možné, ak teda správne rozumiem konceptu parlamentnej demokracie, že vláda predkladá deklaráciu Národnej rady. Toto je niečo, čo ja osobne nedokážem asi vysvetliť mojim študentom. Čiže poprosím kolegov starších, ktorí tu sú, aby nám pomohli v tejto súvislosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som začal zase tak slovensky. Zareagujem tak jemne na pána kolegu Osuského, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neodtrhne. Ja som celkom rád, že sa prinášajú tieto krásne slovenské porekadlá a prirovnania sem, že odchádzame od tých amerikanizmov a aj rôznych ázijských prísloví. A týmto by som chcel povedať, že vlastne dovtedy sa chodí s tým džbánom po vodu, kým sa to ucho neodtrhne, tak to pekne sedí k tomuto návrhu zákona o rokovacom poriadku. Práve sa im to ucho odtrhlo a pán prezident im to vrátil.
Ja som presvedčený o tom, sme tunák od marca. Ja som presvedčený o tom, že ten rokovák, ktorý je doteraz platný, je dobrý. Doteraz podľa neho ideme, nie je s tým žiadny problém, nikto tunák nerobí žiadnu estrádu, nevidím tu žiadne bilbordy. To znamená, že keby zvíťazil zdravý rozum a stiahli by sme túto, tento návrh zákona, bolo by dobre. Skutočne tá rozprava tunák netrvá hodiny. Ja sa osobne snažím obmedzovať to na tri, na päť minút. Som presvedčený, že každý vie vyjadriť myšlienku, názor do pár minút. Cez to všetko nemám s tým žiadny problém, aby tunák v tomto pléne ktokoľvek nejakú vizuálnu pomôcku na úrovni šírky svojho pracovného stola vystavil, ukázal, to nemôže nikoho rozčúliť.
Takže ja by som apeloval hlavne na koaličných poslancov, aby sa vrátili k zdravému rozumu, aby začali rešpektovať elementárnu spravodlivosť, aby sme mali všetci rovnakú možnosť vystúpenia, času v tomto pléne. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, kolega Kollár, ako hovorím, napriek tomu, že tvrdíte, že sa nemusíme, tak súhlasím s tým, čo ste povedali. A aby som prispel ja do studnice, poviem vám inovatívnu verziu vami použitého príslovia o tom, ako dlho sa chodí s džbánom po vodu. Nová verzia je, až kým sa konečne ide po pivo.

Pán poslanec Kollár, ja vás len doplním, lebo ste povedali absolútnu pravdu, o jeden argument a síce, že kvôli tomu rokovaciemu poriadku sme tu strávili už desiatky hodín poslaneckého času, keď to môžem teda tak kvantifikovať. A je to čistá strata času, pretože rokovací poriadok Národnej rady obyvateľov Slovenskej republiky absolútne nezaujíma, nič im to nepomôže v ich živote, nič im to neprinesie a my tu všetci mrháme čas a energiu vecou, ktorá nič dobré nebude znamenať pre ľudí, ktorí nás všetkých platia.
Ďakujem pekne.

Chcel by som zareagovať na pána poslanca Kotlebu. Povedal by som rovnakú vec. Skutočne tunák dni, hodiny a hodiny tu všetci sedíme, počúvame to, omieľame stále to isté, každý už tu povedal trikrát v rozprave to isté, prípadne sa zacyklil a trvalo to tri hodiny, ale v kuse to isté, verkel, späť. Nikto to už nepočúva. A skutočne ľudí to vôbec nezaujíma. Oni chcú, aby sme prinášali zákony, ktoré im pomôžu ľahšie žiť. A my miesto toho sa tunak hašteríme, ukazujeme si tabuľky, či to môže byť 20 cm, či to môžu byť dva metre, či môže byť nejaká plachta, či máme jesť horalku. Skutočne, poďme sa radšej zaoberať niečím zmysluplným a vrátiť sa k tomu, kvôli čomu sme tu, a to je prijímanie zákonov.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Chcem teda povedať, že som tu, tuším, dosť dlho, ale prvýkrát v živote vystupujem dvakrát, aj písomne, aj ústne, nikdy som toto právo nevyužil, len teda jednak ma pán kolega vyzval a už ani, vážení kolegovia niektorí teda z opozície, tí, ktorí tak bez akýchkoľvek problémov vyprávate o náhubkoch, o čomkoľvek, absolútne nediskutujete o tom, o čom hovoríme.
