12. schôdza

Ďakujem pekne. Ja možno len jednu poznámku, pán podpredseda, sa len veľmi ospravedlňujem, je to trochu taká schizofrénia, keď na jednej strane pán Simon, teda už škoda, že odišiel, sa chcel opýtať a potom nepočkal, hovorí o tom, že štát nikdy pracované miesta nevytvára, keď hovoríme o tom, že sa podporíme o vytvorenie stotisíc pracovných miest, že to s vládou nič nemá, a teraz tvrdí, že, naopak, má. Jednoducho vec je tá, že ho vytvára ten investor, ktorý príde, a ak má záujem si pozvať svojich manažérov, aby preniesli know-how a technológiu do nového závodu, tak sa tomu, samozrejme, brániť nedá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, len teraz, teraz mi skúste vysvetliť, ako to súvisí so zmenou hranice. (Povedané so smiechom.)

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pardon, už som skončil. To bola odpoveď na otázku, ktorá bola položená, pán podpredseda. Ak som porušil rokovací poriadok, veľmi sa ospravedlňujem.
Čo je veľmi dôležité v tomto návrhu zákona, ktorý od roku ’93, od samostatnosti Slovenskej republiky je štvrtým návrhom ústavného zákona na zmenu štátnej hranice. Prvým bola zmena slovensko-českej štátnej hranice v roku 1996, ktorá súvisela s generálnym vysporiadaním našej spoločnej hranice, druhým bolo zmena na slovensko-maďarskej štátnej hranici v roku ’97 a treťou bola zmena v roku 2003 na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Predložený návrh ústavného zákona sa týka zmien slovensko-maďarskej štátnej hranice. Prevažná väčšina navrhovaných zmien hraničnej čiary sa týka vodohospodárskych úprav hraničnej rieky Ipeľ, ktoré neboli územne doriešené už v 90. rokoch minulého storočia. Zostávajúce zmeny hranice súvisia s kompenzáciou úbytku nášho štátneho územia na Ipli a zmenou hranice vyvolanou výstavbou kanalizácie na hraničnej čiare a posunmi koryta rieky v súvislosti s povodňovými situáciami. Celkovo ide o najmenšiu zmenu historicky, v tomto prípade ide iba o 17,8 hektára územia, ktoré ubudlo z nášho územia a vykonaním zmeny taká istá výmera pribudne Slovenskej republiky z Maďarska. V tomto prípade je to aj výhodou pre naše územie, kde sa skompletizuje turistická, by som povedal, destinácia, aby nemuselo sa k nej chodiť cez maďarské územie. Naopak, v maďarskom prípade ide o vodohospodársku stavbu rybochodu, kde takisto museli prichádzať zo slovenskej strany. Takže je to obojstranne vyvážené. Toľko, koľko nadobudneme po našej strate, toľko isto vlastne pripadlo aj na územie Maďarska.
Uvedené zmeny štátnej hranice sú podrobnejšie rozpísané v zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvorením uvedenej zmluvy 3. júna 2015 s uznesením č. 291 a zmluva bola podpísaná 25. januára 2016 v Amsterdame. Návrh ústavného zákona vláda Slovenskej republiky schválila 21. septembra minulého roku a ide teda o štvrtú zmenu, ako som povedal, štátnej hranici po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Súhlas s vyššie uvedenou zmluvou je daný formou ústavného zákona, je nevyhnutnou ústavnou podmienkou ratifikácie tejto zmluvy a následne nadobudnutia jej platnosti.
Myslím si, že táto zmena výrazne zjednoduší život na oboch stranách v tomto regióne vzhľadom na to, že sa zjednodušuje práve komunikácia aj komunikácie, nadobudneme cestu a prístupové cesty aj k jednotlivým historickým areálom na našom území, takže to bude obojstranne výhodné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 66 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač č. 241). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predseda, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 345).
Prosím teraz pána ministra sociálnych vecí a rodiny pána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 345.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské.
V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorým navrhujeme zvýšenie materského príspevku zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % príjem čistého príjmu v predchádzajúcom zamestnaní, ktorý dosahovali, samozrejmá vec, v rámci svojho nároku. Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume 1 260 eur. To je u týchto, v novovzniknutých dávok dôjde k nárastu až o 90 eur mesačne. U osoby, ktorá napríklad zarábala pred materskou brutto 680 eur, dosiahne mesačná suma materského 519,80 eura, čo predstavuje nárast o 34,60, pôvodná suma bola 485,2 eura pri 31-dňovom mesiaci.
Navrhovaným zvýšením materského sa zaradí Slovenská republika medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského. Uchádzam sa o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Burianovi.