A je tu ešte jeden drobný problém, že nepochybne, že občanov rokovací poriadok nezaujíma, len bavíme sa o pravidlách fungovania tohto parlamentu a o jeho funkčnosti. A tam to pravdepodobne občanov nejak zaujímať bude, aj keď možno nie bezprostredne. A je nesmierne dôležité, aby sme mali parlament funkčný, aby sme mali rokovacie pravidlá, ktoré umožňujú normálne fungovanie parlamentu.
A ja by som v tejto súvislosti, teda nie vám, kolegyne, kolegovia, ale občanom, pokiaľ niektorí pozerajú, aby som ukázal, aké nehorázne lži, a už sa nebojím tohto slova a nebudem politicky korektný, nehorázne lži tu rozprávate. Skúsim prvé.
Rozprával som s nemenovaným poslancom, aby som nevyťahoval súkromné rozhovory, o tom, že teda ako sú obmedzené v európskom parlamente, je presne stanovené, na rokovanie bodu je stanovený čas, tento bod sa prerokuje, poviem príklad, za desať hodín. Za desať hodín sa rozdelí čas poslancom podľa toho, ako dostali, akú majú legitimitu pre svoje konanie, aký majú výsledok vo voľbách, a v tomto čase musia všetci poslanci využiť tento čas a ukončí sa rokovanie bodu programu.
V Českej republike napríklad je situácia taká, kto ju trošku sleduje, v minulom období, že tam teda nevstupujú nejakým zásadným spôsobom do rokovania parlamentu nejako, len vždycky sa prerokovávajú najprv na základe stanoveného poradia bodu programov, že sa najprv prerokovávajú návrhy vládne a potom sa v rámci stanoveného času na schôdzu rokuje o ďalších návrhoch zákonov. Pokiaľ sa neprerokujú všetky programy, sa jednoducho presúvajú. Viete, koľko bolo poslaneckých návrhov, ktoré boli v českom parlamente za jedno volebné obdobie neprerokovaných na konci volebného obdobia? 576. Tieto nezmyselné veci, ktoré tu vyprávate, aký je duch parlamentarizmu, aké náhubky a neviem, čo sa stalo, neprerokovaných 576.
Pán poslanec Klus, odpustite mi, mali ste akože, či sa prihlásiť s procedurálnym návrhom, nemali ste procedurálny návrh. Porušili ste zákon. Ja vám to vyčítam - porušil som zákon. To sú tie veci, pre ktoré potrebujeme pravidlá a musíme ísť vzorom, musíme ich dodržiavať. Keď je raz napísané, že procedurálny návrh je, najprv máte dať procedurálny návrh, povedať, čo žiadate, potom ho máte odôvodňovať. Tak sa to tu rozprávalo, tak sa to tu celé, celé roky uskutočňovalo, pokiaľ neprišla nová atmosféra do parlamentu.
Teraz to, čo považujem za dôležité. Takže, že, ale že v Európskom parlamente je 700 parlamentov, takže tam sa musí určiť ten čas, teda 700 poslancov a viac, a že u nás je teda málo. Tak preto vám chcem povedať, ako sa, ako je rozčlenený čas napríklad v takom Dánskom kráľovstve pre prerokovanie najdôležitejšieho zákona v roku, čo je štátny rozpočet. Takže začal som, dokončím. Poverení rečníci, teda tí, ktorí u nás, preložím, rozprávajú za kluby, 15 minút prvýkrát, v prvom čítaní. Druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci prvé vystúpenie 10 minút, druhýkrát 5 minút. Ministri bez obmedzení, bez obmedzení, bez obmedzení. Druhé čítanie: poverení rečníci za kluby 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci opäť 10 minút a 5 minút druhýkrát. Ministri 30 minút, 15 minút, 10 minút. Tretie čítanie: poverení rečníci prvýkrát 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci 10 minút, druhýkrát 50 minút (pozn. red.: zrejme malo byť "5 minút"). Ministri 60 minút prvýkrát, druhýkrát 30 minút, tretíkrát 10 minút. Nemá to logiku?
Veď ten minister vysvetľuje prostredníctvom parlamentu logiku toho, čo, čím chceme zaviazať občanov, čo bude platiť pre financovanie všetkých druhov činností v štáte na najbližší rok. Len pre pána poslanca Poliačika, ktorý potrebuje niečo, pardon, teda Matoviča, to je jedno, pre niektorého (reakcie z pléna), tu potrebujete hodiny času, hodiny času, hodiny času so všetkým, čo k tomu patrí a vyprávať tieto nezmysly o náhubkoch a o niečom.
Môžme sa, samozrejme, pozrieť na iné parlamenty. Len tak pre zaujímavosť, v takom francúzskom parlamente, ale ktorý je objektívne väčší, tak vystúpenia k jednotlivým článkom návrhu zákona počas rozpravy nesmú presiahnuť dve minúty. To je náhubok, obrovský. Pán Matovič aj všetci, to, čo ste tu vyprávali, pán Budaj. Dokonca tu pán Viskupič začal vyprávať o tom, že on čítal toto, tento materiál, on teda vie, že to tak neni a že je to tak a onak.
Toto sú zásadné veci, páni poslanci, mali by ste skryť to, že nepoznáte o týchto, že nepoznáte tieto veci, že nemáte aspoň jedného človeka v klube, ktorý si naštuduje trošku hlbšie problematiku a príde a prednesie ju. Sme noví, niektorí sme, a my teda máme právo, takže budete tu kontaminovať, vyprávali ste dva dni úplné nezmysly. Ani jeden ste sa nedotkli konkrétneho inštitútu, neurobili ste primeranú komparáciu. Nič.
Viete, ako napríklad funguje mechanizmus v takom Holandsku? Tiež to je približne tá krajina, kde môžeme rozprávať o tom, ako to vyzerá. Na záver schôdzí prebehnú výbory, výbory prerokujú návrh rozpočtu, v takom prípade následne snemovňa reprezentantov stanoví celkový rečnícky čas. Povie, tak tento rozpočet na základe toho, jak vyzerala rozprava vo výboroch, stanovujeme čas, ten prerokujeme za toľko a za toľko. A opäť štandardným spôsobom sa takýto čas rozdelí medzi kluby.
Pán poslanec Viskupič tu rozprával, prečo hovorím také silné slová ako "lož" a podobne. Vyprával, že teda to tak celkom neni, že veľká väčšina parlamentov nemá určený čas. Takže, prosím pekne, všetky parlamenty majú právo určiť čas. Cyprus a Bulharsko sú dva jediné, teda Cyprus, Litva a Estónsko sú jediné krajiny, kde rozprava nie je obmedzená k zákonom. Ale všetky ostatné rozpravy sú limitované, čiže ani tam nie je neurčený čas na rozpravu. Vo všetkých ostatných.
Teraz v tých európskych parlamentoch, z tej dvadsaťsedmičky, pán kolega, desať má priamo určených, že nediskutujú o tom, že sa bude určovať čas, za koľko sa prerokuje, ale jednoducho dopredu sa určí: na rokovanie jednotlivých bodov je určený čas na celú schôdzu a v rámci tej sa rozdelí čas na rokovanie nasledujúcim spôsobom a rozdelí sa. Ich je desať. Ktoré sú to krajiny? Budú pravdepodobne nesmierne nedemokratické. Ešte raz to prečítam: Belgicko, Dánsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Nemecko. To je nedemokracia, že je čas určený dopredu, čiže to je zapchávanie opozícii úst a tak ďalej.
Vážené kolegyne, kolegovia, jak to môžete občanom bezočivo klamať? Bezočivo klamať! To je jediný motív, aby som toto povedal, že som sem prišiel. Takto, samozrejme, možno hovoriť o ďalších.
Ešte k niektorým tým ďalším veciam. Ten základný problém, ktorý tu je, a zas pre občanov, že teda predseda parlamentu pristúpil k tomu, že do návrhu dostali, že je zákaz používania názorných a iných prostriedkov. Je veľký problém sem doniesť, ako vyzerali názorné pomôcky pána poslanca Matoviča? Aj dokonca ktoré vychádzali z počítača, ktoré si sem položil a ktoré premietal? Rôzne hanlivé, urážlivé a iné veci.