Ďakujem vám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zák. o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý je uvedený pod tlačou 345. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 360 z 20. decembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol, prerokovali výbory do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predseda, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, lebo nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediná pani poslankyňa Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby takáto novela prešla bez povšimnutia, a možno hneď v úvode poviem, že na rozdiel od novely, ktorá bola vrátená ministrom, teda vrátená prezidentom, tzv. jasličkový zákon, alebo teda novela zákona o sociálnych službách, pri zákone o sociálnom poistení, ktorý máme tu predložený, ktorý nám vlastne predstavil pán minister, môžem vyjadriť len poďakovanie za to, že sme sa dostali do čela, na čelo krajín, ktoré poskytujú aspoň v takejto miere náhradu matkám alebo rodičom všeobecne za to, že vychovávajú pre štát deti a ďalších daňových poplatníkov. Som veľmi rada, že aj náš volebný program týmto plníte, a budem ešte radšej, keď po istom čase príde aj k predĺženiu materského. Určite má zmysel podporovať také motivačné prvky, ktoré motivujú k zvýšeniu demografie najmä ľudí príjmových, tých, ktorí pracujú, ktorí naozaj odvádzajú do spoločnosti svoje dane a odvody. Preto pána ministra a jeho ministerstvo budem aj vyzývať aj ďalej, aby pokračovali v tomto úsilí, aby to nezostalo len pri navýšení materského na 100 % čistej mzdy, tak ako ho máme predložený, ale po čase budem dúfať, že prídu aj s novelou zákona, kde budú postupne predlžovať dĺžku poberania materského. Naozaj to berem ako také poďakovanie matkám a podporu v ich rozhodnutí venovať spoločnosti dobro svojich detí. Je to jedna z možností, ako nahradiť príjem matke, ktorá zostáva na rodičovskej dovolenke, alebo aj otcovi, ktorý zostáva na materskej dovolenke alebo na materskom.
Pán minister, dlhodobo kritizujeme, veľmi kritizujeme, že Slovensku chýba ucelená rodinná politika. Stále hovoríme o sociálnej politike štátu, o podpore matiek, o podpore rodín, ale taká, taký nejaký strategický vizionársky dokument, ktorý by reflektoval naozaj aj na, aj na demografickú krízu, ktorá, pokiaľ sa niečo nezmení, je neodvrátiteľná, nám chýba. Možnože vy si na ministerstve riešite tieto veci v tichosti, ale treba mať dokument, ktorý je k nahliadnutiu, ktorý má jasný rad súsledných krokov, podľa ktorých budeme vidieť, že idete. Ja to vnímam len tak, že ucelená rodinná politika v našom štáte chýba, a je to spôsobené najmä tým, že u nás vládne rezortizmus. Tak ako sme to hovorili pri jasličkovom zákone, že vy ste si to zobrali na plecia ako ministerstvo, že, chvalabohu, že sa toho niekto ujal, starostlivosti o deti do troch rokov, ale opäť, spôsob, aký ministerstvo zvolilo v prípade jasličkového zákona, bol zlý. To budeme hovoriť asi dovtedy, kým sa nevytvorí samostatný zákon k jasliam alebo k starostlivosti o tieto deti.
Takže podporujem novelu, ktorú ste, ktorú ste nám predstavili, a budem dúfať, že to neni posledná úprava materského v prospech rodín žijúcich na Slovensku, ale že budete v tejto tendencii postupovať a že prídete aj s ďalšími motivačnými nástrojmi na to, aby sme naozaj podporili rodiny slovenské, ktoré majú šancu ešte stále dobehnúť to, čo naša spoločnosť zameškala za týchto 20 rokov. To znamená, motivačné prvky na podporu demografie alebo na to, aby sa rodilo viac detí.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.