Páni poslanci aj vážení páni povedzme že z Ľudovej strany, máme v § 19 ods. 1 napísané, že každý má právo na dôstojnosť, na zachovanie dobrého mena, na ochranu rodiny svojej a tak ďalej, teda na neoprávnené zasahovanie. Ako chcete týmto spôsobom pri tomto vnímaní aj s pánom Budajom zabezpečiť, že teda bude mať to právo na dôstojnosť, to ústavné právo, ktoré je tam stanovené? To znamená, nebude asi úlohou tohto parlamentu, aby sa nad tým zamyslel, aby vytvoril stav, aby sme mohli mať vôbec dôstojnosť v tomto parlamente a mohli normálnym spôsobom fungovať? Čo je na tom divného?
Kolegyne, kolegovia, nočné rokovania. Pertraktované tisíckrát v médiách, pretláčané spravidla vždycky nehoráznosti, ktoré robí vládnuca koalícia. Situácia je taká, že základným právom demokratickej väčšiny, o ktorej tu rozprávali páni poslanci, znovu musím povedať, s hlbokou neznalosťou, lebo klasické právo menšiny a právo väčšiny sú štandardné ústavnoprávne pojmy, s ktorými sa pracuje, študuje sa rozsah a hlavne ich vzájomný pomer a aké sú limity pri menšinových právach, za akých okolností teda, čo musí robiť menšina za predpokladu, že tá väčšina teda jej ten okruh primeraný ustanoví.
V medzinárodných zmluvách najtypickejšie je to pri ochrane menšinových práv. A ak si pozriete ktorúkoľvek európsku zmluvu, ktorá hovorí o ochrane menšinových práv, tak tam nájdete, že za práva, ktoré sú tam stanovené pre menšinu, je tam jeden z takých momentov lojalita menšiny vo vzťahu k väčšine. Ako základný problém, lebo stačí na to obyčajný, normálny rozum, že pokiaľ sa nevyvážia tieto pravidlá a nie je tam možnosť plniť všetky základné životné funkcie, ktoré potrebuje tak väčšina, ako aj menšina, za akých okolností to nefunguje a sú permanentné rozpory v danom celku, to je jedno, či v menšinových alebo v iných právach, veď to sú samozrejmé veci organizácie, v sociológii to bez problémov nájdeme, sú to štandardné, nespochybňované, nespochybňované závery.
K tým nočným rokovaniam. Takže právo určiť program je opäť základné a najdôležitejšie, pretože nijako inak nemôžeme fungovať, nemáte žiadnu racionalitu, a to je právo väčšiny. Má právo stanoviť program. A má právo, pretože má povinnosť, spravuje krajinu a zodpovedá za spravovanie krajiny. Ak máme v našom rokovacom poriadku, zas nesmierne liberálne a dramaticky je to inak v iných krajinách, právo opozície zvolať pri 30 podpisoch mimoriadnu schôdzu buď po a) k odvolávaniu, vyslovovaniu nedôvery ministrovi, alebo po b) k hocijakému inému problému, ktorý potrebuje opozícia, tak to znamená, ak chcete normálne stanoviť program a oni vám, opoziční, predložia návrh na tieto skupiny, že musia prerušiť rokovanie parlamentu, kedy máte určiť čas, keďže máte limit 7 dní, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku?
Napríklad sme prerokovali, máme tu situáciu, v parlamente sme prerokovali štátny rozpočet. Prišiel od vážených kolegov z OĽANO návrh počas štátneho rozpočtu, že musíme preberať jednak otázku prerušovania interrupcií, zákazu, a musíme zároveň ešte zabrániť uverejňovaniu nahých dám v Novom čase a iných periodikách. Museli sme prerušiť rokovanie a rokovali sme o týchto veciach počas rokovania o štátnom rozpočte. Necítite tú obrovskú absurditu?
Čiže my máme v rokovacom poriadku, ak chceme úprimne hovoriť o tom, a nikto z tých predsedajúcich – a mal som tú česť tam sedieť – netúži žiadne nočné rokovania uskutočňovať. Len mi vysvetlite, ako má fungovať parlament, keď máte schválený program, program parlamentu je stanovený na tri týždne a v prvý týždeň dostanete návrh, že chcete mimoriadnu schôdzu. A do toho celého, samozrejme, právo, aby ste mohli obštruovať, aby ste tu mohli čítať vládne nariadenia hocijakého typu, návrhy vlády, telefónne zoznamy a podobne. Čo to je za nezmysel?
Pán Budaj, to, čo rozprávate, z toho srší tak hrubá neznalosť ústavného prostredia a trikrát som sa zdržal, keď ste to vyprával, ale nedá sa, tak vám to takto čestne a do očí hovorím.
Takže jak to môže, tak sa, buď si sadneme a naozaj a poďme sa dohodnúť, čo v takom prípade, pokiaľ je riadna schôdza, je schválený riadny program a 30 poslancov sa rozhodne, že on chce mimoriadnu inú schôdzu s iným programom. A čo má robiť tá väčšina v takom prípade, aké je etické konanie v takom prípade? Tento problém je 8 rokov, 10 rokov podľa príslušnej novely rokovacieho zákona v médiách, nejaký náznak, že teda predsa len tá koalícia má stanovením toho termínu rokovania nejaký problém, nejaká objektívna informácia, zaznela niekedy?
Mnohí to možno, čo vám hovorím, počujete prvý raz. Páni poslanci, v takomto duchu nemá význam pracovať, nemá význam tú permanentnú konfrontáciu, ktorá absolútne k ničomu nevedie. Čítam tu a vieme každý, kto si prečíta, verejnosti odporúčam, pravdepodobne je tento materiál na stránke Národnej rady, že by si ten záujemca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda Národnej rady
Páni poslanci...

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
... skutočné fungovanie parlamentu pozrel, jak je, aký je duch a spôsob stanovovania racionality rokovaní parlamentu. Čo je nevyhnutné, aby disponovala väčšina parlamentu, a kde sú, kde je priestor pre prípadné deštrukčné aktivity opozície. Že ten duch koalično-opozičného zápasu dramaticky nestojí na tupej konfrontácii, ale že obidve strany cítia zodpovednosť za správu krajiny a tá strana, ktorá prehrala voľby, musí uznať, že tí druhí to právo legitímne získali. A že nesú celý čas aj oni zodpovednosť za správu štátu a majú ukazovať počas svojej opozičnej činnosti, v čom by ten štát vedeli spravovať lepšie, a budú sa predháňať v návrhoch, ktoré vecne vláda predkladá, a rozširujú ich a upozorňujú na svoje veci a vytvoria atmosféru pre minimálnu spoluprácu. Po týchto rečiach, čo sa tu viedli, ako chceme, teraz si sadneme a budeme sa spolu rozprávať? Jak to pôjde v tejto atmosfére?
Takže aj ja už nechcem ani moralizovať, len naozaj mám tú česť veľmi dlho sledovať, ako funguje parlament, a je nesmierne dôležité, aby sme dokázali dosť sily, aby o tak zásadnej veci ako rokovací poriadok, aby sme vedeli vytvoriť aspoň minimálnu atmosféru spolupráce. Veď predsa tento návrh má svoju históriu. V predchádzajúcom období sme zámerne ako SMER nedávali rokovací poriadok, hoci boli tie otrasné činy, o ktorých som rozprával, sa tu odohrávali v parlamente. Nešli sme s nimi, lebo sme boli sami vo vláde. A úplne prirodzene ten predseda Národnej rady, ktorý si musí pamätať, čo sa dialo pred tým, a že vie, že má zásadný problém, že keď sa bude poslanec správať a sa mu vysmeje do očí, že ho nebude rešpektovať, kde nemá absolútne žiadne ďalšie nástroje, že ten stav je neúnosný, že musí niečo urobiť napriek tomu, že presne budeme toto počúvať 4, 6, 8 dní a budeme týmto spôsobom komunikovať. Je to úplne zbytočné, ale musíme to urobiť, veď pán poslanec Matovič, pán poslanec Viskupič a neviem dokonca teda aj niektorí ďalší poslanci tu verejne vykrikovali, že oni rokovací poriadok, teda zákon o rokovacom poriadku nebudú rešpektovať.
My si neuvedomujeme naozaj skutočné dôsledky? Je to len taká hra koalično-opozičná, však prídeme, naložíme im a niečo? Tam je esencia snáh, ktoré tu sú, s tým, že ten predseda Národnej rady nepotrebuje obmedziť žiadne zmysluplné grafické návrhy, nemá žiadny problém s tým, aby sem niekto dal si svoj počítač a sem uviedol na grafy, ktoré sú vecné. Má problémy, že na tretíkrát vystúpi pán poslanec, urobil to a Matovič čo urobil desaťkrát. Dal tam hanlivé video o niekom, deštruuje niekoho, vykrikovať bude niekomu, nejaké nehanebnosti a podobne. Pán poslanec Matovič netuší a necíti ani minimálny etický potenciál elementárnej slušnosti ľudskej spolupráce.
Pán Matovič, preto musel predseda a aby nebol vystavený zase presne tým istým spôsobom diskusie, ktorú sme dneska počuli, aby nebolo, že to neni hanlivé, to je neviem aké, on neodíde, on to bude pozerať ďalej, púšťať ďalej a podobne, tak že dobre, zakážeme všetkým.
Som absolútne presvedčený, naznačil to pán Paška, akonáhle sa tu vytvorí atmosféra, že tu bude dostatok džentlmenov na to, aby sme si povedali, že chceme tento parlament viesť aspoň v minimálnom rámci slušnosti a že tu budú aspoň minimálne záruky, že právo na prezentovanie grafov a neviem čoho všetkého nebude zneužívané na tupé, tupé, hlúpe urážky, tak v takom prípade, myslím si, že koalícia je absolútne pripravená baviť sa o tom, aby sme v tomto smere postúpili ďalej, vytvoriť priestor pre to, aby sme tu mohli predvádzať také a onaké grafy, vytvoriť nie je žiadny problém. Len elementárne záruky na to, že sa to nebude okamžite zneužívať.
A keby bola čo len minimálna predstava, že sa to dohodnúť dá, tak ten návrh pán predseda nedá, ale pokiaľ tu sedí vážený pán Matovič s týmto bojarským vyzývavým postojom, počítať sa s tým nedá, takže môžme sa všetci tešiť na ďalšie hrdinské počiny pána Matoviča a na jeho vzorové správanie, aby sme videli, ako má podľa jeho vyzerať parlament Slovenskej republiky. A pre prípad, že sa zväčšia jeho hlasy, aby ukázal, ako parlament republiky bude vyzerať v ďalšom období.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Opäť ďakujem pánovi poslancovi Čížovi, že vystúpil, ako sľúbil. Ja tým, čo som si dal na záver, začnem. Spomínali ste verejne, dali ste si záväzok, že to zmačknete do 10 minút, bolo to 16,41, takže toto sa tentoraz nepodarilo.
Akokoľvek, vy ste spomínali môj procedurálny návrh, ale ja som úplne jasne naznačil, čo očakávam, a teda vysvetlenie od šéfa ústavnoprávneho výboru, ako je možné takýmto spôsobom otočiť charakter parlamentnej demokracie. Nedostal som odpoveď, takže snáď sa dočkáme neskôr, možno aj of record.
Keď ste spomínali tie komparácie s inými krajinami, hlboko si vážim prácu Parlamentného inštitútu a som veľmi rád, že ste si to tak dôsledne naštudovali, skutočne je to výborný materiál aj pre študentov práva alebo politológie a verím tomu, že sa na to odborne pozrú a využijú to vo svojich analýzach.
Ale predsa len mi nedá nespomenúť dve dôležité veci, ktoré ste zabudli. Vy ste tu totiž to v tých komparáciách povypichovali tie veci, ktoré sa vám hodia v súvislosti s týmto nešťastným návrhom zmeny rokovacieho poriadku. Zabudli ste, že tu máme aj krajiny, kde je prísne dbané na to, aby neboli v konflikte záujmov poslanci Národnej rady, tak ako sme tomu svedkami v našich končinách. Neviem si predstaviť, že by v niektorých krajinách hoc i západnej Európy boli poslanci zároveň riaditeľmi sociálnych poisťovní, riaditelia nemocníc, predsedovia vyšších územných celkov alebo primátori a župani, tak ako som tu už niekoľkokrát naznačoval, pretože toto je jednoznačný konflikt záujmov. Toto ste nespomenuli z tých krajín a my to tu bežne máme. Tak isto je bežné, že v niektorých krajinách sa na poslanecký prieskum chodí hoci len jeden poslanec. V našich končinách ste nám takéto niečo presadiť nepovolili.
Takže nerobme ten tzv. cherry picking alebo vyberanie toho najlepšieho, ale hovorme o tom, ako sa komplexne majú veci v jednotlivých demokratických krajinách, keď už hovoríme o práci poslancov.
Takže toľko z mojej strany, ale napriek tomu všetkému ďakujem, že ste mali odvahu vystúpiť.